{"id":14475,"date":"2026-11-08T21:38:07","date_gmt":"2026-11-08T19:38:07","guid":{"rendered":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=14475"},"modified":"2026-11-08T21:38:07","modified_gmt":"2026-11-08T19:38:07","slug":"ostnaty-drot-trilobity-aj-muzeum-cvokov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/ostnaty-drot-trilobity-aj-muzeum-cvokov\/","title":{"rendered":"Ostnat\u00fd dr\u00f4t, trilobity aj m\u00fazeum cvokov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

\u017delezn\u00e1 ruda, pece, vyhne, ur\u00e1nov\u00e9 bane, trilobity \u010di in\u00e9 skameneliny, kovov\u00e9 cvo\u010dky do vojensk\u00fdch bagand\u017e\u00ed a\u00a0tzv. cvoka\u0159sk\u00e9 m\u00fazeum… V\u0161etky tieto stopy minulosti nar\u00fa\u0161aj\u00fa idylick\u00fa predstavu o\u00a0oblasti stredn\u00fdch \u010ciech ako krajiny romantick\u00fdch hradov, z\u00e1mkov, rozpr\u00e1vkov\u00fdch kul\u00eds a kr\u00e1snej pr\u00edrody. Karl\u0161tejn, Kutn\u00e1 Hora, Konopi\u0161t\u011b \u010di K\u0159ivokl\u00e1t patria k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pokladom na\u0161ich z\u00e1padn\u00fdch susedov a mnoh\u00e9 z nich s celoeur\u00f3pskym v\u00fdznamom. Kr\u00e1sa skvostn\u00fdch z\u00e1mkov a katedr\u00e1l t\u00fd\u010diacich sa k nebu je nesporn\u00e1, len\u017ee dejiny nie s\u00fa v\u017edy len n\u00e1hrdeln\u00edkom z jagav\u00fdch skvostov…<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Dejiny maj\u00fa i svoju tienist\u00fa, tragick\u00fa \u010di hanebn\u00fa str\u00e1nku, a predsa vypovedaj\u00fa o mnohom podstatnom. Tak je to aj v pr\u00edpade pamiatok Stredo\u010desk\u00e9ho kraja, regi\u00f3nu, ktor\u00fd obklopuje Prahu a historicky patr\u00ed k najbohat\u0161\u00edm oblastiam \u010ceska. Odha\u013eme nieko\u013eko menej zn\u00e1mych pod\u00f4b tejto rozmanitej krajiny. A za\u010dnime optimisticky. Pri \u010deskom baroku.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Skalka<\/strong><\/p>\n

Barokov\u00fd sen<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do sem pr\u00eds\u0165: <\/strong>P\u00fatnick\u00e9 miesto, v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 uk\u00e1\u017eka vrcholn\u00e9ho dynamick\u00e9ho baroka. S\u00a0ne\u010dakanou provensalskou stopou.<\/p>\n

\u010co sa skr\u00fdva pod povrchom: <\/strong>Svet \u017eeleznej rudy a ban\u00ed, ktor\u00fd ju takmer pochoval.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Je to \u00fa\u017easn\u00fd duchovn\u00fd z\u00e1\u017eitok, pr\u00eds\u0165 sem, nav\u0161t\u00edvi\u0165 kostol\u00edk sv\u00e4tej M\u00e1rie Magdal\u00e9ny, vyst\u00fapi\u0165 po obnovenej kr\u00ed\u017eovej ceste so \u0161trn\u00e1stimi kaplnkami a\u017e k pustovni na vrchole zalesnen\u00e9ho svahu, sadn\u00fa\u0165 si na lavi\u010dku pred \u0148ou a chv\u00ed\u013eu rozj\u00edma\u0165. Skalka je \u013eahko dostupn\u00e1 aj z ru\u0161nej Prahy (autom \u010di autobusom sa sem d\u00e1 dosta\u0165 za pol hodiny a pon\u00faka aj pr\u00edjemn\u00fa turistick\u00fa prech\u00e1dzku. Z mesta Mn\u00ed\u0161ek pod Brdy vedie na Skalku n\u00e1u\u010dn\u00fd chodn\u00edk a n\u00e1v\u0161tevn\u00edk m\u00f4\u017ee pokra\u010dova\u0165 po jednej z najstar\u0161\u00edch zna\u010den\u00fdch turistick\u00fdch tr\u00e1s Klubu \u010desk\u00fdch turistov, ktor\u00e1 tadia\u013eto vedie u\u017e od roku 1889. Ke\u010f\u017ee Skalka je napojen\u00e1 na pomerne hust\u00fa sie\u0165 cyklotr\u00e1s v Brdoch, mo\u017eno si sem napl\u00e1nova\u0165 aj v\u00fdlet na bicykli. A do tretice – v\u00fdlet na Skalku sa d\u00e1 po\u0148a\u0165 i jednoducho ako oddych a relax. Nech u\u017e sa sem doprav\u00edte akoko\u013evek, obzriete si kostol\u00edk, pokoch\u00e1te sa v\u00fdh\u013eadom – za jasn\u00e9ho po\u010dasia sa odha\u013euje cel\u00e1 krajina stredn\u00e9ho Povltavia. A potom si m\u00f4\u017eete sadn\u00fa\u0165 do bufetu na poh\u00e1r v\u00edna \u010di piva. Z p\u00fatnick\u00e9ho miesta sa toti\u017e \u010dasom stal aj ob\u013e\u00faben\u00fd v\u00fdletn\u00fd cie\u013e. Na Skalke b\u00fdval hostinec, nesk\u00f4r hotel aj lesn\u00e1 tan\u010diare\u0148 a medzi jej n\u00e1v\u0161tevn\u00edkmi nech\u00fdbali spisovatelia, b\u00e1snici, herci ani hudobn\u00edci. Vlasta Burian mal v hostinci Sequens dokonca st\u00e1lu izbu, ktor\u00fa si prenaj\u00edmal na \u201edoto\u010dn\u00e9\u201c, ako naz\u00fdval oslavy po skon\u010den\u00ed filmovania.<\/p>\n

 <\/p>\n

S\u00a0n\u00e1dychom Provensalska<\/strong><\/p>\n

Are\u00e1l Skalka, barokov\u00fd komplex a p\u00fatnick\u00e9 miesto nad mestom Mn\u00ed\u0161ek pod Brdy, sa nach\u00e1dza uprostred brdskej krajiny. Tvor\u00ed ho kostol\u00edk, pustov\u0148a, kl\u00e1\u0161tor a\u00a014 kaplniek kr\u00ed\u017eovej cesty. Morov\u00e1 epid\u00e9mia, ktor\u00e1 v roku 1680 zasiahla \u010cechy, sa bolestivo dotkla aj Serv\u00e1ca Ign\u00e1ca Engela z Engelflussu, p\u00e1na mn\u00ed\u0161eck\u00e9ho panstva, ke\u010f po\u010das moru zomrela jeho milovan\u00e1 sestra. Engel, ktor\u00fd s\u00e1m nemal deti, za\u010dal po tejto sk\u00fasenosti e\u0161te intenz\u00edvnej\u0161ie prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o pominute\u013enosti svetsk\u00e9ho \u017eivota a v tomto obdob\u00ed dozrela jeho my\u0161lienka vybudova\u0165 na vrchu nad Mn\u00ed\u0161kom p\u00fatnick\u00fd kostol\u00edk zasv\u00e4ten\u00fd M\u00e1rii Magdal\u00e9ne \u2013 dne\u0161n\u00fa Skalku. Engelovci boli p\u00f4vodne pra\u017esk\u00fd me\u0161tiansky rod a\u00a0jeho zakladate\u013e zbohatol ako garbiar, ke\u010f z\u00edskal monopol na v\u00fdrobu ko\u017een\u00fdch podo\u0161iev pre cis\u00e1rsku arm\u00e1du. Skalka m\u00e1 teda prekvapivo svetsk\u00fd p\u00f4vod (p\u00fatnick\u00e9 miesto zalo\u017eil bohat\u00fd \u0161\u013eachtic, nie cirkev) a aj ne\u010dakan\u00fd provensalsk\u00fd n\u00e1dych. Engel si za vzor pre kostol\u00edk vybral sl\u00e1vnu jaskynn\u00fa sv\u00e4ty\u0148u Sainte-Baume v ju\u017enom Franc\u00fazsku, spojen\u00fa s legendou o M\u00e1rii Magdal\u00e9ne. Pod\u013ea stredovekej Zlatej legendy Magdal\u00e9nu a jej spolo\u010dn\u00edkov vyhnali zo Sv\u00e4tej zeme a\u00a0hoci ich nepriate\u013esk\u00ed pohania posadili na lo\u010f bez plachiet, vesiel a kormidla, oni z\u00e1zra\u010dne pripl\u00e1vali a\u017e do Provensalska. Pr\u00e1ve tam mala Magdal\u00e9na str\u00e1vi\u0165 posledn\u00fdch tridsa\u0165 rokov svojho \u017eivota pok\u00e1n\u00edm v jaskyni Sainte-Baume. Pod\u013ea legendy za \u0148ou ka\u017ed\u00fa kanonick\u00fa hodinu prich\u00e1dzali anjeli a vyn\u00e1\u0161ali ju do neba, aby si vypo\u010dula ich piesne. Engel fascinovan\u00fd t\u00fdmto pr\u00edbehom vyslal v roku 1690 architekta Kry\u0161tofa Dientzenhofera do Franc\u00fazska, aby sl\u00e1vne miesto videl na vlastn\u00e9 o\u010di a\u00a0jeho podobu preniesol do \u010ciech. Dientzenhofer na Skalke vytvoril umel\u00fa jasky\u0148u, barokov\u00fa grottu. Jej interi\u00e9r simuloval prirodzen\u00fa skaln\u00fa dutinu, pri\u010dom kaplnka mala p\u00f4sobi\u0165 ako tajomn\u00e1 jasky\u0148a: nepravideln\u00e9 skaln\u00e9 steny a klenbu pokr\u00fdvali mohutn\u00e9 umel\u00e9 kvaple, pod nohami sa leskli kremenn\u00e9 okruhliaky… Za socializmu v\u0161ak Skalku v\u00e1\u017ene ohrozilo podkopanie p\u00f4dy, na ktorej barokov\u00e9 skvosty st\u00e1li a samotn\u00fd kostol\u00edk bol v takom stave, \u017ee hrozilo jeho zr\u00fatenie.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skalka dnes<\/strong><\/p>\n

Navonok tento malebn\u00fd barokov\u00fd are\u00e1l p\u00f4sob\u00ed ako tich\u00e9 miesto stvoren\u00e9 na rozj\u00edmanie, no pod Skalkou sa skr\u00fdval \u00faplne in\u00fd svet – svet \u017eeleznej rudy, ktor\u00fa tu \u013eudia dob\u00fdvali po st\u00e1ro\u010dia. Kopec doslova pretkali \u0161t\u00f4lne a\u00a0bansk\u00e9 chodby. V 50. rokoch 20. storo\u010dia \u0165a\u017eba za\u010dala prudko r\u00e1s\u0165 a podzemn\u00e9 dob\u00fdvanie ohrozovalo vz\u00e1cny are\u00e1l. Kopec sa otriasal v z\u00e1kladoch, kostol\u00edk praskal a v ter\u00e9ne sa objavovali prepadliny. Od konca 40. rokov do zastavenia \u0165a\u017eby v roku 1966 sa tu vy\u0165a\u017eilo 1,7 mili\u00f3na ton \u017eeleznej rudy a modern\u00e9 bane siahali a\u017e do h\u013abky okolo 330 metrov. Dnes sa Skalka u\u017e postupne vracia k \u017eivotu. V kostol\u00edku mo\u017eno sledova\u0165 re\u0161taur\u00e1torky priamo pri pr\u00e1ci, ke\u010f k\u00fasok po k\u00fasku vracaj\u00fa barokovej jaskyni p\u00f4vodn\u00fa podobu – \u010distia, spev\u0148uj\u00fa a zachra\u0148uj\u00fa to, \u010do pre\u017eilo jej dlh\u00fd a dramatick\u00fd pr\u00edbeh.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Huta Barbora<\/strong><\/p>\n

V\u00a0zovret\u00ed \u017eeleznej rudy<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do sem pr\u00eds\u0165: <\/strong>Svedectvo o\u00a0tom, ako sa v\u00a0Brdoch kedysi rodilo \u017eelezo. A\u00a0k tomu unik\u00e1tna technick\u00e1 pamiatka celoeur\u00f3pskeho v\u00fdznamu.<\/p>\n

\u010co sa skr\u00fdva pod povrchom: <\/strong>Temn\u00fd svet \u0161t\u00f4ln\u00ed a nebezpe\u010dnej pr\u00e1ce pod zemou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ak chceme pochopi\u0165, pre\u010do je brdsk\u00e1 vrchovina tak\u00e1 bohat\u00e1 na \u017eelezo, mus\u00edme sa vr\u00e1ti\u0165 pribli\u017ene p\u00e4\u0165sto mili\u00f3nov rokov do minulosti. V d\u00e1vnych moriach sa tu usadzovali r\u00f4zne sedimenty, z ktor\u00fdch nesk\u00f4r vznikli aj tzv. sediment\u00e1rne \u017eelezn\u00e9 rudy. Brdy v\u0161ak neboli \u017eelezn\u00e9 iba kv\u00f4li rude. Boli ide\u00e1lnym miestom na v\u00fdrobu \u017eeleza aj preto, \u017ee sa tu stretli tri pr\u00edrodn\u00e9 bohatstv\u00e1: ruda, les a voda. Drevo z brdsk\u00fdch lesov sa v\u00a0tzv. milieroch pomaly p\u00e1lilo pod vrstvou zeminy s minim\u00e1lnym pr\u00edstupom vzduchu. Namiesto popola tak vznikalo dreven\u00e9 uhlie – \u013eahk\u00e9 v\u00fdhrevn\u00e9 palivo vyu\u017e\u00edvan\u00e9 vo vysok\u00fdch peciach. Potoky a rieky zasa poskytovali energiu na pohon hutn\u00edckych zariaden\u00ed, vodn\u00fdch kolies, ktor\u00e9 poh\u00e1\u0148ali d\u00fachadl\u00e1 vh\u00e1\u0148aj\u00face do pec\u00ed vzduch potrebn\u00fd na horenie paliva. Huta Barbora predstavuje p\u00f4sobiv\u00fa pripomienku \u017eeleziarskej trad\u00edcie Jinecka, oblasti okolo meste\u010dka Jince. A\u017e tak\u00fa podmaniv\u00fa, \u017ee dok\u00e1\u017ee zauja\u0165 aj \u010dloveka, ktor\u00e9ho technick\u00e9 pamiatky zvy\u010dajne nech\u00e1vaj\u00fa chladn\u00fdm a metalurgia je pre\u0148ho \u0161panielska dedina. Barbora v\u0161ak uhran\u00fa\u0165 dok\u00e1\u017ee – na prv\u00fd poh\u013ead.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Aristokrat, metalurg, biznismen<\/strong><\/p>\n

Svoje meno dostala po man\u017eelke V\u00e1clava Rosenbauma, riadite\u013ea \u017eeleziarn\u00ed v ne\u010falekom Kom\u00e1rove. Rosenbaum pracoval pre Rudolfa, gr\u00f3fa z Vrbna, majite\u013ea \u017eeleziarn\u00ed. Boli dobr\u00fdmi priate\u013emi a spolu \u0161tudovali na Banskej akad\u00e9mii v Banskej \u0160tiavnici. Rudolfa z Vrbna patril k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm metalurgom svojej doby nielen v \u010cesku. A pritom bol \u0161\u013eachtic, ktor\u00fd svoj \u017eivot mohol pokojne tr\u00e1vi\u0165 len spr\u00e1vou majetku, na po\u013eova\u010dk\u00e1ch \u010di v pohodl\u00ed svojich s\u00eddel. Od detstva ho pri\u0165ahovali miner\u00e1ly a vz\u00e1cne kamene, ktor\u00e9 zbieral po celom svete a od mineral\u00f3gie k hutn\u00edctvu nie je a\u017e tak \u010faleko. Z kon\u00ed\u010dka sa postupne stala v\u00e1\u0161e\u0148 a napokon aj podnikanie. Ke\u010f mu u\u017e nesta\u010dili \u017eeleziarne v Kom\u00e1rove, ktor\u00e9 zmodernizoval, vyhliadol si panstvo v Jinciach. Bolo tu v\u0161etko, \u010do potreboval: \u013eahko dostupn\u00e9 lo\u017eisk\u00e1 \u017eeleznej rudy, dostatok lesov aj vody. A tak sa rozhodol vybudova\u0165 nov\u00fa vysok\u00fa pec – jej z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 polo\u017eili 10. j\u00fana 1805. Riadite\u013e V\u00e1clav Rosenbaum bol v tom \u010dase na slu\u017eobnej ceste, a tak ho zast\u00fapila jeho kr\u00e1sna man\u017eelka Barbora – a nov\u00e1 huta dostala jej meno. Postavili ju za p\u00e4\u0165 rokov a v\u00fdsledok bol na svoju dobu mimoriadne pokrokov\u00fd: huta svojou kon\u0161trukciou patrila k najmodernej\u0161\u00edm v celej habsburskej monarchii. Vyr\u00e1balo sa v\u00a0nej predov\u0161etk\u00fdm surov\u00e9 \u017eelezo, pri\u010dom v\u00a0zlievarni sa odlievali liatinov\u00e9 v\u00fdrobky – od strojov\u00fdch s\u00fa\u010diastok a mas\u00edvneho riadu a\u017e po delov\u00e9 gule. Rudolf s\u00a0V\u00e1clavom, ako dvaja vynaliezav\u00ed kuch\u00e1ri experimentovali s \u201eingredienciami\u201c aj ich pomermi, a\u017e pec dok\u00e1zala vyrobi\u0165 pribli\u017ene dvojn\u00e1sobn\u00e9 mno\u017estvo \u017eeleza oproti vtedaj\u0161iemu be\u017en\u00e9mu v\u00fdkonu. Pr\u00e1ca v hute bola nesmierne tvrd\u00e1, robotn\u00edci nastupovali na 12-hodinov\u00e9 \u0161ichty, pohybovali sa v bezprostrednej bl\u00edzkosti \u017eerav\u00e9ho materi\u00e1lu, so \u017eeleznou rudou manipulovali ru\u010dne. Ke\u010f dnes vyst\u00fapite a\u017e k \u00fastiu pece, do ktorej sa suroviny dopravovali v\u00fd\u0165ahom, dok\u00e1\u017eete si predstavi\u0165, \u010do v\u0161etko museli zn\u00e1\u0161a\u0165 – prach, dym, \u017eiar, neust\u00e1ly hluk… A vysok\u00e1 pec nebola len miesto, kde sa vyr\u00e1balo \u017eelezo. Bola to aj pasca, v ktorej jedna sekunda nepozornosti mohla znamena\u0165 smr\u0165. Sta\u010dilo zakopn\u00fa\u0165 \u010di strati\u0165 rovnov\u00e1hu a \u010dlovek mohol do nej spadn\u00fa\u0165. Pri teplote presahuj\u00facej 1.500 \u00b0C nemal \u0161ancu…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Huta Barbora dnes\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\n

Barbora vydr\u017eala v prev\u00e1dzke 64 rokov. Na svoju dobu \u0161lo o \u0161pi\u010dkov\u00fa vysok\u00fa pec, len\u017ee v priebehu jedin\u00e9ho \u013eudsk\u00e9ho \u017eivota sa hutn\u00edctvo dramaticky zmenilo. Barbora tavila \u017eelezn\u00fa rudu pomocou dreven\u00e9ho uhlia, av\u0161ak nov\u00e9 \u017eeleziarne prech\u00e1dzali na v\u00fdkonnej\u0161\u00ed a\u00a0lacnej\u0161\u00ed koks z \u010dierneho uhlia. Navy\u0161e brdsk\u00e9 lesy nedok\u00e1zali hutu donekone\u010dna z\u00e1sobova\u0165 obrovsk\u00fdm mno\u017estvom dreva. V roku 1874 sa preto pr\u00edbeh tejto \u017eeleziarskej hute kon\u010d\u00ed… Dnes je Barbora v\u00fdnimo\u010dnou technickou pamiatkou eur\u00f3pskeho v\u00fdznamu. Jej najv\u00e4\u010d\u0161ou raritou je miera zachovania: vo vn\u00fatri sa dodnes nach\u00e1dza p\u00f4vodn\u00e9 teleso vysokej pece aj mno\u017estvo p\u00f4vodn\u00fdch kon\u0161trukci\u00ed. Pr\u00e1ve v tom spo\u010d\u00edva jej ve\u013ek\u00e1 hodnota. K\u00fdm pri mnoh\u00fdch podobn\u00fdch \u017eeleziarskych pamiatkach v\u00a0Eur\u00f3pe n\u00e1v\u0161tevn\u00edk obdivuje rekon\u0161truovan\u00e9 objekty pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch pl\u00e1nov a n\u00e1kresov, v Barbore sa pozer\u00e1 na ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 skuto\u010dn\u00e9ho origin\u00e1lu. Po desa\u0165ro\u010diach ch\u00e1trania jej nov\u00fd \u017eivot vd\u00fdchla rozsiahla revitaliz\u00e1cia. Pre odborn\u00edkov a lovcov technick\u00fdch pamiatok je n\u00e1v\u0161teva Barbory takmer povinnou zast\u00e1vkou. Pre turistov br\u00e1zdiacich brdsk\u00e9 chodn\u00edky \u010di cyklistov, ktor\u00fdch sem privedie cyklotrasa, m\u00f4\u017ee by\u0165 ne\u010dakan\u00fdm objavom – fascinuj\u00facou zast\u00e1vkou pri odha\u013eovan\u00ed tajomstiev brdskej krajiny.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>Pam\u00e4tn\u00edk Vojna<\/strong><\/p>\n

Trag\u00e9dia ur\u00e1nov\u00fdch ban\u00ed<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do sem pr\u00eds\u0165: <\/strong>B\u00fdval\u00fd komunistick\u00fd pracovn\u00fd l\u00e1ger, zachovan\u00fd takmer v autentickej podobe.<\/p>\n

\u010co sa skr\u00fdva pod povrchom: <\/strong>R\u00e1dioakt\u00edvna ur\u00e1nov\u00e1 ruda, ktor\u00fa tu \u0165a\u017eili politick\u00ed v\u00e4zni, mnoh\u00ed so \u0161tat\u00fatom \u201eN\u00e1vrat ne\u017eelan\u00fd\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

Pr\u00edbeh ur\u00e1nu v Stredn\u00fdch \u010cech\u00e1ch m\u00e1 ove\u013ea temnej\u0161iu str\u00e1nku ako \u017eelezo. Je to pr\u00edbeh vsaden\u00fd do komunistick\u00e9ho \u010ceskoslovenska – o krutosti vtedaj\u0161ieho re\u017eimu, neslobode, bezpr\u00e1v\u00ed, studenej vojne, vykon\u0161truovan\u00fdch monster procesoch a politick\u00fdch v\u00e4z\u0148och. Ke\u010f na konci druhej svetovej vojny zhodili Ameri\u010dania na Hiro\u0161imu at\u00f3mov\u00fa bombu, Sovietsky zv\u00e4z sa v \u00fasil\u00ed dohna\u0165 svojho nepriate\u013ea pustil do z\u00fariv\u00e9ho \u00fasilia tie\u017e vyr\u00e1ba\u0165 vlastn\u00fa \u201eabsol\u00fatnu zbra\u0148\u201c. Okrem vedcov, technol\u00f3gi\u00ed a obrovsk\u00e9ho priemyseln\u00e9ho z\u00e1zemia v\u0161ak potreboval e\u0161te jednu z\u00e1sadn\u00fa vec: ur\u00e1n. A ten sa \u0165a\u017eil aj v \u010ceskoslovensku. V mierov\u00fdch \u010dasoch sa v J\u00e1chymove v oblasti Kru\u0161n\u00fdch h\u00f4r ur\u00e1nov\u00e1 ruda pou\u017e\u00edvala napr\u00edklad na farbenie sl\u00e1vneho \u010desk\u00e9ho skla. Ur\u00e1n mal celkom mierumilovn\u00e9 vyu\u017eitie. Od roku 1947 sa v\u0161ak za\u010dal \u0165a\u017ei\u0165 aj na P\u0159\u00edbramsku, o ktorom sa vedelo, \u017ee ukr\u00fdva bohat\u00e9 z\u00e1soby. Ve\u013ek\u00e9 lo\u017eisk\u00e1 sa na\u0161li v okol\u00ed Le\u0161et\u00edc, miestami iba nieko\u013eko desiatok metrov pod povrchom. A na hrub\u00fa, nam\u00e1hav\u00fa a nebezpe\u010dn\u00fa pr\u00e1cu bolo treba \u013eud\u00ed. Spo\u010diatku tu pracovali nemeck\u00ed vojnov\u00ed zajatci pod spr\u00e1vou Sovietskeho zv\u00e4zu, na prelome 40. a 50. rokov v\u0161ak na z\u00e1klade uzavret\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch zml\u00fav museli by\u0165 odsunut\u00ed do Nemecka, a\u00a0tak vznikol probl\u00e9m, k\u00fdm ich nahradi\u0165. Ten \u201evyrie\u0161il\u201c komunistick\u00fd prevrat vo febru\u00e1ri 1948, ktor\u00fd nastolil dikt\u00e1t Moskvy. Komu sa nep\u00e1\u010dilo, stal sa nepriate\u013eom nov\u00e9ho zriadenia. Sta\u010dilo, \u017ee ste sa vyjadrili kriticky ku kolektiviz\u00e1cii, \u017ee ste mali pr\u00edbuzn\u00e9ho v\u00a0Amerike, \u017ee ste \u010d\u00edtali kni\u017eky zo Z\u00e1padu, \u017ee ste mali vilu, \u017ee ste chodili do kostola, ba nedajbo\u017ee ste boli far\u00e1r… Sta\u010dilo, \u017ee na v\u00e1s nejak\u00fd komunistick\u00fd funkcion\u00e1r uk\u00e1zal prstom, sta\u010dilo poveda\u0165, \u017ee sa \u201edomnieva\u201c, \u017ee sa dop\u00fa\u0161\u0165ate nejakej podvratnej \u010dinnosti… Ne\u013eudsk\u00e9 podmienky, v ktor\u00fdch boli v\u00e4zni dr\u017ean\u00ed, mizern\u00e1 hygiena a strava, \u017eiadna bezpe\u010dnos\u0165 pri pr\u00e1ci,\u00a0neust\u00e1la hrozba zo zavalenia \u0161achty, 12-hodinov\u00e9 \u0161ichty a otrock\u00e1 pr\u00e1ca. T\u00e1bor obohnan\u00fd ostnat\u00fdm dr\u00f4tom str\u00e1\u017eili psy a\u00a0ozbrojenci. A pod zemou \u010d\u00edhalo \u010fal\u0161ie nebezpe\u010denstvo – v\u00e4zni d\u00fdchali rad\u00f3n a jeho r\u00e1dioakt\u00edvne rozpadov\u00e9 produkty, ktor\u00e9 sa v p\u013e\u00facach hromadili, zvy\u0161ovali riziko vzniku rakoviny. Mnoh\u00ed sa domov z\u00a0t\u00e1bora nikdy nevr\u00e1tili…<\/p>\n

 <\/p>\n

Jeden pr\u00edklad za v\u0161etky <\/strong><\/p>\n

Silvester M\u00fcller, naroden\u00fd v roku 1917 na Slovensku, odi\u0161iel na za\u010diatku druhej svetovej vojny do Franc\u00fazska a zapojil sa do zahrani\u010dn\u00e9ho odboja. Potom sa dostal do Ve\u013ekej Brit\u00e1nie, kde p\u00f4sobil ako leteck\u00fd mechanik v sl\u00e1vnej 312. \u010deskoslovenskej st\u00edhacej peruti RAF.<\/strong> V Anglicku sa o\u017eenil s o\u0161etrovate\u013ekou Josephine O’Connor a v roku 1944 sa im narodil syn Richard. Po vojne sa \u010deskoslovensk\u00ed letci vr\u00e1tili domov. M\u00fcller sl\u00fa\u017eil v \u010cesk\u00fdch Bud\u011bjoviciach a s man\u017eelkou rie\u0161ili jej presun z\u00a0Brit\u00e1nie do \u010ceskoslovenska. Potom pri\u0161iel febru\u00e1r 1948. Z arm\u00e1dy ho prepustili, ke\u010f\u017ee ako b\u00fdval\u00fd pr\u00edslu\u0161n\u00edk RAF sa pre nov\u00fd komunistick\u00fd re\u017eim stal ned\u00f4veryhodn\u00fd. M\u00fcller sa v\u0161ak zapojil do tajnej protikomunistickej skupiny a pom\u00e1hal aj \u013eu\u010fom, ktor\u00fdm hrozilo zatknutie, dosta\u0165 sa cez hranice na Z\u00e1pad. Ke\u010f skupinu odhalili, M\u00fcllera zatkli a za vlastizradu a \u0161pion\u00e1\u017e ho ods\u00fadili na do\u017eivotie, nesk\u00f4r na 20 rokov. Trest si odpyk\u00e1val v\u00a0n\u00e1pravno-pracovnom t\u00e1bore Vojna v\u00a0Le\u0161eticiach. Takmer p\u00e4\u0165 rokov ka\u017ed\u00fd de\u0148 sch\u00e1dzal do ur\u00e1novej bane. 28. janu\u00e1ra 1954 sa z nej v\u0161ak u\u017e nevr\u00e1til.<\/strong> V \u0161achte sa uvo\u013enila skala a M\u00fcllera smrte\u013ene zranila. Zomrel ako 36-ro\u010dn\u00fd. Jeho man\u017eelke v Brit\u00e1nii nik nedal vedie\u0165, \u010do sa s n\u00edm stalo<\/strong>. Zrejme si myslela, \u017ee ju opustil, do konca \u017eivota sa nedozvedela pravdu. A\u017e vnu\u010dka Louise v\u00a0roku 2024 objavila jeho meno na internete na str\u00e1nkach Hornick\u00e9ho m\u00fazea v P\u0159\u00edbrami. Po viac ako sedemdesiatich rokoch tak rodina zistila, kde a ako Silvester M\u00fcller zomrel…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pam\u00e4tn\u00edk Vojna dnes<\/strong><\/p>\n

Pr\u00edbeh Silvestera M\u00fcllera patr\u00ed do zoznamu mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch podobn\u00fdch tragick\u00fdch osudov. Po\u010das vrcholn\u00e9ho obdobia na konci 50. rokov po\u010det v\u00e4z\u0148ov v\u00a0t\u00e1bore dosiahol takmer dvetis\u00edc. Dnes je Pam\u00e4tn\u00edk Vojna jedin\u00fdm autenticky dochovan\u00fdm komunistick\u00fdm pracovn\u00fdm t\u00e1borom v\u00a0\u010cesku. Obkolesuje ho dvojit\u00fd plot z ostnat\u00e9ho dr\u00f4tu, str\u00e1\u017ei vysok\u00e1 ve\u017ea a\u00a0dovn\u00fatra sa vch\u00e1dza cez br\u00e1nu s\u00a0n\u00e1pisom \u201ePr\u00e1cou ku\u00a0slobode\u201c. V\u00a0samotnom are\u00e1li sa dochovalo viacero historicky d\u00f4le\u017eit\u00fdch objektov ako velite\u013estvo, v\u00e4zensk\u00fd barak, o\u0161etrov\u0148a, bunker \u010di tzv. korekcia, studen\u00e1 miestnos\u0165 z hol\u00e9ho bet\u00f3nu, bez k\u00farenia, z\u00e1chodu, s\u00a0tak\u00fdm n\u00edzkym stropom, \u017ee sa v\u00a0nej nedalo postavi\u0165. Tam boli na nieko\u013eko dn\u00ed zavieran\u00ed neposlu\u0161n\u00ed v\u00e4zni. Ur\u00e1n sa na P\u0159\u00edbramsku \u0165a\u017eil v rokoch 1948 – 1991 a\u00a0s takmer 50.000 vy\u0165a\u017een\u00fdmi tonami sa toto lo\u017eisko zaradilo medzi najv\u00e4\u010d\u0161ie svojho druhu na svete. Po amnestii v roku 1960 z ban\u00ed postupne zmizli politick\u00ed v\u00e4zni a\u00a0nahradili ich v\u00e4zni s\u00a0r\u00f4znou krimin\u00e1lnou \u010dinnos\u0165ou, ktor\u00ed tu pracovali a\u017e do roku 1986. \u0164a\u017eba ur\u00e1nu bola definit\u00edvne ukon\u010den\u00e1 a\u017e v\u00a0roku 1991.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a>Jakub Jan Ryba<\/strong><\/p>\n

Rozorvan\u00fd hudobn\u00fd g\u00e9nius<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do sem pr\u00eds\u0165:<\/strong> Pr\u00edbeh kraja cez ducha hudby – J. J. Ryba a Ro\u017emit\u00e1l tvoria nerozlu\u010dn\u00e9 puto.<\/p>\n

\u010co sa skr\u00fdva pod povrchom:<\/strong> \u010clovek, jeho cesta a osud, existenci\u00e1lna \u00fazkos\u0165, tvorivos\u0165, samota, trag\u00e9dia… a skladba, ktor\u00e1 sa stala synonymom \u010desk\u00fdch Vianoc.<\/p>\n

 <\/p>\n

Po \u017eeleze, ur\u00e1ne, bansk\u00fdch \u0161acht\u00e1ch a v\u00e4zensk\u00fdch barakoch, po krutostiach komunistick\u00e9ho re\u017eimu je tu zrazu hudba – najvzne\u0161enej\u0161ia zo v\u0161etk\u00fdch M\u00faz. Keby Jakub Jan Ryba (1765 – 1815) neskomponoval ni\u010d in\u00e9 ne\u017e t\u00fa jedin\u00fa viano\u010dn\u00fa om\u0161u, bol by rovnako sl\u00e1vny. O to v\u00e4\u010d\u0161\u00edm paradoxom jeho \u017eivota sa jav\u00ed, \u017ee \u010dlovek, ktor\u00fd vytvoril sl\u00e1vnostn\u00fa hudbu sprev\u00e1dzaj\u00facu najkraj\u0161ie sviatky roka, hudbu pln\u00fa radosti a n\u00e1deje, s\u00e1m v \u017eivote pokoj nena\u0161iel… Jeho \u010cesk\u00e1 viano\u010dn\u00e1 om\u0161a, ktor\u00e1 sa \u010dasto uv\u00e1dza aj pod n\u00e1zvom Hej, mist\u0159e<\/em> (a neform\u00e1lne ako Rybovka<\/em>) ho v\u0161ak pre\u017eila a dnes sa hr\u00e1 po celom svete. Dedinsk\u00fd u\u010dite\u013e a osvietenec Jakub Jan Ryba ju nap\u00edsal ako 31-ro\u010dn\u00fd, vystaval ju pod\u013ea sch\u00e9my latinskej om\u0161e, dal jej \u010desk\u00fd text a podobu pastor\u00e1lnej hry o pastieroch, ktor\u00ed sa vyd\u00e1vaj\u00fa pokloni\u0165 mal\u00e9mu Je\u017ei\u0161kovi do Betlehema. \u010cesk\u00fd text zvolil z\u00e1merne, preto\u017ee pod\u013ea neho \u201ez latinsky zp\u00edvan\u00fdch \u017ealm\u016f nem\u00e1 n\u00e1bo\u017eensk\u00fd u\u017eitek ani zp\u00edvaj\u00edc\u00ed, ani poslouchaj\u00edc\u00ed\u201c. Jej mel\u00f3dia za\u010d\u00ednaj\u00faca rezk\u00fdm \u201eHej, mist\u0159e, vsta\u0148 byst\u0159e!\u201c je radostn\u00e1, \u017eiv\u00e1, bez p\u00e1tosu a m\u00e1 v sebe takmer tane\u010dn\u00fa \u017eivelnos\u0165. Pastierov prebud\u00ed hlas z nebies oznamuj\u00faci, \u017ee v Betleheme sa narodil \u201eSpasitel, v\u0161eho sv\u011bta Vykupitel\u201c. Zves\u0165 sa \u0161\u00edri medzi pastiermi, ktor\u00ed sa chystaj\u00fa na cestu, zvol\u00e1vaj\u00fa jeden druh\u00e9ho, ten berie husle, in\u00fd zasa basu. A ke\u010f s\u00fa kone\u010dne n\u00e1le\u017eite vystrojen\u00ed, vyr\u00e1\u017eaj\u00fa s hlu\u010dnou muzikou \u201ek m\u00edstu pr\u00e1v\u011b \u0161\u0165astn\u00e9mu s chut\u00ed velikou…\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Milovan\u00fd \u017eiakmi, nen\u00e1viden\u00fd rodi\u010dmi<\/strong><\/p>\n

J.J. Ryba \u017eil v stredo\u010deskom Ro\u017emit\u00e1le od svojich 23 rokov a\u017e do smrti. U\u010dite\u013eom by\u0165 nechcel, no otec rozhodol, \u017ee p\u00f4jde v jeho \u0161\u013eapajach. Hudobne sa vzdel\u00e1val od detstva, otec ho u\u010dil hra\u0165 na husle a klav\u00edri, v kostole hr\u00e1val na organe a spieval v kostolnom zbore. Na \u0161kolu v ne\u010falekom Nepomuku v\u0161ak nemal dobr\u00e9 spomienky. Opisoval ju ako star\u00fa p\u00e1chnucu budovu, ktor\u00fa prirovn\u00e1val ku psej b\u00fade. Ve\u013ea dobr\u00e9ho nenap\u00edsal ani o svojom u\u010dite\u013eovi Strej\u010dkovi, ktor\u00fd \u017eiakov bil. Pod\u013ea jeho spomienok bola pre Strej\u010dka metla n\u00e1strojom, do ktor\u00e9ho vlo\u017eil \u201ev\u0161echnu svou pedagogickou d\u016fstojnost\u201c. Fyzick\u00e9 tresty sa mu vryli hlboko do du\u0161e, aj preto on s\u00e1m ako u\u010dite\u013e trstenicou deti nevychov\u00e1val. Ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd odi\u0161iel do Prahy, kde \u0161tudoval na piaristickom gymn\u00e1ziu. \u010c\u00edtal po latinsky, gr\u00e9cky, franc\u00fazsky aj taliansky, fascinovali ho my\u0161lienky osvietensk\u00fdch filozofov a u\u017e ako gymnazista komponoval svoje prv\u00e9 skladby. \u0160kolu v\u0161ak nedokon\u010dil – otec si presadil, aby sa vr\u00e1til do Nepomuku a za\u010dal u\u010di\u0165 na miestnej \u0161kole. Nesk\u00f4r sa uch\u00e1dzal o miesto u\u010dite\u013ea v Ro\u017emit\u00e1le, kde mal nahradi\u0165 chor\u00e9ho kantora. Ke\u010f pri\u0161iel do Ro\u017emit\u00e1lu, mal 23 rokov a mesto bolo pozna\u010den\u00e9 morovou epid\u00e9miou, ktor\u00e1 v\u00fdrazne zdecimovala miestne obyvate\u013estvo. \u013dudia sa tu \u017eivili najm\u00e4 pastierstvom, pestovan\u00edm obilia, pr\u00e1cou v lesoch a cvo\u010dk\u00e1rstvom a chudoba ich zaostal\u00e9ho kraja sa podpisovala aj na \u017ealostnom stave ro\u017emit\u00e1lskej \u0161koly – zatekala v nej strecha a v jednej z dvoch tried presp\u00e1val na biednom l\u00f4\u017eku pomocn\u00fd u\u010dite\u013e. Ryba sa nas\u0165ahoval do skromn\u00e9ho u\u010dite\u013esk\u00e9ho bytu a pln\u00fd el\u00e1nu sa pustil do pr\u00e1ce. Do \u0161koly chodila iba \u0161tvrtina z tristo miestnych det\u00ed. Ryba trval na tom, \u017ee deti potrebuj\u00fa vzdelanie a do \u0161koly musia chodi\u0165 pravidelne. Znepriatelil si t\u00fdm rodi\u010dov, ktor\u00ed ich potrebovali na poli, v dielni \u010di vo verk\u0161tate. Len\u017ee de\u0165om sa v \u0161kole p\u00e1\u010dilo, \u010do rodi\u010dov dr\u00e1\u017edilo e\u0161te viac. Miestny far\u00e1r, ktor\u00fd s\u00e1m sotva vedel \u010d\u00edta\u0165, bol zvyknut\u00fd vl\u00e1dnu\u0165 nad obyvate\u013emi bez v\u00e4\u010d\u0161ieho odporu. A zrazu tu bol u\u010dite\u013e, ktor\u00fd mu do jeho zvyklost\u00ed za\u010dal zasahova\u0165 a zav\u00e1dzal novoty, o ktor\u00e9 nikto nest\u00e1l! Zl\u00e9 vz\u0165ahy mal Ryba aj so spr\u00e1vcom panstva. Ten ho nen\u00e1videl okrem in\u00e9ho aj preto, \u017ee nerobil rozdiely medzi jeho dc\u00e9rami a de\u0165mi nemajetn\u00fdch sedliakov. Ryba v\u0161ak na svojich z\u00e1sad\u00e1ch trval. V presved\u010den\u00ed, \u017ee u\u010dite\u013e m\u00e1 \u00eds\u0165 pr\u00edkladom, dal svojho syna V\u00e1clava zao\u010dkova\u0165 proti kiah\u0148am ako prv\u00e9 die\u0165a v celom Ro\u017emit\u00e1le. S man\u017eelkou Annou mal trin\u00e1s\u0165 det\u00ed, \u0161es\u0165 z nich pochovali e\u0161te ako celkom mal\u00e9. Len\u017ee ani rodinn\u00fd \u017eivot nepriniesol do Rybovej du\u0161e pokoj… 8. apr\u00edla 1815 odi\u0161iel do ne\u010falek\u00e9ho lesa, kde si britvou podrezal hrdlo a obe z\u00e1p\u00e4stia. Na\u0161li ho po troch d\u0148och. Vo vrecku mal kni\u017eku r\u00edmskeho filozofa Senecu \u00davahy o pokoji du\u0161e<\/em>. U\u0161tvali ho nielen ve\u010dn\u00e9 nezhody s predstavite\u013emi mesta, dlhotrvaj\u00face finan\u010dn\u00e9 probl\u00e9my a z\u00e1\u0161\u0165, ale i jeho vlastn\u00e1 du\u0161a. U\u017e od mladosti trpel z\u00e1chvatmi bl\u00faznenia a \u0165a\u017ek\u00fdmi hor\u00fa\u010dkami. O svojich temn\u00fdch stavoch p\u00edsal ako o svojom \u201eobvykl\u00e9m neduhu\u201c.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Jakub Jan Ryba dnes<\/strong><\/p>\n

Rybu najsk\u00f4r ako samovraha pochovali na morovom cintor\u00edne za mestom, nesk\u00f4r boli jeho ostatky prenesen\u00e9 na ro\u017emit\u00e1lsky cintor\u00edn. Jeho stopa sa tu v\u0161ak nekon\u010d\u00ed. Paradoxne, Ro\u017emit\u00e1l presl\u00e1vil \u010dlovek, ktor\u00fd tu bol hlboko ne\u0161\u0165astn\u00fd, no z\u00e1rove\u0148 tu pre\u017eil najplodnej\u0161ie obdobie \u017eivota. Dnes jeho odkaz \u010falej rozv\u00edja Podbrdsk\u00e9 muzeum, lebo Ryba aj jeho tvorba st\u00e1le vzbudzuj\u00fa z\u00e1ujem a\u00a0z\u00e1rove\u0148 sa sna\u017e\u00ed splati\u0165 star\u00fd dlh \u010dloveku, ktor\u00fd v Ro\u017emit\u00e1le pre\u017eil polovicu \u017eivota, hoci sa tu nikdy nec\u00edtil prijat\u00fd. V miestnom kostole st\u00e1le stoj\u00ed organ, na ktorom hr\u00e1val, \u010di v\u0161ak na \u0148om zaznela i jeho \u010cesk\u00e1 m\u0161e v\u00e1no\u010dn\u00ed, to nevieme. On s\u00e1m toti\u017e tomuto dielu nepripisoval \u017eiadne v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 kvality. Celkovo po sebe zanechal cca 1.500 hudobn\u00fdch diel najr\u00f4znej\u0161\u00edch foriem a rozsahu, preva\u017ene duchovnej hudby. Do dej\u00edn sa v\u0161ak zap\u00edsala jedin\u00e1 – \u010cesk\u00e1 m\u0161e v\u00e1no\u010dn\u00ed, dnes synonymum \u010desk\u00fdch Vianoc. Je srde\u010dn\u00e1, prost\u00e1, svie\u017ea, m\u00e1 mel\u00f3diu, ktor\u00e1 sa \u013eahko dostane pod ko\u017eu a rytmus, ktor\u00fd \u010dloveka n\u00fati usmia\u0165 sa. Mo\u017eno aj preto t\u00e1to skladba d\u00e1vno prekro\u010dila \u010desk\u00e9 hranice a ob\u013eubu si z\u00edskala aj v zahrani\u010d\u00ed, najm\u00e4 v nemecky hovoriacich krajin\u00e1ch…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

V\u00fdskyt trilobitov v\u00a0Jinc\u00edch<\/strong><\/p>\n

Najprv tu bolo more, a\u017e potom pri\u0161li lesy, hory, \u010dlovek a \u017eelezo. Pred viac ako 500 mili\u00f3nmi rokov pokr\u00fdvalo Jinecko plytk\u00e9 more. Na jeho dne \u017eili trilobity, morsk\u00e9 \u010dl\u00e1nkono\u017ece podivuhodn\u00fdch tvarov. Ich schr\u00e1nky sa po odumret\u00ed dost\u00e1vali do sedimentov a po\u010das mili\u00f3nov rokov sa z nich stali skameneliny. Jineck\u00e9 kambrick\u00e9 horniny dnes patria k v\u00fdznamn\u00fdm paleontologick\u00fdm lokalit\u00e1m. Typick\u00fdm obyvate\u013eom miestneho kambrick\u00e9ho mora bol ve\u013ek\u00fd Paradoxides gracilis, ten patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm trilobitom, ak\u00e9 mo\u017eno v \u010cesku n\u00e1js\u0165. V Hute Barbora mo\u017eno nahliadnu\u0165 do sveta trilobitov v expoz\u00edcii N\u00e1rodn\u00e9ho geoparku Barrandien. A dokonca si po\u017ei\u010da\u0165 geologick\u00e9 kladivko a v\u00a0bl\u00edzkom su\u0165ovisku sk\u00fasi\u0165 n\u00e1js\u0165 vlastn\u00fd trilobit\u00ed odtla\u010dok.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cvoka\u0159sk\u00e9 muzeum<\/strong><\/p>\n

Kedysi v takmer ka\u017edej druhej ro\u017emit\u00e1lskej chalupe sa oz\u00fdvalo b\u00fa\u0161enie kladiva miestnych kov\u00e1\u010dov, ktor\u00ed zo \u017eeleza v dom\u00e1cich dielni\u010dk\u00e1ch ru\u010dne kovali cvo\u010dky a r\u00f4zne mal\u00e9 klince predov\u0161etk\u00fdm na spevnenie podr\u00e1\u017eok top\u00e1nok. \u201eCvok\u00e1rske\u201c remeslo kvitlo najm\u00e4 po\u010das vojen, ke\u010f bol dopyt najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed – na jeden p\u00e1r vojensk\u00fdch bagand\u017e\u00ed sa spotrebovalo a\u017e dvesto obuvn\u00edckych cvo\u010dkov. Zru\u010dn\u00fd \u201ecvok\u00e1r\u201c ich za de\u0148 mohol vyrobi\u0165 a\u017e tis\u00edc, pri\u010dom na jeden cvo\u010dek vynalo\u017eil 40 \u00faderov \u0165a\u017ek\u00fdm kladivom. Tejto mimoriadne vy\u010derp\u00e1vaj\u00facej pr\u00e1ci sa mu\u017ei venovali cel\u00fd \u017eivot a v\u00a0\u0161tyridsiatke u\u017e z nich b\u00fdvali mrz\u00e1ci. Objavom lepen\u00fdch podr\u00e1\u017eok toto remeslo zaniklo a zrejme by celkom upadlo do zabudnutia, keby b\u00fdval\u00fd novin\u00e1r Jind\u0159ich Jir\u00e1sek z vlastnej iniciat\u00edvy nezalo\u017eil Cvoka\u0159sk\u00e9 m\u00fazeum. To nemapuje hist\u00f3riu s\u00favisiacu so psychiatrick\u00fdmi lie\u010deb\u0148ami, ako si myslia mnoh\u00ed n\u00e1v\u0161tevn\u00edci, ale hist\u00f3riu \u201ecvo\u010dk\u00e1rskeho\u201c remesla na Ro\u017emit\u00e1lsku. Vstup do m\u00fazea, jedin\u00e9ho svojho druhu v \u010cech\u00e1ch a\u00a0zrejme aj v Eur\u00f3pe \u010di vo svete, je pod\u013ea jeho zakladate\u013ea \u201evo\u013en\u00fd a nutn\u00fd\u201c. Bola by \u0161koda zabudn\u00fa\u0165, \u010d\u00edm v\u0161etk\u00fdm sa \u013eudia v \u017eelezn\u00fdch Brdoch \u017eivili.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160t\u00e1tny z\u00e1mok Ho\u0159ovice<\/strong><\/p>\n

V Stredo\u010deskom kraji sa zachovalo viac ne\u017e 140 hradov a z\u00e1mkov – od sl\u00e1vneho Karl\u0161tejna a K\u0159ivokl\u00e1tu po desiatky menej zn\u00e1mych \u0161\u013eachtick\u00fdch s\u00eddel. Patr\u00ed k nim aj z\u00e1mok Ho\u0159ovice a rozhodne stoj\u00ed za n\u00e1v\u0161tevu. Zachoval sa tu rad autentick\u00fdch interi\u00e9rov po jeho aristokratick\u00fdch obyvate\u013eoch, bohato zariaden\u00fdch a pln\u00fdch drobnost\u00ed, ktor\u00e9 im kedysi spr\u00edjem\u0148ovali ka\u017edodenn\u00fd \u017eivot. Prehliadka z\u00e1mku tak nepon\u00faka len obraz \u0161\u013eachtickej dom\u00e1cnosti a jej premien v \u010dase, ale aj vzru\u0161uj\u00facu cestu do \u017eivota, s\u00fakromia a ka\u017edodenn\u00fdch ritu\u00e1lov jeho obyvate\u013eov. Z\u00e1mok mal na svoju dobu mno\u017estvo technick\u00fdch vymo\u017eenost\u00ed. Okolo roku 1900 tu fungoval ru\u010dn\u00fd jed\u00e1lensk\u00fd v\u00fd\u0165ah, koncom 19. storo\u010dia nechal syn knie\u017ea\u0165a vybudova\u0165 modern\u00fd vodovod a nesk\u00f4r aj s\u00fakromn\u00e9 k\u00fapele, pri\u010dom v roku 1916 z\u00e1mok elektrifikovali. Dochovala sa aj izba princa Tassila, akrobatick\u00e9ho letca, ktor\u00fd zahynul pri hav\u00e1rii ako 31-ro\u010dn\u00fd. Rodina ju potom ponechala nedotknut\u00fa ako pam\u00e4tn\u00edk. Pr\u00e1ve tento int\u00edmny poh\u013ead na \u201e\u0161\u013eachtick\u00fd \u017eivot zo z\u00e1kulisia\u201c odli\u0161uje Ho\u0159ovice od mnoh\u00fdch in\u00fdch kr\u00e1snych a reprezentat\u00edvnych z\u00e1mock\u00fdch interi\u00e9rov.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Daniel Stiborek, arch\u00edv Hu\u0165 Barbora, Dan \u0158e\u017e\u00e1bek<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010cl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2026)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  \u017delezn\u00e1 ruda, pece, vyhne, ur\u00e1nov\u00e9 bane, trilobity \u010di in\u00e9 skameneliny, kovov\u00e9 cvo\u010dky do vojensk\u00fdch bagand\u017e\u00ed a\u00a0tzv. cvoka\u0159sk\u00e9 m\u00fazeum… V\u0161etky tieto stopy minulosti nar\u00fa\u0161aj\u00fa idylick\u00fa predstavu o\u00a0oblasti stredn\u00fdch \u010ciech ako krajiny romantick\u00fdch hradov, z\u00e1mkov, rozpr\u00e1vkov\u00fdch kul\u00eds a kr\u00e1snej pr\u00edrody. Karl\u0161tejn, Kutn\u00e1 Hora, Konopi\u0161t\u011b \u010di K\u0159ivokl\u00e1t patria k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pokladom na\u0161ich z\u00e1padn\u00fdch susedov a mnoh\u00e9 z […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":14476,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,161],"tags":[],"class_list":["post-14475","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-november-2026"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14475","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=14475"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14475\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":14481,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/14475\/revisions\/14481"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/14476"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=14475"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=14475"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=14475"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}