<\/p>\n
Mraziv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 r\u00e1no, \u010dak\u00e1m na autobusovej stanici na spoj. Tento t\u00fd\u017ede\u0148 u\u017e druh\u00fd raz. V\u00a0utorok Malacky, teraz Pezinok. Vzh\u013eadom na svoju averziu vo\u010di cestovaniu m\u00e1m opr\u00e1vnen\u00fd pocit, \u017ee som sa nejako rozcestovala.
\nDo Pezinka idem za Veve \u0160ikulovou, ve\u010f ju z\u00a0tejto dvojstr\u00e1nky Miau d\u00f4verne pozn\u00e1te. Vybavi\u0165 nie\u010do polopracovn\u00e9, ka\u017edop\u00e1dne ver\u00edm, \u017ee sa n\u00e1m podar\u00ed da\u0165 si spolu aj k\u00e1vu. Naposledy sme sa videli pred bezm\u00e1la tromi mesiacmi, ke\u010f som moderovala jej besedu na Bibliot\u00e9ke. De\u0148 predt\u00fdm som si trochu obarila ruku, a\u00a0tak som bola rodinou uznan\u00e1 za pr\u00e1ceneschopn\u00fa a\u00a0mohla som zvy\u0161ok d\u0148a polihova\u0165 na gau\u010di s\u00a0Veronin\u00fdmi kni\u017ekami. Medzerov\u00fd plod som mala pre\u010d\u00edtan\u00fd u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie, ale Fresku v\u00a0dome som \u010d\u00edtala a\u017e tesne pred besedou. (Knihu som potom darovala mame pod strom\u010dek. Trochu sa napajedila – ona vraj nikdy nerecitovala r\u00fdmova\u010dku o\u00a0vlo\u017ek\u00e1ch, ktor\u00fa tam spom\u00edna Veve! \u201eAle \u010doby, ja si to dobre pam\u00e4t\u00e1m, ako si n\u00e1s t\u00fdm bavila!\u201c presvied\u010dala som mamu. A\u00a0tie\u017e ju zar\u00e1\u017ealo, \u017ee ma v\u00a0tej knihe Veve opisuje ako nejak\u00fa mond\u00e9nnu fiflenu. Presvied\u010dala som mamu, \u017ee ka\u017ed\u00fd ma m\u00f4\u017ee vidie\u0165 po svojom. Ke\u010f v\u0161ak mama knihu do\u010d\u00edtala, mrzutos\u0165 ju d\u00e1vno pre\u0161la: \u201eTeda aj ke\u010f ma najprv trochu na\u0161tvala, ale mus\u00edm uzna\u0165, \u017ee t\u00e1 p\u00edsa\u0165 vie!\u201c)
\nTeraz sa s\u00a0Veve v\u00eddame pomerne m\u00e1lo. U\u017e to nie je ako za star\u00fdch \u0161tudentsk\u00fdch \u010dias, ke\u010f sme boli ve\u010dne spolu, v\u00a0dobrom i\u00a0zlom, vesel\u00e9 i\u00a0v\u00e1\u017ene, melancholick\u00e9 i\u00a0bujar\u00e9. Vari len raz sa na\u0161e n\u00e1lady prudko rozi\u0161li, to ke\u010f som si v\u00a0bistre Krym zasadla na – s\u00a0prep\u00e1\u010den\u00edm, ale pou\u017ei\u0165 jemnej\u0161\u00ed v\u00fdraz sa v\u00a0tejto s\u00favislosti ned\u00e1 – o\u0161\u0165an\u00fa stoli\u010dku. Ja, mond\u00e9nna fiflena! K\u00fdm dlh\u00fd hrub\u00fd sveter nasal z\u00a0mokr\u00e9ho \u010dal\u00fanenia ne\u017eiaducu tekutinu a\u00a0t\u00e1 prenikla cez \u010fal\u0161ie vrstvy oble\u010denia, stihla som si ni\u010d netu\u0161iaca vypi\u0165 k\u00e1vi\u010dku. Zistila som to a\u017e vonku, ke\u010f som poc\u00edtila, \u017ee m\u00e1m mokr\u00fa zadnicu. Ke\u010f som sa pred dnes u\u017e neexistuj\u00facim bistrom striasala odporom a\u00a0z\u00a0o\u010d\u00ed sa mi vyg\u00fa\u013eali prv\u00e9 slzy, Veve sa rehlila a\u00a0hoci sa mi z\u00e1rove\u0148 ospravedl\u0148ovala, nevedela presta\u0165. Av\u0161ak u\u013e\u00fatilo sa jej kamo\u0161ky a\u00a0napokon \u0161la so mnou k\u00a0jej tatovi, kde mi jeho man\u017eelka poskytla nielen n\u00e1hradn\u00e9 oble\u010denie, ale aj mo\u017enos\u0165 sa u\u00a0nich osprchova\u0165.
\nS\u00a0Veve som sa nikdy nenudila – jedna na\u0161a kolegy\u0148a z\u00a0brig\u00e1dy, ktor\u00fa volali Fid\u017eina, by o\u00a0takej kamo\u0161ke povedala, \u017ee \u201es tou je dycky dobr\u00e1 diska!\u201c Na diskot\u00e9ky sme v\u0161ak nechodili, tie neboli pod\u013ea n\u00e1\u0161ho gusta, zato si v\u0161ak presne spom\u00ednam na blahodarn\u00fd jarno-letn\u00fd de\u0148, ke\u010f sme si vykra\u010dovali po modranskom n\u00e1mest\u00ed ka\u017ed\u00e1 s\u00a0obrovskou zmrzlinou v\u00a0ruke a\u00a0stretli sme Veroninu mamu. \u201eToto je to va\u0161e u\u010denie?\u201c pr\u00edsne si premerala hlavne Veronu, ja som sa v\u017edy vedela tv\u00e1ri\u0165 ako t\u00e1 svedomit\u00e1, zveden\u00e1 z\u00a0cesty. Do Modry som sa pri\u0161la u\u010di\u0165 na \u0161t\u00e1tnice a\u00a0Verone na t\u00fato v\u00e1\u017enu pr\u00edle\u017eitos\u0165 po\u017ei\u010dala babi\u010dka svoj byt. A\u00a0ve\u010f sme sa aj trochu u\u010dili, sa mi zd\u00e1, ale ke\u010f bolo tak\u00e9 pekn\u00e9 po\u010dasie a\u00a0dostali sme chu\u0165 na zmrzlinu?! No a\u00a0po \u0161kole sme sa kr\u00e1tky \u010das stret\u00e1vali na spolo\u010dnej chodbe vydavate\u013estva, kde sme v\u0161ak pracovali ka\u017ed\u00e1 v\u00a0inej redakcii. Len\u017ee ja som potom ostala na materskej, o\u00a0rok nato aj Veve a\u00a0stretnut\u00ed ub\u00fadalo. A\u00a0zav\u0161e aj energie stret\u00e1va\u0165 sa, preto\u017ee mladistv\u00fa chu\u0165 st\u00e1le nie\u010do podnika\u0165, vyfrndoli\u0165 sa, niekam \u00eds\u0165 a\u00a0nie\u010do za\u017ei\u0165, postupne vystriedala \u00fa\u013eava z\u00a0toho, ke\u010f \u010dlovek nemus\u00ed \u00eds\u0165 nikam, ke\u010f nemus\u00ed v\u0165ahova\u0165 brucho (k\u00fdm to e\u0161te ide), vykresa\u0165 na tv\u00e1ri primeran\u00fd spolo\u010densk\u00fd v\u00fdraz a\u00a0vrhn\u00fa\u0165 sa do pomyseln\u00e9ho v\u00edru \u017eivota. Tak\u017ee v\u00eddame sa m\u00e1lo a\u00a0pri v\u00eddan\u00ed sme ob\u010das opatrn\u00e9. Pozn\u00e1me svoje m\u00ednov\u00e9 polia a\u00a0vieme, kde sa oplat\u00ed na\u0161\u013eapova\u0165 rad\u0161ej iba opatrne. Av\u0161ak – a\u00a0ver\u00edm, \u017ee to ist\u00e9 by povedala aj Veve – na stretnutia sa v\u017edy ve\u013emi te\u0161\u00edm (aj teraz, ke\u010f ma u\u017e autobus vezie za \u0148ou). Ka\u017ed\u00e9 jedno je ako sadn\u00fa\u0165 si na gau\u010d a\u00a0polo\u017ei\u0165 si na kolen\u00e1 \u0161katu\u013eu s\u00a0fotografiami.<\/p>\n
Veronu n\u00e1jdem v\u00a0kni\u017enici v\u00a0detskom oddelen\u00ed, kde sa jej kolegyne venuj\u00fa mal\u00fdm \u0161kol\u00e1kom, ktor\u00ed po\u010d\u00favaj\u00fa \u00faryvky z\u00a0nejakej kni\u017eky. Aby sme neru\u0161ili, Verona ma vedie von. Vybav\u00edme, \u010do treba a\u00a0potom ideme na k\u00e1vu.
\nJe skvel\u00e9 pozna\u0165 niekoho desa\u0165ro\u010dia. Sta\u010d\u00ed n\u00e1znak repliky, sto rokov star\u00fd refr\u00e9n, hl\u00e1\u0161ka a\u00a0u\u017e sa smejeme. Len\u017ee tak \u010di tak u\u017e nie sme tie dvadsa\u0165ro\u010dn\u00e9 bl\u00e1zniv\u00e9 diev\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 sn\u00edvaj\u00fa o\u00a0tom, ako im niekto uverejn\u00ed \u010dl\u00e1nok v\u00a0kult\u00farnej rubrike alebo dokonca v\u00a0liter\u00e1rnom \u010dasopise. Zrazu zv\u00e1\u017enieme, lebo t\u00e9mou, ktor\u00e1 sa prirodzene rozprestrela nad na\u0161\u00edm stretnut\u00edm, s\u00fa rodinn\u00e9 \u00famrtia. Komu kto, kedy a\u00a0ako. Bolesti, sm\u00fatky, nostalgie, veci na pamiatku. \u201eZmenilo ma to,\u201c povie Veve a\u00a0ja s\u00a0\u0148ou iba ml\u010dky s\u00fahlas\u00edm, viem, \u010do t\u00fdm mieni. \u201eU\u017e by som iba h\u00e1\u010dkovala a\u00a0pozerala z\u00a0obloka,\u201c dod\u00e1. Prik\u00fdvnem, takisto to pozn\u00e1m. V\u00a0optike kone\u010dnosti str\u00e1caj\u00fa amb\u00edcie a\u00a0vzru\u0161uj\u00face chcenie svoju naliehavos\u0165. Ani ja u\u017e nesn\u00edvam o\u00a0uverejnen\u00fdch \u010dl\u00e1nkoch, hoci nejak\u00e9 spisovate\u013esk\u00e9 sny e\u0161te m\u00e1m. \u201eZru\u0161ila som aj Miau, u\u017e nevl\u00e1dzem,\u201c povie e\u0161te Veve.
\nPotom e\u0161te zrekapitujeme, \u010die deti ako vyr\u00e1stli a\u00a0ja sa v\u00a0jednom momente za\u010dudujem ako typick\u00e1 tetka: \u201ePanebo\u017ee, t\u00e1 u\u017e je tie\u017e dospel\u00e1?!\u201c Aj nad nami sa kedysi takto \u010dudovali rodi\u010dia, pr\u00edbuzn\u00ed \u010di v\u0161ete\u010dn\u00e9 kamar\u00e1tky na\u0161ich m\u00e1m. Av\u0161ak \u010das let\u00ed a\u00a0aj na\u0161e deti rast\u00fa, ba tie star\u0161ie s\u00fa u\u017e dospel\u00e9. Nu\u017e a na\u0161e k\u00e1vi\u010dkovanie sa tie\u017e r\u00fdchlo nach\u00fdlilo ku koncu. Veve \u010dak\u00e1 porada, a tak sa l\u00fa\u010dime a\u00a0ja mierim na zast\u00e1vku, aby som chytila najbli\u017e\u0161\u00ed autobus.
\nU\u017e som takmer na zast\u00e1vke, ke\u010f za\u010dujem, ako niekto z\u00a0pln\u00e9ho hrdla bl\u00e1znivo kri\u010d\u00ed moje meno. Obzriem sa a\u00a0zbad\u00e1m be\u017eiacu Veve. Divoko m\u00e1va rukami, skoro akoby navigovala prist\u00e1vaj\u00facu helikopt\u00e9ru a kri\u010d\u00ed: \u201eMobil, mobil, zabudla si si mobil!\u201c Z\u00a0predajne vystr\u010d\u00ed hlavu vy\u013eakan\u00e1 predava\u010dka, chce vedie\u0165, \u010do sa stalo, na\u0161\u0165astie ni\u010d. Autobus mi ujde, ale Veve ma zachr\u00e1nila, keby som v\u00a0\u0148om teraz sedela bez mobilu, \u010dakala by ma v\u00e4\u010d\u0161ia pat\u00e1lia, ne\u017e chv\u00ed\u013eku po\u010dka\u0165 na zast\u00e1vke.<\/p>\n
Ke\u010f v\u00a0Bratislave vyst\u00fapim, minulo poludnie a\u00a0ja m\u00e1m okrem ve\u010dernej akcie e\u0161te kopec vybavova\u010diek. \u00c1no, dnes bude ten netypick\u00fd ve\u010der, \u017ee nebudem sedie\u0165 doma, ale idem medzi \u013eud\u00ed, na krst kni\u017eky, ktorej m\u00e1m by\u0165 dokonca kmotrou.
\nVybavujem teda nevyhnutn\u00e9 poch\u00f4dzky, um\u00fdvam dl\u00e1\u017eku a\u00a0potom prem\u00fd\u0161\u013eam, ak\u00fdmi slovami odprevad\u00edm na cestu k\u00a0\u010ditate\u013eom kamar\u00e1tkinu kni\u017eku. Nesk\u00f4r elektri\u010dka, podve\u010dern\u00e9 mesto pln\u00e9 \u013eud\u00ed, ja s\u00a0kyticou pre autorku a napokon klub, kam sa inak chodieva zab\u00e1va\u0165 moja dc\u00e9ra. V\u00a0podniku sedia mlad\u00ed \u0161tamgasti (asi hipstersk\u00ed, ale ja ich nerozozn\u00e1vam), no postupne sa na avizovan\u00e9 liter\u00e1rne podujatie za\u010d\u00ednaj\u00fa tr\u00fasi\u0165 aj star\u0161ie ro\u010dn\u00edky, a\u017e sa napokon s\u00e1la zapln\u00ed do posledn\u00e9ho miesta. Kamar\u00e1tka si na podujatie pozvala hudobn\u00fa form\u00e1ciu, \u201eaby tu, ke\u010f\u017ee ja som u\u017e starn\u00faca \u017eena, boli aj nejak\u00ed mlad\u00ed\u201c, uvedie ich s\u00a0trochu trpk\u00fdm \u00fasmevom. Pr\u00edde aj m\u00f4j d\u00e1vny kamar\u00e1t Roman a\u00a0nen\u00e1padne si fot\u00ed mlad\u00fa spev\u00e1\u010dku. Fotenie mlad\u00fdch \u017eien je jeho obsesia, ale zas treba uzna\u0165, \u017ee u\u0161\u013eachtil\u00e1, preto\u017ee je maliar a\u00a0fotografie mu ob\u010das sl\u00fa\u017eia ako in\u0161pir\u00e1cia. Ke\u010f ma moder\u00e1torka vyzve, postav\u00edm sa pred publikum a\u00a0zhost\u00edm sa svojej \u00falohy, potom si zasa sadnem a\u00a0v\u00a0podstate som \u0161\u0165astn\u00e1, \u017ee nemus\u00edm by\u0165 v\u00a0centre pozornosti. Te\u0161\u00edm sa, \u017ee vid\u00edm aj \u010fal\u0161\u00edch kamar\u00e1tov a\u00a0zn\u00e1mych, prehod\u00edm s\u00a0nimi zop\u00e1r slov, pri bare si d\u00e1m miner\u00e1lku a\u00a0potom v\u010fa\u010dne prijmem Romanovu ponuku, \u017ee ma zvezie domov. \u201eJa sa u\u017e niekedy c\u00edtim \u00faplne mimo v\u0161etk\u00e9ho, ty ob\u010das tie\u017e?\u201c p\u00fdtam sa Romana.
\n\u201eAle pros\u00edm \u0165a, u\u017e p\u00e4\u0165desiatdva rokov!\u201c odvet\u00ed mi s typickou ir\u00f3niou.
\nPredierame sa smerom k\u00a0v\u00fdchodu h\u00fafom mlad\u00fdch, ktor\u00ed stoja v\u00a0\u0161ore do ved\u013eaj\u0161ej s\u00e1ly. \u201eAsi bude nejak\u00fd koncert,\u201c kon\u0161tatujem.
\n\u201ePrep\u00e1\u010dte, ak\u00fd koncert m\u00e1 by\u0165?\u201c vypytuje sa Roman a\u00a0ke\u010f zachyt\u00ed v\u00a0dave mierne zhltnut\u00e9 slovo, kr\u00fatiac hlavou kon\u0161tatuje: \u201eBurlesk? Tak\u00fa kapelu nepozn\u00e1m!\u201c
\n\u201eAle to nie je kapela, Roman,\u201c smejem sa. \u201eOni ti povedali burleska! A\u00a0burleska je tak\u00fd vzne\u0161enej\u0161\u00ed dobov\u00fd stript\u00edz,\u201c vysvet\u013eujem nar\u00fdchlo.
\n\u201eStript\u00edz? Ale predstav si!\u201c
\n\u201eNie celkom stript\u00edz, proste aj divadlo, \u0161ou, dobov\u00e9 oble\u010denie, perie, strapce na bradavk\u00e1ch.\u201c
\n\u201eStrapce na bradavk\u00e1ch?\u201c Roman vykr\u00fati hlavu smerom k\u00a0\u010dakaj\u00facemu davu. Niektor\u00e9 mlad\u00e9 div\u00e1\u010dky si dali do vlasov aspo\u0148 retro \u010delenku. \u201eU\u017e ni\u010d nehovor, lebo tu ostanem a\u00a0p\u00f4jde\u0161 domov sama,\u201c podpichuje ma kamar\u00e1t, ale to sa iba zastr\u00e1ja, o\u00a0chv\u00ed\u013eu svorne kr\u00e1\u010dame k\u00a0jeho autu.<\/p>\n
\u201eAni ty by si nevedel, \u010do je burleska, v\u0161ak?\u201c p\u00fdtam sa doma mu\u017ea.
\n\u201eNie\u010do sa mi mar\u00ed,\u201c l\u00e1me si hlavu, ale fakt, \u017ee nepozn\u00e1 burlesku, mi teda naozaj neprek\u00e1\u017ea. Naserv\u00edrujem malej dc\u00e9re ve\u010deru a\u00a0potom si idem skontrolova\u0165 maily. P\u00ed\u0161e mi Simona z\u00a0redakcie Miau. Vraj \u201esom zr\u00faten\u00e1\u201c a\u00a0o\u00a0dva riadky nato, \u017ee by Veve rozsekala v\u00a0m\u00e4sovom mlyn\u010deku. Vyvstala ot\u00e1zka, kto to teraz nap\u00ed\u0161e a\u00a0ja som u\u017e predsa pre Miau fejt\u00f3ny p\u00edsala. Tak\u017ee?! – p\u00fdta sa. \u00c1no, ale v\u00a0mojom fejt\u00f3novom praveku! Na z\u00e1ver d\u0148a by sa ale patrilo spravi\u0165 nejak\u00fd dobr\u00fd skutok (okrem tej umytej dl\u00e1\u017eky), a\u00a0tak teda s\u013e\u00fabim, \u017ee text dod\u00e1m. Aby ste vedeli, pre\u010do ste tu nena\u0161li Veve. Ale inak – pozdravuje v\u00e1s!<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Denisa Fulmekov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Mraziv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 r\u00e1no, \u010dak\u00e1m na autobusovej stanici na spoj. Tento t\u00fd\u017ede\u0148 u\u017e druh\u00fd raz. V\u00a0utorok Malacky, teraz Pezinok. Vzh\u013eadom na svoju averziu vo\u010di cestovaniu m\u00e1m opr\u00e1vnen\u00fd pocit, \u017ee som sa nejako rozcestovala. Do Pezinka idem za Veve \u0160ikulovou, ve\u010f ju z\u00a0tejto dvojstr\u00e1nky Miau d\u00f4verne pozn\u00e1te. Vybavi\u0165 nie\u010do polopracovn\u00e9, ka\u017edop\u00e1dne ver\u00edm, \u017ee sa n\u00e1m podar\u00ed […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2234,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[37,16],"tags":[],"class_list":["post-2225","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2016","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2225","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2225"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2225\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2228,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2225\/revisions\/2228"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2234"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2225"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2225"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2225"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}