<\/p>\n
Za t\u00fdmto mestom, na konci neexistuj\u00facej \u017eelezni\u010dnej trate, za dvormi s neporiadkom v zelenej a hnedej, za m\u00farmi, ktor\u00e9 v lete ohrieva slnko, v tej z\u00e1hrade, v jej chr\u00f3movej \u010dierno-zelenej, v okroch a v jej umbr\u00e1ch stoja farebn\u00e9 cin\u00f3brov\u00e9 kulisy, v niektor\u00fdch jej z\u00e1kutiach sa e\u0161te le\u0161tia, slnko ich le\u0161t\u00ed ako \u010dinely. V tej z\u00e1hrade, kde sa po da\u017edi leskne k\u00f4ra opadan\u00fdch kon\u00e1rov stromov, sa zrazu vynorili, ako ke\u010f sa vynor\u00ed na obzore lo\u010f farebnej man\u00e9\u017ee, a ako si tam tak stoja, vyzer\u00e1 to, ako ke\u010f sa zb\u00fara \u010d\u00edsi dom a jeho steny aj s bielymi plochami po obrazoch vyt\u0155\u010daj\u00fa na ulicu, po\u010du\u0165 sem inak \u0161tekot psov z ne\u010falek\u00fdch dvorov, takto to kedysi bolievalo a z rozbit\u00e9ho okna domu, \u010do spadol a tr\u010d\u00ed zo zeme ako zub, veje z\u00e1clona a na okne je v\u00e1za, e\u0161te aj s kvetom, ktor\u00fd do nej d\u00e1vno prad\u00e1vno niekto dal, ba posadi\u0165 sa m\u00f4\u017eete aj na pohovku potiahnut\u00fa karm\u00ednov\u00fdm zamatom, alebo rovno na kon\u00edka z ringi\u0161p\u00edru, vietor tam rozf\u00fakava plag\u00e1ty predstaven\u00ed, \u010dochre farebn\u00e9 chocholy \u010fal\u0161\u00edch pon\u00edkov, je tu aj ve\u013ek\u00fd re\u0165azov\u00fd koloto\u010d a mal\u00fd kon\u00ed\u010dkov\u00fd, staru\u010dk\u00e1 man\u00e9\u017e zdoben\u00e1 ru\u017eami, farebn\u00fdmi sedlami a uzdami. V barine kon\u010da z\u00e1hrady, v jej ramen\u00e1ch, meandroch, lag\u00fanach a ba\u017ein\u00e1ch sa odr\u00e1\u017ea ma\u013eovan\u00fd princip\u00e1l v pr\u00fa\u017ekovanom tri\u010dku s pozl\u00e1tenou taktovkou, no bez oka.<\/p>\n
Chodia sem pi\u0165 uf\u00fa\u013ean\u00e9 s\u00fdkorky uhliarky, k\u00fapu sa v \u010dervenej vode z krepov\u00fdch ru\u017e\u00ed, s\u00fa to akrobatky, podchv\u00ed\u013eou visia dolu hlavou na tenkej hal\u00fazke, no sta\u010d\u00ed \u017emurkn\u00fa\u0165 a u\u017e ich treba h\u013eada\u0165 na inom kon\u00e1ri, dok\u00e1\u017eu sa paz\u00farikmi zakva\u010di\u0165 iba o trs ihli\u010dia na samom konci vetvi\u010dky a tak sa napch\u00e1vaj\u00fa okolo lez\u00facim hmyzom. Spodok oboch l\u00ed\u010dok maj\u00fa biely a biely flia\u010dik na \u0161iji. Cez chrbty maj\u00fa prehoden\u00e9 sivomodr\u00e9 a sivozelen\u00e9 vlnia\u010dky, no z dia\u013eky vyzeraj\u00fa ako orchester.<\/p>\n
Ke\u010f poletuje sneh, prilepuje sa na v\u0161etko, \u010do tr\u010d\u00ed, no mohlo by ho by\u0165 trochu viac a potom je tu aj jedna s\u010dernet\u00e1 slne\u010dnica, \u010do sa u\u017e d\u00e1vno nepozer\u00e1 do slnka, naopak, skl\u00e1\u0148a hlavu do hrdzavej ml\u00e1ky, ani v pavu\u010din\u00e1ch nik neb\u00fdva, vietor odf\u00fakol pav\u00faka a teraz je z nich pod pazuchami domu \u0161pinav\u00e1 cukrov\u00e1 vata a dreven\u00e9 kone vyblednut\u00e9 so \u017elt\u00fdmi zubami letia ako o z\u00e1vod, je hrozn\u00e1 zima a v\u0161etko je tu ako\u017ee \u0161kared\u00e9, lebo to nik nevid\u00ed a nehladk\u00e1va o\u010dami, akoby to tu nar\u00e1stlo a teraz navy\u0161e na to pad\u00e1 \u010dierny sneh.<\/p>\n
Je tu aj strelnica a labute a zbytky farieb sa vlievaj\u00fa do hnedej a zelenej ako do mora. Kovov\u00e9 kon\u0161trukcie, farebn\u00e9 plechy opret\u00e9 o m\u00far ako krovky. Ako d\u00e1ke archeologick\u00e9 n\u00e1lezisko, \u010drepiny koloto\u010dov, hrdzav\u00e9 re\u0165aze, plechy, hrnce, re\u0165aze, na v\u0161etkom tom zmare \u00faryvky vesel\u00fdch obr\u00e1zkov, trpasl\u00edci so snehulienkou vrasten\u00ed do z\u00e1hrady, zebria hlava a\u00a0lev, vyt\u0155\u010daj\u00face z nej ako d\u00e1ky prame\u0148 r\u00e1roh, ke\u010f zasvieti slnko, ob\u010das sa \u010dosi zaleskne.<\/p>\n
Star\u00e1 stud\u0148a s k\u013eukou, nad \u0148ou jablo\u0148 s \u010dapat\u00fdmi jab\u013a\u010dkami a kon\u010da tej ve\u013ekej n\u00e1dhernej z\u00e1hrady dve \u010dere\u0161ne a biela moru\u0161a, medzi \u010dere\u0161\u0148ami je napnut\u00fd \u0161pag\u00e1t a na \u0148om zvy\u0161ok vy\u0161\u00edvan\u00e9ho obrusu ako vlajka stroskotanej lode.<\/p>\n
Za z\u00e1hradou kedysi chodil vlak a\u00a0\u013eudia, \u010do v nej pracovali, sa vtedy postavili a pozerali za vlakom. Uprostred z\u00e1hrady je rozh\u00e1dzan\u00e9 nie\u010die poprskan\u00e9 detstvo a ve\u013ea radosti.<\/p>\n
– Mama, a \u010do robia koloto\u010d\u00e1ri v zime?<\/p>\n
– Sedia v py\u017eam\u00e1ch, k\u00faria, pij\u00fa varen\u00e9 v\u00edno a po\u010d\u00edtaj\u00fa peniaze, \u010do zarobili, – povedala babi\u010dka.<\/p>\n
Predstavovala som si ich, ako sedia v maringotk\u00e1ch a kvietkovan\u00fdch py\u017eam\u00e1ch a perin\u00e1ch a v\u0161ade kom\u00edny z drobn\u00fdch.<\/p>\n
– O \u010dom si rozpr\u00e1vaj\u00fa?<\/p>\n
– O\u00a0\u013eu\u010foch, \u010do stretli.<\/p>\n
No potom k n\u00e1m do triedy pri\u0161iel Ctibor, \u010do b\u00fdval v maringotke, nosil \u00fazke rifle cigaretky a vyzeral trochu ako pav\u00fak hajzlov\u00fd, povedal n\u00e1\u0161 fyzik\u00e1r Jodo, s m\u013easkotom pil vodu z vodovodu, za p\u00e1som nosil pr\u00edbor ako zbra\u0148, v zadnom vrecku rifl\u00ed mal hrebe\u0148 a hne\u010f v prv\u00fd de\u0148 pobozkal Vlastu, Vieru aj Elenu, na druh\u00fd de\u0148 chcel chodi\u0165 s Gabou a Zuzu pozval na koloto\u010de zadarmo, v stredu sme boli na koloto\u010doch v\u0161etky\u00a0a v piatok sme sa spolu nerozpr\u00e1vali a doma sme v\u0161etky plakali. U\u010dite\u013eky boli na nervy, lebo mal na lavici vylo\u017een\u00e9 nohy, povedal, \u017ee sa um\u00fdva raz do t\u00fd\u017ed\u0148a, nepozer\u00e1 telev\u00edzor, m\u00e1 tri mamy a frajerku, s ktorou sp\u00e1va a celu noc jej hladk\u00e1 pupok. Robil obrovsk\u00e9 bubliny zo \u017euva\u010diek, ktor\u00e9 si nosil na desiatu, prech\u00e1dzal sa cez hodiny po triede, nechcel po\u010d\u00edta\u0165 ani kresli\u0165 a na telesnej sa vy\u0161plhal po plaf\u00f3n telocvi\u010dne a nechcel zliez\u0165 dolu. Ke\u010f zliezol, Mare\u010dek mu jednu struhol a on povedal, \u017ee \u201enikdo nerozd\u00e1va tak tvrd\u00e9 r\u00e1ny jako \u017eivot\u201c. Narodil sa naraz so psom, ten pes u\u017e zomrel, ale on \u017eije. \u201eChodim do \u0161koly jen v zim\u011b, pon\u011bvad\u017e jakmile nastane jaro,<\/p>\n
d\u00edvam se, jak sk\u0159ivan l\u00edt\u00e1 v poli. Dnes jsou u\u017e v\u016fbec pry\u010d ty star\u00e9 \u010dasy, kdy jsme my, koloto\u010d\u00e1\u0159i, mohli m\u00edt je\u0161t\u011b n\u011bjakou legraci s pracuj\u00edc\u00edm lidem.\u201c<\/p>\n
Popoludn\u00ed sa vozil na koloto\u010doch po tom, \u010do vyberal vstupn\u00e9, po stoja\u010dky na h\u00fasenkovej dr\u00e1he. A my sme st\u00e1li ne\u010faleko v doma \u0161trikovan\u00fdch svetroch s ofinami ako pod\u013ea prav\u00edtka a vytrie\u0161\u0165ali o\u010di na t\u00fa jeho slobodu a drzos\u0165, za t\u00fd\u017ede\u0148 n\u00e1s v\u0161etky pobozkal, boli to na\u0161e prv\u00e9 pusy, ka\u017ed\u00e9 popoludnie n\u00e1s vozil na koloto\u010di, a ke\u010f po dvoch t\u00fd\u017ed\u0148och odch\u00e1dzal, pri\u0161iel sa do triedy rozl\u00fa\u010di\u0165, otvoril dvere a povedal n\u00e1m \u201enazdar holky, cht\u011bl jsem v\u00e1s je\u0161t\u011b jednou v\u0161ecky vid\u011bt, a ty tady poslouchej,\u201c vyplazil jazyk u\u010dite\u013eke Markovej, ktor\u00e1 n\u00e1m pr\u00e1ve na meotare ukazovala vn\u00fatornosti zajaca, na toho f\u013eochol a povedal \u201epras\u00e1ku\u201c. A potom odi\u0161iel. Chv\u00ed\u013eu n\u00e1m trvalo, k\u00fdm sme sa za\u010dali znovu rozpr\u00e1va\u0165.<\/p>\n
– Bo\u017eka, upokoj sa, – hovorila vtedy u\u010dite\u013eke Markovej u\u010dite\u013eka Ne\u010des\u00e1nyov\u00e1, – S\u00fa to deti a deti nemaj\u00fa rozum.<\/p>\n
Bol ako nejak\u00e1 rastlina a chud\u00fd ako vt\u00e1k a \u017eiv\u00fd ako leto a ako si mohol tak mirnix dirnix od\u00eds\u0165 a zabudn\u00fa\u0165 na n\u00e1s v\u0161etky, hladka\u0165 pupok tej svojej frajerke, nikdy sa nevr\u00e1ti\u0165 a… zostarn\u00fa\u0165.<\/p>\n
Ke\u010f t\u00e1to z\u00e1hrada zapadne snehom, bude vyzera\u0165, ako keby tu spali Vianoce.<\/p>\n
Tie na\u0161\u0165astie nespia, naopak, pr\u00e1ve sa zobudili, princip\u00e1l Jozef \u0161ermuje zlatou taktovkou, Snehulienka v belasej ako M\u00e1ria a z maringotky je betlehem, prich\u00e1dzaj\u00fa levy, zebry a kon\u00edky dychom zohrieva\u0165 malink\u00e9ho Je\u017ei\u0161ka, toho hr\u00e1 niektor\u00fd z trpasl\u00edkov, vietor sa obtrie o pr\u00e1zdne f\u013ea\u0161e popri plote, zap\u00edska ako na pikole a potom odch\u00e1dza ma\u010dac\u00edm chodn\u00edkom, popri trati, po ktorej vlaky d\u00e1vno nechodia…<\/p>\n
Opatrujte sa, \u0160\u0165astn\u00e9 a vesel\u00e9 Vianoce v\u00e1m \u017eel\u00e1m.<\/p>\n
Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Za t\u00fdmto mestom, na konci neexistuj\u00facej \u017eelezni\u010dnej trate, za dvormi s neporiadkom v zelenej a hnedej, za m\u00farmi, ktor\u00e9 v lete ohrieva slnko, v tej z\u00e1hrade, v jej chr\u00f3movej \u010dierno-zelenej, v okroch a v jej umbr\u00e1ch stoja farebn\u00e9 cin\u00f3brov\u00e9 kulisy, v niektor\u00fdch jej z\u00e1kutiach sa e\u0161te le\u0161tia, slnko ich le\u0161t\u00ed ako \u010dinely. V tej […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13342,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,150],"tags":[],"class_list":["post-13741","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-zima-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13741","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13741"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13741\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13743,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13741\/revisions\/13743"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13342"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13741"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13741"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13741"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}