<\/p>\n
Vyteperi\u0165 sa z Modry do Bratislavy je pre m\u0148a v\u017edy mal\u00fd obrad. \u010clovek v\u00e4\u010d\u0161inou e\u0161te c\u00edti v nose v\u00f4\u0148u \u010derstvo pokosenej otavy, v u\u0161iach mu doznieva susedova kosa\u010dka a zrazu stoj\u00ed pred divadlom. M\u00e1m rada chv\u00ed\u013eu, ke\u010f v divadle zhasn\u00fa svetl\u00e1. Nielen tmu, ale aj zvl\u00e1\u0161tne ticho, ke\u010f sa v\u0161etci odniekia\u013e v h\u013eadisku staneme rodinou, hoci sa nepozn\u00e1me. Vopch\u00e1m do kabelky pokr\u010den\u00fd l\u00edstok a \u010dak\u00e1m. Divadlo je v\u017edy \u010dosi \u0161peci\u00e1lne – m\u00e1m rada slov\u00e1, pohyby aj pauzy, kedy na javisku nikto ni\u010d nehovor\u00ed, predsa sa v\u0161ak povie v\u0161etko. Niekedy sa pristihnem, \u017ee nesledujem hercov, ale \u013eud\u00ed okolo seba. Star\u00e9 d\u00e1my s perlov\u00fdmi n\u00e1hrdeln\u00edkmi, \u010do vo\u0148aj\u00fa po fialk\u00e1ch, aj mlad\u00fdch, ktor\u00ed sa o\u0161\u00edvaj\u00fa v prive\u013ek\u00fdch sak\u00e1ch. V\u0161etci sme sa pri\u0161li necha\u0165 trochu oklama\u0165 zahranou pravdou… Bola som v divadle na Silvestra, vl\u00e1\u010dim sa na premi\u00e9ry, repr\u00edzy aj derni\u00e9ry a naposledy, ke\u010f som sa usadila do \u010derven\u00e9ho kresla v SND, tu\u0161\u00edm hrali Maupassanta. \u010c\u00edtali ste Gu\u013e\u00f4\u010dku? Pr\u00edbeh o ne\u0161\u0165astnej sle\u010dne Elisabeth, ktor\u00fa v\u0161etci v ko\u010diari najprv ofrflali, lebo im nevo\u0148ala a potom ju vyjedli, lebo mala pln\u00fd ko\u0161\u00edk dobr\u00f4t. A nakoniec ju hodili cez palubu ako star\u00fa bagan\u010du, ke\u010f u\u017e nebola u\u017eito\u010dn\u00e1. Na javisku je pr\u00edbeh trochu in\u00fd. Sed\u00edte, pozer\u00e1te na \u013eudsk\u00fa malos\u0165 a v duchu si hovor\u00edte: \u201eVe\u010f toto sme my!\u201c To nie je Franc\u00fazsko pred sto rokmi, to je k\u013eudne aj streda v Modre alebo piatok v Bratislave. T\u00e1 sc\u00e9na, kde ju n\u00fatia k tomu, \u010do sa jej hnus\u00ed, aby si zachr\u00e1nili ko\u017eu… Striaslo ma. Hra mi pripomenula v\u0161etko, o \u010dom rada \u010d\u00edtam, rozpr\u00e1vam aj p\u00ed\u0161em – ako si \u013eudia vedia navz\u00e1jom nalo\u017ei\u0165, aj ke\u010f sa treb\u00e1rs tv\u00e1ria ako sv\u00e4t\u00ed za dedinou. Vy\u0161la som von a c\u00edtila zvl\u00e1\u0161tny sm\u00fatok zmie\u0161an\u00fd s obdivom. Maupassant bol majster, vedel, \u017ee pod kab\u00e1tmi a perlov\u00fdmi n\u00e1hrdeln\u00edkmi sa niekedy skr\u00fdva strach. To je na divadle najkraj\u0161ie. \u010clovek odch\u00e1dza domov, v ta\u0161ke program, v hlave Gu\u013e\u00f4\u010dka a v srdci pocit, \u017ee hoci je svet niekedy nespravodliv\u00fd, k\u00fdm o tom vieme p\u00edsa\u0165 a hra\u0165 a smia\u0165 sa na vlastnej trag\u00e9dii, st\u00e1le sme \u013eu\u010fmi. Aj v\u010dera, \u0161li sme so sesternicou Judit, obe vypar\u00e1den\u00e9, akoby sme \u0161li na audienciu k anglick\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi. \u010cesk\u00fd spisovate\u013e Ludv\u00edk A\u0161kenazy by mo\u017eno povedal, \u017ee v tej tme sa z n\u00e1s st\u00e1vaj\u00fa deti, ktor\u00e9 \u010dakaj\u00fa na z\u00e1zrak, \u010do sa zmest\u00ed do dlane. Len\u017ee n\u00e1\u0161 z\u00e1zrak sa za\u010dal u\u017e pri vchode. Judit, ktor\u00e1 ma pozvala, \u0161m\u00e1tra v kabelke, vyhadzuje r\u00fa\u017ee, star\u00e9 \u00fa\u010dtenky aj omrvinky z keks\u00edkov… a l\u00edstky nikde! Ostali doma na stole ved\u013ea nedopitej k\u00e1vy, opusten\u00e9 ako d\u00e1ke rukavi\u010dky h\u00e1\u010dkovan\u00e9. U\u017e som n\u00e1s videla, ako sa potupne vraciame domov! \u201ePustite n\u00e1s, pros\u00edm,\u201c pozreli sme na pani uv\u00e1dza\u010dku o\u010dami ranen\u00fdch srniek. E\u0161te\u017ee mi Judit tie l\u00edstky poslala na fotke, ako\u017ee ich m\u00e1. Ot\u0155\u010dali sme fotku l\u00edstkov na pracovnom stole pani uv\u00e1dza\u010dke! A ona n\u00e1s so smiechom pustila. Mo\u017eno pochopila, \u017ee bez umenia by sme v ten ve\u010der jednoducho nepre\u017eili. Lebo v divadle je v\u0161etko naozajstn\u00e9, aj kulisy z preglejky. \u010clovek chv\u00ed\u013eu predstiera, \u017ee je niek\u00fdm \u00faplne in\u00fdm. Len\u017ee osud mal pre Judit pripraven\u00fd e\u0161te jeden f\u00f3r. Sedeli sme v tme a ja som c\u00edtila, ako ma \u0161aty neposl\u00fachaj\u00fa. Boli to \u0161aty, ktor\u00e9 kedysi pasovali in\u00e9mu telu, alebo mo\u017eno in\u00e9mu \u010dasu. L\u00e1tka sa mi zarez\u00e1vala pod ramenami, ka\u017ed\u00fd \u0161ev bol napnut\u00fd na prasknutie. Sedela som vystret\u00e1, s\u00fastreden\u00e1 na tlak v p\u00e1se a c\u00edtila, \u017ee Judit ved\u013ea m\u0148a bojuje s nie\u010d\u00edm podobn\u00fdm. Obe sme boli uv\u00e4znen\u00e9 v textile, ktor\u00fd nemal pochopenie pre kol\u00e1\u010de. Odrazu, ke\u010f sa tak poriadne, \u00fa\u013eavne nad\u00fdchla, ozvalo sa tak\u00e9 to zradn\u00e9 \u201ebzzzt\u201c. Roztrhol sa jej vzadu zips. Na cel\u00fdch \u0161at\u00e1ch! Sedela strnul\u00e1 v tie\u017e modr\u00fdch nov\u00fdch \u0161at\u00e1ch ako d\u00e1ky modr\u00fd kvet, \u010do sa boj\u00ed pohn\u00fa\u0165, aby mu neodpadli lupene. \u201eVerona,\u201c drgla do m\u0148a lak\u0165om a v tme jej zaiskrili o\u010di ako ma\u010dke, \u201emne sa zd\u00e1, \u017ee som sa pr\u00e1ve rozpadla.\u201c \u201eAko\u017ee si sa rozpadla? Mor\u00e1lne?\u201c \u0161epla som nasp\u00e4\u0165. \u201eNie, fyzicky! Zips je v \u0165ahu. C\u00edtim prievan a\u017e pri lopatk\u00e1ch. Ak sa pohnem, uvid\u00ed ma cel\u00e9 n\u00e1rodn\u00e9 aj s kulis\u00e1rmi v port\u00e1li.\u201c \u201eNese\u010f ako so\u013en\u00fd st\u013ap, ve\u010f si v divadle, nie na korze,\u201c sna\u017eila som sa ju upokoji\u0165, hoci mi u\u017e mykalo k\u00fatikmi. \u201eMne je to jedno, ja sa stadia\u013eto nepohnem. Budem tu sedie\u0165 do r\u00e1na, k\u00fdm nezhasn\u00fa aj n\u00fadzov\u00e9 svetl\u00e1,\u201c odvrkla Judit tragicky v\u00e1\u017ene, \u010do milujem. \u201eTu m\u00e1\u0161, zakry sa,\u201c po\u0161epla som jej a s povzdychom som si vyzliekla sako. Vlastne som n\u00edm p\u00f4vodne chcela rafinovane zamaskova\u0165 nedostatky vlastnej postavy, aj moje \u0161aty boli ak\u00e9si podozrivo tesn\u00e9, akoby sa v skrini o \u010d\u00edslo zmen\u0161ili. Ale sesternica v n\u00fadzi je viac ne\u017e pohodlie. Podala som jej ho a zrazu som tam sedela v celej svojej n\u00e1dhere, zatia\u013e \u010do Judit sa do\u0148 v\u010fa\u010dne zabalila ako do deky. Zrazu sme tam sedeli v obr\u00e1ten\u00fdch rol\u00e1ch – ona v mal\u00fdch \u0161at\u00e1ch zachr\u00e1nen\u00e1 moj\u00edm mimikri sakom a ja odhalen\u00e1 v mal\u00fdch \u0161at\u00e1ch, ktor\u00e9 ma \u0161krtili pri ka\u017edom slove z javiska, ale aspo\u0148 e\u0161te dr\u017eali pokope. Na sc\u00e9ne tr\u00e1pili Gu\u013e\u00f4\u010dku a ja som s \u0148ou v tom nepohodl\u00ed c\u00edtila zvl\u00e1\u0161tnu solidaritu. Ke\u010f sme po predstaven\u00ed vych\u00e1dzali von, vietor n\u00e1m f\u00fakal do chrbtov. Kr\u00e1\u010dali sme k autu – Judit v mojom saku a ja v \u00fazkej l\u00e1tke, ktor\u00e1 mi kone\u010dne dovolila vyd\u00fdchnu\u0165. Bolo to presne tak\u00e9, ak\u00e9 m\u00e1 umenie by\u0165 – trochu tesn\u00e9, trochu smie\u0161ne a v kone\u010dnom d\u00f4sledku ve\u013emi \u013eudsk\u00e9. Smiali sme sa tak, \u017ee n\u00e1m tiekli slzy. To predstavenie sa volalo Umenie pre \u017eivot. Bol to u\u017e jeden\u00e1sty ro\u010dn\u00edk, ve\u010der pre lek\u00e1rov z onkol\u00f3gie a pre t\u00fdch, ktor\u00ed sa s chorobou pok\u00fa\u0161aj\u00fa vyjedn\u00e1va\u0165 o \u010dase. Sedeli v divadelnej tme spolu s nami. Ludv\u00edk A\u0161kenazy by mo\u017eno nap\u00edsal, \u017ee aj \u017eivot je zav\u0161e ako pritesn\u00e9 sako, ktor\u00e9 n\u00e1s ob\u010das \u0161krt\u00ed pod krkom, no a my v \u0148om mus\u00edme odohra\u0165 svoje predstavenia so vzt\u00fd\u010denou hlavou, aj ke\u010f n\u00e1s vzadu na chrbte zrad\u00ed zips. Umenie v\u0161ak nie je len to, \u010do sa deje pod reflektormi, ale zav\u0161e n\u00edm m\u00f4\u017ee by\u0165 aj tich\u00e9 gesto, ke\u010f niekomu v tme pod\u00e1te kus svojho oble\u010denia, aby mu nebola zima na du\u0161i. Sedeli sme v aute, Judit si upravovala prive\u013ek\u00fd ruk\u00e1v saka a ja som sa pozerala na osvetlen\u00e9 okn\u00e1 divadla. V ten ve\u010der sme tam v\u0161etky \u2013 s roztrhnut\u00fdmi zipsami aj s tesn\u00fdmi \u0161atami – hrali to ist\u00e9. Hru o k\u00fasku \u013eudskej d\u00f4stojnosti, ktor\u00e1 sa nepozer\u00e1 na to, \u010di n\u00e1m kost\u00fdmy sedia, ale na to, \u010di n\u00e1s m\u00e1 kto v tme prikry\u0165 a prehodi\u0165 n\u00e1m cez plecia sako. Prajem v\u00e1m, aby ste mali v\u017edy nabl\u00edzku niekoho, kto v\u00e1m v pravej chv\u00edli pod\u00e1 ruku alebo aspo\u0148 sako. Je apr\u00edl, kab\u00e1ty sa u\u017e nosi\u0165 nebud\u00fa, budeme chodi\u0165 len tak na\u013eahko, v sak\u00e1ch, pod ktor\u00fdmi sa d\u00e1 ukry\u0165 v\u0161eli\u010do – roztrhnut\u00fd zips, ale aj srdce. Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Vyteperi\u0165 sa z Modry do Bratislavy je pre m\u0148a v\u017edy mal\u00fd obrad. \u010clovek v\u00e4\u010d\u0161inou e\u0161te c\u00edti v nose v\u00f4\u0148u \u010derstvo pokosenej otavy, v u\u0161iach mu doznieva susedova kosa\u010dka a zrazu stoj\u00ed pred divadlom. M\u00e1m rada chv\u00ed\u013eu, ke\u010f v divadle zhasn\u00fa svetl\u00e1. Nielen tmu, ale aj zvl\u00e1\u0161tne ticho, ke\u010f sa v\u0161etci odniekia\u013e v h\u013eadisku staneme […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13886,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[154,16],"tags":[],"class_list":["post-14017","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2026","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14017","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14017"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14017\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14018,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14017\/revisions\/14018"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13886"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14017"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14017"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14017"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}