![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/s200-200x300.jpg\")
<\/a>Zd\u00e1 sa to zvl\u00e1\u0161tne, no aj tak\u00fdm nevidite\u013en\u00fdm prostriedkom, ako je jazyk, sa d\u00e1 riadne ubl\u00ed\u017ei\u0165…<\/strong><\/p>\n\u00c1no, lebo \u010dasto m\u00e1me tak\u00fd z\u00e1mer. Net\u00fdka sa to len nad\u00e1vok. V\u00a0dne\u0161nej dobe sa stret\u00e1vame s\u00a0\u013eahkov\u00e1\u017enym n\u00e1lepkovan\u00edm, fa\u0161istom \u010di dezol\u00e1tom je tu u\u017e kde-kto, alebo nen\u00e1vistn\u00fdmi prejavmi, ktor\u00fdm sa nesmierne dar\u00ed v\u00a0online priestore. No nielen konkr\u00e9tne slov\u00e1 robia z\u00a0ur\u00e1\u017eky ur\u00e1\u017eku, pon\u00ed\u017ei\u0165 \u010di dehumanizova\u0165 m\u00f4\u017eete \u00faplne neutr\u00e1lnymi v\u00fdrazmi, metaforami aj zdrobneninami. V\u017edy z\u00e1le\u017e\u00ed na kontexte.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPre\u010do Slovensko potrebovalo pr\u00edru\u010dku Ako jazykom (ne)ubli\u017eujeme, ktorej ste spoluautorkou?<\/strong><\/p>\nPotreby vypl\u00fdvaj\u00fa z\u00a0nedostatku. Na Slovensku s\u00edce m\u00e1me jazykov\u00e9 pr\u00edru\u010dky, ktor\u00e9 n\u00e1m povedia, kde p\u00edsa\u0165 \u010diarky a\u00a0ve\u013ek\u00e9 p\u00edsmen\u00e1, ale je len ve\u013emi m\u00e1lo tak\u00fdch, ktor\u00e9 vysvet\u013euj\u00fa, \u017ee v\u00fdznamy slov nie s\u00fa len slovn\u00edkov\u00e9, ale vytv\u00e1raj\u00fa sa aj priamo v\u00a0komunik\u00e1cii. Alebo \u017ee si po\u010das \u017eivota osvojujeme ist\u00e9 jazykov\u00e9 postoje, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee na ich z\u00e1klade pristupujeme k\u00a0\u013eu\u010fom nerovnako, znev\u00fdhod\u0148uj\u00faco. Zni\u017eujeme ich inteligenciu \u010di hodnotu vypovedan\u00e9ho len na z\u00e1klade gramatick\u00fdch alebo pravopisn\u00fdch ch\u00fdb, dialektu a\u00a0podobne. T\u00e1to pr\u00edru\u010dka nie je kodifika\u010dn\u00e1. Je pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed ju chc\u00fa \u010d\u00edta\u0165 a\u00a0dozvedie\u0165 sa viac o\u00a0tom, ako prejavova\u0165 re\u0161pekt in\u00fdm \u013eu\u010fom v\u00a0komunika\u010dnej rovine. Ten si nevyn\u00fatite \u017eiadnou pr\u00edru\u010dkou.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV\u00a0pr\u00edru\u010dke spom\u00ednate pr\u00edpad Hedvigy Malinovej, ktor\u00fa napadli preto, \u017ee hovorila po ma\u010farsky. Ak\u00e9 nebezpe\u010denstvo tkvie v \u201ena Slovensku po slovensky\u201c?<\/strong><\/p>\nT\u00e1to fr\u00e1za nem\u00f4\u017ee by\u0165 v\u00a0poriadku, ke\u010f zaznieva pred fyzick\u00fdm \u00fatokom. Evidentne do nej vn\u00e1\u0161ame presved\u010denie, \u017ee na na\u0161om \u00fazem\u00ed je len jedna n\u00e1rodnos\u0165, a\u00a0t\u00e1 m\u00e1 len jeden jazyk. \u017de t\u00e1to jedin\u00e1 n\u00e1rodnos\u0165 je d\u00f4le\u017eitej\u0161ia ako v\u0161etky ostatn\u00e9. Ide o\u00a0presved\u010denie, ktor\u00e9 sa vylu\u010duje s\u00a0t\u00fdm, na \u010do maj\u00fa jazyky sl\u00fa\u017ei\u0165, a\u00a0to na dorozumievanie. Z\u00e1kladom tejto fr\u00e1zy u\u017e nie je z\u00e1ujem o\u00a0to, aby sme sa dorozumeli, ale n\u00e1zor, \u017ee in\u00e9 jazyky by u\u00a0n\u00e1s na verejnosti nemali zaznieva\u0165. Niekto by mohol namieta\u0165, \u017ee ve\u010f pr\u00e1ve jednotn\u00fd jazyk je cestou k\u00a0tomu, aby sme si v\u0161etci rozumeli. Len\u017ee \u013eudia sa vedeli dohovori\u0165 aj pred existenciou spisovnej sloven\u010diny, ke\u010f bola na na\u0161om \u00fazem\u00ed ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia jazykov\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165. Jednotn\u00fd jazyk je cestou nanajv\u00fd\u0161 k\u00a0tomu, aby sme in\u00e9 odstr\u00e1nili z\u00a0cesty, \u010do sa aj deje. Na\u0161e milovan\u00e9 dialekty s\u00fa na \u00fastupe a men\u0161inov\u00e9 jazyky maj\u00fa v\u00a0s\u010d\u00edtaniach obyvate\u013estva klesaj\u00face tendencie. Niekto to pova\u017euje za v\u00fdhru, no v\u00a0skuto\u010dnosti prehr\u00e1vame. Ukracujeme sa o\u00a0to, \u010do je na jazykoch najkraj\u0161ie – diverzita a\u00a0poznanie, ktor\u00e9 v\u00a0sebe ukr\u00fdvaj\u00fa, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd jazyk je tie\u017e \u201eakumul\u00e1torom\u201c ist\u00e9ho poznania a\u00a0\u013eudskej sk\u00fasenosti.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nM\u00e1me tu aj ve\u013ea \u201egrammar nazis\u201c, ktor\u00ed si myslia, \u017ee sloven\u010dina mus\u00ed by\u0165 spisovn\u00e1. Mala by by\u0165 tak\u00e1? <\/strong><\/p>\nSt\u00e1le hovor\u00edme o\u00a0jazyku ako o\u00a0samostatnom objekte, ktor\u00fd akoby existoval mimo n\u00e1s. Sk\u00fasme zmeni\u0165 perspekt\u00edvu. Jazyk predsa tvoria \u013eudia. Ot\u00e1zka m\u00f4\u017ee znie\u0165: Mali by \u013eudia pou\u017e\u00edva\u0165 len spisovn\u00fa sloven\u010dinu? Samozrejme, \u017ee nie. Navy\u0161e, ot\u00e1zka by mohla znie\u0165 e\u0161te inak: Ako by mali \u013eudia pou\u017e\u00edva\u0165 slovensk\u00fd jazyk? V\u00a0prvom rade funk\u010dne. V\u00a0r\u00f4znych situ\u00e1ci\u00e1ch s\u00fa funk\u010dn\u00e9 r\u00f4zne prostriedky, aj tie nespisovn\u00e9. Ani ja teraz nem\u00f4\u017eem pou\u017e\u00edva\u0165 lingvistick\u00e9 term\u00edny, hoci s\u00fa mi u\u017e takmer prirodzen\u00e9, sp\u00f4sobovali by len zbyto\u010dn\u00e9 nedorozumenia, aj ke\u010f s\u00fa spisovn\u00e9. Ak sa chcem dorozumie\u0165, tak sa prisp\u00f4sob\u00edm, je to prejav re\u0161pektu. Funk\u010dnos\u0165 sa s\u00a0re\u0161pektom nevylu\u010duj\u00fa, pr\u00e1ve naopak.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nTypick\u00fd prejav v\u00a0online diskusi\u00e1ch je aj \u201enajprv sa dou\u010d gramatiku a\u00a0potom sa vyjadruj\u201c…<\/strong><\/p>\nNa z\u00e1klade jazyka hodnot\u00edme aj osobu, s\u00a0ktorou komunikujeme. Z\u00a0nejak\u00e9ho d\u00f4vodu sa n\u00e1m gramatick\u00e9 \u010di pravopisn\u00e9 chyby sp\u00e1jaj\u00fa s\u00a0inteligenciou \u010dloveka. Ak m\u00e1 niekto nespr\u00e1vne argumenty, tak predsa reagujeme na tie argumenty. \u00dato\u010denie na jazyk nie je vecne opodstatnen\u00e9, ak sme samotnej vete porozumeli. Chyby robia aj akademici, spisovatelia \u010di u\u010ditelia, a\u00a0to najm\u00e4 na internete, ke\u010f p\u00ed\u0161eme v\u00a0r\u00fdchlosti, alebo n\u00e1m nasko\u010d\u00ed autokorekcia, alebo ke\u010f nem\u00e1me dostatok znakov a\u00a0sme n\u00faten\u00ed obetova\u0165 \u010diarku. Ak reagujeme negat\u00edvne na formu namiesto toho, aby sme reagovali na obsah v\u00fdpovede, hat\u00edme si cestu k\u00a0tomu, aby sme sa dohodli alebo si nie\u010do vyjasnili. \u013dudia si taktie\u017e neuvedomuj\u00fa, \u017ee fr\u00e1za \u201ena Slovensku po slovensky\u201c a\u00a0prehnan\u00e9 dbanie na spisovnos\u0165 jazyka maj\u00fa jedno spolo\u010dn\u00e9. S\u00fa to presved\u010denia zalo\u017een\u00e9 na my\u0161lienke, \u017ee mus\u00edme n\u00e1\u0161 jazyk chr\u00e1ni\u0165, aby bol \u010dist\u00fd, syst\u00e9mov\u00fd. Ktoko\u013evek sa tejto \u010distote sprenever\u00ed, przn\u00ed jazyk. V\u017edy s\u00fa tu nejak\u00ed oni, ktor\u00ed ohrozuj\u00fa n\u00e1\u0161 jazyk a\u00a0z\u00e1rove\u0148 aj n\u00e1s ako n\u00e1rod. Ale ve\u010f to u\u017e pripom\u00edna kon\u0161pira\u010dn\u00fa te\u00f3riu, \u017ee?<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPre\u010do maj\u00fa pod\u013ea v\u00e1s Slov\u00e1ci tak\u00fd siln\u00fd emocion\u00e1lny vz\u0165ah k tomu, \u010do je \u201espisovn\u00e9\u201c? <\/strong><\/p>\nTu sme v\u00a0oblasti jazykov\u00fdch m\u00fdtov, a\u00a0tie maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou iracion\u00e1lny, teda aj emocion\u00e1lny charakter. P\u00edsali o\u00a0tom lingvisti Slavom\u00edr Ondrejovi\u010d a\u00a0Viktor Kr\u00fapa v\u00a0publik\u00e1cii M\u00fdty na\u0161e slovensk\u00e9. Sloven\u010dina je pre n\u00e1s najkraj\u0161\u00ed jazyk, \u010do je prirodzen\u00e9, lebo ka\u017ed\u00fd si svoj rodn\u00fd jazyk hodnot\u00ed najpozit\u00edvnej\u0161ie. S\u00fa aj in\u00e9 m\u00fdty, ktor\u00e9 s\u00fa menej produkt\u00edvne, ako \u017ee sloven\u010dina je \u0165a\u017ek\u00fd jazyk. Aj ke\u010f v\u0161etci n\u00edm hovor\u00edme celkom po\u013eahky, deti sa ho \u013eahko nau\u010dia v\u00a0rodine. Uvedomenie si \u0165a\u017ekosti prich\u00e1dza v\u00a0\u0161kole, kde n\u00e1s n\u00fatia u\u010di\u0165 sa ypsilony, podmety a\u00a0pr\u00edsudky, vzory a p\u00e1dy. \u0160kola je prv\u00e9 miesto, kde n\u00e1s niekto za chybn\u00fd jazykov\u00fd prejav penalizuje, dokonca je to miesto, kde sa prv\u00fdkr\u00e1t stret\u00e1vame s\u00a0jazykovou diskrimin\u00e1ciou – pr\u00e1ve tam n\u00e1s u\u010ditelia a\u00a0u\u010dite\u013eky presved\u010dia, \u017ee svoj materinsk\u00fd jazyk neovl\u00e1dame. V\u00a0r\u00e1mci populariza\u010dn\u00fdch aktiv\u00edt Slovenskej akad\u00e9mie vied sa z\u00fa\u010dast\u0148ujem na akcii My sme SAV, kde sa n\u00e1m po\u010das d\u0148a premelie mno\u017estvo \u017eiakov a \u017eia\u010dok. Takmer v\u017edy sa p\u00fdtam, \u010di maj\u00fa radi sloven\u010dinu. Sk\u00faste si tipn\u00fa\u0165, ktor\u00e9 odpovede preva\u017euj\u00fa. A\u00a0to je paradox. Ako si vlastne budujeme tak\u00fd pozit\u00edvny vz\u0165ah k\u00a0sloven\u010dine, ke\u010f n\u00e1s u\u017e v\u00a0\u0161kole presvied\u010daj\u00fa, \u017ee n\u00e1\u0161 prejav je nani\u010d, \u017ee za ka\u017ed\u00fa chybu je potrebn\u00e9 stiahnu\u0165 bod a\u00a0podmet a pr\u00edsudok je viac ako z\u00e1kladn\u00e9 pochopenie vypovedan\u00e9ho alebo pr\u00e1ca s inform\u00e1ciami? So vzdelan\u00edm to teda asi nes\u00favis\u00ed. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je len to, \u017ee je to \u0165a\u017ek\u00fd jazyk, ktor\u00fd sa niekto len tak \u013eahko nenau\u010d\u00ed, a\u00a0to ho rob\u00ed v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm. No a\u00a0potom s\u00fa tu vyslovene kontraprodukt\u00edvne m\u00fdty, ako \u017ee sloven\u010dina je najstar\u0161\u00ed z\u00a0eur\u00f3pskych jazykov, tie s\u00fa u\u017e naozaj zalo\u017een\u00e9 na neznalosti a\u00a0na tom, \u017ee si t\u00fdm zvy\u0161ujeme hodnotu n\u00e1\u0161ho jazyka aj n\u00e1roda. Maj\u00fa sk\u00f4r ideologick\u00fd z\u00e1klad.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nA\u00a0potom je tu gener\u00e1cia Z\u00a0a\u00a0ich rizz \u010di slay, ktor\u00fdm m\u00e1lokto rozumie. Pre\u010do to tolerujeme viac? <\/strong><\/p>\nS\u00a0t\u00fdm celkom nes\u00fahlas\u00edm. Mlad\u00ed \u013eudia boli za svoj slang v\u017edy kritizovan\u00ed. V\u017edy prin\u00e1\u0161ali do jazyka slov\u00e1, ktor\u00fdm dospel\u00ed nerozumeli, preto\u017ee to odr\u00e1\u017ealo \u017eivot v\u00a0ich soci\u00e1lnej skupine. Slangov\u00e9 slov\u00e1 sa v\u0161ak m\u00e1lokedy dostan\u00fa do be\u017enej slovnej z\u00e1soby v\u0161etk\u00fdch pou\u017e\u00edvate\u013eov sloven\u010diny, hoci \u201eslay\u00e1da\u201c m\u00e1 na to na\u0161liapnut\u00e9, ale to v\u010faka m\u00e9di\u00e1m. Slangy s\u00fa pr\u00edli\u0161 \u00fazko naviazan\u00e9 na jednotliv\u00e9 gener\u00e1cie mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. \u010clovek si ich nesie so sebou niekedy aj cel\u00fd \u017eivot, hoci vy\u0161li z\u00a0m\u00f3dy. V\u00fdskumy hovoria, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed svoj slang z\u00a0mlad\u00fdch \u010dias prestali pou\u017e\u00edva\u0165, ho akosi automaticky za\u010dn\u00fa pou\u017e\u00edva\u0165 napr\u00edklad na stretnutiach zo strednej \u0161koly. Pod\u013ea slangu spozn\u00e1te gener\u00e1ciu. Slov\u00e1 bazmeg \u010di LOL s\u00fa typick\u00e9 pre mileni\u00e1lov, rizz \u010di slay u\u017e pre s\u00fa\u010dasn\u00fa gener\u00e1ciu Z. T\u00e1 je kritizovan\u00e1 aj pre anglick\u00e9 v\u00fdrazy, preto\u017ee ide o\u00a0prv\u00fa gener\u00e1ciu, ktor\u00e1 vyrast\u00e1 \u201ena internete\u201c. A\u00a0tu sa pravda\u017ee sp\u00fa\u0161\u0165a obrann\u00fd mechanizmus a\u00a0zasa sa za\u010d\u00edna stra\u0161i\u0165 z\u00e1nikom sloven\u010diny, \u010do vedie k\u00a0po\u017eadovaniu neust\u00e1leho o\u010dis\u0165ovania jazyka a\u00a0jeho ochrany. Sme v\u00a0bludnom kruhu purizmu a\u00a0protektivizmu, ktor\u00e9 sa nevyh\u00fdbaj\u00fa ani liber\u00e1lnej\u0161ie uva\u017euj\u00facim \u013eu\u010fom. Ke\u010f d\u00f4jde na jazyk, aj liber\u00e1lny \u010dlovek sa vie odrazu zmeni\u0165 na zaryt\u00e9ho ochrancu sloven\u010diny.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nDiskrimin\u00e1cia v\u00a0jazyku nie je len o\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00ed hrub\u00fdch v\u00fdrazov, \u010dasto je zabudovan\u00e1 priamo v\u00a0\u0161trukt\u00fare jazyka. Ako? <\/strong><\/p>\nAk diskrimin\u00e1ciu ch\u00e1peme ako vytv\u00e1ranie nerovnosti v\u00a0spolo\u010dnosti, tak o\u00a0tom sa d\u00e1 rozpr\u00e1va\u0165 pri vyjadrovan\u00ed rodu. V\u00a0sloven\u010dine sa pre hromadn\u00e9 pomenovania mu\u017eov a\u00a0\u017eien presadilo generick\u00e9 maskul\u00ednum hlavne preto, \u017ee vo verejnej komunik\u00e1cii a in\u0161tit\u00faci\u00e1ch dlhodobo dominovali mu\u017ei. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti v\u0161ak u\u017e neodr\u00e1\u017ea realitu. Generick\u00e9 maskul\u00ednum u\u017e iba umelo reprodukuje t\u00fato nerovnos\u0165. To ist\u00e9 plat\u00ed pre prechy\u013eovanie \u017eensk\u00fdch priezvisk. Pr\u00e1ve tejto t\u00e9me sa venujem v\u00a0r\u00e1mci v\u00fdskumu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho pravopisu, preto\u017ee sa opakovane vracia do verejnej diskusie napr\u00edklad v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0novelami z\u00e1konov o\u00a0matrik\u00e1ch. Ke\u010f\u017ee z\u00a0jazykovedn\u00e9ho h\u013eadiska ned\u00e1va zmysel, aby bolo \u017een\u00e1m nanucovan\u00e9 prechy\u013eovanie alebo aby sa prechy\u013eovali cudzie \u017eensk\u00e9 priezvisk\u00e1, argumentuje sa potom u\u017e mimojazykov\u00fdmi argumentmi, hovor\u00ed sa o\u00a0z\u00e1pecn\u00edctve a\u00a0o\u00a0tom, \u017ee \u017eeny sa hanbia za svoju n\u00e1rodnos\u0165. Nezmysel. Tak\u017ee ot\u00e1zka neprechy\u013eovania ani po dlh\u00fdch desa\u0165ro\u010diach st\u00e1le nie je uspokojivo vyrie\u0161en\u00e1, a\u00a0preto sa bude do verejnej diskusie opakovane vraca\u0165.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nJe sloven\u010dina od pr\u00edrody patriarch\u00e1lna, alebo sme ju takou len urobili?<\/strong><\/p>\nPr\u00edroda je pr\u00edroda. Patriarch\u00e1lna je spolo\u010dnos\u0165. Pr\u00edroda a\u00a0spolo\u010dnos\u0165 s\u00fa dva rozdielne koncepty. Spolo\u010dnos\u0165 nie je od pr\u00edrody patriarch\u00e1lna, z\u00a0hist\u00f3rie m\u00e1me doklady aj o\u00a0matriarch\u00e1lnych zriadeniach spolo\u010denstiev. Tak isto potom nem\u00f4\u017ee by\u0165 ani jazyk od pr\u00edrody patriarch\u00e1lny. Odr\u00e1\u017ea dominanciu, ktor\u00e1 v\u00a0spolo\u010dnosti bola a\u00a0trvala tak dlho, \u017ee sa n\u00e1m u\u017e zd\u00e1 ako prirodzen\u00e1. Ale my sme sa u\u017e posunuli inam, tak pre\u010do to neprenies\u0165 aj do jazyka? Napr\u00edklad v\u00a0pracovnom kolekt\u00edve, ktor\u00fd sk\u00fama s\u00fa\u010dasn\u00fd pravopis, sme len \u017eeny. Bolo by absurdn\u00e9 pou\u017e\u00edva\u0165 generick\u00e9 maskul\u00ednum a\u00a0hovori\u0165 o jazykovedcoch. V\u00a0oddelen\u00ed soci\u00e1lnej lingvistiky sme v\u00e4\u010d\u0161inou \u017eeny, m\u00e1me len jedn\u00e9ho kolegu. Je vhodn\u00e9 hovori\u0165 v\u00a0generickom maskul\u00edne? Mne sa jav\u00ed logickej\u0161ie to minim\u00e1lne zdvojova\u0165. Tu e\u0161te spomeniem, \u017ee jazyk m\u00e1 viacero funkci\u00ed. Prim\u00e1rne sl\u00fa\u017ei na dorozumievanie a\u00a0spom\u00ednala som tie\u017e pozn\u00e1vaciu funkciu, lebo jazyk n\u00e1m fixuje ist\u00e9 poznanie a\u00a0sk\u00fasenos\u0165. Ak v\u00a0jazyku nevyjadrujeme soci\u00e1lnu realitu tak\u00fa, ak\u00e1 je, \u010do to vypoved\u00e1 o\u00a0na\u0161om poznan\u00ed a myslen\u00ed?<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPre\u010do m\u00e1me v sloven\u010dine tendenciu hovori\u0165 o star\u0161\u00edch \u013eu\u010foch bu\u010f s\u00a0de\u0161pektom, alebo s prehnan\u00fdm infantiln\u00fdm s\u00facitom? <\/strong><\/p>\nLebo v\u00a0oboch pr\u00edpadoch vych\u00e1dzame z\u00a0toho, \u017ee\u00a0s prib\u00fadaj\u00facim vekom str\u00e1caj\u00fa kognit\u00edvne alebo in\u00e9 fyzick\u00e9 schopnosti. Tak sme k\u00a0nim bu\u010f pr\u00edli\u0161 kritick\u00ed, alebo prehnane paternalistick\u00ed. Znamen\u00e1 to, \u017ee my vieme, \u010do je pre nich najlep\u0161ie. A\u00a0nie je to len o\u00a0tom, \u010do o\u00a0nich hovor\u00edme, ale aj ako s\u00a0nimi hovor\u00edme. Ke\u010f v\u00a0komunik\u00e1cii s\u00a0nimi bezd\u00f4vodne ne\u00famerne zvy\u0161ujeme silu hlasu, akoby sme automaticky r\u00e1tali s\u00a0t\u00fdm, \u017ee n\u00e1s nepo\u010duj\u00fa alebo pr\u00edli\u0161 zd\u00f4raz\u0148ujeme artikul\u00e1ciu, pou\u017e\u00edvame zdrobneniny a zv\u00fd\u0161en\u00fd t\u00f3n hlasu ako s\u00a0de\u0165mi – to v\u0161etko m\u00f4\u017ee vyvola\u0165 negat\u00edvne reakcie a\u00a0vpl\u00fdva to na ich sebahodnotenie. Ide o\u00a0neprimeran\u00e9 spr\u00e1vanie.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u010casto m\u00e1me probl\u00e9m n\u00e1js\u0165 taktn\u00e9 slov\u00e1 aj pre r\u00f4zne zdravotn\u00e9 znev\u00fdhodnenia. \u010co by sme mali uprednostni\u0165 zo slov ako slep\u00fd, nevidom\u00fd, zrakovo postihnut\u00fd?<\/strong><\/p>\nAj tu existuj\u00fa r\u00f4zne strat\u00e9gie. Ak m\u00e1 niekto znev\u00fdhodnenie, pomen\u00favame podstatu tej-ktorej dysfunkcie, napr\u00edklad \u010dlovek, ktor\u00fd nepo\u010duje = nepo\u010duj\u00faci, \u010dlovek, ktor\u00fd nevid\u00ed = nevidiaci at\u010f. Slov\u00e1 postihnut\u00fd a postihnutie sa e\u0161te st\u00e1le pou\u017e\u00edvaj\u00fa, ale treba ich zva\u017eova\u0165, preto\u017ee rovnako ako in\u00e9 sa pomaly st\u00e1vaj\u00fa expres\u00edvnymi v\u00fdrazmi pou\u017e\u00edvan\u00fdmi ako nad\u00e1vky: \u010co si hluch\u00fd? \u010co si slep\u00fd? Spr\u00e1va\u0161 sa ako postihnut\u00fd… Ak m\u00e1me ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m n\u00e1js\u0165 spr\u00e1vne slovo, e\u0161te existuje strat\u00e9gia vyjadrovania \u201eperson first\u201c (\u010dlovek na prvom mieste), napr\u00edklad \u010dlovek so zrakov\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm, \u010dlovek s\u00a0ment\u00e1lnym ochoren\u00edm \/ postihnut\u00edm. V\u00a0tom poslednom pr\u00edpade ur\u010dite nepou\u017e\u00edvame slov\u00e1 ako retardovan\u00fd, idiot, debil, a\u00a0to z\u00a0o\u010dividn\u00fdch d\u00f4vodov. Aj ke\u010f to kedysi boli legit\u00edmne term\u00edny, jednoducho sa stali nad\u00e1vkami. Z\u00a0v\u00fdsostne spisovn\u00fdch v\u00fdrazov sa stali absol\u00fatne nespisovn\u00fdmi.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nPred \u010dasom sp\u00f4sobila siln\u00fa reakciu nov\u00e1 defin\u00edcie slova \u201el\u00e1ska\u201c,<\/strong> ktor\u00fa Jazykovedn\u00fd \u00fastav \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara<\/strong> SAV <\/strong><\/em>navrhol <\/strong>zmeni\u0165 na \u201esiln\u00e1 n\u00e1klonnos\u0165 k ur\u010ditej osobe na z\u00e1klade telesnej, du\u0161evnej a citovej pr\u00ed\u0165a\u017elivosti, \u013e\u00fabostn\u00fd cit, milovanie\u201c.<\/strong> Ako \u013eudia reagovali a\u00a0ako sa t\u00e1to zmena pripravovala? <\/strong><\/p>\nTo boli \u010dasy, ke\u010f sa u\u017e musel otvorene definova\u0165 vz\u0165ah politikov k\u00a0tejto komunite. V\u00a0tej dobe som robila v\u00fdskum v\u00fdrokov hlavn\u00fdch predstavite\u013eov r\u00f4znych politick\u00fdch str\u00e1n, pri\u010dom bolo fascinuj\u00face, ako sa im ani nechcelo vyslovi\u0165 spojenie \u201eteroristick\u00fd \u010din\u201c, ako si ani nedali n\u00e1mahu zapam\u00e4ta\u0165 si men\u00e1 Mat\u00fa\u0161a a\u00a0Juraja, alebo neust\u00e1le opakovali, \u017ee boli dve obete, ke\u010f v\u0161etci dobre vieme, \u017ee obete boli tri, jedna (Radka) na\u0161\u0165astie pre\u017eiv\u0161ia. Naopak, st\u00e1le \u010dosi rozpr\u00e1vali o\u00a0akejsi neur\u010ditej nen\u00e1visti, o\u00a0mlad\u00fdch \u013eu\u010foch, ani \u00fato\u010dn\u00edk nebol terorista, ale len mlad\u00fd \u010dlovek, chlapec. Debata sa za\u010dala rozrie\u010fova\u0165 v\u00a0ni\u010d nehovoriacich slov\u00e1ch a\u00a0fr\u00e1zach, a\u00a0to preto, lebo politici a\u00a0politi\u010dky sa odrazu museli za\u010da\u0165 zaobera\u0165 LGBTQ+ komunitou, ktor\u00fa ve\u013emi dlho prehliadali. Nakoniec museli vyjs\u0165 s\u00a0farbou von a\u00a0my vieme, ako ten diskurz pokra\u010doval. Jazykovedn\u00fd \u00fastav spravil ve\u013emi mal\u00fa zmenu v\u00a0slovn\u00edku, ktor\u00e1 nasta\u0165 musela, preto\u017ee, slov\u00e1 a\u00a0ich v\u00fdznamy v\u00a0slovn\u00edkoch sa nevym\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa. Slov\u00e1 a\u00a0v\u00fdznamy sa do slovn\u00edka zapisuj\u00fa tak, ako s\u00fa pou\u017e\u00edvan\u00e9 v\u00a0r\u00f4znych druhoch textov. A\u00a0pokia\u013e viem, l\u00e1ska sa neobmedzuje na vyvolen\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed, preto sa z\u00a0v\u00fdkladu tento pr\u00edznak odstr\u00e1nil. M\u00e1me na to korpusy a kvantitat\u00edvne podlo\u017een\u00e9 pr\u00edklady. Ohlasy boli v\u00e4\u010d\u0161inovo dobr\u00e9, ale ke\u010f\u017ee nie som do toho zahrnut\u00e1 a\u00a0navy\u0161e sledujem alternat\u00edvne m\u00e9di\u00e1, tak som videla aj tie menej lichotiv\u00e9.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nJe pod\u013ea v\u00e1s slovensk\u00e9 publikum pripraven\u00e9 na fakt, \u017ee o podobe jazyka rozhoduj\u00fa pou\u017e\u00edvatelia?<\/strong><\/p>\nO\u00a0podobe jazyka v\u017edy rozhoduj\u00fa pou\u017e\u00edvatelia, \u010di s\u00fa na to pripraven\u00ed, alebo nie. Zoberme si napr\u00edklad prelom 30. a\u00a040. rokov minul\u00e9ho storo\u010dia, ke\u010f sa u\u00a0n\u00e1s za\u010dal presadzova\u0165 jazykov\u00fd purizmus. Jazyk v\u00a0tej dobe musel by\u0165 o\u010dis\u0165ovan\u00fd od v\u0161etk\u00e9ho cudzieho, najm\u00e4 od bohemizmov. Vtedy vych\u00e1dzal jedin\u00fd jazykovedn\u00fd \u010dasopis – Slovensk\u00e1 re\u010d. Na jeho str\u00e1nkach sa jazykovedci v\u0161emo\u017ene sna\u017eili presadzova\u0165 \u010do najslovenskej\u0161ie, najp\u00f4vodnej\u0161ie, naj\u010distej\u0161ie v\u00fdrazy. Ke\u010f si to sp\u00e4tne pre\u010d\u00edtate, zist\u00edte, \u017ee re\u00e1lne sa z\u00a0t\u00fdchto nariaden\u00ed ujalo len ve\u013emi m\u00e1lo. V\u00a0tej dobe boli jazykovedci v\u00fdnimo\u010dne neprezierav\u00ed, \u010do sa t\u00fdka v\u00fdvinu a\u00a0fungovania jazyka. Malo by to sl\u00fa\u017ei\u0165 ako ponau\u010denie. Jazyk m\u00e1 svoju prirodzen\u00fa logiku, preto\u017ee ho pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u013eudia pod\u013ea vlastn\u00fdch potrieb. \u017diadna ide\u00e1lna spisovn\u00e1 sloven\u010dina mimo svojich pou\u017e\u00edvate\u013eov neexistuje. K\u00fdm m\u00e1 sloven\u010dina svoje pou\u017e\u00edvate\u013estvo, tak je \u017eivotaschopn\u00fdm jazykom a\u00a0ni\u010d neohrozuje jej existenciu. Nu\u017e a\u00a0ka\u017ed\u00fd \u017eivotaschopn\u00fd jazyk prech\u00e1dza zmenami, \u010doho predpokladom s\u00fa i jazykov\u00e9 anom\u00e1lie, teda aj to, \u010do vol\u00e1me \u201echyby\u201c, \u010falej prij\u00edmanie slov z\u00a0cudz\u00edch jazykov alebo\u00a0slang.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAk\u00fd proces predch\u00e1dza zaradeniu v\u00fdrazu do slovn\u00edkov? <\/strong><\/p>\nProces tvorby slovn\u00edkov je neuverite\u013ene zlo\u017eit\u00fd. Pr\u00e1ca so \u017eiv\u00fdm jazykom ako s materi\u00e1lom, ktor\u00fd sa neust\u00e1le men\u00ed, je nie\u010do, \u010do je na jednej strane fascinuj\u00face a\u00a0z\u00e1rove\u0148 nev\u010fa\u010dn\u00e9, preto\u017ee v\u00a0momente, ke\u010f vyd\u00e1te slovn\u00edk, u\u017e je zastaran\u00fd. Tak r\u00fdchlo sa men\u00ed na\u0161a slovn\u00e1 z\u00e1soba. Okrem spracovania materi\u00e1lu, na ktor\u00fd mimochodom potrebujete ve\u013emi \u0161irok\u00e9 penzum znalost\u00ed, je tam mno\u017estvo stup\u0148ov posudzovania, edit\u00e1cie a\u00a0korekt\u00far, prepisovania… V\u00fdsledok, ktor\u00fd sa potom dostane von, je preto ve\u013emi spo\u013eahliv\u00fd zdroj jazykov\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nDaj\u00fa sa spomen\u00fa\u0165 typick\u00e9 \u201ejazykov\u00e9\u201c \u010drty, ktor\u00e9 sp\u00e1jaj\u00fa dezinforma\u010dn\u00e9 texty? <\/strong><\/p>\nV\u00fdskumy zo zahrani\u010dia sa s\u00edce sna\u017eia na b\u00e1ze korpusov zisti\u0165 spolo\u010dn\u00e9 prvky t\u00fdchto textov a\u00a0niektor\u00e9 sa aj opakuj\u00fa, av\u0161ak zatia\u013e neexistuje jednotn\u00fd s\u00fabor jazykov\u00fdch znakov, na z\u00e1klade ktor\u00fdch by ste povedali: Aha, toto je dezinforma\u010dn\u00fd text! Orientova\u0165 sa m\u00f4\u017eeme nanajv\u00fd\u0161 pod\u013ea t\u00e9m, mo\u017eno nejak\u00fdch vybran\u00fdch slov. Mnoh\u00e9 jazykov\u00e9 prostriedky v\u0161ak n\u00e1jdete aj v\u00a0in\u00fdch typoch textov, ktor\u00e9 nemusia by\u0165 dezinforma\u010dn\u00e9. Na Slovensku e\u0161te tak\u00fd detailn\u00fd v\u00fdskum zatia\u013e nem\u00e1me a\u00a0ani nem\u00e1me t\u00fato amb\u00edciu, a\u00a0to z\u00a0jedn\u00e9ho d\u00f4vodu. Dezinformova\u0165 (rovnako ako aj diskriminova\u0165) sa d\u00e1 aj \u00faplne neutr\u00e1lnym jazykom. Analyzovala som jeden \u010dl\u00e1nok z\u00a0ist\u00e9ho denn\u00edka, ktor\u00fd na prv\u00fd poh\u013ead vyzeral ve\u013emi d\u00f4veryhodne. Obsahoval neutr\u00e1lny jazyk, ve\u013ea \u010d\u00edseln\u00fdch \u00fadajov, ktor\u00e9 mali poukazova\u0165 na to, ako sa v\u00a0ostatn\u00fdch rokoch rap\u00eddne zv\u00fd\u0161il po\u010det mlad\u00fdch \u013eud\u00ed \u010dakaj\u00facich na tranz\u00edciu. Ten text mal priznan\u00e9ho autora aj zdroj, z\u00a0ktor\u00e9ho inform\u00e1cie poch\u00e1dzali. V\u0161etko vyzeralo z\u00a0\u010ditate\u013esk\u00e9ho h\u013eadiska pekne racion\u00e1lne, a\u017e k\u00fdm som si neotvorila zdrojov\u00fd \u010dl\u00e1nok v\u00a0angli\u010dtine. Bol o\u00a0tom, ko\u013eko mlad\u00fdch \u013eud\u00ed trp\u00ed psychick\u00fdmi probl\u00e9mami, preto\u017ee sa im nedost\u00e1va adekv\u00e1tnej medic\u00ednskej pomoci v\u00a0procese tranz\u00edcie. Autor slovensk\u00e9ho \u010dl\u00e1nku \u00faplne odignoroval v\u00fdpovedn\u00fa hodnotu zdrojov\u00e9ho textu a\u00a0vybral si len to, \u010do chcel a\u00a0e\u0161te to nap\u00edsal tak, aby v\u00a0\u010ditate\u013estve vyvolal pocit, \u017ee \u010d\u00edsla rap\u00eddne st\u00fapaj\u00fa. Pritom sa neberie do \u00favahy, \u017ee kedysi zrejme tak\u00e9to prieskumy ani len neexistovali alebo boli skreslen\u00e9. I\u0161lo teda o\u00a0\u00famyseln\u00e9 dezinformovanie t\u00fdm, \u017ee inform\u00e1cie boli manipulat\u00edvne pod\u00e1van\u00e9 v\u00a0inom kontexte. Kontext hr\u00e1 ve\u013ek\u00fa \u00falohu.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u010co v\u00e1s po\u010das anal\u00fdzy dezinforma\u010dn\u00fdch textov najviac \u0161okovalo? <\/strong><\/p>\nMiera nen\u00e1visti vo\u010di \u013eu\u010fom \u010di skupin\u00e1m \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch sme v\u00a0\u017eivote osobne nevideli, ma v\u017edy zar\u00e1\u017ea.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nJe pod\u013ea v\u00e1s slovensk\u00fd internet \u0161pecifick\u00fd mierou agresivity v\u00a0porovnan\u00ed so svetom? <\/strong><\/p>\nNie je \u0161pecifick\u00fd v\u00f4bec v\u00a0ni\u010dom. Jedn\u00fdm z\u00a0poznatkov, ktor\u00e9 som si priniesla aj z\u00a0konferencie vo \u0161v\u00e9dskom\u00a0Lunde, je, \u017ee sa s\u00edce top\u00edme v\u00a0\u201einforma\u010dnom bahne\u201c a\u00a0v\u00a0systematicky deformovanej komunik\u00e1cii, ale absol\u00fatne v\u00a0tom nie sme sami. Nie\u017eeby t\u00e1to trochu zvr\u00e1ten\u00e1 logika bola na nie\u010do dobr\u00e1, ale tak\u00e9 \u010dasy teraz \u017eijeme.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nM\u00e1me tu iniciat\u00edvu #somtu. Ako inak e\u0161te m\u00f4\u017eeme zn\u00ed\u017ei\u0165 mieru nen\u00e1visti na internete?<\/strong><\/p>\nNeby\u0165 na internete sa v\u00a0dne\u0161nej dobe ned\u00e1, to je jasn\u00e9. Kolegyne Jana Papcunov\u00e1 a\u00a0Magda Petrj\u00e1no\u0161ov\u00e1 opisuj\u00fa v\u00a0na\u0161ej bro\u017e\u00fare p\u00e1r techn\u00edk, ktor\u00e9 by mohli pom\u00f4c\u0165, tak\u017ee poz\u00fdvam v\u0161etky a v\u0161etk\u00fdch, aby si to pre\u010d\u00edtali. Len\u017ee pod\u013ea m\u0148a treba za\u010da\u0165 aj od seba a upravi\u0165 svoju komunik\u00e1ciu s\u00a0okol\u00edm aj mimo internetu. Neznamen\u00e1 to, \u017ee u\u017e nikdy sa na niekoho nenahnev\u00e1me alebo sa nepoh\u00e1dame. M\u00e1m na mysli neby\u0165 ticho, ke\u010f sme svedkami konfliktnej udalosti a zjavn\u00e9ho ubli\u017eovania. Alebo tie\u017e komunikova\u0165 s\u00a0bl\u00edzkymi o\u00a0problematick\u00fdch t\u00e9mach. Nepreru\u0161ova\u0165 kontakty s\u00a0bl\u00edzkymi priate\u013emi \u010di rodinou, lebo aj to je sp\u00f4sob \u201eodvracania poh\u013eadu\u201c od toho, \u010do sa n\u00e1m nep\u00e1\u010di. S\u00a0prejavmi nen\u00e1visti \u010di radikaliz\u00e1cie sa ned\u00e1 bojova\u0165 t\u00fdm, \u017ee v\u00a0s\u00fakromnej komunik\u00e1cii budeme ticho a\u00a0nebudeme sa s\u00a0niek\u00fdm \u201ekamar\u00e1ti\u0165\u201c. Nik nepovedal, \u017ee to je \u013eahk\u00e9.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nAko politici a m\u00e9di\u00e1 ovplyv\u0148uj\u00fa n\u00e1\u0161 jazyk? <\/strong><\/p>\nNa politick\u00fa komunik\u00e1ciu u\u017e nedok\u00e1\u017eem nahliada\u0165 inak ako cez manipul\u00e1ciu. Politici manipuluj\u00fa paradoxne nie t\u00fdm, \u017ee by mali \u0161pecifick\u00e9 jazykov\u00e9 prostriedky, pr\u00e1ve naopak. Sami sa prisp\u00f4sobuj\u00fa svojmu vybran\u00e9mu publiku, potenci\u00e1lnemu voli\u010dstvu. T\u00fdm, \u017ee preberaj\u00fa ist\u00e9 sp\u00f4soby hovorenia, vr\u00e1tane hovorov\u00e9ho \u010di vulg\u00e1rneho jazyka, a\u00a0legitimizuj\u00fa ich, sa chc\u00fa voli\u010dstvu pribl\u00ed\u017ei\u0165. Pom\u00e1haj\u00fa im v\u00a0tom soci\u00e1lne siete, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa dojem, \u017ee s\u00fa n\u00e1m politici a\u00a0politi\u010dky bl\u00edzki. Vid\u00edme ich v\u00a0be\u017en\u00fdch ka\u017edodenn\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa dojem, \u017ee s\u00fa len oby\u010dajn\u00fdmi \u013eu\u010fmi ako my a\u00a0chc\u00fa presne to, \u010do chceme my. T\u00fdm odv\u00e1dzaj\u00fa pozornos\u0165 od toho, \u017ee sa chc\u00fa v\u00a0prvom rade podie\u013ea\u0165 na moci. M\u00e9di\u00e1 zasa vytv\u00e1raj\u00fa dojem, \u017ee slov\u00e1 u\u017e \u00faplne stratili v\u0161etky v\u00fdznamy, \u017ee v\u00a0jazyku u\u017e ni\u010d neplat\u00ed. Ak by neplatilo, ist\u00e9 politick\u00e9 osobnosti by neboli tak\u00e9 \u00faspe\u0161n\u00e9. Na jednej strane m\u00e9di\u00e1 robia ve\u013emi p\u00f4sobiv\u00fa pr\u00e1cu v\u00a0investigat\u00edve, v\u00a0populariz\u00e1cii, odol\u00e1vaj\u00fa r\u00f4znym druhom n\u00e1tlaku,\u00a0na druhej strane v\u0161ak vedia \u0161\u00edri\u0165 mnoh\u00e9 stereotypy a\u00a0vylu\u010dova\u0165 z\u00a0verejnej diskusie \u013eud\u00ed t\u00fdm, \u017ee skon\u0161tatuj\u00fa nie\u010do ako \u201eva\u0161e slov\u00e1 ned\u00e1vaj\u00fa v\u00fdznam, zmysel, nechceme sa s\u00a0vami bavi\u0165\u201c.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n
foto Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Slov\u00e1 a\u00a0jazyk sl\u00fa\u017eia prim\u00e1rne na dorozumievanie, no v\u00a0ruk\u00e1ch \u013eud\u00ed \u010dasto p\u00f4sobia ako nabit\u00e1 zbra\u0148. Na jednej strane dok\u00e1\u017eu motivova\u0165, vyjadri\u0165 l\u00e1sku alebo re\u0161pekt, na tej druhej aj diskriminova\u0165, manipulova\u0165, zosmie\u0161\u0148ova\u0165 \u010di ignorova\u0165, a\u00a0to i\u00a0bez hanliv\u00fdch slov. O\u00a0tom, \u010do v\u0161etko n\u00e1\u0161mu jazyku ubli\u017euje, pre\u010do sloven\u010dina nesmie by\u0165 slovensk\u00e1 a\u00a0\u017eiadna in\u00e1, a\u00a0tie\u017e o\u00a0tom, ako komunikova\u0165 citlivo […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14030,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[154,6],"tags":[],"class_list":["post-14029","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2026","category-interview"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14029","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14029"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14029\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14032,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14029\/revisions\/14032"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14030"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14029"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14029"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14029"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/04\/s200-scaled.jpg\")
<\/a>Zd\u00e1 sa to zvl\u00e1\u0161tne, no aj tak\u00fdm nevidite\u013en\u00fdm prostriedkom, ako je jazyk, sa d\u00e1 riadne ubl\u00ed\u017ei\u0165…<\/strong><\/p>\n