Ako v\u00e1s Lacand\u00f3nci medzi seba prijali? <\/strong><\/p>\nSpo\u010diatku to nebolo jednoduch\u00e9, \u013eudia z\u00a0pralesa so mnou nechceli ma\u0165 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9. Mal som v\u0161ak \u0161\u0165astie, \u017ee som v\u00a0Mexico City narazil na ist\u00fa Estelu, zn\u00e1mu m\u00f4jho priate\u013ea Alberta, spev\u00e1\u010dku zo spevokolu, ktor\u00fd kedysi vystupoval v\u00a0\u017diline. Slovensko ju nadchlo a\u00a0ke\u010f zistila, kam sa chyst\u00e1m, rozhodla sa mi pom\u00f4c\u0165. Jej brata Rafaela toti\u017e Lacand\u00f3nci poznali z\u00a0\u010dias, ke\u010f ich o\u010dkoval proti chorob\u00e1m, ktor\u00e9 by ich inak mohli zabi\u0165. Vravel – bud\u00fa si ma pam\u00e4ta\u0165, preto\u017ee som sa tam nechtiac strelil pi\u0161to\u013eou do nohy a\u00a0oni ma u\u00a0seba cel\u00e9 t\u00fd\u017edne o\u0161etrovali. Navy\u0161e, bol to ve\u013emi srde\u010dn\u00fd chlap\u00edk a\u00a0ve\u013ek\u00fd srandista, ktor\u00e9ho si ob\u013e\u00fabili. S\u00a0t\u00fdmto mu\u017eom som vtedy, aj spolu s\u00a0vtedaj\u0161ou priate\u013ekou (teraz u\u017e man\u017eelkou) dorazil k Lacand\u00f3ncom…<\/p>\n
Hne\u010f, ako Rafaela zbadali, za\u010dali sa stra\u0161ne smia\u0165, skuto\u010dne si pam\u00e4tali, ako si strelil do nohy. Vydr\u017eal s\u00a0nami asi dva t\u00fd\u017edne, ka\u017ed\u00e9ho poznal po mene a\u00a0vy\u0161liapal n\u00e1m tam v\u0161etky cesti\u010dky. Potom sa nen\u00e1padne vzdialil, ale my sme ostali. V\u00fdskum u\u017e bolo takto jednoduch\u0161ie rozbehn\u00fa\u0165, aj ke\u010f komplik\u00e1cie sa n\u00e1m nevyhli. Napr\u00edklad jazyk. Zistil som, \u017ee som sa nenau\u010dil dobre vyslovova\u0165, t\u00f3ny a\u00a0glot\u00e1ly – zvuky, ktor\u00e9 sa tvoria v\u00a0hrdle. Zo slovn\u00edka sa to \u010dlovek nenau\u010d\u00ed a\u00a0Indi\u00e1ni mi nerozumeli, za\u010dal som teda odznova priamo v\u00a0ter\u00e9ne. Zdokona\u013eoval som si aj \u0161paniel\u010dinu, ktor\u00fa som v\u00a0tom \u010dase neovl\u00e1dal dostato\u010dne.<\/p>\n
<\/p>\n
Mo\u017eno predpoklada\u0165, \u017ee tak, ako \u017eij\u00fa Lacand\u00f3nci, \u017eili vo\u013eakedy star\u00ed Mayovia? <\/strong><\/p>\n\u00c1no. Napr\u00edklad sp\u00f4sob, ak\u00fdm si stavaj\u00fa chatr\u010de, ako s\u00fa usporiadan\u00e9 – rovnako sa pod\u013ea vykop\u00e1vok stavali aj pred p\u00e4\u0165sto rokmi. Pou\u017e\u00edvaj\u00fa rovnak\u00e9 kadidelnice pre bohov, rovnako ich uctievaj\u00fa ako okolo roku 1200 n.l. No a\u00a0ke\u010f\u017ee som religionista a\u00a0zaober\u00e1m sa m\u00fdtami a\u00a0n\u00e1bo\u017eenstvami, pochopite\u013ene ma najviac zauj\u00edmali ritu\u00e1ly a star\u00ed maysk\u00ed bohovia. Lacand\u00f3nci neboli v\u00f4bec ovplyvnen\u00ed kres\u0165anstvom, netu\u0161ili, kto bol Je\u017ei\u0161 Kristus a\u00a0nikdy tak\u00e9 meno ani nepo\u010duli. Tento kme\u0148 \u017eil ve\u013emi uzavreto, pre m\u0148a predstavoval hotov\u00fd b\u00e1date\u013esk\u00fd raj. Zaznamenal som napr\u00edklad 120 m\u00fdtov, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161inou nikto predt\u00fdm\u00a0nepoznal, som vlastne autorom zbierky ich mytol\u00f3gie. Zachytil som tie\u017e ich p\u00f4vodn\u00e9 ritu\u00e1ly a\u00a0mnoho in\u00e9ho. Vracal som sa k\u00a0nim po\u010das rokov pravidelne v\u017edy na nieko\u013eko mesiacov a\u00a0chodievam k\u00a0nim dodnes.<\/p>\n
<\/p>\n
Zmenila sa ich situ\u00e1cia od \u010dias, ke\u010f ste ich ako \u0161tudent objavili a\u00a0nav\u0161t\u00edvili prv\u00fdkr\u00e1t? <\/strong><\/p>\nZmenila, preto\u017ee medzit\u00fdm skon\u010dila ob\u010dianska vojna v\u00a0Chiapase (\u0161t\u00e1t na juhov\u00fdchode Mexika), za\u010dali sa budova\u0165 cesty a\u00a0kde je asfaltka, tadia\u013e prich\u00e1dza civiliz\u00e1cia. Objavili ich cestovn\u00e9 kancel\u00e1rie, ktor\u00e9 k\u00a0nim za\u010dali vozi\u0165 turistov, z\u00e1rove\u0148 sa t\u00fdm otvorila cesta americk\u00fdm mision\u00e1rom, ktor\u00ed sa pon\u00e1h\u013eali Lacand\u00f3ncom ohl\u00e1si\u0165 Kristovu zves\u0165. Za\u010dali sa predbieha\u0165, ka\u017ed\u00e9 tri domy tam boli atakovan\u00e9 nejakou misiou inej cirkvi. Dnes tam vl\u00e1dne n\u00e1bo\u017eensk\u00fd chaos a\u00a0ostalo len zop\u00e1r \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tomu tlaku odolali. Stihol som zdokumentova\u0165 nielen ich p\u00f4vodn\u00fa zbo\u017enos\u0165, ale aj sp\u00f4sob, ak\u00fdm postupne zanik\u00e1. Na\u0161\u0165astie, aj po\u010das tohto procesu sa na\u0161lo zop\u00e1r starcov, ktor\u00ed mi rozpr\u00e1vali o\u00a0fascinuj\u00facich p\u00f4vodn\u00fdch zvykoch a\u00a0trad\u00edci\u00e1ch…<\/p>\n
<\/p>\n
Ktor\u00fd z\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch ritu\u00e1lov v\u00e1s oslovil najviac? <\/strong><\/p>\nJe ich stra\u0161ne ve\u013ea, po\u010das najv\u00fdznamnej\u0161ieho ritu\u00e1lu \u201ebalch\u00e9\u201c sa op\u00edjaj\u00fa kvasen\u00fdm n\u00e1pojom z\u00a0k\u00f4ry ist\u00e9ho stromu a\u00a0medu. Pri jeho v\u00fdroby odriekaj\u00fa zakl\u00ednadl\u00e1 a\u00a0potom ho obetuj\u00fa bohom. Ich bohovia s\u00fa hlinen\u00ed a\u00a0maj\u00fa otvoren\u00e9 \u00fasta, n\u00e1poj im teda nalievaj\u00fa do \u00fast a\u00a0op\u00edjaj\u00fa aj ich. V\u010faka n\u00e1poju vznik\u00e1 u\u00a0Lacand\u00f3ncov zmenen\u00fd stav vedomia a\u00a0maj\u00fa pocit, \u017ee s\u00fa na jednej komunika\u010dnej \u00farovni s\u00a0bo\u017esk\u00fdm svetom. Vtedy spievaj\u00fa ritu\u00e1lne piesne, rozpr\u00e1vaj\u00fa m\u00fdty a \u00e1no, s\u00fa pritom opit\u00ed a\u00a0hocikedy sa aj zvalia (smiech). D\u00e1 sa poveda\u0165, \u017ee ide o\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed opileck\u00fd ritu\u00e1l, ktor\u00fd kedysi v\u00a016. storo\u010d\u00ed zachytili aj \u0160panieli na Yucat\u00e1ne a\u00a0nesmierne ich pohor\u0161oval…<\/p>\n
Pokia\u013e ide o\u00a0m\u00fdty, najviac ma zaujali tie, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali kozmu, m\u00fdty o\u00a0tom, ako boli stvoren\u00ed prv\u00ed \u013eudia, ako vznikol tento svet, \u010do sa deje s\u00a0hviezdami… Z\u00a0m\u00fdtov som zostavil aj v\u00fdber pre deti a\u00a0niektor\u00e9 som vydal pre potomkov d\u00e1vnych indi\u00e1nov, aby poznali minulos\u0165 svojich predkov. Mexick\u00e9 ministerstvo \u0161kolstva zaradilo t\u00fato kni\u017eo\u010dku ako povinn\u00fa literat\u00faru na ich z\u00e1kladn\u00fdch \u0161kol\u00e1ch. Ako plynuli roky,\u00a0znalos\u0165 m\u00fdtov vymierala, znalci-starci zomreli a\u00a0mlad\u00ed o\u00a0nich u\u017e vcelku ni\u010d nevedeli, a\u00a0tak ma za\u010dali pova\u017eova\u0165 za znalca svojich trad\u00edci\u00ed… Moje vedomosti, z\u00e1znamy, dokument\u00e1ciu a\u00a0fotografie vn\u00edmaj\u00fa ako studnicu, z\u00a0ktorej dnes m\u00f4\u017eu \u010derpa\u0165 a\u00a0c\u00edtim, \u017ee si to v\u00e1\u017eia. Navy\u0161e, s\u013e\u00fabil som to miestnemu \u0161amanovi, ktor\u00e9ho deti nemaj\u00fa najmen\u0161\u00ed z\u00e1ujem \u0161\u00edri\u0165 trad\u00edcie \u010falej, a\u00a0tak do tohto posolstva zasv\u00e4til m\u0148a. Rob\u00edm to nielen pre vedeck\u00fd svet, ale aj pre samotn\u00fdch indi\u00e1nov. Po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch rokoch ma k\u00a0nim via\u017eu priate\u013estv\u00e1 a\u00a0v\u00e4zby r\u00f4zneho druhu. Chcem ich kult\u00fare pom\u00f4c\u0165 pre\u017ei\u0165.<\/p>\n
<\/p>\n
Prostredn\u00edctvom \u017eiv\u00fdch potomkov Mayov, ste sa vr\u00e1tili k\u00a0minulosti a\u00a0ustanovili v\u00e1s do \u010dela slovensk\u00fdch vykop\u00e1vok v\u00a0Guatemale. \u010co h\u013ead\u00e1te? <\/strong><\/p>\nK\u00fdm uprostred Lacand\u00f3ncov som \u017eil medzi posledn\u00fdmi z\u00a0Mayov, v\u010faka vykop\u00e1vkam spozn\u00e1vam t\u00fdch prv\u00fdch. Slovensk\u00fd archeologick\u00fd a\u00a0historick\u00fd in\u0161tit\u00fat (SAHI), ktor\u00fd vykop\u00e1vky organizuje, sa s\u00fastred\u00ed na po\u010diatky maysk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva a mayskej kult\u00fary. Pracujeme na vykop\u00e1vkach, ktor\u00e9 s\u00favisia so zrodom tejto civiliz\u00e1cie. Zis\u0165ujeme, kto bol komu podriaden\u00fd, ak\u00e1 tam fungovala \u00farove\u0148 \u0161t\u00e1tnej moci a podobne. Ako religionistu ma osobitne zauj\u00edmaj\u00fa\u00a0ritu\u00e1ly i\u00a0m\u00fdty, ktor\u00fdm Mayovia verili \u010di\u00a0ak\u00fa mali v\u00edziu kozmu, ktor\u00e9ho boli s\u00fa\u010das\u0165ou.<\/p>\n
<\/p>\n
Ako si vysvet\u013eujete, \u017ee maysk\u00e1 civiliz\u00e1cia v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0ostatn\u00fdmi opl\u00fdvala v\u00e4\u010d\u0161ou vyspelos\u0165ou?<\/strong><\/p>\n\u0164a\u017eko poveda\u0165, akou zhodou r\u00f4znych faktorov \u201evypukne\u201c nie\u010do podobn\u00e9 na tom \u010di onom mieste sveta. Ale mysl\u00edm si, \u017ee jednu z\u00a0najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch \u00faloh zohralo domestikovanie kukurice v\u00a0tejto z\u00f3ne. Kukurica bola prv\u00fdkr\u00e1t kultivovan\u00e1 v\u00a0Mexiku a\u00a0vlastne a\u017e \u00faroda kukurice, tekvice a\u00a0fazule vytvorila ide\u00e1lne podmienky pre vznik v\u00e4\u010d\u0161\u00edch aglomer\u00e1ci\u00ed s\u00a0ve\u013ekou koncentr\u00e1ciou \u013eud\u00ed a s\u00a0nov\u00fdmi soci\u00e1lnymi \u0161trukt\u00farami, ktor\u00e9 posunuli civiliz\u00e1ciu na vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148. A\u00a0to sa odohralo v\u00a0celej Mezoamerike. Zhodou okolnost\u00ed Mayovia vo ve\u013ekej miere rozvinuli urbanizmus a\u00a0za\u0161li tak \u010faleko azda preto, \u017ee od za\u010diatku stavali z\u00a0kame\u0148a, ktor\u00fd je tam \u013eahko dostupn\u00fd. Bolo a\u00a0st\u00e1le je ove\u013ea bezpe\u010dnej\u0161ie a\u00a0v\u00a0tropick\u00fdch hor\u00fa\u010dav\u00e1ch aj komfortnej\u0161ie postavi\u0165 stavbu z\u00a0kame\u0148a, ktor\u00fd tam le\u017e\u00ed skuto\u010dne v\u0161ade, ako napr\u00edklad z\u00a0dreva a l\u00edstia. Takto postupne vznikali kamenn\u00e9 mest\u00e1, pyram\u00eddy, vyna\u0161lo sa intenz\u00edvne po\u013enohospod\u00e1rstvo a\u00a0zrodilo sa tam \u010dosi, \u010do ve\u013emi pripom\u00edna Mezopot\u00e1miu alebo starovek\u00fd Egypt.<\/p>\n
<\/p>\n
Ktor\u00e9 historick\u00e9 zdroje s\u00fa pre v\u00fdskumn\u00edkov najzauj\u00edmavej\u0161ie? <\/strong><\/p>\nNajfascinuj\u00facej\u0161ie s\u00fa tie, ktor\u00e9 poch\u00e1dzaj\u00fa od samotn\u00fdch Mayov, zdroje, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa ich p\u00edsmo. Ak v\u010faka archeologick\u00fdm met\u00f3dam n\u00e1jdeme keramick\u00e9 \u00falomky – a\u00a0m\u00e1me ich u\u017e mo\u017eno 200.000 – mo\u017eno z\u00a0nich \u0161tatisticky z\u00edska\u0165 mno\u017estvo inform\u00e1ci\u00ed, no st\u00e1le sme iba v\u00a0rovine hrub\u00fdch rysov a\u00a0dohadov. Ale Mayovia mali aj svoje p\u00edsmo! Vedeli p\u00edsa\u0165 na papier (zachovali sa iba tri ich knihy), tesali do dreva, ktor\u00e9 zhnilo… na\u0161\u0165astie v\u0161ak tesali aj do kame\u0148a, ba ma\u013eovali a\u00a0p\u00edsali aj na keramiku. M\u00e1me stovky n\u00e1pisov na kameni a\u00a0keramike, a\u00a0tieto zdroje s\u00fa najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie. Nesta\u010d\u00ed iba objavi\u0165 d\u00e1vne mesto, preto\u017ee k\u00fdm nevieme ni\u010d o\u00a0jeho dejin\u00e1ch, nepozn\u00e1me jeho n\u00e1zov, nevieme, kto mu vl\u00e1dol – nevieme o\u00a0\u0148om ni\u010d. A\u00a0zrazu n\u00e1jdeme pop\u00edsan\u00fd kame\u0148, objav\u00edme st\u00e9lu (kamenn\u00fa p\u00edsomn\u00fa pamiatku) s mno\u017estvom z\u00e1znamov a\u00a0tam je v\u0161etko.<\/p>\n
<\/p>\n
(Cel\u00fd rozhovor n\u00e1jdete v septembrovom MIAU)<\/p>\n
<\/p>\n
Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n
foto Jozef Barinka,\u00a0arch\u00edv Milana Kov\u00e1\u010da<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Milana Kov\u00e1\u010da fascinovali Indi\u00e1ni u\u017e od detstva, najsk\u00f4r t\u00ed severoamerick\u00ed a nesk\u00f4r, ako dospieval, pos\u00faval sa \u010doraz viac smerom k\u00a0Latinskej Amerike. Mal preh\u013ead o\u00a0situ\u00e1cii s\u00fa\u010dasn\u00fdch domorod\u00fdch kme\u0148ov aj o\u00a0pozostatkoch d\u00e1vnych kult\u00far. Svojho \u010dasu ho zauj\u00edmala Kolumbia a\u00a0Peru, nesk\u00f4r sa zameral na star\u00e9 Mexiko a\u00a0Guatemalu – tam existovali civiliz\u00e1cie, ktor\u00e9 z\u00a0h\u013eadiska dej\u00edn dosiahli najviac. Pochopite\u013ene, […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":1561,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,33],"tags":[],"class_list":["post-1559","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-september-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1559","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1559"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1559\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1563,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1559\/revisions\/1563"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1561"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1559"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1559"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1559"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"Milan](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/09\/Milan-Kovac-3.jpg\")
<\/a><\/p>\n