{"id":14049,"date":"2026-04-14T08:59:40","date_gmt":"2026-04-14T06:59:40","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14049"},"modified":"2026-04-14T08:59:40","modified_gmt":"2026-04-14T06:59:40","slug":"stephane-breitwieser-arsene-lupin-umenia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/stephane-breitwieser-arsene-lupin-umenia\/","title":{"rendered":"St\u00e9phane Breitwieser – Ars\u00e8ne Lupin umenia"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Alsasan <\/em>St\u00e9phane Breitwieser m\u00e1 na svedom\u00ed kr\u00e1de\u017ee 239 umeleck\u00fdch diel za dve miliardy dol\u00e1rov. V\u00a0o\u010diach jedn\u00fdch je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zlodejom umeleck\u00fdch artefaktov, ak\u00fd kedy \u017eil a\u00a0jeho rekordy sa nav\u017edy stan\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou dej\u00edn umenia, pod\u013ea in\u00fdch je to najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed drancovate\u013e umenia od \u010dias nacistov. Svoju priv\u00e1tnu zbierku si stihol vybudova\u0165 za sedem rokov, po\u010das ktor\u00fdch kradol v\u00a0priemere ka\u017ed\u00fdch 12 a\u017e 15 dn\u00ed. Na rozdiel od in\u00fdch zlodejov kradol iba pre seba. Z\u00a0l\u00e1sky k\u00a0umeniu. \u201eMal som vkus na kr\u00e1sne veci, ktor\u00e9 som si nemohol dovoli\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>P\u00ed\u0161e sa febru\u00e1r 1997 a\u00a0St\u00e9phane Breitwieser pr\u00e1ve vstupuje do Rubensovho m\u00fazea v\u00a0Antverp\u00e1ch. Ve\u013ek\u00fd fl\u00e1msky maliar v\u00a0tejto budove pripom\u00ednaj\u00facej talianske palazzo str\u00e1vil v\u00e4\u010d\u0161inu svojho \u017eivota. M\u00fazeum je pln\u00e9 obrazov majstra, ale aj r\u00f4znych umeleck\u00fdch predmetov, ktor\u00e9 Rubens po\u010das svojho \u017eivota zozbieral. Slonovinov\u00fa so\u0161ku Adama a\u00a0Evy pravdepodobne dostal darom od nemeck\u00e9ho rezb\u00e1ra Georga Petela. Breitwieser je z\u00a0nej unesen\u00fd. O\u00a0so\u0161ke, vysokej len 25 centimetrov, sa mu aj sn\u00edva,\u00a0\u201em\u00e1 pocit, \u017ee z\u00a0nej vy\u017earuje nie\u010do nadprirodzen\u00e9\u201c. Adama a\u00a0Evu zachytil rezb\u00e1r tesne pred objat\u00edm, tv\u00e1re maj\u00fa oto\u010den\u00e9 k\u00a0sebe, had v\u00a0pozad\u00ed sa ov\u00edja okolo stromu poznania, je to dokonal\u00fd \u201ev\u00fdjav \u013eudstva nad priepas\u0165ou hriechu\u201c. Breitwieser o\u010dami skenuje miestnos\u0165, kadia\u013e prich\u00e1dzaj\u00fa dozorcovia, kde s\u00fa bo\u010dn\u00e9 dvere, zis\u0165uje, \u017ee bezpe\u010dnostn\u00fdch kamier je v\u00a0miestnosti len p\u00e1r. Bije dvan\u00e1s\u0165, dozorcov ubudlo a\u00a0t\u00ed nieko\u013ek\u00ed, \u010do e\u0161te neodi\u0161li na obed, nem\u00f4\u017ee ma\u0165 o\u010di v\u0161ade. So\u0161ka stoj\u00ed v\u00a0plexisklovej skrinke, jej horn\u00e1 \u010das\u0165 dr\u017e\u00ed na dvoch skrutk\u00e1ch, tie bude musie\u0165 odmontova\u0165, na to m\u00e1 Breitwieser vo vrecku v\u017edy pripraven\u00fd \u0161vaj\u010diarsky arm\u00e1dny no\u017e\u00edk. Vytiahne ho a\u00a0prist\u00fapi ku skrinke. Skrutka povol\u00ed, vtedy v\u0161ak Anne-Catherine jemne zaka\u0161le. Do miestnosti vst\u00fapi dozorca a\u00a0hod\u00ed poh\u013eadom na dobre oble\u010den\u00e9ho mlad\u00e9ho mu\u017ea zaujat\u00e9ho slonovinovou so\u0161kou. Breitwieser vie, \u017ee pri \u010fal\u0161ej obch\u00f4dzke by vzbudil pozornos\u0165, a\u00a0tak sa mus\u00ed rozhodn\u00fa\u0165. Turisti so sl\u00fachadlami na u\u0161iach v\u00a0inom k\u00fate miestnosti po\u010d\u00favaj\u00fa v\u00fdklad, skrutky u\u017e m\u00e1 vo vrecku kab\u00e1ta, teraz treba nadvihn\u00fa\u0165 plexisklov\u00fd kryt, jedn\u00fdm \u0161mahom schmatn\u00fa\u0165 so\u0161ku, str\u010di\u0165 ju za opasok nohav\u00edc, tie zakry\u0165 kab\u00e1tom a\u00a0pokojn\u00fdm, nikdy nie n\u00e1hliv\u00fdm krokom, sa pobra\u0165 na odchod. Zakva\u010den\u00ed do seba ako ka\u017ed\u00fd in\u00fd zamilovan\u00fd p\u00e1r, Breitwieser a\u00a0Anne-Catherine nasadn\u00fa do auta a\u00a0odfi\u010dia pre\u010d. Z\u00a0Antverp do Mulhousu je to riadna \u0161treka, po cel\u00fa cestu Breitwieser \u00fazkostne dodr\u017eiava dopravn\u00e9 predpisy, nepotrebuje, aby ho zastavili policajti, to by sa mu mohlo sta\u0165 osudn\u00fdm…<\/p>\n

Mesto Mulhouse na v\u00fdchode priemyselnej \u010dasti Franc\u00fazska patr\u00ed do regi\u00f3nu Alsasko, do \u0160vaj\u010diarska a\u00a0Nemecka je odtia\u013e iba na skok. V\u00a0skromnom dome Breitwieserovej matky on a\u00a0jeho priate\u013eka ob\u00fdvaj\u00fa mal\u00fd stre\u0161n\u00fd byt, dvere do\u0148 s\u00fa v\u017edy zamknut\u00e9. Sp\u00e1lni dominuje ve\u013ek\u00e1 poste\u013e s\u00a0baldach\u00fdnom, pri nej no\u010dn\u00fd stol\u00edk, na ktor\u00fd Breitwieser pr\u00e1ve obradne uklad\u00e1 slonovinov\u00fa so\u0161ku. Nie je to v\u0161ak jedin\u00e1 so\u0161ka v\u00a0miestnosti, Adamovi a\u00a0Eve bude robi\u0165 spolo\u010dnos\u0165 Diana na love, ku\u010derav\u00fd b\u00f4\u017eik Kupido \u010di kres\u0165ansk\u00e1 sv\u00e4tica Katar\u00edna Alexandrijsk\u00e1. So\u0161ky dop\u013a\u0148a smaltovan\u00e1 tabatierka, ktor\u00fa si dal vyrobil s\u00e1m Napoleon, kvetinov\u00e1 v\u00e1za skl\u00e1rskeho majstra Gall\u00e9ho, v\u00a0jed\u00e1lenskej vitr\u00edne sa kopia umeleck\u00e9 predmety r\u00f4znych \u0161t\u00fdlov, materi\u00e1lov, zlat\u00fd flak\u00f3n s\u00a0parfumom, strieborn\u00e9 podnosy, mramor, kri\u0161t\u00e1\u013e, perle\u0165, slonovina, ku\u0161a, \u0161ab\u013ea, meden\u00fd tanier, staro\u017eitn\u00e9 hracie dosky, stredovek\u00e1 rytierska prilba, \u0161perkami vykladan\u00e9 stolov\u00e9 hodiny, staro\u017eitn\u00e9 husle, flauta, tr\u00fabka, nehovoriac o\u00a0obrazoch, najm\u00e4 olejoma\u013eb\u00e1ch zo 16. a\u00a017. storo\u010dia od dobov\u00fdch velik\u00e1nov ako Albrecht D\u00fcrer, Antoine Watteau \u010di Lucas Cranach. Umeleck\u00e1 zbierka, za ktor\u00fa by ka\u017ed\u00fd solventn\u00fd milovn\u00edk umenia, arabsk\u00fd \u0161ejk \u010di americk\u00fd magn\u00e1t zaplatil stovky mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Mlad\u00edk z Alsaska za \u0148u nedal ani cent…<\/p>\n

 <\/p>\n

Kradn\u00fa\u0165 chce len pre kr\u00e1su \u00a0<\/strong><\/p>\n

St\u00e9phane Breitwieser vie presne, \u010do rob\u00ed, ale za zlodeja sa nepova\u017euje. Mo\u017eno trp\u00ed Stendhalov\u00fdm syndr\u00f3mom, to jedin\u00e9 je ochotn\u00fd si pripusti\u0165. Zlodeji s\u00fa mu celkovo odporn\u00ed, najm\u00e4 ak sa uch\u00fdlia k\u00a0n\u00e1silnostiam, treb\u00e1rs \u017ee omr\u00e1\u010dia alebo zvia\u017eu dozorcov. On ak\u00e9ko\u013evek n\u00e1silie ostro odsudzuje, kradn\u00fa\u0165 pod r\u00fa\u0161kom noci pova\u017euje za nevkusn\u00e9 a\u00a0niet v\u00e4\u010d\u0161ieho barbarstva, ak zlodeji obraz vyre\u017e\u00fa z\u00a0r\u00e1mu! \u201eBreitwieser tvrd\u00ed, \u017ee jedinou motiv\u00e1ciou jeho kr\u00e1de\u017e\u00ed bolo obklopi\u0165 sa kr\u00e1sou a\u00a0kocha\u0165 sa \u0148ou,\u201c p\u00ed\u0161e Michael Finkel v\u00a0knihe Zlodej umenia a dod\u00e1va: \u201eKradol iba tie diela, ktor\u00e9 ho emocion\u00e1lne vzru\u0161ovali.\u201c M\u00faze\u00e1 pova\u017eoval za \u017eal\u00e1re umenia a\u00a0seba videl ako princa na bielom koni, ktor\u00fd umenie oslobodzoval. M\u00faze\u00e1 s\u00fa hlu\u010dn\u00e9, pln\u00e9 upoten\u00fdch tla\u010diacich sa turistov, on d\u00e1va umeniu d\u00fdcha\u0165. Uveleben\u00fd v\u00a0kresle ho vn\u00edma v\u0161etk\u00fdmi zmyslami, doslova pri \u0148om \u201ekontempluje\u201c. Nie je zlodej, nekradne, aby nie\u010do predal, a\u00a0to aj napriek svojej mizernej finan\u010dnej situ\u00e1ci\u00ed. Nikde nepracuje, ob\u010das berie sez\u00f3nne pr\u00e1ce a\u00a0brig\u00e1dy – uklad\u00e1 tovar do reg\u00e1lov, obsluhuje v\u00a0pizzerii, rob\u00ed \u010da\u0161n\u00edka v\u00a0bistre. M\u00e1 \u0161tedr\u00fdch star\u00fdch rodi\u010dov, ktor\u00ed ho pravidelne futruj\u00fa peniazmi a\u00a0hoci b\u00fdva v\u00a0matkinom dome, nemus\u00ed jej prispieva\u0165 na n\u00e1jomn\u00e9, ani nijako inak sa podie\u013ea\u0165 na chode dom\u00e1cnosti. Matka re\u0161pektuje jeho s\u00fakromie, nikdy nechod\u00ed k\u00a0nemu hore na poschodie a\u00a0hoci si v\u0161imne, \u017ee podchv\u00ed\u013eou \u010dosi zvl\u00e1\u010da domov, mysl\u00ed si, \u017ee ide o\u00a0predmety z\u00a0bl\u0161ieho trhu. Napokon, tak\u00fd bol v\u017edy. U\u017e s\u00a0dedkom nosil domov star\u00e9 \u010drepy…<\/p>\n

 <\/p>\n

Narodi\u0165 sa v\u00a0nespr\u00e1vnom storo\u010d\u00ed <\/strong><\/p>\n

Dedko z\u00a0maminej strany bol \u201eh\u013eada\u010d pokladov\u201c, \u010dasto so St\u00e9phanom snorili v ruin\u00e1ch star\u00fdch pevnost\u00ed, aby tu na\u0161li odlomen\u00fd hrot \u0161\u00edpu, tam k\u00fasok glazovanej kachli\u010dky alebo \u00falomok keramiky. A chlapec si v\u0161etky tie poklady ukladal do plastovej krabice, ktor\u00fa skr\u00fdval v\u00a0pr\u00edzem\u00ed domu. Otec poch\u00e1dzal zo starej alsaskej rodiny, mal pomerne v\u00fdnosn\u00e9 zamestnanie, mama bola detsk\u00e1 zdravotn\u00e1 sestra. V\u010faka bl\u00edzkosti hran\u00edc sa St\u00e9phane okrem rodnej franc\u00faz\u0161tiny nau\u010dil aj po nemecky, anglicky a\u00a0tie\u017e sa dohovoril alsask\u00fdm dialektom. Ako jedin\u00e9 die\u0165a rodi\u010dov vyr\u00e1stol v\u00a0starom honosnom dome s\u00a0emp\u00edrov\u00fdm n\u00e1bytkom, staro\u017eitn\u00fdmi predmetmi a\u00a0obrazmi. V\u00a0detstve ani nesk\u00f4r nemal kamar\u00e1tov. Z\u00e1bavky rovesn\u00edkov mu ni\u010d nehovorili, videohry, \u0161port, \u017e\u00fary, alkohol, on sa najlep\u0161ie c\u00edtil medzi knihami o\u00a0umen\u00ed. Doba, v\u00a0ktorej \u017eil, ho deptala. \u201eNarodil sa v\u00a0zlom storo\u010d\u00ed,\u201c mysl\u00ed si spisovate\u013e Michael Finkel. Rodi\u010dia sa rozviedli, ke\u010f mal dev\u00e4tn\u00e1s\u0165. Otec sa ods\u0165ahoval a\u00a0so sebou zobral v\u0161etko umenie, synovi nenechal ani jednu staro\u017eitn\u00fa mincu. A\u00a0celkom s\u00a0n\u00edm preru\u0161il kontakt. St\u00e9phane sa s\u00a0mamou z\u00a0honosn\u00e9ho domu pres\u0165ahoval do bytu a\u00a0potom mama k\u00fapila mal\u00fd dom\u010dek na predmest\u00ed Mulhousu a, ak\u00e9 nechutn\u00e9!, zariadila ho n\u00e1bytkom z\u00a0Ikea. On nepracoval, mal pot\u00fd\u010dky s pol\u00edciou, lebo kradol oble\u010denie \u010di knihy, ist\u00fd \u010das brig\u00e1doval ako str\u00e1\u017eca v\u00a0miestnom m\u00fazeu. Po mesiaci dal v\u00fdpove\u010f, ale neboli to prem\u00e1rnen\u00e9 dni. Nau\u010dil sa v\u0161eli\u010do o\u00a0zabezpe\u010den\u00ed muze\u00e1lnych zbierok a\u00a0ke\u010f odtia\u013e odi\u0161iel,\u00a0do modrej \u0161katule so svojimi pokladmi si ulo\u017eil vz\u00e1cnu sponu na opasok z\u00a0obdobia vl\u00e1dy franc\u00fazskej dynastie Merovejovcov z 5. storo\u010dia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako t\u00ed pi\u0161to\u013en\u00edci Bonnie a Clyde<\/strong><\/p>\n

\u013dud\u00ed nezn\u00e1\u0161al. Zavadzali mu. Nedbal, keby svet vyhladil mor. Ostal by iba on a\u00a0Anne-Catherine. Ona v\u00a0\u0148om preb\u00fadzala pocity podobn\u00e9 t\u00fdm, ke\u010f videl kr\u00e1sne umeleck\u00e9 dielo. Hovor\u00ed tomu \u201ecoup de coeur\u201c – \u00fader do srdca. Anne-Catherine je zo v\u0161etk\u00fdch umeleck\u00fdch diel najkraj\u0161ia. Je to jeho m\u00faza. Sta\u010d\u00ed, aby na seba pozreli, nebolo treba slov, rozumeli si poh\u013eadmi. Dop\u013a\u0148aj\u00fa sa ako jin a jang. Ona pokojn\u00e1, krot\u00ed jeho vznetliv\u00fa povahu. Za\u010dn\u00fa spolu chodi\u0165 a\u00a0jej f\u00e1dny predo\u0161l\u00fd \u017eivot zafarb\u00ed dobrodru\u017estvo. Podradn\u00e9 povolanie pomocnej zdravotnej sestry, ktor\u00e1 vymie\u0148a pacientom no\u010dn\u00edky, vymen\u00ed za milenku zlodeja. \u010cosi na sp\u00f4sob Bonnie and Clyde. Ich prv\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 kr\u00e1de\u017e sa udeje v\u00a0m\u00fazeu starobyl\u00e9ho meste\u010dka Thann. Ide o kresadlov\u00fa pi\u0161to\u013e zo za\u010diatku 18. storo\u010dia s vyrez\u00e1vanou pa\u017ebou a striebornou intarziou na hlavni a\u00a0rukov\u00e4ti. Breitwieserovi mys\u013eou prebehne spomienka na otca – aj on mal v zbierke nieko\u013eko tak\u00fdchto skvostn\u00fdch zbran\u00ed. \u201eTakto by som s\u00a0n\u00edm najlep\u0161ie vyjebal,\u201c zver\u00ed sa Anne-Catherine. Potom upozorn\u00ed priate\u013eku, \u017ee vitr\u00edna nem\u00e1 z\u00e1mok, na \u010do ona \u0161epne: \u201eTak na \u010do \u010dak\u00e1\u0161?\u201c Kto by to do nej povedal… Obaja s\u00fa zo svojho \u010dinu vydesen\u00ed a\u00a0cel\u00e9 dni sedia doma, \u010dakaj\u00fac na pol\u00edciu. Ke\u010f nap\u00e4tie povol\u00ed, zaplav\u00ed ich rados\u0165 a\u00a0p\u00fdcha. Treba v\u0161ak podotkn\u00fa\u0165, \u017ee Breitwiesera kr\u00e1de\u017e ako tak\u00e1 nikdy nevzru\u0161ovala. On si cen\u00ed len v\u00fdsledok. \u201eM\u00e1 nutkanie zbiera\u0165, nie kradn\u00fa\u0165,\u201c poznamen\u00e1va Michael Finkel. Po deviatich mesiacoch od prv\u00e9ho lupu sa s Anne-Catherine vyber\u00fa do star\u00e9ho hradu v\u00a0alsask\u00fdch hor\u00e1ch. Je febru\u00e1r, v\u0161ade ve\u013ek\u00e1 zima, v\u00a0hrade ani nohy. Ale t\u00e1 starobyl\u00e1 ku\u0161a akoby vypadla z\u00a0jeho detsk\u00fdch snov! Mus\u00ed ju dosta\u0165, m\u00e1 to v\u0161ak h\u00e1\u010dik, je pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e1, aby sa mu vo\u0161ka pod kab\u00e1t. A\u00a0tak ju jednoducho vyhod\u00ed von oknom. Nikto si ni\u010d nev\u0161imne, Anne-Catherine ani nemusela hliadkova\u0165…<\/p>\n

Na hrade Gruy\u00e8res vo \u0160vaj\u010diarsku zastane \u201eohromen\u00fd a\u00a0u\u017easnut\u00fd\u201c pred mal\u00fdm portr\u00e9tom star\u0161ej \u017eeny s\u00a0hlavou zakrytou \u0161\u00e1lom a\u00a0v\u00fdrazn\u00fdmi \u0161perkami od nemeck\u00e9ho autora z\u00a0prvej polovice 18. storo\u010dia. Potom zist\u00ed, \u017ee vo ve\u017ei\u010dke hradu nie s\u00fa \u017eiadne bezpe\u010dnostn\u00e9 kamery, to, ako zle s\u00fa zabezpe\u010den\u00e9 mnoh\u00e9 region\u00e1lne m\u00faze\u00e1, ho neprestane prekvapova\u0165. Zves\u00ed obraz, vytiahne \u0161tyri klin\u010deky z\u00a0r\u00e1mu a\u00a0u\u017e ho obdivovan\u00e9 dielo hreje pod sakom. To je jeho prv\u00fd obraz. O\u00a0mesiac je s\u00a0Anne-Catherine vo \u0160vaj\u010diarsku op\u00e4\u0165, domov sa vracaj\u00fa s ikonou sv. Hieronyma zo 16. storo\u010dia. \u00daspech ich pomkne k\u00a0neb\u00fdvalej aktivite. Na lov sa vyd\u00e1vaj\u00fa v\u017edy cez v\u00edkendy, ke\u010f\u017ee Anne-Catherine chod\u00ed do pr\u00e1ce a\u00a0od leta 1995 s\u00fa v\u00a0akcii tri v\u00edkendy za mesiac. Cez pracovn\u00e9 dni sa Breitwieser odd\u00e1va \u0161t\u00fadiu. V\u00a0kni\u017eniciach r\u00f4znych umeleck\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed \u0161tuduje v\u0161etko dostupn\u00e9 o\u00a0umeleckom diele, ktor\u00e9 pr\u00e1ve obohatilo jeho zbierku: hist\u00f3riu jeho vzniku, \u017eivot umelca, ktor\u00fd ju vytvoril, dobov\u00e9 s\u00favislosti. \u010c\u00edta aj akademick\u00e9 \u0161t\u00fadie na r\u00f4zne t\u00e9my: o\u00a0umeleck\u00fdch remesl\u00e1ch, zlatn\u00edctve, striebrotepectve \u010di rezb\u00e1r\u010dine. S\u00a0jedlom rastie chu\u0165 a\u00a0Breitwieser sa prekon\u00e1va. V\u00a0okt\u00f3bri 1995 sa mu podar\u00ed hus\u00e1rsky k\u00fasok…<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Tridsa\u0165 skrutiek a\u00a0jedna kamera<\/strong><\/p>\n

V\u00a0trojici aj s\u00a0matkou sa vyber\u00fa na predpredajn\u00fa prehliadku auk\u010dn\u00e9ho domu Sotheby’s v\u00a0nemeckom k\u00fape\u013enom meste Baden-Baden. Auk\u010dn\u00fd katal\u00f3g m\u00e1 St\u00e9phane u\u017e pre\u0161tudovan\u00fd, objednal si ho vopred. Pri portr\u00e9te princeznej Sibyly Kl\u00e9vskej od Lucasa Cranacha mlad\u0161ieho sa c\u00edti ako zhypnotizovan\u00fd. Povie: \u201eVid\u00edm jednotliv\u00e9 nitky v\u00a0jej \u0161at\u00e1ch a\u00a0modr\u00fa krv v\u00a0jej \u017eil\u00e1ch.\u201c Obraz je mal\u00fd, bez r\u00e1mu, ma\u013eovan\u00fd na dreve, vystaven\u00fd v\u00a0strede miestnosti pod plexisklom. Matka sa prech\u00e1dza vonku, so psami m\u00e1 vstup zak\u00e1zan\u00fd. Anne-Catherine chce od\u00eds\u0165, pod\u013ea nej je to tam pr\u00edli\u0161 nebezpe\u010dn\u00e9. Len\u017ee potom pr\u00edde sekunda, ke\u010f sa ochrank\u00e1r oto\u010d\u00ed chrbtom a s\u00a0k\u00fdmsi sa zarozpr\u00e1va… Breitwieser bleskur\u00fdchle nadvihne plexisklo, zoberie obraz a\u00a0str\u010d\u00ed ho do katal\u00f3gu, pri\u010dom ne\u0161ikovne prevrhne stojan, na ktorom Cranach st\u00e1l. Lomoz bude ma\u0165 n\u00e1sledky, o\u00a0tom si je ist\u00fd, ale napodiv v\u00a0ruchu miestnosti nikto ni\u010d nepo\u010dul. Pomaly odch\u00e1dza. M\u00e1 24 rokov a\u00a0toto je jeho najkraj\u0161\u00ed narodeninov\u00fd dar\u010dek. Nepoci\u0165uje \u017eiadnu \u013e\u00fatos\u0165. Auk\u010dn\u00e9 domy s\u00fa hor\u0161ie ako rakovina, podobne ako obchodn\u00edci s\u00a0umen\u00edm, napr\u00edklad tak\u00fd Richard Green, Angli\u010dan, vo svete biznisu s\u00a0umen\u00edm ve\u013ek\u00e1 ryba. Na eur\u00f3pskom ve\u013etrhu umenia v Maastrichte sa mu stane nemil\u00e1 vec, zlodej ukradne z\u00a0jeho st\u00e1nku vystavovan\u00e9 dielo, ale dolapia ho a\u00a0obraz mus\u00ed vr\u00e1ti\u0165. Vo vypuknutej trme-vrme ost\u00e1va v\u00a0st\u00e1nku len jeden dozorca. Toho zabav\u00ed Anne-Catherine, k\u00fdm Breitwieser bleskur\u00fdchlo ukorist\u00ed skvostn\u00e9 z\u00e1ti\u0161ie s\u00a0kyticou kvetov od fl\u00e1mskeho maliara Jana van Kessela.<\/p>\n

Kradn\u00fa\u0165 po\u010das komentovan\u00fdch prehliadok v\u00a0m\u00faze\u00e1ch, ke\u010f v\u017edy trochu zaostane za hl\u00fa\u010dikom n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, za\u010dal na osemsto rokov starom hrade – odniesol si odtia\u013e zdoben\u00fa keramick\u00fa lek\u00e1rensk\u00fa n\u00e1dobu, zvan\u00fa albarello. Pokia\u013e na plexisklovej skrinke chr\u00e1niacej objekt vis\u00ed z\u00e1mok, ten ost\u00e1va neporu\u0161en\u00fd. Ke\u010f v\u0161ak steny plexiskla sp\u00e1ja tenk\u00fd n\u00e1nos silik\u00f3nov\u00e9ho lepidla, vtedy za\u00faraduje ostr\u00e1 \u010depe\u013e jeho \u0161vaj\u010diarskeho no\u017e\u00edka. Skrutky v\u0161ak nen\u00e1vid\u00ed. Ke\u010f sa zameria na star\u00fd serv\u00edrovac\u00ed tanier od sl\u00e1vneho keramik\u00e1ra Paula Hannonga, mus\u00ed odskrutkova\u0165 30 skrutiek. Zaprisah\u00e1 sa, \u017ee toto si viac nezopakuje. Nie s\u00fa to v\u0161ak skrutky, ktor\u00e9 od\u0161tartuj\u00fa jeho p\u00e1d. Jednu bezpe\u010dnostn\u00fa kameru v\u00a0keramickej miestnosti, rafinovane skryt\u00fa, prehliadol a\u00a0z\u00e1znam z\u00a0nej si teraz prezer\u00e1 Alexander von der M\u00fchll, \u0161vaj\u010diarsky vy\u0161etrovate\u013e, \u0161pecialista na trestn\u00e9 \u010diny v\u00a0umen\u00ed. V\u00a0polovici 90. rokov takto zameran\u00fdch prof\u00edkov nebolo ve\u013ea. Vo \u0160vaj\u010diarsku je jeden z\u00a0dvoch. Franc\u00fazi s\u00fa na tom lep\u0161ie, tam operuje \u00darad pre boj proti pa\u0161ovaniu kult\u00farnych tovarov, ktor\u00fd zamestn\u00e1va 30 agentov, a\u00a0ten u\u017e m\u00e1 sp\u00edsan\u00fdch 14 kr\u00e1de\u017e\u00ed umeleck\u00fdch diel, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu spolu s\u00favisie\u0165. Dokonca tipuje aj p\u00e1chate\u013eov: s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou to bud\u00fa man\u017eelia, vysoko vzdelan\u00ed, mo\u017eno dokonca vysoko\u0161kolsk\u00ed profesori…<\/p>\n

 <\/p>\n

Odstr\u00e1nen\u00e9 na \u0161tudijn\u00e9 \u00fa\u010dely<\/strong><\/p>\n

V\u00a0jeden sparn\u00fd j\u00falov\u00fd de\u0148 roku 1996 Breitwieser zasa raz prekon\u00e1 s\u00e1m seba. Obraz Magdal\u00e9na Franc\u00fazska od Corneilla de Lyona z\u00a0roku 1536 vis\u00ed vo vstupnej hale na z\u00e1mo\u010dku Blois na Loire takmer 150 rokov. Vzh\u013eadom na okolnosti (najvidite\u013enej\u0161ie miesto pln\u00e9 dozorcov, dvojit\u00fd r\u00e1m) by si ka\u017ed\u00fd zlodej po takomto grandi\u00f3znom k\u00fasku mal dopria\u0165 zasl\u00fa\u017een\u00fd oddych. Pre Breitwiesera to v\u0161ak nebola jedin\u00e1 kr\u00e1de\u017e za ten de\u0148. Najsk\u00f4r sa zastavil v\u00a0z\u00e1mku Chambord, kde vyp\u00e1\u010dil staro\u017eitn\u00fa skrinku a\u00a0zobral z\u00a0nej skladac\u00ed vej\u00e1r a\u00a0dve tabatierky. O\u00a0dvadsa\u0165 min\u00fat u\u017e parkoval pred z\u00e1mkom Blois…<\/p>\n

\u201eV\u0161etci skuto\u010dn\u00ed zberatelia maj\u00fa jednu spolo\u010dn\u00fa vlastnos\u0165,\u201c cituje Michael Hanke nemeck\u00e9ho psychoanalytika Wernera Muensterbergera. \u201eNeexistuje u\u00a0nich bod nas\u00fdtenia.\u201c O\u00a0\u0148om to plat\u00ed na sto percent, o\u00a0nej a\u017e tak nie. Anne-Catherine u\u017e m\u00e1 hru na Bonnie a\u00a0Clyde pln\u00e9 zuby. \u010cl\u00e1nkov o\u00a0ich rabova\u010dk\u00e1ch vo Franc\u00fazsku a\u00a0\u0160vaj\u010diarsku prib\u00fada, a\u00a0to ju des\u00ed. Treba zmeni\u0165 vzduch, smer Brusel, Umeleckohistorick\u00e9 m\u00fazeum. Tam si Breitwieser v\u00a0jednej pr\u00e1zdnej vitr\u00edne v\u0161imne \u0161t\u00edtok s\u00a0n\u00e1pisom \u201ePredmety odstr\u00e1nen\u00e9 na \u0161tudijn\u00e9 \u00fa\u010dely\u201c. To ho zaujme. Takto by mohol e\u0161te lep\u0161ie zamies\u0165 stopy. A\u00a0hne\u010f to aj vysk\u00fa\u0161a. V\u00a0inej vitr\u00edne uprostred kalichov a\u00a0poh\u00e1rov zo zlata tr\u00f3ni skvostn\u00e1 strieborn\u00e1 vojnov\u00e1 lo\u010f z\u00a0roku 1700. V\u00a0miestnosti je s\u00edce namontovan\u00e1 bezpe\u010dnostn\u00e1 kamera, ale priestor tesne pred vitr\u00ednou u\u017e nezaber\u00e1, tak\u017ee sa treba k\u00a0nej len spr\u00e1vne pribl\u00ed\u017ei\u0165. Okrem lode s\u00a0napnut\u00fdmi strieborn\u00fdmi plachtami tam potiahne aj dva kalichy v\u00a0tvare last\u00fary a\u00a0d\u017eb\u00e1n na v\u00edno. A na uvo\u013enen\u00e9 miesto v\u00a0skrinke vystav\u00ed \u0161t\u00edtok \u201eOdstr\u00e1nen\u00e9 na \u0161tudijn\u00e9 \u00fa\u010dely\u201c, ktor\u00fd tie\u017e ukradol. Pri aute v\u0161ak zist\u00ed, \u017ee vo vitr\u00ednke zabudol vrchn\u00e1k zo\u00a0d\u017eb\u00e1na. Neexistuje, aby domov priviezol nekompletn\u00e9 dielo, a tak sa po\u0148 vr\u00e1ti. Aby nevzbudili pozornos\u0165, Anne-Catherine predstiera, \u017ee niekde v\u00a0m\u00fazeu stratila n\u00e1u\u0161nicu. Ochrank\u00e1rovi sa v\u0161ak na t\u00fdch dvoch nie\u010do nezd\u00e1, k\u00fdm ich v\u0161ak zastav\u00ed, Breitwieser ho predbehne a\u00a0s\u00a0pokojom Angli\u010dana zahl\u00e1si, \u017ee sa pr\u00e1ve s\u00a0priate\u013ekou chystaj\u00fa do m\u00fazejnej kant\u00edny na obed. To ochrank\u00e1ra upokoj\u00ed, takto sa predsa zlodeji nespr\u00e1vaj\u00fa!<\/p>\n

 <\/p>\n

Prekliata star\u00e1 po\u013enica<\/strong><\/p>\n

Po z\u00e1ti\u0161ie od holandsk\u00e9ho maliara Willema van Aelsta si pri\u0161iel do \u0161vaj\u010diarskeho Luzernu. Dozorca ho pristihne pri \u010dine a\u00a0spolu s\u00a0Anne-Catherine ich odprevad\u00ed na miestnu policajn\u00fa stanicu. Ka\u017ed\u00e9ho zavr\u00fa inde a v\u00a0cel\u00e1ch str\u00e1via bezsenn\u00fa noc. Na druh\u00fd de\u0148, ke\u010f ich prev\u00e1\u017eaj\u00fa na s\u00fad, sa e\u0161te sta\u010dia dohovori\u0165 na spolo\u010dnej v\u00fdpovedi: toto bol ich prv\u00fd lup – z\u00a0mlad\u00edckej nerozv\u00e1\u017enosti, samozrejme. Sudca im uver\u00ed, obaja maj\u00fa \u010dist\u00fd z\u00e1znam v\u00a0registri trestov, matka za nich zaplat\u00ed kauciu a\u00a0najme advok\u00e1ta, ktor\u00fd ich z\u00a0toho vysek\u00e1. Dostan\u00fa pokutu 3.000 dol\u00e1rov, podmienku a\u00a0z\u00e1kaz vstupu do \u0160vaj\u010diarska na tri roky. To je moment zlomu, ke\u010f Anne-Catherine kone\u010dne precitne. So St\u00e9phanom s\u00fa spolu \u0161es\u0165 rokov a\u00a0teraz je tehotn\u00e1. Tajne absolvuje potrat, lebo vie, \u017ee jej priate\u013e ako otec die\u0165a\u0165a je absol\u00fatne nevhodn\u00fd. St\u00e1le jej dokola opakuje, ako sa osamostatnia a\u00a0za\u010dn\u00fa \u017ei\u0165 svoj \u017eivot, pravda je v\u0161ak tak\u00e1, \u017ee ho vydr\u017eiava matka a\u00a0na \u010do s\u00fa mu v\u0161etky tie umeleck\u00e9 poklady, ke\u010f nem\u00e1 peniaze a rad\u0161ej jazd\u00ed po okresk\u00e1ch, aby u\u0161etril na dia\u013eni\u010dn\u00fdch zn\u00e1mkach? D\u00e1 mu teda na v\u00fdber: ona, alebo umenie. Ke\u010f\u017ee ml\u010d\u00ed, rozhodne sa tento raz e\u0161te pre kompromis – mus\u00ed jej s\u013e\u00fabi\u0165, \u017ee bude pou\u017e\u00edva\u0165 rukavice, ke\u010f\u017ee \u0160vaj\u010diari im obom zobrali odtla\u010dky prstov. Aby ju upokojil, d\u00e1 si p\u00e1r mesiacov pauzu, ale potom udrie s\u00a0neb\u00fdvalou silou. V\u00a0jednom z\u00e1mku na Loire ukradne\u00a0meden\u00fd obraz Aleg\u00f3ria jesene od Jana Bruegela mlad\u0161ieho. Koncom roka kradne v\u00a0Belgicku, za\u010diatkom nov\u00e9ho roka v\u00a0Nemecku. Anne-Catherine je s\u00a0nervami v\u00a0koncoch a hroz\u00ed, \u017ee sa u\u017e mu nebude asistova\u0165. Nevad\u00ed, znie jeho odpove\u010f, p\u00f4jde do toho s\u00e1m, ona m\u00f4\u017ee \u010daka\u0165 vonku. Napokon sa rozhodne \u00eds\u0165 s\u00a0n\u00edm. Po ko\u013ek\u00fd raz u\u017e? Ke\u010f v\u0161ak Breitwieser zist\u00ed, \u017ee bola tajne na potrate, vypukne ve\u013ek\u00e1 h\u00e1dka a\u00a0udrie ju do tv\u00e1re. A tak si pobal\u00ed veci a\u00a0od\u00edde. \u0160tyri mesiace jej vyvol\u00e1va, kaj\u00e1 sa, milujem \u0165a, si jedin\u00e1 \u017eena m\u00f4jho \u017eivota, opakuje. Anne-Catherine sa vr\u00e1ti a\u00a0jeho srdce ples\u00e1. V\u00a0roku 2000 im vypr\u0161\u00ed trojro\u010dn\u00fd z\u00e1kaz vstupu do \u0160vaj\u010diarska a\u00a0on si tam n\u00e1jde pr\u00e1cu v re\u0161taur\u00e1cii. Po\u010das pauzy obieha m\u00faze\u00e1 a\u00a0kradne aj napriek s\u013eubu, \u017ee \u0160vaj\u010diarsko je pre neho tabu.<\/p>\n

\u0160tyristo rokov star\u00e1 po\u013enica medzi nimi rozp\u00fata \u010fal\u0161iu b\u00farliv\u00fa h\u00e1dku. Ke\u010f jej Breitwieser opisuje, ako majstrovsky ju vybral zo zape\u010datenej vitr\u00edny vysoko pod stropom, Anne-Catherine z\u00fari. Jednak nepou\u017eil rukavice, jednak\u00a0kradol v\u00a0Luzerne, kde ich prv\u00fdkr\u00e1t zatkli. Bez rukav\u00edc s\u00fa jeho odtla\u010dky v\u0161ade. S\u013eubuje preto, \u017ee z\u00e1jde do m\u00fazea a\u00a0odtla\u010dky zma\u017ee, no ona jeho op\u00e4tovn\u00fa n\u00e1v\u0161tevu vyhodnot\u00ed ako pr\u00edli\u0161 riskantn\u00fa a\u00a0podujme sa na to sama. On ju m\u00e1 po\u010dka\u0165 pred m\u00fazeom. A\u00a0vtedy sa to stane. Pred m\u00fazeom ho zbad\u00e1 mu\u017e ven\u010diaci psa. Prezer\u00e1 si ho, potom sa r\u00fdchlym krokom vzdiali, chv\u00ed\u013eu sa ni\u010d nedeje, zrazu z\u00a0m\u00fazea vyjde Anne-Caherine, takmer be\u017e\u00ed a\u00a0z\u00a0dia\u013eky divo gestikuluje, Breitwieser nech\u00e1pe, \u010do to m\u00e1 znamena\u0165, k\u00fdm pri \u0148om prudko nezabrzd\u00ed policajn\u00e9 auto, z\u00a0ktor\u00e9ho vysko\u010dia mu\u017ei z\u00e1kona a\u00a0rovno mu nasadia put\u00e1. Anne-Catherine si nev\u0161imn\u00fa. \u010co sa, dopekla, stalo? V de\u0148, ke\u010f Breitwieser kradol, do m\u00fazea pri\u0161li iba traja n\u00e1v\u0161tevn\u00edci. Pokladn\u00ed\u010dka si v\u0161imla mu\u017ea v\u00a0zelenom pl\u00e1\u0161ti. Na druh\u00fd de\u0148 vy\u0161iel v\u00a0miestnych novin\u00e1ch \u010dl\u00e1nok o\u00a0ukradnutej po\u013enici. \u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtal mu\u017e so psom, b\u00fdval\u00fd novin\u00e1r a ke\u010f druh\u00fd de\u0148 videl nezn\u00e1meho mu\u017ea potuluj\u00faceho sa pred m\u00fazeom, informoval o\u00a0tom pokladn\u00ed\u010dku. T\u00e1 vyzrela z okna a\u00a0spoznala mu\u017ea v\u00a0zelenom pl\u00e1\u0161ti… Ak\u00e9 jednoduch\u00e9!<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Jef Infojef, vydavate\u013estvo Absynt<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v apr\u00edlovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Alsasan St\u00e9phane Breitwieser m\u00e1 na svedom\u00ed kr\u00e1de\u017ee 239 umeleck\u00fdch diel za dve miliardy dol\u00e1rov. V\u00a0o\u010diach jedn\u00fdch je najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zlodejom umeleck\u00fdch artefaktov, ak\u00fd kedy \u017eil a\u00a0jeho rekordy sa nav\u017edy stan\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou dej\u00edn umenia, pod\u013ea in\u00fdch je to najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed drancovate\u013e umenia od \u010dias nacistov. Svoju priv\u00e1tnu zbierku si stihol vybudova\u0165 za sedem rokov, po\u010das ktor\u00fdch kradol […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14050,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[154,10],"tags":[],"class_list":["post-14049","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-april-2026","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14049","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14049"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14049\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14053,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14049\/revisions\/14053"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14050"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14049"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14049"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14049"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}