{"id":13843,"date":"2026-02-02T21:33:48","date_gmt":"2026-02-02T19:33:48","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13843"},"modified":"2026-02-02T21:33:48","modified_gmt":"2026-02-02T19:33:48","slug":"od-teslu-k-winnetouovi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/od-teslu-k-winnetouovi\/","title":{"rendered":"Od Teslu k\u00a0Winnetouovi"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u010clovek by neveril, ako bl\u00edzko pri mori, len p\u00e1r kilometrov od ob\u013e\u00faben\u00e9ho Jadranu, m\u00f4\u017ee za\u017ei\u0165 divok\u00fa pr\u00edrodu, strm\u00e9 ka\u0148ony, v\u00e1pencov\u00e9 \u00fatesy, neskrotn\u00fa rieku i\u00a0valiace sa vodop\u00e1dy. Sta\u010d\u00ed len p\u00e1r kilometrov od pl\u00e1\u017e\u00ed Jadransk\u00e9ho mora a\u00a0m\u00f4\u017eete sa ocitn\u00fa\u0165 na planin\u00e1ch Divok\u00e9ho z\u00e1padu, v\u00a0indi\u00e1nskej osade Apa\u010dov a\u00a0z\u00a0filmov\u00fdch mayoviek rovn\u00fdmi nohami sko\u010di\u0165 do veku elektriny, ke\u010f Nikola Tesla vyna\u0161iel viacf\u00e1zov\u00fd striedav\u00fd pr\u00fad. <\/em><em>Chorv\u00e1tsko nie je len o\u00a0letnej dovolenke na preplnen\u00fdch pl\u00e1\u017each, oplat\u00ed sa ho nav\u0161t\u00edvi\u0165 aj inokedy v\u00a0roku a\u00a0objavi\u0165 jeho poklady, na ktor\u00e9 vo vyp\u00e4tej pr\u00e1zdninovej sez\u00f3ne nem\u00e1me nikdy \u010das&#8230; <\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-scaled.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-13844\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-225x300.jpg\" alt=\"\" width=\"225\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-225x300.jpg 225w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-768x1024.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-1152x1536.jpg 1152w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-1536x2048.jpg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s170-scaled.jpg 1920w\" sizes=\"auto, (max-width: 225px) 100vw, 225px\" \/><\/a>Tak aby bolo jasn\u00e9, Nikola Tesla, aj ke\u010f bol roden\u00fd Chorv\u00e1t, sa osobne nijako nepri\u010dinil o vznik sl\u00e1vnej hydroelektr\u00e1rne Jaruga, na ktor\u00fa s\u00fa Chorv\u00e1ti mimoriadne py\u0161n\u00ed. D\u00f4vod? Elektr\u00e1re\u0148, ktor\u00fa dal na rieke Krka postavi\u0165 Ante \u0160upuk, osvieten\u00fd starosta z ne\u010falek\u00e9ho mesta \u0160ibenik, za\u010dala svoju prev\u00e1dzku 28. augusta 1895, len dva dni po tom, \u010do sa rozbehla elektr\u00e1re\u0148 na Niagarsk\u00fdch vodop\u00e1doch. Mnoh\u00e9 pramene ju z\u00a0tohto d\u00f4vodu ozna\u010duj\u00fa za druh\u00fa na svete, ktor\u00e1 dok\u00e1zala vyrobi\u0165 viacf\u00e1zov\u00fd striedav\u00fd pr\u00fad, a ten bol bezpochyby Teslov vyn\u00e1lez. A\u00a0pr\u00e1ve pri historickej budove starej elektr\u00e1rne ne\u010faleko vodop\u00e1du Skradinski buk sa\u00a0m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 va\u0161a prech\u00e1dzka po chorv\u00e1tskom n\u00e1rodnom parku Krka. Pokia\u013e ste sa k\u00a0jednej z\u00a0jeho vstupn\u00fdch br\u00e1n dostali od meste\u010dka Skradin, ktor\u00fd je najbli\u017e\u0161ie ku\u00a0zn\u00e1mym pr\u00e1zdninov\u00fdm letovisk\u00e1m v\u00a0okol\u00ed Zadaru \u010di \u0160ibeniku, k\u00a0vodop\u00e1du sa doplav\u00edte vyhliadkovou lo\u010fou, tak\u017ee sa va\u0161a n\u00e1v\u0161teva ani nem\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 romantickej\u0161ie. N\u00e1rodn\u00fd park Krka, jeden z \u00f4smich v\u00a0Chorv\u00e1tsku, sa rozklad\u00e1 na ploche 109 km<sup>2<\/sup> a\u00a0je pomenovan\u00fd pod\u013ea rovnomennej rieky. Kr\u00e1savica Krka sa na t\u00fdchto miestach rozhodla trochu si povyrazi\u0165 z\u00a0kop\u00fdtka, k\u00fdm sa ne\u010faleko \u0160ibenika definit\u00edvne rozplynie vo vod\u00e1ch Jadransk\u00e9ho mora.\u00a0Posledn\u00fdch p\u00e1r desiatok kilometrov vyv\u00e1dza ako div\u00e1, skr\u00faca sa a\u00a0prudko zat\u00e1\u010da, poskakuje po kask\u00e1dach alebo sa bezhlavo r\u00fati do priepasti, a\u00a0to v\u0161etko len preto, aby n\u00e1s ohromila siedmimi neskrotn\u00fdmi bratmi, mohutn\u00fdmi vodop\u00e1dmi, pri\u010dom pr\u00e1ve Skradinsky buk (buk = po chorv\u00e1tsky hluk) je z\u00a0nich najzn\u00e1mej\u0161\u00ed a najnav\u0161tevovanej\u0161\u00ed. Formuje ho 17 men\u0161\u00edch vodop\u00e1dov tvoriacich mno\u017estvo mal\u00fdch \u010di v\u00e4\u010d\u0161\u00edch kask\u00e1d, jazierok, ostrov\u010dekov a rie\u010dnych ramien, okolo ktor\u00fdch sa k\u013eukat\u00ed jeden z\u00a0najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00edch turisticko-n\u00e1u\u010dn\u00fdch chodn\u00edkov v\u00a0parku. Prech\u00e1dzka po \u0148om trv\u00e1 asi hodinu, za ten \u010das v\u00e1m vodop\u00e1d zap\u00f3zuje z\u00a0r\u00f4znych v\u00fd\u0161ok a\u00a0uhlov, presne tak, aby ste si mohli vychutna\u0165 jeho silu a\u00a0kr\u00e1su. Na \u00fazem\u00ed parku sa zachovali po\u010detn\u00e9 mlynice a\u00a0valchovne z\u00a0\u010dias, ke\u010f sa \u013eu\u010fom o\u00a0elektrine e\u0161te len mohlo sn\u00edva\u0165 a\u00a0v\u00a0mlynoch sa vyu\u017e\u00edvala sila vody. Mo\u017eno do nich nakukn\u00fa\u0165 a\u00a0spozna\u0165, ako sa tu kedysi mlelo obilie, tkalo, podk\u00favali kone a\u00a0\u010do sa na kamenn\u00fdch pieckach varilo v\u00a0starobyl\u00fdch kuchyniach miestnych mlyn\u00e1rov.<\/p>\n<p>Ro\u0161ki slap (slap = po chorv\u00e1tsky vodop\u00e1d) za\u010d\u00edna sie\u0165ou mal\u00fdch kask\u00e1d, ktor\u00fdm sa famili\u00e1rne hovor\u00ed ogrlice (n\u00e1ramky), aby sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v\u0161etka voda vliala do \u00fazkeho ka\u0148onu, odkia\u013e potom strmhlav pad\u00e1 15 metrov do Visovackeho jazera. Pod\u013ea jedn\u00fdch je Ro\u0161ki slap najkraj\u0161\u00ed vodop\u00e1d spomedzi v\u0161etk\u00fdch, pod\u013ea in\u00fdch prvenstvo v\u00a0kr\u00e1se patr\u00ed Manojlova\u010dki slapu. Je\u00a0 najvy\u0161\u0161\u00ed a\u00a0teda najhonosnej\u0161\u00ed, s\u00a0v\u00fd\u0161kou takmer 60 metrov u\u010daroval aj cis\u00e1rovi Franti\u0161kovi Jozefovi, ktor\u00fd toto miesto nav\u0161t\u00edvil v\u00a0roku 1875 spolu so Sisi. Bol \u00fadajne nad\u0161en\u00fd kr\u00e1sou rieky Krka a jej vodop\u00e1dov, ale Manojlovac, na neho urobil obzvl\u00e1\u0161\u0165 siln\u00fd dojem. Vodop\u00e1dy v\u00a0n\u00e1rodnom parku Krka s\u00fa najkraj\u0161ie na jar, kedy rieka opl\u00fdva najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm mno\u017estvom vody, pr\u00edroda nav\u00f4kol hr\u00e1 v\u0161etk\u00fdmi odtie\u0148mi zelenej, vzduch je \u010derstv\u00fd, v\u00a0miernych teplot\u00e1ch sa d\u00e1 nad\u00fdchnu\u0165 z\u00a0pln\u00fdch p\u013e\u00fac, ch\u00fdbaj\u00fa masy turistov aj vstupn\u00e9 je ove\u013ea ni\u017e\u0161ie&#8230; pre\u010do teda nevyu\u017ei\u0165 mo\u017enos\u0165, \u017ee park je otvoren\u00fd celoro\u010dne a\u00a0napl\u00e1nova\u0165 si jeho n\u00e1v\u0161tevu aj mimo hlavnej turistickej sez\u00f3ny?<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-13845\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140-300x225.jpg\" alt=\"\" width=\"300\" height=\"225\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140-300x225.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140-1024x768.jpg 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140-768x576.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140-1536x1152.jpg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s140.jpg 2000w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a>Winnetou v\u00a0Pekle<\/strong><\/p>\n<p>Filmy o\u00a0Winnetouovi, hrdinskom n\u00e1\u010deln\u00edkovi Apa\u010dov, sa nenakr\u00facali len na Plitvick\u00fdch jazer\u00e1ch. Hoci dnes sa u\u017e sk\u00f4r chod\u00ed po stop\u00e1ch historickej Hry o\u00a0tr\u00f3ny (napr\u00edklad aj do Dubrovn\u00edka) a vyda\u0165 sa po indi\u00e1nskych chodn\u00ed\u010dkoch nie je ni\u010d pre dne\u0161n\u00fdch greenhornov, t\u00ed star\u0161\u00ed si to u\u017eij\u00fa vrchovate aj s\u00a0obrovskou d\u00e1vkou nostalgie za \u010dasmi, kedy v\u00a0ed\u00edcii Stopy vych\u00e1dzali dobrodru\u017en\u00e9 mayovky. Pam\u00e4t\u00e1te si, ako sa zamilovan\u00e1 N\u0161o-\u010di vyberie s\u00a0Old Shatterhandom na ryba\u010dku a\u00a0kulisu tejto romantickej sc\u00e9ny dotv\u00e1ra rieka a\u00a0vodop\u00e1dy, v\u00a0ktor\u00fdch \u0161antia mal\u00ed indi\u00e1nski \u010dervenoko\u017eci? Tak t\u00e1to sc\u00e9na sa nakr\u00facala rovno na Skradinskom buku v\u00a0N\u00e1rodnom parku Krka. \u010eal\u0161ie \u00fazemie Apa\u010dov sa rozkladalo v\u00a0N\u00e1rodnom parku Paklenica &#8211; na ceste do\u0148 sa treba zastavi\u0165 pri rieke Rio Pecos, na ktorej v\u00a0rozoklanom kanoe bojoval Old Shatterhand s\u00a0In\u010du-\u010dunom, zatia\u013e \u010do hore nad dvesto metrov hlbok\u00fdm ka\u0148onom v\u00a0apa\u010dskom pueble Sam Hawkins a jeho dru\u017eina \u010dakali na smr\u0165 priviazan\u00ed o indi\u00e1nske koly. V\u00fdh\u013ead z\u00a0n\u00e1hornej plo\u0161iny na rieku raziacu si cestu hlbok\u00fdm ka\u0148onom, kde film\u00e1ri postavili apa\u010dsk\u00fa dedinu, pod\u013ea mnoh\u00fdch bedekrov patr\u00ed k\u00a0najp\u00f4vabnej\u0161\u00edm v\u00a0celej Eur\u00f3pe. Dnes je kri\u0161t\u00e1\u013eovo \u010dist\u00e1 krasov\u00e1 rieka Zmrnaja rajom vodn\u00fdch \u0161portov, pre odv\u00e1\u017elivcov na rafte, pre rodiny s\u00a0de\u0165mi na kajakoch aj\u00a0pre v\u0161etk\u00fdch na lodi plaviacej sa zo\u00a0Starigradu.<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-scaled.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-13846\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-225x300.jpg\" alt=\"\" width=\"225\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-225x300.jpg 225w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-768x1024.jpg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-1152x1536.jpg 1152w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-1536x2048.jpg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/02\/s180-scaled.jpg 1920w\" sizes=\"auto, (max-width: 225px) 100vw, 225px\" \/><\/a>N\u00e1rodn\u00fd park Paklenica, vzdialen\u00fd od Zadaru nie\u010do vy\u0161e 40 km, je s\u00fa\u010das\u0165ou pohoria Velebit, najv\u00e4\u010d\u0161ieho chorv\u00e1tskeho horsk\u00e9ho mas\u00edvu. Meno dostal po dvoch krasov\u00fdch rie\u010dnych ka\u0148onoch (Mal\u00e1 a\u00a0Ve\u013ek\u00e1 Paklenica), ktor\u00e9 \u00fadajne vznikli tak, \u017ee sa tam prepadli stropy riekou vyh\u013aben\u00fdch jask\u00fd\u0148. Odtia\u013e n\u00e1zov Paklenica (peklo). Steny ka\u0148onu hne\u010f pri vstupe do parku s\u00fa takmer zvisl\u00e9 a\u00a0obsypan\u00e9 horolezcami, ktor\u00ed tu za \u00fa\u010dasti prizeraj\u00facich sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov tr\u00e9nuj\u00fa v\u00fddr\u017e a\u00a0balans. Paklenica je chorv\u00e1tsky raj pre horolezcov, s\u00a0mno\u017estvom ter\u00e9nov na lezenie, ale tie\u017e miestom hojne nav\u0161tevovan\u00fdm kv\u00f4li filmov\u00fdm mayovk\u00e1m (nakr\u00facal sa tu Poklad na Striebornom jazere \u010di Winnetou a\u00a0Old Shatterhand v\u00a0\u00dadol\u00ed smrti), rovnako tak je cie\u013eom turistov, ktor\u00ed sa pres\u00favaj\u00fa po chodn\u00edkoch s\u00a0n\u00e1u\u010dn\u00fdmi tabu\u013eami referuj\u00facimi o\u00a0miestnej faune a\u00a0fl\u00f3re, lok\u00e1lnych endemick\u00fdch druhoch rastl\u00edn a zvierat a\u00a0prekr\u00e1snych bukov\u00fdch lesoch v\u0161ade nav\u00f4kol. Paklenica v\u0161ak nie je len o\u00a0pr\u00edrode, dobrodru\u017estve a\u00a0\u0161portovom vy\u017eit\u00ed, na tomto mieste sa p\u00edsala aj novodob\u00e1 hist\u00f3ria Chorv\u00e1tska: za\u010diatkom 50. rokov 20. storo\u010dia tu prv\u00fd prezident Juhosl\u00e1vie Josip Broz Tito nechal postavi\u0165 komplex podzemn\u00fdch tunelov v\u00a0obave pred Sovietskym zv\u00e4zom, ke\u010f si Juhosl\u00e1via zvolila vlastn\u00fa, od Moskvy odtrhnut\u00fa cestu socializmu. Tieto e\u0161te doned\u00e1vna tajn\u00e9 bunkre tvoria roz\u013eahl\u00e9 podzemn\u00e9 mesto, ktor\u00e9 do svojich \u00fatrob dok\u00e1zalo po\u0148a\u0165 a\u017e tis\u00edc \u013eud\u00ed. Na \u010fal\u0161ie stopy hist\u00f3rie, av\u0161ak ove\u013ea star\u0161ej, naraz\u00edte na viacer\u00fdch miestach pri n\u00e1v\u0161teve parku. Mirila s\u00edce na prv\u00e9 po\u010dutie nazna\u010duje, \u017ee by mohlo \u00eds\u0165 o\u00a0meno nejakej horskej v\u00edly, ale nie je tomu tak, hoci so spiritualitou Velebitu m\u00e1 \u010dosi spolo\u010dn\u00e9. Kedysi, ke\u010f pastieri so svojimi st\u00e1dami \u017eili v\u00a0jednoduch\u00fdch obydliach roztr\u00fasen\u00fdch v\u0161elikde po hor\u00e1ch a\u00a0niektor\u00fd z\u00a0nich zomrel, jeho telo nalo\u017eili na m\u00e1ry a\u00a0zniesli ho pochova\u0165 dolu do dediny &#8211; na zem ho v\u0161ak mohli polo\u017ei\u0165 len raz, a\u00a0to asi v\u00a0polovici cesty. Miesto ozna\u010dili kolm\u00fdmi skaln\u00fdmi blokmi &#8211; jedn\u00fdm pri\u00a0hlave a\u00a0jedn\u00fdm pri\u00a0noh\u00e1ch nebo\u017et\u00edka. Tu pochovali jeho du\u0161u a\u00a0s\u00a0telom pokra\u010dovali na cintor\u00edn do dediny. Mirily s\u00fa teda star\u00e9 pohansk\u00e9 pohrebisk\u00e1 spravidla v horsk\u00fdch sedl\u00e1ch alebo \u010distink\u00e1ch, v\u0161ade tam, kde sa du\u0161a zomrel\u00e9ho mohla kocha\u0165 pekn\u00fdm v\u00fdh\u013eadom na krajinu svojho \u017eivota&#8230;<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>N\u00e1rodn\u00fd park Krka<\/strong><\/p>\n<p><strong>Rozloha: <\/strong>109 km<sup>2<\/sup><\/p>\n<p><strong>Po\u010det vodop\u00e1dov: <\/strong>7<\/p>\n<p><strong>Pe\u0161ie chodn\u00edky: <\/strong>47 km<\/p>\n<p><strong>Cyklistick\u00e9 trasy <\/strong>14 v\u00a0d\u013a\u017eke 388 km<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Safari na Velebite<\/strong><\/p>\n<p>Jednod\u0148ov\u00e9 v\u00fdlety do pohoria Velebit, ktor\u00fd sa tiahne pozd\u013a\u017e Jadransk\u00e9ho mora, pon\u00faka napr\u00edklad aj miestna cestovn\u00e1 kancel\u00e1ria Rajna. Jazd\u00ed sa na ter\u00e9nnych vozidl\u00e1ch 4&#215;4 s\u00a0viacer\u00fdmi z\u00e1stavkami &#8211; na \u013eahk\u00fa prech\u00e1dzku, fotografovanie \u010di\u00a0ob\u010derstvenie. Sprievodcovsk\u00fd v\u00fdklad pon\u00faka mnoho zauj\u00edmav\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed o\u00a0tom, ako sa kedysi \u017eilo v\u00a0tamoj\u0161\u00edch hor\u00e1ch, o\u00a0krvav\u00fdch bojoch, ktor\u00e9 tu prebiehali po\u010das Vlasteneckej vojny v\u00a090. rokoch a\u00a0na rad pr\u00eddu aj miesta, kde sa nakr\u00facali filmy o legend\u00e1rnom indi\u00e1nskom n\u00e1\u010deln\u00edkovi. K\u00a0highlightom patr\u00ed n\u00e1v\u0161teva skaln\u00e9ho mas\u00edvu Tulove Grede, indi\u00e1nskej hory Nugget-tsi ukr\u00fdvaj\u00facej zlato Apa\u010dov, kde zlosyn Santer zavra\u017edil In\u010du-\u010dunu a N\u0161o-\u010di a\u00a0ktor\u00e9 sa stali miestom posledn\u00e9ho odpo\u010dinku aj Winnetoua.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Simoneta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>foto Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; \u010clovek by neveril, ako bl\u00edzko pri mori, len p\u00e1r kilometrov od ob\u013e\u00faben\u00e9ho Jadranu, m\u00f4\u017ee za\u017ei\u0165 divok\u00fa pr\u00edrodu, strm\u00e9 ka\u0148ony, v\u00e1pencov\u00e9 \u00fatesy, neskrotn\u00fa rieku i\u00a0valiace sa vodop\u00e1dy. Sta\u010d\u00ed len p\u00e1r kilometrov od pl\u00e1\u017e\u00ed Jadransk\u00e9ho mora a\u00a0m\u00f4\u017eete sa ocitn\u00fa\u0165 na planin\u00e1ch Divok\u00e9ho z\u00e1padu, v\u00a0indi\u00e1nskej osade Apa\u010dov a\u00a0z\u00a0filmov\u00fdch mayoviek rovn\u00fdmi nohami sko\u010di\u0165 do veku elektriny, ke\u010f Nikola [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13844,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[151,28],"tags":[],"class_list":["post-13843","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2026","category-relax"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13843","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13843"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13843\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13848,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13843\/revisions\/13848"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13844"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13843"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13843"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13843"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}