{"id":14119,"date":"2026-05-11T14:43:16","date_gmt":"2026-05-11T12:43:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14119"},"modified":"2026-05-11T14:43:16","modified_gmt":"2026-05-11T12:43:16","slug":"andrea-bocelli-bez-lasky-je-tma","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/andrea-bocelli-bez-lasky-je-tma\/","title":{"rendered":"Andrea Bocelli – Bez l\u00e1sky je tma"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u201ePop-music je \u013eah\u0161ie uchopite\u013en\u00e1. Ka\u017ed\u00fd ju m\u00f4\u017ee po\u010d\u00fava\u0165 a\u00a0m\u00e1 z\u00a0tohto po\u010d\u00favania rados\u0165. Ale klasick\u00e1 hudba v\u00e1s m\u00f4\u017ee premeni\u0165. M\u00f4\u017ee v\u00e1m pom\u00f4c\u0165 dozrie\u0165. A\u00a0dnes je to dokonca d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako pred sto rokmi. \u010c\u00edm viac sa dot\u00fdkame nov\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia, t\u00fdm je n\u00e1\u0161 svet hlu\u010dnej\u0161\u00ed a\u00a0zm\u00e4tenej\u0161\u00ed, takmer bez hodn\u00f4t, mno\u017estvo \u013eud\u00ed je roz\u010darovan\u00fdch. Klasick\u00e1 hudba, opera, spev m\u00f4\u017ee ich du\u0161e zahoji\u0165.\u201c<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Uplynulo u\u017e \u0161tvr\u0165storo\u010die, \u010do sa taliansky spev\u00e1k Andrea Bocelli zamyslel nad du\u0161u nap\u013a\u0148aj\u00facim z\u00e1\u017eitkom z\u00a0klasickej hudby a\u00a0za t\u00fdmito my\u0161lienkami si stoj\u00ed dodnes. Napriek tomu, \u017ee ho mnoh\u00ed kritizovali za tr\u00fafalos\u0165 spieva\u0165 operu, ke\u010f vzi\u0161iel z\u00a0popul\u00e1rnej hudby, prep\u00e1janie t\u00fdchto dvoch hudobn\u00fdch \u017e\u00e1nrov mu nikdy nerobilo probl\u00e9m. Aj preto sa o\u00a0\u0148om dnes hovor\u00ed ako o najpopul\u00e1rnej\u0161om opernom hlase na svete.\u00a0Jeho trojd\u0148ov\u00fd koncert, ktor\u00fd sa konal pri pr\u00edle\u017eitosti 30. v\u00fdro\u010dia Bocelliho p\u00f4sobenia na hudobnej sc\u00e9ne v\u00a0Teatro del Silenzio, na mieste, kde sa narodil v\u00a0n\u00e1ru\u010d\u00ed n\u00e1dhernej tosk\u00e1nskej krajiny, je toho d\u00f4kazom. Novodob\u00fd pr\u00edrodn\u00fd amfite\u00e1ter Divadla ticha zaplnilo 30.000 host\u00ed vr\u00e1tane sestier Kim a\u00a0Khlo\u00e9 Kardashian a\u00a0na sc\u00e9ne sa po Bocelliho boku vystriedali okrem Placida Dominga aj Ed Sheeran, Sofie Carson, Brian May, na gitaru hraj\u00faci Johnny Depp, spievaj\u00faci Russell Crowe, Eros Ramazotti a,\u00a0samozrejme, talianska legenda Zucchero…<\/p>\n

 <\/p>\n

Oslepuj\u00faca \u017el\u0165 tosk\u00e1nskeho slnka<\/strong><\/p>\n

Zelen\u00e9 p\u00e1sy vin\u00edc, kamenn\u00e9 usadlosti, zvlnen\u00e9 l\u00e1ny \u017elt\u00fdch pol\u00ed lemovan\u00fdch vysok\u00e1nskymi \u0161t\u00edhlymi c\u00e9drami. Tosk\u00e1nsko je krajinou v\u00edna, presl\u00e1ven\u00e9 odrodou Chianti, tmavo\u010derven\u00fdm v\u00ednnym mokom, ktor\u00fd sa tradi\u010dne plnil do\u00a0sklen\u00fdch flia\u0161 v\u00a0slamenom ko\u0161\u00edku. Bocelli Chianti je vlajkovou lo\u010fou vin\u00e1rstva Andreovho otca, ktor\u00fd v\u00a0dedinke La Sterza, nie\u010do vy\u0161e 40 km vzdialenej od Pisy, dor\u00e1bal v\u00edno. U\u017e sedem gener\u00e1ci\u00ed Bocelliovcov svojim prvoroden\u00fdm synom d\u00e1va men\u00e1 za\u010d\u00ednaj\u00face na A: Anselmo, Antonio, op\u00e4\u0165 Anselmo, Alcide, Alessandro, Andrea \u010di\u00a0Amos, Andreov syn… Star\u00fd dom na tosk\u00e1nskom vidieku, kde sl\u00e1vny spev\u00e1k vyrastal, k\u00fapili jeho predkovia, ro\u013en\u00edci princa Corsiniho, v\u00a0roku 1832. Alessandro Bocelli, Andreov otec, sa venoval obchodu s po\u013enohospod\u00e1rskym n\u00e1\u010din\u00edm a\u00a0strojmi, pred\u00e1val v\u0161etko od traktorov po skrutky. Pod\u013ea slov syna bol otec ve\u013ek\u00fd gentleman a\u00a0mama t\u00e1 najenergickej\u0161ie \u017eena na svete. Na fotke z\u00a0mlad\u00fdch \u010dias Andreovi rodi\u010dia sedia spolu na m\u00fariku, obaja v\u00a0plavk\u00e1ch, asi sa pr\u00e1ve chystaj\u00fa na k\u00fapalisko a vyzeraj\u00fa \u0161\u0165astne zamilovan\u00ed. Andrea bol ich prvoroden\u00fd syn, narodil sa 22. septembra 1958. Lek\u00e1ri radili mladej Edi \u00eds\u0165 na potrat, v\u00a0nemocnici ju toti\u017e mylne lie\u010dili na z\u00e1pal \u010dreva a\u00a0sp\u00f4sob lie\u010dby, ke\u010f sa uk\u00e1zalo, \u017ee pacientka je tehotn\u00e1, by vraj mohol po\u0161kodi\u0165 plod. Edi v\u0161ak o\u00a0tom, \u017ee by si mala da\u0165 die\u0165a zobra\u0165, nechcela ani po\u010du\u0165. (To, za ak\u00fdch okolnost\u00ed pri\u0161iel Bocelli na svet, z\u00a0neho spravilo celo\u017eivotn\u00e9ho odporcu interrupci\u00ed a\u00a0doned\u00e1vna sa k\u00a0tejto t\u00e9me aj verejne vyjadroval.) O\u00a0dva roky mal\u00fd Andrea dostal bra\u010deka Alberta (otec uplatnil v\u00fdsadu prv\u00e9ho p\u00edsmena v\u00a0abecede aj na druhoroden\u00e9ho syna), ktor\u00fd je dnes \u00faspe\u0161n\u00fdm architektom. Z\u00a0dvoch bratov bol vraj pr\u00e1ve Andrea ten neposednej\u0161\u00ed. Mal \u0161\u0165astn\u00e9 detstvo, na ktor\u00e9 spom\u00edna s\u00a0l\u00e1skou. \u201e\u017dil som obklopen\u00fd zvieratami, zveroval som sa im so svojimi rados\u0165ami a\u00a0sm\u00fatkami. Miloval som zele\u0148 Tosk\u00e1nska, oslepuj\u00facu \u017el\u0165 slnka. Ako chlapec som videl farby dobre, rozozn\u00e1val som ich, hor\u0161ie to bolo s\u00a0tvarmi… Videl som v\u0161etko, ale len nabl\u00edzko.\u201c<\/p>\n

O\u010di ho boleli od narodenia. Rodi\u010dia si v\u0161\u00edmali, ak\u00e9 ich m\u00e1 na slnku \u010derven\u00e9,\u00a0podr\u00e1\u017eden\u00e9, a\u00a0tak ho vzali k\u00a0doktorom. Verdikt znel, \u017ee chlapec narodil s\u00a0vrodenou dedi\u010dnou formou zelen\u00e9ho z\u00e1kalu (napriek tomu, \u017ee u\u00a0nikoho v rodine sa t\u00e1to choroba neobjavila). Treba sa pripravi\u0165 na to, \u017ee v\u00e1\u0161 syn v\u00a0priebehu rokov zrak strat\u00ed \u00faplne, hovorili. Bocelliovci sa pok\u00fa\u0161ali o\u00a0nemo\u017en\u00e9, putovali do L\u00fard vymodli\u0165 si chlapcovo uzdravenie, obiehali doktorov, pri\u010dom Andrea v\u00a0detstve podst\u00fapil vy\u0161e tucta bolestiv\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed o\u010d\u00ed. Mama od za\u010diatku presadzovala v\u00fdchovu, v\u00a0ktorej ho nijako nerozmazn\u00e1vala. Chcela, aby z\u00a0neho vyr\u00e1stol sebesta\u010dn\u00fd mu\u017e, nie postihnut\u00fd invalid. Nijako pred n\u00edm netajila, \u017ee m\u00f4\u017ee oslepn\u00fa\u0165 \u00faplne. \u201eZato uvid\u00ed\u0161 in\u00fdm zrakom veci, ktor\u00e9 sa n\u00e1m, vidiacim, nikdy neuk\u00e1\u017eu,\u201c zvykla hovori\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

L\u00e1ska na prv\u00e9 po\u010dutie<\/strong><\/p>\n

Mama si to prv\u00fd raz v\u0161imla v\u00a0tur\u00ednskej nemocnici, kde Andreu operovali. Ved\u013ea le\u017eal pacient, rusk\u00fd vojak, ktor\u00e9mu zrak po\u0161kodil ak\u00fdsi v\u00fdbuch, a\u00a0ten mal na izbe gramof\u00f3n a\u00a0platne s\u00a0\u010cajkovsk\u00e9ho hudbou. Akon\u00e1hle zazneli prv\u00e9 t\u00f3ny, ubolen\u00fd mal\u00fd pacient prestal plaka\u0165. Hudba akoby ho zelektrizovala a\u00a0on sa s\u00a0nastra\u017een\u00fdmi u\u0161kami tisol k\u00a0stene, odkia\u013e t\u00e1 nebesk\u00e1 mel\u00f3dia prich\u00e1dzala. Edi okam\u017eite nak\u00fapila platne s\u00a0klasickou hudbou a Andreovi ich prehr\u00e1vala na upokojenie. Zakr\u00e1tko sa u\u017e pok\u00fa\u0161al spieva\u0165 svoje prv\u00e9 opern\u00e9 \u00e1rie zarovno s\u00a0Mariom Lanzom, Giuseppem Di Stefanom \u010di Francom Corellim, v\u0161etko ve\u013ek\u00fdmi opern\u00fdmi tenormi t\u00fdch \u010dias. Hlavne Corelli ho celkom uchv\u00e1til, jeho kanc\u00f3nu La donna \u00e8 mobile z\u00a0Verdiho Rigoletta si p\u00fa\u0161\u0165al donekone\u010dna. S\u00a0Corellim to bola l\u00e1ska na prv\u00e9 po\u010dutie. Osudov\u00e9 stretnutie. \u201eZmenilo mi to \u017eivot.\u201c Akoby tou hudbou n\u00edm nie\u010do prest\u00fapilo. Nie\u010do bo\u017esk\u00e9. Pod\u013ea Bocelliho \u010dlovek mus\u00ed operu po\u010d\u00fava\u0165 na kolen\u00e1ch. \u201eOpera je hudobn\u00e9 nebo,\u201c prehl\u00e1sil nesk\u00f4r. \u201eDot\u00fdka sa bo\u017eskej dokonalosti. Je to jedna z\u00a0najvy\u0161\u0161\u00edch foriem umenia, ak\u00e9 \u010dlovek vytvoril.\u201c<\/p>\n

S\u00a0hodinami klav\u00edra za\u010dal v\u00a0\u0161iestich rokoch, ale dosta\u0165 zrakovo \u0165a\u017eko postihnut\u00e9ho chlapca do norm\u00e1lnej \u0161koly, to sa uk\u00e1zalo ako ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m. Rodi\u010dia nemali na v\u00fdber, a\u00a0tak ich sedemro\u010dn\u00fd syn putoval do intern\u00e1tnej \u0161koly pre zrakovo postihnut\u00fdch v\u00a0meste Reggio Emilia, vzdialenom 70 km od domova. \u0160kolu viedla charizmatick\u00e1 riadite\u013eka, sama slep\u00e1, ktorej prirodzen\u00e1 autorita urobila na Bocelliovcov mimoriadny dojem, deti ju po\u010d\u00favali na slovo. Najsk\u00f4r Andreu do \u0161koly sprev\u00e1dzala mama, potom zostal na intern\u00e1te s\u00e1m. Ke\u010f sa ho – v\u00a0dokument\u00e1rnom filme Bocelli: Preto\u017ee ver\u00edm\u00a0– dc\u00e9ra p\u00fdta na naj\u0165a\u017e\u0161iu chv\u00ed\u013eu \u017eivota, odpoved\u00e1, \u017ee to bola asi t\u00e1, ke\u010f musel z\u00a0milovan\u00e9ho domova od\u00eds\u0165 na intern\u00e1t.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>To podstatn\u00e9 o\u010dami neuvid\u00ed\u0161<\/strong><\/p>\n

V\u00a0dokumente kamera Bocelliho zachyt\u00e1va, ako sebaisto mieri ku stajniam na svojej tosk\u00e1nskej farme. Povie: \u201eT\u00fato br\u00e1ni\u010dku mus\u00edm zavrie\u0165, aby mi neutiekol k\u00f4\u0148.\u201c V \u010diernom rol\u00e1ku, tmav\u00fdch slne\u010dn\u00fdch okuliaroch a\u00a0jazdeck\u00fdch top\u00e1nkach p\u00f4sob\u00ed aj napriek svojmu veku (66 rokov) ako ve\u013ek\u00fd \u0161tram\u00e1k. S\u00e1m pripevn\u00ed ko\u0148ovi postroj a vyvedie ho z\u00a0ohrady, na chrb\u00e1t mu prehod\u00ed sedlo, jeden remienok v\u0161ak zavia\u017ee naopak, okam\u017eite to zist\u00ed hmatom a\u00a0chybu naprav\u00ed. \u201eBolo to obr\u00e1tene,\u201c povie a\u00a0svi\u017ene vysko\u010d\u00ed na ko\u0148a. \u201eAko die\u0165a som cel\u00e9 noci sn\u00edval o\u00a0ko\u0148ovi,\u201c spom\u00edna. Jeho nonno, dedo, mu pred smr\u0165ou daroval ko\u0148a. \u201eKe\u010f zomrel, m\u00f4j otec odi\u0161iel na farmu a\u00a0vr\u00e1til sa s\u00a0kobylou haflingera vhodnou pre mal\u00e9 deti, volala sa Stella. Je tvoja, povedal mi.\u201c Rados\u0165, ktor\u00e1 ho zaliala, \u0165a\u017eko op\u00edsa\u0165 slovami. \u201eKone boli moja najv\u00e4\u010d\u0161ia detsk\u00e1 v\u00e1\u0161e\u0148, a\u00a0t\u00e1 mi ostala a\u017e do dospelosti\u201c. Sedemro\u010dn\u00fd sa nau\u010dil jazdi\u0165, so Stellou mali svoj okruh, \u201epoznal som na \u0148om d\u00f4verne ka\u017ed\u00fd svah, ka\u017ed\u00fa cestu, ka\u017ed\u00fd strom… \u010co ma na jazde na koni v\u017edy pri\u0165ahovalo, bola nutnos\u0165 absol\u00fatne sa s\u00fastredi\u0165. Pre ka\u017ed\u00e9ho, kto sa raz ocitne v\u00a0sedle, existuje len k\u00f4\u0148 a\u00a0jazdec. V\u0161etko ostatn\u00e9, kari\u00e9ra, denn\u00fd zhon, stres, ide vtedy stranou.\u201c Jazden\u00edm bol doslova posadnut\u00fd a\u00a0\u013eu\u010fom, ktor\u00ed dv\u00edhaj\u00fa obo\u010die, ako m\u00f4\u017ee nevidom\u00fd mu\u017e s\u00e1m jazdi\u0165 na koni, odkazuje, \u017ee ich kritika pramen\u00ed z\u00a0nevedomosti a on nikdy nezvykol riskova\u0165. Ani v\u00a0\u0161kole sa nevyh\u00fdbal \u0161portom, s\u00a0kamar\u00e1tmi hr\u00e1vali futbal, jeden tak\u00fdto z\u00e1pas sa mu v\u0161ak stal osudn\u00fdm. Lopta, ktor\u00fa si kopali, mala cingaj\u00face kovov\u00e9 do\u0161ti\u010dky, aby ju po\u010duli. Andrea st\u00e1l v\u00a0br\u00e1nke, s\u00e1m hovor\u00ed, \u017ee ani nevie pre\u010do, nikdy predt\u00fdm nebol brank\u00e1rom, ke\u010f ho vykopnut\u00e1 lopta zasiahla priamo do tv\u00e1re. Jedna do\u0161ti\u010dka ho trafila do oka, sp\u00f4sobila vn\u00fatorn\u00e9 krv\u00e1canie a\u00a0jeho beztak neostr\u00fd a\u00a0rozmazan\u00fd svet sa ponoril do \u00faplnej tmy. To je v\u0161etko. Bodka. Andrea na ot\u00e1zky o\u00a0svojej slepote z\u00e1sadne neodpoved\u00e1. \u201eKa\u017ed\u00fd vid\u00ed spr\u00e1vne jedine svoj\u00edm srdcom. To podstatn\u00e9 o\u010dami neuvid\u00ed\u0161,\u201c cituje Saint-Exup\u00e9ryho. Nechce vyvol\u00e1va\u0165 v\u00a0\u013eu\u010foch s\u00facit, vedie predsa tak\u00fd bohat\u00fd, naplnen\u00fd \u017eivot, preto ot\u00e1zky typu, \u010do mu slepectvo vzalo, pova\u017euje za nezmyseln\u00e9. To, \u017ee nevid\u00ed, nikdy nebral tragicky, trag\u00e9diu z\u00a0toho robia in\u00ed. Mama v\u017edy vyhlasovala, \u017ee pr\u00edli\u0161 ochran\u00e1rsky postoj by jej synovi neprospieval. \u201eHru na chud\u00e1\u010dika som nikdy neprijala. A v\u00a0tom duchu sme ho vychov\u00e1vali. K\u00a0odvahe.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Pianista v bare<\/strong><\/p>\n

Najsk\u00f4r mal\u00fd Andrea vyspevoval na rodinn\u00fdch oslav\u00e1ch, nede\u013en\u00fdch om\u0161iach, dedinsk\u00fdch sl\u00e1vnostiach. V\u017edy, ke\u010f za\u010dal spieva\u0165, vrava okolo neho pomaly ust\u00e1vala, hlasy st\u00edchli a\u00a0posledn\u00fd t\u00f3n jeho piesne sa u\u017e niesol v\u00a0\u00faplnom tichu. Zanedlho v\u0161etci vedeli, \u017ee chlapec od Bocelliovcov m\u00e1 kr\u00e1sny hlas. \u201eSpev je dar, ktor\u00fd sa u\u00a0m\u0148a prejavil ako znamenie osudu.\u201c Svoju prv\u00fa pies\u0148ov\u00fa s\u00fa\u0165a\u017e vyhral v dvan\u00e1stich so skladbou O\u00a0sole mio. Mal \u0161ancu post\u00fapi\u0165 na v\u00e4\u010d\u0161\u00ed festival, ale rodi\u010dia s\u00a0t\u00fdm nes\u00fahlasili, zdal sa im na to e\u0161te pr\u00edli\u0161 mlad\u00fd.<\/p>\n

K\u00a0svojmu rodisku je silno prip\u00fatan\u00fd, dodnes tam m\u00e1 priate\u013eov od detsk\u00fdch \u010dias. V\u00a0dokumente sa s\u00a0nimi stret\u00e1va pri varen\u00ed \u0161pagiet carbonara: Sergio Bartolity mu je ako brat, vyr\u00e1stli spolu. Adriano Fiaschi mu na strednej pomohol zapadn\u00fa\u0165 do chalanskej partie, \u201evzal ma do butiku, kde som si k\u00fapil komplet oble\u010denie zna\u010dky Levi’s. V takom oble\u010den\u00ed som sa c\u00edtil viac prij\u00edman\u00fd.\u201c Kamo\u0161i ho prin\u00fatili po\u010d\u00fava\u0165 pop a\u00a0on musel uzna\u0165, \u017ee aj in\u00e9 hudobn\u00e9 \u017e\u00e1nre maj\u00fa nie\u010do do seba. Adriano s\u00a0n\u00edm za\u010dal jazdi\u0165 na Vespe. Mali p\u00e4tn\u00e1s\u0165, Andrea \u0161of\u00e9roval a\u00a0Adriano sedel za n\u00edm a\u00a0nakl\u00e1\u0148al sa v\u00a0z\u00e1krut\u00e1ch, aby vodi\u010d vedel, kade zato\u010di\u0165 volant. Na vysokej \u0161kole to bol zasa Amos, kamar\u00e1t, ktor\u00fd mu pom\u00e1hal so \u0161t\u00fadiom – predn\u00e1\u0161ky nahr\u00e1val na magnetof\u00f3n a\u00a0on sa z\u00a0nich ve\u010der u\u010dil. Z\u00a0v\u010faky a\u00a0priate\u013estva Andrea pomenoval svojho prvoroden\u00e9ho syna po \u0148om. Na v\u00fd\u0161ke sa z\u00a0Bocelliho stal celo\u017eivotn\u00fd fan\u00fa\u0161ik futbalov\u00e9ho klubu Inter Mil\u00e1no. Sledujeme ho po\u010das ve\u013ek\u00e9ho koncertu v\u00a0star\u00fdch r\u00edmskych k\u00fape\u013eoch Terme di Caracalla, ke\u010f v\u00a0z\u00e1kulis\u00ed cez prest\u00e1vku po\u010d\u00fava z\u00a0mobilu fin\u00e1le Ligy majstrov. \u201eZatia\u013e je to 0:0, ale vypad\u00e1va tu wi-fi,\u201c tisne si ucho k\u00a0mobilu. Nesk\u00f4r padne g\u00f3l, je 30 min\u00fat do konca a\u00a0on \u0161omre: \u201eU\u017e nebud\u00fa ma\u0165 mor\u00e1lku.\u201c V\u00ed\u0165azmi Ligy majstrov sa st\u00e1vaj\u00fa futbalisti Manchester City a\u00a0Bocelli hundre: \u201eNer\u00e1d prehr\u00e1vam. Neviem to. Obdivujem t\u00fdch, \u010do vedia prehr\u00e1va\u0165 s\u00a0filozofiou. Nie je to ni\u010d pre m\u0148a.\u201c<\/p>\n

Rodi\u010dia s\u00edce vn\u00edmali jeho l\u00e1sku k\u00a0hudbe, ale z\u00a0l\u00e1sky nevy\u017eije\u0161, hovorili, a tak za\u010dal \u0161tudova\u0165 pr\u00e1vo na starobylej univerzite v\u00a0Pise. Jej hviezdnym \u0161tudentom bol\u00a0s\u00e1m Galileo Galilei, ktor\u00fd tu aj predn\u00e1\u0161al. V\u00a0tom \u010dase doch\u00e1dzal aj na hodiny spevu ku\u00a0Francovi Corellimu, tomu, ktor\u00e9ho spev sa dotkol jeho srdca. Corelli mu povedal: \u201eM\u00e1\u0161 kr\u00e1sny hlas.\u201c To bol kompliment! \u201eBol to jeden z\u00a0najsilnej\u0161\u00edch okamihov m\u00f4jho umeleck\u00e9ho \u017eivota,\u201c prizn\u00e1va. Aby mohol plati\u0165 lekcie, za\u010dal hr\u00e1va\u0165 po\u00a0baroch, ten prv\u00fd sa volal\u00a0Boccaccio, spom\u00edna si a v\u00a0dokumente vid\u00edme vlasat\u00e9ho po\u010dern\u00e9ho mlad\u00e9ho mu\u017ea s\u00a0bradou meno, ako preluduje na klav\u00edri v\u00a0piano bare. Jeho pies\u0148ov\u00fd reperto\u00e1r obsahoval \u0161l\u00e1gre ako New York, New York od Franka Sinatru, \u0161ans\u00f3ny Charlesa Aznavoura a Jacquesa Brela, hity Whitney Houston i Stevieho Wondera. \u201eZarobil som dos\u0165 pe\u0148az\u00ed, aby som si mohol v\u0161eli\u010do dopria\u0165 a\u00a0zoznamova\u0165 sa s\u00a0diev\u010datami, po \u010dom som ve\u013emi t\u00fa\u017eil…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Kr\u00e1sa vych\u00e1dza zvn\u00fatra<\/strong><\/p>\n

Mlad\u00e1 \u0161tudentka franc\u00faz\u0161tiny Enrica Cenzatti bola o\u00a013 rokov mlad\u0161ia, ona mala 22, on 34 rokov. Advok\u00e1cii sa Andrea po skon\u010den\u00ed univerzity venoval ve\u013emi kr\u00e1tko, zato v\u00a0piano baroch vyhr\u00e1val st\u00e1le. Enrica sa do vysok\u00e9ho po\u010dern\u00e9ho pianistu zamilovala, ke\u010f ho po\u010dula spieva\u0165 Aznavoura. \u201eSlzy mi stekali po tv\u00e1ri. Jeho hlas bol tak\u00fd \u013e\u00fabezn\u00fd, pln\u00fd, mu\u017en\u00fd, vr\u00facny, vyjadroval neskonal\u00fa dobrotu, l\u00e1skavos\u0165, \u0161\u013eachetnos\u0165, tomu prosto nemohla odola\u0165 \u017eiadna \u017eena.\u201c Z\u00a0jej strany to vraj bola l\u00e1ska na prv\u00fd poh\u013ead. Oslovila ho prv\u00e1, za\u010dali sa spolu bavi\u0165 a pozval ju na ve\u010deru. Enrica ho pri\u0165ahovala svojou svie\u017eos\u0165ou a\u00a0spont\u00e1nnos\u0165ou, sr\u0161ala z\u00a0nej mlados\u0165 a istota, mala kr\u00e1sny hlas a\u00a0e\u0161te kraj\u0161iu v\u00f4\u0148u. \u201eHoci som ju nikdy nevidel, viem, \u017ee je kr\u00e1sna. Kr\u00e1sa vych\u00e1dza z\u00a0vn\u00fatra. Vid\u00edm jej kr\u00e1su prostredn\u00edctvom srdca.\u201c Za\u010dali spolu \u017ei\u0165, vtedy bol e\u0161te iba nezn\u00e1my barov\u00fd pianista. Zobrali sa a\u00a0vo febru\u00e1ri 1995 Enrica priviedla na svet Amosa. Andrea t\u0155pol, aby sa nenarodil so zrakov\u00fdm postihnut\u00edm, aj ke\u010f pod\u013ea lek\u00e1rov to bolo v\u00fdsostne nepravdepodobn\u00e9. \u201eZa\u010dal som ho sk\u00fama\u0165 dotykmi,\u201c vybavuje si Bocelli prv\u00fd kontakt s\u00a0novorodeniatkom, \u201ejeho drobu\u010dk\u00fa hlavi\u010dku s chum\u00e1\u010dikmi vlasov, jeho no\u0161tek, cel\u00e9 to \u00fatle tel\u00ed\u010dko. Ke\u010f niekto nevid\u00ed, vn\u00edma dotykom omnoho citlivej\u0161ie. A\u00a0ja som schopn\u00fd vidie\u0165 rukami. Viem \u00faplne presne, ako vyzer\u00e1 Amos, ako vyzer\u00e1 Matteo.\u201c A\u00a0na inom mieste dopovedal: \u201eKe\u010f jeden zmysel ch\u00fdba, \u010fal\u0161\u00ed sa prirodzene prebud\u00ed k\u00a0\u017eivotu viac. C\u00edtim, po\u010dujem, vn\u00edmam v\u00f4ne lep\u0161ie ne\u017e ostatn\u00ed \u013eudia.\u201c<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kr\u00e1sny ako Omar Shariff\u00a0 <\/strong><\/p>\n

Rok 1992 nepredstavoval v\u00a0jeho \u017eivote m\u00ed\u013enik len preto, \u017ee sa stretol s\u00a0Enricou. Ten rok mu priniesol aj in\u00e9 osudov\u00e9 stretnutie. Mama Edi sa zvykla s\u0165a\u017eova\u0165: \u201eNi\u010d nedosiahne\u0161, preto\u017ee ni\u010d nerob\u00ed\u0161, nesna\u017e\u00ed\u0161 sa.\u201c Asi mala pravdu, pritak\u00e1va Andrea. \u201eBolo mi dobre u\u00a0n\u00e1s na dedine, so zvieratami, s\u00a0ko\u0148mi. Bol som trochu leniv\u00fd.\u201c Mama za neho v\u0161elikde rozosielala demo nahr\u00e1vky, ni\u010d sa v\u0161ak nedialo a\u00a0ona sa nemohla ubr\u00e1ni\u0165 sklamaniu. \u201eAle ja som vedel, \u017ee to pr\u00edde. V\u017edy som veril vo svoj osud a\u00a0svoje predur\u010denie.\u201c A\u00a0pri\u0161lo. Spev\u00e1k a\u00a0hudobn\u00edk Zucchero Fornaciari, zn\u00e1my aj mimo Talianska v\u010faka svojmu duetu Senza una donna (nahral ho s\u00a0britsk\u00fdm spev\u00e1kom Paulom Youngom) na Bocelliho na\u010fabil v hudobnom \u0161t\u00fadiu v\u00a0Modene, kam pri\u0161iel nahra\u0165 demo skladby Miserere, ktor\u00fa zlo\u017eil pre Luciana Pavarottiho. \u201eH\u013eadal som tenora, ktor\u00fd by piese\u0148 naspieval, aby som ju mohol predstavi\u0165 Pavarottimu,\u201c spom\u00edna v\u00a0dokumente dnes u\u017e postar\u0161\u00ed mu\u017e s divotvorn\u00fdm klob\u00fakom na hlave. Ke\u010f si Pavarotti nahrat\u00e9 demo vypo\u010dul, povedal Zucchcerovi, \u017ee: \u201eAk m\u00e1\u0161 tohto tenora, nepotrebuje\u0161 m\u0148a, ide mu to skvele.\u201c Napokon ale Pavarotti Miserere nahral. \u201eA m\u00f4j sen sa rozplynul,\u201c uzatv\u00e1ra s\u00a0\u00fasmevom Bocelli. Len\u017ee! Ke\u010f Zucchero vyrazil na turn\u00e9, Pavarotti mal mno\u017estvo in\u00fdch povinnost\u00ed, tak\u017ee viacer\u00e9 vyst\u00fapenia odriekol. A\u00a0tak ho nahradil onen \u201emlad\u00fd cti\u017eiadostiv\u00fd mu\u017e\u201c, ako maestro nazval nezn\u00e1meho slep\u00e9ho spev\u00e1ka. V\u00a0prestrihoch do minulosti vo filme vid\u00edme Bocelliho za klav\u00edrom, ako pred ve\u013ek\u00fdm publikom kdesi na otvorenom p\u00f3diu spieva s\u00a0Zuccherom duet, na sebe m\u00e1 ko\u017een\u00fa bunku a\u00a0na o\u010diach frajersk\u00e9 \u010dierne okuliare. A medzi hitmi Senza una donna \u010di Diamante sa Bocelli blysol opern\u00fdmi \u00e1riami, napr\u00edklad z\u00a0Pucciniho Turandot. \u201ePri\u0161lo mi, \u017ee tak\u00e9to spojenie popu a\u00a0opery by mohlo fungova\u0165 aj u mlad\u00fdch.\u201c Pre nevidom\u00e9ho spev\u00e1ka mal Zucchero slabos\u0165 od \u00fapln\u00e9ho za\u010diatku a\u00a0zasl\u00fa\u017eil sa o\u00a0rozbeh jeho kari\u00e9ry. Predstavil ho Caterine Caselli, b\u00fdvalej spev\u00e1\u010dke popul\u00e1rnej skupiny Gli Amici, ktor\u00e1 viedla nez\u00e1visl\u00e9 hudobn\u00e9 vydavate\u013estvo Sugar Music a okam\u017eite sa jej zap\u00e1\u010dil. \u201eKe\u010f som ho prv\u00fdkr\u00e1t videla, hovorila som si, je kr\u00e1sny ako Omar Shariff (egyptsk\u00fd herec, ktor\u00fd prerazil v\u00a0Hollywoode a\u00a0presl\u00e1vil sa rolou doktora \u017divaga v\u00a0rovnomennom filme). V\u017edy som vedela, \u017ee talianske bel canto je hudba, ktor\u00e1 bude ma\u0165 \u00faspech v\u00a0zahrani\u010d\u00ed.\u201c Na\u0161la pre Bocelliho vhodn\u00fa piese\u0148 a\u00a0za\u010diatkom roka 1994 ho prihl\u00e1sila na Festival della Canzone Italiana v\u00a0San Reme. Festival, ktor\u00fd vznikol v\u00a0roku 1951 (a funguje dodnes), mal v\u00a0spevavom Taliansku \u00fa\u017easn\u00fd kredit (\u00fadajne ho sledovala jedna tretina v\u0161etk\u00fdch Talianov) a prest\u00ed\u017e hudobnej s\u00fa\u0165a\u017ee, ktor\u00e1 rob\u00ed z\u00a0nezn\u00e1mych spev\u00e1kov hviezdy. Delil sa na dve s\u00fa\u0165a\u017en\u00e9 discipl\u00edny: Campioni (\u0160ampi\u00f3ni) a\u00a0Nuove Proposte (Nov\u00e9 talenty). V\u00a0tej druhej vyst\u00fapil 36-ro\u010dn\u00fd Andrea Bocelliho s milostnou baladou Il mare calmo della sera (Pokojn\u00e9 ve\u010dern\u00e9 more), lyrick\u00fdm bel cantom \u0161mrncnut\u00fdm rockovou gitarou, pri\u010dom s\u00e1m seba sprev\u00e1dzal na klav\u00edri. \u201eJe schopn\u00fd prejs\u0165 z\u00a0chrapl\u00e1ku, ako m\u00e1m ja, na tenorov\u00fd part,\u201c struhol poklonu svojmu objavu Zucchero, \u201eTo ma na \u0148om od za\u010diatku fascinovalo.\u201c Obecenstvo Bocelliho spev odmenilo neut\u00edchaj\u00facim standing ovation, bolo to prv\u00fd raz, \u010do nezn\u00e1my spev\u00e1k zo\u017eal tak\u00fd \u00faspech. Bocelli vyhral San Remo s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom bodov v\u00a0hist\u00f3rii festivalu. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed po v\u00ed\u0165azstve ho maestro Pavarotti prizval do svojho benefi\u010dn\u00e9ho koncertu Pavarotti & Friends, ktor\u00fd v\u00a0priamom prenose pren\u00e1\u0161ali mnoh\u00e9 eur\u00f3pske telev\u00edzie. Bocelli sa tak ocitol nielen v\u00a0spolo\u010dnosti ve\u013ek\u00e9ho maestra, ku ktor\u00e9mu prechov\u00e1val priam posv\u00e4tn\u00fa \u00factu, ale i jeho host\u00ed: Stinga, Boba Geldofa, Briana Maya \u010di Bryana Adamsa.<\/p>\n

\u00a0 \u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Time To Say Goodbye<\/strong><\/p>\n

Po roku bol v\u00a0San Reme znovu. Skon\u010dil v\u0161ak a\u017e \u0161tvrt\u00fd, aj napriek pesni\u010dke Con te partiro (Bez teba neod\u00eddem), ktor\u00e1 mala v\u0161etok potenci\u00e1l sta\u0165 sa hitom. Andrea z\u00a0nej nebol nad\u0161en\u00fd. Skladbu vydal ako singel, z ktor\u00e9ho sa predalo asi stotis\u00edc kusov. \u201eAle ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne sa nestalo,\u201c spom\u00edna Caterina Caselli. \u201eRok sa ni\u010d nedialo,\u201c dop\u013a\u0148a Zucchero. \u201ePotom mi zavolal Paul Young, kamar\u00e1t, \u017ee \u010di pozn\u00e1m Maskeho, toho boxera? \u010cak\u00e1 ho v\u00a0Nemecku z\u00e1pas o\u00a0titul majstra sveta. Chcel, aby som tam zaspieval. Bola to ve\u013ek\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165, ale ja som nemohol. Hne\u010f som si spomenul na Andreu.\u201c In\u00e1 verzia pr\u00edbehu hovor\u00ed, \u017ee pesni\u010dku zapo\u010dula v\u00a0jednej talianskej re\u0161taur\u00e1cii Sarah Brightman, lond\u00fdnska muzik\u00e1lov\u00e1 diva, a\u00a0t\u00e1 sa ozvala rovno Bocellimu. Vysvetlila mu, \u017ee jej priate\u013e, nemeck\u00fd boxer Henry Maske sa chyst\u00e1 na fin\u00e1lov\u00fd z\u00e1pas a\u00a0\u017ee by tam pesni\u010dku mohli zaspieva\u0165 ako duet. Maske, vtedaj\u0161\u00ed \u0161ampi\u00f3n Medzin\u00e1rodnej boxerskej feder\u00e1cie v\u00a0polo\u0165a\u017ekej v\u00e1he a\u00a0olympijsk\u00fd v\u00ed\u0165az, zvykol ka\u017ed\u00fd svoj \u00a0z\u00e1pas otvori\u0165 nejakou silnou pies\u0148ou, Sarah u\u00a0neho rok predt\u00fdm spievala Vangelisovo Dobytie raja. Ke\u010f si boxer Bocelliho nahr\u00e1vku vypo\u010dul, bol nad\u0161en\u00fd. Andrea a\u00a0Sarah ho naspievali v\u00a0taliansko-anglickej verzii, a\u00a0tak vznikol hit Time To Say Good Bye. Maske svoj fin\u00e1lov\u00fd z\u00e1pas prehral (\u0161lo o jeho prv\u00fa prehru v\u00a0celej kari\u00e9re) a po\u010das telev\u00edzneho prenosu, ktor\u00fd sledovalo 21 mili\u00f3nov div\u00e1kov, ozn\u00e1mil, \u017ee s\u00a0boxom kon\u010d\u00ed, \u017ee je \u201e\u010das poveda\u0165 zbohom\u201c. Ke\u010f Andrea a\u00a0Sarah duet nahrali s\u00a0Lond\u00fdnskym symfonick\u00fdm orchestrom, \u013eudia pred obchodmi s\u00a0hudobninami st\u00e1li rady, aby si ho mohli k\u00fapi\u0165. V\u00a0Nemecku sa dostal na prv\u00e9 miesto v\u00a0rebr\u00ed\u010dku singlov a\u00a0udr\u017eal sa tam \u0161trn\u00e1s\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov s odhadovan\u00fdm predajom 40 a\u017e 60.000 k\u00f3pi\u00ed denne. Vypukla bocellim\u00e1nia.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v m\u00e1jovom \u010d\u00edsle MIAU\u00a0 (2026)<\/i><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u201ePop-music je \u013eah\u0161ie uchopite\u013en\u00e1. Ka\u017ed\u00fd ju m\u00f4\u017ee po\u010d\u00fava\u0165 a\u00a0m\u00e1 z\u00a0tohto po\u010d\u00favania rados\u0165. Ale klasick\u00e1 hudba v\u00e1s m\u00f4\u017ee premeni\u0165. M\u00f4\u017ee v\u00e1m pom\u00f4c\u0165 dozrie\u0165. A\u00a0dnes je to dokonca d\u00f4le\u017eitej\u0161ie ako pred sto rokmi. \u010c\u00edm viac sa dot\u00fdkame nov\u00e9ho tis\u00edcro\u010dia, t\u00fdm je n\u00e1\u0161 svet hlu\u010dnej\u0161\u00ed a\u00a0zm\u00e4tenej\u0161\u00ed, takmer bez hodn\u00f4t, mno\u017estvo \u013eud\u00ed je roz\u010darovan\u00fdch. Klasick\u00e1 hudba, opera, spev […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14120,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[155,10],"tags":[],"class_list":["post-14119","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-maj-2026","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14119","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14119"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14119\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14127,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14119\/revisions\/14127"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14120"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}