{"id":148,"date":"2014-10-09T11:01:26","date_gmt":"2014-10-09T09:01:26","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=148"},"modified":"2014-10-09T11:01:26","modified_gmt":"2014-10-09T09:01:26","slug":"skutocne-pribehy-na-striebornom-platne","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/skutocne-pribehy-na-striebornom-platne\/","title":{"rendered":"Skuto\u010dn\u00e9 pr\u00edbehy na striebornom pl\u00e1tne"},"content":{"rendered":"

Krist\u00edna Kubalov\u00e1<\/p>\n

 <\/p>\n

Hollywoodom sa denne premel\u00fa tis\u00edce scen\u00e1rov. Prich\u00e1dzaj\u00fa zo v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov sveta od autorov, ktor\u00ed si pr\u00edbeh vymysleli, a\u017e po t\u00fdch, ktor\u00ed ho sami pre\u017eili. Arogantn\u00fd miliard\u00e1r, matka h\u013eadaj\u00faca svojho syna, slobodn\u00fd Afroameri\u010dan, uvrhnut\u00fd na dvan\u00e1s\u0165 rokov do otroctva, elektrik\u00e1r umieraj\u00faci na AIDS a kapit\u00e1n lode unesenej pir\u00e1tmi. P\u00e4\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch osudy oslovili producentov a film\u00e1rov do takej miery, \u017ee z\u00a0nich stvorili kinohity minuloro\u010dnej\u00a0 svetovej kinematografie.<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"Oscars-McConaissance\"<\/a><\/p>\n

Klub poslednej n\u00e1deje<\/strong><\/p>\n

Hrdina v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed:<\/strong> Homof\u00f3bny Texasan Ron Woodroff, umieraj\u00faci na AIDS<\/p>\n

Hrdina na filmovom pl\u00e1tne:<\/strong> Hollywoodsky kr\u00e1savec Matthew McConaughey<\/p>\n

Vychudnut\u00fd mu\u017e okolo \u0161tyridsiatky, sed\u00ed na kapote svojho auta – v jednej ruke cigareta, v druhej pivo – a h\u013ead\u00ed do dia\u013eky na blikaj\u00face svetl\u00e1 rodn\u00e9ho mesta. Je neuverite\u013ene \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee pre\u017e\u00edva tento moment, jeden de\u0148 \u017eivota navy\u0161e. A mo\u017eno t\u00fd\u017ede\u0148. Ak hovor\u00edme o jednom mesiaci, sme ve\u013emi optimistick\u00ed. A rok? \u00d3, m\u00f4j bo\u017ee, to znie naozaj nepredstavite\u013ene!<\/p>\n

Neuverite\u013en\u00fd hereck\u00fd v\u00fdkon Matthewa McConaugheyho vo filme Klub poslednej n\u00e1deje (origin\u00e1lny n\u00e1zov Dallas Buyers Club) prekvapil cel\u00fd svet. Hollywoodsky idol, ktor\u00fd doposia\u013e stv\u00e1r\u0148oval romantick\u00fdch hrdinov, sa skvele zhostil svojej \u017eivotnej \u00falohy. Ocenili to div\u00e1ci aj \u010dlenovia Akad\u00e9mie, ke\u010f mu vo febru\u00e1ri udelili Oscara. Ako Ron Woodroff, umieraj\u00faci na AIDS, sna\u017eiaci sa pred\u013a\u017ei\u0165 \u017eivot sebe i \u013eu\u010fom s podobn\u00fdm osudom pa\u0161ovan\u00edm neschv\u00e1len\u00fdch liekov do Ameriky, sa ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami zap\u00edsal do filmovej hist\u00f3rie.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0hlavnej \u00falohe: Ron Woodroof<\/strong><\/p>\n

Ron sa narodil v roku 1950 v americkom Texase. Jeho \u017eivot sa ni\u010d\u00edm neodli\u0161oval od mili\u00f3na ostatn\u00fdch Texasanov – vyu\u010dil sa za elektrik\u00e1ra, ob\u010das nav\u0161tevoval svoju dc\u00e9ru Yvette, s ktorej matkou u\u017e ne\u017eil, \u010dasto chodieval s chlapmi na pivo a nepovedal nie ani ob\u010dasn\u00e9mu u\u017eitiu koka\u00ednu. Ve\u010f \u017eivot je predsa gombi\u010dka. Teda aj by bol, keby Ronovi v roku 1986 nediagnostikovali v\u00edrus HIV. Zrazu sa mu zastavil svet. Hroznej\u0161ie ako samotn\u00e1 choroba v\u0161ak zap\u00f4sobil fakt, \u017ee lek\u00e1ri mu ned\u00e1vali viac ako \u0161es\u0165 mesiacov \u017eivota. O v\u00edruse HIV a AIDS sa v t\u00fdch rokoch v Amerike vedelo ve\u013emi m\u00e1lo a podobne to vyzeralo aj s\u00a0lie\u010den\u00edm. Jedin\u00fd leg\u00e1lne dostupn\u00fdm liekom v Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch bol AZT, ktor\u00fd vraj pacientom s HIV posil\u0148oval imunitu, a\u00a0t\u00fdm predl\u017eoval \u017eivot. Ronovi v\u0161ak nezabral, b\u00fdvalo mu neuverite\u013ene zle a v nemocnici takmer umrel. Rozhodol sa sk\u00fasi\u0165 to inak: podp\u00edsal reverz a po prepusten\u00ed z nemocnice za\u010dal h\u013eada\u0165 v\u0161etky mo\u017en\u00e9 prostriedky, ako zosta\u0165 na\u017eive. Dozvedel sa, \u017ee v Mexiku a in\u00fdch krajin\u00e1ch sveta existuj\u00fa lieky a\u00a0narkotik\u00e1 (v Amerike neleg\u00e1lne), \u010do maj\u00fa ove\u013ea silnej\u0161ie a lep\u0161ie \u00fa\u010dinky ako AZT. A rozhodol sa kona\u0165.<\/p>\n

Vycestoval do Mexika, stretol sa s \u010dudesn\u00fdm t\u00fdpkom, ktor\u00fd si hovoril lek\u00e1r, a ten mu kufor auta naplnil v\u0161etk\u00fdmi mo\u017en\u00fdmi, samozrejme, ileg\u00e1lnymi liekmi, ktor\u00e9 mali pom\u00f4c\u0165 \u013eu\u010fom v podobnej situ\u00e1cii. Z Mexika v kufri auta prepa\u0161oval najprv nieko\u013eko \u0161kat\u00fa\u013e (sc\u00e9na z filmu, ke\u010f Ron prezle\u010den\u00fd za k\u0148aza prech\u00e1dza mexickou hranicou sa skuto\u010dne stala), nesk\u00f4r ich bolo viac.<\/p>\n

V rodnom Texase zalo\u017eil spolok, dnes zn\u00e1my ako Klub poslednej n\u00e1deje. Miesto, kde si \u013eudia s v\u00edrusom HIV alebo chor\u00ed na AIDS mohli k\u00fapi\u0165 \u00fa\u010dinnej\u0161ie lieky ako AZT, hoci boli neleg\u00e1lne. A skuto\u010dne pom\u00e1hali, \u201ez\u00e1kazn\u00edkom\u201c predl\u017eovali \u017eivot. Ron po prvotnom \u00faspechu za\u0161iel e\u0161te \u010falej a za\u010dal dov\u00e1\u017ea\u0165 tovar aj z Eur\u00f3py a Japonska.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skuto\u010dnos\u0165 kontra fikcia<\/strong><\/p>\n

Skuto\u010dnos\u0165, ako Ron ochorel, dodnes zost\u00e1va tajomstvom. Vo filme je vykreslen\u00fd ako kovboj, nen\u00e1vidiaci v\u0161etk\u00fdch homosexu\u00e1lov, a\u017e k\u00fdch neochorie a nezozn\u00e1mi sa s transvestitom a narkomanom Rayonom (vo filme ho hr\u00e1 vynikaj\u00faci Jared Leto). Toto v\u0161etko v\u0161ak bol v\u00fdmysel scen\u00e1ristov, rovnako aj platonick\u00e9 flirtovanie s o\u0161etruj\u00facou lek\u00e1rkou Eve (Jennifer Garner). Ron vraj nikdy nevystupoval nen\u00e1vistne vo\u010di homosexu\u00e1lnej komunite, vediac, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 jeho z\u00e1kazn\u00edkov a \u013eud\u00ed, ktor\u00fdm pom\u00e1hal, boli gayovia a lesbi\u010dky –\u00a0 vraj mal s\u00e1m vz\u0165ahy s mu\u017emi.<\/p>\n

Pravdu si Ron Woodroof odniesol do hrobu. Zomrel 12. septembra 1992 – \u0161es\u0165 rokov po diagnostikovan\u00ed HIV a\u00a0kon\u0161tatovan\u00ed, \u017ee m\u00e1 pred sebou u\u017e len \u0161es\u0165mesa\u010dn\u00fa bud\u00facnos\u0165. Ronova misia a my\u0161lienka cel\u00e9ho Klubu poslednej n\u00e1deje bola ve\u013emi pragmatick\u00e1 – chcel sa len do\u017ei\u0165 \u010fal\u0161ieho d\u0148a, pre\u017ei\u0165 ho naplno a umo\u017eni\u0165 to ist\u00e9 tis\u00edckam \u013eud\u00ed s rovnak\u00fdm osudom.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kapit\u00e1n Phillips: Prepadnutie lode Alabama<\/strong><\/p>\n

Hrdina v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed: <\/strong>Americk\u00fd lodn\u00fd kapit\u00e1n Richard Phillips<\/p>\n

Hrdina na filmovom pl\u00e1tne:<\/strong>Tom Hanks, dr\u017eite\u013e dvoch Oscarov<\/p>\n

Piati mu\u017ei sedia v zatvorenom z\u00e1chrannom \u010dlne – \u0161tyria maj\u00fa polo\u017een\u00e9 zbrane na kolen\u00e1ch a piaty je ich rukojemn\u00edkom. So z\u00e1sobami jedla a vody, ale bez ak\u00e9hoko\u013evek pl\u00e1nu ako t\u00e1to akcia dopadne, sa plavia oce\u00e1nom. Ke\u010f zrazu zajat\u00fd Ameri\u010dan zdvihne hlavu a hovor\u00ed: \u201eMus\u00ed existova\u0165 aj in\u00e1 mo\u017enos\u0165 ako iba ryb\u00e1r\u010denie a un\u00e1\u0161anie \u013eud\u00ed\u201c. Som\u00e1lsky \u00fanosca sa mu pozrie do o\u010d\u00ed: \u201eMo\u017eno tak v\u00a0Amerike,\u201c znie odpove\u010f, \u201emo\u017eno tak v Amerike\u201c. Tento siln\u00fd dial\u00f3g zaznel vo filme o lodi Maersk Alabama, ktor\u00fa v roku 2009 pri som\u00e1lskom pobre\u017e\u00ed uniesli \u0161tyria pir\u00e1ti a jeho kapit\u00e1na, americk\u00e9ho n\u00e1morn\u00e9ho d\u00f4stojn\u00edka Richarda Phillipsa, dr\u017eali v zajat\u00ed p\u00e4\u0165 dn\u00ed. Pr\u00edbeh sa stal n\u00e1metom pre film Kapit\u00e1n Phillips: Prepadnutie lode Alabama (origin\u00e1lny n\u00e1zov Captain Phillips) a jeho filmov\u00e9 spracovanie v hlavnej \u00falohe s Tomom Hanksom si na tohtoro\u010dnom ude\u013eovan\u00ed Oscarov vysl\u00fa\u017eilo \u0161es\u0165 nomin\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

V hlavnej \u00falohe: Kapit\u00e1n Richard Phillips<\/strong><\/p>\n

Kapit\u00e1n Phillips sa narodil sa 16. m\u00e1ja 1955 v americkom meste Winchester v \u0161t\u00e1te Massachussets, k\u00fasok od Bostonu. Richardove korene siahaj\u00fa do \u00cdrska a on s\u00e1m poch\u00e1dza z ve\u013ekej rodiny. Po skon\u010den\u00ed strednej \u0161koly si privyr\u00e1bal ako taxik\u00e1r a raz viezol mu\u017ea, ktor\u00fd mu za cestu hodn\u00fa piatich dol\u00e1rov nechal p\u00e4\u0165 dol\u00e1rov ako prepitn\u00e9. Zvedav\u00fd mlad\u00edk sa ho sp\u00fdtal, \u010d\u00edm sa \u017eiv\u00ed. \u201eSom lodn\u00fd kapit\u00e1n,\u201c odpovedal mu\u017e \u201eprepravujeme n\u00e1klad na lodiach\u201c. Mo\u017eno tento z\u00e1\u017eitok bud\u00faceho kapit\u00e1na viedol k\u00a0tomu, \u017ee sa zap\u00edsal na massachussetsk\u00fa univerzitu, odbor n\u00e1morn\u00edctvo. Svoj d\u017eob si zamiloval: pracoval na trojmesa\u010dn\u00e9 \u0161ichty a spolu s man\u017eelkou vychov\u00e1vali dve deti na usadlosti vo Vermonte.<\/p>\n

Bol za\u010diatok apr\u00edla 2009 a kapit\u00e1n Richard Phillips sa l\u00fa\u010dil s man\u017eelkou Andreou a de\u0165mi Danielom a Mariah, aby viedol nieko\u013ekot\u00fd\u017edenn\u00fa plavbu spolo\u010dnosti Maersk Alabama z om\u00e1nskeho Salalahu do kenskej Mombasy. Pos\u00e1dku tvorilo dvadsa\u0165 \u013eud\u00ed a prev\u00e1\u017eala najm\u00e4 z\u00e1soby potrav\u00edn a liekov pre Ke\u0148u, Ugandu a Som\u00e1lsko. V tom \u010dase sa ve\u013emi rozmohli \u00fatoky pir\u00e1tov – niekedy ich boli desiatky za t\u00fd\u017ede\u0148. 7. apr\u00edla dostali v\u0161etky lode spr\u00e1vu od americkej n\u00e1mornej z\u00e1kladne, ktor\u00e1 odpor\u00fa\u010dala dr\u017ea\u0165 sa \u0161es\u0165sto m\u00ed\u013e (tis\u00edcsto kilometrov) od som\u00e1lskeho pobre\u017eia. \u201eSvojej pos\u00e1dke som v\u017edy hovoril, \u017ee ot\u00e1zkou nie je \u010di, ale kedy n\u00e1s napadn\u00fa,\u201c povedal Phillips po incidente. Ke\u010f lo\u010f zajali pir\u00e1ti, plavil sa len nie\u010do vy\u0161e \u0161tyristo kilometrov od som\u00e1lskeho pobre\u017eia.<\/p>\n

 <\/p>\n

Nieko\u013eko dn\u00ed v pekle<\/strong><\/p>\n

Prv\u00fd \u00fatok na Maersk Alabama sa americk\u00fdm n\u00e1morn\u00edkom podarilo za\u017eehna\u0165. Troch lod\u00ed s ozbrojen\u00fdmi mu\u017emi na palube sa zbavili rozk\u00fdvan\u00edm lode, \u010do vytvorilo siln\u00fd pr\u00fad a vlny, cez ktor\u00e9 sa vetch\u00e9 plavidl\u00e1 pir\u00e1tov nemohli dosta\u0165. Sc\u00e9na z filmu, kde Phillips vysiela\u010dkou d\u00e1va falo\u0161n\u00fa spr\u00e1vu o bl\u00edzkosti vrtu\u013en\u00edka, je pravdiv\u00e1 a skuto\u010dne sa stala. 8. apr\u00edla, len nieko\u013eko desiatok hod\u00edn po vydan\u00ed nariadenia, aby sa plavili \u010do naj\u010falej od pobre\u017eia, sa im druh\u00fd \u00fatok pir\u00e1tov odrazi\u0165 u\u017e nepodarilo. Na lo\u010f prenikli \u0161tyria ozbrojen\u00ed som\u00e1lski mu\u017ei. Teda, mlad\u00edci \u2013 ani jeden zo \u0161tvorice nemal viac ako dev\u00e4tn\u00e1s\u0165! Hne\u010f, ako sa na lodi rozozvu\u010dali protipir\u00e1tske alarmy, vzal vrchn\u00fd technik Mike Perry \u0161trn\u00e1s\u0165 mu\u017eov do \u0161peci\u00e1lnej miestnosti, postavenej na tento \u00fa\u010del a odpojili v\u0161etku techniku. Na lodi zavl\u00e1dla \u00fapln\u00e1 tma. Pir\u00e1ti zadr\u017eali kapit\u00e1na Phillipsa ako rukojemn\u00edka s \u00famyslom zmocni\u0165 sa lode a doplavi\u0165 ju na som\u00e1lsku pevninu, aby mohli \u017eiada\u0165 v\u00fdkupn\u00e9. \u010coskoro v\u0161ak zistili, \u017ee ich pl\u00e1n bol m\u00e1rny – vypnut\u00edm v\u0161etk\u00fdch syst\u00e9mov sa lo\u010f nedala ovl\u00e1da\u0165, zostala st\u00e1\u0165 a hojdala sa na vln\u00e1ch ako kus dreva. S \u010fal\u0161\u00edm faktom, s ktor\u00fdm mlad\u00ed Som\u00e1l\u010dania nepo\u010d\u00edtali, bola pripravenos\u0165 pos\u00e1dky. T\u00e1 absolvovala protipir\u00e1tske cvi\u010denia de\u0148 pred vypl\u00e1van\u00edm. Ke\u010f zajali vodcu pir\u00e1tov Abduwaliho Museho, za\u010dali vyjedn\u00e1va\u0165 v\u00fdmenu za Phillipsa. Spo\u010diatku to vyzeralo dobre, obe strany sa dohodli, a\u017e k\u00fdm nepri\u0161lo k\u00a0samotn\u00e9mu aktu v\u00fdmeny. Len \u010do Muse ostal vo\u013en\u00fd, dohoda prestala plati\u0165. Pir\u00e1ti uvo\u013enili na more z\u00e1chrann\u00fd \u010dln a mieriac na kapit\u00e1na kala\u0161nikovmi, don\u00fatili ho nasadn\u00fa\u0165 s nimi. \u201eS odstupom \u010dasu vid\u00edm, \u017ee to bola chyba. Ale aspo\u0148 som ich dostal pre\u010d z\u00a0lode,\u201c povedal kapit\u00e1n po vysloboden\u00ed. \u201ePreto\u017ee som bol s\u00e1m, myslel som si, \u017ee m\u00e1m ve\u013ek\u00fa \u0161ancu im medzi\u010dasom utiec\u0165.\u201c<\/p>\n

Vyjedn\u00e1vanie trvalo tri dni, dve lode obliehali \u010dln a v\u0161etci sa s\u00fastredili iba na jedno: dosta\u0165 Phillipsa bezpe\u010dne domov. Raz sa z \u010dlna aj pok\u00fasil utiec\u0165, no ne\u00faspe\u0161ne. \u201eSme v bezpe\u010d\u00ed a Ameri\u010danov sa neboj\u00edme. Vieme sa br\u00e1ni\u0165, ak n\u00e1s napadnete,\u201c hovoril do vysiela\u010dky roz\u010d\u00falen\u00fd hlas jedn\u00e9ho z mlad\u00edkov, ke\u010f vyjedn\u00e1vanie po \u00fatoku Som\u00e1lcov za\u010dalo zlyh\u00e1va\u0165. Phillips sa v\u0161ak do\u010dkal z\u00e1chrany. Po spr\u00e1ve, \u017ee kapit\u00e1n je v ohrozen\u00ed \u017eivota (pir\u00e1ti ho bili a vyhr\u00e1\u017eali sa mu zabit\u00edm) a na rozkaz velite\u013ea, ved\u00faceho z\u00e1chrann\u00fa oper\u00e1ciu, americk\u00ed ostre\u013eova\u010di 12. apr\u00edla v nieko\u013ekosekundovej stre\u013ebe zabili troch pir\u00e1tov a zajali ich velite\u013ea Abduwaliho. Po prevezen\u00ed do Ameriky ho ods\u00fadili na 33 rokov v\u00e4zenia. V tom \u010dase mal iba 18 rokov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skuto\u010dnos\u0165 kontra fikcia<\/strong><\/p>\n

Zv\u00edtanie sa s rodinou a priate\u013emi, stretnutie s prezidentom Obamom, autobiografia s opisom incidentu, ne\u010dakan\u00e1 publicita a telefon\u00e1t z hollywoodskych \u0161t\u00fadi\u00ed na zak\u00fapenie pr\u00e1v na film, to v\u0161etko Phillipsa \u010dakalo po n\u00e1vrate domov. A taktie\u017e nieko\u013eko nepr\u00edjemn\u00fdch spr\u00e1v: niektor\u00ed kolegovia z\u00farili a tvrdili, \u017ee kapit\u00e1n je v\u0161etko ostatn\u00e9, len nie hrdina. Vystavil ich vraj nebezpe\u010denstvu t\u00fdm, \u017ee aj napriek v\u00fdzvam dr\u017ea\u0165 sa \u010do naj\u010falej, plavil sa bl\u00edzko pobre\u017eia.<\/p>\n

Pr\u00e1va na pr\u00edbeh Povinnos\u0165 kapit\u00e1na (Captain\u00b4s Duty) z\u00edskala americk\u00e1 produk\u010dn\u00e1 spolo\u010dnos\u0165, r\u00e9\u017eie sa zhostil Paul Greengrass a Phillipsa si zahral Tom Hanks. Najviac v\u0161ak prekvapil vynikaj\u00faci v\u00fdkon Barkhada Abdiho v roli Museho, za ktor\u00fd ho nominovali na Oscara. Roden\u00fd Som\u00e1l\u010dan Barkhad nikdy predt\u00fdm pred kamerou nest\u00e1l – pri\u0161iel do Ameriky spolu s rodinou ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd a \u017eivil sa ako \u0161of\u00e9r. Film Kapit\u00e1n Phillips nominovali na \u0161es\u0165 Oscarov (aj na najlep\u0161\u00ed film), \u017eiadnu nomin\u00e1ciu v\u0161ak nepremenil na cenu. Richard Phillips sa odovzd\u00e1van\u00ed cien s\u00e1m aj z\u00fa\u010dastnil.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vlk z Wall Street<\/strong><\/p>\n

Zlo\u010dinec v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed: <\/strong>Finan\u010dn\u00fd megapodvodn\u00edkJordan Belfort<\/p>\n

Hrdina na filmovom pl\u00e1tne: <\/strong>Leonardo DiCaprio, posadnut\u00fd hra\u0165 t\u00fato rolu od roku 2007<\/p>\n

 <\/p>\n

\"Jordan<\/a><\/p>\n

Ke\u010f sa v Hollywoode za\u010dalo \u0161epka\u0165, \u017ee Marty Scorsese sa chyst\u00e1 nato\u010di\u0165 film o finan\u010dnom podvodn\u00edkovi Jordanovi Belfortovi, ka\u017ed\u00fd milovn\u00edk dobr\u00e9ho filmu tu\u0161il, \u017ee sa bude na \u010do te\u0161i\u0165. Rados\u0165 sa zn\u00e1sobila, ke\u010f pri\u0161li inform\u00e1cie, \u017ee hlavnej \u00falohy sa zhostil Leonardo DiCaprio. Trojhodinov\u00e1 dr\u00e1ma, kde si Scorsese zgustol na zobrazen\u00ed sveta bank\u00e1rov a k tomu vynikaj\u00faci DiCaprio v ko\u017ei Belforta a Jonah Hill s umel\u00fdm chrupom ako Danny Porush (filmov\u00fd Donnie Azzoff ). \u0164a\u017eko by ste na\u0161li v\u00e4\u010d\u0161ieho \u201ez\u00e1por\u00e1ka\u201c. Manipulat\u00edvny, drz\u00fd, panova\u010dn\u00fd, bez chrbtovej kosti a\u00a0bez re\u0161pektu ku komuko\u013evek. Na \u010dele spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 fungovala v\u0161etk\u00fdmi mo\u017en\u00fdmi, len nie \u010dist\u00fdmi sp\u00f4sobmi. K tomu prostit\u00fatky, mafia a ve\u013ea, neuverite\u013ene ve\u013ea drog. Po\u010das filmu Vlk z Wall Street rozm\u00fd\u0161\u013eate, \u010di sa v\u00e1m to zd\u00e1, alebo \u010di skuto\u010dne niekto mohol vies\u0165 tak\u00fdto \u017eivot.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0hlavnej \u00falohe: Jordan Belfort <\/strong><\/p>\n

Jeho rodiskom bol newyorsk\u00fd Bronx, jeho rodi\u010dmi jednoduch\u00ed \u00fa\u010dtovn\u00edci Leah a\u00a0Max Belfortovci. V jedno leto po dokon\u010den\u00ed strednej \u0161koly sa Jordan spolu s kamar\u00e1tom rozhodol v\u00a0r\u00e1mci brig\u00e1dy pred\u00e1va\u0165 zmrzlinu. Chalani za nieko\u013eko mesiacov zarobili neuverite\u013en\u00fdch dvadsa\u0165tis\u00edc dol\u00e1rov! Jordan pl\u00e1noval peniaze pou\u017ei\u0165 na zaplatenie vysokej \u0161koly – chcel sa sta\u0165 zub\u00e1rom. Namiesto toho v\u0161ak vy\u0161tudoval biol\u00f3giu na univerzite vo Washingtone. Nesk\u00f4r sa prihl\u00e1sil na kurz zubn\u00e9ho lek\u00e1rstva na univerzite v Baltimore. Z\u00a0pr\u00edhovoru riadite\u013ea \u0161koly pri otvoren\u00ed kurzu sa v\u0161ak dozvedel, \u017ee zlat\u00fd vek zub\u00e1rstva je pre\u010d a \u201eak ste tu len preto, aby ste zarobili ve\u013ea pe\u0148az\u00ed, ste na zlom mieste\u201c. V\u00a0t\u00fa chv\u00ed\u013eu sa Jordan zdvihol a nikdy sa do \u0161koly nevr\u00e1til.<\/p>\n

Vidina ve\u013ek\u00fdch pe\u0148az\u00ed bola pre\u0148 v\u0161etk\u00fdm. Zamestnal sa ako burzov\u00fd makl\u00e9r v\u00a0investi\u010dnej firme L. F. Rotschild, ktor\u00e1, mimochodom, nemala ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 so zn\u00e1mou eur\u00f3pskou Rotschildovou bankou a\u00a0rodinou. P\u00edsal sa rok 1987 a svetom otriasol celosvetov\u00fd p\u00e1d trhu s cenn\u00fdmi papiermi. Firmy prep\u00fa\u0161\u0165ali. Z p\u00f4vodn\u00fdch dvetis\u00edcdvesto zamestnancov zostalo vo firme L. F. Rotschild pracova\u0165 \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165.\u00a0 Od\u00eds\u0165 musel aj Belfort. Nezamestnan\u00fd si zalo\u017eil vlastn\u00fa spolo\u010dnos\u0165 Stratton Oakment a mal iba dvadsa\u0165\u0161es\u0165 rokov. V \u010dase, kedy t\u00e1to spolo\u010dnos\u0165 najviac profitovala, zamestn\u00e1vala okolo tis\u00edc zamestnancov. A sp\u00f4sob, ak\u00fdm podvodne fungovala, bol nasledovn\u00fd: Stratton Oakment k\u00fapil akcie nejakej menej zn\u00e1mej spolo\u010dnosti a umelo naf\u00fakol ich hodnotu (napr\u00edklad f\u00e1mou, \u017ee vyna\u0161la nov\u00fd liek na lie\u010dbu rakoviny). Len \u010do ceny akci\u00ed po podobnej inform\u00e1cii st\u00fapli, Stratton ich v\u00fdhodne predal.<\/p>\n

A za\u010dal sa \u017eivot – tak si to aspo\u0148 Jordan myslel. Za mesiac dok\u00e1zal zarobi\u0165 nehor\u00e1zne peniaze. K\u00fapil si dom (keby jeden!), nov\u00e9 auto (keby jedno!) a s\u00fakromn\u00e9 lietadlo, do pr\u00e1ce si naj\u00edmal z\u00e1stupy prostit\u00fatok a v\u017edy mal pri sebe nekone\u010dn\u00e9 z\u00e1soby koka\u00ednu a in\u00fdch drog. Svoju prv\u00fa man\u017eelku vymenil za blon\u010fav\u00fa sexbombu Nadine. Ach \u00e1no, a nezabudnime na jachtu, ktor\u00fa pomenoval po nej. Okrem mal\u00e9ho hydropl\u00e1nu mal aj port s helikopt\u00e9rou, aby sa vlk z\u00a0Wall Street mohol dosta\u0165 v\u0161ade, a to \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie! V roku 1997 sa Belfortovci spolu s\u00a0priate\u013emi plavili okolo Sard\u00ednie a kapit\u00e1n ich varoval, \u017ee sa r\u00fatia do stra\u0161nej b\u00farky. Belfort, zdrogovan\u00fd pod obraz bo\u017e\u00ed, nepo\u010d\u00faval a r\u00fatil sa lo\u010fou do rozb\u00faren\u00e9ho mora. Pri\u0161lo nieko\u013eko obrovit\u00e1nskych v\u013an a Nadine sa potopila. V\u0161etci sa na\u0161\u0165astie stihli zachr\u00e1ni\u0165. Belfortov \u017eivot pripom\u00ednal jazdu na horskej dr\u00e1he a\u00a0st\u00e1le sa valil plnou r\u00fdchlos\u0165ou nahor.<\/p>\n

Ke\u010f sa za\u010dali oz\u00fdva\u0165 nespokojn\u00ed investori, nakoniec sa do hry zamie\u0161ala FBI. A to u\u017e bol pritvrd\u00fd orie\u0161ok aj na manipul\u00e1tora Belforta a\u00a0jeho priate\u013ea Dannyho Porusha. V roku 1998 oboch ob\u017ealovali za podvod a spreneveru pe\u0148az\u00ed takmer dvesto mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Preto\u017ee Belfort spolupracoval s FBI, odsedel si len dvadsa\u0165dva mesiacov a s\u00fad mu nak\u00e1zal splati\u0165 sp\u00e4\u0165 \u201eiba\u201c 110,4 mili\u00f3na. A\u00a0tak len \u010do \u201evlk\u201c vystr\u010dil p\u00e4ty z v\u00e4zenia, dal sa do pr\u00e1ce. Ak by ste si predstavili kaj\u00facnika, hlboko \u013eutuj\u00faceho doteraj\u0161\u00ed \u017eivot, boli by ste na omyle. Rovnako drz\u00fd a arogantn\u00fd ako predt\u00fdm, Jordan Belfort nap\u00edsal knihu o\u00a0svojom \u017eivote a za\u010dal vies\u0165 motiva\u010dn\u00e9 semin\u00e1re na t\u00e9mu, ako zarobi\u0165 peniaze. Oklaman\u00fdm investorom doposia\u013e vr\u00e1til iba 11, 6 mili\u00f3na dol\u00e1rov, pri\u010dom vy\u0161e desa\u0165 mili\u00f3nov poch\u00e1dza z predaja knihy. Naposledy bolo potvrden\u00e9, \u017ee i napriek vysok\u00e9mu zisku za pr\u00e1va k filmu Vlk z Wall Street st\u00e1le me\u0161k\u00e1 s niektor\u00fdmi platbami, prik\u00e1zan\u00fdmi s\u00fadom. A\u00a0e\u0161te sa pritom aj u\u0161k\u0155\u0148a.<\/p>\n

 <\/p>\n

Film a skuto\u010dnos\u0165 <\/strong><\/p>\n

Marty Scorsese si na filme Vlk z Wall Street vskutku zgustol a autenticite niektor\u00fdch sc\u00e9n sa len \u0165a\u017eko chce veri\u0165. Av\u0161ak s\u00e1m Belfort tvrd\u00ed, \u017ee v skuto\u010dnosti sa spr\u00e1val e\u0161te hor\u0161ie, ako jeho filmov\u00e1 postava. Z\u00e1stupy prostit\u00fatok, mno\u017estvo drog a druh\u00e9 man\u017eelstvo s blon\u010favou modelkou vyzeralo na pl\u00e1tne rovnako ako v\u00a0re\u00e1lnom \u017eivote. \u201eDrogy a v\u0161etko to s prostit\u00fatkami a obchodn\u00fdmi z\u00e1stupcami a sexom v\u00a0kancel\u00e1rii,\u201c vysvet\u013euje Belfort, \u201ev\u0161etko je naozaj pravdiv\u00e9. V niektor\u00fdch veciach bola skuto\u010dnos\u0165 e\u0161te hor\u0161ia ako film. Aj ke\u010f si mysl\u00edm, \u017ee som bral viac piluliek, ako koka\u00ednu.\u201c Sc\u00e9ny s vrtu\u013en\u00edkom (s ktor\u00fdm pod vplyvom drog takmer havaruje), potopenou lo\u010fou aj narazen\u00fdm autom sa skuto\u010dne stali.<\/p>\n

 <\/p>\n

12 rokov otrokom<\/strong><\/p>\n

Hrdina v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed: <\/strong>Slobodn\u00fd \u010dernochSolomon Northup, predan\u00fd do otroctva<\/p>\n

Hrdina na filmovom pl\u00e1tne: <\/strong>Chiwetel Ejiofor, Angli\u010dan s nig\u00e9rijsk\u00fdmi kore\u0148mi<\/p>\n

 <\/p>\n

\"Chiwetel<\/a><\/p>\n

Anglick\u00e9mu re\u017eis\u00e9rovi Stevovi McQueenovi (nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9 s\u00a0americk\u00fdm hercom rovnak\u00e9ho mena) u\u017e dlh\u0161ie v\u0155tal v hlave n\u00e1met na film, ktor\u00fd by zachytil osud slobodn\u00e9ho \u010dierneho mu\u017ea, predan\u00e9ho do otroctva. Ke\u010f narazil na biografiu Solomona Northupa, vedel, \u017ee na z\u00e1klade tohto pr\u00edbehu nakr\u00fati siln\u00fd film. U\u017e samotn\u00e1 kniha ho doslova ohromila. Prirovnal ju k\u00a0Denn\u00edku Anny Frankovej, nap\u00edsanom v\u0161ak o 97 rokov sk\u00f4r. \u201eZ cel\u00e9ho srdca som si prial urobi\u0165 z\u00a0tejto knihy film,\u201c povedal re\u017eis\u00e9r. S podporou Brada Pitta ako producenta sa mu to aj podarilo – v roku 2011 filmov\u00e9 \u0161t\u00fadi\u00e1 ozn\u00e1mili, \u017ee na sn\u00edmke sa m\u00f4\u017ee za\u010da\u0165 pracova\u0165. Pod McQueenovou re\u017eis\u00e9rskou taktovkou sa v hlavnej \u00falohe predstavil Angli\u010dan Chiwetel Ejiofor a spolu s hercami Michaelom Fassbenderom, Paulom Danom, Lupitou Nyong\u00b4o a ostatn\u00fdmi vytvorili dielo, ktor\u00e9 z\u00edskalo Oscara za najlep\u0161\u00ed film roku 2013.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0hlavnej \u00falohe: Solomon Northup <\/strong><\/p>\n

Solomon sa narodil ako slobodn\u00fd Afroameri\u010dan v New Yorku v j\u00fali 1808. Jeho otec Mintus bol osloboden\u00fd od otroctva – zarobil dostatok pe\u0148az\u00ed, k\u00fapil si kus zeme a zriadil si farmu. Svojim dvom synom, Solomonovi a\u00a0Josephovi, zabezpe\u010dil dostatok vzdelania a obaja chlapci boli tie\u017e \u0161ikovn\u00ed remeseln\u00edci, tak\u017ee o \u017eivobytie nemali n\u00fadzu. Solomon sa ako dvadsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd o\u017eenil a spolu s man\u017eelkou Anne, \u010derno\u0161kou s indi\u00e1nskymi a eur\u00f3pskymi kore\u0148mi, mali tri deti: Margaret, Elizabeth a Alonza. Northupovci \u017eili na farme a Solomon sa okrem farm\u00e1r\u010denia \u017eivil hrou na husle a\u00a0tes\u00e1r\u010den\u00edm. Anne pracovala ako kuch\u00e1rka. V roku 1841 ho oslovili dvaja cirkusov\u00ed promot\u00e9ri a pon\u00fakli mu dobre platen\u00e9 miesto huslistu vo Washingtone. Solomon ho prijal a bez toho, aby informoval svoju man\u017eelku, odi\u0161iel s oboma mu\u017emi do Washingtonu. Tam za\u010dala jeho no\u010dn\u00e1 mora. Zobudil sa r\u00e1no, zviazan\u00fd a v \u0161oku. Lo\u010fou ho poslali do New Orleans. Po ceste sa mu podarilo nap\u00edsa\u0165 list o \u00fanose a posla\u0165 ho rodine, ale ke\u010f\u017ee netu\u0161il, kde sa nach\u00e1dza, t\u00e1 ho nevedela vyp\u00e1tra\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

12 rokov na plant\u00e1\u017ei<\/strong><\/p>\n

Solomona predali za tis\u00edc dol\u00e1rov do r\u00fak Williama Forda, baptistick\u00e9ho kazate\u013ea, ktor\u00fd vlastnil mal\u00fa farmu v Severnej Lousiane. Vo svojich memo\u00e1roch Solomon o\u00a0\u0148om nap\u00edsal: \u201ePod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru neexistoval l\u00e1skavej\u0161\u00ed a spravodlivej\u0161\u00ed \u010dlovek a kres\u0165an ako William Ford. Ale r\u00f4zne vplyvy a spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 ho obklopovala, ho \u00faplne zaslepili v ot\u00e1zke otroctva.\u201c Northupova \u00facta k Fordovi mu v\u0161ak nebr\u00e1nila nieko\u013ekokr\u00e1t sa pok\u00fasi\u0165 o\u00a0\u00fatek. Mlad\u00fd \u010dernoch sa \u00faporne sna\u017eil n\u00e1js\u0165 sp\u00f4soby, ako posla\u0165 list rodine, kde sa nach\u00e1dza. Nemal v\u0161ak \u017eiaden pr\u00edstup k papieru \u010di peru a otroci boli pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00ed, pri\u010dom ak\u00e1ko\u013evek neposlu\u0161nos\u0165 sa trestala brut\u00e1lnou bitkou.<\/p>\n

\u010casy boli \u0165a\u017ek\u00e9 a\u00a0aj samotn\u00fd Ford sa dostal do finan\u010dn\u00fdch probl\u00e9mov. Musel teda preda\u0165 osemn\u00e1s\u0165 otrokov, medzi nimi aj Northupa, svojho chr\u00e1nenca. Putoval k Johnovi Tibautovi, mu\u017eovi nedobrej povesti. Raz Solomona zbi\u010doval iba za to, \u017ee sa mu nep\u00e1\u010dilo, ak\u00e9 klince pou\u017e\u00edval pri stavbe domu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Cesta peklom a vyk\u00fapenie<\/strong><\/p>\n

Pre Solomona Northupa za\u010dala o nieko\u013eko mesiacov nesk\u00f4r, ke\u010f ho Tibaut predal Edwinovi Eppsovi. Vtedy nastalo skuto\u010dn\u00e9 peklo a trvalo cel\u00fdch desa\u0165 rokov. Epps, majite\u013e bavln\u00edkovej plant\u00e1\u017ee, svojich otrokov \u0165a\u017eko trestal. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 zis\u0165oval, ko\u013eko otroci vyzbierali bavlny, ak pod stanoven\u00fd priemer, nasledovalo bi\u010dovanie. Solomon vo svojich memo\u00e1roch nap\u00edsal, \u017ee rany bi\u010dom na Eppsovej plant\u00e1\u017ei sa dali po\u010du\u0165 ka\u017edu\u010dk\u00fd de\u0148, od r\u00e1na do ve\u010dera.<\/p>\n

Vyk\u00fapenie bolo bl\u00edzko a pri\u0161lo vo forme tes\u00e1ra Samuela Bassa (vo filme Brad Pitt), Kana\u010fana s liber\u00e1lnym poh\u013eadom na svet. Popri pr\u00e1ci viedol so vzdelan\u00fdm \u010dernochom dlh\u00e9 rozhovory a ke\u010f Solomon zistil, \u017ee Bass je odporcom otroctva, rozhodol sa mu rozpoveda\u0165 svoj skuto\u010dn\u00fd pr\u00edbeh. Bass vedel, \u017ee riskuje svoje miesto a mo\u017eno aj krk, ale bol spravodliv\u00fd \u010dlovek a nen\u00e1videl bezpr\u00e1vie. Po dohode so Solomonom poslal nieko\u013eko listov jeho rodine v Saratoge a\u00a0pr\u00e1vnikovi Henrymu, bl\u00edzkemu rodinn\u00e9mu priate\u013eovi a synovi mu\u017ea, ktor\u00fd dlh\u00e9 roky zamestn\u00e1val a\u00a0nesk\u00f4r od otroctva oslobodil Solomonovho otca.<\/p>\n

Plynul jeden z \u010fal\u0161\u00edch dn\u00ed na plant\u00e1\u017ei. Chladn\u00e9 janu\u00e1rov\u00e9 r\u00e1no. Solomon si studenou vodou umyl tv\u00e1r, zjedol ra\u0148ajky a spolu s \u010fal\u0161\u00edmi otrokmi sa vydal stava\u0165 dreven\u00fd dom na Eppsovej farme. Jeho priate\u013e Bass medzit\u00fdm farmu opustil, a tak mu ch\u00fdbal niekto, spriaznen\u00e1 du\u0161a, s ktorou by sa porozpr\u00e1val. Odpove\u010f na listy, poslan\u00e9 prostredn\u00edctvom Bassa, st\u00e1le nepri\u0161la a\u00a0u\u017e si z\u00fafal, \u010di svoju rodinu v\u00f4bec niekedy uvid\u00ed. Vtom zazrel v dia\u013eke voz s ko\u0148mi. Ke\u010f u\u017e bol dostato\u010dne bl\u00edzko, aby spoznal svojho priate\u013ea Henryho, Solomonovo srdce sa takmer zastavilo od radosti. Rozbehol sa k vozu, hor\u00face slzy mu stekali po tv\u00e1ri, silno objal svojho priate\u013ea a hlasno sa rozplakal.<\/p>\n

Epps z\u00faril. Jeho otrok Platt, jedin\u00e9 meno, pod ktor\u00fdm Solomona poznal, je predsa jeho majetok! A ak by vedel dopredu, \u017ee si pre\u0148 pr\u00eddu, nikdy by ho nedostali \u017eiv\u00e9ho! 4. janu\u00e1ra 1843 bol Solomon Northup prepusten\u00fd na slobodu.<\/p>\n

\u201eM\u00f4j pr\u00edbeh je na konci. Nem\u00e1m u\u017e \u010do doda\u0165 k t\u00e9me otroctva. T\u00ed, ktor\u00ed si pre\u010d\u00edtali t\u00fato knihu, si urobia vlastn\u00fd n\u00e1zor na toto \u201esvojr\u00e1zne zriadenie\u201c. Ako je to v ostatn\u00fdch \u0161t\u00e1toch, neviem, ale \u017eivot v regi\u00f3ne \u010cervenej rieky je pravdivo vykreslen\u00fd na t\u00fdchto str\u00e1nkach. Nie je to fikcia, ani zveli\u010denie. Stovky ob\u010danov sa ocitli v rovnakom ne\u0161\u0165ast\u00ed ako ja, stovky slobodn\u00fdch ob\u010danov bolo unesen\u00fdch a predan\u00fdch do otroctva a v tomto momente vy\u010derp\u00e1vaj\u00fa svoje \u017eivoty na plant\u00e1\u017each v Texase a Louisiane. Ale zab\u00fadam. Pozna\u010den\u00fd utrpen\u00edm, ktor\u00e9 som zn\u00e1\u0161al a v\u010faka l\u00e1skavosti jednej dobrej bytosti som sa mohol znovu navr\u00e1ti\u0165 k \u0161\u0165astiu a slobode. A tak d\u00fafam v spravodliv\u00fd a pokorn\u00fd \u017eivot, ktor\u00fd chcem vies\u0165 a napokon odpo\u010d\u00edva\u0165 na mieste, kde sp\u00ed m\u00f4j otec.\u201c<\/p>\n

Solomon po pr\u00edchode domov za\u017ealoval svojich otrok\u00e1rov, ale s\u00fad sa mu nepodarilo vyhra\u0165. Po n\u00e1vrate z plant\u00e1\u017ee v Louisiane sa vr\u00e1til k tes\u00e1r\u010deniu, nap\u00edsal knihu a\u00a0po cel\u00fd zvy\u0161ok \u017eivota sa venoval boju proti zru\u0161eniu otroctva.<\/p>\n

 <\/p>\n

Film a skuto\u010dnos\u0165<\/strong><\/p>\n

Film sa dr\u017e\u00ed p\u00f4vodnej kni\u017enej verzie z pera Solomona Northupa, nat\u00e1\u010dalo sa v Louisiane a v bl\u00edzkosti New Orleans. Anglick\u00fd herec Chiwetel Ejiofor spo\u010diatku odmietol McQueenovu ponuku na postavu Solomona Northupa – kv\u00f4li po\u010diato\u010dn\u00e9mu strachu z \u00falohy, o ktorej v\u0161etci vedeli, \u017ee bude jeho \u017eivotn\u00e1. Napokon v\u0161ak ponuku prijal. Herci sa svojich \u00faloh zhostili ve\u013emi zodpovedne, Michael Fassbender dokonca prik\u00e1zal mask\u00e9rom, aby mu natierali filmov\u00e9 f\u00fazy alkoholom. Ostatn\u00ed herci tak mohli c\u00edti\u0165 alkoholov\u00fd z\u00e1pach mu\u017ea a odpor k\u00a0nemu hrali o\u00a0to prirodzenej\u0161ie. A Lupita Nyong\u00b4o v debutovej \u00falohe otrokyne Patsey, za ktor\u00fa z\u00edskala Oscara? Cel\u00fd svet o nej hovor\u00ed ako o\u00a0ve\u013ekej hereckej n\u00e1deji hollywoodskych \u0161t\u00fadi\u00ed. 12 rokov otrokom sa stal najlep\u0161\u00edm filmom minul\u00e9ho roka a\u00a0re\u017eis\u00e9r Steve McQueen za\u0148 takto po\u010fakoval pri preberan\u00ed ceny: \u201eKa\u017ed\u00fd \u010dlovek si zasl\u00fa\u017ei nie pre\u017e\u00edva\u0165, ale \u017ei\u0165. Venujem t\u00fato cenu v\u0161etk\u00fdm \u013eu\u010fom, ktor\u00ed trpeli otroctvom a v\u0161etk\u00fdm 21 mili\u00f3nom, ktor\u00ed n\u00edm trpia doteraz.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Philomena <\/strong><\/p>\n

Hrdinka v\u0161edn\u00fdch dn\u00ed: <\/strong>Philomena Lee, matka, ktor\u00e1 h\u013eadala straten\u00e9ho syna<\/p>\n

Hrdinka na filmovom pl\u00e1tne: <\/strong>Britsk\u00e1 here\u010dka Judi Dench<\/p>\n

 <\/p>\n

\"s259_Philomena-9\"<\/a><\/p>\n

Star\u0161ia \u017eena okolo osemdesiatky sa nerv\u00f3zne zahniezdila na stoli\u010dke. Narovnala si ruk\u00e1v, vyhladila \u0161aty a ruky si jemne zlo\u017eila do lona. H\u013eadela von oknom, a\u017e k\u00fdm sa neotvorili dvere a dnu nevkro\u010dila d\u00e1ma jej veku. \u0160iroko sa usmiala a na\u010diahla k nej ruku: \u201eVy mus\u00edte by\u0165 Philomena.\u201c Philomena Lee prik\u00fdvla a \u00fasmev jej op\u00e4tovala. Nemohla uveri\u0165 vlastn\u00fdm o\u010diam. Pred \u0148ou nest\u00e1l nik in\u00fd ako Judi Dench.<\/p>\n

Ke\u010f v roku 2004 novin\u00e1ra a spisovate\u013ea Martina Sixsmitha oslovila nezn\u00e1ma \u017eena, netu\u0161il, \u017ee toto stretnutie zmen\u00ed jeho \u017eivot. \u017dena bola dc\u00e9rou Philomeny Lee, sedemdesiatro\u010dnej \u00cdrky, ktorej v mladosti e\u0161te v \u00cdrsku vzali z opatery syna, preto\u017ee bol neman\u017eelsk\u00e9 die\u0165a. Ke\u010f mal iba tri roky, poslali ho do Ameriky k adopt\u00edvnej rodine a odvtedy sa ho sna\u017eila vyp\u00e1tra\u0165. Ne\u00faspe\u0161ne. Vtedy pri\u0161iel do hry Martin Sixsmith, ktor\u00e9ho meno Philomenina dc\u00e9ra Jane na\u0161la na internete a rozhodla sa ho poprosi\u0165 o pomoc pri h\u013eadan\u00ed. Martin o tom v roku 2009 nap\u00edsal knihu s n\u00e1zvom Straten\u00e9 die\u0165a Philomeny Lee a v roku 2013 ju sfilmoval anglick\u00fd re\u017eis\u00e9r Stephen Frears. Film v hlavnej \u00falohe s Judi Dench sa do\u010dkal obrovsk\u00e9ho \u00faspechu so \u0161tyrmi nomin\u00e1ciami na Oscara.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00a0hlavnej \u00falohe: Philomena Lee<\/strong><\/p>\n

Philomena sa narodila za\u010diatkom 30. rokov v \u00edrskom Limericku. V krajine, ktor\u00e1 sa zmietala v zl\u00fdch ekonomick\u00fdch podmienkach, sa \u0165a\u017eko \u017eilo kdekomu, vr\u00e1tane chudobnej rodiny so \u0161iestimi de\u0165mi. Ke\u010f Philomena ako \u0161es\u0165ro\u010dn\u00e1 pri\u0161la o matku, ktor\u00e1 zomrela na tuberkul\u00f3zu, otec pracuj\u00faci v miestnom m\u00e4siarstve vedel, \u017ee v\u0161etky svoje deti neu\u017eiv\u00ed, a\u00a0tak tri dc\u00e9ry poslal do kl\u00e1\u0161tora. Philomena spolu so sestrami nav\u0161tevovala otca raz do roka a ako tvrd\u00ed, \u013eudia s \u0148ou v\u017edy zaobch\u00e1dzali dobre. \u201eAspo\u0148 sme mali otca. Boh pom\u00e1haj \u013eu\u010fom, ktor\u00ed poch\u00e1dzali z neman\u017eelsk\u00e9ho zv\u00e4zku.\u201c Katol\u00edcke \u00cdrsko bolo v\u00a0t\u00fdch \u010dasoch nekompromisn\u00e9.<\/p>\n

V osemn\u00e1stich opustila kl\u00e1\u0161tor a odi\u0161la \u017ei\u0165 k tete, ale o svete vonku nevedela takmer ni\u010d. A tak ke\u010f pri\u0161la na miestny karneval v Limericku a stretla chlapca, ktor\u00fd jej daroval karamelov\u00e9 jablko a vyp\u00fdtal si prv\u00fd bozk, nevidela na tom ni\u010d divn\u00e9. Ani o \u0161es\u0165 mesiacov na to, ke\u010f za\u010dala pribera\u0165 na v\u00e1he a bru\u0161ko sa jej zagu\u013eatilo. \u201eNemala som ani po\u0148atia, ako sa robia deti,\u201c usmieva sa dnes trpko Philomena. Zhrozen\u00e1 teta ju vzala k\u00a0doktorovi, a ten odporu\u010dil na kl\u00e1\u0161tor v \u00edrskom okrese Tipperary. A\u00a0tak teta vzala vydesen\u00fa diev\u010dinu za ruku a odviedla ju tam. Philomena rodila v hrozn\u00fdch bolestiach, sestry ju presvied\u010dali, \u017ee boles\u0165 je trestom za hrozn\u00fd \u010din, ktor\u00e9ho sa dopustila. A potom po hodin\u00e1ch bolesti pri\u0161iel na svet jej prvoroden\u00fd syn\u010dek Anthony. Mlad\u00e1 \u017eena ho st\u00edskala v n\u00e1ru\u010di a ke\u010f jej ho sestry po \u00f4smich t\u00fd\u017ed\u0148och zobrali, srdce jej takmer puklo od \u017eia\u013eu. Svojho chlapca mohla v\u00edda\u0165 iba p\u00e1rkr\u00e1t v t\u00fd\u017edni. Odviedli ju do pr\u00e1\u010dovne, kde za biednu mzdu pracovala. \u201ePovedali mi, \u017ee ak budem chcie\u0165 z kl\u00e1\u0161tora od\u00eds\u0165, bude musie\u0165 otec za m\u0148a zaplati\u0165 sto libier! Kde by vtedy m\u00f4j otec nabral to\u013eko pe\u0148az\u00ed!\u201c Navy\u0161e, po v\u0161etkom, \u010do sa stalo, nechcel o\u00a0svojej dc\u00e9re ani po\u010du\u0165.<\/p>\n

Philomena otehotnela v mimoman\u017eelskom zv\u00e4zku, a\u00a0tak ako stovky podobn\u00fdch mlad\u00fdch \u017eien musela sa strati\u0165 z o\u010d\u00ed vtedaj\u0161ej spolo\u010dnosti. \u00cdrska vl\u00e1da platila libru t\u00fd\u017edenne za ka\u017ed\u00fa mlad\u00fa mami\u010dku a tento syst\u00e9m sa vtedy ve\u013emi zneu\u017e\u00edval. Za poplatok dvetis\u00edc \u010di tritis\u00edc dol\u00e1rov si bohat\u00e9 americk\u00e9 rodiny mohli zobra\u0165 neman\u017eelsk\u00e9 \u00edrske deti do svojej opatery – \u010d\u00edsla hovoria, \u017ee na adopciu bolo v\u00a050. a\u00a060. rokoch odovzdan\u00fdch \u0161es\u0165desiattis\u00edc \u00edrskych det\u00ed! To bol\u00a0 aj pr\u00edpad mal\u00e9ho Anthonyho.<\/p>\n

T\u00fd\u017ede\u0148 pred Vianocami v roku 1955 ho sestry ako trojro\u010dn\u00e9ho odviedli z kl\u00e1\u0161tora a poslali do Ameriky spolu s\u00a0diev\u010datkom Mary. Philomena h\u013eadela z okna kl\u00e1\u0161tora, ako odv\u00e1dzaj\u00fa jej syn\u010deka a kri\u010dala od bolesti. Volala jeho meno a dva t\u00fd\u017edne neprestala plaka\u0165. Sestry ju poslali do Liverpoolu, kde pracovala v\u00a0chlap\u010denskej polep\u0161ovni. Po synovi jej zostalo iba nieko\u013eko fotiek. Ke\u010f sa vr\u00e1tila do \u00cdrska, prosila sestry, aby jej prezradili, kam Anthonyho poslali. Odmietli. Philomena z\u00farila. Ke\u010f v novin\u00e1ch na\u0161la inzer\u00e1t, \u017ee h\u013eadaj\u00fa o\u0161etrovate\u013eky pre psychiatrick\u00fa kliniku na juhu Anglicka, nev\u00e1hala, zbalila sa a odi\u0161la. Tam stretla svojho man\u017eela Johna, pracovali spolu na rovnakom oddelen\u00ed. O Anthonym mu povedala iba kr\u00e1tko pred svadbou. Druh\u00fdm \u010dlovekom, ktor\u00e9mu sa zverila so svoj\u00edm tajomstvom, bola jej dc\u00e9ra Jane. O to silnej\u0161ie vedeli jedna druh\u00fa pochopi\u0165, preto\u017ee Jane tie\u017e otehotnela vo ve\u013emi mladom veku, ke\u010f mala iba sedemn\u00e1s\u0165. \u201eHne\u010f som vedela, o kom je re\u010d,\u201c hovor\u00ed Jane, \u201ev jednej zo z\u00e1suviek si v\u017edy nech\u00e1vala fotografie mal\u00e9ho chlapca – povedala n\u00e1m, \u017ee je to n\u00e1\u0161 vzdialen\u00fd bratranec. Bolo mi jej \u013e\u00fato, mysl\u00edm, \u017ee sa ve\u013emi b\u00e1la, \u017ee ju ods\u00fadime.\u201c Ke\u010f Jane otehotnela, Philomena robila v\u0161etko preto, aby svoju dc\u00e9ru podporila. Vedela, ako sa c\u00edti a \u010do pre\u017e\u00edva. \u201eBola som v \u0161oku, ale nikdy by som nedovolila, aby \u010fal\u0161ie die\u0165a opustilo t\u00fato rodinu.\u201c Mal\u00e1 Natalie sa narodila v roku 1979 a obe \u017eeny boli od \u0161\u0165astia bez seba.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Straten\u00fd syn<\/strong><\/p>\n

Jane spolu s bratom Kevinom sa rozhodli pom\u00f4c\u0165 mame n\u00e1js\u0165 toho, koho cel\u00fd \u017eivot h\u013eadala. Vedeli v\u0161ak iba meno chlap\u010deka, ktor\u00e9 sa pravdepodobne po adopcii zmenilo a sestry v kl\u00e1\u0161tore odmietali poskytn\u00fa\u0165 ak\u00fako\u013evek pomoc. Obr\u00e1tili sa aj na nieko\u013eko organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 v\u00a050. rokoch sprostredk\u00favali adopciu, ale bez v\u00fdsledku. A\u017e o nieko\u013eko mesiacov zazvonil telef\u00f3n. \u201eJe mi \u013e\u00fato,\u201c povedal hlas v telef\u00f3ne, patriaci jednej z pracovn\u00ed\u010dok organiz\u00e1cie, \u201eale v\u00e1\u0161 syn u\u017e nie je na \u017eive.\u201c Dodala, \u017ee jej nem\u00f4\u017ee poskytn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie inform\u00e1cie a zlo\u017eila. Philomena bola z\u00fafal\u00e1 a\u00a0hoci vedela, \u017ee jej syn u\u017e ne\u017eije, st\u00e1le netu\u0161ila, ako sa volal, ako vyzeral, kde vyrastal a \u010di mal v\u00f4bec nejak\u00fa rodinu. Str\u00e1vila hodiny na internete, h\u013eadaj\u00fac ak\u00fdko\u013evek n\u00e1znak, ktor\u00fd by ju doviedol aspo\u0148 k nejakej inform\u00e1cii o zosnulom Anthonym. Raz ve\u010der natrafila na str\u00e1nku \u00edrskej spolo\u010dnosti, sprostredkuj\u00facej adopcie, na\u0161la fotky kl\u00e1\u0161tora Sean Ross Abbey v \u00cdrsku a na nich Micheala A. Hessa. Meno jej ni\u010d nehovorilo, ale d\u00e1tum narodenia sedel presne.<\/p>\n

V popise sa hovorilo, \u017ee mu\u017e \u201edvoch n\u00e1rodnost\u00ed a viacer\u00fdch talentov\u201c zomrel vo Washingtone. Michael A. Hess bol ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00fd americk\u00fd pr\u00e1vnik a funkcion\u00e1r strany republik\u00e1nov. Pracoval pre Ronalda Reagana a ke\u010f do Bieleho domu nast\u00fapil George Bush star\u0161\u00ed, Michael bol jeho pr\u00e1vnym z\u00e1stupcom. Zomrel v roku 1995, vo veku len 43 rokov. Philomena hne\u010f vedela, \u017ee je to Anthony.<\/p>\n

Jane zobrala mamu k jeho hrobu (Anthonyho poslednou v\u00f4\u013eou bolo by\u0165 pochovan\u00fd v zemi, odkia\u013e poch\u00e1dzala jeho matka) a z reho\u013en\u00fdch sestier v Sean Ross Abbey vyv\u00e1bila o\u00a0\u010dosi viac inform\u00e1ci\u00ed. Tie kone\u010dne potvrdili, \u017ee Michael Anthony Hess bol Philomenin\u00fdm synom. Jane na\u0161la kontakt na novin\u00e1ra BBC Michaela Sixsmitha, a ten pris\u013e\u00fabil pomoc. Podarilo sa mu n\u00e1js\u0165 Mary, diev\u010datko, ktor\u00e9 cestovalo spolu s Anthonym na adopciu do Ameriky a tie\u017e Peta Nilssona, Michaelovho dlhoro\u010dn\u00e9ho partnera. \u00c1no, Philomenin syn bol gay a zomrel v roku 1995 na AIDS.<\/p>\n

Pete Nilsson a Philomena sa stretli v Lond\u00fdne. Dozvedela sa, \u017ee Anthonyho adoptovali man\u017eelia z Missouri. Miloval svoju adopt\u00edvnu matku, ale mal probl\u00e9mov\u00fd vz\u0165ah s otcom. Pre svoju homosexualitu musel vies\u0165 dvojak\u00fd \u017eivot, a to ho ve\u013emi \u0165a\u017eilo. Svoju prav\u00fa mamu sa pok\u00fasil nieko\u013ekokr\u00e1t vyp\u00e1tra\u0165 – v roku 1977 cestoval do \u00cdrska, aby sa od sestier v kl\u00e1\u0161tore dozvedel, \u010di jeho mama e\u0161te \u017eije. Sestry mu neposkytli \u017eiadne inform\u00e1cie, a\u017e na to, \u017ee ho vraj matka opustila pri p\u00f4rode. Ke\u010f umieral, chcel, aby ho pochovali v \u00cdrsku \u201eVedel, \u017ee ho tu raz n\u00e1jdem,\u201c povedala Philomena. ,,Najviac ma bol\u00ed fakt, \u017ee umrel v presved\u010den\u00ed, \u017ee som ho nechcela.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

Skuto\u010dnos\u0165 kontra fikcia<\/strong><\/p>\n

Judi Dench, od skuto\u010dnej hrdinky o dva roky star\u0161ia, o\u00a0Philomene Lee vyhl\u00e1sila: \u201eJe to \u00fa\u017easn\u00e1 \u017eena, kie\u017e by som ja raz mohla poveda\u0165, \u017ee m\u00e1m jej schopnos\u0165 odp\u00fa\u0161\u0165a\u0165.\u201c Philomena Lee zalo\u017eila projekt (a dodnes na \u0148om pracuje), ktor\u00fd \u017eiada vl\u00e1du o zverejnenie v\u0161etk\u00fdch inform\u00e1ci\u00ed a z\u00e1znamov o adopci\u00e1ch det\u00ed v\u00a050. a\u00a060. rokoch v \u00cdrsku. Pri nakr\u00facan\u00ed filmu sa vraj za ka\u017ed\u00fa cenu chcela vyhn\u00fa\u0165 tomu, aby v \u0148om katol\u00edcka cirkev bola vykreslen\u00e1 v zlom svetle. To na nej prekvap\u00ed azda ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka. Nem\u00e1 v sebe ani k\u00fasok nen\u00e1visti a zloby. Odpustila.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Krist\u00edna Kubalov\u00e1   Hollywoodom sa denne premel\u00fa tis\u00edce scen\u00e1rov. Prich\u00e1dzaj\u00fa zo v\u0161etk\u00fdch k\u00fatov sveta od autorov, ktor\u00ed si pr\u00edbeh vymysleli, a\u017e po t\u00fdch, ktor\u00ed ho sami pre\u017eili. Arogantn\u00fd miliard\u00e1r, matka h\u013eadaj\u00faca svojho syna, slobodn\u00fd Afroameri\u010dan, uvrhnut\u00fd na dvan\u00e1s\u0165 rokov do otroctva, elektrik\u00e1r umieraj\u00faci na AIDS a kapit\u00e1n lode unesenej pir\u00e1tmi. P\u00e4\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00fdch osudy oslovili […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":181,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,17],"tags":[],"class_list":["post-148","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-september-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/148","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=148"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/148\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":185,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/148\/revisions\/185"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/181"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=148"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=148"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=148"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}