{"id":13885,"date":"2026-02-04T15:01:21","date_gmt":"2026-02-04T13:01:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=13885"},"modified":"2026-02-04T15:01:21","modified_gmt":"2026-02-04T13:01:21","slug":"fuyugomori","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/fuyugomori\/","title":{"rendered":"Fuyugomori"},"content":{"rendered":"

Zimn\u00fd kurz japon\u010diny<\/strong><\/p>\n

V\u010dera som padala z neba aj do neba ako haiku a bola som sneh. Bola som biela, ale nie \u00faplne. Stala som sa kry\u0161t\u00e1lom \u013eadu, ale neviem na to n\u00e1js\u0165 slov\u00e1 alebo vetu, kigok\u013e\u00fa\u010d, ktor\u00fd otv\u00e1ra okn\u00e1, nebesk\u00fa br\u00e1nu alebo haiku. Zrazu som bola rozlo\u017eite\u013en\u00e1 na molekuly zamrznutej vody, hexagon\u00e1lne usporiadan\u00e1, s\u00famern\u00e1 a rozpa\u017een\u00e1 do \u0161iestich r\u00f4znych os\u00ed so studen\u00fdm srdcom v strede \u013eadovej obl\u00e1tky, letela som na zem a po ceste som sa zliepala do chuchvalcov s in\u00fdmi vlo\u010dkami…<\/p>\n

Nebola som jedna, bola som sneh, snehov\u00fdmi vlo\u010dkami, bola som \u0161es\u0165bok\u00fdmi hranolmi, mala som dve \u0161es\u0165uholn\u00edkov\u00e9 z\u00e1kladne a \u0161es\u0165 bo\u010dn\u00fdch stien v tvare obd\u013a\u017enikov. Bola som tak\u00e1 v\u0161elijak\u00e1 a mala som r\u00f4zne rozmery, bola som dlh\u00e1 aj tenk\u00e1, mal\u00e1 aj tu\u010dn\u00e1, bola som \u010doko\u013evek medzi t\u00fdm. Predt\u00fdm som pomaly zam\u0155zala, kry\u0161talizovala a r\u00e1stla do \u013eadov\u00e9ho kry\u0161t\u00e1lu, hoci som bola \u00faplne mali\u010dk\u00e1, nevidite\u013en\u00e1, chladn\u00e1 a tich\u00e1.<\/p>\n

Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee som sa zmenila z jednoduch\u00e9ho \u013eadov\u00e9ho hranola na komplikovan\u00fa hviezdicov\u00fa vlo\u010dku so \u0161iestimi ramenami ako d\u00e1ky svietnik?<\/p>\n

Ne\u017eila som, nemala som \u017eiadny tvar, mohla som by\u0165 aj vlna na jazere, snehov\u00fd z\u00e1vej yuki no fukidamari na ostrove Hokkaido, kde som nikdy nebola, no postavila som tam nieko\u013eko bielych sne\u017en\u00fdch zajacov a bola som ka\u017ed\u00fdm z nich, mohla som by\u0165 aj pieskov\u00e1 duna na p\u00fa\u0161ti, kruh uprostred \u017elt\u00e9ho p\u0161eni\u010dn\u00e9ho po\u013ea pri Kocuriciach, na ktorom zimuj\u00fa labute, \u010do prilietaj\u00fa a zosadaj\u00fa s hlasn\u00fdm trepotom kr\u00eddel od rieky V\u00e1h\u2026<\/p>\n

Bola som v\u0161ak priesvitn\u00fd \u013eadov\u00fd kry\u0161t\u00e1l a moje strie\u0161ky \u010dneli do vlhk\u00e9ho vzduchu a priestoru okolo a za\u010d\u00ednali r\u00e1s\u0165. Bola som aj t\u00fdmi strie\u0161kami a r\u00e1stla som ako strom, pu\u010dala som a zv\u00e4\u010d\u0161ovala sa, vyrastali zo m\u0148a \u010fal\u0161ie a \u010fal\u0161ie vetvi\u010dky, rozvetvovala som sa, st\u00e1vala sa zo m\u0148a vlo\u010dka. Ako som tak r\u00e1stla, bola som komplikovanej\u0161ia a kraj\u0161ia, obdivuhodnej\u0161ia, niekedy som v\u00f4bec nebola symetrick\u00e1, no v tom raste bol chaos aj poriadok z\u00e1rove\u0148.<\/p>\n

Bola som frakt\u00e1l. Chaoticky som sa delila a opakovala svoje k\u00f3pie do p\u00f4vodn\u00e9ho tvaru, v\u0161etky sa na m\u0148a podobali, hoci niekedy vytv\u00e1rali hviezdicovit\u00e9 dendrity a pripom\u00ednali stromy, aj tie padaj\u00fa, a\u017e ke\u010f je ve\u013emi zima. Tak som bola v\u0161etky tie st\u013apiky a ihly, \u010do padaj\u00fa ako biele detsk\u00e9 vl\u00e1sky a priesvitn\u00e9 trubi\u010dky, to ke\u010f slabulinko sne\u017e\u00ed, niektor\u00e9 potichu\u010dky p\u00edskaj\u00fa, alebo som bola st\u013apik s klob\u00fa\u010dikom? Huba, ktorej najsk\u00f4r nar\u00e1stla \u013eadov\u00e1 noha a a\u017e ke\u010f sa ochladilo, dor\u00e1stol hl\u00fabik? No mo\u017eno som bola ve\u013ek\u00e1 biela papra\u010f.<\/p>\n

Padala som z neba ako diamantov\u00fd kry\u0161t\u00e1lov\u00fd prach a v slne\u010dnom svite som sa ligotala, ako keby napadali drobn\u00e9 iskry. Bola zima, stala som sa symetrick\u00fdm pl\u00e1tkom \u013eadu, trojuholn\u00edkov\u00fdm kry\u0161t\u00e1lom, dvan\u00e1s\u0165ramennou snehovou vlo\u010dkou.<\/p>\n

Som pra\u0161an v Aomori a v Niseko, privial ma studen\u00fd sib\u00edrsky vietor.<\/p>\n

Som Mono no aware, ke\u010f kvitne na\u0161a srdcovka. To som ja, mono no aware, ke\u010f sa \u010derven\u00e1 javor kon\u010da modransk\u00e9ho parku, som mono no aware, ke\u010f kon\u010d\u00ed letn\u00fd de\u0148 a po\u010du\u0165 len ma\u010dacie labky pochoduj\u00face poliatym tr\u00e1vnikom za humn\u00e1, ja som to, mono no aware, letm\u00e1 kr\u00e1sa snehovej vlo\u010dky, ktor\u00e1 sa roztop\u00ed hne\u010f, ako ju chyt\u00edte do dlane.<\/p>\n

To ja som to shin-shin, zvuk, nie\u010do ako ke\u010f ste v zime v lese a tichu\u010dko na v\u00e1s pad\u00e1 sneh. Ako keby ste ho po\u010duli. Tak to je shin-shin, moje druh\u00e9 meno.<\/p>\n

Len v Japonsku niekedy padaj\u00fa z neba pivonky, vtedy sa hovor\u00ed snehu botanyuki a ja som ve\u013ek\u00e1 a pad\u00e1m v chum\u00e1\u010doch. Aby to tak bolo, mus\u00ed by\u0165 teplej\u0161ie, no ke\u010f sa otepl\u00ed, u\u017e pad\u00e1 d\u00e1\u017e\u010f so snehom a tomu my Japonci hovor\u00edme mizoreyuki a potom vyjde slnko, a zav\u0161e ako \u017e\u013atok z polievky miso, alebo ako to slnko, \u010do st\u00e1le vych\u00e1dza na japonskej vlajke.<\/p>\n

Tich\u00e9mu snehu hovor\u00edme sasameyuki. Vtedy padaj\u00fa mal\u00e9 snehov\u00e9 vlo\u010dky, \u00faplne potichu, pomaly padaj\u00fa,\u00a0ako sestry Makiokov\u00e9 alebo ako okvetn\u00e9 l\u00edstky \u010dere\u0161n\u00ed alebo aj jablon\u00ed a hru\u0161iek, pravda\u017ee, ak ste v jablo\u0148ovom sade.<\/p>\n

Som gu\u013e\u00f4\u010dka tamayuki, studen\u00fd polystyr\u00e9n v kelov\u00fdch hriadkach. Som ten ru\u017ei\u010dkov\u00fd kel, ktor\u00e9mu nie je zima.<\/p>\n

Som katayuki, l\u00e1mem sa ako keksy.<\/p>\n

Som mochiyuki, mokr\u00fd, lepkav\u00fd sneh, pripom\u00ednaj\u00faci ry\u017eov\u00e9 kol\u00e1\u010diky.<\/p>\n

Som jarn\u00fd kry\u0161t\u00e1lov\u00fd cukor zarameyuki a ligocem sa ako kazahana aj kazabara, lupienky ru\u017e\u00ed, \u010do sa z\u013eahka trblietaj\u00fa vo vetre za jasn\u00e9ho d\u0148a na z\u00e1veternej strane pohor\u00ed v regi\u00f3ne Kant\u00f3, vtedy ke\u010f siln\u00fd zimn\u00fd vietor pref\u00fakne sneh cez horsk\u00e9 hrebene.<\/p>\n

Som snehov\u00e1 v\u00edchrica fubuki, som hanafubuki, ke\u010f vietor rozf\u00faka lupienky sakury ako sneh.<\/p>\n

Som l\u00ed\u0161ka Shirakami Fubuki, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 meme\u010diek, Kon Kon Kitsune!<\/p>\n

Som snehov\u00e1 kvetina Yukibana.<\/p>\n

Som ginka, strieborn\u00fd kvet, ke\u010f pad\u00e1 sneh.<\/p>\n

Som kai-setsu, sneh, ktor\u00fd vo vetre pl\u00e1pol\u00e1 ako ruk\u00e1v pri tanci.<\/p>\n

Som namida-yuki, sneh\u00a0zo s\u013az, \u010do pad\u00e1, pad\u00e1 pomaly, ale r\u00fdchlo sa top\u00ed.<\/p>\n

Som zimn\u00e1 sp\u0155\u0161ka shigure, sneh, ktor\u00fd prich\u00e1dza a odch\u00e1dza, najm\u00e4 neskoro na jese\u0148 a za\u010diatkom zimy.<\/p>\n

Som fuyu Shogun zimn\u00fd gener\u00e1l, metafora pre krut\u00fa zimu a siln\u00fd mr\u00e1z, ktor\u00fd prich\u00e1dza zo Sib\u00edri.<\/p>\n

Som shimo, n\u00e1mraza, ktor\u00e1 sa tvor\u00ed po\u010das chladn\u00fdch zimn\u00fdch r\u00e1n, ke\u010f ru\u017eovej\u00fa zore.<\/p>\n

Som cenc\u00fa\u013e tsurara. Tsurara.<\/p>\n

Som koharu biyori, po\u010dasie malej jari v neobvykle tepl\u00fd a pokojn\u00fd slne\u010dn\u00fd de\u0148 za\u010diatkom zimy.<\/p>\n

Som y\u016bgen, hlbok\u00e1, tajomn\u00e1 kr\u00e1sa zasne\u017eenej krajiny.<\/p>\n

Som ka\u017ed\u00e1 z troch zimn\u00fdch priateliek shochikubai, borovica aj bambus a slivka.<\/p>\n

Som yuki-mi a som aj jeho vyzn\u00e1va\u010dkou. Uvar\u00edm si k\u00e1vu a pozer\u00e1m sa na sneh ako na z\u00e1zrak.<\/p>\n

Aj na jazyk a slov\u00e1 sa pozer\u00e1m ako na z\u00e1zrak. Zbieram ich ako mot\u00fdle, no neodklad\u00e1m si ich, v\u017edy mi uletia, preto som yuki, ale aj shirayukihime som, st\u00e1vam sa slovami, som sneh aj neha, aj sn\u00edh, som aj jeho t\u00edha, som neve, chiara montata aj polverina,\u00a0som neige a c\u00edtim ako sa mi to slovo rozt\u00e1pa v dlani, som eskim\u00e1\u010dka qana, sneh na zemi, pukak, kry\u0161talick\u00fd prachov\u00fd sneh, matsaaruti, mokr\u00fd sneh, utuqaq, \u013ead, ktor\u00fd pretrv\u00e1va rok \u010do rok, siguliaksraq, mozaikov\u00e1 vrstva kry\u0161t\u00e1lov, ktor\u00e1 sa vytvor\u00ed, ke\u010f za\u010dne zam\u0155za\u0165 more, auniq, \u013ead pln\u00fd otvorov ako ement\u00e1l, som sneh aj sob, \u010do po \u0148om kr\u00e1\u010da, som snehov\u00e1 \u010dapica yuki-boshi a som aj sladk\u00e1 mrkva z Yukiguni, \u010do vyr\u00e1stla a zosladla pod snehom. Som sneh aj preto, \u017ee v Modre takmer nepad\u00e1, aj preto, \u017ee v t\u00fato zimu pocukrovalo z\u00e1hradu, pomaly a opatrne, moje vt\u00e1\u010dence poprilietali hne\u010f, ako sa rozvidnelo, star\u00e1 kr\u00e1sna pierkov\u00e1 zostava a vietor si to rezol cez vinice, vy\u013eakal ba\u017eanty aj prepelice, potichu sadol ktosi na sne\u017enice, napadol sneh, no m\u00e1lo prevelice, boli tak\u00e9 zimy, \u017ee z neba padali vlo\u010dky ve\u013ek\u00e9 ako slepa\u010die vajcia, \u010do vajcia, ako snehov\u00e9 gule a z\u00e1veje boli vy\u0161e hlavy a \u013eudia sa v tej bielej str\u00e1cali ako v labyrinte, bl\u00fadili v bielej hore a dolu a nevedeli jeden druh\u00e9ho n\u00e1js\u0165 a darmo na seba vykrikovali, v\u0161ade bolo zvl\u00e1\u0161tne biele snehov\u00e9 ticho shin shin, aj tak sa navz\u00e1jom nepo\u010duli, ulice ani nemukli, aj aut\u00e1 chodili ako v mokr\u00fdch papu\u010diach a bolo ich m\u00e1lo, lebo niektor\u00ed v tom snehu tie svoje aut\u00e1 nechali spa\u0165 a i\u0161li na autobus, no ten niekde v\u017edy zapadol do jarku a odtia\u013e sa hrabal nieko\u013eko hod\u00edn, a\u017e si to jeho cestuj\u00faci rozmysleli a premrznut\u00ed z tak\u00e9hoto v\u00fdletu sa vracali rad\u0161ej domov a odtia\u013e nemohli zavola\u0165 do pr\u00e1ce, lebo mobily neboli a telef\u00f3n nemal len tak hocikto! Kedysi v\u00e1s z ka\u017ed\u00e9ho \u0161kolsk\u00e9ho dvora zdravil d\u00e1ky snehuliak, salutovali na v\u00e1s z parkov aj zo z\u00e1hrad. Do \u010dela im padali star\u00e9 kastr\u00f3le, leskli sa im \u010dierne uho\u013en\u00e9 o\u010di aj gomb\u00edky, z mrkvov\u00fdch nosov im viseli cenc\u00fale, a tak v\u0161etci snehuliaci vyzerali, akoby nachladli. Som v\u0161etko sneh, gomb\u00edk, mrkva, snehuliak, z\u00e1hrada pod oknami, \u0161of\u00e9r, \u010do vyhrab\u00e1va autobus, som to aj v in\u00fdch jazykoch, len to neviem poveda\u0165 a je mi to \u013e\u00fato. St\u00e1la som s mal\u00fdm chlapcom v n\u00e1ru\u010d\u00ed a ukazovala mu sneh.<\/p>\n

– Ja som ten sneh, – povedal.<\/p>\n

A medzit\u00fdm v telev\u00edzore vyskakovali z mora tu\u010dniaci.<\/p>\n

– Pozri, more, – hovorila som.<\/p>\n

– Ja som to more, – odpovedal mi.<\/p>\n

– Aj ja, – poml\u010dala som.<\/p>\n

\u201eChv\u00e1la gazdinky, ktor\u00e1 dobr\u00fdch \u0161i\u0161\u00e1k na za\u010diatok i ukon\u010denie fa\u0161angov vie napiec\u0165, \u0161iroko rozn\u00e1\u0161a sa. Posielaj\u00fa si ich dar za dar i po domiech, pred\u00e1van\u00e9 b\u00fdvaj\u00fa o tomto \u010dase aj verejne na trhu a po hostinciach.\u201c (Dob\u0161insk\u00fd. O tomto \u010dase? V\u017edy!)<\/p>\n

My m\u00e1me fa\u0161iang po cel\u00fd rok. Tak to trochu je aj s t\u00fdmi sviatkami. \u0160i\u0161ky iba cez fa\u0161iangy robia z fa\u0161iangov aj \u0161i\u0161iek sviatok. Zasypali sme fa\u0161iangy \u0161i\u0161kami, stratili sa, u\u0161li n\u00e1m ako pamp\u00fa\u0161ik stark\u00e9mu a starkej z okna, hoci n\u00e1m tancuj\u00fa dennodenne na \u0148uf\u00e1ku ako tej l\u00ed\u0161ke! Fa\u0161iangy, Tur\u00edce, Ve\u013ek\u00e1 noc pr\u00edde, kto nem\u00e1 ko\u017eucha, zima mu bude. \u201eZdrav\u00ed zost\u00e1vajte, mil\u00ed hospod\u00e1ri, nech sa v dome va\u0161om v\u0161etko dobre dar\u00ed!\u201c<\/p>\n

va\u0161a Veve<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Vernika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Zimn\u00fd kurz japon\u010diny V\u010dera som padala z neba aj do neba ako haiku a bola som sneh. Bola som biela, ale nie \u00faplne. Stala som sa kry\u0161t\u00e1lom \u013eadu, ale neviem na to n\u00e1js\u0165 slov\u00e1 alebo vetu, kigok\u013e\u00fa\u010d, ktor\u00fd otv\u00e1ra okn\u00e1, nebesk\u00fa br\u00e1nu alebo haiku. Zrazu som bola rozlo\u017eite\u013en\u00e1 na molekuly zamrznutej vody, hexagon\u00e1lne usporiadan\u00e1, s\u00famern\u00e1 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13886,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[151,16],"tags":[],"class_list":["post-13885","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2026","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13885","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13885"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13885\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13889,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13885\/revisions\/13889"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13886"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13885"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13885"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13885"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}