<\/p>\n
Dnes je v m\u00f3de hovori\u0165 o Hus\u00e1kov\u00fdch de\u0165och. Ak ste sa v\u0161ak narodili koncom \u0161es\u0165desiatych rokov \u010di v sedemdesiatych rokov, stali ste sa s\u00fa\u010das\u0165ou demografick\u00e9ho hrmenia bez toho, aby ste o tom vedeli, lebo jedin\u00e9, \u010do ste vn\u00edmali, bol pach \u010derstvo natretej linky a ve\u010dn\u00fd nedostatok priestoru.<\/p>\n
B\u00fdvanie na\u0161ej gener\u00e1cie bolo triumfom geometrie nad \u013eudskou n\u00e1turou – na s\u00eddlisk\u00e1ch, na ktor\u00fdch socializmus vyrie\u0161il bytov\u00fa ot\u00e1zku tak, \u017ee cez akusticky demokratick\u00e9 steny z armovan\u00e9ho bet\u00f3nu zru\u0161il tajomstv\u00e1 a premenil s\u00fakromie na kolekt\u00edvny majetok. Boli sme si neuverite\u013ene bl\u00edzko!<\/p>\n
Takmer ka\u017ed\u00fd byt mal rovnak\u00fa ob\u00fdvaciu stenu zna\u010dky Univerz\u00e1l, \u010dudn\u00fd monument z drevotriesky s vystaven\u00fdmi br\u00fasen\u00fdmi poh\u00e1rmi, do ktor\u00fdch nesmela padn\u00fa\u0165 ani kvapka tekutiny, a troma pr\u00e1zdnymi plechovkami od coca coly, bez ktor\u00fdch \u010dlovek nebol plnohodnotn\u00fdm ob\u010danom, pri\u010dom od \u010fal\u0161\u00edch troch plechoviek v\u00e1s delilo len umakartov\u00e9 jadro pripom\u00ednaj\u00face prenosn\u00fa kab\u00ednu uprostred sp\u00e1lne.<\/p>\n
Obchody neboli chr\u00e1my konzumu, ako sa ozna\u010duj\u00fa dnes, ale miesta, kde na\u0161e mamy brali, \u010do pr\u00e1ve mali, syr tehla, olej \u010di par\u00edzer sal\u00e1mu… alebo st\u00e1li v rade na ban\u00e1ny, ktor\u00e9 dozrievali doma. Pri v\u00fdpadku toaletn\u00e9ho papiera cel\u00e1 krajina pre\u0161la na \u010d\u00edtanie denn\u00edka Pravda, prav\u00e1 v\u00e1ha politick\u00e9ho slova.<\/p>\n
V Tuzexe na n\u00e1s v\u00f4\u0148a mydla Fa a d\u017e\u00ednsov Rifle p\u00f4sobila ako omamn\u00e9 kadidlo z in\u00e9ho sveta, z ktor\u00e9ho sme si \u010dasto odn\u00e1\u0161ali aspo\u0148 pr\u00e1zdnu igelitku, ktor\u00fa sme potom hrdo nosili do \u0161koly, k\u00fdm sa z nej nezodrala farba.<\/p>\n
Socialistickou rovno\u0161atou sa nesk\u00f4r stali \u0161u\u0161tiakov\u00e9 s\u00fapravy. Tieto syntetick\u00e9 \u00fabory, \u010dasto v bizarn\u00fdch ne\u00f3nov\u00fdch kombin\u00e1ci\u00e1ch, mali jedine\u010dn\u00fa vlastnos\u0165, \u017ee pri ka\u017edom pohybe vyd\u00e1vali such\u00fd mechanick\u00fd zvuk, akoby sa o seba treli dva kusy br\u00fasneho papiera a \u010dlovek sa\u00a0 v nich bu\u010f varil vo vlastnom pote, alebo elektrizoval tak,\u00a0\u017ee pri podan\u00ed ruky hrozil slab\u00fd elektrick\u00fd v\u00fdboj, \u010do dokonale ladilo s celkovou estetikou vtedaj\u0161ej textilnej discipl\u00edny.<\/p>\n
Hra\u010dky asi nemali rozmazn\u00e1va\u0165, ale dr\u017ea\u0165 deti v strehu – nezni\u010dite\u013en\u00e1 oran\u017eov\u00e1 plastov\u00e1 Tatra 148, ktor\u00e1 pri n\u00e1raze do steny po\u0161kodila omietku, no sama neutrpela ani \u0161krabanec alebo stavebnica Merkur, ktor\u00e1 ma v dru\u017eine namiesto kreativity podrobila frustr\u00e1cii, ke\u010f sa matica ve\u013ekosti \u0161pendl\u00edkovej hlavi\u010dky zaka\u017ed\u00fdm odkot\u00fa\u013eala kdesi pod koberec Javorina, zatia\u013e \u010do hra Dostihy a s\u00e1zky bola na\u0161\u00edm prv\u00fdm stretnut\u00edm s divok\u00fdm kapitalizmom, kde sme kupovali kone s menami ako Narcius, netu\u0161iac, ako vyzer\u00e1 skuto\u010dn\u00fd hipodr\u00f3m.<\/p>\n
Pasom sveta bol mosadzn\u00fd k\u013e\u00fa\u010d na \u0161n\u00farke od top\u00e1nok, s ktor\u00fdm sme po \u0161kole bl\u00fadili s\u00eddliskami a ulicami a homp\u00e1\u013eali nohami na bet\u00f3nov\u00fdch prelieza\u010dk\u00e1ch, pravda\u017ee, ak sme pr\u00e1ve nesedeli v \u0161kolskej jed\u00e1lni, v o\u010distci socialistick\u00e9ho stravovania, kde sa v\u00f4\u0148a prip\u00e1len\u00e9ho mlieka mie\u0161ala s ar\u00f3mou univerz\u00e1lnej hnedej om\u00e1\u010dky, ktorej p\u00f4vod zost\u00e1val pr\u00edsnym \u0161t\u00e1tnym tajomstvom, a kde vrcholom gastron\u00f3mie bolo hov\u00e4dzie m\u00e4so, knedle a vla\u017en\u00fd \u010daj s chu\u0165ou neidentifikovate\u013en\u00e9ho hned\u00e9ho korenia, pod\u00e1van\u00fd v plastov\u00fdch hrn\u010dekoch, ktor\u00e9 v \u00fastach zanech\u00e1vali dos\u0165 neur\u010dit\u00fa pachu\u0165 povinnosti.<\/p>\n
\u00datekom pred uniformitou v\u0161edn\u00e9ho d\u0148a boli sobotn\u00e9 presuny na chaty a chalupy, ritu\u00e1lny exodus pracuj\u00faceho \u013eudu, kedy sa rodiny natla\u010dili do automobilov zna\u010dky Trabant \u010di \u017diguli, oblo\u017een\u00fdch stavebn\u00fdm materi\u00e1lom, aby zvy\u0161ok v\u00edkendu str\u00e1vili v dobrovo\u013enom vyhnanstve uprostred lesov. Chata bola paraleln\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo, kde sa z mestsk\u00e9ho \u010dloveka stal kutil, stavite\u013e a zbera\u010d, priestor, kde sa prebyto\u010dn\u00e1 energia investovala do nekone\u010dn\u00e9ho prib\u00edjania latiek a varenia gul\u00e1\u0161u v kotl\u00edku, zatia\u013e \u010do deti behali po lese s vedom\u00edm, \u017ee v nede\u013eu ve\u010der sa kolobeh znova uzavrie. Nebola to dr\u00e1ma ani raj, len \u010das, kedy sme r\u00e1stli r\u00fdchlej\u0161ie ako stromy okolo panel\u00e1kov, a ke\u010f sa na to \u010dlovek pozer\u00e1 s odstupom, vid\u00ed, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ia ir\u00f3nia nespo\u010d\u00edva v tom, ako sme \u017eili, ale v tom, s akou \u00fapornou v\u00e1\u017enos\u0165ou a nostalgiou o tom dnes dok\u00e1\u017eeme vyn\u00e1\u0161a\u0165 s\u00fady.<\/p>\n
V nede\u013en\u00e9 dopoludnia sa ob\u00fdva\u010dky ponorili do posv\u00e4tnej tichosti preru\u0161ovanej len cinkan\u00edm pr\u00edboru a \u010dudn\u00fdm hlasom dvoch b\u00e1bok s menami Film\u00e1rik a Filmu\u0161ka. T\u00e1to dvojica animovan\u00fdch mu\u010den\u00edkov mala za \u00falohu pripravi\u0165 mlad\u00fa gener\u00e1ciu na fakt, \u017ee z\u00e1bava nie je zadarmo a za ka\u017ed\u00fdch p\u00e4\u0165 min\u00fat kreslen\u00e9ho filmu musel \u010dlovek hrdinsky pretrpie\u0165 pol hodiny sovietskej b\u00e1bkovej dr\u00e1my o osamelom traktore, ktor\u00fd h\u013eadal straten\u00fa br\u00e1zdu. Sedeli sme pred obrazovkami s kolenami pritiahnut\u00fdmi k brade, fascinovan\u00ed vizu\u00e1lnou strohos\u0165ou, pri\u010dom sme intuit\u00edvne ch\u00e1pali, \u017ee Film\u00e1rik a Filmu\u0161ka nie s\u00fa kamar\u00e1ti, pripom\u00ednali dvoch mal\u00fdch \u00faradn\u00edkov, ktor\u00ed n\u00e1m d\u00e1vkovali il\u00faziu detstva, k\u00fdm z kuchyne sa vzn\u00e1\u0161ala nezamenite\u013en\u00e1 v\u00f4\u0148a nede\u013en\u00e9ho v\u00fdvaru.<\/p>\n
Prv\u00e9 sk\u00fa\u0161ky dospelosti \u010dakali Hus\u00e1kove deti v sobotu ve\u010der na diskot\u00e9kach v kult\u00farnych domoch. Ovzdu\u0161ie bolo pres\u00fdten\u00e9 zmesou deodorantu Impulse a tabakov\u00e9ho dymu, za mix\u00e1\u017enym pultom st\u00e1l diskd\u017eokej s preukazom o absolvovan\u00ed \u0161kolenia, ktor\u00fd musel dodr\u017eiava\u0165 pr\u00edsny pomer dom\u00e1cej a z\u00e1padnej produkcie, tak\u017ee po troch pesni\u010dk\u00e1ch od Modern Talking nasledovala Helena Vondr\u00e1\u010dkov\u00e1. Tancovalo sa v kruhoch, uprostred ktor\u00fdch le\u017eali ko\u017eenkov\u00e9 kabelky a zv\u00e4zky k\u013e\u00fa\u010dov, h\u00e1dzali sme ramenami v \u0161u\u0161tiakoch, ktor\u00e9 v rytme syntetiz\u00e1torov vyd\u00e1vali svoj charakteristick\u00fd \u0161u\u0161tiv\u00fd zvuk\u00a0v matnom svetle zrkadlovej gule vyrobenej z k\u00faskov rozbit\u00fdch viano\u010dn\u00fdch ozd\u00f4b.<\/p>\n
T\u00fd\u017ede\u0148 sa za\u010d\u00ednal v pondelok ve\u010der, kedy sa cel\u00e1 krajina posadila pred telev\u00edzne obrazovky, preto\u017ee bratislavsk\u00e9 inscen\u00e1cie boli oknom do sveta ve\u013ekej dr\u00e1my, hoci cez toto okno sme sa \u010faleko nepozreli… Izbov\u00fa ant\u00e9nu bolo \u010dasto treba dr\u017ea\u0165 v presnom uhle \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165 stup\u0148ov, aby hlavn\u00fd hrdina nestratil hlavu v zrnen\u00ed. Pondelky mali zvl\u00e1\u0161tnu, takmer n\u00e1bo\u017eensk\u00fa atmosf\u00e9ru – ulice osireli, lebo v\u0161etci sedeli pred debnami s logom Tesla a sledovali, ako popredn\u00ed slovensk\u00ed herci v Shakespearov\u00fdch dr\u00e1mach \u010di adapt\u00e1ci\u00e1ch svetovej klasiky pre\u017e\u00edvaj\u00fa existenci\u00e1lnu kr\u00edzu, zatia\u013e \u010do my, Hus\u00e1kove deti, sme na koberci \u010dakali, \u010di nezbad\u00e1me aspo\u0148 jedno odhalen\u00e9 rameno, pri \u010dom rodi\u010dia okam\u017eite zaka\u0161\u013eali a poslali n\u00e1s spa\u0165.<\/p>\n
Hocikedy n\u00e1s zastihol zber papiera a ga\u0161tanov. Raz za polrok sa chodby z\u00e1kladn\u00fdch \u0161k\u00f4l zmenili na skladisk\u00e1 star\u00fdch nov\u00edn, ktor\u00e9 sme zviazan\u00e9 \u0161pag\u00e1tom, s prstami zarezan\u00fdmi do ko\u017ee, vliekli z domu na v\u00e1hu, kde pr\u00edsna s\u00fadru\u017eka u\u010dite\u013eka zapisovala gram\u00e1\u017e do \u0161peci\u00e1lneho zo\u0161itka, pri\u010dom rodinn\u00e1 hrdos\u0165 z\u00e1visela od toho, \u010di v\u00e1\u0161 otec odoberal \u0160port alebo \u017divot. S rovnak\u00fdm fanatizmom sme na jese\u0148 plnili vrecia ga\u0161tanmi, o ktor\u00fdch n\u00e1m tvrdili, \u017ee posl\u00fa\u017eia ako potrava pre lesn\u00fa zver, hoci sme v\u0161etci podozrievali lesn\u00edkov, \u017ee ich len niekde tajne zakop\u00e1vaj\u00fa, pri\u010dom jedinou skuto\u010dnou odmenou pre najlep\u0161ieho zbera\u010da bola lacn\u00e1 plastov\u00e1 fixka alebo poh\u013eadnica.<\/p>\n
Vrcholom celoro\u010dn\u00e9ho \u00fasilia bola socialistick\u00e1 dovolenka v Bulharsku, ve\u013ek\u00e1 exped\u00edcia k \u010ciernemu moru, ktor\u00e1 viac pripom\u00ednala d\u00e1ku vojensko-logistick\u00fa oper\u00e1ciu ne\u017e oddych. Dev\u00edzov\u00fd pr\u00eds\u013eub bol vz\u00e1cnej\u0161\u00ed ako sv\u00e4t\u00fd gr\u00e1l a bulharsk\u00e9 re\u0161taur\u00e1cie boli pre priemern\u00fa rodinu finan\u010dn\u00fdm ekvivalentom par\u00ed\u017eskeho Ritzu, polovicu kufra automobilu \u017diguli (alebo hor\u0161ie, spodn\u00fa \u010das\u0165 z\u00e1jazdov\u00e9ho autobusu Karosa) tvorili plechovky s brav\u010dov\u00fdm vo vlastnej \u0161\u0165ave, le\u010do s klob\u00e1sou a pa\u0161t\u00e9ty M\u00e1jka. Cesta cez Rumunsko, trvaj\u00faca tridsa\u0165 hod\u00edn v \u0161ialenom teple, kedy sa \u010dlovek v \u0161u\u0161tiaku prilepil k sedadlu, bola sk\u00fa\u0161kou \u013eudskej d\u00f4stojnosti, ale v\u0161etko bolo zabudnut\u00e9 vo chv\u00edli, ke\u010f ste si na pl\u00e1\u017ei v Nesebare rozlo\u017eili deky a v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne otvorili konzervu, ktorej obsah sa pod vplyvom balk\u00e1nskeho slnka zmenil na tekut\u00fa \u017eelat\u00ednu.<\/p>\n
Keby ste mali zostavi\u0165 zoznam situ\u00e1ci\u00ed, v ktor\u00fdch sa ob\u010dan socialistick\u00e9ho \u0161t\u00e1tu u\u010dil trpezlivosti kombinovanej s absol\u00fatnym zmyslom pre absurdno, museli by ste za\u010da\u0165 na jar. Presnej\u0161ie na za\u010diatku m\u00e1ja, kedy sa z oblohy zvy\u010dajne spustil chladn\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, presne v momente, ke\u010f sme v \u0161tvorstupoch zamrzli na hlavnej ulici, zvieraj\u00fac v skrehnut\u00fdch prstoch m\u00e1vatk\u00e1 z krepov\u00e9ho papiera. Krepov\u00fd papier mal podivuhodn\u00fa vlastnos\u0165: pri kontakte s vodou okam\u017eite p\u00fa\u0161\u0165al farbu, tak\u017ee k\u00fdm sme sa prepracovali k hlavnej trib\u00fane, z ktorej n\u00e1m unaven\u00ed funkcion\u00e1ri v baloniakoch k\u00fdvali asi s tak\u00fdm entuziazmom, s ak\u00fdm \u010dlovek odh\u00e1\u0148a muchy, na\u0161e ruky aj goliere ko\u0161ie\u013e hrali v\u0161etk\u00fdmi odtie\u0148mi revolu\u010dnej \u010dervenej a pokrokovej modrej. Prvom\u00e1jov\u00fd sprievod nebol len oslavou pr\u00e1ce, ale cvi\u010den\u00edm v synchr\u00f3nnej ch\u00f4dzi a v predstieran\u00ed kolekt\u00edvneho optimizmu, kedy sme na povel vpravo hla\u010f museli nasadi\u0165 v\u00fdraz \u013eud\u00ed, ktor\u00ed pr\u00e1ve uvideli svetlej\u0161ie zajtraj\u0161ky, hoci sme mysleli len na to, \u010di v st\u00e1nku na n\u00e1mest\u00ed e\u0161te bud\u00fa ma\u0165 p\u00e1rky s hor\u010dicou a \u010derven\u00fa malinovku.<\/p>\n
Hromadn\u00e1 discipl\u00edna sa v\u0161ak do dokonalej perverznosti pretavila po\u010das jesenn\u00fdch brann\u00fdch cvi\u010den\u00ed, kedy sa cel\u00e1 \u0161kola v priebehu jednej vyu\u010dovacej hodiny premenila na apokalyptick\u00e9 panoptikum. V r\u00e1mci pr\u00edpravy na imperialistick\u00fd \u00fatok n\u00e1s s\u00fadru\u017eky u\u010dite\u013eky navliekli do smrad\u013eav\u00fdch gumov\u00fdch plynov\u00fdch masiek s filtrom, pri\u010dom sme cez zahmlen\u00e9 sklen\u00e9 priezory nevideli takmer ni\u010d, len obrysy svojich rovesn\u00edkov, ktor\u00ed pripom\u00ednali st\u00e1do zm\u00e4ten\u00fdch mimozem\u0161\u0165anov s chobotmi. Korunou hodiny civilnej obrany boli igelitov\u00e9 vrec\u00fa\u0161ka, ktor\u00e9 sme si gumi\u010dkami pripevnili na ruky a nohy ako ochranu pred r\u00e1dioakt\u00edvnym \u017eiaren\u00edm a v takejto gumovo-plastovej zbroji sme museli be\u017ea\u0165 okolo \u0161koly.\u00a0\u010clovek be\u017eal, v maske sa oz\u00fdvalo funenie, vrec\u00fa\u0161ka na noh\u00e1ch \u0161u\u0161\u0165ali o such\u00fa tr\u00e1vu a zr\u00e1\u017eali sa v nich prv\u00e9 kvapky potu, no v\u0161etci sme pre\u017e\u00edvali aj zvl\u00e1\u0161tnu rados\u0165 – vedeli sme, \u017ee k\u00fdm utek\u00e1me s igelitom na ruk\u00e1ch a\u00a0cvi\u010d\u00edme, ako pre\u017ei\u0165 tretiu svetov\u00fa, v triede na tabuli zostala nedop\u00edsan\u00e1 p\u00edsomka z matematiky.<\/p>\n
Detstvo m\u00e1 v\u0161ak jednu zvl\u00e1\u0161tnu vlastnos\u0165: nepotrebuje svet, vysta\u010d\u00ed si s chot\u00e1rom. Ke\u010f ste die\u0165a, nemus\u00edte prejs\u0165 hranice, aby ste za\u017eili \u010dosi v\u00fdnimo\u010dn\u00e9. Sta\u010d\u00ed prejs\u0165 za posledn\u00fa stodolu, kde sa cesta str\u00e1ca v tr\u00e1ve a tam sa za\u010d\u00edna kr\u00e1\u013eovstvo, ktor\u00e9 nikomu nepatr\u00ed, a preto patr\u00ed v\u0161etk\u00fdm.<\/p>\n
My sme na dovolenky nechodili. Lode a moria, o ktor\u00fdch p\u00edsali v\u00a0kni\u017ek\u00e1ch, boli niekde \u010faleko za obzorom, kam dospel\u00ed h\u013eadeli s povzdychom. Nosili sme z chot\u00e1ra obrovsk\u00e9 kytice, ktor\u00e9 vo\u0148ali slnkom a prachom, a vracali sme sa domov s rukami zafarben\u00fdmi od \u0161\u0165avy \u010dere\u0161n\u00ed, vreck\u00e1 sme mali ve\u010dne pln\u00e9. Na jese\u0148 v nich hrkotali \u0165a\u017ek\u00e9 leskl\u00e9 ga\u0161tany a orechy, ktor\u00fdch zelen\u00e1 \u0161upka n\u00e1m na prstoch robila hned\u00e9 mapy a nedali sa umy\u0165 \u017eiadnym mydlom. A na jar, ke\u010f sa lesy e\u0161te len preb\u00fadzali, chodili sme na miesta, o ktor\u00fdch sme vedeli len my. Na fialky a konvalinky.<\/p>\n
Doma sme mali oby\u010dajn\u00e9 dreven\u00e9 police, ktor\u00e9 sa preh\u00fdbali pod v\u00e1hou kn\u00edh. Debatovalo sa o nich tak, \u017ee som zav\u0161e mala pocit, akoby postavy z rom\u00e1nov \u017eili s nami v byte,\u00a0akoby si s nami sadali ku stolu.\u00a0Ve\u010der sme sed\u00e1vali na pra\u0161iaku, homp\u00e1\u013eali nohami a preberali tajomstv\u00e1 vesm\u00edru, prv\u00e9 l\u00e1sky.<\/p>\n
Ke\u010f pri\u0161li pr\u00e1zdniny, svet sa zmen\u0161il na dvor u\u00a0babi\u010dky…<\/p>\n
Na za\u010diatku \u0161kolsk\u00e9ho roka n\u00e1m mamy na\u0161\u00edvali biele menovky na vreck\u00e1 na prezuvky. Akoby n\u00e1s t\u00fdm k\u00faskom pl\u00e1tna s kostrbat\u00fdm p\u00edsmom chceli ochr\u00e1ni\u0165, aby sme sa nestratili vo ve\u013ekom, cudzom svete \u0161kolsk\u00fdch chodieb. V prv\u00e9 septembrov\u00e9 dni v\u0161etko vo\u0148alo novotou – zo\u0161ity mali e\u0161te nepo\u0161koden\u00e9 rohy, gumy boli m\u00e4kk\u00e9 a vo\u0148av\u00e9 a z rovnak\u00fdch pera\u010dn\u00edkov vyt\u0155\u010dali nastr\u00fahan\u00e9 ceruzky.<\/p>\n
Boli sme Hus\u00e1kove deti. Nemali sme ni\u010d a v\u0161etko n\u00e1m ch\u00fdbalo. Bolo to v\u0161ak na\u0161e detstvo, in\u00e9 sme nemali, jedin\u00e9 detstvo, ktor\u00e9 sme mali, jedin\u00e9, ktor\u00e9 n\u00e1m patrilo.<\/p>\n
\u017del\u00e1m v\u00e1m pekn\u00fd a vo\u0148av\u00fd september, va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dnes je v m\u00f3de hovori\u0165 o Hus\u00e1kov\u00fdch de\u0165och. Ak ste sa v\u0161ak narodili koncom \u0161es\u0165desiatych rokov \u010di v sedemdesiatych rokov, stali ste sa s\u00fa\u010das\u0165ou demografick\u00e9ho hrmenia bez toho, aby ste o tom vedeli, lebo jedin\u00e9, \u010do ste vn\u00edmali, bol pach \u010derstvo natretej linky a ve\u010dn\u00fd nedostatok priestoru. B\u00fdvanie na\u0161ej gener\u00e1cie bolo triumfom geometrie nad […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13886,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,159],"tags":[],"class_list":["post-14338","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-september-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14338","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14338"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14338\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14340,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14338\/revisions\/14340"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13886"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14338"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14338"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14338"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}