{"id":14036,"date":"2026-04-14T08:24:31","date_gmt":"2026-04-14T06:24:31","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14036"},"modified":"2026-04-14T08:24:31","modified_gmt":"2026-04-14T06:24:31","slug":"gertrude-ederle-kralovna-vln","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/gertrude-ederle-kralovna-vln\/","title":{"rendered":"Gertrude Ederle – Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 v\u013an"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u0160iesteho augusta 2026 uplynie sto rokov, \u010do sotva dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e1 Ameri\u010danka Gertrude Ederle navzdory v\u0161etk\u00fdm predpojatostiam tej doby oh\u013eadom \u017eensk\u00e9ho \u0161portu prepl\u00e1vala Laman\u0161sk\u00fd prieliv. Ako prv\u00e1 \u017eena na svete. Pr\u00edbeh jej \u0161portov\u00e9ho \u00faspechu vo\u0161iel do dej\u00edn. \u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Ten de\u0148 bola streda, 15. j\u00fan 1904, kedy sa odohrala jedna z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch plavebn\u00fdch trag\u00e9di\u00ed v\u00a0New Yorku. Pre vtedaj\u0161\u00edch v\u00fdletn\u00edkov dlho o\u010dak\u00e1van\u00fd \u00a0d\u00e1tum, kedy sa mal kona\u0165 ka\u017edoro\u010dn\u00fd letn\u00fd piknik na Long Islande. U\u017e bola z\u00a0toho trad\u00edcia, evanjelick\u00fd kostol vo\u00a0\u0161tvrti Little Germany, kde \u017eilo viac ne\u017e jeden a\u00a0pol mili\u00f3na nemeck\u00fdch imigrantov, ho organizoval pre svojich veriacich u\u017e po sedemn\u00e1sty raz. Deck\u00e1 sa te\u0161ili aj na plavbu lo\u010fou po rieke East River. Na palubu bieleho trojpodla\u017en\u00e9ho kolesov\u00e9ho parn\u00edka\u00a0General Slocum nast\u00fapilo takmer 1.400 cestuj\u00facich, preva\u017ene matiek a\u00a0det\u00ed. V\u0161etci vo svojich najkraj\u0161\u00edch \u0161at\u00e1ch, vzru\u0161en\u00ed a\u00a0naradosten\u00ed, \u010do im ten vyt\u00fa\u017een\u00fd letn\u00fd de\u0148 prinesie… Po\u017eiar sp\u00f4sobila pravdepodobne nedbanlivo odhoden\u00e1 cigareta alebo z\u00e1palka. Do dvadsiatich min\u00fat od prv\u00e9ho z\u00e1blesku ohe\u0148 pohltil cel\u00fa lo\u010f. Rozp\u00fatalo sa doslova peklo na vode. Vy\u0161e tis\u00edc \u013eud\u00ed desiv\u00fa trag\u00e9diu nepre\u017eilo – za\u017eiva zhoreli alebo sa utopili. \u201e\u0160ialen\u00e9 matky h\u00e1dzali svoje deti cez palubu alebo s\u00a0nimi sk\u00e1kali na ist\u00fa smr\u0165,\u201c p\u00ed\u0161e o\u00a0trag\u00e9dii Newyorsk\u00e1 historick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165. Desiatky \u013eud\u00ed bolo u\u0161liapan\u00fdch na smr\u0165, zatia\u013e \u010do sa \u201eobrovsk\u00e1 lo\u010f r\u00fatila v\u00a0slne\u010dnom svetle na doh\u013ead od mesta pln\u00e9ho \u013eud\u00ed…\u201c Obet\u00ed mohlo by\u0165 menej, keby vedeli pl\u00e1va\u0165. Ale nevedeli. A\u00a0zaplatili za to \u017eivotom…<\/p>\n

 <\/p>\n

L\u00e1ska na cel\u00fd \u017eivot<\/strong><\/p>\n

Gertrude \u201eTrudy\u201c Ederle sa narodila rok po trag\u00e9dii na rieke East River. Jej rodinu t\u00e1 udalos\u0165 zasiahla o\u00a0to viac, \u017ee obaja rodi\u010dia poch\u00e1dzali z\u00a0Nemecka. Otec si v\u00a0z\u00e1padnej \u010dasti Manhattanu (dnes prest\u00ed\u017ena adresa) otvoril m\u00e4siarstvo a\u00a0obchod s\u00a0delikatesami, ktor\u00fd sa \u010doskoro stal vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm miestom newyorsk\u00fdch gazdiniek. Mama sa doma starala o\u00a0ich \u0161es\u0165 det\u00ed. Trudy si bola bl\u00edzka najm\u00e4 so svojou o\u00a0rok star\u0161ou sestrou Meg. Ak m\u00e1me veri\u0165 \u017eivotopisn\u00e9mu filmu Mlad\u00e1 \u017eena a\u00a0more, otec sprvu nes\u00fahlasil, aby sa jeho dc\u00e9ry nau\u010dili pl\u00e1va\u0165, ale matke nesch\u00e1dzala z\u00a0mysle trag\u00e9dia parn\u00edka General Slocum, a\u00a0tak si presadili svoje. Traduje sa, \u017ee otec nau\u010dil Trudy pl\u00e1va\u0165 v\u00a0malebnom pr\u00edmorskom meste\u010dku Atlantic Highlands v\u00a0New Jersey – \u0161n\u00faru od bielizne uviazal dc\u00e9re okolo p\u00e1sa a\u00a0takto ju spustil do vody. Diev\u010da bolo nad\u0161en\u00e9. Sta\u010dilo p\u00e1r ne\u0161ikovn\u00fdch temp a\u00a0bola z toho l\u00e1ska na cel\u00fd \u017eivot. Mala dev\u00e4\u0165 rokov a\u00a0naj\u0161\u0165astnej\u0161ia sa c\u00edtila medzi vlnami. \u201ePre m\u0148a je more ako \u010dlovek, ako die\u0165a, ktor\u00e9 pozn\u00e1m u\u017e dlho,\u201c vravievala nesk\u00f4r u\u017e ako sl\u00e1vna plavky\u0148a. \u201eViem, \u017ee to znie \u0161ialene, ale ke\u010f pl\u00e1vam v\u00a0mori, rozpr\u00e1vam sa s\u00a0n\u00edm. Nikdy sa tam nec\u00edtim osamelo.\u201c<\/p>\n

V\u00a0piatich rokoch \u0165a\u017eko ochorela na os\u00fdpky, v\u00a0tom \u010dase \u0161lo o v\u00e1\u017enu chorobu, ktor\u00e1 nie raz skon\u010dila smr\u0165ou (a platilo to a\u017e do roku 1963, kedy bola vyvinut\u00e1 prv\u00e1 o\u010dkovacia vakc\u00edna proti os\u00fdpkam). Gertrude pre\u017eila, ale os\u00fdpky jej po\u0161kodili sluch, zle po\u010dula u\u017e od detstva a\u00a0zhor\u0161ovalo sa to vekom. Vekom a\u00a0pobytom vo vode. \u201eLek\u00e1ri mi povedali, \u017ee ak budem v\u00a0pl\u00e1van\u00ed pokra\u010dova\u0165, v\u00e1\u017ene to ohroz\u00ed m\u00f4j sluch. Ale ja som vodu tak milovala, \u017ee som nemohla presta\u0165.\u201c Inak Trudy pre\u017eila pekn\u00e9 detstvo v\u00a0dru\u017enej rodine. Americk\u00fd spisovate\u013e Glenn Stoute, autor \u017eivotopisnej knihy Mlad\u00e1 \u017eena a\u00a0more, zaznamen\u00e1va, \u017ee Ederleovci nevychov\u00e1vali svoje deti v\u00a0pr\u00edsnych trad\u00edci\u00e1ch star\u00e9ho Nemecka, ale ako roden\u00fdch Ameri\u010danov. Ich dc\u00e9ry \u201eboli typick\u00e9 americk\u00e9 diev\u010dat\u00e1 do \u0161piku kosti, \u00faplne modern\u00e9. Na ob\u010dasn\u00e9 zdesenie rodi\u010dov prijali ka\u017ed\u00fd v\u00fdstrelok m\u00f3dy. Rady po\u010d\u00favali popul\u00e1rnu hudbu z gramof\u00f3nu, u\u010dili sa tancova\u0165, chodili do kina a v zime kor\u010du\u013eovali v Central Parku.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Plaveck\u00e9 sufra\u017eetky<\/strong><\/p>\n

By\u0165 modern\u00fd znamenalo v\u00a0tom \u010dase aj vedie\u0165 pl\u00e1va\u0165. T\u00fdm sk\u00f4r, ke\u010f ste to dok\u00e1zali ako diev\u010da. Po\u010das jedn\u00fdch letn\u00fdch pr\u00e1zdnin v\u00a0Atlantic Highlands uvidela Trudie exhib\u00edciu mlad\u00fdch plavk\u00fd\u0148, ktor\u00e9 prezentovali svoje v\u00fdkony pred \u0161irok\u00fdm obecenstvom. Diev\u010dat\u00e1 patrili k\u00a0\u017denskej plaveckej asoci\u00e1cii (WSA), ktor\u00fa v\u00a0New Yorku \u010derstvo zalo\u017eila Charlotte Epstein, \u201ematka \u017eensk\u00e9ho pl\u00e1vania v\u00a0Amerike\u201c. Charlotte pracovala ako s\u00fadna stenografka a\u00a0ke\u010f\u017ee sa cel\u00fd de\u0148 hrbila za stolom v\u00a0s\u00fadnej sieni, brala ako v\u00edtan\u00e9 rozpt\u00fdlenie ve\u010der sa s\u00a0priate\u013emi \u0161uchn\u00fa\u0165 do baz\u00e9na. Po trag\u00e9dii parn\u00edka General Slocum, ke\u010f sa verejn\u00e1 mienka viac priklonila k my\u0161lienke \u017eensk\u00e9ho pl\u00e1vania, vyhrnula si ruk\u00e1vy a\u00a0s\u00a0vervou sa pustila do organizovania r\u00f4znych plaveck\u00fdch aktiv\u00edt pre \u017eeny. Zalo\u017eila aj National Women’s Life Saving League, \u017eensk\u00fa ligu plaveck\u00fdch z\u00e1chran\u00e1rok, ktor\u00e1 sa zameriavala na v\u00fduku pl\u00e1vania, ale aj z\u00e1chrann\u00fdch techn\u00edk a bezpe\u010dnosti vo vode pre \u017eeny a deti. \u201eEppie\u201c, ako ju l\u00e1skavo prez\u00fdvali jej zverenkyne, cielene zvidite\u013e\u0148ovala svoje diev\u010dat\u00e1 na verejnosti a organizovala pre ne r\u00f4zne exhibi\u010dn\u00e9 plaveck\u00e9 podujatia, ktor\u00fdmi propagovala my\u0161lienku, \u017ee v\u00a0pl\u00e1van\u00ed ide o\u00a0zdravie a bezpe\u010dnos\u0165. Za\u010diatkom 20. storo\u010dia sa pl\u00e1vanie podobne ako in\u00e9 \u0161porty (napr\u00edklad i\u00a0bicyklovanie) pova\u017eovalo pre \u201eslab\u00e9\u201c \u017eeny za v\u00fdsostne nevhodn\u00e9, zdraviu \u0161kodliv\u00e9, neslu\u0161n\u00e9 a\u00a0nemravn\u00e9… Charlotte v\u0161ak tieto stereotypy b\u00farala – aj s\u00a0podporou m\u00e9di\u00ed, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161ali fotografie mlad\u00fdch diev\u010dat ja\u0161iacich sa v\u00a0baz\u00e9ne alebo, ke\u010f u\u017e i\u0161lo do tuh\u00e9ho, tvrdo z\u00e1poliacich o\u00a0\u010do najlep\u0161\u00ed \u010das a plaveck\u00e9 rekordy. Mu\u017esk\u00ed predstavitelia \u0161portu v\u0161ak v\u00a0\u017een\u00e1ch st\u00e1le videli slab\u00e9 krehotinky neschopn\u00e9 nam\u00e1hav\u00e9ho cvi\u010denia, \u010di u\u017e vo vode, alebo na s\u00fa\u0161i. Nehovoriac o\u00a0etikete a spolo\u010densk\u00fdch norm\u00e1ch, ktor\u00e9 \u017een\u00e1m prikazovali by\u0165 cudne zahalen\u00e9, a\u00a0to aj vo vode. \u017densk\u00fd k\u00fapac\u00ed oblek zo za\u010diatku 20. storo\u010dia tvorili dlh\u00e9 vrecov\u00e9 \u0161aty z\u00a0vlny, dostato\u010dne hrubej, aby spod nej nedajbo\u017ee \u201enie\u010do\u201c nepresvitalo a z\u00a0nutnosti ma\u0165 zakryt\u00e9 nohy plavkyne vch\u00e1dzali do vody v pan\u010duch\u00e1ch a\u00a0sk\u00f4r aj v top\u00e1nkach. To v\u0161etko ohrozovalo ich bezpe\u010dnos\u0165, mokr\u00e1 l\u00e1tka, v\u00a0lemoch ktorej boli v\u0161it\u00e9 oloven\u00e9 z\u00e1va\u017eia, aby sa nenad\u00favala, ich \u0165ahala pod vodu, o\u00a0top\u00e1nkach ani nehovoriac. Len\u017ee tak to k\u00e1zali dobov\u00e9 pravidl\u00e1 mravnosti, poru\u0161i\u0165 ich znamenalo riskova\u0165 pot\u00fd\u010dku s\u00a0mu\u017emi z\u00e1kona. V\u00a0roku 1906 na\u00a0bostonskej pl\u00e1\u017ei policajti zatkli austr\u00e1lsku vodn\u00fa v\u00edlu Anette Kellerman, skvel\u00fa plavky\u0148u, ktor\u00e1 svojimi v\u00fdkonmi porazila aj fyzicky zdatnej\u0161\u00edch mu\u017eov. Mala na sebe plaveck\u00fd \u00fabor, ak\u00fdsi \u017eensk\u00fd variant mu\u017esk\u00e9ho obleku na k\u00fapanie, ktor\u00fd jej odha\u013eoval nohy od kolien dole a\u00a0tie\u017e ramen\u00e1. V\u00a0paz\u00faroch mravnostnej pol\u00edcie skon\u010dila aj Ameri\u010danka Ethelda Marguerite Bleibtrey, dr\u017eite\u013eka viacer\u00fdch plaveck\u00fdch rekordov. Rok predt\u00fdm, ako z\u00a0olympijsk\u00fdch hier v\u00a0Antverp\u00e1ch (1920) priniesla domov\u00a0tri zlat\u00e9 medaily, ju pol\u00edcia zatkla za \u201enah\u00e9 pl\u00e1vanie\u201c na Manhattan Beach. Vyzliekla si tam toti\u017e pan\u010duchy a\u00a0vst\u00fapila do baz\u00e9na aj napriek z\u00e1kazu \u201eobna\u017eovania doln\u00fdch kon\u010dat\u00edn \u017eien pri verejnom k\u00fapan\u00ed\u201c. N\u00e1sledne sa v\u0161ak do\u010dkala takej mohutnej verejnej podpory, \u017ee mu\u017esk\u00ed plaveck\u00ed funkcion\u00e1ri museli kapitulova\u0165 a plavkyniam dovolili zbavi\u0165 sa pan\u010d\u00fach. Charlotte Epstein sa permanentne bila za reformu plaviek a pre diev\u010dat\u00e1 po\u017eadovala \u013eahk\u00e9 \u00fabory s\u00a0vo\u013en\u00fdmi nohami a\u00a0rukami, aby sa vo vode mohli slobodnej\u0161ie pohybova\u0165. Ako m\u00f4\u017eu \u010dlenky z\u00e1chrann\u00e9ho t\u00edmu vy\u0165ahova\u0165 z\u00a0vody topiacich sa, ke\u010f maj\u00fa na sebe\u00a0pan\u010duchy, ktor\u00e9 im spoma\u013euj\u00fa nohy?! Zo \u017eensk\u00e9ho\u00a0pl\u00e1vania sa tak postupne stala kolekt\u00edvna platforma na presadzovanie v\u00e4\u010d\u0161\u00edch slob\u00f4d pre \u017eeny: \u010di u\u017e pr\u00e1va na rovnos\u0165 v\u00a0\u0161porte, alebo volebn\u00e9ho pr\u00e1va. Eppin\u00fdm diev\u010dat\u00e1m sa tak za\u010dalo hovori\u0165 plaveck\u00e9 sufra\u017eetky. Pod\u013ea vzoru britsk\u00fdch koleg\u00fd\u0148 na verejn\u00fdch exhib\u00edci\u00e1ch zvykli efektne nask\u00e1ka\u0165 do baz\u00e9na a zachra\u0148ova\u0165 topiacu sa figur\u00ednu. Tetka Antisufra\u017eetka, ako ju volali, mala na sebe \u0165a\u017ekop\u00e1dny viktori\u00e1nsky outfit,\u00a0noviny New York Times<\/em>\u00a0<\/em>ju op\u00edsali ako \u201estarom\u00f3dnu \u017eenu, ktor\u00e1 never\u00ed, \u017ee pl\u00e1vanie je vhodn\u00e9 pre d\u00e1my\u201c. Ke\u010f sa mlad\u00e9 z\u00e1chran\u00e1rky vynorili z\u00a0vody, plavky im obop\u00ednali \u017elt\u00e9 \u0161erpy s n\u00e1pisom \u201eVolebn\u00fd hlas pre \u017eeny!\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Sle\u010dna Ederle porazen\u00e1 <\/strong><\/p>\n

Charlotte ne\u00fanavne lobovala za rovnak\u00e9 pr\u00e1va \u017eien aj oh\u013eadom ich \u00fa\u010dasti na plaveck\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017eiach, na ktor\u00fdch dovtedy z\u00e1polili iba mu\u017ei. Vr\u00e1tane olympi\u00e1dy. Napokon sa jej podarilo presved\u010di\u0165 Americk\u00fa atletick\u00fa \u00faniu, aby umo\u017enila jej zverenkyniam s\u00fa\u0165a\u017ei\u0165 na olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch. Prv\u00fdkr\u00e1t sa to podarilo americk\u00fdm plavkyniam v\u00a0roku 1920 v\u00a0Antverp\u00e1ch. Vo\u00a0v\u0161eobecnosti \u017eeny o\u00a0plaveck\u00e9 medaily po prv\u00fd raz zabojovali v roku 1912 na olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch v\u00a0\u0160tokholme.\u00a0Na predch\u00e1dzaj\u00facich \u0161tyroch olympi\u00e1dach (prv\u00e1 sa uskuto\u010dnila v\u00a0roku 1896) pretekali vo v\u0161etk\u00fdch discipl\u00ednach len mu\u017ei. \u201eS\u00fa\u0165a\u017eenie sa pova\u017eovalo za pr\u00edli\u0161 ne\u017eensk\u00e9,\u201c vysvet\u013euje Lisa Bier, autorka publik\u00e1cie o\u00a0\u017eenskom americkom pl\u00e1van\u00ed Fighting the Current. \u201eNoviny dokonca uverejnili \u010dl\u00e1nky, v ktor\u00fdch sa tvrdilo, \u017ee \u0161portov\u00e9 z\u00e1polenie pozna\u010d\u00ed \u017eeny z\u00a0h\u013eadiska ich pohlavia. Stan\u00fa sa z\u00a0nich mu\u017eatky neschopn\u00e9 vychov\u00e1va\u0165 deti.\u201c Podobn\u00e9 zvr\u00e1ten\u00e9 n\u00e1zory zast\u00e1val aj James E. Sullivan, \u0161\u00e9f americk\u00e9ho olympijsk\u00e9ho v\u00fdboru, spiato\u010dn\u00edk posadnut\u00fd skostnaten\u00fdmi pravidlami, ktor\u00fd v roku 1914 presadil, \u017ee americk\u00e9 \u017eeny sa na olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch nem\u00f4\u017eu z\u00fa\u010dastni\u0165 \u201e\u017eiadnej discipl\u00edny, v ktorej by nenosili dlh\u00e9 sukne\u201c.<\/p>\n

Trudy mala dvan\u00e1s\u0165, ke\u010f sa pripojila k \u017eenskej plaveckej lige a\u00a0hne\u010f v\u00a0prvom roku ako najmlad\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch vytvorila svoj prv\u00fd svetov\u00fd rekord. Pod Epsteinovej veden\u00edm sa zlep\u0161ovala m\u00ed\u013eov\u00fdmi tempami a\u00a0l\u00e1mala jeden rekord za druh\u00fdm. \u201eDr\u017eala prakticky ka\u017ed\u00fd svetov\u00fd rekord, ak\u00fd sa v\u00a0tom \u010dase v\u00a0\u017eenskom pl\u00e1van\u00ed vo\u013en\u00fdm \u0161t\u00fdlom dr\u017ea\u0165 dal,\u201c p\u00ed\u0161e o\u00a0nej Glenn Stout v\u00a0knihe Mlad\u00e1 \u017eena a\u00a0more. V\u00a0sedemn\u00e1stich si ich za jeden rok strihla sedem (\u0161lo o\u00a0rekordy na r\u00f4zne vzdialenosti od 100 do 800 metrov), a\u00a0tak bolo celkom prirodzen\u00e9, \u017ee si svoje 19-ro\u010dn\u00e9 plaveck\u00e9 eso tr\u00e9nerka vybrala do skupinky plavk\u00fd\u0148, ktor\u00e9 mali v\u00a0roku 1924 \u0161tartova\u0165 na letn\u00fdch olympijsk\u00fdch hr\u00e1ch v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Ameri\u010danky v\u00a0Par\u00ed\u017ei hviezdili a\u00a0domov doniesli zlato, striebro aj bronz, ale od Trudy, ktor\u00e1 vybojovala \u201elen\u201c dve bronzov\u00e9 medaily (na 100 a\u00a0400 metrov) sa o\u010dak\u00e1valo viac. To, \u017ee v \u0161tafetovom pl\u00e1van\u00ed trhla aj so svojimi tromi kolegy\u0148ami nov\u00fd svetov\u00fd rekord (4 min\u00faty a\u00a058,8 stot\u00edn sekundy), a\u00a0teda zlat\u00fa medailu, u\u017e zostalo trochu v\u00a0\u00fastran\u00ed. Ale za podmienok, v\u00a0ak\u00fdch diev\u010dat\u00e1 tr\u00e9novali v Par\u00ed\u017ei, to bol znamenit\u00fd \u00faspech. Trudy mala jednak zranen\u00e9 koleno, jednak ju, rovnako ako ostatn\u00e9 plavkyne, tr\u00e1pila nesmierna \u00fanava. Ich mu\u017esk\u00ed \u0161\u00e9fovia toti\u017e rozhodli, \u017ee mlad\u00e9 sle\u010dny bud\u00fa b\u00fdva\u0165 \u010do naj\u010falej od Par\u00ed\u017ea, aby ich \u201emesto hriechu\u201c n\u00e1hodou nezviedlo na nemravn\u00e9 chodn\u00ed\u010dky. Cesta na tr\u00e9ning do olympijsk\u00e9ho baz\u00e9na im denne zabrala aj nieko\u013eko hod\u00edn. Plavkyne vst\u00e1vali o\u00a0piatej r\u00e1no a\u00a0na \u0161tadi\u00f3n \u201eprich\u00e1dzali v chladnej hodine tesne pred \u00fasvitom\u201c. Trudy zu\u017eovali siln\u00e9 k\u0155\u010de, svaly na noh\u00e1ch mala \u00faplne stiahnut\u00e9, nepom\u00e1hali jej ani mas\u00e1\u017ee. V New York Times vy\u0161iel \u010dl\u00e1nok s\u00a0titulkom \u201eSle\u010dna Ederle porazen\u00e1!\u201c a\u00a0skuto\u010dne, obe Gertrudine t\u00edmov\u00e9 kolegyne Ethel Lackie a\u00a0Mariechen Wehselau ju predbehli v\u00a0pl\u00e1van\u00ed na 100 metrov a\u00a0\u010fal\u0161ie dve na 400 metrov. Bolo to dos\u0165 zahanbuj\u00face, lebo on dr\u017eala v\u00a0t\u00fdchto discipl\u00ednach dr\u017eala svetov\u00fd rekord.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Morsk\u00e1 panna \u00fato\u010d\u00ed <\/strong><\/p>\n

Svoj \u201ene\u00faspech\u201c niesla dos\u0165 \u0165a\u017eko, ale e\u0161te v\u00a0tom istom roku excelovala, hoci v\u00a0celkom inej discipl\u00edne. V\u00a0takzvanom marat\u00f3nskom (dia\u013ekovom) pl\u00e1van\u00ed sa jej podarilo zdola\u0165 25 km dlh\u00fa trasu z\u00a0Battery Parku na ju\u017enom okraji Manhattanu do Sandy Hook v\u00a0New Jersey. Zvl\u00e1dla to za sedem hod\u00edn a bol to skvel\u00fd \u010das, na ktor\u00fd mohla by\u0165 pr\u00e1vom hrd\u00e1. Otestovala si svoje sily a zrazu sa jej pred zrakom rozprestrela nekone\u010dn\u00e1 vodn\u00e1 hladina kan\u00e1lu La Manche. \u010co keby sa pok\u00fasila prepl\u00e1va\u0165 t\u00fato zradn\u00fa trasu ved\u00facu vodami Atlantick\u00e9ho oce\u00e1nu? Len\u017ee Laman\u0161sk\u00fd prieliv u\u017e jednu vyz\u00fdvate\u013eku mal. Hor\u00faca kandid\u00e1tka na titul prvej \u017eeny, ktor\u00e1 to chcela sk\u00fasi\u0165, bola Trudyina o\u00a0rok mlad\u0161ia kolegy\u0148a Helen Wainwright, ktor\u00e1 mala iba 14 rokov, ke\u010f z\u00a0olympi\u00e1dy v\u00a0roku 1920 priniesla domov strieborn\u00fa medailu v\u00a0skokoch do vody z\u00a0trojmetrov\u00e9ho most\u00edka. Potom si v\u0161ak doma pri vystupovan\u00ed z\u00a0elektri\u010dky \u0161karedo zranila nohu a\u00a0bolo po laman\u0161sk\u00fdch amb\u00edci\u00e1ch. Na jej miesto nast\u00fapila Gertrude Ederle. \u201eHelen sa chystala prepl\u00e1va\u0165 Laman\u0161sk\u00fd prieliv. Chcela som pl\u00e1va\u0165 s \u0148ou. Potom si zranila nohu a vzdala to, tak som si povedala, \u017ee to dotiahnem do konca,\u201c cituje Trudy \u010dasopis Mid-Week Pictorial z 30. apr\u00edla 1925. \u010cl\u00e1nok opisuje tr\u00e9ningov\u00fd rozvrh sle\u010dny Ederle, zah\u0155\u0148aj\u00faci aktivity ako veslovanie, preskakovanie na \u0161vihadle a kalisteniku v Central Parku, pri\u010dom autor \u010dl\u00e1nku naz\u00fdva Trudy morskou pannou, ktor\u00e1 \u201ehovor\u00ed o pl\u00e1van\u00ed cez Laman\u0161sk\u00fd prieliv tak, ako by to mal by\u0165 prechod cez ulicu\u201c. Pod\u013ea nej \u201ehlavnou prek\u00e1\u017ekou je zvykn\u00fa\u0165 si na studen\u00fa vodu, ktor\u00e1 sa zd\u00e1 by\u0165 probl\u00e9mom v\u0161etk\u00fdch plavcov v kan\u00e1li. Preto od bud\u00faceho t\u00fd\u017ed\u0148a za\u010dnem s pl\u00e1van\u00edm v Atlantic Highlands. Voda tam v tomto ro\u010dnom obdob\u00ed by mala by\u0165 e\u0161te dos\u0165 studen\u00e1.\u201c Redaktora magaz\u00ednu zauj\u00edma, \u010di \u201emorsk\u00e1 panna\u201c bude musie\u0165 dr\u017ea\u0165 nejak\u00fa \u0161peci\u00e1lnu di\u00e9tu. \u201eOch, to ma neznepokojuje,\u201c kontruje mu Trudy. \u00a0\u201eKa\u017edop\u00e1dne, zmrzliny sa nevzd\u00e1m za ni\u010d na svete!\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Piati mu\u0161ketieri v\u00a0La Manche<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd zaznamenan\u00fd pokus o\u00a0prepl\u00e1vanie kan\u00e1lu La Manche uskuto\u010dnil v\u00a0roku 1872 mlad\u00fd britsk\u00fd d\u017eentlmen JB Johnson. Najsk\u00f4r sa v\u00a0Doveri tri hodiny zab\u00e1val s\u00a0dychovkou, ktor\u00fa si pre t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 najal, potom vst\u00fapil do mora a\u00a0za\u010dal mohutn\u00fdmi tempami rozr\u00e1\u017ea\u0165 chladn\u00fa oce\u00e1nsku vodu. Po 45 min\u00fatach us\u00fadil, \u017ee je \u010das dopria\u0165 si kr\u00e1tku prest\u00e1vku – na d\u00fa\u0161ok brandy. Povzbuden\u00fd ostr\u00fdm drinkom pl\u00e1val asi hodinu, ke\u010f si dal \u010fal\u0161iu prest\u00e1vku – na \u010fal\u0161ie brandy. Vo vode vydr\u017eal e\u0161te hodinu a 20 min\u00fat, potom to vzdal a\u00a0non\u0161alantne nast\u00fapil na lo\u010f. Ani ohniv\u00e9 brandy nedok\u00e1zalo zahria\u0165 jeho mrzn\u00face \u00fady. Pribli\u017euj\u00fac sa ku Calais Johnson vysko\u010dil z lode a dopl\u00e1val k brehu. Dav, ktor\u00fd na\u0148 \u010dakal, si myslel, \u017ee mlad\u00fd Brit pokoril prieliv a\u00a0dal sa bujaro oslavova\u0165. Johnson v\u0161ak hral fair play a vy\u0161iel s\u00a0pravou von. \u00dadajne nikdy nemal v \u00famysle kan\u00e1l prepl\u00e1va\u0165 a\u00a0v\u0161etko to bola \u010dist\u00e1 sranda. In\u00fd Brit\u00a0menom Matthew Webb to v\u0161ak zobral smrte\u013ene v\u00e1\u017ene a\u00a0o\u00a0tri roky nesk\u00f4r, s\u00edce a\u017e na druh\u00fd pokus, sa stal prv\u00fdm mu\u017eom na svete, ktor\u00fd kan\u00e1l La Manche pokoril. Do vody sko\u010dil pod bielymi \u00fatesmi Doveru a\u00a0franc\u00fazsky breh dosiahol za 21 hod\u00edn a 45 min\u00fat, pri\u010dom musel bojova\u0165 s\u00a0bodnut\u00edm med\u00fazy aj s\u00a0n\u00e1ro\u010dn\u00fdm pr\u00edlivom, ktor\u00fd ho zdr\u017eal o 5 hod\u00edn. Druh\u00fdm \u0161ampi\u00f3nom, ktor\u00fd v\u00a0La Manche uspel a\u017e na sedemn\u00e1sty pokus, bol op\u00e4\u0165 Brit – Thomas William Burgess (e\u0161te o\u00a0\u0148om bude re\u010d), tret\u00edm a\u00a0prv\u00fdm Ameri\u010danom sa na siedmy pokus stal Henry Sullivan, nasledoval Argent\u00edn\u010dan Enrique Tirabocchi (na druh\u00fd pokus) a\u00a0zdarn\u00fa p\u00e4ticu uzavieral Boston\u010dan Charles Toth, ktor\u00fd n\u00e1ro\u010dn\u00fa vodn\u00fa trasu dokon\u010dil a\u017e na piaty pokus. Najlep\u0161\u00ed \u010das z\u00a0menovan\u00fdch piatich plavcov dosiahol Tirabocchi – 16 hod\u00edn a 33 min\u00fat. Gertrude bola oproti nemu o\u00a0dve hodiny r\u00fdchlej\u0161ia, vo vode str\u00e1vila 14 hod\u00edn a\u00a039 min\u00fat. Ale aj ona zv\u00ed\u0165azila a\u017e na druh\u00fd pokus, a to a za mimoriadne dramatick\u00fdch okolnost\u00ed…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Najne\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed plavec v\u00a0La Manche<\/strong><\/p>\n

\u017densk\u00e1 plaveck\u00e1 asoci\u00e1cia, ktor\u00e1 jej laman\u0161sk\u00fa v\u00fdpravu sponzorovala, jej ur\u010dila za tr\u00e9nera \u0161k\u00f3tskeho plavca Jabeza Wolffeho. \u0164a\u017eko poveda\u0165, pre\u010do sa rozhodol tr\u00e9nova\u0165 americk\u00e9 plavkyne, ke\u010f patril k\u00a0tej sorte mu\u017eov, ktor\u00ed viac \u010di menej otvorene presadzovali n\u00e1zor, \u017ee \u017eeny \u0161portovkyne nie s\u00fa schopn\u00e9 dosahova\u0165 tak\u00e9 v\u00fdsledky ako mu\u017ei. K\u00a0Trudy od za\u010diatku pristupoval skepticky. Akoby mohla t\u00e1to dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 \u017eabka uspie\u0165 tam, kde on zlyhal?! A\u00a0to 22-kr\u00e1t. K\u00a0\u00faspe\u0161n\u00e9mu zdolaniu La Manche mu nepomohol ani \u0161k\u00f3tsky gajdo\u0161, ktor\u00fd mu hral do rytmu, ani hudba z\u00a0gramof\u00f3nu rozliehaj\u00faca sa z paluby lode, ktor\u00e1 ho sprev\u00e1dzala. Neuspel ani raz. Sna\u017eil sa o\u00a0to p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov, v\u00a0roku 1919 ho od cie\u013ea delila menej ne\u017e m\u00ed\u013ea. M\u00e9di\u00e1 mu napokon udelili nelichotiv\u00fa n\u00e1lepku \u201eNajne\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed plavec v\u00a0Laman\u0161skom prielive\u201c. Gertrude si s\u00a0n\u00edm nerozumela u\u017e na tr\u00e9ningoch. Wolffe jej pod chv\u00ed\u013eou d\u00e1val najavo, \u017ee \u0161ance na \u00faspech m\u00e1 miziv\u00e9, no ona sa sna\u017eila v\u0161etky jeho posme\u0161ky ignorova\u0165 – dnes, ke\u010f u\u017e vieme, ak\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00e1 je pri \u0161portov\u00fdch v\u00fdkonoch psychika, sa n\u00e1m tr\u00e9nerove met\u00f3dy m\u00f4\u017eu zda\u0165 nepredstavite\u013en\u00e9.<\/p>\n

Osemn\u00e1steho augusta 1925 sotva dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Gertrude Ederle o\u00a0siedmej hodine r\u00e1no od\u0161tartovala svoj prv\u00fd pokus doby\u0165 La Manche. Len \u010do sa polo\u017eila na vodn\u00fa hladinu, nabrala r\u00fdchle tempo, pl\u00e1valo sa jej dobre a aj more bolo relat\u00edvne pokojn\u00e9. O\u00a0deviatej jej Wolffe spustil z\u00a0lode prv\u00e9 jedlo: f\u013ea\u0161u s\u00a0hov\u00e4dz\u00edm v\u00fdvarom. Napila sa a pl\u00e1vala \u010falej. O\u00a0desiatej ju pop\u0155hlila med\u00faza, od bolesti zat\u00ednala zuby, ale vodu rozr\u00e1\u017eala v\u00a0rovnakom tempe. O\u00a0dvan\u00e1stej jej u\u017e bolo dos\u0165 zle, ale nie z\u00a0ob\u00e1v zo zhor\u0161uj\u00faceho sa po\u010dasia. \u010cosi ju pr\u00ed\u0161erne tla\u010dilo v\u00a0hlave, tak\u00e9to pocity pri pl\u00e1van\u00ed nikdy predt\u00fdm neza\u017e\u00edvala. Potrebovala si trochu odpo\u010din\u00fa\u0165, a\u00a0tak sa tv\u00e1rou dole polo\u017eila na vodn\u00fa hladinu. Mala za sebou 23 m\u00ed\u013e (37 km), vo vode sa plaho\u010dila 8 hod\u00edn 43 min\u00fat, ke\u010f ktosi z\u00a0lode zakri\u010dal: \u201eTop\u00ed sa!\u201c Nezmohla sa ani na protest a\u00a0u\u017e ju sprievodn\u00fd plavec na Wolffeho pr\u00edkaz \u0165ahal z\u00a0vody. To bol koniec. Pod\u013ea pravidiel v\u00a0okamihu, ako sa plavca niekto dotkne, je diskvalifikovan\u00fd. O 15:58 bolo po v\u0161etkom. Prv\u00e1 \u017eena na svete, ktor\u00e1 sa pok\u00fasila prepl\u00e1va\u0165 La Manche, neuspela. Anglick\u00e9 pobre\u017eie mala na doh\u013ead, do cie\u013ea jej ch\u00fdbalo desa\u0165 kilometrov…<\/p>\n

Wolffe do konca \u017eivota tvrdil, \u017ee Gertrude dostala k\u0155\u010d do nohy a\u00a0za\u010dala sa topi\u0165. Preto ju dal vytiahnu\u0165 z\u00a0vody. Trudy do konca \u017eivota tvrdila, \u017ee si potrebovala len na chv\u00ed\u013eu odpo\u010din\u00fa\u0165. V\u00a0hre v\u0161ak bol aj ostrej\u0161\u00ed kaliber. Domnienka, \u017ee jej tr\u00e9ner nie\u010do primie\u0161al do v\u00fdvaru, lebo nemohol znies\u0165 my\u0161lienku, \u017ee by sa Trudy podarilo to, \u010do on sk\u00fa\u0161al 22-kr\u00e1t. Zvl\u00e1\u0161tna zm\u00e4tenos\u0165, \u00fanava a\u017e mr\u00e1koty ju toti\u017e prepadli kr\u00e1tko po tom, \u010do vypila hov\u00e4dz\u00ed v\u00fdvar, ktor\u00fd jej Wolffe naserv\u00edroval. Podozreniu zo sabot\u00e1\u017ee jej plaveck\u00e9ho v\u00fdkonu nahr\u00e1val aj fakt, \u017ee po z\u00e1vode prespala 18 hod\u00edn v\u00a0kuse.<\/p>\n

Bola zdrven\u00e1. \u010co si len doma o\u00a0nej pomyslia? Polovica New Yorku bola na noh\u00e1ch v\u00a0dychtivom o\u010dak\u00e1van\u00ed, \u017ee ich \u017eensk\u00e1 rekordmanka pokor\u00ed svetov\u00e9 prvenstvo. Domov sa vr\u00e1tila so sklopen\u00fdmi u\u0161ami. Zaprisahala sa v\u0161ak, \u017ee toto nie je koniec. Nevzd\u00e1 sa a o\u00a0rok to sk\u00fasi znova…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita,\u00a0Disney+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u0160iesteho augusta 2026 uplynie sto rokov, \u010do sotva dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e1 Ameri\u010danka Gertrude Ederle navzdory v\u0161etk\u00fdm predpojatostiam tej doby oh\u013eadom \u017eensk\u00e9ho \u0161portu prepl\u00e1vala Laman\u0161sk\u00fd prieliv. Ako prv\u00e1 \u017eena na svete. Pr\u00edbeh jej \u0161portov\u00e9ho \u00faspechu vo\u0161iel do dej\u00edn. \u00a0\u00a0 \u00a0 Ten de\u0148 bola streda, 15. j\u00fan 1904, kedy sa odohrala jedna z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch plavebn\u00fdch trag\u00e9di\u00ed v\u00a0New Yorku. Pre […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14038,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[154,5],"tags":[],"class_list":["post-14036","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2026","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14036","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14036"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14036\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14042,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14036\/revisions\/14042"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14038"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14036"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14036"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14036"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}