{"id":137,"date":"2014-10-09T11:03:53","date_gmt":"2014-10-09T09:03:53","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=137"},"modified":"2014-10-09T11:03:53","modified_gmt":"2014-10-09T09:03:53","slug":"pariz","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/pariz\/","title":{"rendered":"Par\u00ed\u017e"},"content":{"rendered":"<p>Z\u00a0metropoly Franc\u00fazska<\/p>\n<p>Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Viadukt &#8211; z\u00f3na umenia a\u00a0oddychu<\/strong><\/p>\n<p>V\u00a012. obvode Par\u00ed\u017ea, pozd\u013a\u017e Avenue Daumesnil, n\u00e1jdete ide\u00e1lne miesto pre odpo\u010dinok pred \u010fal\u0161\u00edmi potulkami mestom. Ide o\u00a0Viaduc des Arts a Promenade plante\u00e9 &#8211; umeleck\u00e9 ateli\u00e9ry a ak\u00fdsi verejn\u00fd park v\u00a0jednom, av\u0161ak v \u010darokr\u00e1snom zoskupen\u00ed, ktor\u00e9 vyr\u00e1stlo na mieste b\u00fdvalej \u017eelezni\u010dnej trate, ved\u00facej viaduktom do mesta Vincennes. V\u00a0roku 1969 \u017eeleznicu Par\u00ed\u017e &#8211; Vincennes zru\u0161ili, no v\u00a080. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia vznikol projekt na jej op\u00e4tovn\u00e9 o\u017eivenie: v\u00a0tehlovo\u010derven\u00fdch obl\u00fakoch viaduktu vyr\u00e1stli dielne, gal\u00e9rie umenia, obchody i\u00a0kaviarni\u010dky a jeho povrchom zasa vedie park s\u00a0divokou veget\u00e1ciou &#8211; o\u00e1za pokoja pre v\u00e1\u0161niv\u00fdch knihomo\u013eov, be\u017ecov, psi\u010dk\u00e1rov \u010di\u00a0milencov. Rekon\u0161trukcia viaduktu ukon\u010dili v\u00a0roku 1994 a starej stavbe vd\u00fdchol modern\u00fd \u0161mrnc aj n\u00e1pad architekta: v\u00e4\u010d\u0161inu obl\u00fakov zaskli\u0165 ve\u013ek\u00fdmi oknami v\u00a0dreven\u00fdch r\u00e1moch. Vrchn\u00fa \u010das\u0165 viaduktu na mnoh\u00fdch miestach spr\u00edstup\u0148uj\u00fa schodisk\u00e1 a\u00a0v\u00fd\u0165ahy, pri\u010dom niektor\u00e9 \u00faseky takmer p\u00e4\u0165kilometrov\u00e9ho parku Promenade plante\u00e9 s\u00fa ur\u010den\u00e9 v\u00fdhradne pre pe\u0161\u00edch chodcov, na in\u00e9 miesta sa dostanete aj s\u00a0bicyklom.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Z\u00e1hrada (i zverinec) na n\u00e1bre\u017e\u00ed<\/strong><\/p>\n<p>Quai de la M\u00e9gisserie, n\u00e1bre\u017eie na pravom brehu Seiny medzi mostmi Pont au Change a\u00a0Pont Neuf (\u010do by kame\u0148om dohodil od katedr\u00e1ly Notre Dame), kedysi d\u00e1vno l\u00e1kalo Par\u00ed\u017eanov bohat\u00fdm v\u00fdberom m\u00e4siarskych v\u00fdrobkov a\u00a0dobre z\u00e1soben\u00fdmi m\u00e4siarstvami. Dnes sa touto \u010das\u0165ou mesta \u0161\u00edria u\u017e celkom in\u00e9 v\u00f4ne. N\u00e1bre\u017eie sa toti\u017e stalo dobre zn\u00e1mou a ve\u010dne zakvitnutou botanickou z\u00e1hrada uprostred mesta. Sta\u010d\u00ed sa prejs\u0165 ulicou a\u00a0bez probl\u00e9mov n\u00e1jdete v\u0161etko, \u010do va\u0161a mi\u010durinsk\u00e1 du\u0161a potrebuje: \u010dosi mal\u00e9 do v\u00e1\u0161ho \u010drepn\u00edka, nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie na v\u00e1\u0161 balk\u00f3n \u010di \u010doko\u013evek najv\u00e4\u010d\u0161ie do z\u00e1hrady. V\u00f4ne a\u00a0farby v\u00e1s doslova pohltia, v\u00fdber je tak\u00fd obrovsk\u00fd, \u017ee sa v\u00a0tej zeleni celkom strat\u00edte a\u00a0precitnete a\u017e v\u00a0momente, kedy v\u00fdklad s\u00a0rododendronom alebo mu\u0161k\u00e1tmi vystrieda in\u00fd, kde za sklom zbad\u00e1te zvieratk\u00e1 v\u0161etk\u00e9ho druhu: od zlatej rybky cez kr\u00e1liky, plazy, vt\u00e1ky a\u017e po vystra\u0161en\u00e9 \u0161teniatka, tla\u010diace sa v\u00a0sklen\u00fdch boxoch. Aj tak\u00e1 je realita Quai de la M\u00e9gisserie, n\u00e1bre\u017eia, ktor\u00e9 na sklonku d\u0148a z\u00edskava op\u00e4\u0165 svoju p\u00f4vodn\u00fa podobu: kvety sa poschov\u00e1vaj\u00fa vo vn\u00fatri obchod\u00edkov, predajcovia pozametaj\u00fa opadan\u00e9 l\u00edstky a\u00a0lupene a\u00a0spolu so zatv\u00e1rac\u00edmi hodinami sa rozl\u00fa\u010dite aj s\u00a0naivnou predstavou, \u017ee si z\u00a0Par\u00ed\u017ea odnesiete rozko\u0161n\u00e9ho pudla, mal\u00e9ho labradora, dve ma\u010diatka alebo exotick\u00e9ho papag\u00e1ja.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Montmartre a\u00a0jeho mlyny<\/strong><\/p>\n<p>Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed, najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed a\u00a0naj\u010derven\u0161\u00ed mlyn Par\u00ed\u017ea je ur\u010dite ten, ktor\u00fd stoj\u00ed na Boulevard de Clichy a\u00a0s\u00a0ktor\u00fdm sa sp\u00e1ja hlavne z\u00e1bava, kank\u00e1n a\u00a0kabaret. Okrem Moulin Rouge sa v\u0161ak daj\u00fa obdivova\u0165 aj \u010fal\u0161ie: posledn\u00e9 dva z\u00a0kedysi viac ne\u017e tridsiatich funk\u010dn\u00fdch vetern\u00fdch mlynov mesta &#8211; Moulin de la Galette a\u00a0Moulin du Radet. Ke\u010f pri prech\u00e1dzke \u0161tvr\u0165ou umelcov prejdete a\u017e na Rue Lepic,\u00a0oba mlyny, stojace ne\u010faleko od seba, po\u013eahky objav\u00edte. Kedysi ich vlastnil jeden majite\u013e, no ke\u010f sa rodina mlyn\u00e1ra Debraya ocitla takmer na mizine, h\u013eadal pre ne nov\u00e9 vyu\u017eitie: Moulin de la Galette bol preroben\u00fd na tan\u010diare\u0148, do ponuky zaradil v\u00edno a\u00a0podnik s\u00a0vetern\u00fdmi lopatami na streche sa stal najvyhl\u00e1senej\u0161\u00edm v\u00a0celom \u0161irokom okol\u00ed. Jeho l\u00ednie pri\u0165ahovali mnoh\u00fdch umelcov, vr\u00e1tane Renoira, Picassa \u010di van Gogha, ktor\u00fd spolu s bratom Theom ob\u00fdval byt k\u00faso\u010dek odtia\u013e. V roku 1939 mlyn vyhl\u00e1sili za pamiatku a\u00a0hoci je e\u0161te st\u00e1le funk\u010dn\u00fd, dnes je jeho tan\u010diarensk\u00e1 sl\u00e1va u\u017e d\u00e1vno zabudnut\u00e1, pozemky nepr\u00edstupn\u00e9 a\u00a0samotn\u00fd mlyn v\u00a0s\u00fakromn\u00fdch ruk\u00e1ch. V\u00a0Moulin de Radet v\u0161ak vznikla drah\u00e1 re\u0161taur\u00e1cia, v\u00a0ktorej sa radi zastavia najm\u00e4 turisti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Dalida<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f sa budete \u0161tvera\u0165 Montmartrom hore k bazilike Sacre Coeur a\u00a0naraz\u00edte na Place Dalida, ur\u010dite sa sp\u00fdtate, komu patr\u00ed to mal\u00e9 n\u00e1mest\u00ed\u010dko, ktor\u00e9 lemuj\u00fa malebn\u00e9 domy, rozkvitnut\u00e9 kr\u00edky a\u00a0kaviarni\u010dky. Dalida, vlastn\u00fdm menom Yolanda Gigliotti, nebola roden\u00e1 Par\u00ed\u017eanka, ba dokonca ani Franc\u00fazka. Narodila sa v Egypte a\u00a0a\u017e ke\u010f vyhrala s\u00fa\u0165a\u017e kr\u00e1sy, pres\u0165ahovala sa do mesta l\u00e1sky s\u00a0vidinou \u00faspe\u0161nej hereckej \u010di spev\u00e1ckej kari\u00e9ry. Napokon sa z\u00a0nej stala spev\u00e1\u010dka priam svetov\u00e9ho form\u00e1tu, ktor\u00e1 vystupovala na vychyten\u00fdch p\u00f3di\u00e1ch sl\u00e1vnych sien\u00ed. Miestni obyvatelia na \u0148u nezab\u00fadaj\u00fa a\u00a0radi v\u00e1m uk\u00e1\u017eu dom, v\u00a0ktorom b\u00fdvala, uk\u00e1\u017eu smer na miestny cintor\u00edn, kde je pochovan\u00e1 a\u00a0zaspom\u00ednaj\u00fa na Dalidu, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1987 sp\u00e1chala samovra\u017edu a\u00a0zanechala po sebe iba list na rozl\u00fa\u010dku (\u201e\u017divot sa pre m\u0148a stal neznesite\u013en\u00fdm&#8230; odpustite mi.\u201c) a\u00a0n\u00e1mest\u00ed\u010dko, ktor\u00e9 stoj\u00ed za pov\u0161imnutie.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Z\u00a0metropoly Franc\u00fazska Gabina Weissov\u00e1 &nbsp; Viadukt &#8211; z\u00f3na umenia a\u00a0oddychu V\u00a012. obvode Par\u00ed\u017ea, pozd\u013a\u017e Avenue Daumesnil, n\u00e1jdete ide\u00e1lne miesto pre odpo\u010dinok pred \u010fal\u0161\u00edmi potulkami mestom. Ide o\u00a0Viaduc des Arts a Promenade plante\u00e9 &#8211; umeleck\u00e9 ateli\u00e9ry a ak\u00fdsi verejn\u00fd park v\u00a0jednom, av\u0161ak v \u010darokr\u00e1snom zoskupen\u00ed, ktor\u00e9 vyr\u00e1stlo na mieste b\u00fdvalej \u017eelezni\u010dnej trate, ved\u00facej viaduktom do mesta [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,17],"tags":[],"class_list":["post-137","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-metropoly","category-september-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=137"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":138,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/137\/revisions\/138"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=137"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=137"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=137"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}