{"id":14329,"date":"2026-09-07T21:35:49","date_gmt":"2026-09-07T19:35:49","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14329"},"modified":"2026-09-07T21:35:49","modified_gmt":"2026-09-07T19:35:49","slug":"martin-scorsese-majster-v-skumani-temnej-stranky-cloveka","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/martin-scorsese-majster-v-skumani-temnej-stranky-cloveka\/","title":{"rendered":"Martin Scorsese – Majster v\u00a0sk\u00faman\u00ed temnej str\u00e1nky \u010dloveka"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Martin Scorsese je \u017eij\u00faca legenda a jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch re\u017eis\u00e9rov v dejin\u00e1ch kinematografie. Jeho diela nazbierali neuverite\u013en\u00fdch 101 nomin\u00e1ci\u00ed na Oscara, a\u00a0predsa by len m\u00e1lokto spo\u010d\u00edtal, ko\u013ekokr\u00e1t sa tento tvorca v\u00a0\u017eivote ocitol na dne a\u00a0cestu na vrchol znova pr\u00e1cne vy\u0161liapal. \u010eakova\u0165 mu za desiatky hod\u00edn filmovej z\u00e1bavy by bolo trochu m\u00e1lo – tento \u010dlovek si zasl\u00fa\u017ei by\u0165 in\u0161pir\u00e1ciou.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Ke\u010f ned\u00e1vno na streamovacej platforme Apple TV+ pribudol dokument Mr. Scorsese, fan\u00fa\u0161ikovia, be\u017en\u00ed div\u00e1ci aj kritici neskr\u00fdvali nad\u0161enie. Jedin\u00e9, \u010do takmer p\u00e4\u0165hodinov\u00e9mu seri\u00e1lu zhodne vy\u010d\u00edtaj\u00fa, je to, \u017ee sa niektor\u00fdm filmom venuje len okrajovo, alebo ich dokonca vynech\u00e1va \u00faplne. Podrobne zmapova\u0165 pozadie vzniku, umeleck\u00e9 postupy \u010di svedectv\u00e1 protagonistov je v\u0161ak pri v\u0161etk\u00fdch Scorseseho dielach prakticky nemo\u017en\u00e9, ve\u010f len celove\u010dern\u00fdch filmov nakr\u00fatil doteraz dvadsa\u0165\u0161es\u0165 a\u00a0ka\u017ed\u00fd z\u00a0nich by si zasl\u00fa\u017eil na\u0161u pozornos\u0165. Taxik\u00e1r, Z\u00fariaci b\u00fdk, Posledn\u00e9 poku\u0161enie Krista, Mafi\u00e1ni, Mys hr\u00f4zy, Kas\u00edno, Skryt\u00e1 identita, Kundun, Prekliaty ostrov, Vlk z Wall Street… to v\u0161etko s\u00fa sn\u00edmky, ktor\u00e9 sa nezmazate\u013ene zap\u00edsali do filmovej hist\u00f3rie. A\u00a0re\u017e\u00edroval ich jedin\u00fd mu\u017e. Martin Scorsese.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vyhnanie z\u00a0raja<\/strong><\/p>\n

\u201eJe majstrom v sk\u00faman\u00ed temnej str\u00e1nky \u010dloveka,\u201c povedal o \u0148om Leonardo DiCaprio a poh\u013ead na Scorseseho \u017eivot napoved\u00e1, pre\u010do ho pr\u00e1ve t\u00e1to t\u00e9ma tak ve\u013emi zauj\u00edma. Komplikovan\u00e9 osobnosti, machizmus, n\u00e1silie, ale aj hlbok\u00e1 viera… V\u0161etko, \u010do je pre jeho tvorbu tak\u00e9 typick\u00e9, obklopovalo ho prakticky od narodenia. Na svet pri\u0161iel 17. novembra 1942 v New Yorku, no vzduch, ktor\u00fd d\u00fdchal, bol taliansky. Star\u00ed rodi\u010dia z rod\u00edn Cappaovcov a Scorseseovcov pri\u0161li za oce\u00e1n za\u010diatkom 20. storo\u010dia z rovnakej oblasti na Sic\u00edlii a usadili sa v \u0161tvrti Little Italy na Manhattane. V\u00e4\u010d\u0161ina pris\u0165ahovalcov pracovala v ne\u010falekej textilnej \u0161tvrti Garment District, kde sa v budov\u00e1ch s vysok\u00fdmi stropmi nach\u00e1dzali dielne, sklady l\u00e1tok a luxusn\u00e9 showroomy. Pr\u00e1ve na tomto mieste sa po prv\u00fdkr\u00e1t stretla kraj\u010d\u00edrka Catherine a \u017eehliar Charles, zamilovali sa do seba a v roku 1933 uzavreli man\u017eelstvo. Spo\u010diatku \u017eili v pre\u013eudnenom n\u00e1jomnom dome v Little Italy, no ke\u010f sa im narodil syn Frank, pres\u0165ahovali sa do pokojnej\u0161ej \u010dasti Corona v Queense, ktor\u00e1 so svojimi nov\u00fdmi cestami a radmi tehlov\u00fdch bytoviek pon\u00fakala ove\u013ea lep\u0161ie podmienky na v\u00fdchovu det\u00ed. Pr\u00e1ve tam do rodiny Scorseseovcov pribudol aj Martin Charles, prez\u00fdvan\u00fd Marty. \u201eV mojich detsk\u00fdch o\u010diach bola Corona ako raj,\u201c hovor\u00ed re\u017eis\u00e9r o prv\u00fdch rokoch \u017eivota, ktor\u00e9 pre\u017eil v dom\u010deku s malou z\u00e1hradou, k\u00faskom tr\u00e1vy, stromom a so star\u00fdmi rodi\u010dmi, tetami a bratancami, \u010do by kame\u0148om dohodil. Jedn\u00e9ho d\u0148a sa v\u0161ak pred o\u010dami mal\u00e9ho Martina jeho otec pobil s prenaj\u00edmate\u013eom ich domu a\u00a0idylke bol koniec. \u201eMo\u017eno si myslel, \u017ee m\u00f4j otec bol zapleten\u00fd do podsvetia, \u010do v skuto\u010dnosti nebol, no trochu sa tak spr\u00e1val,\u201c spom\u00edna re\u017eis\u00e9r v knihe Rozhovory so Scorseseom. Bolo to drsn\u00e9, do pouli\u010dnej mely ktosi dokonca vytiahol sekeru, tak\u017ee len so \u0161\u0165ast\u00edm v\u0161etci vyviazli \u017eiv\u00ed a\u00a0zdrav\u00ed. Karty v\u0161ak u\u017e boli rozdan\u00e9 a\u00a0osud Scorseseovcov spe\u010daten\u00fd. \u201eVe\u013emi dobre si pam\u00e4t\u00e1m, ak\u00fa neskuto\u010dn\u00fa traumu to sp\u00f4sobilo… Vyhnali n\u00e1s z raja.\u201c Marty mal sedem \u010di osem rokov, ke\u010f sa jeho \u017eivot oto\u010dil o 180 stup\u0148ov. Rodina opustila bezpe\u010die Corony a pres\u0165ahovala sa sp\u00e4\u0165 na Manhattan, kde na\u0161li \u010fal\u0161\u00ed stiesnen\u00fd, ale aspo\u0148 vlastn\u00fd podn\u00e1jom o\u00a0p\u00e1r vchodov \u010falej od rodi\u010dov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Medzi vrahom a diablom<\/strong><\/p>\n

Bolo to tam drsn\u00e9. \u0160tvr\u0165 Little Italy si delilo nieko\u013eko klanov, na uliciach be\u017ene doch\u00e1dzalo k\u00a0n\u00e1siliu a\u00a0Charles Scorsese synov u\u010dil, aby ni\u010d nevideli, ni\u010d nehovorili a od nikoho neprij\u00edmali \u201el\u00e1skavosti\u201c. On s\u00e1m sa sna\u017eil dr\u017ea\u0165 bokom, no \u010dasto musel zasiahnu\u0165, aby zachr\u00e1nil svojho brata Joea, pouli\u010dn\u00e9ho zlodeja a\u00a0hazardn\u00e9ho hr\u00e1\u010da, prez\u00fdvan\u00e9ho \u201eThe Bug\u201c, teda Chrob\u00e1k, preto\u017ee sa motal okolo mafi\u00e1nov a liezol im na nervy ako otravn\u00fd hmyz. N\u00e1silie hrozilo neust\u00e1le a mal\u00fd Marty videl hrozn\u00e9 veci. Aj po vy\u0161e polstoro\u010d\u00ed s kamar\u00e1tmi z detstva spom\u00edna, \u017ee raz v noci zbadali na ulici pri cintor\u00edne nehybne le\u017ea\u0165 mu\u017ea v peknom oble\u010den\u00ed a jeden z nich mu do diery v hlave str\u010dil ceruzku, aby sa uistil, \u017ee ju vyv\u0155tala gu\u013eka. Scorseseho domov na 253 Elizabeth St. bol prakticky v epicentre diania. Hne\u010f za rohom sa tiahla Bowery, pln\u00e1 bezdomovcov a\u00a0alkoholikov, a\u00a0len o\u00a0p\u00e1r blokov \u010falej bola Mulberry Street so skl\u00e1dkou, kde \u010dasto nach\u00e1dzali odhoden\u00e9 tel\u00e1. Prv\u00fa prez\u00fdvali Devil’s Mile (Diablova m\u00ed\u013ea), druh\u00fa Murder Mile (Vra\u017eedn\u00e1 m\u00ed\u013ea). V takomto prostred\u00ed Marty Scorsese vyrastal.<\/p>\n

Ve\u013ea \u010dasu tr\u00e1vil zatvoren\u00fd vn\u00fatri. Ke\u010f mal tri roky, diagnostikovali mu astmu a na Manhattane, plnom dymu z uho\u013en\u00fdch pec\u00ed, v\u00fdfukov\u00fdch plynov a prachu z textiln\u00fdch dieln\u00ed, sa jeho stav rap\u00eddne zhor\u0161il. Rodi\u010dia mu zakazovali chodi\u0165 von, a tak cel\u00e9 hodiny sed\u00e1val pri okne a pozoroval ritu\u00e1ly ulice: susedov, n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 procesie aj mafi\u00e1nov post\u00e1vaj\u00facich na rohoch. Dnes u\u017e s\u00a0nadh\u013eadom hovorieva, \u017ee r\u00e1m okna na Elizabeth Street bol jeho prv\u00fdm filmov\u00fdm pl\u00e1tnom, no jednoduch\u00e9 to rozhodne nebolo. Chlapec bral lieky a zatv\u00e1ral sa do parn\u00e9ho stanu, ktor\u00fd mu rodi\u010dia doma vyrobili, no po\u010das hor\u00facich letn\u00fdch dn\u00ed a noc\u00ed aj tak takmer zomieral. V \u00fazkych uliciach Little Italy sa nepohol ani v\u00e1nok, vzduch bol hust\u00fd, pln\u00fd vlhkosti a\u00a0smogu. V\u00fdchodisko z bez\u00fate\u0161nej situ\u00e1cie napokon jeho otec na\u0161iel v\u010faka p\u00fata\u010dom s n\u00e1pisom \u201eIced Air\u201c – za\u010dal chlapca br\u00e1va\u0165 z\u00a0kina do kina. No k\u00fdm pre v\u00e4\u010d\u0161inu \u013eud\u00ed z rozhor\u00fa\u010den\u00fdch bytov bola funk\u010dn\u00e1 klimatiz\u00e1cia rovnak\u00fdm magnetom ako samotn\u00fd film, u\u00a0Martyho to z\u010faleka neplatilo.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Vo\u013ene d\u00fdcham<\/strong><\/p>\n

Dianie na pl\u00e1tne ho hlboko fascinovalo a jeho \u017eivot doslova z\u00e1visel od filmov – od westernov \u010di vojnov\u00fdch sn\u00edmok a\u017e po historick\u00e9 dr\u00e1my. Len v kine mohol vo\u013ene d\u00fdcha\u0165, doslova aj v prenesenom v\u00fdzname. Za\u010dal si vym\u00fd\u0161\u013ea\u0165 vlastn\u00e9 pr\u00edbehy a u\u017e ako 11- \u010di 12-ro\u010dn\u00fd kreslil obr\u00e1zky, ktor\u00e9 napodob\u0148ovali pohyb. V podstate \u0161lo o ak\u00e9si prv\u00e9 storyboardy s presnou polohou kamery a\u00a0titulkami, no hoci cel\u00e1 Martinova rodina filmy milovala, s\u00a0t\u00fdmto u\u00a0nich nepochodil. Ako vysvet\u013euje v dokument\u00e1rnom seri\u00e1li Mr. Scorsese, v ich svete \u201echlap mal by\u0165 chlapom\u201c a\u00a0mlad\u00e9mu mu\u017eovi sa pon\u00fakali v podstate len dve mo\u017enosti, ako si z\u00edska\u0165 re\u0161pekt: sta\u0165 sa mafi\u00e1nom, alebo k\u0148azom. Pre Martyho to nebola \u0165a\u017ek\u00e1 vo\u013eba – Star\u00e1 katedr\u00e1la sv. Patrika v\u00a0\u0148om toti\u017e vyvol\u00e1vala podobn\u00e9 pocity ako kino. Pre chlapca, ktor\u00fd tr\u00e1vil dni pozorovan\u00edm hriechu a n\u00e1silia priamo pod svojimi oknami, sa k\u0148az stal takmer filmov\u00fdm hrdinom bojuj\u00facim proti okolitej temnote. Po prvom ro\u010dn\u00edku na strednej \u0161kole preto prest\u00fapil do semin\u00e1ra, pevne rozhodnut\u00fd sta\u0165 sa mision\u00e1rom.<\/p>\n

Nebolo to v\u0161ak to prav\u00e9. Zop\u00e1r mesiacov e\u0161te zvl\u00e1dol bez probl\u00e9mov, no potom za\u010dal viac ne\u017e na Boha myslie\u0165 na diev\u010dat\u00e1, filmy a rock’n’roll. Nakoniec ho vyhodili, lebo vraj \u201enedok\u00e1\u017ee dodr\u017eiava\u0165 discipl\u00ednu\u201c. Pre\u0161iel teda sp\u00e4\u0165 do starej \u0161koly, ale c\u00edtil sa straten\u00fd. \u201eMusel som si n\u00e1js\u0165 nov\u00fa cestu, lebo na ulici by som nepre\u017eil,\u201c hovor\u00ed re\u017eis\u00e9r a\u00a0s\u00a0l\u00e1skou spom\u00edna na mlad\u00e9ho k\u0148aza otca Principeho, ktor\u00fd mu pomohol vykro\u010di\u0165 t\u00fdm spr\u00e1vnym smerom. Chlapcov z\u00a0farnosti br\u00e1val do kina, po\u017ei\u010diaval im knihy a vysvet\u013eoval, \u017ee existuje aj svet mimo hran\u00edc ich \u0161tvrte. Vravel im, \u017ee nemusia \u017ei\u0165 tak ako ostatn\u00ed, \u017ee sa maj\u00fa vzdela\u0165 a\u00a0nie\u010do dobr\u00e9 so svojimi \u017eivotmi spravi\u0165. A ke\u010f jeden z\u00a0partie ako 18-ro\u010dn\u00fd pod\u013eahol rakovine, Marty sa definit\u00edvne rozhodol, \u017ee k\u0148azovu radu posl\u00fachne. Prihl\u00e1sil sa na Newyorsk\u00fa univerzitu, najsk\u00f4r z\u00edskal titul v anglickej literat\u00fare a\u00a0potom pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu filmovej tvorby. Bolo to \u0161\u0165astn\u00e9 obdobie. Kone\u010dne robil to, \u010do v\u017edy chcel a\u00a0navy\u0161e sa bl\u00e1znivo zamiloval. Pri nakr\u00facan\u00ed jedn\u00e9ho zo svojich \u0161tudentsk\u00fdch filmov It’s Not Just You, Murray! spoznal tane\u010dnicu Laraine Marie Brennan, v\u00a0polovici m\u00e1ja 1965 sa s \u0148ou o\u017eenil a\u00a0za\u010diatkom decembra u\u017e priv\u00edtal na svet dc\u00e9ru Cathy.<\/p>\n

 <\/p>\n

Filmov\u00fd fagan<\/strong><\/p>\n

Sn\u00edmka o vz\u0165ahu dvoch gangstrov sa stala najlep\u0161\u00edm americk\u00fdm \u0161tudentsk\u00fdm filmom roka, no Scorseseho celove\u010dern\u00fd debut so spolu\u017eiakom Harveym Keitelom v\u00a0hlavnej \u00falohe vyvolal zmie\u0161an\u00e9 reakcie. Who’s That Knocking at My Door (Kto mi to klope na dvere?) rozpr\u00e1va pr\u00edbeh mlad\u00edka zo \u0161tvrte Little Italy, ktor\u00fd sa zamiluje do nez\u00e1vislej vysoko\u0161kol\u00e1\u010dky. Ke\u010f v\u0161ak zist\u00ed, \u017ee u\u017e nie je panna, lebo ju zn\u00e1silnil b\u00fdval\u00fd priate\u013e, vz\u0165ah nemilosrdne ukon\u010d\u00ed. V\u010faka s\u00fahlasu miestneho mafi\u00e1nskeho \u0161\u00e9fa mohol Scorsese nakr\u00faca\u0165 v re\u00e1lnych uliciach a\u00a0budov\u00e1ch a\u00a0film je dnes vn\u00edman\u00fd ako autentick\u00fd obraz New Yorku 60. rokov a zauj\u00edmav\u00fd poh\u013ead do \u017eivota, mentality a jazyka taliansko-americkej komunity. S\u00fadob\u00ed kritici ho v\u0161ak ve\u013emi neocenili. Sklamanie priniesla aj \u010fal\u0161ia pr\u00e1ca. Ke\u010f sa v roku 1969 konal hudobn\u00fd festival vo Woodstocku, Scorsese pri dokumentovan\u00ed diania takmer vyp\u013eul du\u0161u, a predsa z toho nakoniec ni\u010d nemal. Ako asistent r\u00e9\u017eie str\u00e1vil tri dni na \u00fazkej plo\u0161ine pri p\u00f3diu bez toalety a takmer bez jedla, ako striha\u010d zas pri\u0161iel s revolu\u010dn\u00fdm n\u00e1padom vyu\u017ei\u0165 takzvan\u00fd split-screen (rozdelen\u00fd obraz), aby div\u00e1k mohol naraz sledova\u0165 interpreta aj em\u00f3cie v\u00a0dave, no jeho meno sa ani neobjavilo v titulkoch. Po nezhod\u00e1ch s produkciou ho z projektu pred\u010dasne vyhodili, a\u00a0tak mohol svojim kolegom k\u00a0obrovsk\u00e9mu \u00faspechu a\u00a0zisku Oscara len smutne pogratulova\u0165. Frustrovan\u00fd za\u010dal divoko \u017e\u00farova\u0165, man\u017eelstvo sa mu rozpadalo a hoci sa chv\u00ed\u013eu pok\u00fa\u0161al vies\u0165 usporiadan\u00fd \u017eivot a\u00a0pracoval napr\u00edklad ako osvet\u013eova\u010d, v roku 1971 podp\u00edsal \u017eiados\u0165 o\u00a0rozvod, zbalil si kufre a zamieril do Hollywoodu. Ten bol v tej dobe fascinuj\u00facim dejiskom radik\u00e1lneho prerodu. Pr\u00edsny Haysov k\u00f3dex zru\u0161ili, star\u00fd \u0161t\u00fadiov\u00fd syst\u00e9m sa otriasal v z\u00e1kladoch a na sc\u00e9nu nastupovala gener\u00e1cia takzvan\u00fdch \u201eMovie Brats\u201c (filmov\u00fdch faganov), teda mlad\u00fdch tvorcov, ktor\u00ed na rozdiel od svojich predchodcov s filmom doslova vyrastali. Dokonale poznali dejiny svetovej kinematografie a presne vedeli, \u010do a\u00a0ako chc\u00fa nakr\u00faca\u0165. Steven Spielberg, Francis Ford Coppola, George Lucas \u010di Brian De Palma sa namiesto bezpe\u010dn\u00fdch rodinn\u00fdch kom\u00e9di\u00ed alebo westernov p\u00fa\u0161\u0165ali do surov\u00fdch t\u00e9m odcudzenia, n\u00e1silia, sexuality a politick\u00e9ho nepokoja, a\u00a0to bolo Scorsesemu bl\u00edzke. Hoci si v\u0161etci vz\u00e1jomne konkurovali, tvorili \u00fazku loj\u00e1lnu skupinu, ktor\u00e1 dr\u017eala spolu a ovplyv\u0148ovala svoju tvorbu. Pravidelne sa stret\u00e1vali, premietali si pracovn\u00e9 verzie svojich filmov a radili si, ako ich urobi\u0165 e\u0161te lep\u0161\u00edmi. Marty c\u00edtil, \u017ee kone\u010dne na\u0161iel miesto, kam patr\u00ed, no idylka dlho nevydr\u017eala.<\/p>\n

 <\/p>\n

Drsn\u00e9, ale \u00fa\u010dinn\u00e9<\/strong><\/p>\n

Ako prv\u00fd nakr\u00fatil Scorsese v\u00a0Hollywoode film Boxcar Bertha (Bertha z dobyt\u010diaka) o\u00a0tul\u00e1\u010dke, ktor\u00e1 v\u00a0\u010dase Ve\u013ekej hospod\u00e1rskej kr\u00edzy prepad\u00e1vala vlaky. Peniaze na\u0148 v\u0161ak dostal len pod podmienkou, \u017ee do pr\u00edbehu zahrnie n\u00e1silie a\u00a0nahotu, a to sa filmov\u00fdm faganom nep\u00e1\u010dilo. Re\u017eis\u00e9r spom\u00edna, \u017ee kamar\u00e1ti sa od neho jeden po druhom odvracali s pocitom, \u017ee sa zapredal komer\u010dn\u00e9mu braku a zradil umenie.\u00a0Bolo to drsn\u00e9, ale \u00fa\u010dinn\u00e9 – Marty si sadol za st\u00f4l a\u00a0v\u00a0roku 1973 nap\u00edsal Mean Streets (Mizern\u00e9 ulice), \u010diasto\u010dne autobiografick\u00fd pr\u00edbeh o\u00a0dvoch mlad\u00edkoch z\u00a0Little Italy a\u00a0ich priate\u013estve, vine, h\u013eadan\u00ed vyk\u00fapenia a nemo\u017enosti unikn\u00fa\u0165 prostrediu, ktor\u00e9 ich formovalo. Od za\u010diatku vedel, \u00a0\u017ee jednu z\u00a0hlavn\u00fdch post\u00e1v op\u00e4\u0165 zver\u00ed Keitelovi. Ale \u010do s\u00a0tou druhou? Odpove\u010f mu pon\u00fakla ne\u010dakan\u00e1 n\u00e1hoda. Na jednom z ve\u010dierkov v New Yorku sa zozn\u00e1mil s ist\u00fdm Robertom De Nirom a zistil, \u017ee sa vlastne d\u00e1vno poznaj\u00fa. Ako \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00ed t\u00edned\u017eeri sa toti\u017e pohybovali na rovnak\u00fdch miestach, len v in\u00fdch parti\u00e1ch. Okam\u017eite mu bolo jasn\u00e9, \u017ee lep\u0161ieho predstavite\u013ea pre Mizern\u00e9 ulice nen\u00e1jde, a tak sa za\u010dala jedna z najlegend\u00e1rnej\u0161\u00edch spolupr\u00e1c v dejin\u00e1ch svetovej kinematografie, ktor\u00e1 u\u017e o\u00a0tri roky vy\u00fastila v\u00a0prv\u00fa spolo\u010dn\u00fa nomin\u00e1ciu na Oscara. Mraziv\u00e1 dr\u00e1ma Taxik\u00e1r rozpr\u00e1va pr\u00edbeh osamel\u00e9ho vojnov\u00e9ho veter\u00e1na, ktor\u00fd berie z\u00e1kon do vlastn\u00fdch r\u00fak a st\u00e1va sa priam posadnut\u00fd my\u0161lienkou zachr\u00e1ni\u0165 12-ro\u010dn\u00fa prostit\u00fatku Iris (Jodie Foster) z paz\u00farov jej pas\u00e1ka (Harvey Keitel). Film v\u010faka presn\u00e9mu zrkadleniu paranoje americkej spolo\u010dnosti zaznamenal obrovsk\u00fd \u00faspech, no do hist\u00f3rie sa zap\u00edsal aj mimoriadne desiv\u00fdm sp\u00f4sobom. V roku 1981 toti\u017e americk\u00e9ho prezidenta Ronalda Reagana a \u010fal\u0161ie tri osoby postrelil psychicky naru\u0161en\u00fd John Hinckley, ktor\u00fd bol Taxik\u00e1rom priam posadnut\u00fd. Film si \u00fadajne pozrel viac ne\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165kr\u00e1t, za\u010dal sa \u0161tylizova\u0165 do hlavnej postavy a chorobne sa zamiloval do mladu\u010dkej Jodie Foster. Za\u010dal ju prenasledova\u0165, posielal jej listy a b\u00e1sne a ke\u010f zistil, \u017ee si jej pozornos\u0165 takto nez\u00edska, rozhodol sa pre radik\u00e1lny \u010din. Atent\u00e1t na prezidenta mal by\u0165 v jeho o\u010diach t\u00fdm \u201enajv\u00e4\u010d\u0161\u00edm vyznan\u00edm l\u00e1sky v dejin\u00e1ch\u201c. Scorsese bol tragick\u00fdm vplyvom svojho filmu zdrven\u00fd a pod\u013ea bl\u00edzkych spolupracovn\u00edkov v\u00e1\u017ene uva\u017eoval, \u017ee s nakr\u00facan\u00edm nadobro skon\u010d\u00ed. Sn\u00edmka v\u00a0\u0148om paradoxne od\u0161tartovala obdobie temna. A\u00a0to sa mu stalo takmer osudn\u00fdm.<\/p>\n

 <\/p>\n

Do pekla a sp\u00e4\u0165<\/strong><\/p>\n

Taxik\u00e1r zmenil v Scorseseho \u017eivote absol\u00fatne v\u0161etko – pracovne i\u00a0v\u00a0s\u00fakrom\u00ed, toti\u017e na za\u010diatku nakr\u00facania poskytol novin\u00e1rke Julii Cameron rozhovor o filme a kr\u00e1tko pred premi\u00e9rou sa s\u00a0\u0148ou aj o\u017eenil. Predov\u0161etk\u00fdm sa v\u0161ak z talentovan\u00e9ho \u201echalana z New Yorku\u201c stala glob\u00e1lna re\u017eis\u00e9rska hviezda, ktor\u00e1 u\u017e nemusela \u017eobra\u0165 o peniaze. Jeho prv\u00fd ve\u013ekorozpo\u010dtov\u00fd film, muzik\u00e1l New York, New York v\u0161ak u div\u00e1kov tot\u00e1lne prepadol a uvrhol ho do hlbokej umeleckej i osobnej kr\u00edzy. Man\u017eelstvo sa mu aj napriek narodeniu dc\u00e9ry Domenicy rozpadlo a on sa \u010doraz viac izoloval od spolo\u010dnosti. Cel\u00e9 dni a\u00a0noci sledoval so svojimi kump\u00e1nmi filmy a\u00a0popritom \u0161nupal koka\u00edn s rovnakou samozrejmos\u0165ou, s akou si in\u00ed d\u00e1vaj\u00fa rann\u00fa k\u00e1vu. Extr\u00e9mne schudol a trpel \u0165a\u017ekou paranojou. \u201eProbl\u00e9m je, \u017ee sa mi v\u0161etky tie zl\u00e9 veci p\u00e1\u010dili. Ja som si hriech u\u017e\u00edval,\u201c spom\u00edna dnes na dni, ke\u010f ho drogy v\u00a0kombin\u00e1cii s\u00a0liekmi na astmu poslali rovnou \u010diarou do pekla – jedn\u00e9ho d\u0148a skolaboval a zobudil sa a\u017e v nemocnici s telom pokryt\u00fdm modrinami a\u00a0tak\u00fdm rozsiahlym vn\u00fatorn\u00fdm krv\u00e1can\u00edm, \u017ee jeho bl\u00edzkych pripravovali na najhor\u0161ie. Aj s\u00e1m u\u017e vzd\u00e1val boj, ke\u010f k\u00a0jeho l\u00f4\u017eku prist\u00fapil De Niro, zah\u013eadel sa mu do o\u010d\u00ed a tich\u00fdm hlasom povedal: \u201e\u010co chce\u0161, do pekla, robi\u0165? To chce\u0161 takto zomrie\u0165? O\u00a0to ti ide? Ty nechce\u0161 \u017ei\u0165 a\u00a0vidie\u0165, ako tvoja dc\u00e9ra vyrast\u00e1, nechce\u0161 jej \u00eds\u0165 na svadbu?\u201c Scorsese nam\u00e1havo odpovedal, \u017ee umrie\u0165 nechce a\u00a0De Niro mu pod nos str\u010dil knihu Raging Bull (Z\u00fariaci b\u00fdk): \u201eDobre. Tak v tom pr\u00edpade urob\u00edme tento film.\u201c Film o \u017eivotopise boxera Jakea LaMottu mu n\u00fakal u\u017e nieko\u013eko rokov, no Scorsese ho opakovanie odmietal, lebo \u0161portov\u00e9 filmy \u00faprimne nezn\u00e1\u0161al. Odrazu v\u0161ak ten pr\u00edbeh videl \u00faplne in\u00fdmi o\u010dami. Uvedomil si, \u017ee je paralelou jeho vlastn\u00e9ho sebade\u0161trukt\u00edvneho spr\u00e1vania, zmobilizoval posledn\u00e9 zvy\u0161ky s\u00edl, podst\u00fapil intenz\u00edvnu lie\u010dbu a hne\u010f, ako ho lek\u00e1ri pustili z nemocnice, odi\u0161iel s De Nirom na karibsk\u00fd ostrov Sv\u00e4t\u00fd Martin, kde za dva t\u00fd\u017edne pripravili scen\u00e1r k\u00a0filmu. Scorsese Z\u00fariaceho b\u00fdka vn\u00edmal ako svoju labutiu piese\u0148, a tak do\u0148 vlo\u017eil v\u0161etku svoju nahromaden\u00fa boles\u0165 a z\u00fafalstvo. V\u00fdsledkom sa stal jeden z najlep\u0161\u00edch filmov 80. rokov, ktor\u00fd kritici vyniesli do nebies. Za svoj strhuj\u00faci v\u00fdkon De Niro z\u00edskal Oscara a\u00a0re\u017eis\u00e9r definit\u00edvne potvrdil svoj triumf\u00e1lny n\u00e1vrat do prvej ligy. Svet ho v\u0161ak nev\u00edtal s\u00a0otvorenou n\u00e1ru\u010dou.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>V Hollywoode si skon\u010dil <\/strong><\/p>\n

Na prelome 70. a 80. rokov prech\u00e1dzal Hollywood obrovskou transform\u00e1ciou. \u00c9ra drsn\u00fdch umeleck\u00fdch v\u00fdpoved\u00ed sa kon\u010dila, div\u00e1ci t\u00fa\u017eili po z\u00e1bave a kin\u00e1 valcovali filmy, ktor\u00e9 stavali na ve\u013ekolep\u00fdch vizu\u00e1lnych efektoch, dobrodru\u017estve a rodinnej pohode. Pre Scorseseho to bolo frustruj\u00face. St\u00e1le chcel to\u010di\u0165 hlbok\u00e9, psychologicky komplikovan\u00e9 pr\u00edbehy, no nemal ich komu pon\u00faknu\u0165. A znova to bol De Niro, kto ho prehovoril na \u010fal\u0161iu pr\u00e1cu – tentoraz na filme The King of Comedy (Kr\u00e1\u013e kom\u00e9die) o odvr\u00e1tenej strane sl\u00e1vy a fanatizme. Nakr\u00facanie v\u0161ak doslova pretrpel, na p\u013eac chodil neskoro a dnes tvrd\u00ed, \u017ee \u201efilm dokon\u010dil napriek sebe sam\u00e9mu\u201c. V s\u00fakrom\u00ed bol nepredv\u00eddate\u013en\u00fd. Ob\u010das ho n\u00e1hle pochytil amok a za\u010dal demolova\u0165 izbu. Po \u0161tyroch rokoch ho opustila aj tretia man\u017eelka, here\u010dka Isabella Rossellini, a op\u00e4\u0165 padal na dno. \u201eAk by som ka\u017ed\u00fd de\u0148 nehovoril so svoj\u00edm lek\u00e1rom, bol by som m\u0155tvy,\u201c hovor\u00ed re\u017eis\u00e9r v\u00a0dokumente o\u00a0svojom \u017eivote. Bral siln\u00e9 lieky, bol osamel\u00fd a na ve\u010dierkoch mal pocit, \u017ee sa mu v\u0161etci smej\u00fa. Ktosi mu dokonca povedal, \u017ee v Hollywoode skon\u010dil a on vedel, \u017ee znova za\u010d\u00edna od nuly. Jedinou cestou von bol absol\u00fatny re\u0161tart mimo ve\u013ek\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed. Pr\u00edle\u017eitos\u0165 sa objavila v podobe bizarn\u00e9ho nez\u00e1visl\u00e9ho scen\u00e1ra \u010diernej kom\u00e9die After Hours (Po \u00faradn\u00fdch hodin\u00e1ch) o program\u00e1torovi, ktor\u00e9ho rande sa premen\u00ed na absurdn\u00fa no\u010dn\u00fa moru s\u00a0jednou pohromou za druhou. Re\u017eis\u00e9r sa kone\u010dne c\u00edtil sp\u00e4\u0165 v\u00a0sedle a\u00a0na p\u013eaci navy\u0161e stretol produk\u010dn\u00fa Barbaru De Fina, ktor\u00e1 sa stala jeho \u0161tvrtou man\u017eelkou. Barbara mala obrovsk\u00fd talent na organiz\u00e1ciu a str\u00e1\u017eenie rozpo\u010dtov, \u010do impulz\u00edvny Scorsese nevyhnutne potreboval. Pri jeho \u010fal\u0161\u00edch dvoch projektoch (dr\u00e1me The Color of Money a 18-min\u00fatovom videoklipe k skladbe Bad od Michaela Jacksona) \u00a0e\u0161te st\u00e1la v\u00a0pozad\u00ed, \u010doskoro v\u0161ak dvojica siahla po prvom spolo\u010dnom projekte o\u00a0posledn\u00fdch d\u0148och Krista, ktor\u00fd od\u0161tartoval \u00e9ru ich najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch spolo\u010dn\u00fdch filmov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nen\u00e1viden\u00fd <\/strong><\/p>\n

Posledn\u00e9 poku\u0161enie Krista bolo Scorseseho vyt\u00fa\u017een\u00fdm projektom, ale cesta k jeho realiz\u00e1cii pripom\u00ednala kr\u00ed\u017eov\u00fa cestu. Ku kni\u017enej predlohe sa dostal u\u017e v roku 1971, no trvalo dlh\u00fdch 12 rokov, k\u00fdm sa malo za\u010da\u0165 s\u00a0nakr\u00facan\u00edm – a\u00a0aj to \u0161tyri dni pred prvou klapkou kv\u00f4li mas\u00edvnemu tlaku n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch skup\u00edn zru\u0161ili. Nemienil sa v\u0161ak vzda\u0165, z\u00edskal pre projekt in\u00e9ho investora a\u00a0v\u00a0roku 1987 za\u010dal s v\u00fdrazne oklie\u0161ten\u00fdm rozpo\u010dtom filmova\u0165. Nakr\u00facanie v nehostinn\u00fdch podmienkach marockej p\u00fa\u0161te bolo asketick\u00e9 a\u00a0surov\u00e9 a\u00a0herec Willem Dafoe dokonca na p\u00e1r dn\u00ed oslepol, preto\u017ee mu k \u201enadpozemsk\u00e9mu\u201c poh\u013eadu neust\u00e1le dopom\u00e1hali kvapkami na roz\u0161\u00edrenie zreni\u010diek. Scorsese sa za ka\u017ed\u00fa cenu sna\u017eil o takmer dokument\u00e1rnu autenticitu, kde by postavy p\u00f4sobili ako skuto\u010dn\u00ed \u013eudia z m\u00e4sa a\u00a0kost\u00ed – a to bola z poh\u013eadu mnoh\u00fdch neodpustite\u013en\u00e1 chyba. Ke\u010f bolo jasn\u00e9, \u017ee film predsa len dokon\u010dia, konzervat\u00edvne kres\u0165ansk\u00e9 organiz\u00e1cie v USA spustili bezprecedentn\u00fa antikampa\u0148. Roz\u0161\u00edrila sa f\u00e1ma, \u017ee Je\u017ei\u0161 bude zobrazen\u00fd ako du\u0161evne labiln\u00fd homosexu\u00e1l, a t\u00e1to dezinform\u00e1cia zmobilizovala obrovsk\u00e9 mno\u017estvo demon\u0161trantov. Ist\u00fd kazate\u013e navrhol, \u017ee odk\u00fapi v\u0161etky existuj\u00face k\u00f3pie filmu, len aby ich mohol sp\u00e1li\u0165. A\u00a0de\u0148 pred premi\u00e9rou sa pred s\u00eddlom Universal Studios v\u00a0Los Angeles zhroma\u017edilo vy\u0161e 20.000 \u013eud\u00ed s\u00a0kr\u00ed\u017emi a bibliami v\u00a0ruk\u00e1ch. Scorseseho prirovn\u00e1vali k\u00a0Jud\u00e1\u0161ovi, nad davom kr\u00fa\u017eilo lietadlo s transparentom \u201ePre\u010do ur\u00e1\u017ea\u0161 Je\u017ei\u0161a?\u201c a n\u00e1bo\u017eensk\u00ed fanatici dokonca sk\u013azli k antisemitsk\u00fdm kon\u0161pir\u00e1ci\u00e1m a na transparentoch hl\u00e1sali, \u017ee Hollywood riaden\u00fd \u017didmi sa z\u00e1merne sna\u017e\u00ed zosmie\u0161ni\u0165 kres\u0165ansk\u00fa vieru. Ve\u013ek\u00e9 americk\u00e9 siete k\u00edn napokon odmietli Poku\u0161enie premieta\u0165 a\u00a0div\u00e1ci ho mohli vidie\u0165 len v obmedzenom po\u010dte preva\u017ene nez\u00e1visl\u00fdch k\u00edn. Film \u00faplne zak\u00e1zali viacer\u00e9 americk\u00e9 mest\u00e1, ale aj Gr\u00e9cko, Turecko, India, Izrael, \u010cile, Filip\u00edny \u010di Singapur. Nap\u00e4tie tragicky vyvrcholilo v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Po\u010das jedn\u00e9ho premietania hodila skupina radik\u00e1lnych katol\u00edkov pod sedadl\u00e1 z\u00e1paln\u00e9 f\u013ea\u0161e a v uzavretom podzemnom priestore sa obrovskou r\u00fdchlos\u0165ou za\u010dal \u0161\u00edri\u0165 ohe\u0148. Trin\u00e1sti div\u00e1ci skon\u010dili s \u0165a\u017ek\u00fdmi pop\u00e1leninami v\u00a0nemocnici a\u00a0len s\u00a0obrovsk\u00fdm \u0161\u0165ast\u00edm nik nepri\u0161iel o\u00a0\u017eivot.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Apple TV+<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Martin Scorsese je \u017eij\u00faca legenda a jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch re\u017eis\u00e9rov v dejin\u00e1ch kinematografie. Jeho diela nazbierali neuverite\u013en\u00fdch 101 nomin\u00e1ci\u00ed na Oscara, a\u00a0predsa by len m\u00e1lokto spo\u010d\u00edtal, ko\u013ekokr\u00e1t sa tento tvorca v\u00a0\u017eivote ocitol na dne a\u00a0cestu na vrchol znova pr\u00e1cne vy\u0161liapal. \u010eakova\u0165 mu za desiatky hod\u00edn filmovej z\u00e1bavy by bolo trochu m\u00e1lo – tento \u010dlovek […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14330,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,159],"tags":[],"class_list":["post-14329","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-september-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14329","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14329"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14329\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14337,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14329\/revisions\/14337"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14330"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14329"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14329"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14329"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}