{"id":14341,"date":"2026-09-09T14:11:36","date_gmt":"2026-09-09T12:11:36","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14341"},"modified":"2026-09-09T14:11:36","modified_gmt":"2026-09-09T12:11:36","slug":"marina-abramovic-svojim-tichom-sa-dotkla-ludskej-duse","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/marina-abramovic-svojim-tichom-sa-dotkla-ludskej-duse\/","title":{"rendered":"Marina Abramovi\u0107 – Svoj\u00edm tichom sa dotkla \u013eudskej du\u0161e"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Na jej najsl\u00e1vnej\u0161ie predstavenie The Artist is Present v\u00a0newyorskom M\u00fazeu modern\u00e9ho umenia pri\u0161lo 750.000 \u013eud\u00ed. Len preto, aby ju pozorovali alebo si sadli oproti tejto charizmatickej \u017eene, prekra\u010duj\u00facej fyzick\u00e9 i psychick\u00e9 limity. Umelkyni, ktor\u00e1 si \u017eiletkou do brucha vyrezala pentagram, bi\u010dovala sa a po Ve\u013ekom \u010d\u00ednskom m\u00fare pre\u0161la 2.500 km. V\u010faka dlhoro\u010dn\u00fdm sk\u00fasenostiam s performat\u00edvnym umen\u00edm vyvinula met\u00f3du na z\u00edskanie kontroly nad mys\u013eou i telom. V\u00a0autobiografii Walk Through Walls (Prejs\u0165 cez stenu) nap\u00edsala, \u017ee nikdy nech\u00e1pala, pre\u010do bola zasaden\u00e1 do svojej rodiny.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Marina Abramovi\u0107, The Hero 2001, \u00a9 Courtesy of the Marina Abramovi\u0107 Archives \/ Bildrecht, Wien 2025<\/p><\/div>\n

Svetozn\u00e1ma srbsk\u00e1 performerka Marina Abramovi\u0107 sa narodila 30. novembra 1946 v Belehrade v b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vii, kde v\u0161etky budovy mali \u0161pinavo zelen\u00fa fas\u00e1du. Viacgenera\u010dn\u00e9 rodiny ob\u00fdvali \u0161kared\u00e9 ve\u017eiaky, ak sa mlad\u00e1 dvojica chcela milova\u0165, musela \u00eds\u0165 do parku alebo do kina. Marinini rodi\u010dia v\u0161ak boli partiz\u00e1ni, vojnov\u00ed hrdinovia, mali vysok\u00e9 funkcie a ob\u00fdvali kr\u00e1sny osemizbov\u00fd byt. Otec Vojin patril k osobnej garde mar\u0161ala Tita a matka Danica viedla \u00darad pre ochranu historick\u00fdch pamiatok, nesk\u00f4r M\u00fazeum revol\u00facie. Marina sa narodila pred\u010dasne, ke\u010f matke odtiekla plodov\u00e1 voda po\u010das stran\u00edckej sch\u00f4dze. Pri p\u00f4rode sa placenta celkom neoddelila a matka dostala otravu krvi. Cel\u00fd rok musela osta\u0165 v nemocnici. Marina bola chor\u013eav\u00e9 die\u0165a a nechcela poriadne jes\u0165. Jedn\u00e9ho d\u0148a si ju k sebe zobrala star\u00e1 mama Milica, \u017eena so silnou spiritualitou a vierou v boha. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 chodila do kostola, jej dom vo\u0148al kadidlom a pra\u017eenou k\u00e1vou. Svojej vnu\u010dke poskytla stabilitu a nau\u010dila ju mystike. Od tridsiatky si odkladala \u0161aty, v ktor\u00fdch chcela by\u0165 pochovan\u00e1, ale st\u00e1le ich menila pod\u013ea m\u00f3dnych trendov. V\u0161etky pekn\u00e9 spomienky z detstva sa Marine sp\u00e1jaj\u00fa s kuchy\u0148ou babky. Zostala u nej \u0161es\u0165 rokov v\u00f4bec netu\u0161iac, \u010do sa za ten \u010das odohr\u00e1va u nich doma. Matka intelektu\u00e1lka by chodila len na koncerty a do opery. Otec sa obzeral za in\u00fdmi \u017eenami alebo v kuchyni opekal prasiatko a pop\u00edjal so svojimi partiz\u00e1nskymi kamar\u00e1tmi. Rodi\u010dia nemali ni\u010d spolo\u010dn\u00e9, \u010dasto sa h\u00e1dali, akoby \u017eili v permanentnom vojnovom stave. Obaja spali s nabit\u00fdmi pi\u0161to\u013eami na no\u010dnom stol\u00edku. Ke\u010f sa narodil brat Velimir, Marinu si zobrali sp\u00e4\u0165 k sebe do Belehradu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vojensk\u00e1 v\u00fdchova a \u0165a\u017ek\u00e9 dospievanie<\/strong><\/p>\n

Marina sa nikdy nehrala s b\u00e1bikami, rad\u0161ej na sten\u00e1ch pozorovala tiene prech\u00e1dzaj\u00facich \u00e1ut. Aj za najmen\u0161\u00ed priestupok ju matka bila alebo zavrela do skrine, kde ju desila tma. O\u010dak\u00e1valo sa v\u0161ak, \u017ee tresty zvl\u00e1dne bez s\u0165a\u017enost\u00ed, bola predsa dc\u00e9ra partiz\u00e1nov, a t\u00ed dok\u00e1zali prejs\u0165 aj cez stenu. Matka nechcela, aby si s bratom poz\u00fdvali domov kamar\u00e1tov, lebo sa b\u00e1la bakt\u00e9ri\u00ed. Bola posadnut\u00e1 \u010distotou. Marinu s\u00edce za ve\u013ea vec\u00ed trestala, ale v jednom ju podporovala. Umenie bolo toti\u017e pre \u0148u posv\u00e4tn\u00e9, a tak sa u\u017e v detstve stalo s\u00fa\u010das\u0165ou jej \u017eivota. V\u010faka matkinej pr\u00e1ci nav\u0161tevovali spolu ateli\u00e9ry mnoh\u00fdch umelcov a\u00a0u\u017e dvan\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Marina sprev\u00e1dzala matku na Bien\u00e1le do Ben\u00e1tok. V \u0161trn\u00e1stich jej otec k\u00fapil olejov\u00e9 farby a vybavil lekcie ma\u013eovania u maliara Fila Filipovi\u010da. Prv\u00e9 obr\u00e1zky ilustrovali jej sny, ktor\u00e9 boli pre \u0148u skuto\u010dnej\u0161ie ako vlastn\u00e1 realita. Ale v\u017edy na ne pou\u017eila len dve farby: tmavozelen\u00fa a no\u010dn\u00fa modr\u00fa. Doma nemusela ni\u010d robi\u0165, jedin\u00e9, \u010do sa od nej vy\u017eadovalo – aby sa u\u010dila a bola najlep\u0161ia. Chodila na klav\u00edr, angli\u010dtinu a franc\u00faz\u0161tinu. No st\u00e1le sa c\u00edtila ve\u013emi osamel\u00e1. Na knihu a umenie sa peniaze na\u0161li v\u017edy, ale nikdy nie na oble\u010denie, po akom t\u00fa\u017eilo dospievaj\u00face diev\u010da. Napr\u00edklad po nylonov\u00fdch pan\u010duch\u00e1ch. Ke\u010f jej ich otec k\u00fapil, matka ich vyhodila z okna, lebo pod\u013ea nej ich nosili len prostit\u00fatky. Marina sa c\u00edtila ako naj\u0161kared\u0161ie diev\u010da z celej \u0161koly, trpela komplexom aj pre svoj v\u00e4\u010d\u0161\u00ed nos. Kv\u00f4li ploch\u00fdm noh\u00e1m musela nosi\u0165 ortopedick\u00e9 top\u00e1nky, \u0161kared\u00e9 socialistick\u00e9 \u010dlenkov\u00e9 z hrubej \u017eltej ko\u017ee. Aby dlh\u0161ie vydr\u017eali, matka nechala na \u0161pi\u010dky a p\u00e4ty pripevni\u0165 kovov\u00e9 platni\u010dky. Pri ch\u00f4dzi vyd\u00e1vali hlasn\u00fd zvuk, za \u010do sa Marina ve\u013emi hanbila. S pubertou pri\u0161li siln\u00e9 migr\u00e9ny. Po\u010das nich sa nau\u010dila le\u017ea\u0165 v posteli \u00faplne nehybne. To bol za\u010diatok jej tr\u00e9ningu v prij\u00edman\u00ed a zn\u00e1\u0161an\u00ed ve\u013ekej bolesti a strachu.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u0160tudentsk\u00e9 roky<\/strong><\/p>\n

V roku 1965 za\u010dala \u0161tudova\u0165 ma\u013ebu na umeleckej akad\u00e9mii v Belehrade. Zatia\u013e \u010do jej spolu\u017eiaci u\u017e vysk\u00fa\u0161ali v\u0161eli\u010do, ona st\u00e1le mala o sebe extr\u00e9mne pochybnosti. Matka sa desila, \u017ee by mohla pr\u00eds\u0165 o panenstvo e\u0161te pred man\u017eelstvom, tak \u010d\u00edtala v\u0161etky jej listy a dv\u00edhala telef\u00f3n. Ke\u010f sa ozval mu\u017esk\u00fd hlas, hne\u010f polo\u017eila. Marina sa rozhodla, \u017ee prv\u00fd sex bude ma\u0165 s niek\u00fdm, na kom jej nez\u00e1le\u017e\u00ed. A muselo sa to sta\u0165 v nede\u013eu dopoludnia, aby mohla doma poveda\u0165, \u017ee ide do kina, lebo na ve\u010dern\u00e9 premietanie nesmela. Vybrala si \u0161tudenta, ktor\u00fd chodil na v\u0161etky ve\u010dierky a ve\u013ea pil. Len \u010do k tomu do\u0161lo, vyhodil ju z bytu. Trvalo jej cel\u00fd rok, k\u00fdm sa znovu odv\u00e1\u017eila spa\u0165 s mu\u017eom. Mala 24 rokov, st\u00e1le b\u00fdvala s mamou a st\u00e1le musela by\u0165 doma o desiatej ve\u010der. Najprv ma\u013eovala obrazy len pre pr\u00edbuzn\u00fdch pod\u013ea ich priania, bez skuto\u010dnej fant\u00e1zie. Prelom znamenal a\u017e obraz Tri tajomstv\u00e1. Tvorili ho tri kusy l\u00e1tky – \u010derven\u00fd, zelen\u00fd a\u00a0biely – v ktor\u00fdch sa ukr\u00fdvali tri predmety. Div\u00e1k bol n\u00faten\u00fd pou\u017ei\u0165 svoju fant\u00e1ziu, a tak sa vlastne stal spolu\u00fa\u010dastn\u00edkom. Pre Marinu toto dielo otvorilo dvere do r\u00ed\u0161e jej podvedomia.<\/p>\n

Potom pri\u0161iel rok 1968, cel\u00fd svet bol v chaose, v Juhosl\u00e1vii sa \u0161\u00edrilo roz\u010darovanie z komunistickej strany, krajina sa \u010doraz viac di\u0161tancovala od Sovietskeho zv\u00e4zu. Marina mala vtedy bl\u00edzky vz\u0165ah s otcom, ktor\u00fd sa c\u00edtil zraden\u00fd Titom, vystrihal ho zo v\u0161etk\u00fdch fotografi\u00ed, na ktor\u00fdch spolu p\u00f3zovali. Vzdal sa aj n\u00e1deje na vznik pravdivej\u0161ej verzie komunizmu. V kravate a elegantnom balo\u0148\u00e1ku predniesol uprostred n\u00e1mestia prejav a odhodil stran\u00edcku kni\u017eku. Marina na\u0148 bola hrd\u00e1, ale len do chv\u00edle, k\u00fdm ho neuvidela znovu na ulici, ako bozk\u00e1va kr\u00e1snu mlad\u00fa blond\u00ednku, ktor\u00e1 sa nesk\u00f4r stala jeho druhou man\u017eelkou. Nevideli sa \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165 rokov. Tito napokon povolil \u0160tudentsk\u00e9 kult\u00farne centrum, kde sa Marina stret\u00e1vala ka\u017ed\u00fd de\u0148 s piatimi spolu\u017eiakmi, diskutovali a vypili litre k\u00e1vy. \u0160t\u00fadium ukon\u010dila v roku 1970 v Z\u00e1hrebe. Ke\u010f sa vr\u00e1tila do Belehradu, \u0160tudentsk\u00e9 centrum dostalo skvel\u00fa riadite\u013eku. T\u00e1 napl\u00e1novala v\u00fdstavu tridsiatich umelcov, a t\u00ed mali prezentova\u0165 mal\u00e9 predmety, ktor\u00e9 pre nich nie\u010do znamenali. Marina na stenu pri\u0161pendlila ara\u0161id so \u0161krupinou. Vy\u010dnieval zo steny a vrhal mal\u00fd tie\u0148. Svoje dielo nazvala Oblak s tie\u0148om. A pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f uvidela ten mal\u00fd tie\u0148, pochopila, \u017ee dvojrozmern\u00e9 umenie je pre \u0148u minulos\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Marina Abramovi\u0107, Inner Sky, 1991\/2015
\u00a9 Courtesy of the Marina Abramovi\u0107 Archives \/ Bildrecht, Wien 2025,
foto Helni Schneebell, 1994<\/p><\/div>\n

Prv\u00e9 man\u017eelstvo a prv\u00fd \u0161ialen\u00fd projekt<\/strong><\/p>\n

Po\u010das posledn\u00e9ho ro\u010dn\u00edka na akad\u00e9mii sa zamilovala do konceptu\u00e1lneho umelca Ne\u0161u Paripovi\u0107a. V okt\u00f3bri 1971 sa vzali, ako povedala Marina, urobila to hlavne preto, aby nemusela by\u0165 o desiatej ve\u010der doma. Matka sa svadby nez\u00fa\u010dastnila a zak\u00e1zala, aby sa Ne\u0161a k nim nas\u0165ahoval. Mladoman\u017eelia nemali peniaze na pren\u00e1jom, a tak Ne\u0161a b\u00fdval s rodi\u010dmi a Marina s matkou a babi\u010dkou. Ke\u010f otehotnela, \u0161la na potrat (prv\u00fd z troch v jej \u017eivote). V lete 1973 odi\u0161la aj s kolegami na festival do Edinburghu. V tom \u010dase experimentovala hlavne so zvukov\u00fdmi in\u0161tal\u00e1ciami, ale \u010doskoro si uvedomila, \u017ee proces tvorby je pre \u0148u d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ne\u017e samotn\u00fd v\u00fdsledok a performancia sa jej zdala pre to najvhodnej\u0161ia. Na festival si pripravila predstavenie Rytmus 10, zalo\u017een\u00e9 na hre pop\u00edjaj\u00facich sedliakov – na st\u00f4l polo\u017eili jednu ruku s roztiahnut\u00fdmi prstami a druhou rukou r\u00fdchlo no\u017eom bodali medzi prsty. Ak sa porezali, museli vypi\u0165 poh\u00e1r p\u00e1lenky. Marina pou\u017eila nie jeden, ale desa\u0165 no\u017eov. Div\u00e1ci so zatajen\u00fdm dychom sledovali prib\u00fadaj\u00face krvav\u00e9 \u0161kvrny na bielom podklade a po\u010d\u00favali bolestn\u00e9 v\u00fdkriky, zaznamen\u00e1van\u00e9 na magnetof\u00f3n. Vtedy Marina pochopila, \u017ee na\u0161la svoje m\u00e9dium. Nikomu sa nechcelo \u00eds\u0165 nasp\u00e4\u0165 do Belehradu, ale jedn\u00e9ho d\u0148a zavolala matka, \u017ee v jej mene poslala prihl\u00e1\u0161ku na u\u010dite\u013esk\u00e9 miesto na Akad\u00e9mii v\u00fdtvarn\u00fdch umen\u00ed v Novom Sade. Marina za\u010dala u\u010di\u0165 a popritom sa venovala performat\u00edvnemu umeniu. V predstaven\u00ed Rytmus 5 vytvorila jednu v\u00e4\u010d\u0161iu a jednu men\u0161iu hviezdu ako symbol repres\u00edvneho komunistick\u00e9ho syst\u00e9mu a priestor medzi nimi vyplnila pilinami namo\u010den\u00fdmi do benz\u00ednu. Potom ich zap\u00e1lila a \u013eahla si do vn\u00fatornej hviezdy. Ke\u010f ohe\u0148 spotreboval v\u0161etok kysl\u00edk, stratila vedomie a museli ju odtia\u013e vynies\u0165. Ale predstavenie bol obrovsk\u00fd hit. Jednu z najkontroverznej\u0161\u00edch performanci\u00ed, Rytmus 0, predviedla v Neapole. Na stole bolo 72 r\u00f4znych predmetov, niektor\u00e9 nevinn\u00e9 (ru\u017ea, cukor, kniha, r\u00fa\u017e…), in\u00e9 nebezpe\u010dn\u00e9 (no\u017enice, ihly, n\u00f4\u017e, pi\u0161to\u013e s gu\u013ekou le\u017eiacou ved\u013ea). Publikum mohlo predmety \u013eubovo\u013ene pou\u017e\u00edva\u0165, zatia\u013e \u010do Marina st\u00e1la nehybne po cel\u00fdch \u0161es\u0165 hod\u00edn. Ako ve\u010der postupoval, stup\u0148ovalo sa nap\u00e4tie i agresivita pr\u00edtomn\u00fdch. Jeden jej rozstrihol a vyzliekol tri\u010dko, posadili ju na st\u00f4l a roztiahli nohy, jeden ju porezal na krku a vysal vytekaj\u00facu krv, \u010fal\u0161\u00ed jej do ko\u017ee napichal ihly a jeden mal\u00fd mu\u017e dokonca nabil zbra\u0148 a prilo\u017eil jej ju k\u00a0hrdlu… Marina si vtedy uvedomila, \u017ee publikum ju m\u00f4\u017ee aj zabi\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ulay a \u0161tyri roky bez adresy<\/strong><\/p>\n

Ke\u010f sa matka dozvedela, \u017ee jej dc\u00e9ra vystupovala v m\u00fazeu nah\u00e1, hodila po nej \u0165a\u017ek\u00fd sklenen\u00fd popoln\u00edk. Marina sa v poslednom okamihu uhla. Ne\u0161a bol na \u0148u hrd\u00fd, ale ve\u013emi nerv\u00f3zny, aby videl jej predstavenia a pr\u00edli\u0161 chudobn\u00fd, aby ju sprev\u00e1dzal na cest\u00e1ch. A pre \u0148u bolo cestovanie ako afrodiziakum. Na 29. narodeniny dostala pozv\u00e1nku z amsterdamskej gal\u00e9rie de Appel, aby pred telev\u00edznymi kamerami zinscenovala predstavenie Thomasove pery, pri ktorom si \u017eiletkou vyrezala do brucha p\u00e4\u0165c\u00edpu hviezdu, silno sa bi\u010dovala a potom si \u013eahla na kr\u00ed\u017e z \u013eadov\u00fdch blokov. Spolo\u010dn\u00edka po\u010das cel\u00e9ho pobytu v Amsterdame jej mal robi\u0165 nemeck\u00fd umelec Frank Uwe Laysiepen-Ulay. \u013dav\u00fa stranu tv\u00e1re mal hladko oholen\u00fa a napudrovan\u00fa, obo\u010die starostlivo vytrhan\u00e9 a pery nar\u00fa\u017eovan\u00e9. Prav\u00e1 strana bola neoholen\u00e1 a nenal\u00ed\u010den\u00e1. Ulay bol umeleck\u00fd fotograf a svoje dve tv\u00e1re vyu\u017e\u00edval vo svojich pr\u00e1cach. Po predstaven\u00ed sa Marine s l\u00e1skou postaral o jej rany. Ale zaujalo ju aj to, \u017ee mali rovnako dlh\u00e9 vlasy, vzadu zopnut\u00e9 pali\u010dkami na jedenie. Ba aj narodeniny mali v rovnak\u00fd de\u0148, len Ulay bol o tri roky star\u0161\u00ed. Ve\u010der pri\u0161li k nemu domov a \u010fal\u0161\u00edch desa\u0165 dn\u00ed str\u00e1vili spolu v posteli. Od za\u010diatku d\u00fdchali rovnak\u00fd vzduch, ich srdcia bili v s\u00falade, vedeli si navz\u00e1jom dokon\u010di\u0165 vety. Po n\u00e1vrate do Belehradu sa zatv\u00e1rala v izbe a cel\u00e9 hodiny s Ulayom telefonovala. Ke\u010f pri\u0161iel \u00fa\u010det za telef\u00f3n, matka ho zamkla do skrinky a milenci si museli p\u00edsa\u0165 listy. Belehrad za\u010d\u00ednal by\u0165 pre Marinu \u010doraz tesnej\u0161\u00ed. Na jar mala v \u0160tudentskom centre nov\u00fa performanciu, kde si \u013eahla a z pln\u00fdch p\u013e\u00fac kri\u010dala, akoby chcela vykri\u010da\u0165 cel\u00fa svoju frustr\u00e1ciu z Belehradu, Juhosl\u00e1vie, matky, dom\u00e1ceho v\u00e4zenia. Kri\u010dala tri hodiny, a\u017e k\u00fdm nemala hlas. Potom jeden taliansky \u010dasopis uverejnil na ob\u00e1lke nah\u00fa fotografiu z jej predstavenia, ktor\u00e1 na akad\u00e9mii v Novom Sade sp\u00f4sobila \u0161kand\u00e1l. No predbehla vedenie \u0161koly a sama podala v\u00fdpove\u010f. Tajne sa pripravila na \u00fatek. Do ta\u0161ky si napchala fotografie svojich pr\u00e1c, ale \u017eiadne oble\u010denie, matka by si to hne\u010f v\u0161imla. Nast\u00fapila do vlaku smer Amsterdam a nikdy to vraj neo\u013eutovala. S Ne\u0161om sa rozviedla. S Ulayom si k\u00fapili star\u00fd policajn\u00fd autobus a vyrazili do sveta. Niekedy si vraveli \u201elepidlo\u201c, tak boli na seba naviazan\u00ed. Nemali takmer ni\u010d, ale boli naj\u0161\u0165astnej\u0161\u00ed \u013eudia na svete. Nemali st\u00e1lu adresu, len v gal\u00e9rii de Appel bola krabica od top\u00e1nok, kde im mohli \u013eudia necha\u0165 po\u0161tu. Raz za t\u00fd\u017ede\u0148 zavolali z telef\u00f3nnej b\u00fadky do gal\u00e9rie. Ak dostali pozvanie na vyst\u00fapenie, vypravili sa tam svoj\u00edm autobusom.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Marina Abramovi\u0107, The Artist Is Present, 2010
foto Wikimedia Commons \/ Andrew Russeth<\/p><\/div>\n

Boles\u0165 – br\u00e1na do in\u00e9ho stavu vedomia<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd spolo\u010dn\u00fd projekt – Vz\u0165ah v\u00a0priestore – bol in\u0161pirovan\u00fd Newtonov\u00fdm kyvadlom. Marina a Ulay st\u00e1li nah\u00ed dvadsa\u0165 metrov od seba, potom sa rozbehli, zaka\u017ed\u00fdm r\u00fdchlej\u0161ie a nar\u00e1\u017eali do seba. Mikrof\u00f3n zachyt\u00e1val zvuky n\u00e1razov ich tiel. Ke\u010f performat\u00edvne umenie za\u010dalo str\u00e1ca\u0165 na popularite, bolo treba vymyslie\u0165 nie\u010do nov\u00e9. A tak sa rozhodli h\u013eada\u0165 in\u0161pir\u00e1ciu v austr\u00e1lskej p\u00fa\u0161ti u Aborig\u00e9nov hlboko prepojen\u00fdch s energiou Zeme. Hlavnou \u00falohou Mariny bolo pozorova\u0165, ako tamoj\u0161ie \u017eeny prezentovali svoje sny. Dohov\u00e1rali sa telepaticky a kreslen\u00edm do piesku. V extr\u00e9mnych hor\u00fa\u010dav\u00e1ch bez tie\u0148a bolo treba v\u0161etko spomali\u0165 – d\u00fdchanie aj tep. Tak sa s Ulayom nau\u010dili, ako zosta\u0165 nehybn\u00ed a ticho, a tie\u017e, ako pre\u017ei\u0165 bez jedla. Tieto sk\u00fasenosti potom vyu\u017eili vo svojej performancii, kde nieko\u013eko hod\u00edn sedeli oproti sebe na stoli\u010dk\u00e1ch a pozerali si do o\u010d\u00ed bez toho, aby sa pohli. Bolo to \u0165a\u017ek\u00e9. Marina spom\u00ednala, \u017ee boles\u0165 prich\u00e1dzala ako b\u00farka, ale ke\u010f dosiahla vrchol, z\u00e1rove\u0148 akoby jej otvorila posv\u00e4tn\u00fa br\u00e1nu, kde za\u017e\u00edvala nov\u00fd druh vn\u00edmania. V Sydney vystupovali \u0161estn\u00e1s\u0165 dn\u00ed po sebe. Cel\u00fd \u010das sa postili, ve\u010der pili len d\u017e\u00fas a vodu a ani sa nerozpr\u00e1vali. Na desiaty de\u0148 Ulay vstal, museli ho odviez\u0165 do nemocnice, lebo mal opuchnut\u00fa slezinu. Napriek varovaniu lek\u00e1rov na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 pokra\u010doval. Potom sa rozhodli, \u017ee toto predstavenie odohraj\u00fa celkom 90 r\u00e1z v r\u00f4znych gal\u00e9ri\u00e1ch po celom svete, pod n\u00e1zvom Nightsea Crossing, <\/em>pri\u010dom ne\u0161lo o no\u010dn\u00fd prechod cez more, ale o prechod nevedom\u00edm. E\u0161te pred Austr\u00e1liou Ulayovi zomrela matka. \u0160li spolu na pohreb a v ten de\u0148 Ulay Marine povedal, \u017ee s \u0148ou chce ma\u0165 die\u0165a. No Marina deti nechcela, chcela by\u0165 len umelky\u0148ou na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok. To odmietnutie bolo nie\u010do, \u010do odvtedy st\u00e1lo medzi nimi. V Lyone Ulay op\u00e4\u0165 preru\u0161il predstavenie, ale Marina nie. Ve\u010der sa poh\u00e1dali, Ulay jej vykri\u010dal, \u017ee pre \u0148u je umenie d\u00f4le\u017eitej\u0161ie a udrel ju do tv\u00e1re. Nesk\u00f4r sa ospravedlnil, ale hranica u\u017e bola prekro\u010den\u00e1. Obaja sa v ich umeleckom partnerstve sna\u017eili prekona\u0165 vlastn\u00e9 eg\u00e1, ale pre publikum sa Marina st\u00e1vala \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161ou hviezdou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Chladn\u00e9 objatie na Ve\u013ekom \u010d\u00ednskom m\u00fare <\/strong><\/p>\n

Po\u010das pobytu v Indii, kde sa po prv\u00fdkr\u00e1t stretla s Dalajl\u00e1mom, praktizovali s Ulayom \u0161peci\u00e1lnu medit\u00e1ciu. V\u0161etky \u010dinnosti vykon\u00e1vali v spomalenom z\u00e1bere, aby lep\u0161ie pochopili svoje konanie. To sa nesk\u00f4r stalo jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch pilierov Abramovi\u0107ovej met\u00f3dy. Nasledovali \u010fal\u0161ie projekty, aj menej \u00faspe\u0161n\u00e9, ale pod\u013ea nej umelci, ktor\u00ed experimentuj\u00fa, maj\u00fa dovolen\u00e9 za\u017ei\u0165 ne\u00faspech. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je nestrati\u0165 odvahu \u010deli\u0165 nezn\u00e1memu. Z p\u00e1ru, ktor\u00fd sa \u010dasto a v\u00e1\u0161nivo miloval, ostala dvojica umelcov, ktor\u00ed \u017eili bok po boku. Napriek tomu nezru\u0161ili pl\u00e1ny na ve\u013ek\u00fd projekt, v r\u00e1mci ktor\u00e9ho mali prejs\u0165 po Ve\u013ekom \u010d\u00ednskom m\u00fare. M\u00far nesl\u00fa\u017eil len na obranu proti mongolsk\u00fdm hord\u00e1m, ale z\u00e1rove\u0148 predstavuje obrovsk\u00e9ho draka. Starovek\u00ed \u010c\u00ed\u0148ania potopili pri pobre\u017e\u00ed \u017dlt\u00e9ho mora dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 lod\u00ed, ktor\u00e9 posl\u00fa\u017eili ako z\u00e1klad pre dra\u010diu hlavu. Ke\u010f sa potom drak vynoril z mora, jeho telo sa rozprestrelo po krajine a\u017e po p\u00fa\u0161\u0165 Gobi, kde bol pochovan\u00fd jeho chvost. Z vedeck\u00e9ho h\u013eadiska m\u00far stoj\u00ed na geodetick\u00fdch silo\u010diarach a predstavuje priame spojenie s energetick\u00fdmi po\u013eami Zeme. Projekt Milenci predstavoval pochod, ktor\u00fd by Marina za\u010dala na v\u00fdchodnom, \u017eenskom konci v Bohajskom z\u00e1live v \u017dltom mori a Ulay na z\u00e1padnom, mu\u017eskom konci v priesmyku Jiayu v p\u00fa\u0161ti Gobi. Ka\u017ed\u00fd by pre\u0161iel 2.500 km, stretli by sa uprostred a zosob\u00e1\u0161ili by sa. Trvalo v\u0161ak osem rokov, k\u00fdm im \u010c\u00edna dala s\u00fahlas. Marina vo svojej autobiografii spom\u00edna, \u017ee za\u017eila \u010c\u00ednu, ak\u00fa by nikto nechcel vidie\u0165. Musela prejs\u0165 provinciami, kde mali cudzinci vstup zak\u00e1zan\u00fd, oblas\u0165ami zamoren\u00fdmi r\u00e1dioaktivitou, videla \u013eud\u00ed za trest priviazan\u00fdch ku\u00a0stromom, ponechan\u00fdch napospas svojmu osudu. Navy\u0161e, v\u00fdchodn\u00fd ter\u00e9n bol extr\u00e9mne strm\u00fd a skalnat\u00fd, niekedy si musela \u013eahn\u00fa\u0165 na brucho, aby ju neodf\u00fakol siln\u00fd vietor. Nekr\u00e1\u010dala sama, s\u00a0Ulayom mali pridelen\u00fdch sprievodcov a tlmo\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed d\u00e1vali pozor, aby sa nezat\u00falali na nespr\u00e1vne miesta a nevideli nespr\u00e1vne veci. Ka\u017ed\u00fd ve\u010der musela zliez\u0165 z m\u00faru a dve hodiny \u0161liapa\u0165 do najbli\u017e\u0161ej dediny. Nocovala v smrad\u013eav\u00fdch \u017eensk\u00fdch noc\u013eah\u00e1r\u0148ach, kde \u017eeny vykon\u00e1vali potrebu do vedier ved\u013ea postel\u00ed alebo spolo\u010dne v drepe na latr\u00edne, dr\u017eiac sa za ruky a spievaj\u00fac piesne o priate\u013estve. Neust\u00e1le sa chceli dot\u00fdka\u0165 jej ve\u013ek\u00e9ho nosa, lebo verili, \u017ee im to prinesie plodnos\u0165. Po troch mesiacoch, 27. j\u00fana 1988, sa s Ulayom stretli a objali sa. Bolo to v\u0161ak objatie priate\u013eov, nie milencov, v\u0161etka v\u00e1\u0161e\u0148 z neho vypr\u0161ala. Nesk\u00f4r sa Marina dozvedela, \u017ee Ulayova tlmo\u010dn\u00ed\u010dka s n\u00edm otehotnela a v decembri sa v Pekingu vzali. Marina \u017eila a spolupracovala s Ulayom dvan\u00e1s\u0165 rokov. Svojim priate\u013eom povedala, \u017ee bude potrebova\u0165 minim\u00e1lne polovicu toho \u010dasu, aby prekonala boles\u0165 z rozchodu.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

Marina Abramovi\u0107, Sleeping Under the Banyan Tree, 2010
\u00a9 Courtesy of the Marina Abramovi\u0107 Archives \/ Bildrecht, Wien 2025,<\/p><\/div>\n

N\u00e1vrat k s\u00f3lov\u00fdm predstaveniam<\/strong><\/p>\n

Po n\u00e1vrate do Amsterdamu sa pustila do s\u00f3lov\u00fdch projektov. Prv\u00fdm boli Pominute\u013en\u00e9 predmety v\u00a0lond\u00fdnskej gal\u00e9rii Victoria Milo. Z ru\u017een\u00ednu, horsk\u00e9ho kri\u0161t\u00e1\u013eu, ametystu a obsidi\u00e1nu, ktor\u00e9 si doniesla z \u010c\u00edny, vytvorila ve\u013ek\u00e9 predmety, pripom\u00ednaj\u00face jednoduch\u00e9 postele. Pripevnila ich na stenu tak, aby sa dali pou\u017ei\u0165 na sedenie, st\u00e1tie alebo le\u017eanie a pren\u00e1\u0161ali energiu z miner\u00e1lov na telo toho, kto ich pou\u017eil. Pracovala aj na videoin\u0161tal\u00e1ci\u00e1ch a fotografick\u00fdch dielach. Ke\u010f v roku 1992 vypukla vojna v b\u00fdvalej Juhosl\u00e1vii, rozhodla sa vycestova\u0165 do Belehradu, jednak sa jej v hlave rodil nov\u00fd projekt a jednak chcela s rodi\u010dmi nato\u010di\u0165 videorozhovory, k\u00fdm to e\u0161te v\u00f4bec bolo mo\u017en\u00e9. Na ot\u00e1zku, \u010do im m\u00e1 donies\u0165, dostala typick\u00e9 odpovede – matka: r\u00fa\u017e zna\u010dky Chanel, parfum a hydrata\u010dn\u00fd kr\u00e9m, otec: penicil\u00edn, \u017eiarovky a baterky. Matku nat\u00e1\u010dala na sc\u00e9ne v divadle, lebo t\u00e1 by \u0161t\u00e1b cudz\u00edch \u013eud\u00ed so \u0161pinav\u00fdmi top\u00e1nkami doma nezniesla. Ke\u010f sa jej Marina sp\u00fdtala, pre\u010do ju nikdy nepobozkala, matka povedala, \u017ee ju nechcela rozmazn\u00e1va\u0165. Rozhovor s otcom sa nat\u00e1\u010dal v jeho byte, takmer v\u00fdlu\u010dne hovoril o svojich vojnov\u00fdch z\u00e1\u017eitkoch a v jednom momente vytiahol pi\u0161to\u013e a namieril ju do kamery.<\/p>\n

Marina za\u010dala aj vyu\u010dova\u0165 a organizova\u0165 workshopy, v\u00a0Berl\u00edne, Par\u00ed\u017ei, ale aj Japonsku, Mil\u00e1ne, R\u00edme a \u010fal\u0161\u00edch mest\u00e1ch. Vyu\u010dovala to, \u010do vedela najlep\u0161ie: performat\u00edvne umenie. Svoje workshopy zamerala na tr\u00e9ning vytrvalosti, porozumenia, s\u00fastredenia, sebakontroly a sily v\u00f4le. Zaroben\u00e9 peniaze investovala do prer\u00e1bania svojho \u0161es\u0165poschodov\u00e9ho domu, kde mala osobitn\u00fa izbu na prem\u00fd\u0161\u013eanie, na pitie vody alebo izbu so stoli\u010dkou pred krbom na pozorovanie plame\u0148ov. Rok pred p\u00e4\u0165desiatkou sa za\u010dala zaobera\u0165 t\u00e9mou smrti. In\u0161pirovala ju kniha o ritu\u00e1li, v ktorom musia tibetsk\u00ed mn\u00edsi cel\u00e9 noci le\u017ea\u0165 na cintor\u00edne ved\u013ea rozkladaj\u00facich sa tiel, aby si zvykli na smr\u0165. V prvej \u010dasti predstavenia \u010cistenie zrkadla le\u017eala poldruha hodiny nah\u00e1 s ve\u013emi realisticky vyzeraj\u00facou kostrou na sebe, ktor\u00e1 sa s ka\u017ed\u00fdm jej n\u00e1dychom a v\u00fddychom dv\u00edhala a klesala. V \u010fal\u0161ej \u010dasti jej kostra sedela na kolen\u00e1ch, na zemi bolo vedro s mydlovou vodou a Marina tri hodiny drhla kostru hrubou kefou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Bien\u00e1le v Ben\u00e1tkach 1997<\/strong><\/p>\n

Oslava jej p\u00e4\u0165desiatky bola ve\u013ekolep\u00e1. V ten de\u0148 sa v M\u00fazeu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho umenia v Gente otv\u00e1rala jej v\u00fdstava a ve\u010der sa konala ve\u010dera, na ktor\u00fa pozvala 150 priate\u013eov z cel\u00e9ho sveta, vr\u00e1tane Ulaya s man\u017eelkou a dc\u00e9rou. U\u017e vopred si platila hodiny argent\u00ednskeho tanga a p\u00e1rty potom za\u010dala Naliehav\u00fdm tancom so svoj\u00edm u\u010dite\u013eom. Ve\u010f \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 naliehavej\u0161ie, ako tancova\u0165 tv\u00e1rou v tv\u00e1r prib\u00fadaj\u00facemu veku? \u010eal\u0161\u00edm prekvapen\u00edm ve\u010dera bolo jej vyst\u00fapenie s Ulayom. Zopakovali si k\u00fasok, ktor\u00fd predviedli pred p\u00e4tn\u00e1stimi rokmi v Austr\u00e1lii, ke\u010f st\u00e1li nepohnuto v tane\u010dnom objat\u00ed, jeho ruka dr\u017eala jej ruku zodvihnut\u00fa vo vzduchu a po takmer dvoch hodin\u00e1ch sa ich prepleten\u00e9 ruky nekone\u010dne pomaly sp\u00fa\u0161\u0165ali dolu. Teraz to v\u0161ak trvalo len dvadsa\u0165 min\u00fat a nec\u00edtila u\u017e ani \u017eiadny elektrizuj\u00faci pocit, no pre pr\u00edtomn\u00fdch to aj tak bol siln\u00fd emocion\u00e1lny z\u00e1\u017eitok. Potom riadite\u013e m\u00fazea Jan Hoet nechal prinies\u0165 tortu – marcip\u00e1nov\u00fa k\u00f3piu nahej Mariny z predstavenia Thomasove pery v \u017eivotnej ve\u013ekosti, e\u0161te aj s ranami od \u017eiletky, vyroben\u00fdmi z \u010dokol\u00e1dy. A priniesol aj \u010fal\u0161\u00ed dar\u010dek, pozvanie na Bien\u00e1le v Ben\u00e1tkach nasleduj\u00face leto. A mala reprezentova\u0165 Srbsko a \u010ciernu Horu. Vedela, \u017ee svojou performanciou mus\u00ed reagova\u0165 na vojnu na Balk\u00e1ne. Jej projekt v\u0161ak rozz\u00faril ministra kult\u00fary \u010ciernej Hory. O kontroverznom pl\u00e1ne sa dozvedel riadite\u013e Bien\u00e1le Germano Celant a odporu\u010dil Marine, aby sa z\u00fa\u010dastnila v medzin\u00e1rodnej sekcii. Predstavenie Balk\u00e1nsky barok neodkazoval na umenie obdobia baroka, ale na \u0161ialenstvo balk\u00e1nskej mentality, \u017ee Balk\u00e1nci s\u00fa krut\u00ed aj ne\u017en\u00ed z\u00e1rove\u0148, \u017ee m\u00f4\u017eu v\u00e1\u0161nivo milova\u0165 a s\u00fa\u010dasne nen\u00e1vidie\u0165. Vyu\u017eila v \u0148om videonahr\u00e1vky svojich rodi\u010dov a nechala si prinies\u0165 2.500 kost\u00ed z \u010derstvo zabit\u00e9ho dobytka. \u0160tyri dni po cel\u00fdch sedem hod\u00edn sedela v suter\u00e9ne a drhla krvav\u00e9 kosti, plakala a spievala juhoslovansk\u00e9 piesne svojho detstva. V hor\u00facom lete sa v neklimatizovanom priestore za\u010dali kosti so zvy\u0161kami m\u00e4sa rozklada\u0165, hem\u017eili sa \u010dervami a v miestnosti sa \u0161\u00edril neznesite\u013en\u00fd smrad. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci boli z\u00e1pachom znechuten\u00ed, ale z\u00e1rove\u0148 hypnotizovan\u00ed t\u00fdm v\u00fdjavom. V tretej \u010dasti sa objavil obraz Mariny v laborat\u00f3rnom pl\u00e1\u0161ti a okuliaroch, ako rozpr\u00e1va pr\u00edbeh o vl\u010dom potkanovi. Potom si pl\u00e1\u0161\u0165 vyzliekla a v \u010diernom negli\u017e\u00e9 za\u010dala tancova\u0165 divok\u00fd tanec s \u010dervenou \u0161atkou na r\u00fdchlu srbsk\u00fa \u013eudov\u00fa mel\u00f3diu. Po tre\u0165om dni mala pocit, \u017ee u\u017e nikdy nebude \u010dist\u00e1, ve\u013emi dlho sa sprchovala. Ke\u010f z\u00edskala Zlat\u00e9ho leva pre najlep\u0161iu umelky\u0148u, v \u010fakovnej re\u010di povedala: \u201eZauj\u00edma ma len umenie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee zmeni\u0165 ideol\u00f3giu spolo\u010dnosti. Umenie, ktor\u00e9 sa venuje v\u00fdlu\u010dne estetick\u00fdm hodnot\u00e1m, je ne\u00fapln\u00e9.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Ingrid \u017dalneva<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Na jej najsl\u00e1vnej\u0161ie predstavenie The Artist is Present v\u00a0newyorskom M\u00fazeu modern\u00e9ho umenia pri\u0161lo 750.000 \u013eud\u00ed. Len preto, aby ju pozorovali alebo si sadli oproti tejto charizmatickej \u017eene, prekra\u010duj\u00facej fyzick\u00e9 i psychick\u00e9 limity. Umelkyni, ktor\u00e1 si \u017eiletkou do brucha vyrezala pentagram, bi\u010dovala sa a po Ve\u013ekom \u010d\u00ednskom m\u00fare pre\u0161la 2.500 km. V\u010faka dlhoro\u010dn\u00fdm sk\u00fasenostiam s […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14344,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,159],"tags":[],"class_list":["post-14341","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-portret","category-september-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14341","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14341"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14341\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14349,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14341\/revisions\/14349"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14344"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14341"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14341"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14341"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}