<\/p>\n
Zbali\u0165 sa do dvoch kufrov na mesiac je nie\u010do ako logistick\u00e1 poprava, no pre n\u00e1\u0161ho psa Heliosa to bol apokalyptick\u00fd koniec sveta.\u00a0Od prvej chv\u00edle, ako z povaly vykukol n\u00e1\u0161 star\u00fd \u201elodn\u00fd\u201c kufor, nasadil v\u00fdraz najv\u00e4\u010d\u0161ieho mu\u010den\u00edka v dejin\u00e1ch svetovej kynol\u00f3gie a sledoval ma \u00fazkostliv\u00fdm poh\u013eadom. Ke\u010f do ta\u0161ky ved\u013ea svetrov doputovala jeho najob\u013e\u00fabenej\u0161ia p\u00edskacia \u010dinka, v jeho o\u010diach sa zra\u010dilo obvinenie: \u201eTak\u017ee vy ma tu znovu nech\u00e1vate.\u201c Po cel\u00fd \u010das chodil za mnou ako tie\u0148, hlasno vzdychal a demon\u0161trat\u00edvne si l\u00edhal na ka\u017ed\u00fa k\u00f4pku vy\u017eehlenej bielizne, ktor\u00fa som sa pok\u00fasila ulo\u017ei\u0165.<\/p>\n
Ke\u010f kone\u010dne nastal de\u0148 D, len \u010do sa pootvorili dvere na aute, vystrelil vpred ako namydlen\u00fd blesk a nast\u00fapil ako prv\u00fd. Bezpe\u010dnostn\u00e9 p\u00e1sy, mili\u00f3n ta\u0161iek s proviantom na cestu, prepravky – ni\u010d ho nezauj\u00edmalo. Zabarik\u00e1doval sa na zadnom sedadle, zaryl paz\u00fary do \u010dal\u00fanenia…\u00a0Len\u017ee hrdinstvo mu vydr\u017ealo po prv\u00fa prud\u0161iu z\u00e1krutu. Helios s hr\u00f4zou zistil, \u017ee auto sa naozaj h\u00fdbe, svet za oknom putuje nejakou \u0161ialenou neprirodzenou r\u00fdchlos\u0165ou a on vlastne v\u00f4bec, ale v\u00f4bec nevie, ako sa cestuje. Zm\u00e4ten\u00fd, zelen\u00fd od strachu a vystra\u0161en\u00fd sa pok\u00fa\u0161al simulova\u0165 nehybn\u00fa kamenn\u00fa sochu, ob\u010das zo seba vydal srdcerv\u00face zak\u0148u\u010danie a fixoval n\u00e1s poh\u013eadom, ktor\u00fd hovoril, \u017ee t\u00e1to plechov\u00e1 \u0161katu\u013ea n\u00e1s tu\u0161\u00edm vezie na d\u00e1ke hromadn\u00e9 popravisko. Na odpo\u010d\u00edvadl\u00e1ch mi ho bolo \u013e\u00fato. K\u00fdm v\u0161etky franc\u00fazske psy veselo a non\u0161alantne ocik\u00e1vali tamoj\u0161ie obrubn\u00edky a vrteli chvost\u00edkmi, Helios st\u00e1l na k\u00fasku uschnutej tr\u00e1vy ako kopa najv\u00e4\u010d\u0161ieho ne\u0161\u0165astia, s odporom odmietal aj tie najluxusnej\u0161ie m\u00e4sov\u00e9 ma\u0161krty a pozeral na n\u00e1s s v\u00fd\u010ditkou, \u010do sme mu to, preboha, my \u013eudsk\u00ed rodi\u010dia, urobili.<\/p>\n
N\u00e1\u0161 zmoren\u00fd bedlington, ne\u0161\u0165astn\u00fd, do\u010dista vy\u010derpan\u00fd tvor v tej chv\u00edli vyzeral ako kefa na \u010distenie flia\u0161. Le\u017eal v aute \u00faplne bezvl\u00e1dny, vy\u017em\u00fdkan\u00fd a odovzdan\u00fd osudu, akoby ho dlh\u00e1 \u0161treka obrala o posledn\u00fa \u0161tipku psej d\u00f4stojnosti alebo dos\u0165 hlu\u010dne pre\u017e\u00edval svoju ve\u013ek\u00fa existenci\u00e1lnu dr\u00e1mu. Okoloid\u00faci Franc\u00fazi na\u0148ho pozerali s \u00factiv\u00fdm re\u0161pektom.<\/p>\n
Korunu v\u0161etk\u00e9mu z\u00fafalstvu nasadila noc. Na polceste sme sa toti\u017e rozhodli prespa\u0165 v dome, ktor\u00fd akoby z oka vypadol z gotick\u00e9ho rom\u00e1nu Rebecca od Daphne du Maurier. Ponur\u00e1, \u0165a\u017ek\u00e1 atmosf\u00e9ra, v\u0155zgaj\u00face podlahy, mal\u00e9 okn\u00e1, \u00fazkos\u0165, \u010do zaliezala pod ko\u017eu.\u00a0Helios bol presved\u010den\u00fd, \u017ee toto je asi posledn\u00e1 stanica na tomto svete. Uprostred noci sa sch\u00falil do mal\u00e9ho, tesn\u00e9ho klbka, d\u00fdchal nepo\u010dute\u013ene ticho, a\u017e sme ho museli chodi\u0165 hladka\u0165 a kontrolova\u0165, \u010di e\u0161te \u017eije a \u00faprimne vyzeral, \u017ee sa r\u00e1na nedo\u017eije, \u017ee jeho precitliven\u00e1, jemn\u00e1 psia du\u0161a pod\u013eahne bu\u010f miestnym stra\u0161idl\u00e1m, alebo syndr\u00f3mu zlomen\u00e9ho srdca z tohto vyhnanstva. Pre istotu sa zlo\u017eil hne\u010f pri dver\u00e1ch ako hoden\u00fd star\u00fd mop a cel\u00fa noc vyd\u00e1val zvuky pripom\u00ednaj\u00face derav\u00fd mech na gajd\u00e1ch, \u010d\u00edm gotickej atmosf\u00e9re pr\u00edbytku nasadil korunu.<\/p>\n
Strih ako vo filme a zrazu sme tu. Vauvert.<\/p>\n
Krajina okolo Vauvert sa pred nami rozprestrela akoby nama\u013eovan\u00e1 slnkom. Drsn\u00fd kraj medzi Provence a Camargue, kde sa nekone\u010dn\u00e1 slnkom zaliata rovina vlieva do slan\u00fdch mo\u010diarov, lag\u00fan a hust\u00fdch trst\u00edn. Vzduch vonia levandu\u013eou, jemn\u00fdm prachom z bielych kamenn\u00fdch ciest a \u0165a\u017ek\u00fdm, zrel\u00fdm hroznom, ktor\u00e9 \u010dak\u00e1 na obratie. Je to magick\u00e1 krajina, kde horizont akoby v\u00f4bec nekon\u010dil a kde tepl\u00fd a\u017e stepn\u00fd vietor oh\u00fdba divok\u00e9 stebl\u00e1 okolit\u00fdch tr\u00e1v.<\/p>\n
Sme v Bo\u017eom ko\u0161i, uprostred nekone\u010dn\u00fdch rozvoniavaj\u00facich vinohradov, kde \u010das plynie pod\u013ea polohy slnka na oblohe a nie pod\u013ea nejak\u00fdch hl\u00fapych hodiniek. Na\u0161a star\u00e1 \u0161kola La Laune, v ktorej b\u00fdvame,<\/em> stoj\u00ed uprostred ticha ako murovan\u00fd svedok star\u00fdch zabudnut\u00fdch \u010dias.\u00a0Okolo n\u00e1s sa v rannom mlie\u010dnom opare pas\u00fa n\u00e1dhern\u00e9 biele camarguesk\u00e9 kone a majest\u00e1tne hroziv\u00e9 \u010dierne b\u00fdky. Broskyne s\u00fa u\u017e s\u00edce v\u0161ade naokolo obrat\u00e9, ale ich sladk\u00e1, lepkav\u00e1 v\u00f4\u0148a st\u00e1le intenz\u00edvne vis\u00ed vo vzduchu, mie\u0161a sa s\u00a0prenikavou v\u00f4\u0148ou rozmar\u00ednu a slnkom vyhriatej popraskanej zeme.<\/p>\n A Helios? Ten ist\u00fd pes, ktor\u00fd e\u0161te pred p\u00e1r d\u0148ami spisoval posledn\u00fd z\u00e1vet, r\u00e1no vybehol na \u0161kolsk\u00fd dvor s chvostom vzt\u00fd\u010den\u00fdm vysoko ako ant\u00e9na. Beh\u00e1 si popri vini\u010di a tv\u00e1ri sa, \u017ee t\u00e1to star\u00e1 \u0161kola patrila odjak\u017eiva cel\u00e1 jemu a my dvaja sme vlastne jeho sluhovia, ktor\u00fdch sem milostivo na p\u00e1r dn\u00ed prich\u00fdlil pod strechu. Trauma z cestovania je zabudnut\u00e1. Pre\u017eil to – a pod\u013ea v\u0161etk\u00e9ho sa z neho st\u00e1va roden\u00fd hrd\u00fd Provens\u00e1l\u010dan.<\/p>\n Pravidelne spolu chodievame do Grau du Roi na miestnu psiu pl\u00e1\u017e, kde sa zaka\u017ed\u00fdm odohr\u00e1va \u010dosi ako kynologick\u00e9 \u0161ialenstvo. V\u0161ade okolo behaj\u00fa, sk\u00e1\u010du a tras\u00fa sa mokr\u00e9 psy v\u0161etk\u00fdch r\u00e1s a ve\u013ekost\u00ed, vzduchom strieka slan\u00e1 morsk\u00e1 voda a ke\u010f sa odtia\u013e nakoniec vraciate domov, voniate v\u0161etci kompletne ako jeden najmokrej\u0161\u00ed pes. Helios po ka\u017edom morskom v\u00fdlete vyzer\u00e1 ako o\u0161\u013eahan\u00fd morsk\u00fd vlk \u010di nejak\u00e9 mokr\u00e9 stra\u0161idlo z hlb\u00edn,\u00a0od hlavy a\u017e po labky pln\u00fd jemn\u00e9ho piesku, ktor\u00fd m\u00e1 nalepen\u00fd sn\u00e1\u010f aj hlboko za u\u0161ami a v zuboch. Prechod z kefy na f\u013ea\u0161e do stavu morsk\u00e9ho \u017eivo\u010d\u00edcha je dychber\u00faci. Z pl\u00e1\u017ee odch\u00e1dza v stave, kedy u\u017e ani nevyzer\u00e1 ako pes, ale ako bizarn\u00e1 ryba, na ktor\u00fa niekto vysypal str\u00fahanku zmie\u0161an\u00fa s mu\u0161\u013eami. Chod\u00ed po pl\u00e1\u017ei s \u0165a\u017ek\u00fdm mokr\u00fdm \u010dvachtan\u00edm, srs\u0165 sa mu scvrkla a padla k telu, pripom\u00edna premoknut\u00e9ho potkana s rodokme\u0148om, no tv\u00e1ri sa aristokraticky, akoby to nebol piesok, ale d\u00e1ka bahenn\u00e1 k\u00fara.<\/p>\n V okol\u00ed \u0161koly sa s odvahou derie za ko\u0148mi. Tie k nemu cez dreven\u00fd plot zvedavo tisn\u00fa svoje ve\u013ek\u00e9 tepl\u00e9 a vlhk\u00e9 papule a\u00a0on, stojac na zadn\u00fdch, ne\u00fanavne \u0161tek\u00e1. Pod\u013ea t\u00f3nu im asi \u00faprimne, po slovensky nad\u00e1va a r\u00e1zne vysvet\u013euje, kto je tu na tomto dvore \u0161\u00e9fom. Len\u017ee kone si z neho, samozrejme, ni\u010d nerobia. Pr\u00e1ve naopak, zrazu sa s frkotom oto\u010dia a za\u010dn\u00fa divoko cv\u00e1la\u0165 okolo ohrady, presne tak, ako ke\u010f sa nejak\u00fd mal\u00fd pochab\u00fd pes bezhlavo raduje a v \u010distej euf\u00f3rii rob\u00ed na koberci r\u00fdchle, bl\u00e1zniv\u00e9 koles\u00e1.<\/p>\n Ve\u010der, ke\u010f v\u0161etko st\u00edchne, po bielom plaf\u00f3ne n\u00e1m v noci tichu\u010dko beh\u00e1 mal\u00fd gek\u00f3n a vonku sa z hustej tmy z \u010dasu na \u010das oz\u00fdvaj\u00fa chrap\u013eav\u00e9 tajomn\u00e9 hlasy no\u010dn\u00fdch volaviek a mo\u017eno, ktovie, aj ru\u017eov\u00fdch plameniakov z ne\u010falekej morskej z\u00e1toky. Uprostred vo\u0148av\u00e9ho a \u010darovn\u00e9ho chaosu bdie n\u00e1\u0161 Helios. Stal sa z neho p\u00e1n \u0161koly, d\u00f4le\u017eit\u00fd \u0161koln\u00edk, ktor\u00fd na ka\u017ed\u00fd podozriv\u00fd \u0161uchot vonku v noci hlboko a r\u00e1zne za\u0161tek\u00e1 a rob\u00ed si na svojom dvore poriadky. Z ustr\u00e1chan\u00e9ho motovidla z auta je hrd\u00fd, sebavedom\u00fd vl\u00e1dca star\u00e9ho provens\u00e1lskeho panstva.<\/p>\n A tak tu sed\u00edm, v \u0161kole, kde som na tvorivom pobyte, myslela som si, \u017ee budem sedie\u0165 za stolom a p\u00edsa\u0165 pr\u00f3zu, no namiesto toho sa c\u00edtim ako pr\u00edrodovedky\u0148a alebo dedinsk\u00e1 zoologi\u010dka. Cel\u00e9 dni pozorujem a po\u010d\u00favam pr\u00edrodu, r\u00e1tam gek\u00f3ny, na\u010d\u00favam vt\u00e1kom z mo\u010diarov a do detailov \u0161tudujem psiu du\u0161u. Pozer\u00e1m na zvieratk\u00e1 a hovor\u00edm si, ak\u00e9 s\u00fa perfektn\u00e9 – pes mo\u017eno nefilozofuje o v\u010deraj\u0161ku ani sa netr\u00e1pi zajtraj\u0161kom; berie svet tak\u00fd, ak\u00fd pr\u00e1ve je. U\u017e teraz ma z predstavy, \u017ee tento raj budeme musie\u0165 opusti\u0165 a vr\u00e1ti\u0165 sa domov, obch\u00e1dza clivota.<\/p>\n Najrad\u0161ej by som tu ostala s Heliosom nav\u017edy, pozorovala svet, starala sa o \u0161kolu a u\u010dila sa od zvierat, \u017ee domov nie je miesto na mape, ale mo\u017eno len tich\u00fd, nehybn\u00fd okamih, v ktorom je \u010dloveku i zviera\u0165u dobre a kde im slnko spolo\u010dne hreje chrb\u00e1t.<\/p>\n E\u0161te bud\u00fa pekn\u00e9 a tepl\u00e9 dni, vybehnite niekam. A nezabudnite zobra\u0165 svoje zvieratk\u00e1!<\/p>\n Va\u0161a Veve<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Zbali\u0165 sa do dvoch kufrov na mesiac je nie\u010do ako logistick\u00e1 poprava, no pre n\u00e1\u0161ho psa Heliosa to bol apokalyptick\u00fd koniec sveta.\u00a0Od prvej chv\u00edle, ako z povaly vykukol n\u00e1\u0161 star\u00fd \u201elodn\u00fd\u201c kufor, nasadil v\u00fdraz najv\u00e4\u010d\u0161ieho mu\u010den\u00edka v dejin\u00e1ch svetovej kynol\u00f3gie a sledoval ma \u00fazkostliv\u00fdm poh\u013eadom. Ke\u010f do ta\u0161ky ved\u013ea svetrov doputovala jeho najob\u013e\u00fabenej\u0161ia p\u00edskacia […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":13886,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,160],"tags":[],"class_list":["post-14421","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14421","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14421"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14421\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14422,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14421\/revisions\/14422"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/13886"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14421"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14421"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14421"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}