{"id":2052,"date":"2015-12-11T13:51:30","date_gmt":"2015-12-11T11:51:30","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=2052"},"modified":"2015-12-11T13:51:30","modified_gmt":"2015-12-11T11:51:30","slug":"malta","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/malta\/","title":{"rendered":"Malta"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Rovnak\u00e9 pr\u00e1va <\/strong><\/p>\n<p>Vy\u0161e 90 % maltsk\u00e9ho obyvate\u013estva sa hl\u00e1si ku katol\u00edckej viere, \u010doho dokazuje aj fakt, \u017ee na ostrovoch nar\u00e1tate celkom 370 kostolov &#8211; Mal\u0165ania \u017eartom hovoria, \u017ee maj\u00fa jeden kostol na ka\u017ed\u00fd de\u0148 v\u00a0roku. Iba pred \u0161tyrmi rokmi si Malta v\u00a0referende kone\u010dne vydupala z\u00e1konn\u00fd rozvod man\u017eelstva (dovtedy tam fungovala len \u201eleg\u00e1lna separ\u00e1cia\u201c). Umel\u00e9 preru\u0161enie tehotenstva je v\u0161ak v\u00a0tejto silne tradi\u010dnej,\u00a0konzervat\u00edvnej krajine st\u00e1le nez\u00e1konn\u00e9 (\u010do sa rie\u0161i tzv. potratovou turistikou), o\u00a0to viac prekvapuje fakt, \u017ee v\u00a0apr\u00edli minul\u00e9ho roku maltsk\u00fd parlament prijal z\u00e1kon o ob\u010dianskych zv\u00e4zkoch, ktor\u00fd d\u00e1va partnerstv\u00e1m homosexu\u00e1lov rovnak\u00e9 pr\u00e1va ako heterosexu\u00e1lnym dvojiciam, vr\u00e1tane pr\u00e1va adoptova\u0165 si deti. Labouristi t\u00fdm naplnili svoj s\u013eub, s\u00a0ktor\u00fdm nastupovali v\u00a0marci 2013 do vl\u00e1dy, opoz\u00edcia sa ale odvol\u00e1va na prieskum verejnej mienky, pod\u013ea ktor\u00e9ho 80 % \u013eud\u00ed je proti adopci\u00e1m det\u00ed homosexu\u00e1lnymi dvojicami.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u00a0<a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta3.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright wp-image-2056 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta3-300x225.jpg\" alt=\"malta3\" width=\"300\" height=\"225\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta3-300x225.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta3.jpg 787w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><\/strong><strong>Najstar\u0161ie na svete<\/strong><\/p>\n<p>Pre archeol\u00f3gov predstavuje Malta a\u00a0jej men\u0161\u00ed brat, ostrov Gozo, jeden ve\u013ek\u00fd skanzen pod hol\u00fdm nebom. Maltsk\u00fd poklad m\u00e1 podobu megalitick\u00fdch chr\u00e1mov, najstar\u0161\u00edch vo\u013ene pod hol\u00fdm nebom stojacich stavieb na svete, ktor\u00e9 s\u00fa takmer o\u00a0tis\u00edc rokov star\u0161ie, ako egyptsk\u00e9 pyram\u00eddy. Unik\u00e1tne chr\u00e1my na Malte a\u00a0Goze vznikli v\u00a0rozp\u00e4t\u00ed rokov 3.600 a\u017e 3.200 p.n.l. a\u00a0na ostrovoch sa ich t\u00fd\u010dilo okolo p\u00e4\u0165desiat. Z roz\u013eahl\u00fdch kamenn\u00fdch komplexov, sl\u00fa\u017eiacich pravdepodobne ako chr\u00e1my a\u00a0sv\u00e4tyne, sa do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed zachovalo iba zop\u00e1r: Ggantija na Goze a\u00a0na Malte Hagar Qim, Mnajdra (zobrazen\u00e1 i\u00a0na maltsk\u00fdch euro minciach) \u010di Tarxien. Najstar\u0161ou stavbou je Ggantija (D\u017eantija), zasv\u00e4ten\u00e1 Ve\u013ekej matke, bohyni plodnosti a pomenovan\u00e1 pod\u013ea slova d\u017eant (obor). Pod\u013ea legendy na ostrovoch \u017eili obri, preto\u017ee jedine oni by dok\u00e1zali stava\u0165 tak\u00e9 obrovsk\u00e9 kamenn\u00e9 chr\u00e1my &#8211; ako inak vysvetli\u0165 manipul\u00e1ciu s kamenn\u00fdmi kv\u00e1drami (bez znalosti kolesa \u010di kladky), z\u00a0ktor\u00fdch niektor\u00e9 meraj\u00fa viac ako 5 metrov a\u00a0v\u00e1\u017eia vy\u0161e 20 ton? Pod\u013ea jednej z\u00a0hypot\u00e9z vraj Malta, Gozo, Liparsk\u00e9 ostrovy a Sic\u00edlia mohli tvori\u0165 b\u00e1jnu Atlant\u00eddu. Asi tri kilometre od pobre\u017eia Malty archeol\u00f3govia na\u0161li v\u00a0mori pozostatky chr\u00e1mu: aj tento objav nahr\u00e1va domnienke, \u017ee spom\u00ednan\u00e9 pevniny boli kedysi spojen\u00e9 a\u00a0sn\u00e1\u010f ich od seba odtrhlo obrovsk\u00e9 zemetrasenie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignleft wp-image-2057 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta1-235x300.jpg\" alt=\"malta1\" width=\"235\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta1-235x300.jpg 235w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2015\/12\/malta1.jpg 619w\" sizes=\"auto, (max-width: 235px) 100vw, 235px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>Marsaxlokk a lampuka<\/strong><\/p>\n<p>T\u00fato star\u00fa pr\u00edmorsk\u00fa ryb\u00e1rsku osadu na juhu ostrova sa oplat\u00ed nav\u0161t\u00edvi\u0165 najm\u00e4 v\u00a0nede\u013eu, ke\u010f sa tu kon\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed trh s\u00a0\u010derstv\u00fdmi rybami a darmi mora, ovoc\u00edm, zeleninou, ako aj mnoh\u00fdmi in\u00fdmi stredomorsk\u00fdmi \u0161pecialitami, olivami, kaparami, su\u0161en\u00fdmi paradajkami, tureck\u00fdm medom \u010di nug\u00e1tom. Hoci trh l\u00e1ka nielen turistov, Mal\u0165ania samotn\u00ed s\u00fa predov\u0161etk\u00fdm m\u00e4so\u017eravci. Na rozdiel od \u013eahkej stredomorskej di\u00e9ty uprednost\u0148uj\u00fa \u0165a\u017e\u0161ie m\u00e4sit\u00e9 jedl\u00e1, pe\u010den\u00e9 \u010di dusen\u00e9 na \u0161\u0165ave, tak\u017ee\u00a0vl\u00e1de neost\u00e1va ni\u010d in\u00e9, iba apelova\u0165 na maltsk\u00e9 gazdinky, aby do svojho jed\u00e1lni\u010dka zara\u010fovali viac ryb\u00edch pokrmov. Maltskou n\u00e1rodnou rybou je lampuka, s\u00a0bielym m\u00e4som a\u00a0iba nieko\u013ek\u00fdmi ve\u013ek\u00fdmi centr\u00e1lnymi kos\u0165ami. Migruje okolo ostrovov od septembra do decembra &#8211; vtedy je sez\u00f3na jed\u00e1l z\u00a0tejto ryby v\u00a0plnom pr\u00fade a\u00a0pon\u00faka ju vari ka\u017ed\u00e1 re\u0161taur\u00e1cia v\u00a0Marsaxlokku. V\u00a0pr\u00edstave kotvia pestrofarebn\u00e9 ryb\u00e1rske lodi\u010dky, ktor\u00e9 maj\u00fa na prove nakreslen\u00e9\u00a0oko boha Ozirisa &#8211; to by malo ryb\u00e1ra ochr\u00e1ni\u0165 pred zl\u00fdmi silami mora.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Malt\u010dina jedin\u00e1 na svete<\/strong><\/p>\n<p><em>Malt\u010dina<\/em> je semitsk\u00fd jazyk, av\u0161ak jedin\u00fd na svete, ktor\u00fd sa p\u00ed\u0161e latinkou. Preva\u017en\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu jej slovnej z\u00e1soby tvor\u00ed arab\u010dina, zvy\u0161ok je zmie\u0161anina franc\u00faz\u0161tiny, talian\u010diny a\u00a0angli\u010dtiny. Angli\u010dtina bola v\u00a0krajine uz\u00e1konen\u00e1 ako druh\u00fd ofici\u00e1lny jazyk, Mal\u0165ania teda hovoria odmala dvomi jazykmi naraz, \u010do v\u00a0praxi \u010dasto vyzer\u00e1 tak, \u017ee vetu za\u010dn\u00fa v\u00a0malt\u010dine a\u00a0skon\u010dia ju v angli\u010dtine alebo naopak. V\u00a0niektor\u00fdch \u010dastiach ostrova (hlavne t\u00fdch kozmopolitnej\u0161\u00edch, ako je napr\u00edklad mesto Sliema) sa hovor\u00ed takmer v\u00fdlu\u010dne po anglicky, tak\u017ee aj v\u00a0tomto pr\u00edpade sa zo strany N\u00e1rodnej rady pre malt\u010dinu rob\u00ed osveta za zachovanie unik\u00e1tneho maltsk\u00e9ho jazyka. V\u00a0prvej triede na strednej \u0161kole si maltsk\u00ed \u0161tudenti prid\u00e1vaj\u00fa \u010fal\u0161\u00ed cudz\u00ed jazyk, zv\u00e4\u010d\u0161a talian\u010dinu (pre bl\u00edzkos\u0165 Sic\u00edlie, ktor\u00e1 je od Malty vzdialen\u00e1 iba 95 km), \u0161paniel\u010dinu alebo franc\u00faz\u0161tinu (nem\u010dinu neob\u013eubuj\u00fa), z\u00a0ktorej musia po\u010das cel\u00e9ho \u0161t\u00fadia robi\u0165 riadne sk\u00fa\u0161ky. \u010co sa jazykov t\u00fdka, s\u00fa Mal\u0165ania, aj napriek malosti svojich ostrovov, do sveta dobre vybaven\u00ed.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Z metropoly Malty<\/p>\n<p>Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Rovnak\u00e9 pr\u00e1va Vy\u0161e 90 % maltsk\u00e9ho obyvate\u013estva sa hl\u00e1si ku katol\u00edckej viere, \u010doho dokazuje aj fakt, \u017ee na ostrovoch nar\u00e1tate celkom 370 kostolov &#8211; Mal\u0165ania \u017eartom hovoria, \u017ee maj\u00fa jeden kostol na ka\u017ed\u00fd de\u0148 v\u00a0roku. Iba pred \u0161tyrmi rokmi si Malta v\u00a0referende kone\u010dne vydupala z\u00e1konn\u00fd rozvod man\u017eelstva (dovtedy tam fungovala len \u201eleg\u00e1lna separ\u00e1cia\u201c). Umel\u00e9 [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2053,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,36],"tags":[],"class_list":["post-2052","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-metropoly","category-zima-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2052","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2052"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2052\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2058,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2052\/revisions\/2058"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2053"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2052"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2052"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2052"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}