{"id":14459,"date":"2026-11-03T21:57:14","date_gmt":"2026-11-03T19:57:14","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14459"},"modified":"2026-11-03T21:58:50","modified_gmt":"2026-11-03T19:58:50","slug":"arles","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/arles\/","title":{"rendered":"Arles"},"content":{"rendered":"<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Korida po provensalsky <\/strong><\/p>\n<p>Ak cestujete po Provensalsku, Arles nem\u00f4\u017eete vynecha\u0165. Hoci sa mesto sp\u00e1ja najm\u00e4 s menom Vincenta van Gogha, m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu siahaj\u00facu a\u017e do staroveku, ke\u010f tu Gr\u00e9ci zriadili pr\u00edstav, ke\u010f\u017ee do mesta viedol kan\u00e1l sp\u00e1jaj\u00faci Rh\u00f4nu so Stredozemn\u00fdm morom. Vtedy Arles s\u00fa\u0165a\u017eilo s\u00a0Massiliou (dne\u0161n\u00fdm Marseille) o prest\u00ed\u017e v\u00fdznamn\u00e9ho obchodn\u00e9ho centra a nesk\u00f4r za Rimanov sa z neho stala d\u00f4le\u017eit\u00e1 metropola starovekej Galie. Ako tak\u00e1 mala v\u0161etko, \u010do sa na prosperuj\u00face antick\u00e9 mesto patrilo: akvadukt, kanaliz\u00e1ciu, verejn\u00e9 k\u00fapele, f\u00f3rum a cis\u00e1r Augustus tu dal vybudova\u0165 divadlo so 7.000 miestami a tie\u017e r\u00edmsku ar\u00e9nu pre 20.000 div\u00e1kov. Dnes sa v nej namiesto gladi\u00e1torsk\u00fdch z\u00e1pasov kon\u00e1 camarguersk\u00e1 b\u00fd\u010dia korida. Na rozdiel od tej \u0161panielskej v\u0161ak nie je krvav\u00e1 a nekon\u010d\u00ed smr\u0165ou zviera\u0165a. Namiesto toreadorov v ar\u00e9ne s\u00fa\u0165a\u017eia tzv. raseurovia, mlad\u00ed mu\u017ei v bielom oble\u010den\u00ed, ktor\u00ed prenasleduj\u00fa b\u00fdka, sna\u017eiac sa mu v plnom behu ukoristi\u0165 z rohov ozdobu zo stu\u017eiek. Zlat\u00e1 kokarda (Cocarde d&#8217;Or) sa kon\u00e1 v\u017edy v prv\u00fd j\u00falov\u00fd pondelok a je najv\u00fdznamnej\u0161ou s\u00fa\u0165a\u017eou tejto provensalskej obdoby \u0161panielskej koridy.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-scaled.jpeg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft size-medium wp-image-14462\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-225x300.jpeg\" alt=\"\" width=\"225\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-225x300.jpeg 225w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-768x1024.jpeg 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-1152x1536.jpeg 1152w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-1536x2048.jpeg 1536w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s120-scaled.jpeg 1920w\" sizes=\"auto, (max-width: 225px) 100vw, 225px\" \/><\/a>Ry\u0161av\u00fd \u0161ialenec v Arles<\/strong><\/p>\n<p>Van Gogh v Arles pobudol len 15 mesiacov, napriek tomu je s\u00a0t\u00fdmto mestom neodmyslite\u013ene sp\u00e4t\u00fd. Pri\u0161iel sem v roku 1888 a\u00a0o\u010daren\u00fd provensalskou krajinou bratovi Theovi nap\u00edsal: \u201eJe tu n\u00e1dhern\u00e9 slnko a svetlo. Nepozn\u00e1m miesto, kde by bola pr\u00edroda kraj\u0161ia.\u201c S predstavou, \u017ee v Arles zalo\u017e\u00ed \u201eAteli\u00e9r juhu\u201c, ak\u00fasi umeleck\u00fa kom\u00fanu maliarov, ktor\u00ed bud\u00fa spolu \u017ei\u0165 a tvori\u0165, sa nas\u0165ahoval do \u017dlt\u00e9ho domu na n\u00e1mest\u00ed Place Lamartine. Zakr\u00e1tko za n\u00edm pricestoval Paul Gauguin, no t\u00e1to n\u00e1v\u0161teva dopadla katastrof\u00e1lne &#8211; maliari sa poh\u00e1dali, Vincent si v amoku odrezal ucho, ktor\u00e9 v ob\u00e1lke poslal miestnej prostit\u00fatke&#8230; \u017dlt\u00fd dom v Arles u\u017e neexistuje, zato na Place du Forum st\u00e1le stoj\u00ed \u017elt\u00e1 kaviare\u0148 (dnes Caf\u00e9 Van Gogh), ktor\u00fa holandsk\u00fd maliar zve\u010dnil na obraze Terasa kaviarne v noci. Van Gogh v Arles za\u017eil absol\u00fatny v\u00fdbuch kreativity a nama\u013eoval asi 300 obrazov, ale tie\u017e sa tu nebezpe\u010dne rozvinula jeho du\u0161evn\u00e1 choroba. Po incidente s uchom miestni obyvatelia sp\u00edsali proti \u201ery\u0161av\u00e9mu \u0161ialencovi\u201c pet\u00edciu a z mesta musel od\u00eds\u0165. Dobrovo\u013ene nast\u00fapil do \u00fastavu pre du\u0161evne chor\u00fdch v ne\u010falekom Sait-Remy-de-Provence.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u010cierne b\u00fdky, biele kone<\/strong><\/p>\n<p>Ju\u017ene od Arles, v delte rieky Rh\u00f4na, sa rozprestiera chr\u00e1nen\u00e1 pr\u00edrodn\u00e1 oblas\u0165 mokrad\u00ed, lag\u00fan, pasienkov, so\u013en\u00fdch a dokonca aj ry\u017eov\u00fdch pol\u00ed. Krajinu Camargue symbolizuj\u00fa \u010dierne b\u00fdky, ktor\u00e9 z\u00e1pasia aj v\u00a0arleskej koride, biele camarguesk\u00e9 kon\u00edky men\u0161ieho vzrastu, odoln\u00e9 pre \u017eivot v slan\u00fdch mokradiach a tie\u017e ru\u017eov\u00e9 plameniaky, jedny spomedzi 300 druhov vt\u00e1kov, ktor\u00e9 tu hniezdia. Pr\u00e1ve tento mo\u010diarny kraj porasten\u00fd t\u0155st\u00edm patr\u00ed medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie miesta v\u00fdskytu plameniakov v\u00a0celom Stredomor\u00ed. Camargue je tie\u017e sl\u00e1vne kv\u00f4li ru\u017eov\u00fdm so\u013en\u00fdm pl\u00e1\u0148am &#8211; so\u013e sa v tunaj\u0161\u00edch plytk\u00fdch lag\u00fanach \u0165a\u017eila u\u017e od staroveku. Jej jemn\u00e9 ru\u017eovkast\u00e9 sfarbenie sp\u00f4sobuj\u00fa drobn\u00e9 riasy (Dunaliella salina) a mikroorganizmy, ktor\u00e9 \u017eij\u00fa vo ve\u013emi slanej vode a obsahuj\u00fa ve\u013ea betakarot\u00e9nu. Rovnak\u00fd betakarot\u00e9n, ktor\u00fd farb\u00ed vodu v salin\u00e1ch, prij\u00edmaj\u00fa v r\u00e1mci potravinov\u00e9ho cyklu aj plameniaky a v\u010faka nim maj\u00fa svoje typick\u00e9 ru\u017eov\u00e9 perie.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40.webp\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-medium wp-image-14461\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40-229x300.webp\" alt=\"\" width=\"229\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40-229x300.webp 229w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40-781x1024.webp 781w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40-768x1006.webp 768w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s40.webp 860w\" sizes=\"auto, (max-width: 229px) 100vw, 229px\" \/><\/a>Elyzejsk\u00e9 polia m\u0155tvych<\/strong><\/p>\n<p>Pozostal\u00ed ich posielali zo \u0161irok\u00e9ho okolia po rieke Rh\u00f4na &#8211; nebo\u017et\u00edkov, ktor\u00fdch truhly aj so zlatou mincou pre prievozn\u00edkov vylo\u017eili za hradbami Arles, odkia\u013e putovali na cintor\u00edn Alyscamps. Tam chcel by\u0165 pochovan\u00fd ka\u017ed\u00fd &#8211; po boku niektor\u00e9ho z\u00a0ranokres\u0165ansk\u00fdch sv\u00e4tcov mal zaru\u010den\u00fa cestu do neba a\u00a0\u010d\u00edm bli\u017e\u0161ie, t\u00fdm bla\u017eenej\u0161\u00ed ve\u010dn\u00fd \u017eivot ho \u010dakal. T\u00fato prest\u00ed\u017e si cintor\u00edn z\u00edskal u\u017e v 4. storo\u010d\u00ed n. l., ke\u010f v \u0148om na ve\u010dnos\u0165 spo\u010dinul napr\u00edklad sv\u00e4t\u00fd Trophimus, prv\u00fd biskup v Arles \u010di sv\u00e4t\u00fd Genesius, ktor\u00fd zomrel za svoju vieru ako mu\u010den\u00edk. Na pohrebisku \u010dochv\u00ed\u013ea bol tak\u00fd n\u00e1tresk, \u017ee sa nebo\u017et\u00edci v kamenn\u00fdch sarkof\u00e1goch ukladali a\u017e v troch vrstv\u00e1ch nad sebou. Alyscamps sa vyu\u017e\u00edval a\u017e do stredoveku, hoci pres\u0165ahovanie relikvi\u00ed sv\u00e4t\u00e9ho Trophima do katedr\u00e1ly v roku 1152 jeho prest\u00ed\u017e zn\u00ed\u017eilo. Po\u010das renesancie bola nekropola systematicky drancovan\u00e1, pri\u010dom mestsk\u00ed radn\u00ed d\u00e1vali sarkof\u00e1gy v\u00fdznamn\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom a pohrebn\u00e9 kamene pou\u017e\u00edvali miestni obyvatelia ako stavebn\u00fd materi\u00e1l. Ak sa vyberiete na prehliadku tejto ranokres\u0165anskej nekropoly, z ktorej je dnes m\u00fazeum pod hol\u00fdm nebom, p\u00f4jdete v stop\u00e1ch Van Gogha a Gauguina, obaja maliari si Alyscamps vybrali ako prv\u00e9 miesto pre svoje exped\u00edcie a tu ma\u013eovali ved\u013ea seba.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Z\u00a0juhoz\u00e1padn\u00e9ho Franc\u00fazska<\/p>\n<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u00a0 Korida po provensalsky Ak cestujete po Provensalsku, Arles nem\u00f4\u017eete vynecha\u0165. Hoci sa mesto sp\u00e1ja najm\u00e4 s menom Vincenta van Gogha, m\u00e1 bohat\u00fa hist\u00f3riu siahaj\u00facu a\u017e do staroveku, ke\u010f tu Gr\u00e9ci zriadili pr\u00edstav, ke\u010f\u017ee do mesta viedol kan\u00e1l sp\u00e1jaj\u00faci Rh\u00f4nu so Stredozemn\u00fdm morom. Vtedy Arles s\u00fa\u0165a\u017eilo s\u00a0Massiliou (dne\u0161n\u00fdm Marseille) o prest\u00ed\u017e v\u00fdznamn\u00e9ho obchodn\u00e9ho centra a [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14460,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,1,161],"tags":[],"class_list":["post-14459","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-metropoly","category-nezaradene-2014","category-november-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14459","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14459"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14459\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14463,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14459\/revisions\/14463"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14460"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14459"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14459"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14459"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}