Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Kde s\u00fa v\u0161etky tie chrob\u00e1ky, pav\u00faky a mu\u0161ky, ktor\u00e9 b\u00fdvali v \u0161parin\u00e1ch okien v na\u0161om hamr\u0161t\u00edle? Rozpadli sa v oblo\u010dn\u00fdch dr\u00e1\u017ekach.<\/p>\n
Kedysi sme tu b\u00fdvali, dnes sem na kopec pr\u00eddeme, vzdychneme si, mo\u017eno presp\u00edme a utek\u00e1me dolu do mesta.<\/p>\n
Nov\u00ed augustov\u00ed vinohradn\u00edci mrvia stvrdnut\u00e9 hrudy zeme vo vinohradoch okolo, augustov\u00fd vietor trh\u00e1 pavu\u010dinu v otvorenom okne. Vyn\u00e1\u0161am na terasu pr\u00faten\u00e9 kresl\u00e1, trochu ich utieram od prachu a ruk\u00e1v m\u00f4jho svetra utiera minulos\u0165.<\/p>\n
Kedysi sme tu b\u00fdvali a chodili k n\u00e1m n\u00e1v\u0161tevy, niekto nechal svoj podpis vyryt\u00fd do zelenkavej farby na oblo\u010dnom r\u00e1me, aj mama tak\u00fd kr\u00e9mov\u00fd v podobe narcisov, \u010do rozkvitn\u00fa v\u017edy na jar a tatov akoby sa objavil v\u017edy v\u00a0auguste, ke\u010f pr\u0161ia perseidy, vid\u00edm ho, ke\u010f \u010diernu tmu pretne svetlo padaj\u00faceho meteoritu…<\/p>\n
Kedysi sme tu b\u00fdvali s mamou a tatom, bola som diev\u010datko a mama nap\u00fa\u0161\u0165ala vodu do plechovej vani\u010dky, aby sme sa so sestrou ok\u00fapali, vystierala bielize\u0148 v z\u00e1hrade, pumpovala vodu zo studne, r\u00fabala drevo a chystala triesky na podkurovanie, tlieskala, ke\u010f n\u00e1m ka\u0148a odn\u00e1\u0161ala kuriatka, h\u00e1dzala do \u010daju su\u0161en\u00e9 kamilky a sedmokr\u00e1sky a oni v tom \u010daji potom rozkvitli, robila ko\u0161\u00edky z otiepok suchej tr\u00e1vy, svietniky zo samorastov a vykopan\u00fdch such\u00fdch vinohradn\u00edckych k\u013a\u010dov, kytice d\u00e1vala do v\u00e1z a ke\u010f jej v\u00e1zy do\u0161li, ukladala kvety do plechovej vani\u010dky, spievala, smiala sa, kri\u010dala z okna na otca, obliekala n\u00e1m svetr\u00edky, sk\u00fa\u0161ala \u010di nem\u00e1me teplotu, \u010di n\u00e1m nie je zima, prehodila otcovi, ke\u010f zaspal, cez kr\u00ed\u017ee deku.<\/p>\n
Kedysi sme tu b\u00fdvali, zadebnen\u00ed v zime pred studen\u00fdmi d\u0148ami, deky zrolovan\u00e9 na okn\u00e1ch, aby nepref\u00fakalo, ke\u010f sa to tak vezme, vegeta\u010dn\u00e9 obdobie n\u00e1s \u013eud\u00ed, aj v\u0161etk\u00e9ho okolo n\u00e1s, je dos\u0165 kr\u00e1tke.<\/p>\n
Star\u00e9 deky aj pr\u00faten\u00e9 kresl\u00e1, ktor\u00e9 si rodi\u010dia k\u00fapili, ke\u010f sa sem nas\u0165ahovali, tu predsa dodnes stra\u0161ia.<\/p>\n
Sta\u010d\u00ed sa poriadne pohraba\u0165 v z\u00e1suvk\u00e1ch. Babi\u010dka vravela z\u00e1suvk\u00e1m fi\u00f3ky. Notov\u00fd papier so zap\u00edsanou pesni\u010dkou p\u00edsal tatko. Poh\u013eadnica pre mamu. Star\u00fd vlnen\u00fd sveter, \u010do nosila tehotn\u00e1 sestra. Recepty na kol\u00e1\u010de, ktor\u00e9 nikdy nik neupiekol. Vyp\u00edsan\u00e9 per\u00e1. R\u00e1m na okuliare bez skl\u00ed\u010dok. Fiola bez piluliek na spanie. Hrdzav\u00e9 no\u017enice. Za\u017eltnut\u00fd papier. Ale tu, nerozstrihan\u00e9 pexeso – vt\u00e1ky na\u0161ich z\u00e1hrad, l\u00fak a pol\u00ed. Iba ho rozstriha\u0165 a pouklada\u0165. A tri dobr\u00e9 poistky. A tu zas hra\u010dky, ply\u0161ov\u00fd medved\u00edk, treba mu pri\u0161i\u0165 o\u010dko, ale st\u00e1le sa usmieva.<\/p>\n
Akoby n\u00e1s tu v\u0161etky tie veci \u010dakali. Treb\u00e1rs aj mesiace, roky. Na kohoko\u013evek, kto pr\u00edde.<\/p>\n
Zav\u0161e sem s niek\u00fdm pr\u00eddem, zhov\u00e1rame sa, otv\u00e1ram v\u00edno a zvon\u00edm poh\u00e1rikmi, kladiem ruku na k\u013eu\u010dku dver\u00ed ako na chrb\u00e1t tatovej dlane, spolu otv\u00e1rame dvere, potom sa postav\u00edm k oknu, \u00faplne nevidite\u013en\u00e9 odtla\u010dky mamin\u00fdch r\u00fak, za sklom ostnat\u00fd dr\u00f4t \u017elt\u00fdch mamin\u00fdch ru\u017e\u00ed, such\u00e9 l\u00edstie, prichyten\u00e9 v p\u00e1ntoch. \u013dudia sa zhov\u00e1raj\u00fa alebo si prezeraj\u00fa fotografie, n\u00e1jdem medzi nimi poh\u013eadnice, treb\u00e1rs z Verony alebo z Belgicka, tatko bol L\u00fa\u010dni\u010diar, tak pocestoval, vraj \u010di sa mama star\u00e1 o sliepky a \u010di mi nar\u00e1stol \u010fal\u0161\u00ed, nov\u00fd zub, alebo \u017ee je zima a \u017ee je dobre, \u017ee si vzal tepl\u00fd sveter, lebo ho nepref\u00faka, hor\u0161ie to bude pravda\u017ee, ke\u010f za\u010dne pr\u0161a\u0165, ale \u010do narob\u00ed\u0161! Ak\u00e1si pevnos\u0165 v Terste, J\u00faliin balk\u00f3n vo Verone, n\u00e1mestie s veter\u00e1nom, v\u00fdstri\u017eky zo sveta a\u00a0\u010dasu, zamie\u0161an\u00e9 medzi star\u00e9 fotografie, na ktor\u00fdch v\u0161etci sme, mama aj otec, otec aj mama, ka\u017ed\u00fd zvl\u00e1\u0161\u0165, ja alebo sestra, na niektor\u00fdch z detstva sa ve\u013emi na seba podob\u00e1me. Odrazu vid\u00edm na\u0161ich celkom inak, ako man\u017eelsk\u00fd p\u00e1r, ak\u00fdch je ve\u013ea, pripraven\u00fd na prekvapenia, smiech aj bitky, v\u00a0\u010dasoch, kedy v\u0161etky tie vysu\u0161en\u00e9 per\u00e1 p\u00edsali…<\/p>\n
Kedysi sme tu b\u00fdvali. Ke\u010f o tom dnes hovor\u00edm, tu hore na kopci, m\u00e1m pocit, \u017ee klamem. V\u0161etko je d\u00e1vno a aj z\u00e1hrada je dnes rozh\u00e1dzan\u00e1 inak. To, s \u010d\u00edm chcem na tomto mieste hovori\u0165, tu nie je a\u00a0to, o \u010dom povedzme sn\u00edvam, alebo na \u010do myslievam, patr\u00ed iba mne a nikomu in\u00e9mu. A napriek tomu vo vzduchu tu vis\u00ed nie\u010do star\u0161ieho a zvl\u00e1\u0161tnej\u0161ieho, ako priesvitn\u00e1 opona, zapr\u00e1\u0161en\u00e9 sklo, nenaru\u0161ite\u013en\u00e9, ale nedokonal\u00e9 spojenie medzi \u017eiv\u00fdmi a m\u0155tvymi, alebo medzi mu\u017eom a \u017eenou v tomto otcovskom a mamovskom svete.<\/p>\n
Tato u\u017e nie je a napriek tomu sa vie prihovori\u0165. A mama, ako dlho tu nebola. V\u0161etka moja energia pri n\u00e1v\u0161teve tohto domu sa v\u017edy upne k ak\u00e9musi pochopeniu toho, \u010do bolo, nie ku krieseniu m\u0155tvych, naopak, ku stopovaniu \u017eiv\u00fdch, c\u00favam ako rak pospiatky po ceste, kedy sme sem v\u0161etci pri\u0161li, ke\u010f to v\u0161etko, \u010do skon\u010dilo, za\u010dalo.<\/p>\n
Som spisovate\u013eka: obraciam si to zav\u0161e na jazyku ako poleno v peci, ktor\u00e1 prep\u00fa\u0161\u0165a dym, ako perinu, ktor\u00e1 pr\u00edli\u0161 hreje, na druh\u00fa studen\u00fa stranu. Trm\u00e1cam sa autobusmi do pr\u00e1ce a nazad k de\u0165om, do nemocnice za mamou a zav\u0161e prevraciam o\u010di k nebu, salutujem zreni\u010dkami, prip\u00fatan\u00e1 nevidite\u013ene k\u00a0otcovi, \u010do p\u00edsal a \u010do u\u017e ne\u017eije, \u0165ah\u00e1m ho v\u0161ade ako na re\u0165azi. Ostala som tu, na tomto svete aj kopci ako nejak\u00e1 vyplaven\u00e1 fos\u00edlia, ak\u00e9 n\u00e1jdete treb\u00e1rs na Sandbergu na Dev\u00edne, nesm\u00fa sa odtia\u013e odn\u00e1\u0161a\u0165, ale \u013eudia to robia a potom doma ukazuj\u00fa n\u00e1v\u0161tev\u00e1m, a tak aj m\u0148a zav\u0161e niekomu niekto tun\u00e1 v Modre, alebo v pr\u00e1ci uk\u00e1\u017ee, to je ona, pribrala, zostarla, zo\u0161karedela, opeknela inak, p\u00ed\u0161e, to je ona, t\u00e1 dc\u00e9ra, \u010do je u\u017e mama, s naozajstn\u00fdmi celkom ve\u013ek\u00fdmi de\u0165mi, aj liter\u00e1rnymi.<\/p>\n
Nie som vinohrad, ani pole \u010di l\u00faka a napriek tomu patr\u00edm na toto miesto, som tu zakreslen\u00e1 do mapy, som freska, \u010do to tu zdob\u00ed, v bl\u00e1zniv\u00fdch \u0161at\u00e1ch so srdie\u010dkom na krku sa staviam k p\u00f3zuj\u00facim na fotografii z tohto miesta, okrem in\u00e9ho viem zakr\u00fati\u0165 krkom ryb\u00e1m, vypitva\u0165 sliepku \u010di ka\u010dku, ke\u010f si m\u00f4j mu\u017e obuje t\u00falav\u00e9 top\u00e1nky, str\u00e1\u017eim to tu, zost\u00e1vam s de\u0165mi, var\u00edm a priklad\u00e1m v zime do pece, periem a vystieram to, ob\u010das skoro r\u00e1no si nie\u010do za kuchynsk\u00fdm stolom zap\u00ed\u0161em. Vl\u00e1dnem iba kr\u00e1tko a nem\u00e1m poddan\u00fdch, ale dok\u00e1\u017eem vl\u00e1dnu\u0165 nad v\u0161etk\u00fdm, \u010do vid\u00edm a moja vl\u00e1da siaha v\u0161ade, kam len dovid\u00edm.<\/p>\n
Odtia\u013eto vid\u00edm Zobor, a tak by sa dalo poveda\u0165, \u017ee som tu \u017eila u\u017e od \u010dias Ve\u013ekej Moravy. A inokedy, ke\u010f vid\u00edm Slovnaft, \u010dpie mi v nose v\u00f4\u0148a benz\u00ednu, veziem sa ka\u017ed\u00fdm \u0161enkvick\u00fdm vlakom, odn\u00e1\u0161a ma to zav\u0161e z mesta s \u013dudov\u00edtom \u0160t\u00farom.<\/p>\n
Dnes ve\u010der sed\u00edm nad Modrou a z oblohy padla hviezda. Za latr\u00ednou hlod\u00e1 my\u0161 a sr\u0161ne sa besnia pri svetle \u017eiarovky, stono\u017eky ledva plet\u00fa nohami po k\u00f4re such\u00e9ho ag\u00e1tu alebo v \u0161k\u00e1rach podlahy. Oby\u010dajn\u00e9 veci sa mi ticho prihov\u00e1raj\u00fa. Svetl\u00fd obd\u013a\u017enik na stene, odkia\u013e sme zvesili obraz, je zrazu celkom in\u00fdm obr\u00e1zkom. Ile\u010dkova ilustr\u00e1cia k He\u010dkovmu \u010cerven\u00e9mu v\u00ednu je zrazu nevidite\u013en\u00fdm pozostatkom z minul\u00e9ho desa\u0165ro\u010dia.<\/p>\n
Som spisovate\u013eka a nechcem veci zjednodu\u0161ova\u0165, alebo dobre, zjednodu\u0161ujem ich niekedy a\u017e pr\u00edli\u0161, rada by som bola presn\u00e1.<\/p>\n
Odjak\u017eiva tu v\u0161etko bolo. Rodina, deti, vn\u00fa\u010dat\u00e1, pravn\u00fa\u010dat\u00e1… Rozdelenie majetkov, moci, podiel utrpenia, \u017eeny rodili a mu\u017ei vys\u00e1dzali vinohrady, mamine ruky na kol\u00edske a o\u010di sleduj\u00face ka\u0148u, \u010do kr\u00fa\u017ei nad z\u00e1hradou, spomienky na mamu, \u010do b\u00fdva v dome pri \u017eelezni\u010dnej trati a ona sama tu hore, nad cudz\u00edm mestom s dvoma dc\u00e9rami ako v exile.<\/p>\n
Tato a mama, dvojica ute\u010dencov na kopci pred domom, v ktorom blik\u00e1 karbidov\u00e1 lampa, on m\u00e1 ruky zababran\u00e9 od atramentu a ona tepl\u00e9 dlane, lebo na peci dc\u00e9ram zohrievala perinu. Kdesi vo vinohradoch na\u0161li podkovu, vraj pre \u0161\u0165astie, t\u00fa v\u0161ak \u010das zmen\u00ed na kotvu, ktorou sa k tomuto miestu obaja prip\u00e1\u0161u.<\/p>\n
Nar\u00e1stli sme. N\u00e1\u0161 tatko zomrel a mama zostarla. Predt\u00fdm, ako odtia\u013eto odi\u0161la, upratala a vydrhla dl\u00e1\u017eku.<\/p>\n
Vzadu za t\u00fdmto domom preplet\u00e1 sa \u010derni\u010die. S\u00fa sam\u00fd pichlia\u010d, ale ve\u010der, ako v\u0161etko, \u010do kvitne a\u00a0zreje, vo\u0148aj\u00fa. Trh\u00e1m tie \u010dierne maliny a pod\u00e1vam ich dc\u00e9re ako kedysi mne otec alebo mama, st\u00e1le bojujem s minulos\u0165ou, a vlastne so v\u0161etk\u00fdm, \u010do neviem uchopi\u0165. St\u00e1le som na ceste a zbieram pierka po bl\u00edzkych a\u00a0t\u00fdch, \u010do tu boli pred nami, niektor\u00e9 odklad\u00e1m, lebo s\u00fa kraj\u0161ie ako soj\u010die. A st\u00e1le akoby som \u010dakala na svoju chv\u00ed\u013eu. V\u0161etko treba vyu\u017ei\u0165, v\u0161etko si zapam\u00e4ta\u0165.<\/p>\n
Z\u00e1vany v\u00edna z jeho hrdla, h\u00e1nkami do ramena pri klav\u00edri vyklepan\u00fd takt, tras\u00face sa riady v skrini pri h\u00e1dkach, mamin \u00fasmev, \u010do pripom\u00ednal pla\u010d, tatov bordov\u00fd sveter, kvietkovan\u00e1 zelen\u00e1 z\u00e1sterka, cinkanie p\u00edsacieho stroja na konci riadku, v\u00f4\u0148a petroleja, \u0161uchot pokrkvan\u00e9ho papiera, poml\u010dka, v\u00f4\u0148a cigaretov\u00e9ho dymu, hlasn\u00e9 zaod\u0155hanie, pl\u00e1kanie bielizne v kuchyni, mama si utiera z \u010dela pot, \u017em\u00fdkanie, v\u0155zganie drevenej dl\u00e1\u017eky, kuvi\u010die z\u00edvnutie, niekto vo viniciach na pra\u0161nej ceste zaka\u0161\u013eal, po h\u00e1dke sa t\u00ed dvaja dlho nebud\u00fa zhov\u00e1ra\u0165, perina vonia, mama ju nahriala na peci, \u0161krtnutie sirkou, zvuk popoln\u00edka, jablko spadlo a kot\u00fa\u013ea sa po drevenej dl\u00e1\u017eke, \u0161pliechanie vody v plechovej vani\u010dke, kroky do kuchyne, slov\u00e1, ktor\u00fdm nerozumiem, cigaretov\u00fd dym, objatie, smiech, kroky do izby a potom som musela \u00eds\u0165 spa\u0165.<\/p>\n
Ned\u00e1vno som bola v na\u0161om dome na kopci v hamr\u0161t\u00edle a zavolala som aj kamar\u00e1tku, \u017ee budeme pozorova\u0165 hviezdy. Ty a hviezdy, zasmial sa mu\u017e, predsa nevie\u0161 ni\u010d o astron\u00f3mii, ale ja som spisovate\u013eka, a spisovatelia m\u00f4\u017eu pozorova\u0165 hviezdy, aj ke\u010f nevedia ni\u010d o astron\u00f3mii, myslia si o nich celkom in\u00e9 veci. Medzi spisovate\u013eov berieme aj tak\u00fdch, \u010do nemaj\u00fa v\u00fdu\u010dn\u00fd list. A tak sme tam sedeli na terase a pozerali na hviezdy a mu\u017e ukazoval Kasiopeu a potom e\u0161te v\u0161elijak\u00e9 hmloviny, pop\u00edjali sme s kamar\u00e1tkou v\u00edno, aj ona v\u0161eli\u010do o hviezdach vedela, no a ja som pozerala dolu do mesta na \u0161enkvick\u00e9 vlaky, ktor\u00e9 svietili v tej tme jasnej\u0161ie ako hviezdy a v ka\u017edom z nich som sa viezla, mali tam vo\u013en\u00e9 miesto pre m\u0148a v ka\u017edom kup\u00e9 a ani z\u00e1chod nebol obsaden\u00fd a potom som sa vr\u00e1tila a sedela na terase a oni nevedeli, \u017ee be\u017e\u00edm so psom do ka\u017ed\u00e9ho riadku, \u017ee hrabem v zemi a v\u0161etko ovoniavam aj \u017ee tu na terase viem, ako to vonia, za\u0161la som do z\u00e1hrady aj k \u010derni\u010diu a v\u0161etky t\u0155ne ma miks\u013eovali za suk\u0148u, \u017ee \u010do tu chce\u0161 a chrob\u00e1ky v zemi kri\u010dali \u00e1ch a jaj a necho\u010f sem, kvety spali, aj vt\u00e1ky v hniezdach, vr\u00e1tila som sa teda na terasu a posunula mamine pr\u00faten\u00e9 kreslo, mu\u017e fotografoval krajinu a kamar\u00e1tka sa zasn\u00edvala a Slovnaft ako maj\u00e1k svietil, no a vtedy mu\u017e povedal, \u017ee niekedy z tejto terasy, ke\u010f je jasno a dobr\u00e1 vidite\u013enos\u0165, vidno aj Zobor. Chcela som to rozvin\u00fa\u0165, doplni\u0165, pomenova\u0165, ale nepovedala som ni\u010d. Pravda\u017ee, vidno aj Zobor a mo\u017eno aj \u010falej, pokia\u013e dovid\u00edm, je to moje a\u00a0to, \u010do nevid\u00edm, si viem predstavi\u0165 a m\u00f4\u017eem o tom nap\u00edsa\u0165.<\/p>\n
A potom spadla z neba hviezda, nie\u010do sme si \u017eelali a \u0161li sme spa\u0165.<\/p>\n
M\u00f4j otec nap\u00edsal poviedku Dlh\u00e9 t\u00fd\u017edne s jasn\u00fdmi nocami pred odletom s\u0165ahovav\u00fdch vt\u00e1kov. \u017del\u00e1m v\u00e1m pekn\u00fd september, nav\u0161t\u00edvte miesta, kde ste dlho neboli a nezabudnite sa treb\u00e1rs cestou domov pozrie\u0165 na oblohu. Mo\u017eno aj vy uvid\u00edte pada\u0165 hviezdu a spln\u00ed v\u00e1m \u017eelanie. Va\u0161a Veve<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Veronika \u0160ikulov\u00e1 Kde s\u00fa v\u0161etky tie chrob\u00e1ky, pav\u00faky a mu\u0161ky, ktor\u00e9 b\u00fdvali v \u0161parin\u00e1ch okien v na\u0161om hamr\u0161t\u00edle? Rozpadli sa v oblo\u010dn\u00fdch dr\u00e1\u017ekach. Kedysi sme tu b\u00fdvali, dnes sem na kopec pr\u00eddeme, vzdychneme si, mo\u017eno presp\u00edme a utek\u00e1me dolu do mesta. Nov\u00ed augustov\u00ed vinohradn\u00edci mrvia stvrdnut\u00e9 hrudy zeme vo vinohradoch okolo, augustov\u00fd vietor trh\u00e1 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,17],"tags":[],"class_list":["post-145","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-september-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/145","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=145"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/145\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":458,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/145\/revisions\/458"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=145"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=145"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=145"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}