{"id":1504,"date":"2015-07-20T09:47:59","date_gmt":"2015-07-20T07:47:59","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=1504"},"modified":"2015-07-20T09:47:59","modified_gmt":"2015-07-20T07:47:59","slug":"najdrahsie-obrazy-sveta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/najdrahsie-obrazy-sveta\/","title":{"rendered":"Najdrah\u0161ie obrazy sveta"},"content":{"rendered":"

Aj keby sa zdalo, \u017ee najvy\u0161\u0161ie ceny obrazov padaj\u00fa na dra\u017eb\u00e1ch, nie je tomu tak. Predaj umeleck\u00fdch diel za astronomick\u00e9 sumy sa deje v\u00a0tichosti, za zatvoren\u00fdmi dvermi auk\u010dn\u00fdch sien\u00ed s\u00a0vyl\u00fa\u010den\u00edm verejnosti. Predch\u00e1dzaj\u00fa mu mesiace, ba aj roky tajn\u00fdch rokovan\u00ed, dej\u00fa sa anonymne cez sprostredkovate\u013eov a\u00a0za tu\u010dn\u00e9 prov\u00edzie, ktor\u00e9 samy o sebe predstavuj\u00fa majland. \u201eZberatelia h\u013eadaj\u00fa to najlep\u0161ie z\u00a0najlep\u0161ieho. A\u00a0je st\u00e1le menej a\u00a0menej diel takejto kvality, ktor\u00e9 s\u00fa e\u0161te v\u00a0s\u00fakromn\u00fdch ruk\u00e1ch. Bude nap\u00ednav\u00e9 sledova\u0165, ako dlho t\u00e1 rekordn\u00e1 cena vydr\u017e\u00ed. O desa\u0165 rokov 179 mili\u00f3nov dol\u00e1rov sa ani nebude zda\u0165 ve\u013ea,\u201c poznamenal \u0161\u00e9f auk\u010dnej siene Christie’s Jussi Pylkk\u00e4nen na margo ned\u00e1vno vydra\u017een\u00fdch Al\u017e\u00edr\u010daniek Pabla Picassa. Pon\u00fakame pr\u00edbehy piatich obrazov – aktu\u00e1lne najdrah\u0161\u00edch na svete. Ktovie, ako dlho tento rebr\u00ed\u010dek vydr\u017e\u00ed v\u00a0nezmenenej podobe.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Paul Gauguin: 300 mili\u00f3nov dol\u00e1rov<\/strong><\/p>\n

Obraz: Kedy sa vyd\u00e1\u0161?<\/strong> (Nafea faa ipoipo), olej na pl\u00e1tne, 1892<\/p>\n

D\u00e1tum posledn\u00e9ho predaja: <\/strong>Febru\u00e1r 2015. Obraz bol predan\u00fd s\u00fakromne.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"obrazy<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/strong>B\u00fdval\u00fd majite\u013e: <\/strong>\u0160vaj\u010diarsky obchodn\u00edk Rudolf Staechelin. Obraz k\u00fapil jeho star\u00fd otec, jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch zberate\u013eov umenia prvej polovice 20. storo\u010dia (tie\u017e sa volal Rudolf). Stalo sa tak v\u00a0roku 1917, teda 14 rokov po Gauguinovej smrti. Jeho potomkovia v\u0161ak obraz nikdy nevideli zavesen\u00fd doma v\u00a0ob\u00fdva\u010dke, chodili sa na\u0148 pozera\u0165 tak ako ostatn\u00ed smrte\u013en\u00edci do Kunstmusea v\u00a0Bazileji, kde visel od roku 1946 do jari 2015. Fenomen\u00e1lny predaj najdrah\u0161ieho obrazu na svete Rudolf vysvetlil t\u00fdm, \u017ee nastal \u010das na prehodnotenie rodinn\u00e9ho majetku, ke\u010f\u017ee vy\u0161e 90 % umeleckej zbierky Staechelinovcov tvoria obrazy, ktor\u00e9 zadarmo visia v\u00a0m\u00faze\u00e1ch. \u201eTrh s\u00a0umen\u00edm je moment\u00e1lne ve\u013emi siln\u00fd a\u00a0\u010di tak bude aj o 10 rokov, je ot\u00e1zne,\u201c vyjadril sa \u00a0\u0161\u00e9f rodinnej nad\u00e1cie, ktor\u00fd sa e\u0161te na d\u00f4va\u017eok rozkmotril s\u00a0m\u00fazeom v\u00a0Bazileji, ktor\u00e9 malo obraz zapo\u017ei\u010dan\u00fd takmer 70 rokov. <\/em>\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e: <\/strong>Vl\u00e1dnuca katarsk\u00e1 dynastia Al-Thani. Medzi zberate\u013emi umenia si u\u017e vysl\u00fa\u017eili pomenovanie \u201emodern\u00ed Mediciovci\u201c. Katarsk\u00ed \u0161ejkovia p\u00fataj\u00fa \u010doraz viac pozornosti zhroma\u017e\u010fovan\u00edm umeleck\u00fdch skvostov – od starobyl\u00fdch manuskriptov a\u017e po s\u00fa\u010dasn\u00e9 pl\u00e1tna, za ktor\u00e9 s\u00fa ochotn\u00ed plati\u0165 nekres\u0165ansk\u00e9 sumy. V\u00a0p\u00fa\u0161tnej krajine, kde ch\u00fdbaj\u00fa ak\u00e9ko\u013evek kult\u00farne st\u00e1nky, u\u017e vybudovali nieko\u013eko pozoruhodn\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed vr\u00e1tane Katarskej n\u00e1rodnej kni\u017enice, univerzity, M\u00fazea islamsk\u00e9ho umenia, Pr\u00edrodopisn\u00e9ho m\u00fazea a podobne. Ich najv\u00e4\u010d\u0161ia p\u00fdcha – N\u00e1rodn\u00e9 katarsk\u00e9 m\u00fazeum – sa e\u0161te len stavia a\u00a0br\u00e1ny by mala otvori\u0165 bud\u00faci rok. A\u00a0bude na \u010do pozera\u0165! M\u00fazeum avizuje fenomen\u00e1lnu zbierku umenia a\u00a0pod\u013ea toho, ak\u00e9 astronomick\u00e9 sumy katarsk\u00ed \u0161ejkovia m\u00ed\u0148aj\u00fa na k\u00fapu t\u00fdch najfajnovej\u0161\u00edch k\u00faskov, p\u00f4jde o\u00a0skuto\u010dn\u00fa senz\u00e1ciu – pripome\u0148me, \u017ee ku kr\u00e1\u013eovsk\u00fdm trofejam Katar\u010danov patr\u00ed napr\u00edklad aj legend\u00e1rny lond\u00fdnsky Harrod’s, ktor\u00fd k\u00fapili od egyptsk\u00e9ho miliard\u00e1ra Muhammada Al-Fayeda a\u00a0tie\u017e jeho par\u00ed\u017esky n\u00e1protivok Printemps.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"101.5<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160anca vidie\u0165 Gauguinov obraz<\/strong>: Do minul\u00e9ho mesiaca sa s\u00a0n\u00edm Eur\u00f3pa l\u00fa\u010dila v\u00a0Bazileji, tento rok ho e\u0161te vystavia v Madride a\u00a0New Yorku a bud\u00faci rok by mal nen\u00e1vratne poputova\u0165 do katarskej Dauhy. Slov\u00ed\u010dko \u201enen\u00e1vratne\u201c pou\u017e\u00edvame z\u00e1merne, kuvi\u010die hlasy toti\u017e upozor\u0148uj\u00fa, \u017ee obrazy, za ktor\u00e9 je Katar ochotn\u00fd plati\u0165 horibiln\u00e9 sumy, s\u00fa prakticky \u010falej nepredajn\u00e9. Ale\u00a0o\u00a0to \u0161ejkom pravdepodobne aj ide…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Paul C\u00e9zanne: 259 mili\u00f3nov dol\u00e1rov<\/strong><\/p>\n

Obraz: Hr\u00e1\u010di kariet<\/strong>, olej na pl\u00e1tne, 1892 – 1893<\/p>\n

D\u00e1tum posledn\u00e9ho predaja: <\/strong>Rok 2011. Rovnako ako v\u00a0pr\u00edpade Gauguina i\u0161lo o\u00a0s\u00fakromn\u00fd predaj mimo auk\u010dn\u00fdch sien\u00ed.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"obrazy<\/a><\/p>\n

\u00a0<\/strong>B\u00fdval\u00fd majite\u013e: <\/strong>Gr\u00e9cky lodiarsky magn\u00e1t Georges Embiricos. Jeho rodina bola na za\u010diatku 20. storo\u010dia najv\u00e4\u010d\u0161ou lodiarskou spolo\u010dnos\u0165ou na svete a\u00a0s\u00e1m Georges obhospodaroval nielen po\u010detn\u00fa flotilu plavidiel, ale aj obdivuhodn\u00fa zbierku umenia, ktor\u00fa s\u00a0ohromn\u00fdm z\u00e1palom budoval po cel\u00fd \u017eivot. Okrem C\u00e9zanna mu na z\u00e1mo\u010dku vo \u0161vaj\u010diarskom Lausanne robili spolo\u010dnos\u0165 pl\u00e1tna Goyu, El Greca, Piccassa, Van Gogha a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch. Hr\u00e1\u010dov kariet pravdepodobne k\u00fapil od ist\u00e9ho americk\u00e9ho zberate\u013ea, ktor\u00fd obraz dostal v\u00a0roku 1936 takpovediac za babku: za 240.000 dol\u00e1rov.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e: <\/strong>Aj v\u00a0tomto pr\u00edpade stopa vedie na Arabsk\u00fd polostrov. Katarsk\u00fd \u0161ejkSaud bin Mohammed Al-Thani bol pova\u017eovan\u00fd za najv\u00e4\u010d\u0161ieho a\u00a0najbohat\u0161ieho zberate\u013ea umenia na svete – a\u017e do 9. novembra 2014, kedy vo veku 48 rokov n\u00e1hle zomrel na infarkt. Saud, ako bratranec vl\u00e1dnuceho emira, zast\u00e1val post ministra kult\u00fary, umenia a\u00a0historick\u00e9ho dedi\u010dstva. A\u00a0pr\u00edkladne sa v \u0148om aj \u010dinil! Po\u010das jeho ministrovania vzniklo v Dauhe viacero v\u00fdznamn\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch kult\u00farnych in\u0161tit\u00faci\u00ed. Na n\u00e1kup umeleck\u00fdch diel \u0161ejk minul 1 miliardu (tis\u00edc mili\u00f3nov!) dol\u00e1rov, \u010do je \u00fadajne najvy\u0161\u0161ia suma, ak\u00fa kedy smrte\u013en\u00edk vyplatil zo svojho vrecka. \u0160ejk sa tie\u017e te\u0161il z rozsiahlej kolekcie veter\u00e1nov a\u00a0staro\u017eitnost\u00ed r\u00f4znemu druhu. Z\u00a0ministersk\u00e9ho postu v\u0161ak v roku 2005 musel odst\u00fapi\u0165; pr\u00edbuzn\u00ed ho obvinili z mili\u00f3novej sprenevery a\u00a0zneu\u017e\u00edvania verejn\u00fdch fondov (napokon ho v\u0161etk\u00fdch obvinen\u00ed zbavili).<\/p>\n

 <\/p>\n

\"obrazy<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

\u0160anca vidie\u0165 C\u00e9zannov obraz: <\/strong>T\u00e1 pr\u00edde a\u017ebud\u00faci rok, ke\u010f sa otvoria br\u00e1ny n\u00e1rodn\u00e9ho m\u00fazea v\u00a0katarskej metropole Dauha.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pablo Picasso: 179,2 mili\u00f3na dol\u00e1rov <\/strong><\/p>\n

Obraz: Al\u017e\u00edrske \u017eeny<\/strong>,(Les Femmes d’Alger), olej na pl\u00e1tne, 1955<\/p>\n

D\u00e1tum posledn\u00e9ho predaja: <\/strong>M\u00e1j 2015. Obraz vydra\u017eili v\u00a0newyorskej auk\u010dnej sieni Christie’s a\u00a0je najdrah\u0161\u00edm v\u00fdtvarn\u00fdm dielom, ak\u00e9 sa kedy predalo na aukcii. Picasso tak porazil triptych Francisa Bacona, ktor\u00fd pr\u00edm dr\u017eal od roku 2013. (Ke\u010f\u017ee pri dra\u017ebe si auk\u010dn\u00fd dom pripisuje prov\u00edziu 12 %, \u010dist\u00e1 cena obrazu predstavuje 160 mili\u00f3nov).<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\"PICASSO\"<\/a><\/strong>B\u00fdval\u00fd majite\u013e: <\/strong>Prv\u00fdmi majite\u013emi obrazu boli man\u017eelia Victor a Sally Ganzovci, zn\u00e1mi newyorsk\u00ed zberatelia, ktor\u00ed cel\u00fa s\u00e9riu Al\u017e\u00edrskych \u017eien (tvor\u00ed ju 15 pl\u00e1tien) k\u00fapili v\u00a0roku 1955 priamo od obchodn\u00edka s\u00a0Picassov\u00fdmi obrazmi za vtedy horibiln\u00fa sumu 212.500 dol\u00e1rov. Desa\u0165 pl\u00e1tien nesk\u00f4r predali, p\u00e4\u0165 si nechali, vr\u00e1tane najcennej\u0161ej verzie \u201eO\u201c. V roku 1997, ke\u010f sa dra\u017eila ich zbierka, obraz bol predan\u00fd za 31,9 mili\u00f3na dol\u00e1rov. K\u00fapil ho nezn\u00e1my zberate\u013e umenia zo Saudskej Ar\u00e1bie, pob\u00fdvaj\u00faci v Lond\u00fdne.<\/p>\n

 <\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e: <\/strong>Verziu \u201eO\u201c\u00a0Al\u017e\u00edrskych \u017eien t\u00fa\u017eilo z\u00edska\u0165 p\u00e4\u0165 z\u00e1ujemcov, ktor\u00ed obraz dra\u017eili cez telef\u00f3n. Vyvol\u00e1vacia cena 140 mili\u00f3nov, inak najvy\u0161\u0161ia v\u00a0hist\u00f3rii, sa na kone\u010dn\u00fdch 179,4 mili\u00f3na zmenila po 30 ponuk\u00e1ch. Meno kupuj\u00faceho ostalo tajomstvom, po p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148och sa v\u0161ak v\u00a0novin\u00e1ch objavila spr\u00e1va, \u017ee nov\u00fdm majite\u013eom obrazu sa stal b\u00fdval\u00fd katarsk\u00fd premi\u00e9r, ako inak, \u010dlen kr\u00e1\u013eovskej rodiny Al Thani.<\/p>\n

Zo \u017eivota umelca: <\/strong>Bezcitn\u00fd ku\u00a0svojim milenk\u00e1m, vlastn\u00edcky a autoritat\u00edvny, sukni\u010dk\u00e1r<\/p>\n

 <\/p>\n

Pablo Picasso: 155 mili\u00f3nov dol\u00e1rov<\/strong><\/p>\n

Obraz: Sen <\/strong>(Le R\u00eave)<\/em>, olej na pl\u00e1tne, 1932<\/p>\n

D\u00e1tum zatia\u013e posledn\u00e9ho predaja obrazu: <\/strong>Rok 2013.<\/p>\n

\u00a0\"obrazy<\/a><\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

B\u00fdval\u00fd majite\u013e:<\/strong> Steve Wynn, americk\u00fd podnikate\u013e a majite\u013e siete kas\u00edn v\u00a0Las Vegas a\u00a0v \u010d\u00ednskom Macau. Svojho Picassa chcel preda\u0165 u\u017e v\u00a0roku 2006, stalo sa v\u0161ak \u010dosi neuverite\u013en\u00e9: ke\u010f obraz na rozl\u00fa\u010dku ukazoval skupinke priate\u013eov, vrazil do\u0148 nechtiac lak\u0165om a\u00a0prederavil ho. Za tento mega trapas vraj mohla nielen Wynnova \u017eiv\u00e1 gestikul\u00e1cia, ale aj o\u010dn\u00e1 choroba, v\u00a0d\u00f4sledku ktorej trpel poruchou perif\u00e9rneho videnia. Renov\u00e1cia Sna ne\u0161\u0165astn\u00e9ho zberate\u013ea st\u00e1la 90.000 dol\u00e1rov a\u00a0cena obrazu poklesla zo\u00a0vtedaj\u0161\u00edch 139 na 85 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. Steve musel roky s\u00a0predajom \u010daka\u0165, medzit\u00fdm bojoval s\u00a0pois\u0165ov\u0148ou Lloyd’s, od ktorej si n\u00e1rokoval tu\u010dn\u00e9 od\u0161kodn\u00e9 (dohodli sa bez zverejnenia podrobnost\u00ed).<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e: <\/strong>V\u00a0roku 2013 obraz k\u00fapil mana\u017e\u00e9r hed\u017eov\u00fdch fondov, Ameri\u010dan Steven A. Cohen – ten ist\u00fd, ktor\u00fd si na Picassa robil z\u00e1lusk pred Wynnovou nehodou. Tomu sa hovor\u00ed l\u00e1ska k umeniu! Miliard\u00e1r Cohen svoju zbierku buduje iba od roku 2000, av\u0161ak tempom ako z\u00a0r\u00fdchlika – jeho s\u00fa\u010dasn\u00e1 kolekcia m\u00e1 hodnotu cca 700 mili\u00f3nov dol\u00e1rov. M\u00f4\u017ee si to dovoli\u0165, \u010dasopis Forbes mu v\u00a0roku 2014 pris\u00fadil 106. prie\u010dku medzi najbohat\u0161\u00edmi mu\u017emi sveta (vo vrecku m\u00e1 okolo 11 mili\u00e1rd) a \u010do sa t\u00fdka najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch boh\u00e1\u010dov Ameriky, tam sa umiestnil na 35. mieste. Obratn\u00fd finan\u010dn\u00edk m\u00e1 svojsk\u00fd zmysel pre humor: dielo Self britsk\u00e9ho umelca Marca Quinna vystavil v\u00a0lobby svojej firmy. Nebolo by na tom ni\u010d \u010dudn\u00e9, keby ne\u0161lo o povestn\u00fd odliatok hlavy umelca naplnen\u00fd 4, 5 litrami jeho vlastnej krvi, ktor\u00fa \u201ezbieral\u201c po\u010das piatich mesiacov roku 1991.<\/p>\n

\u0160anca vidie\u0165 Picassov obraz: <\/strong>Pre be\u017en\u00e9ho smrte\u013en\u00edka nulov\u00e1. Iba ak by v\u00e1s p\u00e1n Cohen pozval k\u00a0sebe domov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Francis Bacon: 142,4 mili\u00f3na dol\u00e1rov <\/strong><\/p>\n

Obraz: Tri \u0161t\u00fadie Luciana Freuda, <\/strong>olej na pl\u00e1tne, 1969<\/p>\n

 <\/p>\n

D\u00e1tum zatia\u013e posledn\u00e9ho predaja obrazu: <\/strong>Rok 2013. Obraz sa dra\u017eil v newyorskom auk\u010dnom dome Christie’s cez telef\u00f3n (cena bez od auk\u010dnej prov\u00edzie: 127 mili\u00f3nov dol\u00e1rov). Od\u00a0roku 2013 a\u017e do aukciu Al\u017e\u00edr\u010daniek v\u00a0m\u00e1ji tohto roku \u0161lo o najdrah\u0161\u00ed vydra\u017een\u00fd obraz na svete. Pred n\u00edm toto prvenstvo patrilo V\u00fdkriku n\u00f3rskeho maliara Edvarda Muncha (v roku 2012 sa vydra\u017eil za 120 mili\u00f3nov dol\u00e1rov).<\/p>\n

 <\/p>\n

\"Mono<\/a>B\u00fdval\u00fd majite\u013e: <\/strong>Triptych sa v polovici 70. rokov predal ako tri samostatn\u00e9 pl\u00e1tna trom r\u00f4znym kupcom – aj napriek autorovej nev\u00f4li a\u00a0argumentom, \u017ee takto rozdelen\u00fd str\u00e1ca svoj zmysel. Na konci 80. rokov – po dlh\u00fdch p\u00e4tn\u00e1stich rokoch dojedn\u00e1vania – majite\u013e prv\u00e9ho pl\u00e1tna (\u00fadajne \u0161lo o\u00a0prominentn\u00e9ho r\u00edmskeho pr\u00e1vnika Francesca De Simone Niquesu) zvy\u0161n\u00e9 dva obrazy vyk\u00fapil zo s\u00fakromn\u00fdch zbierok v Par\u00ed\u017ei a Japonsku. Niquesa bol v\u00a060. rokoch osobn\u00fdm pr\u00e1vnikom Sophie Loren a\u00a0Giny Lollobrigidy a\u00a0nesk\u00f4r zarobil kapit\u00e1l na predaji miner\u00e1lnej vody. Bol za\u0165a\u017een\u00fd na Bacona, znalci jeho zbierku obrazov pova\u017euj\u00fa za jednu z\u00a0najlep\u0161\u00edch v\u00a0Eur\u00f3pe. Niques triptych predal nezn\u00e1memu zberate\u013eovi, ten ho v\u0161ak o\u00a0rok nesk\u00f4r z\u00a0d\u00f4vodu, \u017ee sa mu nehod\u00ed do zbierky, posunul na predaj formou aukcie. \u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00fd majite\u013e: <\/strong>Dra\u017eba obrazu v\u00a0Christie’s trvala 6 min\u00fat, odhadovan\u00e1 cena bola 85 mili\u00f3nov. O\u00a0obraz malo z\u00e1ujem p\u00e4\u0165 dra\u017eite\u013eov, v\u00ed\u0165az zostal v\u00a0anonymite. Po mesiacoch dohadov sa m\u00e9di\u00e1 zhodli, \u017ee obraz s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou k\u00fapila b\u00fdvala man\u017eelka Steva Wynna Elaine, spoluzakladate\u013eka Wynn Casino Empire, prez\u00fdvan\u00e1 aj \u201ekr\u00e1\u013eovn\u00e1 Las Vegas\u201c.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"APTOPIX<\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Zo \u017eivota obrazu: <\/strong>FrancisBacon a Lucian Freud, vnuk sl\u00e1vneho viedensk\u00e9ho psychoanalytika Sigmunda Freuda, tie\u017e maliar, boli priatelia od roku 1945 a vz\u00e1jomne si ako model sedeli nieko\u013ekokr\u00e1t. V\u00a0polovici 70. rokov sa v\u0161ak na smr\u0165 poh\u00e1dali, podrobnosti pre\u010do nie s\u00fa zn\u00e1me. Baconov triptych zobrazuje Freuda sediaceho na stoli\u010dke, zachyten\u00e9ho z\u00a0troch uhlov poh\u013eadu. Fyzick\u00e1 brutalita postavy ostro kontrastuje s jasnou \u017eltou farbou, pre umelca celkom netypickou. Obraz m\u00e1 aj symbolick\u00fa hodnotu – pod\u00e1va svedectvo priate\u013estva dvoch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch maliarov 20. storo\u010dia, v\u00a0tvorbe rivalov, ale aj umeleck\u00fdch kolegov, ktor\u00ed sa navz\u00e1jom ovplyv\u0148ovali a\u00a0in\u0161pirovali podobne ako Matisse a\u00a0Picasso.<\/p>\n

\u0160anca vidie\u0165 Baconov obraz: <\/strong>Minul\u00fd rok ho Elaine Wynn anonymne zapo\u017ei\u010dala portlandsk\u00e9mu m\u00fazeu v\u00a0Oregone. Treba d\u00fafa\u0165, \u017ee tak\u00fato p\u00f4\u017ei\u010dku zopakuje viackr\u00e1t.<\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto SITA, arch\u00edv<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtajte v\u00a0tla\u010denom Miau, leto 2015<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Aj keby sa zdalo, \u017ee najvy\u0161\u0161ie ceny obrazov padaj\u00fa na dra\u017eb\u00e1ch, nie je tomu tak. Predaj umeleck\u00fdch diel za astronomick\u00e9 sumy sa deje v\u00a0tichosti, za zatvoren\u00fdmi dvermi auk\u010dn\u00fdch sien\u00ed s\u00a0vyl\u00fa\u010den\u00edm verejnosti. Predch\u00e1dzaj\u00fa mu mesiace, ba aj roky tajn\u00fdch rokovan\u00ed, dej\u00fa sa anonymne cez sprostredkovate\u013eov a\u00a0za tu\u010dn\u00e9 prov\u00edzie, ktor\u00e9 samy o sebe predstavuj\u00fa majland. \u201eZberatelia h\u013eadaj\u00fa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":1506,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[32,11],"tags":[],"class_list":["post-1504","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2015","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1504","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1504"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1504\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1530,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1504\/revisions\/1530"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1506"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1504"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1504"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1504"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}