{"id":13744,"date":"2025-12-08T23:20:55","date_gmt":"2025-12-08T21:20:55","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13744"},"modified":"2025-12-08T23:20:55","modified_gmt":"2025-12-08T21:20:55","slug":"zlaty-vek-kaprich-supiniek","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/zlaty-vek-kaprich-supiniek\/","title":{"rendered":"Zlat\u00fd vek kapr\u00edch \u0161upiniek"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u0160upina a\u00a0\u0160upinka, vyhl\u00e1sen\u00e1 re\u0161taur\u00e1cia v\u00a0juho\u010deskom meste T\u0159ebo\u0148 (a mo\u017eno aj hor\u00faci kandid\u00e1t na michelinsk\u00fa hviezdu), je na miestnej gastro mape jedn\u00fdm z\u00a0troch top podnikov, ktor\u00e9 pod\u00e1vaj\u00fa legend\u00e1rne kaprie hranol\u010deky. <\/em><em>Kapr z\u00a0T\u0159ebon\u011b je chloubou ka\u017ed\u00e9 kuchyn\u011b &#8211;<\/em> <em>to plat\u00ed u\u017e desa\u0165ro\u010dia, a\u00a0tak prav\u00e9 kaprie hranol\u010deky sa nezaob\u00eddu bez t\u0159ebo\u0148sk\u00fdch kaprov zo sl\u00e1vnych juho\u010desk\u00fdch rybn\u00edkov. Kde sa v\u00a0nich t\u00edto \u0161upin\u00e1\u010di vzali? <\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-scaled.webp\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-13747 alignright\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-300x230.webp\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"230\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-300x230.webp 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-1024x785.webp 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-768x589.webp 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-1536x1178.webp 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-2-2048x1570.webp 2048w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Na malebnom historickom n\u00e1mest\u00ed mesta T\u0159ebo\u0148 stoj\u00ed renesan\u010dn\u00fd dom Josefa \u0160t\u011bp\u00e1nka Netolick\u00e9ho. Tento pozoruhodn\u00fd chlap\u00edk, ktor\u00fd sa do miestnej hist\u00f3rie zap\u00edsal zlat\u00fdmi p\u00edsmenami, poch\u00e1dzal z\u00a0chudobnej poddanskej rodiny, ale p\u00e1lilo mu to ako mlad\u00e9mu \u010desk\u00e9mu da Vincimu. V\u00a0dev\u00e4tn\u00e1stich nast\u00fapil do slu\u017eieb Petra IV. z\u00a0Ro\u017emberka, (po kr\u00e1\u013eovi najv\u00fdznamnej\u0161ieho vlad\u00e1ra \u010cesk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva), najsk\u00f4r ako oby\u010dajn\u00fd lesn\u00edk, zakr\u00e1tko v\u0161ak, ke\u010f\u017ee jeho bystr\u00fd um neu\u0161iel pozornosti vrchnosti, ho Ro\u017emberk, inak starostliv\u00fd a\u00a0umn\u00fd hospod\u00e1r, pasoval za hlavn\u00e9ho rybnik\u00e1ra na svojom roz\u013eahlom panstve. V\u00a0tejto poz\u00edcii fi\u0161majster Netolick\u00fd dostal za \u00falohu na \u201e\u0161irok\u00fdch pl\u00e1\u0148ach t\u0159ebo\u0148sk\u00fdch\u201c vybudova\u0165 syst\u00e9m rybni\u010dnej s\u00fastavy, \u010d\u00edm od\u0161tartoval zlat\u00fd vek juho\u010desk\u00e9ho rybnik\u00e1rstva. Majster rybnik\u00e1r, ktor\u00fd sa v\u0161etko u\u010dil za pochodu, nemal \u017eiadnu \u0161kolu, iba zdrav\u00fd rozum a praktick\u00fd \u00fasudok opieraj\u00faci sa o\u00a0sk\u00fasenosti svojich predchodcov. Neza\u010dal v\u0161ak celkom od piky. Kv\u00f4li vysu\u0161ovaniu okolitej mo\u010daristej p\u00f4dy na T\u0159ebo\u0148sku u\u017e nejak\u00e9 rybn\u00edky existovali. Napr\u00edklad najzn\u00e1mej\u0161\u00ed Opatovick\u00fd a\u00a0tie\u017e kan\u00e1l, naz\u00fdvan\u00fd \u201estr\u00faha\u201c, ktor\u00fd nap\u00e1jal vodou rybn\u00edky, ale husitsk\u00e9 vojnu ho takmer celkom zni\u010dili. A\u00a0pr\u00e1ve do tohto vodn\u00e9ho diela \u0160t\u011bp\u00e1nek vlo\u017eil cel\u00fd svoj um,\u00a0kum\u0161t a\u00a0fortie\u013e. Dnes by sme povedali, \u017ee \u0161lo o ambici\u00f3zne vodohospod\u00e1rske dielo mimoriadneho v\u00fdznamu. V\u010faka nemu sa toti\u017e z oby\u010dajn\u00e9ho vodn\u00e9ho kan\u00e1la stala ch\u00fdrna \u201eZlat\u00e1 stoka\u201c, ktor\u00e1 nap\u00e1jala v\u0161etky hlavn\u00e9 rybn\u00edky na T\u0159ebo\u0148sku. Jej hlavn\u00fd tok vyvieral z\u00a0rie\u010dky Lu\u017eica a\u00a0rozbiehal sa do siete vetiev dod\u00e1vaj\u00facich do rybn\u00edkov \u010derstv\u00fa okysli\u010den\u00fa vodu. Ako \u00fa\u017easne technicky zru\u010dn\u00fd musel by\u0165 ro\u017embersk\u00fd fi\u0161majster, ke\u010f jeho struha dok\u00e1zala vodu do rybn\u00edkov nielen privies\u0165, ale aj r\u00f4zne a pod\u013ea potreby ju medzi nimi prep\u00fa\u0161\u0165a\u0165 (dokonca aj v\u00a0obr\u00e1tenom smere) a taktie\u017e zabezpe\u010dova\u0165 ide\u00e1lny prietok, ktor\u00fd jednak vyrie\u0161il nedostatok vody, sp\u00f4sobuj\u00faci \u00fahyny r\u00fdb, jednak nadmern\u00e9 pr\u00edvaly vody, zat\u00e1paj\u00face okolit\u00e9 l\u00faky a\u00a0pastviny. D\u013a\u017eka Zlatej stoky sa pohybovala medzi 45 a\u00a050 kilometrov, \u0161\u00edrka oscilovala okolo 2 a\u017e 5 metrov, pri\u010dom h\u013abka dosahovala maxim\u00e1lne 1,5 metra. A\u00a0rok jej vzniku? 1508! Ako v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch \u0160t\u011bp\u00e1nek h\u013abil koryto, ke\u010f nemal bager, ako vykon\u00e1val zememera\u010dsk\u00e9 pr\u00e1ce, ke\u010f nedisponoval \u017eiadnymi geodetick\u00fdmi pom\u00f4ckami, digit\u00e1lnymi pr\u00edstrojmi a\u00a0softv\u00e9rmi, iba dvoma hol\u00fdmi rukami &#8211; a\u00a0to doslova, lebo z\u00e1kladnou mernou jednotkou vtedaj\u0161ieho zememera\u010da bola tzv. siaha, odvoden\u00e1 od rozp\u00e4tia roztiahnut\u00fdch \u013eudsk\u00fdch pa\u017e\u00ed v\u00a0\u0161\u00edrke dne\u0161n\u00e9ho 1,80 metra.<\/p>\n<p>Josef \u0160t\u011bp\u00e1nek Netolick\u00fd postavil na T\u0159ebo\u0148sku suma sum\u00e1rum 40 rybn\u00edkov. P\u00e1ni z Ro\u017emberka si jeho kum\u0161t v\u00e1\u017eili nato\u013eko, \u017ee ho napokon zbavili poddanstva, a\u00a0tak sa stal slobodn\u00fdm mu\u017eom. Nesk\u00f4r pole svojej p\u00f4sobnosti roz\u0161\u00edril, projektoval opevnenie mesta, staval r\u00f4zne vojensk\u00e9 i me\u0161tiacke domy. Jeden tak\u00fd stavite\u013esk\u00fd majster\u0161tyk s p\u00e4\u0165listou ru\u017eou (symbol mocn\u00e9ho rodu Ro\u017emberk) dodnes stoj\u00ed na t\u0159ebo\u0148skom n\u00e1mest\u00ed. V\u00a0re\u0161taur\u00e1cii renesan\u010dn\u00e9ho domu B\u00edl\u00fd kon\u00ed\u010dek m\u00f4\u017eete ochutna\u0165 \u010fal\u0161ie z\u00a0v\u00ed\u0165aznej top trojky kapr\u00edch hranol\u010dekov v\u00a0meste.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-13748\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy-300x225.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"225\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy-300x225.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy-1024x768.jpg 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy-768x576.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy-1536x1152.jpg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Milota-1-copy.jpg 2040w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Vodn\u00fd r\u00e1j to na pohled<\/strong><\/p>\n<p>Tret\u00ed z top podnikov s\u00a0touto \u0161pecialitou m\u00e1 sk\u00f4r n\u00e1dych street foodu a\u00a0nesie n\u00e1zov Bistro u\u00a0Sv\u011bta, ke\u010f\u017ee podnik zapustil korene pri rybn\u00edku Sv\u011bt na ju\u017enom okraji T\u0159ebo\u0148e. Sv\u011bt, \u201evodn\u00fd r\u00e1j to na pohled\u201c, vybudoval Jakub Kr\u010d\u00edn, druh\u00fd legend\u00e1rny stavite\u013e rybn\u00edkov. Narodil sa sto rokov po fi\u0161majstrovi Netolickom a\u00a0hoci bol nemenej geni\u00e1lny ako jeho predchodca, miestni ho nen\u00e1videli a\u00a0jeho rybn\u00edk po cel\u00e9 gener\u00e1cie naz\u00fdvali Nevd\u011bk. Kr\u010d\u00edn dal toti\u017e v\u00a0roku 1571 nemilosrdne zb\u00fara\u0165 \u010das\u0165 predmestia, vr\u00e1tane nieko\u013ek\u00fdch obytn\u00fdch domov, mlynov i\u00a0kostola a kv\u00f4li stavbe rybn\u00edka ve\u013ea obyvate\u013eov dostal do ne\u0161\u0165astia. Kronik\u00e1r V\u00e1clav Brezan nev\u00e1hal vtedy nap\u00edsa\u0165, \u017ee \u201eT\u0159eboni Kr\u010d\u00edn z\u00e1hubu p\u0159inesl\u201c. Vo svojej krutosti za\u0161iel a\u017e tak \u010faleko, \u017ee pri rybn\u00edku postavil \u0161ibenicu &#8211; ako varovn\u00e9 memento pre v\u0161etk\u00fdch poddan\u00fdch, ktor\u00ed by nehodlali pracova\u0165 tak, ako on p\u00edskal. Teda do \u00famoru. V\u00a0roku 1575 dal rybn\u00edk sl\u00e1vnostne napusti\u0165 vodou a nasadi\u0165 do neho ryby. U\u017e pri prv\u00fdch v\u00fdlovoch si vraj spokojne pochva\u013eoval, \u017ee \u201etu\u010dnej\u0161\u00edch kaprov jak\u017eiv nejedol\u201c.<\/p>\n<p>Dnes sa na T\u0159ebo\u0148sku zrkadl\u00ed cca 500 rybn\u00edkov a\u00a0aj ten najzn\u00e1mej\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch, Ro\u017emberk, vybudoval nesl\u00e1vne sl\u00e1vny Jakub Kr\u010d\u00edn. Hovor\u00ed sa mu aj juho\u010desk\u00e9 more, je to toti\u017e najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rybn\u00edk nielen v\u00a0\u010cech\u00e1ch, ale pod\u013ea niektor\u00fdch defin\u00edci\u00ed aj na celom svete. Ro\u017emberk ka\u017edoro\u010dne host\u00ed najv\u00e4\u010d\u0161iu sl\u00e1vnos\u0165 \u010desk\u00fdch ryb\u00e1rov a\u00a0v\u0161etk\u00fdch milovn\u00edkov r\u00fdb. Toto podujatie ako pocta \u010desk\u00e9mu rybnik\u00e1rskemu dedi\u010dstvu m\u00e1 dlh\u00fa trad\u00edciu a t\u0159ebo\u0148sk\u00ed ryb\u00e1ri n\u00edm zahajuj\u00fa ka\u017edoro\u010dn\u00e9 jesenn\u00e9 v\u00fdlovy kaprov v\u00a0\u010desk\u00fdch rybn\u00edkoch. K\u00a0Ro\u017emberku tak pr\u00fadia davy \u013eud\u00ed z\u00a0bl\u00edzkeho i\u00a0\u0161irok\u00e9ho okolia a\u00a0t\u00ed, ktor\u00ed s\u00fa ochotn\u00ed privsta\u0165 si, m\u00f4\u017eu od\u00a0\u00f4smej r\u00e1no sledova\u0165 obrad zah\u00e1jenia v\u00fdlovu. V\u00a0\u0161ere preb\u00fadzaj\u00faceho sa d\u0148a sa st\u00e1nk\u00e1ri pripravuj\u00fa na ru\u0161n\u00fd v\u00edkend, v\u00fd\u010dapn\u00edci nar\u00e1\u017eaj\u00fa prv\u00e9 sudy t\u0159ebo\u0148sk\u00e9ho piva Regent a\u00a0odv\u0161adia\u013e sa \u0161\u00edri v\u00f4\u0148a vypr\u00e1\u017ean\u00fdch r\u00fdb. Samotn\u00fd v\u00fdlov \u0161tartuje tradi\u010dn\u00fdm ryb\u00e1rskym pozdravom \u201ePetr\u016fv zdar!\u201c\u00a0(sv\u00e4t\u00fd Peter bol p\u00f4vodne ryb\u00e1r), potom ryb\u00e1ri nasadn\u00fa do lodiek a\u00a0vypl\u00e1vaj\u00fa na hladinu. Dva t\u00fd\u017edne pred v\u00fdlovom sa rybn\u00edk postupne vyp\u00fa\u0161\u0165a (odte\u010die z\u00a0neho 6 mili\u00f3nov kub\u00edkov vody) rybky \u010deriace n\u00edzku hladinu vody zost\u00fapia do lov\u00edsk, odkia\u013e ich ryb\u00e1ri chytaj\u00fa do rozlo\u017een\u00fdch siet\u00ed. Tie sa potom prenes\u00fa k brehu, triedia sa a\u00a0z\u00a0triedi\u010dky putuj\u00fa do tzv. s\u00e1dok, v\u00a0ktor\u00fdch cirkuluj\u00faca \u010dist\u00e1 voda ryby postupne zbav\u00ed bahnitej pr\u00edchute. Legend\u00e1rny t\u0159ebo\u0148sk\u00fd kapor svoju ochrann\u00fa zn\u00e1mku z\u00edskal v\u00a0roku 1939, pri\u010dom vysok\u00fa kvalitu jeho m\u00e4sa podmie\u0148uje chov v\u00a0\u010distom prostred\u00ed, tradi\u010dn\u00e1 technol\u00f3gia zalo\u017een\u00e1 na oddelenom chove r\u00fdb pod\u013ea veku a\u00a0prirodzen\u00e1 potrava. Ryb\u00e1rstvo T\u0159ebo\u0148 vo svojich rybn\u00edkoch chov\u00e1 kapry (ale aj zub\u00e1\u010de, amury, sumce tolstolobiky) je najv\u00e4\u010d\u0161ie nielen v\u00a0\u010cech\u00e1ch, ale aj v\u00a0celej Eur\u00f3pe a\u00a0ro\u010dne vyprodukuje 3.000 ton kaprieho m\u00e4sa.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"size-medium wp-image-13749 alignright\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas-300x169.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"169\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas-300x169.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas-1024x576.jpg 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas-768x432.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas-1536x864.jpg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2025\/12\/RELAX-Trebon-Zamok-PhotoPick-39893-1920_panoramas.jpg 1920w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Tis\u00edc a\u00a0jedno tajomstvo \u0161\u00e9fkuch\u00e1ra<\/strong><\/p>\n<p>Tri podniky s\u00a0najlep\u0161\u00edmi kapr\u00edmi hranol\u010dekmi v\u00a0T\u0159eboni u\u017e pozn\u00e1me a\u00a0pokia\u013e ide o\u00a0samotn\u00fa rybaciu \u0161pecialitu, jej recept nepoch\u00e1dza zo \u017eiadnej starobylej hradnej kuchyne. Kaprie hranol\u010deky prv\u00fdkr\u00e1t usma\u017eil \u0161\u00e9fkuch\u00e1r re\u0161taur\u00e1cie \u0160upina a \u0160upinka len nie\u010do pred tridsiatimi rokmi, v\u00a0\u010dase, ke\u010f podnik viedli rodi\u010dia s\u00fa\u010dasn\u00e9ho majite\u013ea Petra M\u00fcllera. Kaprie hranol\u010deky (niekedy naz\u00fdvan\u00e9 aj \u0161varky) si zakr\u00e1tko z\u00edskali ve\u013ek\u00fa popularita, \u010do ich vynieslo na piedest\u00e1l tzv. signature dish T\u0159ebo\u0148ska (\u010dosi ako erbov\u00e9 jedlo), a tak ich za\u010dali napodob\u0148ova\u0165, var\u00edrova\u0165 a\u00a0upravova\u0165 r\u00f4zne podniky v\u00a0meste. Receptov na ich pr\u00edpravu sa vyrojilo mno\u017estvo, tie origin\u00e1lne sa v\u0161ak sma\u017eia len v\u00a0re\u0161taur\u00e1cii \u0160upina a\u00a0\u0160upinka, kde ich pod\u00e1vaj\u00fa bu\u010f ako predjedlo so \u0161ampi\u0148\u00f3novo-k\u00f4provou om\u00e1\u010dkou alebo ako hlavn\u00e9 jedlo so \u0161\u0165uchan\u00fdmi zemiakmi a\u00a0kapustov\u00fdm \u0161al\u00e1tom. Z\u00e1kladom pre pr\u00edpravu tejto rybacej poch\u00fa\u0165ky s\u00fa na p\u00e1siky nakr\u00e1jan\u00e9 kaprie filety (obsahuj\u00fa menej kost\u00ed), pri\u010dom tajomstvo \u0161\u00e9fkuch\u00e1ra spo\u010d\u00edva v zmesi korenia a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch ingredienci\u00ed, v\u00a0ktor\u00fdch sa marinuj\u00fa. Zvy\u010dajne sa ud\u00e1va cesnak, s\u00f3jov\u00e1 om\u00e1\u010dka, kysl\u00e1 smotana, ocot alebo citr\u00f3n, rybacia om\u00e1\u010dka, r\u00f4zne druhy korenia ako \u010derven\u00e1 paprika, rasca, koriander, \u010dili &#8211; ka\u017ed\u00fd gurm\u00e1n nech si nakombinuje vlastn\u00e9 chu\u0165ov\u00e9 dobrodru\u017estvo. \u010co v\u0161ak ide do marin\u00e1dy v\u00a0\u0160upine a \u0160upinke, to je rodinn\u00e9 tajomstvo majite\u013eov re\u0161taur\u00e1cie. Nalo\u017een\u00e9 filety do seba nasaj\u00fa r\u00f4zne chute a\u00a0strat\u00eda (pre mnoh\u00fdch nel\u00e1kav\u00fa) typick\u00fa rybaciu chu\u0165. Hranol\u010deky treba vypr\u00e1\u017ea\u0165 pri vysokej teplote, aby boli zlatist\u00e9 a kr\u00e1sne chrumkav\u00e9. Pod\u00e1vaj\u00fa sa s\u00a0r\u00f4znymi dipmi, najlep\u0161ie im sved\u010d\u00ed k\u00f4prov\u00fd \u010di chrenov\u00fd, popr\u00edpade so zemiakovou ka\u0161ou a\u00a0ak sa ich chyst\u00e1te serv\u00edrova\u0165 na \u0161tedrove\u010dern\u00fd st\u00f4l, tak zaru\u010dene aj so zemiakov\u00fdm \u0161al\u00e1tom. Samozrejme, pod\u013ea v\u00e1\u0161ho tajn\u00e9ho rodinn\u00e9ho receptu&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Tip na v\u00fdlet: <\/strong><strong>T\u0159ebo\u0148<\/strong><\/p>\n<p>Okolo rybn\u00edka Sv\u011bt sa rozklad\u00e1 rekrea\u010dn\u00fd are\u00e1l s\u00a0mestskou pl\u00e1\u017eou a\u00a0dvoma k\u00fapaliskami, v\u00a0lete tam prem\u00e1va vyhliadkov\u00fd parn\u00edk a\u00a0v\u00a0ktor\u00fako\u013evek ro\u010dn\u00fa dobu sa mo\u017eno vyda\u0165 okolo rybn\u00edka po turistickej n\u00e1u\u010dnej ceste s d\u013a\u017ekou 13 km. Za\u010d\u00edna pri k\u00fape\u013eoch Aurora a pe\u0161ia trasa plynule prech\u00e1dza do lesoparku, kde stoj\u00ed skvostn\u00e1 Swarzenbersk\u00e1 hrobka z\u00a019. storo\u010dia. Srdce T\u0159ebone tvor\u00ed historick\u00e9 n\u00e1mestie obklopen\u00e9 me\u0161tianskymi domami s\u00a0renesan\u010dn\u00fdmi a\u00a0barokov\u00fdmi \u0161t\u00edtmi\u00a0a\u00a0kamennou font\u00e1nou z roku 1569.\u00a0Z\u00a0n\u00e1mestia je to to len na skok na z\u00e1mok T\u0159ebo\u0148, ktor\u00fd sa rad\u00ed k\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm z\u00e1mock\u00fdm komplexom v\u00a0\u010cech\u00e1ch. Jeho s\u00fa\u010das\u0165ou je aj roz\u013eahl\u00fd z\u00e1mock\u00fd park.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>foto arch\u00edv<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v zimnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2025)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; \u0160upina a\u00a0\u0160upinka, vyhl\u00e1sen\u00e1 re\u0161taur\u00e1cia v\u00a0juho\u010deskom meste T\u0159ebo\u0148 (a mo\u017eno aj hor\u00faci kandid\u00e1t na michelinsk\u00fa hviezdu), je na miestnej gastro mape jedn\u00fdm z\u00a0troch top podnikov, ktor\u00e9 pod\u00e1vaj\u00fa legend\u00e1rne kaprie hranol\u010deky. Kapr z\u00a0T\u0159ebon\u011b je chloubou ka\u017ed\u00e9 kuchyn\u011b &#8211; to plat\u00ed u\u017e desa\u0165ro\u010dia, a\u00a0tak prav\u00e9 kaprie hranol\u010deky sa nezaob\u00eddu bez t\u0159ebo\u0148sk\u00fdch kaprov zo sl\u00e1vnych juho\u010desk\u00fdch rybn\u00edkov. Kde [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13745,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[28,150],"tags":[],"class_list":["post-13744","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-relax","category-zima-2025"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13744","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13744"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13744\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13751,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13744\/revisions\/13751"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13745"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13744"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13744"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13744"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}