<\/p>\n
Na\u0161la som pri upratovan\u00ed svoj star\u00fd pam\u00e4tn\u00edk. \u201eVeronke venuje mama, Vianoce 1977\u201c. Podobn\u00fd vtedy dostala aj moja sestra, aj moja najlep\u0161ia kamar\u00e1tka Gabika, aj Marika a\u00a0Elena zo S\u00eddliska. Pred\u00e1vali ich v\u00a0modranskom papiernictve. Tak\u00e9 s\u00a0textiln\u00fdm prebalom, na \u0148om bola nalepen\u00e1 poh\u013eadnica s\u00a0konvalinkami. Sestra mala in\u00e9 kvety. Ani moje spolu\u017eia\u010dky nemali na pam\u00e4tn\u00edku konvalinky.<\/p>\n
Na tituln\u00fa stranu mi mama krasopisne nap\u00edsala: \u201eM\u00f4j pam\u00e4tn\u00edk v\u00a0\u00facte majte, listy z\u00a0neho netrhajte.\u201c Sestra pod to dop\u00edsala: \u201eA kto l\u00edstok odtrhne, tomu ruka odpadne.\u201c<\/p>\n
Cel\u00e9 sviatky sme so sestrou jedna druhej kreslili do pam\u00e4tn\u00edkov. Darmo n\u00e1m mama vysvet\u013eovala, \u017ee nakresli\u0165 n\u00e1m m\u00e1 nejak\u00e1 kamar\u00e1tka, aby sme si na \u0148u nesk\u00f4r, ke\u010f budeme ve\u013ek\u00e9, spomenuli. Za\u010dali sme si vym\u00fd\u0161\u013ea\u0165 smie\u0161ne men\u00e1, alebo sme pou\u017e\u00edvali men\u00e1 svojich spolu\u017eia\u010dok a\u00a0kreslili osto\u0161es\u0165 aj sedem a\u00a0popritom sme otravovali v\u0161etky n\u00e1v\u0161tevy.<\/p>\n
– Teta, nakreslite n\u00e1m do pam\u00e4tn\u00edka.<\/p>\n
– Neotravujte, m\u00e1me n\u00e1v\u0161tevu, – zahriakovala n\u00e1s mama.<\/p>\n
– Nie, ale ja neviem kresli\u0165, – vyhov\u00e1rala sa zvy\u010dajne ka\u017ed\u00e1 teta.<\/p>\n
Vyhov\u00e1rali sa aj ujovia. Ka\u017ed\u00fd vravel, \u017ee tak\u00fd pam\u00e4tn\u00edk by si musel vzia\u0165 domov a\u00a0\u017ee nem\u00e1 \u010das, ani farbi\u010dky.<\/p>\n
Podarilo sa n\u00e1m v\u0161ak prehovori\u0165 bratrancov a\u00a0sesternice.<\/p>\n
A\u00a0tak jedna z\u00a0prv\u00fdch kresieb, ktor\u00e1 sa objavila v\u00a0mojom pam\u00e4tn\u00edku, bola \u00edrska setrica Brita, ktor\u00fa mi tam nakreslil bratranec Mat\u00fa\u0161. Brita bol naozajstn\u00fd Mat\u00fa\u0161ov po\u013eovn\u00edcky pes, ktor\u00e9ho mali u\u00a0dedka v\u00a0\u00da\u013eanoch. Pam\u00e4t\u00e1m si, ako plakal, ke\u010f Britu niekto otr\u00e1vil.<\/p>\n
Bratranec Juro Vanda bol u\u017e ve\u013ek\u00fd, na\u010darbal n\u00e1m obom do pam\u00e4tn\u00edkov smie\u0161nych pandrl\u00e1kov a\u00a0do m\u00f4jho sa podp\u00edsal ako sestra Ag\u00e1ta, a\u00a0jej podp\u00edsal do pam\u00e4tn\u00edka m\u0148a. E\u0161te dnes sa ten smie\u0161ny pandrl\u00e1k z\u00a0toho pam\u00e4tn\u00edka na m\u0148a vy\u0161kiera ako my dve na Jurka, ke\u010f sa nechal prehovori\u0165 a\u00a0vyp\u00fdtal si ceruzku. Aj otcov brat str\u00fdco Vilo n\u00e1m nakreslil do pam\u00e4tn\u00edka oby\u010dajnou ceruzkou smie\u0161neho pan\u00e1ka, podp\u00edsal sa Profesor Filutek, Don Alexander. N\u00e1\u0161 tato sa podp\u00edsal ako mama. Ke\u010f mama protestovala, prip\u00edsal… a\u00a0tato. Na obr\u00e1zku bola dedinsk\u00e1 ulica podobn\u00e1 Dubovej, kde b\u00fdvala na\u0161a babka, tatova mama. Te\u0161ila som sa. Rados\u0165 ma pre\u0161la, a\u017e ke\u010f som na prvej strane v\u00a0pam\u00e4tn\u00edku pod mamin\u00fdm a\u00a0sestrin\u00fdm z\u00e1kazom trha\u0165 listy na\u0161la ten od otca: \u201eKto odtrhne, ten je svi\u0148a, trtmarina husarina\u201c. Tato mi na po\u010dkanie zarecitoval v\u0161elijak\u00e9 smie\u0161ne venovania, najviac sa mi p\u00e1\u010dilo: \u201eKe\u010f \u0165a \u017eivot omrz\u00ed, stane sa ti peklem, str\u010d si hlavu do hajzla a\u00a0prikry sa deklem\u201c. Okam\u017eite som ho pou\u017eila v\u00a0sestrinom pam\u00e4tn\u00edku. Ona mi za to prikreslila zo tri obr\u00e1zky bez podpisu a\u00a0ja som ich vytrhla. Mama n\u00e1m obom o\u010d\u00edslovala strany.<\/p>\n
Po Vianociach v\u0161etky diev\u010dat\u00e1 v\u00a0\u0161kole stra\u0161ili s\u00a0pam\u00e4tn\u00edkmi. Kreslili sme jedna druhej, p\u00edsali ver\u0161\u00edky, r\u00fdmovali a\u00a0vym\u00fd\u0161\u013eali sme vlastn\u00e9. Najkraj\u0161ie kreslili pani u\u010dite\u013eky. Otravovali sme ich po ka\u017edej hodine, \u017eobrali aspo\u0148 o\u00a0ver\u0161\u00edk \u010di ornament. \u201eRu\u017ea v\u00a0t\u0155n\u00ed, ru\u017ea v\u00a0kr\u00ed\u010dku, e\u0161te kraj\u0161ia v\u00a0pam\u00e4tn\u00ed\u010dku; Ke\u010f som ti toto p\u00edsala, boli sme e\u0161te \u017eabky, spome\u0148 si na m\u0148a Veronka, a\u017e budeme babky; Bu\u010f dobr\u00e1 ako v\u010deli\u010dka, bude \u0165a milova\u0165 otecko aj mami\u010dka, bu\u010f dobr\u00e1 ako kvet, bude \u0165a milova\u0165 cel\u00fd svet; Let\u00ed, let\u00ed anjel\u00ed\u010dek, otvor\u00ed tvoj pam\u00e4tn\u00ed\u010dek, vlo\u017e\u00ed ti do\u0148 ru\u017ei\u010dku a\u00a0nap\u00ed\u0161e b\u00e1sni\u010dku…\u201c S\u00a0podobn\u00fdmi b\u00e1sni\u010dkami sa roztrhlo vrece. Mamy n\u00e1m diktovali tie, ktor\u00e9 si do pam\u00e4tn\u00edkov p\u00edsali ony, ke\u010f boli mal\u00e9, ka\u017ed\u00fd cudz\u00ed pam\u00e4tn\u00edk bol obrovsk\u00fdm zdrojom in\u0161pir\u00e1cie: \u201eMiluj otca, miluj matku, viac ne\u017e svoju kamar\u00e1tku. Kamar\u00e1tku, t\u00fa m\u00e1\u0161 ka\u017ed\u00fd \u010das, otca a\u00a0mami\u010dku len raz; Len tri slov\u00e1 v\u00a0srdci maj, miluj, trp a\u00a0odp\u00fa\u0161\u0165aj; Nie je ru\u017ea bez t\u0155\u0148a, ani \u017eivot bez tr\u00e1penia; \u010cerven\u00e1 ru\u017ei\u010dka nad morom sa kn\u00ed\u0161e, spome\u0148 si Veronka, kto Ti to p\u00ed\u0161e; \u00dasmev daj ka\u017ed\u00e9mu, srdce len jedn\u00e9mu…\u201c V\u00a0pam\u00e4tn\u00edkoch n\u00e1m kvitli ru\u017ee, nama\u013eovan\u00e9 fixkami, pastelkami, vodovkami, padali slzy a\u00a0spomienky, obkres\u013eovali sa obr\u00e1zky \u010di kvety z\u00a0kni\u017eiek, poh\u013eadn\u00edc aj in\u00fdch pam\u00e4tn\u00edkov.<\/p>\n
Na\u0161a babi\u010dka ma raz na\u0161la obkres\u013eova\u0165 na priesvitn\u00fd papier ma\u010diatka (obr\u00e1zok sa z\u00a0druhej strany na\u010darbal \u010diernou \u201eoby\u010dkou\u201c, potom ste ho len obtiahli a\u00a0objavil sa tam, kde ste ho chceli ma\u0165.<\/p>\n
– Veronka, mala by si nakresli\u0165 sama, nie obkres\u013eova\u0165, to vie ka\u017ed\u00fd. Ve\u010f ty vie\u0161 tak kr\u00e1sne kresli\u0165.<\/p>\n
Ak som nie\u010do naozaj nevedela, boli to matematika, \u0161plh a\u00a0kreslenie. Pravda\u017ee, to na v\u00fdtvarnej obkres\u013eova\u0165 cez priesvitn\u00fd papier sme vedeli v\u0161etky. Odrazu mi v\u0161ak st\u00faplo sebavedomie, pochvala rob\u00ed z\u00e1zraky.<\/p>\n
– Nakresli nie\u010do pekn\u00e9, nie\u010do, \u010do sa ti najviac p\u00e1\u010di, \u010do m\u00e1\u0161 najrad\u0161ej, – nahov\u00e1rala ma babi\u010dka.<\/p>\n
– Viano\u010dn\u00fd strom\u010dek, ten je najkraj\u0161\u00ed! – ani min\u00fatu som nev\u00e1hala.<\/p>\n
Vy\u0161klbla som z\u00a0pam\u00e4tn\u00edka obkres\u013eova\u010dku a\u00a0kreslila fixkou viano\u010dn\u00fd strom\u010dek. Tak som sa sna\u017eila, \u017ee sa fixkov\u00fd strom objavoval ako duch aj na \u010fal\u0161\u00edch stran\u00e1ch pam\u00e4tn\u00edka a\u00a0vysvecoval krik\u013eav\u00fdmi \u010derven\u00fdmi svetielkami. Pod strom\u010dekom b\u00fdvali zvieratk\u00e1, zajko, ma\u010di\u010dka, my\u0161ka, poletovali okolo vt\u00e1\u010dky, padal sneh… Ach, ak\u00e9 to mohlo by\u0165 v\u0161etko kr\u00e1sne, keby to bolo naozaj a\u00a0keby som vedela kresli\u0165! Strom\u010dek v\u00a0skuto\u010dnosti vyzeral ako pokazen\u00e1 zelen\u00e1 a\u00a0rozkopnut\u00e1 torta, zvieratk\u00e1 ako \u010dudn\u00e9 machule r\u00f4znych ve\u013ekost\u00ed. S\u00a0odvahou som v\u0161ak podobne ilustrovala \u010fal\u0161ie pam\u00e4tn\u00edky, kr\u00e1sne kresl\u00edm, v\u0161etci mi to predsa hovoria! (Iba babi\u010dka, ale to nevad\u00ed!)<\/p>\n
V\u00a0tom \u010dase som \u010d\u00edtala kni\u017eku o\u00a0diev\u010datku \u017dofke a\u00a0potom e\u0161te jednu o\u00a0\u0147urke. Neviem u\u017e, ktor\u00e1 z\u00a0nich, ale to diev\u010datko sed\u00e1valo na\u00a0moskovskej studenej \u017eelezni\u010dnej stanici a\u00a0\u010dakalo mami\u010dku, ktor\u00e1 sa stratila a\u00a0jeho otec bojoval vo vojne a\u00a0vonku bola tresk\u00faca zima. Pr\u00edbeh kni\u017eky sa tu\u0161\u00edm cel\u00fd odohr\u00e1val na tej \u00a0stanici, \u013eudia prich\u00e1dzali a\u00a0odch\u00e1dzali, stret\u00e1vali sa a\u00a0n\u00e1\u0161mu diev\u010datku bola zima, nohy si balilo do nov\u00edn a\u00a0zav\u0161e mu niekto k\u00fapil \u010daj. Neviem, \u010di sa na\u0161la mami\u010dka alebo otec, ale moje b\u00e1biky sa vtedy volali \u0147urky a\u00a0\u017dofky. Zop\u00e1r \u0147uriek a\u00a0\u017dofiek som nakreslila aj spolu\u017eia\u010dkam do pam\u00e4tn\u00edkov. Jedna \u0147urka b\u00fdva aj v\u00a0pam\u00e4tn\u00edku mojej sestry spolu s\u00a0ver\u0161\u00edkom, ktor\u00fd som si \u201eako\u017ee\u201c cel\u00fd vymyslela: \u00a0\u201e\u013d\u00fab si otca, \u013e\u00fab, n\u00e1jde\u0161 v\u00a0tr\u00e1ve kamar\u00e1tku, najlep\u0161iu matku, je to ako orol vt\u00e1k na skal\u00e1ch\u201c. \u0147urka na obr\u00e1zku mala rusk\u00fa \u017eiacku uniformu ako odv\u00e1\u017ena \u0161kol\u00e1\u010dka Marusja.<\/p>\n
– Fuj! – povedala sestra, ke\u010f sa s\u00a0mojou \u0147urkou zozn\u00e1mila.<\/p>\n
\u0147urky, \u017dofky a\u00a0Marusje som kreslila rovnako rada ako viano\u010dn\u00e9 strom\u010deky! Ale vrchol mojej pam\u00e4tn\u00edkovej zlatej \u00e9ry sa e\u0161te len bl\u00ed\u017eil.<\/p>\n
Sedemdesiate roky. V\u0161etky sme \u010d\u00edtali kni\u017eky rusk\u00fdch autorov. Timur a\u00a0jeho dru\u017eina, kni\u017eku Arkadija Gajdara \u010cuk a\u00a0Huk, pod\u013ea ktorej bol nakr\u00faten\u00fd aj film, videla som ho aspo\u0148 tis\u00edckr\u00e1t najm\u00e4 cez zimu, recitov\u00e1vali sme b\u00e1sne Samuila Mar\u0161aka… So sestrou sme ka\u017ed\u00fa nede\u013eu popoludn\u00ed chodievali do kina. Pr\u0161alo, sne\u017eilo, sedeli sme v\u00a0kine a\u00a0chr\u00famali \u013eadovky, cukr\u00edky, ktor\u00e9 v\u00a0kine pred\u00e1vala pani Barto\u0161ov\u00e1. Aj tam d\u00e1vali najm\u00e4 rusk\u00e9 filmy z\u00a0obdobia vojny: Volali ho led\u0148\u00e1\u010dek, \u017delva… Zhov\u00e1rali sme sa o\u00a0vojne ako o\u00a0Vianociach, hr\u00e1vali sme sa na partiz\u00e1nov a\u00a0partiz\u00e1nky, a\u00a0tak, ke\u010f som mame na viano\u010dn\u00fd obrus vy\u0161\u00edvala tank, nikoho to neprekvapilo a\u00a0moju mamu s\u00a0otcom na \u0160tedr\u00fd ve\u010der pobavilo.<\/p>\n
Aj v\u00a0mojom pam\u00e4tn\u00edku sa ocitlo nieko\u013eko tankov, ponoriek \u010di lietadiel. Jeden tank som fukla sestre do pam\u00e4tn\u00edka aj ja, aby sa nepovedalo. Pri spolu\u017eia\u010dkach som bola odv\u00e1\u017enej\u0161ia. Viacer\u00e9 som obdarila Aurorou.<\/p>\n
Vrchol v\u0161etk\u00e9ho bolo, ke\u010f som sestre do pam\u00e4tn\u00edka nakreslila prekr\u00ed\u017een\u00e9 vlajky – sovietsku a\u00a0\u010deskoslovensk\u00fa – a\u00a0nad to nap\u00edsala Ve\u013ek\u00fd okt\u00f3ber a\u00a0Nezabudni!<\/p>\n
– Tebe \u0161ibe? – sp\u00fdtala sa ma mama a\u00a0ukazovala moju kresbu tatovi a\u00a0babi\u010dke.<\/p>\n
– Chu\u010f\u00e1tko, – povedala babi\u010dka.<\/p>\n
– E\u0161te raz sa chyt\u00ed\u0161 Agatinho pam\u00e4tn\u00edka a\u00a0si ma ne\u017eelaj! – kri\u010dala mama.<\/p>\n
– Ja to tam nechcem, nem\u00f4\u017eem to vytrhn\u00fa\u0165? – p\u00fdtala sa sestra.<\/p>\n
– Ke\u010f si Agata vytrhne z\u00a0pam\u00e4tn\u00edka moje kresby, ja si vytrhnem jej!<\/p>\n
– Neh\u00e1dajte sa! – vzala n\u00e1m mama pam\u00e4tn\u00edky a\u00a0oba odlo\u017eila, aby mala pokoj.<\/p>\n
Ka\u017ed\u00fd z\u00e1zrak trv\u00e1 len p\u00e1r dn\u00ed, a\u00a0tak aj na\u0161e pam\u00e4tn\u00ed\u010dkovanie vystriedali in\u00e9 hry, \u017dofku a\u00a0\u0147urku in\u00ed kni\u017en\u00ed hrdinovia. Obe si ich v\u0161ak zapam\u00e4t\u00e1m na cel\u00fd \u017eivot, najm\u00e4 sc\u00e9nu, ako jej chut\u00ed oby\u010dajn\u00fd riedky sladk\u00fd \u010daj iba preto, \u017ee je hor\u00faci.<\/p>\n
– Kto mi e\u0161te nenakreslil do pam\u00e4tn\u00edka? – p\u00fdtala sa raz moja spolu\u017eia\u010dka Zuzka Kme\u0165ov\u00e1.<\/p>\n
– Jaaaa, – ozvala som sa vo vidine \u010fal\u0161ieho pam\u00e4tn\u00edkov\u00e9ho dobrodru\u017estva.<\/p>\n
– No tebe ani ned\u00e1m, ty si predsa \u0161patnokresliarka. Nechcem, aby si mi ho po\u0161patila!<\/p>\n
Vtedy som pochopila, pre\u010do naj\u010dastej\u0161ie kresl\u00edm do Agatinho pam\u00e4tn\u00edka, pre\u010do moje kresby nik nechcel, nik si nechcel po\u0161pati\u0165 pam\u00e4tn\u00edk, ke\u010f sme \u017eabky, nechcel, aby sa ten fixkov\u00fd hnus na\u0148ho vyvalil, ke\u010f budeme babky. Dodnes je mi ma \u013e\u00fato.<\/p>\n
Naposledy som kreslila do pam\u00e4tn\u00edka synovi. Tie\u017e asi mal pocit, \u017ee mi ten pam\u00e4tn\u00edk nemusel da\u0165 dohnusi\u0165, ke\u010f ho e\u0161te chce posun\u00fa\u0165 kamar\u00e1tom.<\/p>\n
Pred p\u00e1r d\u0148ami som na\u0161la svoj pam\u00e4tn\u00edk s\u00a0konvalinkami. Babi\u010dka mi do\u0148 vlo\u017eila \u0161tvorl\u00edstok a\u00a0nap\u00edsala, aby som ten svoj \u017eivot \u017eila stato\u010dne, ako sa m\u00e1, od mamy m\u00e1m v\u00a0\u0148om vt\u00e1\u010dika, ktor\u00fd sedel na tanieriku v\u00a0na\u0161ej kuchyni, smejem sa na v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch \u0147urk\u00e1ch a\u00a0\u017dofk\u00e1ch, ktor\u00e9 som si tam nakreslila sama v\u00a0\u010dase, ke\u010f mi nik nechcel po\u017ei\u010da\u0165 svoj pam\u00e4tn\u00edk. Smejem sa na men\u00e1ch, ktor\u00e9 som si vym\u00fd\u0161\u013eala, doj\u00edma ma kresba s\u00a0n\u00e1zvom Vo\u013ea\u010do od akademick\u00e9ho maliara p\u00e1na Ile\u010dka:<\/p>\n
– P\u00e1n Ile\u010dko, nakreslite mi vo\u013ea\u010do do pam\u00e4tn\u00edka!<\/p>\n
A\u00a0p\u00e1n Ile\u010dko kreslil Vo\u013ea\u010do za Vo\u013ea\u010dom, ka\u017ed\u00e9 in\u00e9…<\/p>\n
V\u0161etky tie kresby s\u00fa mi dnes mil\u00e9. Na posledn\u00fa stranu mi v\u00a0roku 1979 nap\u00edsala venovanie here\u010dka M\u00e1ria Kr\u00e1\u013eovi\u010dov\u00e1: \u201eVeronka, aby si bola v\u017edy tak\u00e1 \u0161\u0165astn\u00e1 ako toto leto v\u00a0Budmericiach, ke\u010f bolo tak m\u00e1lo slnka a\u00a0ve\u013ea h\u00fab.\u201c<\/p>\n
Na Vianoce k\u00fapim dc\u00e9re pam\u00e4tn\u00edk a\u00a0zalistujem si s\u00a0\u0148ou v\u00a0tom svojom.<\/p>\n
Po\u017eehnan\u00e9 sviatky, \u0161\u0165astn\u00fd Nov\u00fd rok, v\u00e1m \u017eel\u00e1 va\u0161a Veve.<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Na\u0161la som pri upratovan\u00ed svoj star\u00fd pam\u00e4tn\u00edk. \u201eVeronke venuje mama, Vianoce 1977\u201c. Podobn\u00fd vtedy dostala aj moja sestra, aj moja najlep\u0161ia kamar\u00e1tka Gabika, aj Marika a\u00a0Elena zo S\u00eddliska. Pred\u00e1vali ich v\u00a0modranskom papiernictve. Tak\u00e9 s\u00a0textiln\u00fdm prebalom, na \u0148om bola nalepen\u00e1 poh\u013eadnica s\u00a0konvalinkami. Sestra mala in\u00e9 kvety. Ani moje spolu\u017eia\u010dky nemali na pam\u00e4tn\u00edku konvalinky. Na tituln\u00fa […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2090,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,36],"tags":[],"class_list":["post-2087","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-zima-2015"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2087","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2087"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2087\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2091,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2087\/revisions\/2091"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2090"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2087"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2087"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2087"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}