![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/03\/s130-283x300.jpg\")
<\/a><\/p>\n <\/p>\n
Ke\u010f v\u00a0novembri 2025 osud dop\u00edsal posledn\u00fa str\u00e1nku knihy \u017eivota tohto enfant terrible svetovej vedy, mal 97 rokov. Znie a\u017e neuverite\u013ene, \u017ee svoj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed objav urobil pred vy\u0161e 70 rokmi vo veku, ke\u010f in\u00ed iba kon\u010dia \u0161t\u00fadi\u00e1. V\u00a0knihe G\u00e9ny, \u017eeny a\u00a0Gamow op\u00edsal svoje objavite\u013esk\u00e9 obdobie takto: \u201ePr\u00edbeh sa za\u010d\u00edna v\u00a0\u010dase, ke\u010f som bol slobodn\u00fd ml\u00e1denec, mal som 25 rokov a\u00a0viac ako na g\u00e9ny som myslel na diev\u010dat\u00e1… Nech u\u017e v\u0161ak v\u00a0dobrom, \u010di zlom, z\u00fa\u010dastnil som sa so svojimi priate\u013emi zrodu paradigmy DNA, \u010do bol z\u00a0ka\u017ed\u00e9ho h\u013eadiska jeden z\u00a0ve\u013ek\u00fdch okamihov v\u00a0dejin\u00e1ch vedy, azda aj \u013eudsk\u00e9ho rodu. V\u00a0tomto zmysle sme boli jedine\u010dn\u00fdmi hercami v\u00fdznamnej dr\u00e1my.\u201c<\/p>\n
<\/p>\n
Voda a\u00a0ohe\u0148<\/strong><\/p>\nDvaja mu\u017ei, v\u00a0pozad\u00ed jedna \u017eena a\u00a0jedna obrovsk\u00e1 z\u00e1hada, ak\u00fdch sa vo vede objavuje ve\u013ea. T\u00e1to v\u0161ak bola \u010d\u00edmsi v\u00fdnimo\u010dn\u00e1, lebo, ako akt\u00e9ri nesk\u00f4r tvrdili, ne\u0161lo o\u00a0ni\u010d men\u0161ie ako o\u00a0rozl\u00fa\u0161tenie tajomstva \u017eivota. Mo\u017eno s\u00fa to siln\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 zrejme ani nakoniec nezazneli, no pr\u00edbeh, ktor\u00fd sa v\u00a0p\u00e4\u0165desiatych rokoch uplynul\u00e9ho storo\u010dia odohr\u00e1val v malej\u00a0polotmavej pracovni Cambridgeskej univerzity, skuto\u010dne stoj\u00ed za pripomenutie. U\u017e len preto, \u017ee v\u010faka jeho \u00faspe\u0161n\u00e9mu zav\u0155\u0161eniu vedci o\u00a0desa\u0165ro\u010die nesk\u00f4r z\u00edskali jeden z\u00a0rozhoduj\u00facich n\u00e1strojov na \u0161t\u00fadium \u013eudskej genetickej v\u00fdbavy, ktor\u00e1, \u010di u\u017e chceme, alebo nie, v\u00fdrazne ovplyv\u0148uje nielen d\u013a\u017eku, ale aj kvalitu a\u00a0vlastne aj mieru naplnenia na\u0161ich \u017eivotov. O\u00a0chorob\u00e1ch ani nehovoriac.<\/p>\n
Pod\u013ea vlastn\u00fdch slov mal Watson v\u00a0\u010dase svojej mladosti dos\u0165 \u010dasu na prem\u00fd\u0161\u013eanie, lebo nik sa nestaral o\u00a0to, \u010do rob\u00ed. V\u00a0laborat\u00f3riu za\u010dal pracova\u0165, u\u017e ke\u010f mal dvadsa\u0165 rokov. A k\u00a0sebad\u00f4vere mu pomohol najm\u00e4 fakt, \u017ee u\u017e vo svojich za\u010diatkoch sa stretol \u201emo\u017eno a\u017e s polovicou \u013eud\u00ed, ktor\u00ed v\u00a0odbore pracovali\u201c. A\u00a0najm\u00e4 po cel\u00fd svoj \u017eivot mal vroden\u00fd zvyk p\u00fdta\u0165 sa\u00a0a\u00a0spochyb\u0148ova\u0165 v\u0161etko, \u010do sa mu zdalo spochybnite\u013en\u00e9. A robil to tak d\u00f4kladne, \u017ee mnoh\u00ed jeho nadriaden\u00ed, kolegovia a zn\u00e1mi boli radi, ke\u010f za sebou kone\u010dne zavrel dvere.<\/p>\n
Pr\u00edbeh, ktor\u00fd vst\u00fapil do dej\u00edn biol\u00f3gie, si predstavujem asi takto. V\u00a0jednej polotmavej miestnosti na Cambridgeskej univerzite to na za\u010diatku 50. rokov 20. storo\u010dia ob\u010das vyzeralo, akoby tam s\u00eddlil detsk\u00fd v\u00fdtvarn\u00fd kr\u00fa\u017eok: v\u0161ade plno porozhadzovan\u00fdch n\u00e1\u010drtkov, fotografi\u00ed, kresieb a\u00a0modelov vyroben\u00fdch z\u00a0najr\u00f4znej\u0161\u00edch materi\u00e1lov. Bola to v\u0161ak pr\u00e1ca dvoch dospel\u00fdch mu\u017eov, aj ke\u010f sa vlastne ob\u010das skuto\u010dne spr\u00e1vali ako mal\u00e9 deti. Prv\u00fdm bol mikrobiol\u00f3g Francis Crick, p\u00f4vodom z britsk\u00e9ho Northamptonu, o\u00a012 rokov star\u0161\u00ed ako 25-ro\u010dn\u00fd molekul\u00e1rny biol\u00f3g a zool\u00f3g James Watson, rod\u00e1k z\u00a0Chicaga. Crick mal vynikaj\u00facu pam\u00e4\u0165, bol pr\u00edsny a\u00a0presn\u00fd systematik, poznal ve\u013ea odborn\u00fdch kn\u00edh a v\u00fdborne sa orientoval v\u00a0problematike. Watson o\u00a0sebe (v u\u017e citovanej knihe) nap\u00edsal, \u017ee m\u00e1 \u201ematematicky defektn\u00fd mozog\u201c, tak\u017ee sa \u010dasto vy\u017e\u00edval sk\u00f4r vo vym\u00fd\u0161\u013ean\u00ed \u201estrelen\u00fdch\u201c n\u00e1padov, to v\u0161ak bola voda na Crickov analytick\u00fd \u201emlyn\u201c. Watson presved\u010dil Cricka, \u017ee sk\u00fama\u0165 \u0161trukt\u00faru DNA sa nielen oplat\u00ed, ale bude to aj ve\u013ek\u00e9 dobrodru\u017estvo a\u00a0\u017ee nudi\u0165 sa pri tom rozhodne nebud\u00fa. T\u00fa snahu vyh\u00fdba\u0165 sa nude Watsonovi v\u0161tepil jeho guru rusk\u00fd fyzik George Gamow, ktor\u00fd – ke\u010f\u017ee nebol presved\u010den\u00fd, \u017ee svoje bl\u00e1zniv\u00e9 n\u00e1pady v\u017edy dotiahne a\u017e do v\u00ed\u0165azn\u00e9ho konca – sa chcel na ceste k\u00a0rie\u0161eniu aspo\u0148 zab\u00e1va\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
Kyselina \u017eivota<\/strong><\/p>\nNapriek vekov\u00e9mu rozdielu a\u00a0odli\u0161n\u00e9mu pr\u00edstupu k\u00a0vedeckej pr\u00e1ci boli Crick s\u00a0Watsonom vynikaj\u00faci p\u00e1r a vz\u00e1jomne sa dopl\u0148ovali. Stredobodom ich z\u00e1ujmu sa teda stala z\u00e1hada \u0161trukt\u00fary DNA (kyseliny deoxyribonukleovej), z\u00e1kladn\u00e9ho stavebn\u00e9ho kame\u0148a \u017eivota na Zemi. Dnes vieme, \u017ee t\u00e1to kyselina, ktor\u00e1 riadi rast, delenie a\u00a0regener\u00e1ciu bunky, je nosite\u013ekou dedi\u010dn\u00fdch vlastnost\u00ed v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch organizmov, lebo umo\u017e\u0148uje uchov\u00e1va\u0165 a kop\u00edrova\u0165 dedi\u010dn\u00fa inform\u00e1ciu. V roku 1869, ke\u010f odhalil pr\u00edtomnos\u0165 DNA v\u00a0jadre bunky \u0161vaj\u010diarsky lek\u00e1r Friedrich Miescher, sa v\u0161ak o\u00a0nej vedelo len m\u00e1lo. Nesk\u00f4r sa zistilo, \u017ee DNA sa sklad\u00e1 z\u00a0cukrov, fosf\u00e1tov a\u00a0\u0161tyroch dus\u00edkat\u00fdch b\u00e1z. Nieko\u013eko pokusov na bakt\u00e9ri\u00e1ch uk\u00e1zalo, \u017ee DNA vytv\u00e1ra g\u00e9ny (s ktor\u00fdmi tak \u00faspe\u0161ne, aj ke\u010f ob\u010das nie \u00faplne poctivo, experimentoval brniansky mn\u00edch a pr\u00edrodovedec Gregor Johann Mendel). Samotn\u00ed vedci zapojen\u00ed do t\u00fdchto objavov v\u0161ak boli skeptick\u00ed a pochybovali, \u017ee ide o molekulu \u017eivota. Vari m\u00f4\u017ee oby\u010dajn\u00fd cukor, fosf\u00e1t a \u0161tyri dus\u00edkat\u00e9 b\u00e1zy rozhodova\u0165 o\u00a0\u013eudskej dedi\u010dnosti? M\u00f4\u017eu by\u0165 v\u0161etky inform\u00e1cie nevyhnutn\u00e9 na pre\u017eitie a\u00a0rozmno\u017eovanie ka\u017ed\u00e9ho \u017eiv\u00e9ho organizmu zak\u00f3dovan\u00e9 takto? Zdalo sa to cel\u00e9 pr\u00edli\u0161 jednoduch\u00e9, pr\u00edli\u0161 v\u0161edn\u00e9, dokonca vraj priam a\u017e hl\u00fape.<\/p>\n
Nakoniec sa \u00faloha DNA v\u00a0dedi\u010dnosti potvrdila, st\u00e1le sa v\u0161ak nevedelo, ako presne je DNA usporiadan\u00e1 v\u00a0priestore a\u00a0ako by sa teda mohla replikova\u0165. \u010c\u00edm dlh\u0161ie sa Crick s\u00a0Watsonom sna\u017eili z\u00e1hadu \u0161trukt\u00fary kyseliny \u017eivota rozmota\u0165, t\u00fdm viac slep\u00fdch ciest museli prejs\u0165. Od roku 1951 sa napr\u00edklad dr\u017eali my\u0161lienky sl\u00e1vneho americk\u00e9ho biochemika Linusa Paulinga o\u00a0trojz\u00e1vitnicovej \u0161trukt\u00fare DNA. Pauling tento model s\u00edce publikoval, no v\u00a0tejto podobe ani po mnoh\u00fdch \u00faprav\u00e1ch, ktor\u00e9 urobili Crick s\u00a0Watsonom, DNA nebola schopn\u00e1 plni\u0165 funkciu molekuly dedi\u010dnosti. Nesk\u00f4r v\u0161ak Watson uznal, \u017ee objavi\u0165 jej spr\u00e1vnu \u0161trukt\u00faru im koniec koncov umo\u017enil pr\u00e1ve z\u00e1ujem Linusa Paulinga o\u00a0t\u00fato problematiku. Pauling je okrem pr\u00ednosu pre biol\u00f3giu (ale aj in\u00e9 odvetvia vedy) zn\u00e1my tie\u017e t\u00fdm, \u017ee sa stal dvojn\u00e1sobn\u00fdm nosite\u013eom Nobelovej ceny. Prv\u00e1 cena pri\u0161la za ch\u00e9miu (v\u00a0roku 1954) a o\u00a0dev\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r z\u00edskal aj cenu za mier. Presnej\u0161ie za to, \u017ee po II. svetovej vojne viedol kampa\u0148 proti jadrov\u00fdm sk\u00fa\u0161kam a proti zbrojeniu ako rie\u0161eniu medzin\u00e1rodn\u00fdch konfliktov v\u0161eobecne. Pauling by sa svetu zi\u0161iel aj v\u00a0dne\u0161nej dobe…<\/p>\n
<\/p>\n
Ako blesk z\u00a0\u010dist\u00e9ho neba<\/strong><\/p>\nPo mnoh\u00fdch pokusoch, ako spr\u00e1vne zostavi\u0165 funk\u010dn\u00fa sklada\u010dku zlo\u017een\u00fa zo \u0161tyroch zn\u00e1mych dus\u00edkat\u00fdch b\u00e1z (aden\u00edn, tym\u00edn, guan\u00edn,\u00a0cytoz\u00edn), ktor\u00e9 sa v\u00a0r\u00f4znom porad\u00ed st\u00e1le opakuj\u00fa, pri\u0161iel 28. marec 1953. A\u00a0s\u00a0n\u00edm spr\u00e1vne rie\u0161enie, ktor\u00e9 dvojicu z\u00a0Cavendishovho laborat\u00f3ria Cambridgeskej univerzity osvietilo doslova ako blesk z\u00a0jasn\u00e9ho neba. Nebol pri tom nijak\u00fd svedok ani report\u00e9r, ktor\u00fd by vysvetlil zlo\u017eit\u00e9 veci jednoduch\u00fdm sp\u00f4sobom, ani nik nezainteresovan\u00fd, kto by mohol nesk\u00f4r dosved\u010di\u0165 presn\u00fd priebeh udalost\u00ed a\u00a0uvies\u0165 ich na prav\u00fa mieru. Jednoducho Watsonovi s Crickom \u201ezrazu\u201c napadlo, \u017ee DNA nem\u00f4\u017ee by\u0165 zlo\u017een\u00e1 z\u00a0troch, ako predpokladal Pauling, ale iba z\u00a0dvoch vl\u00e1ken. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee z\u00e1zra\u010dn\u00e1 zamotan\u00e1 a\u00a0z\u00e1hadne prepleten\u00e1 DNA je len ak\u00e1si jednoduch\u00e1, hoci ve\u013emi elegantn\u00e1 a\u00a0svoj\u00edm sp\u00f4sobom kr\u00e1sna pravoto\u010div\u00e1 dvojz\u00e1vitnica, vl\u00e1kna ktorej sa ako jemne skr\u00faten\u00fd dlh\u00fd rebr\u00edk ov\u00edjaj\u00fa okolo seba. Nie\u010do tak\u00e9 by isto dok\u00e1zal vyrobi\u0165 ka\u017ed\u00fd zru\u010dn\u00fd remeseln\u00edk.<\/p>\n
Watson nesk\u00f4r spom\u00ednal, ako v marci 1953 nastala zmena v\u00a0poh\u013eade na vl\u00e1kno DNA: \u201eNa\u0161li sme p\u00e1rovanie b\u00e1z a\u00a0Francis hne\u010f povedal, \u017ee re\u0165azce id\u00fa v\u00a0absol\u00fatnych smeroch. A\u00a0vedeli sme, \u017ee m\u00e1me pravdu. A\u00a0bolo to kr\u00e1sne, viete, to v\u0161etko sa stalo po\u010das dvoch hod\u00edn… Vedeli sme, \u017ee je to skvel\u00e9, lebo sta\u010d\u00ed, ke\u010f prilo\u017e\u00edte A (aden\u00edn)\u00a0ved\u013ea T (tym\u00edn) a\u00a0G (guan\u00edn) ved\u013ea C (cytoz\u00edn) a\u00a0m\u00e1te mechanizmus kop\u00edrovania. Tak sme videli, ako sa pren\u00e1\u0161a genetick\u00e1 inform\u00e1cia. Je to pravidlo \u0161tyroch b\u00e1z. A\u00a0viete, aj keby to takto nefungovalo, mohli sme tomu veri\u0165, lebo sme nijak\u00fa in\u00fa sch\u00e9mu nemali… Vtedy som sa musel skuto\u010dne ob\u010das u\u0161tipn\u00fa\u0165, aby som si dok\u00e1zal, \u017ee som sa neocitol uprostred \u00fa\u017easn\u00e9ho sna.\u201c<\/p>\n
Pr\u00edroda si aj tu vybrala jedno zo svojich geni\u00e1lne jednoduch\u00fdch rie\u0161en\u00ed, zrejme preto, aby ho mohla skr\u00fdva\u0165 pred \u013eudsk\u00fdmi zrakmi. Akoby chcela aj tu dok\u00e1za\u0165, \u017ee z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp, v\u010faka ktor\u00e9mu veci funguj\u00fa, b\u00fdva ove\u013ea jednoduch\u0161\u00ed, ne\u017e sa jav\u00ed na prv\u00fd poh\u013ead, s\u00fa\u010dasne v\u0161ak ove\u013ea zauj\u00edmavej\u0161\u00ed. Samozrejme, existuje zop\u00e1r v\u00fdnimiek. Napr\u00edklad kvantov\u00e1 fyzika alebo vz\u0165ah medzi \u017eenou a\u00a0mu\u017eom, ktor\u00fd z\u00a0h\u013eadiska zauj\u00edmavosti funguje mo\u017eno e\u0161te lep\u0161ie ako dvojz\u00e1vitnica DNA, len je ove\u013ea zlo\u017eitej\u0161\u00ed.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Michal A\u010d<\/p>\n
foto iStock, Wikimedia Commens<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Nasleduj\u00faci text nie je nekrol\u00f3g. Len chce pripomen\u00fa\u0165 jeden v\u00fdnimo\u010dn\u00fd d\u00e1vny pr\u00edbeh a\u00a0jedn\u00e9ho v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho vedca, Jamesa Dewey Watsona, ktor\u00fd sa spolu s\u00a0Francisom Crickom podp\u00edsal pod jeden z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch biologick\u00fdch objavov 20. storo\u010dia. Ke\u010f v\u00a0novembri 2025 osud dop\u00edsal posledn\u00fa str\u00e1nku knihy \u017eivota tohto enfant terrible svetovej vedy, mal 97 rokov. Znie a\u017e neuverite\u013ene, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13924,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[153,106],"tags":[],"class_list":["post-13921","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2026","category-veda"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13921","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=13921"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13921\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":13926,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/13921\/revisions\/13926"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13924"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=13921"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=13921"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=13921"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/03\/s130-scaled.jpg\")
<\/a><\/p>\n