![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/07\/s110-214x300.jpg\")
<\/a>Je pre v\u00e1s rezidencia sp\u00f4sob, ako sa na chv\u00ed\u013eu sta\u0165 niek\u00fdm in\u00fdm?<\/strong><\/p>\nNepovedala by som, \u017ee sa st\u00e1vam niek\u00fdm in\u00fdm, sk\u00f4r spozn\u00e1vam samu seba v in\u00fdch kontextoch, kult\u00farach a v istom stimuluj\u00facom diskomforte, ktor\u00fd na novom mieste pre\u017e\u00edvam. O tom presne bolo pre m\u0148a i Japonsko. A to je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, som si ist\u00e1, \u017ee keby som nemala tieto sk\u00fasenosti \u017eivota na r\u00f4znych miestach, ktor\u00e9 ma formovali posledn\u00fdch 15 rokov, bola by som dnes in\u00fd \u010dlovek.\u00a0Umeleck\u00e9 rezidencie s\u00fa toti\u017e ve\u013emi \u0161pecifick\u00e9, nie je to turizmus alebo kr\u00e1tka n\u00e1v\u0161teva. Po\u010das dvoch – troch mesiacov u\u017e za\u010dnete ma\u0165 na novom mieste \u017eivot alebo sa budete sna\u017ei\u0165 vytvori\u0165 si nejak\u00fd \u017eivotn\u00fd rytmus a siete, ktor\u00e9 v\u00e1s dr\u017eia. Ob\u013e\u00faben\u00e1 kaviare\u0148, bar, potraviny, spozn\u00e1vaj\u00fa v\u00e1s \u013eudia na miestnom trhu. Cez pr\u00e1cu m\u00e1te z\u00e1rove\u0148 priamy kontakt s dom\u00e1cimi. A vtedy sa d\u00e1 \u00eds\u0165 u\u017e viac do h\u013abky. Ako die\u0165a som nechodila na \u017eiadne dovolenky, s mojou mamou ako samo\u017eivite\u013ekou sme si to nemohli dovoli\u0165. Ale v dospelosti mi to bolo vynahraden\u00e9, v\u010faka mojej pr\u00e1ci, \u00faplne naplno a vlastne som v\u010fa\u010dn\u00e1, \u017ee to je takto.\u00a0Mala som u\u017e mo\u017enos\u0165 vysk\u00fa\u0161a\u0165 si \u017eivot v deviatich r\u00f4znych mest\u00e1ch. A popritom tvori\u0165.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nK Bratislave ste si h\u013eadali cestu dlh\u0161ie, v\u00a0knihe DYM o\u00a0nej hovor\u00edte ako o\u00a0meste, v\u00a0ktorom sa dobre t\u00fa\u017ei po in\u00fdch…<\/strong><\/p>\nBratislavu vn\u00edmam ako mesto, ktor\u00e9 si nepust\u00ed \u010dloveka pod ko\u017eu r\u00fdchlo. Mo\u017eno aj preto, \u017ee napr\u00edklad v New Yorku m\u00f4\u017eete by\u0165 mesiac a vyhl\u00e1si\u0165 sa za Newyor\u010danku a je to akceptovan\u00e9, to mesto dovol\u00ed \u013eu\u010fom osvoji\u0165 si ho, splyn\u00fa\u0165 s n\u00edm ve\u013emi r\u00fdchlo. Av\u0161ak v Bratislave mus\u00edte by\u0165 Pre\u0161por\u010danka tretej gener\u00e1cie, aby sa to r\u00e1talo (smiech). Bratislava mala pre m\u0148a pomal\u00fd n\u00e1beh. Ke\u010f som sa sem pris\u0165ahovala, takmer nikoho som nepoznala. Ale teraz ju vn\u00edmam ako moje mesto. Aj preto, \u017ee sa v nej dobre t\u00fa\u017ei po in\u00fdch. Ke\u010f vy\u0161la kniha DYM, fascinovalo ma, ko\u013eko \u013eud\u00ed sa s touto vetou stoto\u017enilo. Akoby som \u0148ou pomenovala nie\u010do, \u010do viselo vo vzduchu. Bratislava je ve\u013emi pr\u00edjemn\u00e1 na \u017eivot. Na hlavn\u00e9 mesto m\u00e1 \u0161pecifick\u00fa, mal\u00fa mierku. D\u00e1 sa \u013eahko obsiahnu\u0165 ch\u00f4dzou. To m\u00e1m na nej ve\u013emi rada. Bratislava nie je pr\u00edli\u0161 hlu\u010dn\u00e1 a nem\u00e1 anonymitu pr\u00edzna\u010dn\u00fa pre ve\u013ekomesto, pr\u00e1ve naopak, na ulici \u010di v kaviar\u0148ach podchv\u00ed\u013eou naraz\u00edte na zn\u00e1mych. A tu prich\u00e1dza jej \u201eprobl\u00e9m\u201d, Bratislava nie je ve\u013ekomesto a nem\u00e1 atmosf\u00e9ru metropoly. Verejn\u00fd priestor tu nie je presahuj\u00faci, magick\u00fd. Je n\u00e1m v nej dobre, ale z\u00e1rove\u0148 t\u00fa\u017eime po in\u00fdch mest\u00e1ch, po ve\u013ekolepej architekt\u00fare, atmosf\u00e9re, z ktorej sa n\u00e1m zato\u010d\u00ed hlava. Po Budape\u0161ti, Lond\u00fdne, Berl\u00edne, New Yorku…\u00a0Osobne t\u00fa\u017eim aj po v\u00e4\u010d\u0161ej multikult\u00farnosti a pluralite mo\u017enost\u00ed. To je napr\u00edklad vec, ktor\u00fa m\u00e1m v New Yorku ve\u013emi rada.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNakoniec Bratislavu v\u00a0knihe vykres\u013eujete ako miesto neoby\u010dajne mil\u00fdch pr\u00edbehov, ktor\u00e9 ste za\u017eili s\u00a0\u013eu\u010fmi \u010di pri ich pozorovan\u00ed… <\/strong><\/p>\nForm\u00e1t pozorovan\u00ed a kr\u00e1tkych pr\u00edbehov je pre m\u0148a, pisate\u013esky, najprirodzenej\u0161\u00ed. Bav\u00ed ma sk\u00fa\u0161a\u0165 na malom priestore nieko\u013ek\u00fdch str\u00e1n zachyti\u0165 nie\u010do, \u010do sa len mihlo v\u00a0okol\u00ed, ale pr\u00edde mi ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9, zauj\u00edmav\u00e9 \u010di hodnotn\u00e9. Sna\u017ei\u0165 sa t\u00fa kvalitu posun\u00fa\u0165 \u010falej. \u0164a\u017eko poveda\u0165, ktor\u00fd je m\u00f4j najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00ed pr\u00edbeh z\u00a0knihy. K pr\u00edbehu \u201ePani s ta\u0161kami\u201d, ktor\u00fd je pr\u00edbehom pani bez domova, ktor\u00e1 sa v Bratislave vyn\u00e1ra na r\u00f4znych miestach v r\u00f4znom \u010dase, m\u00e1m v\u0161ak ve\u013emi vr\u00facny vz\u0165ah. Asi aj preto, ako vznikol. Bol to jeden ve\u013emi prchav\u00fd a siln\u00fd moment a zachyti\u0165 ho bolo ot\u00e1zkou \u010dasu a ve\u013ek\u00e9ho zanietenia, akoby to bola najd\u00f4le\u017eitej\u0161ia vec na svete. Po tomto ne\u010dakanom ve\u010dernom stretnut\u00ed som pri\u0161la domov, sadla som si k stolu a r\u00fdchlo som zapisovala, \u010do n\u00e1m pani vyrozpr\u00e1vala. Nebolo to len o zachyten\u00ed obsahu, ale aj o jej sp\u00f4sobe rozpr\u00e1vania, ktor\u00fd ma uhranul \u0161pecifickou text\u00farou. Chcela som r\u00fdchlo zachyti\u0165 nie\u010do ve\u013emi krehk\u00e9, ale z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi siln\u00e9. Pr\u00edtomnos\u0165 Pani s ta\u0161kami vo verejnom priestore Bratislavy pre m\u0148a bola z\u00e1sadn\u00e1 a z\u00e1le\u017ealo mi na tom, aby po nej ostala nejak\u00e1 stopa – okrem tej v mysliach \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ju pravidelne stretali.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nRada pracujete spont\u00e1nne v\u00a0ter\u00e9ne? Ako v\u00e1m napadlo na ru\u0161nom Manhattane vymie\u0148a\u0165 pr\u00edbehy \u013eud\u00ed za mu\u0161le? <\/strong><\/p>\nK tomuto typu pr\u00e1ce som sa dopracovala po \u010dase, ale pri\u0161lo to prirodzene. Asi to s\u00favis\u00ed sa aj s t\u00fdm, \u017ee som sama flan\u00e9rka a odmali\u010dka sa zo v\u0161etk\u00e9ho najrad\u0161ej t\u00falam, v pr\u00edrode aj v meste. V New Yorku som mala dlh\u0161ie chu\u0165 spravi\u0165 nie\u010do vo verejnom priestore, lebo jeho energia a dynamika je tam ve\u013emi \u0161pecifick\u00e1. Verejn\u00fd priestor je tam ako sc\u00e9na, ob\u00fdva\u010dka, dejisko viac \u010di menej uverite\u013en\u00fdch pr\u00edbehov a situ\u00e1ci\u00ed. Niekedy \u0165a\u017eko rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u010di sa pr\u00e1ve nat\u00e1\u010da film, alebo to, \u010do vid\u00edte, je ka\u017edodenn\u00e1 realita. M\u00f4j happening pri\u0161iel spont\u00e1nne. Shells for Stories, ako som ho nazvala, vy\u0161iel z t\u00fa\u017eby vst\u00fapi\u0165 do newyorskej ulice nie ako pas\u00edvna pozorovate\u013eka, ale ako akt\u00edvna \u00fa\u010dastn\u00ed\u010dka. L\u00e1kali ma interakcie s nezn\u00e1mymi \u013eu\u010fmi a zbieranie pr\u00edbehov. Ke\u010f som s t\u00fdm za\u010dala, nemala som v\u00f4bec \u017eiadne o\u010dak\u00e1vania. A to, \u010do som za\u017e\u00edvala, bolo tak\u00e9 bohat\u00e9, \u017ee som o tom za\u010dala spont\u00e1nne p\u00edsa\u0165 knihu. Pr\u00edbehy boli len jednou vrstvou toho cel\u00e9ho. A po\u010das t\u00fdch p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov mi \u013eudia vyrozpr\u00e1vali ve\u013emi osobn\u00e9 veci, ktor\u00e9 pokr\u00fdvali cel\u00fa \u0161k\u00e1lu \u013eudskej sk\u00fasenosti. Vypo\u010dula som si v\u0161etko od pr\u00edbehu stratenej a n\u00e1jdenej bato\u017einy a\u017e po stratu bl\u00edzkych, h\u013eadanie zmyslu \u017eivota \u010di \u0165a\u017ek\u00e9 pr\u00edbehy imigr\u00e1cie. \u010eal\u0161ou rovinou bolo spozn\u00e1vanie seba samej v tejto situ\u00e1cii, nie je jednoduch\u00e9 sadn\u00fa\u0165 si len tak v NYC na ulicu a exponova\u0165 sa. Bolo to fyzicky aj ment\u00e1lne dos\u0165 n\u00e1ro\u010dn\u00e9, ale pon\u00faklo mi to ne\u010dakan\u00fd priestor pre sebaspozn\u00e1vanie.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u010co bolo posolstvom performance Dr\u017ea\u0165 Rieku, v\u00a0ktorom ste pracovali s tokom Dunaja?<\/strong><\/p>\nToto predstavenie som vytvorila s Evou Prie\u010dkovou, pohybovou umelky\u0148ou, s ktorou spolupracujem u\u017e p\u00e1r rokov. Pr\u00e1ve v\u010faka jej vedeniu som sa odv\u00e1\u017eila vykro\u010di\u0165 do z\u00f3ny pohybu a performat\u00edvneho vyjadrenia sa. Obe m\u00e1me rady pr\u00e1cu s konkr\u00e9tnym miestom, ktor\u00e9 sk\u00famame a reagujeme na\u0148. Vtedy sme si vybrali breh Dunaja v Bratislave na Pe\u010dnianskej pl\u00e1\u017ei. Chodili sme tam dva mesiace, navn\u00edmali prostredie a postupne formovali choreografiu. \u010cas\u0165 predstavenia sa odohr\u00e1va na pl\u00e1\u017ei a \u010das\u0165 v rieke, do ktorej vst\u00fapime a\u017e po ramen\u00e1, kr\u00e1\u010dame s pr\u00fadom aj proti nemu, tancujeme. Cel\u00e9 to m\u00e1 mnoho vrstiev, ale d\u00f4le\u017eit\u00e1 je asi t\u00e1, \u017ee pohybovo reagujeme na tok rieky, ktor\u00fd doslova testujeme vlastn\u00fdmi telami. Sk\u00famali sme ot\u00e1zky: Kde kon\u010d\u00ed rieka? Ak\u00fd je n\u00e1\u0161 vz\u0165ah s \u0148ou? Ako rieka vstupuje do na\u0161ich tiel? Kde kladie odpor, kde s\u00faznie? Bolo to cel\u00e9 ve\u013emi poetick\u00e9 a do ve\u013ekej miery abstraktn\u00e9 a div\u00e1ci si v tom mohli n\u00e1js\u0165 svoje v\u00fdznamy a obrazy. Premi\u00e9ru sme mali v polovici novembra 2022, museli sme by\u0165 v neopr\u00e9nov\u00fdch oblekoch, voda mala dvan\u00e1s\u0165 stup\u0148ov. Ve\u013emi rada spom\u00ednam aj na sk\u00fa\u0161kov\u00e9 obdobie, prezliekali sme sa rovno na pl\u00e1\u017ei, v zime, v\u0161etko to bolo ve\u013emi skuto\u010dn\u00e9 a trochu drsn\u00e9, \u017eiadna \u0161at\u0148a a komfort, len termoska s tepl\u00fdm \u010dajom. C\u00edtila som sa v tom obdob\u00ed ve\u013emi dobre a\u00a0zdravo. Otu\u017eovanie v neopr\u00e9ne mi ostalo doteraz. K Dunaju m\u00e1m ve\u013emi vr\u00facny vz\u0165ah. Ke\u010f som pri \u0148om, ani ve\u013emi net\u00fa\u017eim po in\u00fdch mest\u00e1ch (\u00fasmev).<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV Catalogue of Endings spolu s\u00a0Martinom Jen\u010dom p\u00ed\u0161ete, \u017ee sme spolo\u010dnos\u0165 nau\u010den\u00e1 pokra\u010dova\u0165, preto sme tak\u00ed zl\u00ed v\u00a0ukon\u010dovan\u00ed vec\u00ed …<\/strong><\/p>\nKoncept knihy vymyslel Martin, ktor\u00fd sa t\u00e9mou zaoberal u\u017e dlh\u0161ie vo ve\u013emi osobnej rovine. Jedn\u00fdm z jeho z\u00e1kladn\u00fdch impulzov bolo, \u017ee prestal robi\u0165 podujatie, ktor\u00e9 bolo ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e9 a spoluorganizoval ho 10 rokov. Raz mi rozpr\u00e1val, \u017ee ke\u010f sa rozhodol ukon\u010di\u0165 to, poc\u00edtil obrovsk\u00fa \u013eahkos\u0165. Ale reakcia okolia bola zvl\u00e1\u0161tna, \u013eudia sa \u010dudovali, pre\u010do. Mysleli si, \u017ee mus\u00ed by\u0165 nie\u010do zle. A on si uvedomil, \u017ee sme nastaven\u00ed tak, \u017ee skon\u010di\u0165 m\u00e1me len nie\u010do, \u010do u\u017e v\u00f4bec nefunguje \u2013 \u017ee n\u00e1\u0161 vz\u0165ah ku koncom je problematick\u00fd a \u010dasto nezdrav\u00fd. Oslovil ma, \u010di by som knihu o koncoch nenap\u00edsala spolu s n\u00edm. U\u017e sme predt\u00fdm spolupracovali a sadli sme si \u013eudsky aj vn\u00edman\u00edm sveta. M\u0148a t\u00e1 t\u00e9ma nadchla, asi aj preto, lebo sa rada v\u0155tam vo veciach, ktor\u00e9 s\u00fa spolo\u010densky opom\u00ednan\u00e9 \u010di tabuizovan\u00e9.\u00a0T\u00e9mu konca sme nevn\u00edmali ako nie\u010do abstraktn\u00e9, m\u00e1 ve\u013ea konkr\u00e9tnych pod\u00f4b. Pomerne r\u00fdchlo sa n\u00e1m ujasnil koncept, \u017ee to bude katal\u00f3g najr\u00f4znej\u0161\u00edch koncov z\u00a0oblasti vizu\u00e1lneho umenia, pop kult\u00fary, filmu…<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nV\u00a0knihe opisujete koniec ako objatie, pr\u00e1zdnu poli\u010dku \u010di do\u010d\u00edtan\u00fa knihu, koniec, ktor\u00fd zostane \u017ei\u0165 vo v\u00e1s, alebo naopak, ktor\u00fd vo v\u00e1s ni\u010d nenech\u00e1… Ktor\u00fd vo v\u00e1s zanechal najhlb\u0161\u00ed dojem?<\/strong><\/p>\nJe ich ve\u013ea. Ale v prvom momente sa mi vynor\u00ed obraz Mariny Abramovi\u0107 a Ulaya, ako oproti sebe cel\u00e9 t\u00fd\u017edne kr\u00e1\u010daj\u00fa, ka\u017ed\u00fd z jednej strany \u010c\u00ednskeho m\u00faru. Toto dielo m\u00e1 pre m\u0148a kr\u00e1sne vyv\u00e1\u017een\u00fd p\u00e1tos a maxim\u00e1lnu jednoduchos\u0165 gesta. Je to v nie\u010dom minimalistick\u00e9, v nie\u010dom pomp\u00e9zne a siln\u00e9 dielo. Nielen fyzick\u00fdm v\u00fdkonom, ale samotnou spr\u00e1vou, ktor\u00fa nesie.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n\u010co naj\u0165a\u017e\u0161ie ste v\u00a0\u017eivote museli ukon\u010di\u0165?<\/strong><\/p>\nHne\u010f sa mi vybav\u00ed m\u00f4j odchod z posledn\u00e9ho bytu, ktor\u00fd bol moj\u00edm domovom posledn\u00fdch 10 rokov. Tento koniec bol nesmierne \u0165a\u017ek\u00fd, nie samotn\u00e9 vys\u0165ahovanie sa, ale moment, ke\u010f som sa rozhodla. A nakoniec sa uk\u00e1zalo, \u017ee to bolo jedno z najlep\u0161\u00edch \u017eivotn\u00fdch rozhodnut\u00ed. Opustila som nie\u010do, \u010do u\u017e bolo nezdrav\u00e9 a nefunk\u010dn\u00e9 (mysl\u00edm t\u00fdm vz\u0165ah s\u00a0prenaj\u00edmate\u013emi) a pri\u0161lo ku mne nov\u00e9 miesto, ktor\u00e9 je nakoniec e\u0161te lep\u0161ie. Bol to jeden z t\u00fdch koncov, kedy sa uk\u00e1zalo, \u017ee odvaha pusti\u0165 nie\u010do nenap\u013a\u0148aj\u00face \u010di zra\u0148uj\u00face m\u00f4\u017ee by\u0165 otvoren\u00edm priestoru pre to, \u010do si naozaj zasl\u00fa\u017eime.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nNa\u0161li ste typ konca, ktor\u00fd nie je tragick\u00fd, ale kr\u00e1sny?<\/strong><\/p>\nMoja ob\u013e\u00faben\u00e1, u\u017e ne\u017eij\u00faca franc\u00fazska film\u00e1rka Agn\u00e8s Varda raz povedala: \u201e\u0160\u0165astie je to, \u010do som dnes mala na ra\u0148ajky: \u010derven\u00fd mel\u00f3n a parmsk\u00fa \u0161unku. Mix sladk\u00e9ho a slan\u00e9ho. Alebo m\u00e1m rada aj mal\u00fd k\u00fasok syra s pomaran\u010dovou marmel\u00e1dou – mix radosti a sm\u00fatku, to, \u010do je v\u017edy v n\u00e1s. Melanch\u00f3lia a z\u00e1rove\u0148 energia. Kontrasty, ktor\u00e9 sa neust\u00e1le prel\u00ednaj\u00fa. Mysl\u00edm, \u017ee to je \u0161\u0165astie.\u201c Vn\u00edmam to tak, \u017ee h\u013abka aj kr\u00e1sa toho, \u010do \u017eijeme, spo\u010d\u00edva \u010dasto pr\u00e1ve v tej ambivalentnosti em\u00f3ci\u00ed. Napr\u00edklad aj v tom, \u017ee sa l\u00fa\u010dime s nie\u010d\u00edm, s \u010d\u00edm je \u0165a\u017ek\u00e9 sa l\u00fa\u010di\u0165. Ako inak by sme si uvedomili hodnotu vec\u00ed, vz\u0165ahov, pr\u00edbehov? A v tomto duchu som pre moju knihu Ministerstvo mal\u00fdch radost\u00ed vybrala na \u00favod cit\u00e1t od japonsk\u00e9ho dramatika Zeami Motokiyo zo 14. storo\u010dia: \u201eM\u00f4j dom zhorel – m\u00e1m kraj\u0161\u00ed v\u00fdh\u013ead na vych\u00e1dzaj\u00faci mesiac.\u201c<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n
foto Peter Kme\u0165, Nora Sap\u00e1rov\u00e1<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nCel\u00fd rozhovor si pre\u010d\u00edtate v letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" \u013dahn\u00fa\u0165 si do \u010derstvo oprat\u00fdch per\u00edn, pl\u00e1va\u0165 v rybn\u00edkoch, jazer\u00e1ch, riekach \u010di moriach, pri objat\u00ed c\u00edti\u0165 tlkot srdca toho druh\u00e9ho… \u010co n\u00e1s skuto\u010dne rob\u00ed \u0161\u0165astn\u00fdmi? Katar\u00edna Polia\u010dikov\u00e1 m\u00e1 vo svojom zozname jasno, neust\u00e1le ho roz\u0161iruje a motivuje k tomu aj okolie. \u017divot pozoruje v\u0161etk\u00fdmi zmyslami, vn\u00edma kr\u00e1su aj tam, kde in\u00fdm unik\u00e1 a hravo […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14256,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,157],"tags":[],"class_list":["post-14255","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-leto-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14255","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14255"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14255\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14260,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14255\/revisions\/14260"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14256"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14255"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14255"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14255"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/07\/s300-scaled.jpg\")
<\/a>Spom\u00ednate si na okamih, kedy sa zrodil n\u00e1pad na knihu Ministerstvo mal\u00fdch radost\u00ed? <\/strong><\/p>\n