<\/p>\n
Nap\u00edsala som kni\u017eku o Moyzesovom kvartete, ktor\u00e9 m\u00e1 \u0161tyridsa\u0165 rokov. Stano Mucha – prv\u00e9 husle, Franti\u0161ek T\u00f6r\u00f6k – druh\u00e9 husle, Alexander Lakato\u0161 – viola, J\u00e1n Sl\u00e1vik – violon\u010delo. Za\u010dali kdesi na konzervat\u00f3riu ako mlad\u00ed chlapci, hr\u00e1vali na vysokej \u0161kole, spolu si odsk\u00e1kali vo VUS-e vojnu a napokon hr\u00e1vali Slovenskej filharm\u00f3nii.<\/p>\n
Vedela by som sa rozhovori\u0165 aj o ich reperto\u00e1ri, to v\u0161ak prenech\u00e1m odborn\u00edkom, ja som sa pozhov\u00e1rala s \u010dlenmi Moyzesovho kvarteta, s ka\u017ed\u00fdm zvl\u00e1\u0161\u0165, s ka\u017ed\u00fdm z nich som urobila rozhovor, s ka\u017ed\u00fdm in\u00fd, mo\u017eno v inej t\u00f3nine. Viola, \u010delo a dvoje husl\u00ed… Stanko, Feri, \u0160ani a Janko… Ke\u010f boli vo VUS-e s hercom Milanom Bah\u00falom, ktor\u00fd recitoval, kri\u017eovali hore dolu republiku, ich predstavenia sa volali \u0160tyri plus jeden rovn\u00e1 sa kvarteto. Viackr\u00e1t som sa s nimi viezla v aute na koncert. Sedeli sme spolu na k\u00e1ve, alebo pili pivo po koncerte – \u0161tyria plus Verona rovn\u00e1 sa kvarteto, smiala som sa, to bude na\u0161a kni\u017eka.<\/p>\n
Nikdy som nevn\u00edmala hudbu ako \u010dist\u00fa z\u00e1bavu ako nesk\u00f4r v\u00e4\u010d\u0161ina mojich rovesn\u00edkov. Kum\u0161t som odjak\u017eiva brala v\u00e1\u017ene a \u010doskoro som pochopila, \u017ee hudba, a nielen v\u00e1\u017ena, je nie\u010d\u00edm \u201ev\u00e1\u017enym\u201c, sveton\u00e1zorom, filozofiou, \u00falohou na cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n
Keby som o Moyzesovcoch nakr\u00facala film, tu by mohol by\u0165 detailn\u00fd z\u00e1ber na jednotliv\u00fdch \u010dlenov, hudba a jej interpret\u00e1cia je aj pohyb, kr\u00e1sne pohybuj\u00fa rukami, huslisti maj\u00fa pod bradou, kde si opieraj\u00fa husle, sotva vidite\u013en\u00fa jazvu, aj violisti, hocikedy si medzi n\u00e1stroj a bradu d\u00e1vaj\u00fa vreckovku a \u010delisti vraj maj\u00fa rozkro\u010den\u00e9 nohy, op\u00e4\u0165 hudba, teraz treb\u00e1rs jeho veli\u010denstvo Moyzes, alebo Bella, aby sme zostali na Slovensku, je to p\u00f4sobiv\u00e9.<\/p>\n
Moyzesovo kvarteto je na p\u00f3diu ako ak\u00fdsi profesion\u00e1lne pripraven\u00fd n\u00e1rodno-sl\u00e1vov\u00fd extrakt, teda ak niekto pije iba dobr\u00e9 n\u00e1poje\u00a0a znesie ich v takej koncentr\u00e1cii ako pilulka, ktor\u00fa by mali poda\u0165 n\u00e1rodu, lebo sa vie, \u017ee je to pre jeho dobr\u00e9 zdravie, rovnako ako je dobr\u00e9 pre dobr\u00e9 \u201ezdravie\u201c umeleck\u00e9ho s\u00faboru, aby sa o \u0148om hovorilo.<\/p>\n
Umenie zav\u0161e akoby vedelo zastavi\u0165 \u010das. A ten z \u010dasu na \u010das treba zastavi\u0165, aby veci neprech\u00e1dzali iba nen\u00e1padne kdesi dostratena, aby sa systematicky bojovalo proti rozmaz\u00e1vaniu a zneur\u010ditovaniu.<\/p>\n
O hudbe treba aj hovori\u0165, aj o jej interpretoch, aby si ka\u017ed\u00fd dobre v\u0161imol a zapam\u00e4tal, podobne ako ke\u010f sa na \u0161kole u\u010d\u00ed literat\u00fara, objekt\u00edvny aspekt \u00fa\u017easn\u00e9ho vyp\u00e4tia skladate\u013ea, interpretov aj posluch\u00e1\u010dov v ten jeden jedin\u00fd okamih v tom \u010dase, na koncerte, ktor\u00fd \u00a0by bol \u00a0hoci aj slovami zaznamenan\u00fd do slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho kvantov\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da – do mysle tis\u00edcov Slov\u00e1kov.<\/p>\n
Uvedomila som si, \u017ee ke\u010f m\u00e1 \u010dlovek siln\u00fd a\u00a0dobr\u00fd z\u00e1\u017eitok, je to d\u00f4le\u017eit\u00e9, dokonca zdrav\u00e9 pre \u017eivot, ako vitam\u00edny, stretnutie s hudbou aj s\u00a0\u013eu\u010fmi, a \u017ee nev\u0161edn\u00fd z\u00e1\u017eitok s\u00a0hudbou aj \u013eu\u010fmi by sa mali z\u00a0\u010dasu na \u010das udia\u0165, aby \u010dlovek mohol na ich pozad\u00ed odznovu zadefinova\u0165 s\u00e1m seba a\u00a0by\u0165 in\u00fd, nielen tak\u00fd, ak\u00fd je v\u00a0o\u010diach t\u00fdch, \u010do sa s\u00a0n\u00edm denno-denne stret\u00e1vaj\u00fa. Stretnutie s\u00a0dobrou hudbou je k\u00a0tomu \u201eznovuzadefinovaniu\u201c dobrou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou.<\/p>\n
Hudobn\u00fd skladate\u013e Ilja Zeljenka vravieval, \u017ee skladate\u013e je ako architekt, ktor\u00fd dom navrhne, muzikanti ho postavia a\u00a0zastre\u0161\u00ed a\u00a0zad\u00fdcha ho posluch\u00e1\u010d. H\u00e1dam som bola dobr\u00e1 posluch\u00e1\u010dka. V\u00a0domoch, ak\u00e9 stavaj\u00fa Moyzesovci, by som rada b\u00fdvala. Prv\u00e9 stretnutia s hudbou za\u017eije die\u0165a oby\u010dajne doma, v kostole alebo v hudobnej \u0161kole. Ak sa ned\u00e1, bude cvi\u010di\u0165, nau\u010d\u00ed sa hra\u0165 a mo\u017eno sa z neho stane koncertn\u00fd umelec. V komornom telese je to ako v man\u017eelstve. Mus\u00edte sa prisp\u00f4sobova\u0165 a trochu sa nesmiete da\u0165. Preto sme za\u010dali doma, pri tatovi a mame, spomenieme si aj na prv\u00fa cestu do hudobnej \u0161koly, na to, ako cvi\u010dievali, k\u00fdm ich kamar\u00e1ti hr\u00e1vali futbal, alebo nah\u00e1\u0148ali diev\u010dat\u00e1.<\/p>\n
Violon\u010delista J\u00e1n Sl\u00e1vik m\u00e1 korene v Modre. Mo\u017eno aj preto sa u n\u00e1s v Modre kon\u00e1 ka\u017ed\u00fd rok Komorn\u00fd festival v\u00e1\u017enej hudby venovan\u00fd v\u017edy jednej osobnosti slovenskej v\u00e1\u017enej hudby. Ist\u00fd \u010das Modra Moyzesovcov \u201ezastre\u0161ovala\u201c. Skoro by sa dalo poveda\u0165, \u017ee na Moyzesovcov m\u00e1me my v Modre slabos\u0165, a ja sa trochu c\u00edtim ako ich pr\u00edbuzn\u00e1.<\/p>\n
\u010casto som o hudbe po\u010d\u00favala od otca Vinca \u0160ikulu, ktor\u00fd poch\u00e1dzal z dvan\u00e1stich det\u00ed, ale najm\u00e4 z muzik\u00e1lnej aj muzikantskej rodiny. Vy\u0161tudoval \u0160t\u00e1tne konzervat\u00f3rium v Bratislave, u\u010dil v Modre na hudobnej \u0161kole a ako organista hr\u00e1val niekedy v kostole. Najstar\u0161ieho otcovho brata Lojza nevzali do vojenskej pos\u00e1dkovej hudby, lebo mu ch\u00fdbalo zop\u00e1r centimetrov. Nesk\u00f4r v Podbrezovej pri \u017eeleziar\u0148ach, v ktor\u00fdch cel\u00fd \u017eivot pracoval, zalo\u017eil orchester, bol jeho dirigentom, kapeln\u00edkom a nesk\u00f4r hr\u00e1val v\u00a0dychovke na klarinet (rovnako m\u00f4j dedo, Alexin \u0160ikula). Brat Karol \u0160ikula p\u00f4sobil v orchestri banskobystrick\u00e9ho divadla na hoboj a nesk\u00f4r ako pedag\u00f3g na umeleckej \u0161kole. Popritom prepisoval partit\u00fary, a ke\u010f som ho spomenula pred Iljom Zeljenkom, vravel, \u017ee bol z \u013eud\u00ed, ktor\u00ed prepisovali partit\u00fary, najpozornej\u0161\u00ed. Viacer\u00ed jeho \u017eiaci z\u00edskali ocenenia aj vo svete. Mlad\u0161\u00ed brat Vilo hr\u00e1val v orchestri na Novej sc\u00e9ne. H\u00e1dam niet muzikanta, ktor\u00fd by si na\u0148ho nepam\u00e4tal. Vilo bol multiin\u0161trumentalista, najvesel\u0161\u00ed zo \u0160ikulovcov, herec, spev\u00e1k, spisovate\u013e, ale inak – lesn\u00fd roh ako m\u00f4j otec. Najmlad\u0161\u00ed brat Alexander vydal kni\u017eku s n\u00e1zvom Husle. Cel\u00fd \u017eivot u\u010dil psychol\u00f3giu na pedagogickej \u0161kole v Modre a hr\u00e1val v dychovk\u00e1ch. \u0160a\u0148o svedomito cvi\u010dil: Vie\u0161, mus\u00ed\u0161 cvi\u010di\u0165 ka\u017ed\u00fd de\u0148, aj vydr\u017eiava\u0165 t\u00f3ny, lebo niekedy ani nemus\u00ed\u0161 hra\u0165 s\u00f3lo, s\u00f3lom m\u00f4\u017ee by\u0165 aj jeden t\u00f3n, a tak\u00e9 s\u00f3lo sa od teba o\u010dak\u00e1va mo\u017eno len jedin\u00fd raz v \u017eivote, ale ke\u010f ho pokaz\u00ed\u0161 a zahr\u00e1\u0161 ten svoj jeden jedin\u00fd t\u00f3n zle, je to akoby si si pokazil cel\u00fd \u017eivot.<\/p>\n
Na koncerty som chodievala s tatkom Vincom a nesk\u00f4r s Iljom Zeljenkom, na\u0161\u00edm modransk\u00fdm susedom to\u0165 cez kopec. V umeleckej \u0161kole som nedokon\u010dila hru na klav\u00edr ani na lesn\u00fd roh, hoci si s n\u00edm z \u010dasu na \u010das \u201epod\u00e1vam prsty\u201c.<\/p>\n
Cel\u00e1 moja rodina, v\u0161etky u\u010dite\u013eky klav\u00edra, ktor\u00e9 ma mali kedysi \u201e\u010des\u0165\u201c po\u010du\u0165, v\u0161etci asi robia v nebi kotrmelce, ke\u010f stoj\u00edm s Moyzesovcami na p\u00f3diu a \u010d\u00edtam \u00faryvky z na\u0161ej kni\u017eky. Najhor\u0161ia \u017eia\u010dka modranskej hudobnej \u0161koly a najlep\u0161ie slovensk\u00e9 komorn\u00e9 hudobn\u00e9 teleso! Mozyesovci maj\u00fa niekedy k tej svojej \u0161tyridsiatke oble\u010den\u00e9 rovnak\u00e9 tri\u010dk\u00e1 XLMK. Ke\u010f sa klaniame, smejem sa, \u017ee jedin\u00e1 XL som medzi nimi ja!<\/p>\n
Keby ste im n\u00e1hodou chceli zavin\u0161ova\u0165, muzikanti oslavuj\u00fa, ako inak, koncertami. Alebo si pustite jednu z ich nahr\u00e1vok. Na okt\u00f3brov\u00e9 popoludnie vynikaj\u00faca hudba… \u00a0Va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Nap\u00edsala som kni\u017eku o Moyzesovom kvartete, ktor\u00e9 m\u00e1 \u0161tyridsa\u0165 rokov. Stano Mucha – prv\u00e9 husle, Franti\u0161ek T\u00f6r\u00f6k – druh\u00e9 husle, Alexander Lakato\u0161 – viola, J\u00e1n Sl\u00e1vik – violon\u010delo. Za\u010dali kdesi na konzervat\u00f3riu ako mlad\u00ed chlapci, hr\u00e1vali na vysokej \u0161kole, spolu si odsk\u00e1kali vo VUS-e vojnu a napokon hr\u00e1vali Slovenskej filharm\u00f3nii. Vedela by som sa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,34],"tags":[],"class_list":["post-1726","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1726","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1726"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1726\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1729,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1726\/revisions\/1729"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1726"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1726"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1726"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}