<\/p>\n
Ma\u013eujeme. Rebr\u00edk v ob\u00fdva\u010dke, man\u017eel na rebr\u00edku, v hrnci kukurica, na terase mel\u00f3n, stovky sm\u00e4dn\u00fdch \u00f4s, stovky nepotrebn\u00fdch prepotrebn\u00fdch predmetov. Ke\u010f ma\u013eujete sami, v\u0161etko sa spomal\u00ed. Tu nie\u010do man\u017eel n\u00e1jde, pote\u0161\u00ed sa, polo\u017e\u00ed to na st\u00f4l, a ke\u010f to vyhod\u00edm, op\u00e4\u0165 to h\u013ead\u00e1, akoby sme to preukrutne potrebovali, hoci som si d\u00e1vno myslela, \u017ee r\u00e1roha je niekde na smetisku. Pod\u013ea m\u00f4jho mu\u017ea sa n\u00e1m v\u0161etko z\u00edde. Pod\u013ea m\u0148a z\u00edde z o\u010d\u00ed, z\u00edde z mysle. Pridali sa aj deti. Och g\u00e9ny!<\/p>\n
-Tat\u00f3, pozri, \u010do chce mama vyhodi\u0165!<\/p>\n
– Po\u010dkaj, po\u010dkaj, aj ty bude\u0161 nie\u010do chcie\u0165!<\/p>\n
– To chce\u0161 v\u00e1\u017ene vyhodi\u0165?<\/p>\n
– Nie, iba som \u017eartovala.<\/p>\n
A tak si tu \u017eartujem a ke\u010f ma nik nevid\u00ed, skr\u00fdvam na dno sm\u00e4dn\u00e9ho smetn\u00e9ho ko\u0161a papieriky, ceruzky, spinky, star\u00e9 nab\u00edja\u010dky, zo\u0161ity, z\u00e1pisn\u00edky, poh\u013eadnice a obaly. Ob\u010das si sadnem a nie\u010do pre\u010d\u00edtam.<\/p>\n
\u010casto dost\u00e1vam ot\u00e1zku: \u201ePani spisovate\u013eka, ako p\u00ed\u0161ete?\u201c<\/p>\n
Rob\u00edm si pozn\u00e1mky. Niekedy do mobilu, inokedy do pozn\u00e1mkov\u00e9ho bloku. Niekedy pozn\u00e1mky vyzeraj\u00fa takto: \u201eJa by som to vedyel, ale nev\u00edm… Rob\u00edm to pomaly, aj tak to rob\u00edm zle… V\u010dera pekne potichu pr\u0161alo…\u201d Do toho \u0161krtanec, machu\u013ea, dc\u00e9rina kresba, \u010fal\u0161ia polstrana ne\u010ditate\u013en\u00e9ho textu, \u010fal\u0161ie vety, ktor\u00e9 sa mi s odstupom \u010dasu zdaj\u00fa nezmyseln\u00e9 a nepou\u017eite\u013en\u00e9, rozm\u00fd\u0161\u013eam, pre\u010do som si ich zap\u00edsala.<\/p>\n
\u010casto si zapisujem, \u010do si \u013eudia rozpr\u00e1vaj\u00fa, \u010do za\u010dujem v autobuse, v robote, do toho si vyp\u00ed\u0161em nie\u010do z kni\u017eky, ktor\u00fa m\u00e1m pr\u00e1ve roz\u010d\u00edtan\u00fa, potom strat\u00edm notes a v papiernictve alebo v kn\u00edhkupectve si k\u00fapim \u010fal\u0161\u00ed.<\/p>\n
Ke\u010f ste spisovate\u013eom, va\u0161i zn\u00e1mi v\u00e1m \u010dasto kupuj\u00fa bloky a z\u00e1pisn\u00edky, na ktor\u00e9 m\u00e1m, mimochodom, slabos\u0165. Len na niektor\u00e9. Nem\u00e1m rada ve\u013ea obr\u00e1zkov, ale niektor\u00fdm v\u00fdznamnej\u0161\u00edm darcom obr\u00e1zky odp\u00fa\u0161\u0165am, m\u00e1m rada linajky aj \u0161tvor\u010deky. Do zo\u0161itov si rob\u00edm pozn\u00e1mky zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Odpredu, odzadu aj do stredu, pou\u017eit\u00fa pozn\u00e1mku \u0161krt\u00e1m, aby som ju dvakr\u00e1t niekde v texte nepou\u017eila. Aj tak sa mi to st\u00e1va, preto\u017ee si v\u0161etko pam\u00e4t\u00e1m. V\u00e4\u010d\u0161inou zapisujem cudzie odpo\u010dut\u00e9 rozhovory. Kv\u00f4li autenticite. V\u00e4\u010d\u0161ina spisovate\u013eov nevie p\u00edsa\u0165 rozhovory, ch\u00fdba im rytmus, pravos\u0165, r\u00fddzos\u0165, \u013eudsk\u00fd dych, huba, pokazen\u00e9, alebo opraven\u00e9 zuby, n\u00e1lada, miesto… To v\u0161etko mus\u00ed dobr\u00fd liter\u00e1rny rozhovor v sebe ma\u0165. To v\u0161etko v dobrom texte h\u013ead\u00e1m.<\/p>\n
V autobusoch s\u00fa v\u0161etci unaven\u00ed, id\u00fa od doktora, z pr\u00e1ce, z obchodov, naj\u010dastej\u0161ie sa \u017ealuj\u00fa. Na svet, na deti, na robotu, na to, ako ich neposl\u00fachaj\u00fa nohy, srdcia, \u017eal\u00fadky a ak\u00fd je okolit\u00fd svet k nim nespravodliv\u00fd. Niektor\u00e9 \u017ealovania s\u00fa nudn\u00e9, ale niekedy sa, najm\u00e4 mu\u017eom, daria hus\u00e1rske k\u00fasky a ja nesta\u010d\u00edm p\u00edsa\u0165. Vtedy p\u00ed\u0161em do mobilu pr\u00e1zdnu esemesku, ktor\u00fa uchov\u00e1vam tak, \u017ee ju niekomu po\u0161lem.<\/p>\n
– Idem do \u010castej, stra\u0161ne sa pon\u00e1h\u013eam, – hovor\u00ed mlad\u00fd chlap\u010disko do mobilu.<\/p>\n
– Najprv by sem sa mosel pon\u00e1hlat ja, a\u017e potom sa m\u00f3\u017ee\u0161 ty, – zakri\u010d\u00ed mu \u0161of\u00e9r cez uli\u010dku.<\/p>\n
V\u0161etci v autobuse sa smejeme, ja odosielam kamar\u00e1tke esemesku, a t\u00e1 mi telefonuje, lebo si mysl\u00ed, \u017ee mi presko\u010dilo.<\/p>\n
Takmer nikdy svoj pozn\u00e1mkov\u00fd blok nevyp\u00ed\u0161em a nevyhod\u00edm. Pot\u013akaj\u00fa sa po z\u00e1suvk\u00e1ch so v\u0161elijak\u00fdmi l\u00edsto\u010dkami a papierikmi, ke\u010f m\u00e1m rozroben\u00fd v\u00e4\u010d\u0161\u00ed text, v\u0161etky sa kamsi stratia a tie \u010do n\u00e1jdem s\u00fa \u00faplne, ale \u00faplne nepou\u017eite\u013en\u00e9. Stretnutie zo\u0161itov sa kon\u00e1, ke\u010f ma\u013eujeme. \u010co s hl\u00fapos\u0165ami? S\u00fadny \u010dlovek by si o mne myslel, \u017ee mi preskakuje, ke\u010f si zapisujem tak\u00e9 ta\u013eafatky, v duchu mu okam\u017eite namietam, \u017ee som spisovate\u013eka, moja pr\u00edsna mama pozer\u00e1 na m\u0148a z neba a hovor\u00ed, \u017ee aj spisovate\u013eky m\u00e1vaj\u00fa doma a v papieroch poriadok, liter\u00e1rny kritik kdesi vo mne namieta, \u017ee tieto rukou p\u00edsan\u00e9 texty nemaj\u00fa \u017eiadnu liter\u00e1rnu hodnotu, vad\u00ed sa s tou spisovate\u013ekou, \u010do tvrd\u00ed, \u017ee \u010do ke\u010f ich niekedy predsa len pou\u017eije, no a napokon zv\u00ed\u0165az\u00ed gazdin\u00e1, ktorou som tie\u017e – vyrazi\u0165, ak som ich neh\u013eadala a nepou\u017eila doteraz, je to ako so \u0161atami \u010do dlho nenos\u00edm – nebud\u00fa ch\u00fdba\u0165, ak ich vyhod\u00edme a k\u00fapime si (alebo nap\u00ed\u0161eme) nov\u00e9.<\/p>\n
Dobre lebo neb\u00e1rs. U\u017e vid\u00edm, ako si na ne so svojou konskou pam\u00e4\u0165ou spomeniem, aj na konkr\u00e9tny z\u00e1znam a chv\u00ed\u013eu, akur\u00e1t m\u00e1m pocit, \u017ee som nepresn\u00e1. (Rovnako ako s t\u00fdm\u00a0 chlapcom s\u00a0mobilom v \u010dastovskom autobuse.)<\/p>\n
V\u017edy, ke\u010f vyma\u013eujeme, premiestnime n\u00e1bytok. Toto sem, a toto tam, takto sme to e\u0161te nemali, hoci takto je to najlep\u0161ie aj najkraj\u0161ie. Samozrejme, \u017ee sme to takto aj takto aj inak u\u017e mali. N\u00e1bytok nemen\u00edm, men\u00edm len miesta, kde stoly a stoli\u010dky a v\u00e1\u013eanda stoja.<\/p>\n
Inak som tradicionalistka. M\u00e1m gau\u010d, na ktorom som sp\u00e1vala e\u0161te s mamou a m\u00f4j tato na \u0148om asi vyd\u00fdchol, gau\u010d, ktor\u00ed si moji rodi\u010dia k\u00fapili, ke\u010f sa nas\u0165ahovali hore nad mesto Modra do domu na kopci, do domu, ktor\u00fd projektoval sl\u00e1vny architekt Du\u0161an Jurkovi\u010d a nie je vyl\u00fa\u010den\u00e9, \u017ee nenavrhol aj n\u00e1\u0161 n\u00e1bytok, gau\u010d, st\u00f4l, stoli\u010dky a sekret\u00e1r. Ten n\u00e1bytok pozn\u00e1me, ten n\u00e1bytok n\u00e1s pozn\u00e1. Poznal aj mamu s tatom, ke\u010f boli mlad\u00ed a nemali m\u0148a ani sestru, ke\u010f si b\u00fdvali vysoko nad Modrou v dome na kopci, pod oknami sa im prech\u00e1dzali jelene a srnky, tato u\u010dil v hudobnej \u0161kole hru na lesn\u00fd roh a te\u00f3riu a st\u00e1val na terase a tr\u00fabil na hornu do okolit\u00fdch vinohradov.<\/p>\n
Zasp\u00e1vala som na tom gau\u010di hore vo vinohradoch s mamou, sp\u00e1vala som na \u0148om s mal\u00fdm synom aj dc\u00e9rou, \u0161ibovali sme ho po dome na kopci, \u0161ibujeme ho dolu v Modre u n\u00e1s doma.<\/p>\n
Sekret\u00e1r skr\u00fdval v sebe v\u017edy papiere a pozn\u00e1mky, lebo aj m\u00f4j tato bol spisovate\u013e… Niektor\u00e9 jeho si dodnes pam\u00e4t\u00e1m, mama ich v\u017edy iba premiest\u0148ovala, nikdy ich nevyhodila. Ke\u010f k n\u00e1m pri\u0161la niektor\u00e1 z mojich kamar\u00e1tok, ako sa len \u010dudovala, \u010do to ten m\u00f4j tatko stv\u00e1ra. Zapisova\u0165 si tak\u00e9 hl\u00faposti.<\/p>\n
Raz mi vravel, ako ho nav\u0161t\u00edvili vinohradn\u00edci z okolit\u00fdch vinohradov, priniesli f\u013ea\u0161ku v\u00edna, pri\u0161li sa pozdravi\u0165. K\u00fdm tato \u0161iel do kuchyne po poh\u00e1riky, jeden z nich nazrel do p\u00edsacieho stroja a pre\u010d\u00edtal si, \u010do otec p\u00edsal.<\/p>\n
– Ale vy tu p\u00ed\u0161ete dobr\u00e9 chmuloviny!<\/p>\n
N\u00e1\u0161 sekret\u00e1r teraz skr\u00fdva tie moje. Fotografie n\u00e1s so sestrou, ke\u010f sme boli mal\u00e9, vystriedali fotografie mojich det\u00ed, \u00fasmevy, pla\u010d, prv\u00fd de\u0148 v \u0161kole, v\u00fdlety, k\u00fapalisk\u00e1… V\u0161etko sa opakuje. Medzi svojimi vysved\u010deniami opatrujem mamine a babi\u010dkine, pribudli vysved\u010denia mojich det\u00ed, diplomy, zo\u0161ity… Jeden by sa tu\u0161\u00edm aj rozplakal.<\/p>\n
Ale nie, ma\u013eujeme, niet \u010dasu na slzy, treba to \u010d\u00edm sk\u00f4r ukon\u010di\u0165, uzavrie\u0165, zahna\u0165 mu\u017ea z rebr\u00edka, umy\u0165 dl\u00e1\u017eku a posadi\u0165 sa do kresla, \u010d\u00edta\u0165 si a nie\u010do h\u00e1dam aj p\u00edsa\u0165.<\/p>\n
\u010eal\u0161ou mojou slabos\u0165ou s\u00fa vt\u00e1\u010dence. Zbieram hrn\u010deky s vt\u00e1\u010dencami. Prv\u00fd som si kdesi k\u00fapila na pamiatku, nesk\u00f4r som drozdovi na\u0161la kamar\u00e1tku s\u00fdkorku a\u00a0odvtedy, ke\u010f vid\u00edm hrn\u010dek s vt\u00e1\u010dikom, mus\u00edm ho k\u00fapi\u0165, vyp\u00fdta\u0165 si, skr\u00e1tka, mus\u00edm ho ma\u0165, potrebujem ho. Za p\u00e1r rokov sa moja zbierka rozr\u00e1stla do celkom slu\u0161n\u00e9ho k\u0155d\u013ea, a tak putuje z police na policu, do skrine, na kas\u0148u, pomaly niet kam, v\u0161ade m\u00e1m hrnky s vt\u00e1\u010dikmi, v\u0161ade m\u00e1m sklenen\u00e9 alebo hlinen\u00e9 vt\u00e1\u010dky, dost\u00e1vam ich od kamar\u00e1tov rovnako ako tie z\u00e1pisn\u00edky, keby to v\u0161etko \u010dvirikalo, k\u0155kalo a \u010dip\u010dalo, nepo\u010duli by ste si vlastn\u00e9ho slova. Dom\u00e1ca pani v\u0161ak po\u010duje tich\u00fd hlas svojej pr\u00edsnej mamy z neba, utrie\u0165 prach, m\u00e1\u0161 ich ve\u013ea, zastav to… Mami, nejde to, nevyhod\u00edm a nem\u00e1m to kam da\u0165!<\/p>\n
Ma\u013eujeme, a tak aj vt\u00e1\u010dence na hrnkoch dostan\u00fa nov\u00e9 hniezda. Tie hlinen\u00e9 z \u010dasu na \u010das niekomu posuniem. Zbieram predsa hrn\u010deky, nie vt\u00e1\u010dence! S niektor\u00fdmi sa v\u0161ak nedok\u00e1\u017eem rozl\u00fa\u010di\u0165 podobne ako so \u0161atami, ktor\u00e9 d\u00e1vno nenos\u00edm, nikdy do nich neschudnem, alebo \u010do keby n\u00e1hodou… Tie \u0161aty si ma pam\u00e4taj\u00fa rovnako ako otcov a mamin star\u00fd n\u00e1bytok, ako staro\u017eitn\u00fd p\u00edsac\u00ed st\u00f4l od mamy, ktor\u00fd m\u00e1 ur\u010dite aj onakvej\u0161ie spomienky na \u010dasy, ke\u010f st\u00e1l v inej dom\u00e1cnosti, kde mo\u017eno tikali staro\u017eitn\u00e9 n\u00e1stenn\u00e9 hodiny a \u010das \u0161iel pomal\u0161ie. Nepoznala som \u013eud\u00ed, od ktor\u00fdch moja mama ten vyrez\u00e1van\u00fd st\u00f4l k\u00fapila. V\u00eddala som ho najsk\u00f4r u n\u00e1s doma a nesk\u00f4r som ho od mamy dostala. M\u00f4j spisovate\u013esk\u00fd st\u00f4l so zelenkav\u00fdm filcom, za ktor\u00fdm nep\u00ed\u0161em, ale nem\u00f4\u017eem ho nikomu da\u0165 ani preda\u0165, lebo je od mamy a pozn\u00e1me sa tak dlho, \u017ee si ni\u010d nemus\u00edme navz\u00e1jom vysvet\u013eova\u0165. Dom\u00e1ca pani je spisovate\u013eka a p\u00edsava v kuchyni za kuchynsk\u00fdm stolom po otcovi. Spomienky!<\/p>\n
Ma\u013eujeme po troch \u010di \u0161tyroch rokoch. Najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das trochu to tu pohn\u00fa\u0165. Pred \u0161tyrmi rokmi mala moja dc\u00e9ra p\u00e4\u0165, syn p\u00e4tn\u00e1s\u0165, e\u0161te \u017eila mama a… Ktovie, \u010do sa odohr\u00e1, k\u00fdm budeme ma\u013eova\u0165 znovu! Budeme? Budeme tak\u00ed ist\u00ed, alebo inak\u0161\u00ed? Kde budeme? \u010co moje vt\u00e1\u010dence?<\/p>\n
V\u010dera som si k\u00fapila dva kr\u00e1sne ru\u010dne ma\u013eovan\u00e9 obrusy s ru\u017ei\u010dkami. Ke\u010f bude v\u0161etko na mieste, natrh\u00e1m si v z\u00e1hrade kyticu a postav\u00edm ju na obrus s ru\u017eenkami. Zatia\u013e v\u0161ak na rebr\u00edku stoj\u00ed m\u00f4j mu\u017e, ja triedim z\u00e1pisn\u00edky, pren\u00e1\u0161am r\u00e1rohy a sn\u00edvam o poriadku, ktor\u00fd je v nedoh\u013eadne podobne ako t\u00e1 bud\u00faca ma\u013eovka. Upraceme niekedy? Mal\u00e1 ratuje objaven\u00fdch pandrl\u00e1\u010dkov, syn \u0161n\u00fary a bat\u00e9rie a kni\u017eky, man\u017eel v\u0161etko, najrad\u0161ej by si odlo\u017eil aj tie papiere po ma\u013eovke, ktor\u00e9 rozklad\u00e1me po zemi. A napokon pr\u00eddem ja s vedrom vody a v\u0161etko pouklad\u00e1m a poum\u00fdvam. Potom prinesiem kyticu, vzdychnem si a za\u010dnem h\u013eada\u0165 postr\u00e1can\u00e9 a vyhoden\u00e9 veci. Ur\u010dite mi v\u0161etko, \u010do vyhadzujem, bude ch\u00fdba\u0165.<\/p>\n
Zazvonili \u0161kolsk\u00e9 zvon\u010deky, \u0161koda, \u017ee do \u0161koly nechod\u00ed aj n\u00e1\u0161 pes. Najlep\u0161ie sa vyhadzuje, ke\u010f som sama doma.<\/p>\n
\u017del\u00e1m v\u00e1m pekn\u00fd september, va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Ma\u013eujeme. Rebr\u00edk v ob\u00fdva\u010dke, man\u017eel na rebr\u00edku, v hrnci kukurica, na terase mel\u00f3n, stovky sm\u00e4dn\u00fdch \u00f4s, stovky nepotrebn\u00fdch prepotrebn\u00fdch predmetov. Ke\u010f ma\u013eujete sami, v\u0161etko sa spomal\u00ed. Tu nie\u010do man\u017eel n\u00e1jde, pote\u0161\u00ed sa, polo\u017e\u00ed to na st\u00f4l, a ke\u010f to vyhod\u00edm, op\u00e4\u0165 to h\u013ead\u00e1, akoby sme to preukrutne potrebovali, hoci som si d\u00e1vno myslela, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,33],"tags":[],"class_list":["post-1565","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-september-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1565","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1565"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1565\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1568,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1565\/revisions\/1568"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1565"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1565"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1565"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}