![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s140_a-1-213x300.jpg\")
<\/a>V Japonsku ste spoznali filozofiu seijaku. Podarilo sa v\u00e1m ju za\u010dleni\u0165 do v\u00e1\u0161ho \u017eivota?\u00a0<\/strong><\/p>\nSeijaku je pre m\u0148a pokojn\u00fd stav ticha. Nie iba absencia zvuku, ale vn\u00fatorn\u00e9 vyrovnanie a schopnos\u0165 zosta\u0165 pokojn\u00e1 aj uprostred okolit\u00e9ho chaosu. V zenovej estetike ho n\u00e1jdeme napr\u00edklad v minimalistickom umen\u00ed, zenov\u00fdch z\u00e1hrad\u00e1ch alebo pri \u010dajovom ceremoni\u00e1li. V Japonsku sa mi tento pokoj udr\u017eiaval \u013eahko. Chodila som na medit\u00e1cie do chr\u00e1mu, prech\u00e1dzala sa z\u00e1hradami a tr\u00e1vila ve\u013ea \u010dasu sama so sebou. Okolo m\u0148a bolo \u010disto, ticho, harmonicky. S\u013e\u00fabila som si, \u017ee si tento japonsk\u00fd vn\u00fatorn\u00fd pokoj uchov\u00e1m \u010do najdlh\u0161ie. Len\u017ee po n\u00e1vrate pri\u0161iel sp\u00e4tn\u00fd kult\u00farny \u0161ok. Pam\u00e4t\u00e1m si, ako som sa rozplakala v prvom autobuse z viedensk\u00e9ho letiska. Na lavi\u010dke boli nalepen\u00e9 \u017euva\u010dky a\u00a0vodi\u010d bol nepr\u00edjemn\u00fd Slov\u00e1k. Po dlhom \u010dase som po\u010dula sloven\u010dinu a zrazu na m\u0148a do\u013eahlo, do akej reality sa vraciam. V tej chv\u00edli mi pripadala \u0161pinav\u00e1, pesimistick\u00e1 a hlu\u010dn\u00e1. Vtedy mi Japonsko ve\u013emi ch\u00fdbalo. Zistila som, \u017ee udr\u017ea\u0165 si pokoj v ru\u0161nom prostred\u00ed je ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ie. Dodnes ma vie pohlti\u0165 pracovn\u00fd stres. Sna\u017e\u00edm sa ale pripom\u00edna\u0165 si, \u017ee m\u00f4\u017eem spomali\u0165, oddychova\u0165 a nec\u00edti\u0165 sa previnilo, ke\u010f nie som nonstop produkt\u00edvna. Seijaku si teda st\u00e1le dr\u017e\u00edm, iba sa muselo prisp\u00f4sobi\u0165 m\u00f4jmu eur\u00f3pskemu \u017eivotu.<\/p>\n
<\/p>\n
Ako maj\u00fa v Japonsku nastaven\u00fa rovnov\u00e1hu medzi pr\u00e1cou a s\u00fakrom\u00edm?\u00a0<\/strong><\/p>\nMoja sk\u00fasenos\u0165 bola ove\u013ea lep\u0161ia, ne\u017e som \u010dakala. Pred pr\u00edchodom som mala predsudky – po\u010dula som ve\u013ea o n\u00e1ro\u010dnej pracovnej kult\u00fare, neplaten\u00fdch nad\u010dasoch a prepracovan\u00ed. V japon\u010dine dokonca existuje slovo pre smr\u0165 z prepracovania. V mojej firme som ale za\u017eila prav\u00fd opak. \u0160\u00e9f mi hne\u010f v prv\u00fd de\u0148 predstavil pravidl\u00e1 n\u00e1\u0161ho architektonick\u00e9ho ateli\u00e9ru: \u017eiadne nad\u010dasy, \u017eiadne dv\u00edhanie telef\u00f3nu ani odpisovanie na spr\u00e1vy mimo pracovn\u00e9ho \u010dasu a \u017eiadne vynech\u00e1vanie obedovej prest\u00e1vky. Lep\u0161ie pracovn\u00e9 podmienky, ne\u017e som za\u017eila v Eur\u00f3pe! Posielal n\u00e1m aj vide\u00e1 psychol\u00f3gov o tom, ak\u00e1 n\u00e1ro\u010dn\u00e1 je architekt\u00fara na s\u00fastredenie, \u010do s nami rob\u00ed dlh\u00e9 sedenie za po\u010d\u00edta\u010dom a pre\u010do potrebujeme prest\u00e1vky. Du\u0161evn\u00e9 zdravie bolo s\u00fa\u010das\u0165ou toho, ako sme pracovali. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak boli pracovn\u00e9 vz\u0165ahy form\u00e1lnej\u0161ie. S kolegy\u0148ami som netr\u00e1vila vo\u013en\u00fd \u010das, stret\u00e1vali sme sa iba v pr\u00e1ci a oslovovali sa priezviskami.<\/p>\n
<\/p>\n
Vo va\u0161ej pr\u00e1ci rada experimentujete. \u010co v\u00e1s priviedlo ku \u0161t\u00fadiu podhubia?\u00a0<\/strong><\/p>\nMyc\u00e9lium, teda podhubie, som objavila n\u00e1hodou asi pred \u0161tyrmi rokmi na internete. Do\u010d\u00edtala som sa, \u017ee z h\u00fab vznik\u00e1 nov\u00fd experiment\u00e1lny kompozitn\u00fd materi\u00e1l a okam\u017eite ma to zaujalo. N\u00e1pad som priniesla do \u0161koly ako s\u00fa\u010das\u0165 ateli\u00e9rov\u00e9ho zadania na UMPRUM. Tak sa za\u010dalo moje sk\u00famanie, \u010do v\u0161etko sa d\u00e1 z h\u00fab vytvori\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
\u010co v\u00e1s na nich najviac fascinuje? <\/strong><\/p>\nIch schopnos\u0165 premie\u0148a\u0165 odpad na nie\u010do nov\u00e9. Zaka\u017ed\u00fdm som v \u00fa\u017ease, ke\u010f sledujem, ako huba premie\u0148a piliny, slamu, papier alebo k\u00e1vov\u00fa usadeninu na pevn\u00fd, funk\u010dn\u00fd materi\u00e1l. T\u00e1 premena v \u010dase a pozorovanie \u017eiv\u00e9ho organizmu ma v\u017edy nadchne. Huby vn\u00edmam ako inteligentn\u00e9 organizmy so skryt\u00fdm potenci\u00e1lom pre udr\u017eate\u013en\u00e9 stavite\u013estvo. Myc\u00e9lium je pre m\u0148a zauj\u00edmav\u00e9 pr\u00e1ve t\u00fdm, \u017ee m\u00f4\u017ee prep\u00e1ja\u0165 cirkul\u00e1rnu ekonomiku, biologick\u00fa odb\u00farate\u013enos\u0165 a n\u00edzku uhl\u00edkov\u00fa stopu. Nie\u010do, \u010do by inak skon\u010dilo ako odpad, sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 dizajnov\u00fdm objektom alebo s\u00fa\u010das\u0165ou budovy.<\/p>\n
Platformu pre v\u00fdskum hubov\u00e9ho myc\u00e9lia v architekt\u00fare, umen\u00ed a\u00a0dizajne som zalo\u017eila so spolu\u017eiakmi Ant\u00f3niou Stretavskou, Jakubom M\u00ed\u010dom a Kate\u0159inou Such\u00e1nkovou. Ke\u010f spolu tvor\u00edme, m\u00e1me ve\u013ek\u00e9 n\u00e1pady a v\u00edzie udr\u017eate\u013enej bud\u00facnosti. Predstavujeme si domy, ktor\u00e9 vyrastaj\u00fa zo zeme, s\u00fa obrasten\u00e9 machom a hubami a na konci \u017eivota sa rozlo\u017eia sp\u00e4\u0165 do p\u00f4dy bez toho, aby po nich zostal odpad. Zatia\u013e sme ale nena\u0161li klienta, ktor\u00fd by chcel b\u00fdva\u0165 v na\u0161om rast\u00facom hubovom dome (\u00fasmev). Asi s\u00fa na\u0161e n\u00e1pady predsa len trochu sci-fi.\u00a0Aktu\u00e1lne sk\u00famame vyu\u017eitie myc\u00e9lia v akustick\u00fdch interi\u00e9rov\u00fdch paneloch. Z\u00e1rove\u0148 rozv\u00edjame v\u00fdskum jeho spojenia s 3D tla\u010denou hlinou. Predstavujeme si, \u017ee by z tejto kombin\u00e1cie raz mohla vznikn\u00fa\u0165 udr\u017eate\u013enej\u0161ia alternat\u00edva k be\u017enej tehle. Bav\u00ed n\u00e1s, \u017ee pracujeme s materi\u00e1lom, ktor\u00fd m\u00e1 potenci\u00e1l meni\u0165 svet k lep\u0161iemu, a pritom je tak\u00fd dostupn\u00fd. Nie je to nie\u010do vzdialen\u00e9, \u010do m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 iba v drahom laborat\u00f3riu. S pestovan\u00edm myc\u00e9lia m\u00f4\u017ee \u010dlovek experimentova\u0165 aj doma.<\/p>\n
<\/p>\n
Experimenty s\u00fa v\u017edy hop, alebo trop…<\/strong><\/p>\nNikdy nezabudnem na projekt, pri ktorom n\u00e1m splesniveli v\u0161etky vzorky. Myc\u00e9lium toti\u017e potrebuje steriln\u00e9 podmienky, aby r\u00e1stlo tak, ako chceme. Jeho ve\u013ek\u00fdm nepriate\u013eom s\u00fa in\u00e9 konkuren\u010dn\u00e9 huby. Ke\u010f sa do vzorky dostane plese\u0148, n\u00e1\u0161 pl\u00e1n sa m\u00f4\u017ee r\u00fdchlo skon\u010di\u0165.\u00a0Namiesto bieleho vank\u00fa\u0161ika myc\u00e9lia hlivy ustricovej n\u00e1m nar\u00e1stol \u010dierno-zelen\u00fd obl\u00e1\u010dik plesne Aspergillus. Do fin\u00e1lnych obhajob semestra zost\u00e1valo iba p\u00e1r dn\u00ed. Rozhodli sme sa teda vystavi\u0165 aj nepodaren\u00e9 vzorky, preto\u017ee aj ne\u00faspech je s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdskumu. Prekvapilo n\u00e1s, ak\u00e9 siln\u00e9 reakcie vyvolali a ko\u013eko \u013eud\u00ed m\u00e1 z h\u00fab a plesn\u00ed strach. Na\u0161e experimenty n\u00e1s ve\u013ea nau\u010dili. Aj o tom, \u017ee ke\u010f pracujeme so \u017eiv\u00fdm materi\u00e1lom, nie v\u0161etko m\u00e1me pod kontrolou. A \u017ee aj rozklad m\u00e1 svoje \u010daro.<\/p>\n
<\/p>\n
Ak\u00e9 s\u00fa najs\u013eubnej\u0161ie oblasti vyu\u017eitia h\u00fab v architekt\u00fare?\u00a0<\/strong><\/p>\nVe\u013ek\u00fd potenci\u00e1l vid\u00edm v akustick\u00fdch a izola\u010dn\u00fdch paneloch. Myc\u00e9lium m\u00e1 zauj\u00edmav\u00e9 akustick\u00e9 vlastnosti, odolnos\u0165 vo\u010di oh\u0148u aj origin\u00e1lny vzh\u013ead. Mo\u017enosti vyu\u017eitia ale siahaj\u00fa \u010falej – od n\u00e1bytku, svietidiel a dekorat\u00edvnych stien a\u017e po experiment\u00e1lne stavebn\u00e9 prvky \u010di obaly. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je pre m\u0148a aj to, \u010do sa s v\u00fdrobkom stane, ke\u010f dosl\u00fa\u017ei. K\u00fdm plasty alebo polystyr\u00e9n zost\u00e1vaj\u00fa v prostred\u00ed ve\u013emi dlho, pri myc\u00e9liu n\u00e1s l\u00e1ka mo\u017enos\u0165 n\u00e1vratu materi\u00e1lu sp\u00e4\u0165 do pr\u00edrody, napr\u00edklad kompostovan\u00edm. Aj koniec \u017eivota produktu by mal by\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou navrhovania.<\/p>\n
<\/p>\n
Dok\u00e1\u017ee myc\u00e9lium konkurova\u0165 zau\u017e\u00edvanej ve\u013ekov\u00fdrobe stavebn\u00fdch materi\u00e1lov?\u00a0<\/strong><\/p>\nVer\u00edm, \u017ee pri niektor\u00fdch produktoch m\u00e1 potenci\u00e1l sta\u0165 sa alternat\u00edvou. Pr\u00e1ve preto sk\u00famame akustick\u00e9 panely aj spojenie myc\u00e9lia s 3D tla\u010denou hlinou. Zatia\u013e sme vo f\u00e1ze v\u00fdskumu, ale na\u0161\u00edm cie\u013eom je dosta\u0165 sa ku stavebn\u00e9mu prvku, ktor\u00fd sa bude da\u0165 re\u00e1lne pou\u017e\u00edva\u0165. Jeho silu vid\u00edm v tom, \u017ee dok\u00e1\u017ee premeni\u0165 dostupn\u00fd organick\u00fd odpad na funk\u010dn\u00fd materi\u00e1l. Zauj\u00edma n\u00e1s pritom cel\u00fd jeho \u017eivotn\u00fd cyklus – z \u010doho vznikne, na \u010do posl\u00fa\u017ei a \u010do po \u0148om zostane. Chceme h\u013eada\u0165 alternat\u00edvy, ktor\u00e9 pom\u00f4\u017eu zni\u017eova\u0165 emisn\u00fa stopu stavite\u013estva.<\/p>\n
<\/p>\n
Pre\u010do by mal \u010dlovek chcie\u0165 v stene \u017eiv\u00fa hubu?\u00a0<\/strong><\/p>\nT\u00e1 predstava znie divoko. Pre m\u0148a v\u0161ak otv\u00e1ra najm\u00e4 ot\u00e1zku n\u00e1\u0161ho vz\u0165ahu k pr\u00edrode. Ob\u010das m\u00e1m pocit, \u017ee sme sa z biof\u00edlnej civiliz\u00e1cie stali biof\u00f3bnou. Namiesto bl\u00edzkosti k \u017eivej pr\u00edrode v n\u00e1s rastie strach z nej. \u010casto chceme dokonale steriln\u00fd dom, materi\u00e1ly, ktor\u00e9 nikdy nezostarn\u00fa a ide\u00e1lne ni\u010d, o \u010do sa treba stara\u0165. Filozofia Myceelabu ide opa\u010dn\u00fdm smerom. Zauj\u00edma n\u00e1s biof\u00edlia, teda spojenie s pr\u00edrodou: budovy prepojen\u00e9 s vonkaj\u0161\u00edm prostred\u00edm, drevo, hlina, rastliny, huby a priestor pre biodiverzitu. Pre m\u0148a je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby sme pr\u00edrodu nevn\u00edmali iba ako nie\u010do za oknom, od \u010doho sa doma oddel\u00edme. Chcem, aby n\u00e1m architekt\u00fara pom\u00e1hala c\u00edti\u0165 sa jej s\u00fa\u010das\u0165ou.<\/p>\n
<\/p>\n
Ako vznikol n\u00e1pad na zalo\u017eenie<\/strong> zdru\u017eenia PRAKS, kde so \u0161tudentmi staviate zauj\u00edmav\u00e9 objekty od indi\u00e1nskej sauny v stodole a\u017e po akustick\u00e9 in\u0161tal\u00e1cie?<\/strong><\/p>\nPRAKS vznikol z pocitu, \u017ee na \u0161kol\u00e1ch architekt\u00fary ch\u00fdba praktick\u00e1 v\u00fdu\u010dba. S kolegami Matthiasom Arnouldom a Robertom Provazn\u00edkom sme chceli vytvori\u0165 priestor, kde si \u0161tudenti m\u00f4\u017eu vysk\u00fa\u0161a\u0165 aj to, \u010do sa za po\u010d\u00edta\u010dom nau\u010di\u0165 ned\u00e1. U\u017e \u0161tvrt\u00fd rok preto organizujeme t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9 workshopy, po\u010das ktor\u00fdch vlastnoru\u010dne, spolu so \u0161tudentstvom, staviame drobn\u00e9 stavby pre komunity po celom Slovensku.<\/p>\n
<\/p>\n
Ktor\u00fd projekt je pre v\u00e1s zatia\u013e najpam\u00e4tnej\u0161\u00ed?\u00a0<\/strong><\/p>\nPustov\u0148a pre umenie. V spolupr\u00e1ci s ateli\u00e9rom HAUS a ob\u010dianskym zdru\u017een\u00edm Pustov\u0148a pre umenie sme navrhli a za \u0161tyri dni postavili mal\u00fa rezidenciu v podkrov\u00ed starej stodoly. Bola upleten\u00e1 z ko\u0161ik\u00e1rskeho pr\u00fatia. Dodnes si \u017eivo pam\u00e4t\u00e1m posledn\u00fa noc – nest\u00edhali sme a klenbu Pustovne sme plietli a\u017e do \u0161tvrtej r\u00e1na. Boli sme unaven\u00ed, ale atmosf\u00e9ra bola st\u00e1le \u017eiv\u00e1. Po\u010d\u00favali sme dram\u00e1\u010de, v\u0161etci prilo\u017eili ruku k dielu a pr\u00fat za pr\u00fatom sme spolo\u010dne vypletali priestor. So svitan\u00edm sme si sl\u00e1vnostne buchli \u0161ampansk\u00e9. Zaliala n\u00e1s euf\u00f3ria, \u017ee sa n\u00e1m spolo\u010dn\u00fdmi silami podarila tak\u00e1 kr\u00e1sna stavba. V nasleduj\u00facom roku bola Pustov\u0148a nominovan\u00e1 aj na cenu CE ZA AR. Bol to pekn\u00fd pocit zados\u0165u\u010dinenia a v\u010fa\u010dnosti. Najsilnej\u0161ou spomienkou v\u0161ak pre m\u0148a zost\u00e1va t\u00e1 spolo\u010dn\u00e1 noc v stodole.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n
foto Petra Obo\u0148ov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Cel\u00fd rozhovor si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Navrhova\u0165 s pokorou, v harm\u00f3nii s pr\u00edrodou a kl\u00e1s\u0165 etiku pred estetiku – tak chce projektova\u0165 svet architektka Vikt\u00f3ria \u017digmundov\u00e1. V Japonsku sk\u00famala domy s kr\u00e1tkou \u017eivotnos\u0165ou, v Prahe so spolu\u017eiakmi pestuje akustick\u00e9 panely z podhubia a na Slovensku stavia indi\u00e1nske sauny \u010di pustovne, aby \u0161tudentom dopriala re\u00e1lny dotyk s remeslom. Sk\u00fasenosti zo sveta […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14470,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,161],"tags":[],"class_list":["post-14469","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-november-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14469","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14469"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14469\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14474,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14469\/revisions\/14474"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14470"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14469"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14469"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14469"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2026\/11\/s200-scaled.jpg\")
<\/a>\u010co si na budov\u00e1ch v\u0161\u00edmate ako prv\u00e9, ke\u010f pr\u00eddete na cudzie miesto?\u00a0<\/strong><\/p>\n