Ak\u00fa silu m\u00e1 slovo?<\/strong><\/p>\nVe\u013ek\u00fa. Od detstva som c\u00edtila, \u017ee slovo nie je banalita. \u017de slovo m\u00e1 moc a je \u017eiv\u00e9. \u017de ve\u013emi z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, \u010do hovor\u00edm, ak\u00e9 slovo zo seba vyp\u00fa\u0161\u0165am a\u00a0\u017ee t\u00fdm modelujem samu seba a\u00a0p\u00f4sob\u00edm na svet. \u017de slovo dok\u00e1\u017ee \u010dloveka povzbudi\u0165, upokoji\u0165, in\u0161pirova\u0165, naplni\u0165. Ale aj \u00faplne zrani\u0165, traumatizova\u0165, paralyzova\u0165. Slovo je energia, ktor\u00fa zo seba a na seba navz\u00e1jom vysielame. Svoju silu nestr\u00e1ca ani v priebehu st\u00e1ro\u010d\u00ed, preto ma tak ve\u013emi pri\u0165ahovalo pr\u00e1ve liter\u00e1rne umenie, kde k n\u00e1m prehov\u00e1ra slovo d\u00e1vno m\u0155tvych \u013eud\u00ed a\u00a0epoch. Kniha je potom ako bat\u00e9ria, galvanick\u00fd \u010dl\u00e1nok, \u010do uchov\u00e1va t\u00fato energiu a\u00a0sta\u010d\u00ed, aby sme sa na \u0148u napojili.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV\u00a0jednom rozhovore ste spomenuli, \u017ee jazyk sa d\u00e1 vn\u00edma\u0165 aj ako sp\u00f4sob empatie. Ako to mysl\u00edte? <\/strong><\/p>\nMo\u017eno pr\u00e1ve t\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 ma na \u0161t\u00fadiu jazykov zaujala najviac. My\u0161lienka, \u017ee jazyk je k\u013e\u00fa\u010d k\u00a0druh\u00fdm \u013eu\u010fom aj kult\u00faram. Akoby bol jazyk \u201eokuliarmi\u201c, pomocou ktor\u00fdch dovid\u00edm \u010falej, do druh\u00e9ho \u010dloveka alebo aj do zviera\u0165a – to\u013eko sa \u013eudia sna\u017eili pochopi\u0165 re\u010d vt\u00e1kov, re\u010d v\u00fdrazov zvierat alebo aj vz\u00e1jomn\u00e9 p\u00f4sobenie rastl\u00edn. Z\u00e1rove\u0148 sa jazyk najhlb\u0161\u00edm sp\u00f4sobom dot\u00fdka \u013eudskej identity. Zn\u00e1me pr\u00edslovie \u201eko\u013eko jazykov vie\u0161, to\u013ekokr\u00e1t si \u010dlovekom\u201c, je pravdiv\u00e9. Je fajn, ke\u010f sa n\u00e1m nejak\u00e1 kult\u00fara p\u00e1\u010di, nie\u010do o\u00a0nej vieme, sympatizujeme s\u00a0\u0148ou. No omnoho hlb\u0161\u00ed vz\u0165ah z\u00edskavame vtedy, ke\u010f si \u201eoble\u010dieme\u201c jej jazyk, vezmeme jej optiku a pochop\u00edme jej sp\u00f4sob myslenia.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV\u00e1m sa to podarilo v\u00a0mnoh\u00fdch jazykoch. \u010co v\u00e1s k\u00a0nim priviedlo?<\/strong><\/p>\nV\u010faka \u0161t\u00fadiu komparat\u00edvnej lingvistiky som sa u\u010dila ve\u013ea jazykov, ale ani z\u010faleka nie v\u0161etk\u00fdmi sa dohovor\u00edm plynule. Vtedy to bol pre m\u0148a doslova jazykov\u00fd \u201eboom\u201c, zapisovala som si ich aj jeden\u00e1s\u0165 za semester. U\u010dila som sa angli\u010dtinu, nem\u010dinu, franc\u00faz\u0161tinu, \u0161paniel\u010dinu, ru\u0161tinu, srb\u010dinu, po\u013e\u0161tinu, cirkevn\u00fa slovan\u010dinu, star\u00fa \u010de\u0161tinu, starogr\u00e9\u010dtinu, novogr\u00e9\u010dtinu, latin\u010dinu, sanskrt, perz\u0161tinu, ma\u010far\u010dinu, litov\u010dinu, hebrej\u010dinu. Ale tie dva posledn\u00e9 som sa u\u010dila ve\u013emi kr\u00e1tko, a\u00a0tak som, \u017eia\u013e, nebola schopn\u00e1 si ich osvoji\u0165. Na univerzite vo Viedni som e\u0161te absolvovala r\u00fdchlokurz mansij\u010diny u\u00a0skvelej mladej ruskej vedkyne Darje \u017dornik. Je to\u00a0jazyk pr\u00edbuzn\u00fd ma\u010far\u010dine, ktor\u00fdm akt\u00edvne rozpr\u00e1va asi len tis\u00edc \u013eud\u00ed, hoci k\u00a0mansijskej n\u00e1rodnosti sa ich hl\u00e1si viac. Pou\u017e\u00edvate\u013eov mansij\u010diny je teda tak m\u00e1lo, \u017ee normu jazyka ur\u010duj\u00fa miestne noviny Luima Seripos, Severn\u00e9 zore, vyd\u00e1van\u00e9 v\u00a0Chanty-Mansijsku. Novotvary, ktor\u00e9 v\u00a0t\u00fdchto novin\u00e1ch pou\u017eili napr\u00edklad v\u00a0s\u00favislosti s pand\u00e9miou covid-19, boli v\u00a0mansij\u010dine ihne\u010f prijat\u00e9 za normu. Tvorcom jazyka je aj miestny raper Bizzo. So zveli\u010den\u00edm by sa dal pova\u017eova\u0165 za miestneho \u201eHviezdoslava\u201c, jeho piese\u0148 sme rozoberali ako p\u00f4vodn\u00fd autorsk\u00fd text v\u00a0s\u00fa\u010dasnej mansij\u010dine. Ak by som si mohla vybra\u0165 e\u0161te nejak\u00fd jazyk, u\u010dila by som sa arm\u00e9n\u010dinu. Je v\u00a0nej nap\u00edsanej mnoho kr\u00e1snej starej po\u00e9zie a\u00a0sl\u00fa\u017ei sa v\u00a0nej kr\u00e1sna liturgia. Ve\u013emi ma l\u00e1kaj\u00fa turkick\u00e9 jazyky. A\u00a0potom s\u00fa tu e\u0161te m\u0155tve jazyky, ktor\u00fdmi sa v\u00e4\u010d\u0161inou nerozpr\u00e1va. Ka\u017ed\u00fd jazyk m\u00e1 osobit\u00fd syst\u00e9m kr\u00e1sy. P\u00e1\u010di sa mi defin\u00edcia, \u017ee ka\u017ed\u00fd jazyk je rovnako zvl\u00e1dnute\u013en\u00fd, ke\u010f\u017ee mal\u00e9 deti po celom svete sa rovnako nau\u010dia svoje matersk\u00e9 jazyky.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAj v\u010faka v\u00e1m na Slovensku ned\u00e1vno vy\u0161la staroegyptsk\u00e1 \u013e\u00fabostn\u00e1 po\u00e9zia…<\/strong><\/p>\nIde o\u00a0\u013e\u00fabostn\u00e9 b\u00e1sne, ktor\u00e9 sa spievali a\u00a0recitovali v\u00a0Novej r\u00ed\u0161i v\u00a0obdob\u00ed 19. a\u00a020. dynastie asi pred 3.200 rokmi, ke\u010f vl\u00e1dli panovn\u00edci Ramesse II. Ve\u013ek\u00fd a\u00a0Ramesse III. I\u0161lo o\u00a0ak\u00e9si hity, ktor\u00e9 si po\u010das r\u00f4znych predstaven\u00ed spievali mu\u017ei alebo \u017eeny, mo\u017eno sprev\u00e1dzan\u00e9 aj hudobn\u00fdmi n\u00e1strojmi, ako sa to zobrazuje na n\u00e1stenn\u00fdch ma\u013eb\u00e1ch. S\u00fa p\u00edsan\u00e9 v\u00a0mu\u017eskom aj \u017eenskom rode a\u00a0ide o vit\u00e1lnu, \u017eivotapln\u00fa po\u00e9ziu pln\u00fa t\u00fa\u017eby po druhom \u010dloveku. Na knihe som spolupracovala s egyptologi\u010dkou Silviou \u0160tub\u0148ovou-Nigrelli, autorkou doslovn\u00e9ho prekladu z\u00a0origin\u00e1lu a\u00a0s egyptol\u00f3gom Martinom Odlerom, autorom sprievodn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed, v\u010faka ktor\u00e9mu tento n\u00e1pad vznikol. Ide o\u00a0najrozsiahlej\u0161\u00ed dochovan\u00fd korpus starovekej \u017eenskej po\u00e9zie. Nevieme, kto bol autorom, \u010di autorkou, ani \u010di bolo t\u00fdch os\u00f4b viac. Je to v\u0161ak po\u00e9zia p\u00edsan\u00e1 aj v\u00a0\u017eenskom rode. Taktie\u017e s\u00fa tam aj unik\u00e1tne b\u00e1sne z\u00a0optiky stromov, ke\u010f r\u00f4zne stromy ako gran\u00e1tovn\u00edk \u010di figovn\u00edk pozoruj\u00fa milencov pod nimi.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNa\u0161li ste si tam pas\u00e1\u017ee, ktor\u00e9 v\u00e1m utkveli v\u00a0pam\u00e4ti doteraz? <\/strong><\/p>\nOd vydania zbierky u\u017e uplynula nejak\u00e1 doba a\u00a0niektor\u00e9 pas\u00e1\u017ee sa mi vyn\u00e1raj\u00fa pr\u00e1ve teraz, ke\u010f pracujeme s\u00a0kolegami na \u010fal\u0161\u00edch prekladoch zo starej egypt\u010diny. Slovensk\u00ed \u010ditatelia sa m\u00f4\u017eu te\u0161i\u0165 na nov\u00e9 unik\u00e1tne texty. Opakuje sa v\u00a0nich \u201edokonal\u00fd de\u0148\u201c v\u00a0bl\u00edzkosti milovan\u00e9ho objektu. V\u00a0pam\u00e4ti mi zostal aj kontrast jedn\u00e9ho elementu vo\u010di \u201etis\u00edcom\u201c. Celkovo je pre m\u0148a t\u00e1to po\u00e9zia povzbuden\u00edm, \u017ee \u013eudsk\u00e9 t\u00fa\u017eby m\u00f4\u017eu by\u0165 radostn\u00e9, pekn\u00e9 a \u010dist\u00e9. \u017de \u013eudsk\u00fd \u017eivot m\u00e1 zmysel a\u00a0je v\u00a0\u0148om tis\u00edcky rokov pr\u00edtomn\u00e1 rados\u0165 a\u00a0\u017ee autorom st\u00e1lo za to zve\u010dni\u0165 tieto pocity v\u00a0liter\u00e1rnych dielach.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNa ak\u00fdch materi\u00e1loch sa t\u00e1to po\u00e9zia p\u00f4vodne zachovala? A\u00a0zachovala sa cel\u00e1? <\/strong><\/p>\nNie, toto s\u00fa iba zlomky, nevieme odhadn\u00fa\u0165, o\u00a0ak\u00fd ve\u013ek\u00fd korpus i\u0161lo a\u00a0ani presne rekon\u0161truova\u0165, ako znela, ke\u010f\u017ee staroegyptsk\u00fd jazyk nezaznamen\u00e1val samohl\u00e1sky. Ide o texty zachovan\u00e9 najm\u00e4 na papyrusoch, ale aj na ostrak\u00f3noch, teda na \u010drepin\u00e1ch ur\u010den\u00fdch do odpadu. Sl\u00fa\u017eili ako keramick\u00e9 ne\u010distopisy, ak\u00e9si pozn\u00e1mkov\u00e9 bloky, ne\u017e sa text prep\u00edsal na vz\u00e1cnej\u0161\u00ed papyrus. Neuverite\u013en\u00e9, \u010do k n\u00e1m doputovalo v\u010faka odpadkom! Na takej \u010drepine sa dochovala napr\u00edklad aj b\u00e1se\u0148, ktor\u00e1 dala n\u00e1zov na\u0161ej zbierke. Jej prv\u00e9 ver\u0161e znej\u00fa: \u201eM\u00f4j boh, m\u00f4j lotos [\u2026], v severnom vetre […].\u201c Pr\u00e1ve z\u00a0t\u00fdchto nedokon\u010den\u00fdch slovn\u00fdch spojen\u00ed vznikol domyslen\u00fd n\u00e1zov knihy: \u201eV severnom vetre \u010d\u00edta\u0161 spr\u00e1vy \u010falek\u00e9…\u201c. Severn\u00fd vietor bol pre Egyp\u0165anov symbolom vlahy, priazne, nie\u010doho pozit\u00edvneho.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAko vn\u00edmali a\u00a0vyjadrovali l\u00e1sku pred vy\u0161e tritis\u00edc rokmi?<\/strong><\/p>\nL\u00e1ska je zobrazovan\u00e1 predov\u0161etk\u00fdm ako t\u00fa\u017eba po druhej osobe. Lyrick\u00fd hrdina m\u00e1 pocit, \u017ee by pre l\u00e1sku prebrodil aj rieku, v\u00a0ktorej \u010d\u00edha krokod\u00edl. Krokod\u00edl sa mu v\u00a0stave za\u013e\u00fabenosti zd\u00e1 ako mal\u00e1 my\u0161. Alebo zamilovan\u00fd mu\u017e pre\u017e\u00edva a\u017e chorobu z\u00a0l\u00e1sky sprev\u00e1dzan\u00fa fyzickou slabos\u0165ou, ktor\u00fa vie vylie\u010di\u0165 iba jeho mil\u00e1. Nach\u00e1dzame aj b\u00e1sne, kde mu\u017e \u010dak\u00e1 \u017eenu pred zavretou br\u00e1nou, ktor\u00e1 je z\u00e1rove\u0148 symbolom odmietaj\u00facej \u017eeny. V\u00a0b\u00e1s\u0148ach \u010dasto vystupuj\u00fa \u010dasti tela: oko, ucho, nos, srdce… Srdce zamilovanej diev\u010diny vyskakuje z\u00a0hrude a\u00a0be\u017e\u00ed za mil\u00fdm. Jedna b\u00e1se\u0148 je dokonca \u017eensk\u00fdm pozorovan\u00edm nah\u00e9ho mu\u017ea v\u00a0rieke, ktor\u00fd tam pripravuje obetn\u00e9 n\u00e1doby.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV\u00a0t\u00fdchto b\u00e1s\u0148ach \u00falohu zohr\u00e1va aj pivo…<\/strong><\/p>\nR\u00f4zne druhy piva sa tam spom\u00ednaj\u00fa pri vymen\u00favan\u00ed hojnosti. Celkovo v\u00a0staroegyptskej po\u00e9zii n\u00e1jdeme ve\u013ea n\u00e1pojov, plod\u00edn \u010di druhov r\u00fdb, ktor\u00e9 n\u00e1m vykres\u013euj\u00fa aj miestnu kult\u00faru stravovania a\u00a0predst\u00e1v o blahobyte. Pivo v\u0161ak sl\u00fa\u017eilo aj na obetn\u00e9 \u00fa\u010dely. V\u00a0jednom ver\u0161i mu\u017e zmie\u0148uje, \u017ee je pri zamilovanosti \u0161\u0165astn\u00fd aj bez piva.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNie ka\u017ed\u00fd si vie n\u00e1js\u0165 cestu k\u00a0po\u00e9zii. \u010co by n\u00e1s mohlo v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti pril\u00e1ka\u0165 k\u00a0\u013e\u00fabostnej po\u00e9zii starej tis\u00edce rokov? <\/strong><\/p>\nSpr\u00e1va o\u00a0\u010dloveku. Aby sme skrze minulos\u0165 vedeli lep\u0161ie porozumie\u0165 sami sebe. Po\u00e9zia nie je len text, obsahuje v\u00a0sebe tajomstvo, hudbu. Nie nadarmo mala lyrick\u00e1 po\u00e9zia spolu s\u00a0hudbou v\u00a0antike jednu spolo\u010dn\u00fa m\u00fazu Euterp\u00e9.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nMuseli ste sa na preklad \u0161peci\u00e1lne pripravova\u0165? <\/strong><\/p>\nPr\u00e1ca so staroegyptskou po\u00e9ziou ma ve\u013emi obohatila. V\u00a0ka\u017edej metropole, ktor\u00fa som odvtedy nav\u0161t\u00edvila, som povinne za\u0161la aj ku zbierkam staroegyptsk\u00e9ho umenia. Napr\u00edklad naposledy v\u00a0Louvri ma zaujala do detailov vypracovan\u00e1 staroegyptsk\u00e1 dreven\u00e1 ly\u017eica na \u017eensk\u00e9 l\u00ed\u010didl\u00e1 do tvaru \u0161t\u00edhleho diev\u010da\u0165a pl\u00e1vaj\u00faceho za ka\u010dicou. Neuverite\u013en\u00e1 jemnos\u0165, detailnos\u0165, geometria. Prekvapuje ma ale prepojenie staroegyptskej literat\u00fary so Star\u00fdm z\u00e1konom.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAk\u00e9 najv\u00e4\u010d\u0161ie \u00faskalia ste pri preklade museli prekon\u00e1va\u0165? <\/strong><\/p>\nPreklad po\u00e9zie je ve\u013ek\u00e9 dobrodru\u017estvo, pri ktorom neviete, ako presne skon\u010d\u00ed. V\u00a0tomto sa podob\u00e1 na vlastn\u00fa tvorbu. B\u00e1sne som p\u00edsala ceruzkou k\u00a0zrkadlovo zalomen\u00fdm st\u013apcom doslovn\u00e9ho prekladu, \u010dasto som gumovala, pripadala som si ako nejak\u00fd v\u00fdtvarn\u00edk, \u010do vylep\u0161uje kresbu. Na \u0165a\u017ekosti teraz nar\u00e1\u017eam pri novom preklade staroegyptsk\u00fdch b\u00e1sn\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa dlh\u00e9 aj nieko\u013eko desiatok ver\u0161ov. Je \u0165a\u017ek\u00e9 udr\u017ea\u0165 rytmus, jeden \u0165ah, jeden z\u00e1\u0165ah, na ktor\u00fd b\u00e1se\u0148 v\u00a0sloven\u010dine nap\u00ed\u0161ete. Z\u00e1merom je vytvori\u0165 umeleck\u00e9 dielo v\u00a0novom jazyku zodpovedaj\u00face svojmu origin\u00e1lu. Je to proces zrkadlenia, balansovania na hrane, dial\u00f3g s\u00a0origin\u00e1lom. Nov\u00fa zbierku som prekladala \u010dasto aj v\u00a0noci, vtedy pri\u0161la m\u00faza a\u00a0ja som zapisovala pr\u00fad ver\u0161ov. Prekladate\u013e nevie, \u010di sa mu podar\u00ed n\u00e1js\u0165 spr\u00e1vnu r\u00fdmov\u00fa poz\u00edciu alebo kam ho ka\u017ed\u00fd nov\u00fd ver\u0161 posunie.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nZd\u00e1 sa, \u017ee na tak\u00fato pr\u00e1cu ste boli t\u00e1 najpovolanej\u0161ia, aj ako poetka, aj ako milovn\u00ed\u010dka star\u00fdch jazykov… <\/strong><\/p>\nNajpovolanej\u0161ia je egyptologi\u010dka Silvia \u0160tub\u0148ov\u00e1-Nigrelli p\u00f4sobiaca v\u00a0USA, jedin\u00e1 slovensk\u00e1 odborn\u00ed\u010dka na staroegyptsk\u00fd jazyk. Spolupracova\u0165 s\u00a0takou skvelou \u0161pecialistkou bola rados\u0165. Starovek\u00e9 kult\u00fary ma v\u0161ak pri\u0165ahovali od detstva. Na vysokej \u0161kole som sa u\u010dila latin\u010dinu, gr\u00e9\u010dtinu a\u00a0sanskrt, ale aj staroslovien\u010dinu a\u00a0ve\u013emi kr\u00e1tko hebrej\u010dinu. Ako by som sa star\u00fdmi pamiatkami dozvedala aj viac o\u00a0sebe. Starovek\u00fdm jazykom sa v\u0161ak venujem najm\u00e4 kv\u00f4li prekladom po\u00e9zie a\u00a0porozumeniu origin\u00e1lnym, \u010dasto n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm textom, ktor\u00e9 maj\u00fa presah do s\u00fa\u010dasnosti. Je to \u00faplne in\u00e1 \u00farove\u0148, ke\u010f si star\u00fd text m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 v\u00a0origin\u00e1li, hoci \u010dasto je to ve\u013ek\u00e1 n\u00e1maha.<\/p>\n
K\u00a0sanskrtu ma priviedla staroindick\u00e1 po\u00e9zia pln\u00e1 fascinuj\u00facich vetviacich sa pr\u00edbehov a\u00a0origin\u00e1lnej optiky. Ako ke\u010f v b\u00e1sni M\u00e9ghad\u00fata od staroindick\u00e9ho b\u00e1snika K\u00e1lid\u00e1su posiela mil\u00fd v\u00a0odl\u00fa\u010den\u00ed svojej milej odkaz po oblaku. P\u00e1\u010dia sa mi aj staroindick\u00e9 liter\u00e1rne te\u00f3rie, ktor\u00e9 klad\u00fa d\u00f4raz na vn\u00edmanie diela, na \u201edozvuk\u201c, ak\u00fd zanech\u00e1va v\u00a0\u013eudskej du\u0161i.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/s100-scaled-e1765227056734-215x300.jpg\")
<\/a>Kam v\u00e1s zaviedli va\u0161e doktorandsk\u00e9 v\u00fdskumy? <\/strong><\/p>\nM\u00e1m dva doktor\u00e1ty a\u00a0oba boli pre m\u0148a obrovskou sk\u00fasenos\u0165ou. V\u00a0jednom som sa venovala stredovek\u00e9mu \u010desk\u00e9mu biblick\u00e9mu prekladu z\u00a0polovice 15. storo\u010dia, kde som na\u0161la fascinuj\u00face rie\u0161enia, vr\u00e1tane snahy prelo\u017ei\u0165 Bibliu hovorov\u00fdm jazykom \u010di vyjadri\u0165 niektor\u00e9 teologick\u00e9 n\u00e1zory. V\u00a0druhom som sa venovala mision\u00e1rskej lingvistike v\u00a0Rusku. Odkrylo mi to svet p\u00f4vodn\u00fdch n\u00e1rodov, o\u00a0ktor\u00fdch som predt\u00fdm nemala potuchy. Ve\u013ea \u013eud\u00ed ani nevn\u00edma Rusk\u00fa feder\u00e1ciu ako mnohon\u00e1rodnostn\u00fd \u0161t\u00e1t. Nav\u0161t\u00edvila som napr\u00edklad aj oblasti na Alja\u0161ke, kde Tlingiti, Aleuti alebo Jupikovia vyzn\u00e1vaj\u00fa pravosl\u00e1vie. Na ostrove Kodiak, presl\u00e1venom obrovsk\u00fdmi medve\u010fmi, sa nach\u00e1dza pravosl\u00e1vny semin\u00e1r. Spom\u00ednam si na neuverite\u013en\u00fa n\u00e1hodu v\u00a0kostole Americkej pravosl\u00e1vnej cirkvi vo Fairbankse na Alja\u0161ke. Liturgiu sl\u00fa\u017eil k\u0148az z\u00a0n\u00e1roda Jupik, okrem angli\u010dtiny predniesol aj nieko\u013eko viet v\u00a0jazyku n\u00e1roda Jupik a\u00a0cirkevnej slovan\u010dine. Po liturgii odrazu ku mne pri\u0161iel lektor, chlap ako hora, a\u00a0sp\u00fdtal sa ma, odkia\u013e poch\u00e1dzam. Ke\u010f som povedala, \u017ee zo Slovenska, za\u010dal sa vypytova\u0165, odkia\u013e presne. Myslela som si, \u017ee ide o\u00a0nejak\u00fa hran\u00fa americk\u00fa zdvorilos\u0165, ten \u010dlovek predsa nem\u00f4\u017ee vedie\u0165 o\u00a0regi\u00f3noch Slovenska. A potom sa op\u00fdtal, \u010di pozn\u00e1m Zempl\u00edn, preto\u017ee jeho star\u00ed rodi\u010dia sa pres\u0165ahovali do Ameriky zo Zempl\u00edna. Neuverite\u013en\u00e9, koho na Alja\u0161ke stretnete! U\u00a0Tlingitov \u017eij\u00facich na Baranovovom ostrove ma zasa zaujalo ich v\u00fdtvarn\u00e9 umenie, totemy a\u00a0mytol\u00f3gia sp\u00e4t\u00e1 so v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdmi\u00a0obrovsk\u00fdmi krkavcami, ktor\u00e9 na tomto ostrove lovia ryby. Pod\u013ea ich mytol\u00f3gie krkavec stvoril svet. Krkavec navr\u00e1til \u013eudstvu slnko, ke\u010f ho ukradol lakom\u00fd \u010dlovek. Do krkavca sa prevtelil \u0161aman, aby prenikol do sveta duchov. Krkavec bol obyvate\u013eom ostrova sk\u00f4r, ne\u017e ho os\u00eddlil \u010dlovek… V\u00a0okol\u00ed Baranovovho ostrova je to\u013eko r\u00fdb, \u017ee ich doslova po\u010dujete v\u00a0pravideln\u00fdch intervaloch \u0161pliecha\u0165 o\u00a0hladinu. Tlingiti si na obdobie, k\u00fdm ich \u00fazemie patrilo Rusk\u00e9mu imp\u00e9riu, spom\u00ednaj\u00fa ve\u013emi pozit\u00edvne. Dokonca v\u00a0polovici 20. storo\u010dia rusk\u00e9mu miestodr\u017eite\u013eovi Alexandrovi Baranovovi postavili z\u00a0\u00facty totem. Je to neuverite\u013en\u00e9, ale v\u00a0Severnej Amerike si pravosl\u00e1vie zachovalo nie\u010do zo sveta pred bo\u013e\u0161evickou revol\u00faciou viac ne\u017e v\u00a0Rusku samotnom.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nVenovali ste sa aj porovn\u00e1vacej lingvistike. Ktor\u00e9 jazyky pova\u017eujete za najkuri\u00f3znej\u0161ie? <\/strong><\/p>\nNetr\u00fafam si to pos\u00fadi\u0165, ale pom\u00f4\u017eem si slovami skvel\u00e9ho \u010desk\u00e9ho lingvistu Viktora El\u0161\u00edka z\u00a0Karlovej univerzity. P\u00edsal napr\u00edklad o\u00a0jednom ned\u00e1vno vyhynutom \u010dimakumskom jazyku, ktor\u00fdm hovorili Indi\u00e1ni v oblasti \u0161t\u00e1tu Washington. Pou\u017e\u00edvali \u0161peci\u00e1lnu \u201epredponu\u201c, ak hovorili o\u00a0niekom, kto \u0161k\u00fali, \u010fal\u0161iu \u201epredponu\u201c zasa pou\u017eili, ak popisovan\u00e1 osoba bola chrom\u00e1 alebo mala hrb. Zvl\u00e1\u0161tne podoby slov sa pou\u017e\u00edvali aj pre mytologick\u00e9 postavy.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAko v\u00f4bec vyzerali za\u010diatky porovn\u00e1vacej lingvistiky a\u00a0diali sa v\u00a0nich aj omyly?<\/strong><\/p>\nPri jej po\u010diatkoch st\u00e1li pr\u00e1ve mision\u00e1ri. Pravdepodobne ako prv\u00fd pri\u0161iel na pr\u00edbuznos\u0165 indoeur\u00f3pskych jazykov chorv\u00e1tsky karmelit\u00e1nsky mn\u00edch naroden\u00fd na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Rak\u00faska Paulinus S. Bartholomeo. P\u00f4sobil ako mision\u00e1r v\u00a0Indii a\u00a0v\u00a0roku 1790 zostavil gramatiku sanskrtu, pri ktorej si v\u0161imol pr\u00edbuznos\u0165 sanskrtu s eur\u00f3pskymi jazykmi. Mision\u00e1ri sa sna\u017eili k\u00a0jazykom pristupova\u0165 svedomito, ako im to dobov\u00e9 poznanie dovo\u013eovalo. Omnoho smel\u0161\u00ed v\u0161ak boli r\u00f4zni in\u00ed u\u010denci i\u00a0nacionalisti, ktor\u00ed si chceli pr\u00edbuznos\u0165ou k\u00a0star\u00fdm n\u00e1rodom \u201eprilep\u0161i\u0165\u201c svoje dejiny. V\u00a0Ma\u010farsku napr\u00edklad existuj\u00fa st\u00fapenci te\u00f3rie, pod\u013ea ktorej s\u00fa Ma\u010fari potomkami star\u00fdch Sumerov, prisp\u00f4sobuj\u00fa tomu r\u00f4zne etymol\u00f3gie ma\u010farsk\u00fdch slov a\u00a0od\u00f4vod\u0148uj\u00fa aj architekt\u00faru niektor\u00fdch stavieb. Pr\u00e1ve niektor\u00ed nositelia bezrodov\u00fdch jazykov, ako s\u00fa ma\u010far\u010dina alebo gruz\u00edn\u010dina, tvrdia, \u017ee s\u00fa to jazyky anjelov, lebo anjeli nemaj\u00fa rod. Takisto sa mnoh\u00e9 n\u00e1rody sporia o\u00a0to, akej n\u00e1rodnosti boli Adam a\u00a0Eva a\u00a0\u017ee v\u00a0raji sa rozpr\u00e1valo pr\u00e1ve ich starobyl\u00fdm jazykom.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nKedy ste sa zamilovali do slova? <\/strong><\/p>\nP\u00edsala som od ran\u00e9ho detstva, dokonca e\u0161te ke\u010f som nevedela p\u00edsa\u0165, rodi\u010dia nahr\u00e1vali moje pr\u00edbehy na magnetof\u00f3nov\u00e9 p\u00e1sky. P\u00edsanie bolo pre m\u0148a v\u017edy miestom slobody, m\u00f4j vn\u00fatorn\u00fd priestor, kde sa m\u00f4\u017eem najlep\u0161ie vyjadri\u0165, pr\u00eds\u0165 k\u00a0sebe, o\u010disti\u0165 sa, pr\u00eds\u0165 na to, kto skuto\u010dne som. V\u00a0detstve som p\u00edsala ve\u013ea o\u00a0zvierat\u00e1ch, pr\u00edrodn\u00e9 mot\u00edvy ma neopustili po cel\u00fd \u017eivot. So sestrou sme p\u00edsali a\u00a0vyd\u00e1vali \u010dasopisy a\u00a0posielali si ich navz\u00e1jom popod dvere, u\u017e vtedy som ve\u013emi t\u00fa\u017eila po novin\u00e1rskej \u010di spisovate\u013eskej pr\u00e1ci. Na strednej \u0161kole som bola \u0161\u00e9fredaktorkou najlep\u0161ieho \u0161kolsk\u00e9ho \u010dasopisu na Slovensku – \u0160tudentsk\u00e9 slovo, vyhr\u00e1vala som taktie\u017e liter\u00e1rne s\u00fa\u0165a\u017ee. Nesk\u00f4r som sa za\u010dala venova\u0165\u00a0vede, vedeck\u00e9mu p\u00edsaniu, ktor\u00e9 je zameran\u00e9 objekt\u00edvnej\u0161ie. V\u017edy ma fascinovala hlbo\u010dina v\u00a0\u010dloveku, do ktorej sa d\u00e1 st\u00e1le na\u010diera\u0165 s\u00a0prekvapiv\u00fdm, netu\u0161en\u00fdm, naozaj \u017eiv\u00fdm v\u00fdsledkom.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nJe pre v\u00e1s poetick\u00e9 vn\u00edmanie sveta sp\u00f4sob \u017eivota? <\/strong><\/p>\n\u00c1no, po\u00e9zia je sp\u00f4sob videnia sveta, sp\u00f4sob \u00fadivu, ozvl\u00e1\u0161t\u0148ovania oby\u010dajn\u00fdch vec\u00ed. Bu\u010f si medzi nimi autor v\u0161imne nov\u00fd vz\u0165ah, nov\u00fa metaforu, alebo ich o\u017eiv\u00ed len t\u00fdm, \u017ee ich vyjme z\u00a0ni\u010doty, z\u00a0masy vec\u00ed, \u017ee ich zobraz\u00ed v\u00a0liter\u00e1rnom diele. Po\u00e9zia je taktie\u017e rozhovor so sebou sam\u00fdm.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u201eP\u00fdtala som sa pr\u00edrody, \u010do je viac – zaf\u00edr alebo more, perla alebo chrasta, platina \u010di vzduch. A\u00a0ako oce\u0148uj\u00fa umenie zvierat\u00e1, ke\u010f aj Beethoven je len hluk, \u010do vyru\u0161\u00ed ma\u010dku zo sna…\u201c Ak\u00fa \u00falohu zohr\u00e1va pr\u00edroda vo va\u0161ich b\u00e1s\u0148ach? <\/strong><\/p>\nVe\u013ek\u00fa. Fascinuje ma spolu s\u00a0\u0148ou p\u00f4vod \u010dloveka, jeho miesto vo svete. Ako bol kedysi \u010dlovek z\u00e1visl\u00fd na pr\u00edrode a\u00a0jej mo\u017enostiach a\u00a0cykloch, tak by na \u0148u nemal zabudn\u00fa\u0165 ani dnes, ke\u010f sme aj v\u00a0technickej civiliz\u00e1cii len s\u00fa\u010das\u0165ou tej istej pr\u00edrody.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nB\u00e1snick\u00fd debut vo veku 22 rokov v\u00e1s okam\u017eite dostal do povedomia. Zmenila sa odvtedy va\u0161a po\u00e9zia? <\/strong><\/p>\n\u00c1no, men\u00ed sa form\u00e1lne i\u00a0v\u00fdrazovo. T\u00e9ma ma v\u0161ak zauj\u00edma st\u00e1le t\u00e1 ist\u00e1 – tajomstvo \u010dloveka. B\u00e1sne m\u00e1m roztr\u00fasen\u00e9 v\u00a0r\u00f4znych z\u00e1pisn\u00edkoch a\u00a0na papierikoch, niektor\u00e9 ani nest\u00edham prep\u00edsa\u0165 do po\u010d\u00edta\u010da. Najnov\u0161ou je \u201e\u00danavou \u0165a chv\u00e1lim\u201c, ktor\u00e1 vyjadruje moje stavy vy\u010derpania (\u00fasmev). Niekedy p\u00ed\u0161em pr\u00e1ve z\u00a0\u00fanavy. Existuje ist\u00e1 hranica s\u00edl, pri ktorej si mysl\u00edte, \u017ee \u010falej u\u017e nem\u00f4\u017eete. Prosto nevl\u00e1dzete. A\u00a0pr\u00e1ve tam sa nach\u00e1dza ist\u00fd moment, \u017ee predsa sa d\u00e1 \u00eds\u0165 \u010falej. A\u00a0idete. V\u00a0tom bode zlomu, za hranicou \u00fanavy, pr\u00e1ve vtedy niekedy p\u00ed\u0161em.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n
foto Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nCel\u00fd rozhovor si pre\u010d\u00edtate v zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Slovu pod\u013eahla slovu e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa nau\u010dila poriadne p\u00edsa\u0165. O\u010darilo ju vo forme po\u00e9zie, v ktorej sk\u00fama najm\u00e4 hlbo\u010dinu v\u00a0\u010dloveku. Nesk\u00f4r ju pohltilo pri \u0161t\u00fadiu vy\u0161e 18 cudz\u00edch jazykov, vr\u00e1tane nev\u0161ednej exotiky, akou je sanskrt \u010di mansij\u010dina. Svoje lingvistick\u00e9 v\u00e1\u0161ne napokon pretavila do v\u00fdskumov, ktor\u00e9 ju zaviedli a\u017e k p\u00f4vodn\u00fdm n\u00e1rodom Tlingitov, Aleutov […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13732,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,150],"tags":[],"class_list":["post-13730","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-zima-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13730","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13730"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13730\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13740,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13730\/revisions\/13740"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13732"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13730"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13730"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13730"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/s230-2-scaled.jpg\")
<\/a><\/p>\n