{"id":1903,"date":"2015-11-06T12:14:10","date_gmt":"2015-11-06T10:14:10","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=1903"},"modified":"2015-11-06T12:14:10","modified_gmt":"2015-11-06T10:14:10","slug":"salzburg","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/salzburg\/","title":{"rendered":"Salzburg"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Pevnos\u0165 Hohensalzburg<\/strong><\/p>\n<p>Ak sa chcete pochv\u00e1li\u0165, \u017ee ste boli v\u00a0pravdepodobne najv\u00e4\u010d\u0161om zachovanom hrade strednej Eur\u00f3py, potom iste nav\u0161t\u00edvte pevnos\u0165 Hohensalzburg. T\u00fd\u010di sa nad Salzburgom na strmom skalnatom brale a\u00a0od roku 1077, kedy ju za\u010dali stava\u0165, k\u00a0nej postupne prib\u00fadali \u010fal\u0161ie a\u00a0\u010fal\u0161ie budovy. Z\u00a0pevnosti sa pon\u00faka n\u00e1dhern\u00fd v\u00fdh\u013ead na cel\u00e9 mesto a okolit\u00e9 pohoria <a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/w\/index.php?title=Unterberg&amp;action=edit&amp;redlink=1\">Unterberg<\/a> a <a href=\"http:\/\/cs.wikipedia.org\/w\/index.php?title=Gaisberg&amp;action=edit&amp;redlink=1\">Gaisberg<\/a>. Hore sa nemus\u00edte \u0161tvera\u0165 pe\u0161o, odvezie v\u00e1s tam pozemn\u00e1 lanovka &#8211; zuba\u010dka (v prev\u00e1dzke od\u00a0roku 1892), ktorej pra-prastar\u00e1 babi\u010dka na horn\u00e9 n\u00e1dvorie hradu prem\u00e1vala pomocou jednoduch\u00e9ho mechanizmu u\u017e koncom 15. storo\u010dia &#8211; sved\u010dia o\u00a0tom z\u00e1znamy v\u00a0mestsk\u00fdch knih\u00e1ch. V\u00a0are\u00e1li pevnosti sa nach\u00e1dza nieko\u013eko m\u00faze\u00ed hlavne vojensk\u00e9ho charakteru, ale aj <a href=\"http:\/\/www.salzburg.info\/de\/sehenswertes\/museen\/marionettenmuseum.htm\">Marionettenmuseum<\/a>, v\u00a0ktorom odpo\u010d\u00edvaj\u00fa historick\u00e9 b\u00e1bky ako napr\u00edklad Papageno a Pagagena z Mozartovej \u201e\u010carovnej flauty\u201c a\u00a0mnoh\u00e9 in\u00e9 vz\u00e1cne b\u00e1bky z celej Eur\u00f3py. V\u00a0minulosti pevnos\u0165 sl\u00fa\u017eila aj ako v\u00e4zenie; v\u00a0roku 1611 v\u00a0\u0148om skon\u010dila jedna z\u00a0najzn\u00e1mej\u0161\u00edch post\u00e1v hist\u00f3rie mesta, arcibiskup Wolf Dietrich, ktor\u00fd dal pre svoju milenku Salome Alt vystava\u0165 z\u00e1mok Mirabell s\u00a0prekr\u00e1snymi z\u00e1hradami. Do tmavej kobky ho str\u010dil jeho vlastn\u00fd synovec a n\u00e1sledn\u00edk Markus Sittikus. Dietrich v pevnosti v roku 1617 aj zomrel.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-3.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright wp-image-1906 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-3-200x300.jpg\" alt=\"salzburg 3\" width=\"200\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-3-200x300.jpg 200w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-3.jpg 525w\" sizes=\"auto, (max-width: 200px) 100vw, 200px\" \/><\/a><strong>Salzbursk\u00e1 kult\u00fara piva<\/strong><\/p>\n<p>Pivovarn\u00edctvo m\u00e1 v Salzburgu d\u00e1vnu trad\u00edciu &#8211; pivo sa tu var\u00ed viac ne\u017e p\u00e4\u0165sto rokov a do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed v meste a jeho okol\u00ed funguje desa\u0165 pivovarov. Prv\u00e9 \u00faradn\u00e9 z\u00e1znamy o pivovarn\u00edckych \u017eivnostiach, ktor\u00fdm bolo udelen\u00e9 pr\u00e1vo vari\u0165 pivo, poch\u00e1dzaj\u00fa zo 14. storo\u010dia a pivo z troch tak\u00fdchto historick\u00fdch pivovarov m\u00f4\u017eete v Salzburgu ochutna\u0165 e\u0161te i dnes. Stiegl, najstar\u0161\u00ed a z\u00e1rove\u0148 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed s\u00fakromn\u00fd pivovar v\u00a0Rak\u00fasku, zalo\u017eili v roku 1492, kedy Kolumbus objavil Ameriku. Ak ho nav\u0161t\u00edvite, ur\u010dite nevynechajte expoz\u00edciu Stieglov svet piva a pivovarn\u00edctva, najv\u00e4\u010d\u0161iu tohto druhu v Eur\u00f3pe. In\u00fd star\u00fd pivovar &#8211; Augustiner Br\u00e4u v kl\u00e1\u0161tore M\u00fclln zalo\u017eiliaugusti\u00e1nski mn\u00edsi v roku 1621. Pivo sa tu var\u00ed ru\u010dne pod\u013ea star\u00e9ho, dobre str\u00e1\u017een\u00e9ho receptu, pln\u00ed sa do dreven\u00fdch sudov, skladuje v kl\u00e1\u0161tornej pivnici a \u010dapuje do tradi\u010dn\u00fdch kamenn\u00fdch d\u017eb\u00e1nkov. Pivnica, ktor\u00e1 patr\u00ed k\u00a0pivovaru, je najv\u00e4\u010d\u0161ia a\u00a0najsl\u00e1vnej\u0161ia v\u00a0celom Rak\u00fasku. A\u00a0do tretice &#8211; za br\u00e1nami Salzburgu v bl\u00edzkosti mesta Hallein n\u00e1jdete Hofbr\u00e4u Kaltenhausen, najstar\u0161\u00ed doposia\u013e funguj\u00faci pivovar v nemecky hovoriacich krajin\u00e1ch, zalo\u017een\u00fd v roku 1475. V\u00a0adventnom obdob\u00ed m\u00f4\u017eete na n\u00e1dvor\u00ed stieglovsk\u00e9ho pivovaru ochutna\u0165 aj tepl\u00fd pivn\u00fd grog.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u00a0<a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft wp-image-1907 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-1-300x200.jpg\" alt=\"salzburg 1\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-1-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/11\/salzburg-1.jpg 984w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><\/strong><strong>Svetozn\u00e1my Oberndorf<\/strong><\/p>\n<p>V\u010faka n\u00e1dhernej polohe, ale najm\u00e4\u00a0faktu, \u017ee sa tu narodil Wolfgang Amadeus Mozart, je Salzburg hne\u010f po Viedni turistami najviac vyh\u013ead\u00e1van\u00e9 miesto v\u00a0Rak\u00fasku. Sved\u010d\u00ed o\u00a0tom i\u00a0fakt, \u017ee hoci m\u00e1 iba 150.000 obyvate\u013eov, ro\u010dne ho nav\u0161t\u00edvi takmer 7 mili\u00f3nov turistov. Kroky mnoh\u00fdch z\u00a0nich najm\u00e4 v\u00a0predviano\u010dnom obdob\u00ed, kedy sa na salzbursk\u00fdch n\u00e1mestiach konaj\u00fa ob\u013e\u00faben\u00e9 viano\u010dn\u00e9 trhy, smeruj\u00fa do bl\u00edzkej dedinky Oberndorf. Tu v\u00a0miestnom kostole sv\u00e4t\u00e9ho Mikul\u00e1\u0161a po prv\u00fdkr\u00e1t zaznela viano\u010dn\u00e1 piese\u0148 Tich\u00e1 noc. Jej pr\u00edbeh sa sp\u00e1ja s\u00a0menom far\u00e1ra Josepha Mohra, autora ver\u0161ov, ktor\u00fd ke\u010f na \u0160tedr\u00fd de\u0148 roku P\u00e1na 1818 zistil, \u017ee sa pokazil kostoln\u00fd organ, poprosil svojho priate\u013ea, u\u010dite\u013ea a organistu Franza Xavera Grubera, aby jeho ver\u0161\u00edky nar\u00fdchlo zhudobnil. Franzovi Gruberovi to trvalo jedno kr\u00e1tke doobedie, tak\u017ee koleda pomenovan\u00e1 po prv\u00fdch slov\u00e1ch textu mohla zaznie\u0165 e\u0161te v ten ist\u00fd de\u0148 na polno\u010dnej om\u0161i. Joseph Mohr ju zahral na gitare, svojom ob\u013e\u00fabenom n\u00e1stroji, text sa r\u00fdchlo nau\u010dili a\u00a0dvojhlasne zaspievali traja chlapci a\u00a0tri diev\u010dat\u00e1 z\u00a0miestneho zboru. V s\u00favislosti s\u00a0Josephom Mohrom koluje historka, \u017ee ako neman\u017eelsk\u00e9mu die\u0165a\u0165u (jeho otec, cis\u00e1rsky vojak, zd\u00fachol e\u0161te sk\u00f4r, ako sa chlapec narodil) mu za krstn\u00e9ho otca \u0161iel pod\u013ea trad\u00edcie mestsk\u00fd kat. Najsl\u00e1vnej\u0161ia viano\u010dn\u00e1 skladba bola prelo\u017een\u00e1 do vy\u0161e 300 jazykov a\u00a0n\u00e1re\u010d\u00ed a\u00a0stala sa kult\u00farnym dedi\u010dstvom UNESCO. Dnes je kaplnka Tichej noci v Oberdorfe vyh\u013ead\u00e1vanou turistickou atrakciou.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Z metropoly Rak\u00faska<\/p>\n<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; &nbsp; Pevnos\u0165 Hohensalzburg Ak sa chcete pochv\u00e1li\u0165, \u017ee ste boli v\u00a0pravdepodobne najv\u00e4\u010d\u0161om zachovanom hrade strednej Eur\u00f3py, potom iste nav\u0161t\u00edvte pevnos\u0165 Hohensalzburg. T\u00fd\u010di sa nad Salzburgom na strmom skalnatom brale a\u00a0od roku 1077, kedy ju za\u010dali stava\u0165, k\u00a0nej postupne prib\u00fadali \u010fal\u0161ie a\u00a0\u010fal\u0161ie budovy. Z\u00a0pevnosti sa pon\u00faka n\u00e1dhern\u00fd v\u00fdh\u013ead na cel\u00e9 mesto a okolit\u00e9 pohoria Unterberg [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":1904,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,35],"tags":[],"class_list":["post-1903","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-metropoly","category-november-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1903","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1903"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1903\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1908,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1903\/revisions\/1908"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/1904"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1903"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1903"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1903"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}