{"id":1873,"date":"2015-11-05T09:52:02","date_gmt":"2015-11-05T07:52:02","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=1873"},"modified":"2015-11-05T09:52:51","modified_gmt":"2015-11-05T07:52:51","slug":"martin-repka-povolanie-som-neriesil-bolo-mi-dane","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/martin-repka-povolanie-som-neriesil-bolo-mi-dane\/","title":{"rendered":"Martin Repka – Povolanie som nerie\u0161il, bolo mi dan\u00e9"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

U\u017e v ranom detstve sa preh\u00e1\u0148al na bicykli s namontovanou videokamerou. Ako jeden\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd zasadol do poroty detsk\u00e9ho filmov\u00e9ho festivalu. Jeho celove\u010dern\u00fd debut N\u00e1vrat bocianov bol za Slovensko nominovan\u00fd na Oskara. Martin Repka, filmov\u00fd re\u017eis\u00e9r, ktor\u00fd o sebe hovor\u00ed, \u017ee mu v hrudi bij\u00fa dve srdcia – jedno nemeck\u00e9 a jedno slovensk\u00e9.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Va\u0161a mama je prekladate\u013eka, otec b\u00e1snik, vy ste v \u0161kole zrejme nemali probl\u00e9my so slohmi…<\/strong><\/p>\n

Jazyky boli na \u0161kole moje slab\u0161ie predmety, hlavne pravopis. V\u0161etko je ot\u00e1zka zvyku, trpezlivosti alebo aj nad\u0161enia. Po maturite som sa ve\u013ea stretal s nem\u010dinou aj angli\u010dtinou, a ke\u010f\u017ee som tie jazyky st\u00e1le pou\u017e\u00edval, zdokonalil som sa v nich. Dnes \u017eijem a pracujem v nem\u010dine, sloven\u010dine aj angli\u010dtine, ka\u017ed\u00fd jazyk m\u00e1 ale pre m\u0148a odli\u0161n\u00fa funkciu. Sloven\u010dina je pod\u013ea m\u0148a \u00fa\u017easn\u00fd jazyk na rozpr\u00e1vanie rozpr\u00e1vok, nem\u010dina zasa na filozofovanie a angli\u010dtina na obchodovanie a mana\u017eovanie.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"martin<\/a>B\u00e1sne ste nikdy nep\u00edsali?<\/strong><\/p>\n

Nie, ale sna\u017e\u00edm sa p\u00edsa\u0165 pr\u00edbehy – scen\u00e1re, a\u00a0to rob\u00edm ve\u013emi r\u00e1d, lebo m\u00e1m potrebu rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbehy a d\u00e1va\u0165 \u010falej to, \u010do v sebe nos\u00edm. Na za\u010diatku som pova\u017eoval scen\u00e1r len za nutnos\u0165, ktor\u00fa som mo\u017eno \u010diasto\u010dne aj podcenil, ale \u017eivot ma nau\u010dil, \u017ee scen\u00e1r je ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00fd, ba k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd, bez dobr\u00e9ho scen\u00e1ra neviete urobi\u0165 dobr\u00fd film. Niekedy sa mi dokonca zd\u00e1, \u017ee p\u00edsa\u0165 scen\u00e1r je\u0165a\u017e\u0161ie, ne\u017e p\u00edsa\u0165 rom\u00e1n. Scen\u00e1r m\u00e1 ve\u013ea obmedzen\u00ed, lebo ve\u013ea vec\u00ed, ktor\u00e9 mo\u017eno op\u00edsa\u0165 slovami, sa ned\u00e1 vyjadri\u0165 na pl\u00e1tne. Napr\u00edklad v knihe nap\u00ed\u0161ete, \u017ee sa hlavn\u00fd protagonista c\u00edti zle, ale v scen\u00e1ri to tak nem\u00f4\u017ee by\u0165. Pocity mus\u00edte vyjadri\u0165 obrazmi alebo zvukmi. A takisto aj \u010dasov\u00e9 obmedzenie – pr\u00edbeh treba porozpr\u00e1va\u0165 v 90 min\u00fatach, tak\u017ee mus\u00edte ve\u013emi dobre zv\u00e1\u017ei\u0165, \u010do tam m\u00f4\u017ee by\u0165 a\u00a0\u010do nie.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00e1\u0161 otec Peter Repka zalo\u017eil v roku 1963 spolo\u010dne s Ivanom \u0160trpkom a Ivanom Lau\u010d\u00edkom b\u00e1snick\u00fa skupinu Osamel\u00ed be\u017eci. Pokra\u010dovali kontakty tejto skupiny aj po otcovom odchode zo Slovenska? <\/strong><\/p>\n

Zvykne sa p\u00edsa\u0165, \u017ee otec emigroval, ale nie je to tak, on sa do Nemecka o\u017eenil. Po\u010das novin\u00e1rskej cesty sa v Taliansku zozn\u00e1mil s mojou mamou, ktor\u00e1 v\u017edy mala sklony k jazykom. Ke\u010f\u017ee t\u00fa\u017eila nau\u010di\u0165 sa po slovensky, pri\u0161la na polroka \u0161tudova\u0165 do Bratislavy. Zobrali sa v roku 1972, sob\u00e1\u0161il ich Tonko Srholec v Blument\u00e1li. Keby sa brali v Taliansku alebo Nemecku, tak by to komunisti nemuseli akceptova\u0165. Sob\u00e1\u0161 na Slovensku v\u0161ak bol pr\u00e1voplatn\u00fd a oni nemohli otcovi zak\u00e1za\u0165 od\u00eds\u0165 z krajiny. Mohli sme tie\u017e cestova\u0165 do \u010ceskoslovenska, po\u010das komunizmu sme tam chodili pravidelne, v\u00e4\u010d\u0161inou dvakr\u00e1t do roka – na letn\u00e9 \u010di ve\u013ekono\u010dn\u00e9 pr\u00e1zdniny alebo na Vianoce. Od mala som chodil do Bratislavy, do Vysok\u00fdch Tatier, kde \u017eije m\u00f4j str\u00fdko, ve\u013eakr\u00e1t sme nav\u0161t\u00edvili rodinu Ivana Lau\u010d\u00edka v Mikul\u00e1\u0161i a takisto sme sa stret\u00e1vali aj s Ivanom \u0160trpkom v Bratislave. Boli ako na\u0161a rodina, m\u00e1m na to ve\u013emi kr\u00e1sne spomienky. Okrem toho si otec s\u00a0nimi st\u00e1le p\u00edsal, bolo jedno, \u010di bol, alebo u\u017e nebol komunizmus… Syst\u00e9m nezmenil ich vz\u0165ahy, ich priate\u013estvo. Chyst\u00e1m sa urobi\u0165 dokument\u00e1rny film o tejto trojici, v ktorom by som chcel zobrazi\u0165 z\u00e1zrak ich priate\u013estva. Ve\u013emi v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho priate\u013estva, preto\u017ee sa po\u010das 50 rokov v\u00f4bec nezmenilo.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kedy ste si po prv\u00fdkr\u00e1t uvedomili rozdiel medzi Z\u00e1padom a V\u00fdchodom?<\/strong><\/p>\n

V\u017edy, ke\u010f sme pre\u0161li z Rak\u00faska cez hranice, zdalo sa mi, akoby zmizli farby. Bratislava, na rozdiel od s\u00fa\u010dasnosti, ke\u010f je pestrofarebn\u00e1 a rozkvitnut\u00e1, bola vtedy \u0161ediv\u00e1. Ako by som z farebn\u00e9ho filmu pre\u0161iel do \u010dierno-bieleho. Mo\u017eno som to vtedy nevn\u00edmal negat\u00edvne, lebo die\u0165a\u0165u sa v\u0161etko zd\u00e1 zauj\u00edmav\u00e9 a pozit\u00edvne, ale uvedomoval som si to. Na Bernol\u00e1kovej ulici, kde \u017eili star\u00ed rodi\u010dia, sa vtedy e\u0161te k\u00farilo uhl\u00edm, na uliciach boli ve\u013ek\u00e9 kopy uhlia, asi aj z toho bolo v\u0161etko tak\u00e9 \u0161ediv\u00e9.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"martin<\/a>Vrav\u00edte, \u017ee sloven\u010dina sa hod\u00ed na rozpr\u00e1vanie rozpr\u00e1vok. Na ak\u00fdch rozpr\u00e1vkach ste odr\u00e1stli?<\/strong><\/p>\n

Verejnopr\u00e1vna telev\u00edzia v Nemecku robila ve\u013eakoprodukcie so socialistick\u00fdm \u010ceskoslovenskom. Za v\u0161etky tie \u00fa\u017easn\u00e9 detsk\u00e9 programy spomeniem aspo\u0148 Arabelu \u010di P\u00e1na Taua… My sme ich mohli pozera\u0165 v nemeckej telev\u00edzii s\u00edce snemeck\u00fdm dabingom, ale boli to \u010desk\u00e9 a slovensk\u00e9 rozpr\u00e1vky a ja som za ne nesmierne v\u010fa\u010dn\u00fd, lebo mali kvalitn\u00fa hudbu a kvalitn\u00e9 hereck\u00e9 obsadenie, remeselne v\u00fdborne uroben\u00e9. V spolupr\u00e1ci so \u0160v\u00e9dskom zasa vznikli vynikaj\u00face detsk\u00e9 seri\u00e1ly na mot\u00edvy kn\u00edh Astrid Lindgrenovej. Dnes je bieda, \u010do sa vyr\u00e1ba pre deti. Pozer\u00e1 sa len na to, ako sa d\u00e1 \u010do najlacnej\u0161ie vyrobi\u0165 nejak\u00fd program a\u00a0ako ho maxim\u00e1lne zu\u017eitkova\u0165…<\/p>\n

 <\/p>\n

Vedeli ste u\u017e v\u00a0detstve, \u017ee chcete st\u00e1\u0165 za kamerou? <\/strong><\/p>\n

S filmovan\u00edm som za\u010dal skoro. Otec po\u017ei\u010dal prv\u00e9 videokamery, ke\u010f som mal 7 – 8 rokov, s bratom sme ich montovali na bicykle, v\u0161elijako sme experimentovali a potom sme strihali film na dvoch videorekord\u00e9roch. Bol som tie\u017e v skupinke, \u010do robila kurz vo filmovom m\u00fazeu, nakr\u00facali sme nem\u00e9 filmy. V\u0161imla si n\u00e1s riadite\u013eka detsk\u00e9ho filmov\u00e9ho festivalu vo Frankfurte nad Mohanom, a tak som sa ako 11-ro\u010dn\u00fd ocitol v porote tohto festivalu. Jednu \u010das\u0165 tvorila detsk\u00e1 porota a druh\u00fa dospel\u00e1cka, v\u00a0ktorej zasadali profesion\u00e1lni film\u00e1ri. U\u017e vtedy som mal mo\u017enos\u0165 vidie\u0165 kvalitn\u00e9 filmy, pr\u00edbehy z Ir\u00e1nu a podobn\u00fdch kraj\u00edn, ktor\u00e9 sa \u0165a\u017eko dost\u00e1vaj\u00fa do distrib\u00facie. Pam\u00e4t\u00e1m si, ako sme bojovali proti t\u00fdm profesion\u00e1lom, ktor\u00ed chceli da\u0165 cenu nemeck\u00e9mu filmu. Tak sme im povedali, \u017ee je to iba z protekcie, lebo je to nemeck\u00fd festival a dosiahli sme aspo\u0148 to, \u017ee ten film, \u010do sa p\u00e1\u010dil n\u00e1m, detskej porote, dostal \u010destn\u00e9 uznanie.<\/p>\n

 <\/p>\n

Pre\u010do ste sa rozhodli \u0161tudova\u0165 na Filmovej a telev\u00edznej fakulte V\u0160MU v Bratislave?<\/strong><\/p>\n

Odmali\u010dka som chodil na Slovensko, poznal som a obdivoval v\u00fdchodoeur\u00f3psku tvorbu – po\u013esk\u00fdch film\u00e1rov ako Kie\u015blowski, Wajda alebo z \u010ceskoslovenska – Formana, Han\u00e1ka, Havettu a \u010fal\u0161\u00edch. Nov\u00e1 vlna v 70. rokoch vyprodukovala \u00fa\u017easn\u00e9 kinematografick\u00e9 diela. Okrem toho sa mi p\u00e1\u010dil koncept v\u00fdchodoeur\u00f3pskych filmov\u00fdch \u0161k\u00f4l, kde sa \u0161t\u00fadium od za\u010diatku del\u00ed po profesi\u00e1ch: r\u00e9\u017eia, kamera, produkcia, strih. V nemecky hovoriacich krajin\u00e1ch sa najprv \u0161tuduje v\u0161etko a a\u017e potom sa \u0161pecializuje. Ja som od za\u010diatku vedel, \u017ee chcem robi\u0165 r\u00e9\u017eiu, syst\u00e9m vo v\u00fdchodnej Eur\u00f3pe mi osobne vyhovoval viac. A tie\u017e som chcel viac spozna\u0165 Slovensko, rodn\u00fa krajinu otca, odkia\u013e poch\u00e1dza polovica mojej rodiny. No a napokon zohrala \u00falohu e\u0161te aj rovina politick\u00e1. Vyr\u00e1stol som v Z\u00e1padnom Nemecku, kde bol akoby odjak\u017eiva pri moci Helmuth Kohl, a to bolo hrozne nudn\u00e9. Zo zjednotenia Nemecka boli \u013eudia na Z\u00e1pade sk\u00f4r otr\u00e1ven\u00ed alebo videli len probl\u00e9my. Intenz\u00edvne som pre\u017e\u00edval, \u010do sa deje na Slovensku a\u00a0v \u010cech\u00e1ch, hovoril som si wau!, to je \u00fa\u017easn\u00e9, to je z\u00e1zrak! Cez na\u0161u ob\u00fdva\u010dku prech\u00e1dzali \u013eudia z VPN, ke\u010f sa mohlo cestova\u0165, pri\u0161li mnoh\u00ed k n\u00e1m, bolo to fantastick\u00e9!<\/p>\n

 <\/p>\n

Potom v\u0161ak pri\u0161lo rozdelenie \u010ceskoslovenska. Ako ste na\u0148 reagovali? \u00a0<\/strong><\/p>\n

Hovoril som si, \u017ee je to jedine\u010dn\u00e1 \u0161anca by\u0165 pri zrode akoby novej krajiny a sledova\u0165, \u010do sa deje. A nebol som sklaman\u00fd. Ke\u010f som pri\u0161iel na Slovensko \u0161tudova\u0165, v obdob\u00ed najtvrd\u0161ieho me\u010diarizmu, demon\u0161trovali sme pred parlamentom, policajti zbili na\u0161ich kolegov \u0161tudentov, nebolo na v\u00fdplaty u\u010dite\u013eom… V\u0160MU bola na \u010diernej listine vl\u00e1dy, robili proti nej v\u0161etko mo\u017en\u00e9, ale pre\u017eili sme a pr\u00e1ve vtedy na na\u0161ej \u0161kole vznikli aj v\u00fdborn\u00e9 filmy. C\u00edtil som tam siln\u00fa energiu a\u00a0bol som jej s\u00fa\u010das\u0165ou. Keby som \u0161tudoval v Nemecku, mo\u017eno by som mal viac technick\u00fdch mo\u017enost\u00ed, viac financi\u00ed, lep\u0161\u00edch kontaktov a v\u00e4\u010d\u0161\u00ed potenci\u00e1l zarobi\u0165 peniaze, ale ur\u010dite by som neza\u017eil tak\u00fa vzru\u0161uj\u00facu dobu ako na Slovensku. Bol som tam doslova hoden\u00fd do vody, \u0161kola nemohla skoro ni\u010d poskytn\u00fa\u0165, nato\u010di\u0165 film z\u00e1viselo od vlastnej \u0161ikovnosti, \u010do si dok\u00e1\u017eeme vybavi\u0165. M\u00e1m z t\u00fdch \u010dias z\u00e1\u017eitky, na ktor\u00e9 nikdy nezabudnem. Dnes je v\u0161etko inak, je to u\u017e in\u00e1 krajina, in\u00fd svet…<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako ste sa zozn\u00e1mili s man\u017eelkou, \u00edre\u010ditou Slovenkou z Detvy? <\/strong><\/p>\n

To u\u017e som vedel, \u017ee chcem zo Slovenska od\u00eds\u0165, a tak som si hovoril, \u017ee sa nebudem viaza\u0165 na \u017eiadnu Slovenku, ktor\u00e1 bude chce zosta\u0165 doma. A vtedy sa ma jedna kamar\u00e1tka op\u00fdtala: A \u010do ak stretne\u0161 Slovenku, ktor\u00e1 tie\u017e nechce \u017ei\u0165 na Slovensku? Tak\u00e1to mo\u017enos\u0165 mi v\u00f4bec nenapadla, lebo zo sk\u00fasenosti mi Slov\u00e1ci pripadali stra\u0161ne zameran\u00ed na svoju krajinu, akoby pri hraniciach kon\u010dil svet. Vyrastal som v\u00a0kozmopolitnom Frankfurte nad Mohanom, pre m\u0148a hranice vlastne ani neexistuj\u00fa… No a potom som stretol Elenu, ktor\u00e1 \u0161tudovala filozofiu a dejiny umenia a dostala \u0161tipendium pre zahrani\u010dn\u00fdch \u0161tudentov od indon\u00e9zskej vl\u00e1dy. Pr\u00e1ve sa chystala od\u00eds\u0165 do Indon\u00e9zie a sp\u00fdtala sa ma, \u010di nechcem pr\u00eds\u0165 za \u0148ou na Sumatru. Ona to mo\u017eno povedala len tak, ale ja som to zobral v\u00e1\u017ene. (smiech) Tri mesiace sme cestovali po Indon\u00e9zii, navz\u00e1jom sme sa spozn\u00e1vali a sp\u00e4\u0165 sme sa vr\u00e1tili u\u017e ako p\u00e1r.<\/p>\n

 <\/p>\n

Man\u017eelka je zanieten\u00e1 folkloristka, ale venuje sa aj indick\u00e9mu tancu. Trochu zvl\u00e1\u0161tna kombin\u00e1cia…<\/strong><\/p>\n

Ela st\u00e1le robila nie\u010do s tancom, \u00fa\u010dinkovala v mnoh\u00fdch folkl\u00f3rnych s\u00faboroch, sk\u00fa\u0161ala r\u00f4zne tane\u010dn\u00e9 \u0161t\u00fdly, robila si \u0161kolu, aby mohla u\u010di\u0165 tanec. Ke\u010f \u017eila v Anglicku, na\u0161la si u\u010dite\u013eku klasick\u00e9ho indick\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, a to ju \u00faplne pohltilo. Aj v Indon\u00e9zii sa popri \u0161t\u00fadiu u\u010dila indon\u00e9zske tance. Je to u\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov… Dnes spolupracuje na r\u00f4znych produkci\u00e1ch s tane\u010dn\u00edkmi vo Viedni. Mne sa celkovo v umen\u00ed p\u00e1\u010di, ke\u010f \u010dlovek rob\u00ed nie\u010do s nad\u0161en\u00edm a rados\u0165ou, ke\u010f sa dok\u00e1\u017ee do toho vlo\u017ei\u0165, dok\u00e1\u017ee to pre\u017e\u00edva\u0165. A ke\u010f sa s t\u00fdm sp\u00e1ja e\u0161te aj talent a schopnos\u0165, tak vznikne magick\u00e9 dielo – nez\u00e1le\u017e\u00ed, \u010di ide o je film, literat\u00faru, hudbu alebo tanec. Ela sa dok\u00e1\u017ee do tanca \u00fa\u017easne v\u017ei\u0165, ka\u017ed\u00e9 vyst\u00fapenie pre\u017e\u00edva naplno a\u00a0svoju energiu odovzd\u00e1va \u010falej obecenstvu, a to je \u00fa\u017easn\u00e9.<\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

\u010co v\u00e1s viedlo k\u00a0rozhodnutiu usadi\u0165 sa s rodinou vo Viedni?<\/strong><\/p>\n

\u017delal som si, aby sa deti nau\u010dili dobre po nemecky, tak som poprosil man\u017eelku, aby sme z Bratislavy odi\u0161li na rok-dva do Nemecka a potom sa pr\u00edpadne zasa vr\u00e1time na Slovensko. Rozhodli sme sa pre Berl\u00edn, kde \u017eije m\u00f4j brat a je to aj filmov\u00e1 metropola. Ela sa v\u0161ak v Nemecku nec\u00edtila dobre, bola \u010falekood Slovenska i ja som c\u00edtil, \u017ee som v Berl\u00edne tak trochu odrezan\u00fd od filmov\u00e9ho sveta, v ktorom som vyr\u00e1stol. Vtedy som dostal zauj\u00edmav\u00fa pracovn\u00fa ponuku z\u00a0Viedne – stara\u0165 sa o produkciu a postprodukciu pre jednu v\u00e4\u010d\u0161iu rak\u00fasku produk\u010dn\u00fa firmu, ktor\u00e1 robila ve\u013ea filmov. Ela sa pote\u0161ila a\u00a0tak sme sa pres\u0165ahovali. Pred rokom som sa rozhodol, \u017ee p\u00f4jdem na vo\u013en\u00fa nohu a svoje slu\u017eby filmovej produkcie som za\u010dal pon\u00faka\u0165 aj in\u00fdm firm\u00e1m.<\/p>\n

 <\/p>\n

Na tvorbe v\u00e1\u0161ho debutov\u00e9ho filmu N\u00e1vrat bocianov (2007) sa podie\u013eal \u0161t\u00e1b\u00a0\u013eud\u00ed mnoh\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed…<\/strong><\/p>\n

Spom\u00ednal som u\u017e, \u017ee nezn\u00e1\u0161am hranice – ani fyzick\u00e9, ani hranice v kreativite \u010di medzi kult\u00farami. Je predsa \u00fa\u017easn\u00e9 spozn\u00e1va\u0165 in\u00e9 kult\u00fary a \u010derpa\u0165 z talentu \u013eud\u00ed viacer\u00fdch n\u00e1rodnost\u00ed. Ono sa aj hovor\u00ed, \u017ee geneticky silnej\u0161ie a rezistentnej\u0161ie s\u00fa pomie\u0161an\u00e9 n\u00e1rody. Rasizmus a fa\u0161izmus pova\u017eujem za znak slabosti a strachu z vlastnej slabosti. \u013dudia sa sna\u017eia odp\u00fata\u0165 pozornos\u0165 od vlastnej neschopnosti, je to sk\u00f4r probl\u00e9m \u010dloveka so sebou sam\u00fdm. Bol som \u0161okovan\u00fd, ke\u010f som sa teraz v spr\u00e1vach dozvedel, \u017ee na Slovensku \u017eije len 1,4 % cudzincov. Ako je to mo\u017en\u00e9, \u017ee tak m\u00e1lo? Ak chce by\u0165 Slovensko v srdci Eur\u00f3py siln\u00e9, mus\u00ed sa otvori\u0165 a by\u0165 krajinou, ktor\u00fa chc\u00fa \u013eudia nav\u0161tevova\u0165 a chc\u00fa sa tam usadi\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"martin<\/a>Vrav\u00edte, \u017ee nem\u00e1te r\u00e1d hranice, ale pr\u00e1ve hranica hr\u00e1 vo va\u0161om filme v\u00fdznamn\u00fa \u00falohu. Ba u\u017e vtedy, pred \u00f4smimi rokmi ste sa dotkli t\u00e9my ute\u010denectva…<\/strong><\/p>\n

\u00c1no, hranica tu hr\u00e1 svoju rolu. S Eugenom Gindlom sme pochodili cel\u00e9 Slovensko, k\u00fdm sme na\u0161li dedinu, ktor\u00e1 vyzer\u00e1 ako kone\u010dn\u00e1, ako miesto, kde kon\u010d\u00ed svet. V ka\u017edom filme hr\u00e1te s kli\u0161\u00e9, ktor\u00e9 sa napokon rozbije. Na za\u010diatku deja pr\u00eddete do dediny a m\u00e1te pocit, \u017ee ste na\u0161li vysn\u00edvan\u00fa idylku, \u010dist\u00fa romantiku, koniec sveta… Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed v\u0161ak zist\u00edte, \u017ee za kopcami sa rozklad\u00e1 Ukrajina, s\u00fa tam ute\u010denci, pa\u0161er\u00e1ci. V\u00a0lese na pohrani\u010d\u00ed sa odohr\u00e1va ve\u013ea osudov, \u013eudsk\u00fdch i vz\u0165ahov\u00fdch dr\u00e1m, je v\u00a0\u0148om siln\u00e1 dynamika. Ute\u010denectvo bol probl\u00e9m u\u017e aj vtedy, ale e\u0161te neprer\u00e1stol do politickej t\u00e9my, e\u0161te sa dalzamietnu\u0165 pod koberec…<\/p>\n

 <\/p>\n

V jednom rozhovore ste povedali, \u017ee N\u00e1vrat bocianov nie je len o prep\u00e1jan\u00ed V\u00fdchodu a Z\u00e1padu, ale aj o\u00a0hodnot\u00e1ch, ktor\u00e9 u\u017e vymieraj\u00fa… <\/strong><\/p>\n

Ke\u010f som pri\u0161iel na Slovensko, objavil som \u00fa\u017easn\u00fa kult\u00faru a hist\u00f3riu – v jazyku, tanci, hudbe. Najvz\u00e1cnej\u0161ie ale bolo priate\u013estvo – ke\u010f \u013eudia dr\u017eali spolu a st\u00e1li pri sebe, pripadalo mi to naozaj ako nie\u010do z\u00e1zra\u010dn\u00e9. Ale za\u017eil som aj kapitalistick\u00e9 tsunami – prevalcovanie Slovenska z\u00e1padn\u00fdm \u017eivotn\u00fdm \u0161t\u00fdloma\u00a0produktmi – ke\u010f \u013eudia, obrazne povedan\u00e9, namiesto zbierania h\u00fab v slovenskom lese id\u00fa rad\u0161ej do shopping centra a tam sa \u201ekochaj\u00fa\u201c najnov\u0161\u00edmi kolekciami z\u00e1padn\u00fdch zna\u010diek. Ide mi o to, \u017ee nesk\u00f4r mo\u017eno budeme \u013eutova\u0165, \u017ee sme sa tak \u013eahko vzdali toho vz\u00e1cneho, \u010do n\u00e1m bolo kedysi dan\u00e9 do vienka. Ale to plat\u00ed asi v\u0161ade…<\/p>\n

 <\/p>\n

Martin Repka \u00a0<\/strong><\/p>\n

Narodil sa 16. novembra 1975 vo Frankfurte nad Mohanom do rodiny b\u00e1snika Petra Repku zo skupiny Osamel\u00fdch be\u017ecov a autorky\/prekladate\u013eky Angely Repka. Vy\u0161tudoval Filmov\u00fa a telev\u00edznu r\u00e9\u017eiu pod veden\u00edm \u013dubom\u00edra Fifika a Martina \u0160ul\u00edka na V\u0160MU v Bratislave. Po \u0161t\u00fadiu pracoval ako filmov\u00fd a telev\u00edzny re\u017eis\u00e9r, p\u00f4sobil aj ako scen\u00e1rista, dramaturg a producent. Ako lektor dej\u00edn svetov\u00e9ho filmu p\u00f4sobil na Univerzite v Pondicherry a na filmov\u00fdch \u0161kol\u00e1ch LV. Prasad a SAE v Indii. Jeho filmy uviedli na mnoh\u00fdch prest\u00ed\u017enych medzin\u00e1rodn\u00fdch festivaloch (Cannes, Berl\u00edn, Toronto, New York, Oberhausen, Clermont-Ferrand) a z\u00edskali viac ako 20 cien. Jeho prv\u00fd celove\u010dern\u00fd film N\u00e1vrat bocianov (2007) reprezentoval slovensk\u00fa kinematografiu vo v\u00fdbere na Oscara za najlep\u0161\u00ed cudzojazy\u010dn\u00fd film. Martin Repka \u017eije s rodinou vo Viedni, kde popri autorskej tvorbe pracuje aj ako postproduction-supervisor a dramaturg v oblasti hranej a dokument\u00e1rnej filmovej tvorby. Moment\u00e1lne pripravuje svoj nov\u00fd celove\u010dern\u00fd film Kerk\u00e1r.<\/p>\n

 <\/p>\n

(Cel\u00fd rozhovor n\u00e1jdete v\u00a0tla\u010denom MIAU, november 2015)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Ingrid \u017dalneva<\/p>\n

foto Jozef Barinka<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  U\u017e v ranom detstve sa preh\u00e1\u0148al na bicykli s namontovanou videokamerou. Ako jeden\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd zasadol do poroty detsk\u00e9ho filmov\u00e9ho festivalu. Jeho celove\u010dern\u00fd debut N\u00e1vrat bocianov bol za Slovensko nominovan\u00fd na Oskara. Martin Repka, filmov\u00fd re\u017eis\u00e9r, ktor\u00fd o sebe hovor\u00ed, \u017ee mu v hrudi bij\u00fa dve srdcia – jedno nemeck\u00e9 a jedno slovensk\u00e9.   Va\u0161a mama […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":1877,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,35],"tags":[],"class_list":["post-1873","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-november-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1873","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1873"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1873\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1883,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1873\/revisions\/1883"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1877"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1873"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1873"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1873"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}