{"id":2278,"date":"2016-02-15T12:45:17","date_gmt":"2016-02-15T10:45:17","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=2278"},"modified":"2016-02-15T12:45:17","modified_gmt":"2016-02-15T10:45:17","slug":"erich-maria-remarque","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/erich-maria-remarque\/","title":{"rendered":"Erich Maria Remarque"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Ka\u017ed\u00fd de\u0148 m\u00f4\u017ee by\u0165 posledn\u00fd<\/strong><\/p>\n

Bolo to v\u00a0zime roku 1929. Prv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa na reklamn\u00fdch st\u013apoch v\u00a0Berl\u00edne objavili plag\u00e1ty s\u00a0jedin\u00fdm slovom: \u201eVyjde!\u201c Po t\u00fd\u017edni sa text zmenil na: \u201eVe\u013ek\u00fd vojnov\u00fd rom\u00e1n\u201c. Tret\u00ed t\u00fd\u017ede\u0148 oznamoval titulok: \u201eNa z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9\u201c a\u00a0kone\u010dne \u0161tvrt\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa objavilo meno: \u201eErich Maria Remarque\u201c. Ve\u013ek\u00fd vojnov\u00fd rom\u00e1n vy\u0161iel v\u00a0n\u00e1klade cca mili\u00f3n kusov, o\u00a0dva roky t\u00e1to cifra vzr\u00e1stla tri a\u00a0pol n\u00e1sobne, kniha sa v\u00a0tom \u010dase pred\u00e1vala lep\u0161ie, ako Biblia. A\u00a0pritom jej autor bol celkom nezn\u00e1my nemeck\u00fd spisovate\u013e s\u00a0franc\u00fazsky znej\u00facim priezviskom: Erich Maria Remarque.\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz<\/a>To priezvisko privodilo jeho nosite\u013eovi aj r\u00f4zne pat\u00e1lie, ke\u010f nacisti pustili do sveta f\u00e1mu, \u017ee najob\u013e\u00fabenej\u0161\u00ed spisovate\u013e Nemecka je \u017did. Ale o\u00a0tom nesk\u00f4r. Nateraz sta\u010d\u00ed vysvetlenie, \u017ee ono \u201eq\u201c v\u00a0priezvisku Remarque poukazuje na franc\u00fazsky p\u00f4vod jeho otca, hoci ten sa po pr\u00edchode do Nemecka premenoval na Remark. Tie\u017e stredn\u00e9 meno Maria nefigurovalo v\u00a0rodnom liste spisovate\u013ea, v\u00a0skuto\u010dnosti tam bol zap\u00edsan\u00fd ako Erich Paul Remark. Ke\u010f sa v\u0161ak mlad\u00fd vojnov\u00fd veter\u00e1n za\u010dal \u017eivi\u0165 p\u00edsan\u00edm, zvolil si meno po matke – Maria. Mama bola Nemka, narodila sa v\u00a0meste Katenberg, otcove korene siahali do Alsaska. Maria Remark celkovo absolvovala \u0161tyri p\u00f4rody, ktor\u00e9 jej beztak chab\u00e9 zdravie e\u0161te viac podlomili. Prv\u00fd syn zomrel ako p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd. To mal Erich u\u017e tri roky, narodil sa 22. j\u00fana 1898. Po \u0148om nasledovali dve Erna a\u00a0mlad\u0161ia Elfriede, ktor\u00fa stihne stra\u0161n\u00fd osud, ke\u010f vlastnou hlavou zaplat\u00ed za \u201ehriechy\u201c sl\u00e1vneho brata. Teraz by mohla nasledova\u0165 tradi\u010dn\u00e1 pas\u00e1\u017e o\u00a0kr\u00e1snom detstve bud\u00faceho spisovate\u013ea, naplnenom rodi\u010dovskou l\u00e1skou a\u00a0hrejivou atmosf\u00e9rou rodinnej pr\u00edtulnosti, ale ni\u010d tak\u00e9 sa u\u00a0Remarkovcov nenosilo. Otec, povolan\u00edm viaza\u010d kn\u00edh v\u00a0malej tla\u010diarni v\u00a0Osnabr\u00fccku, kde sa aj Erich narodil, bol ve\u010dne zachm\u00faren\u00fd, uzavret\u00fd do seba, nevrl\u00fd a\u00a0bez priate\u013eov. Svojim de\u0165om nevedel prejavi\u0165 ani \u0161tipku n\u00e1klonnosti, tob\u00f4\u017e zdie\u013ea\u0165 so synom z\u00e1ujem o umenie a\u00a0literat\u00faru. Matka bola slab\u00e1,\u00a0chor\u00e1 a ke\u010f jej zomrel prv\u00fd syn, v\u0161etky amb\u00edcie preniesla na Ericha. Chcela ma\u0165 z\u00a0neho sl\u00e1vneho klaviristu, realita v\u0161ak bola tak\u00e1, \u017ee chlapec \u0161tudoval na katol\u00edckom gymn\u00e1ziu za u\u010dite\u013ea. S\u00a0kamar\u00e1tmi, partnermi v\u00a0intelektu\u00e1lnych debat\u00e1ch o\u00a0Goethem, Dostojevskom, bohu a\u00a0nemeckom divadle zalo\u017eil kr\u00fa\u017eok Die Traumbude (R\u00ed\u0161a snov) a\u00a0tie\u017e sa stal \u010dlenom Ml\u00e1de\u017en\u00edckej jednoty, siete organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 vznikali po celom Nemecku, aby mlad\u00fdch \u013eud\u00ed vychov\u00e1vali k\u00a0discipl\u00edne a\u00a0u\u010dili l\u00e1ske k\u00a0vlasti, ergo nemeckej monarchii. T\u00e1 ale vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sebavedome a\u00a0velik\u00e1\u0161sky rozp\u00fatala svetov\u00fa vojnu. \u010co kraj\u0161ie si m\u00f4\u017eu predstavi\u0165 \u0161estn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00ed chlapci s\u00a0hlavou plnou ide\u00e1lov, ako \u017ee pon\u00faknu svoj \u017eivot na olt\u00e1r vlasti… P\u00f4jdu za \u0148u bojova\u0165! Krv\u00e1ca\u0165 a\u00a0umiera\u0165! Erichov patriotick\u00fd u\u010dite\u013e to\u013eko svojich \u017eiakov oblboval re\u010dami o\u00a0hrdinstve a\u00a0\u201e\u017eeleznej nemeckej ml\u00e1de\u017ei\u201c, a\u017e sa v\u0161etci do jedn\u00e9ho prihl\u00e1sili na front. A\u00a0nestihli ani zmaturova\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz1\"<\/a>Prekliata, v\u0161ivav\u00e1 vojna<\/strong><\/p>\n

V\u00a0j\u00fani 1917, iba p\u00e1r dn\u00ed pred 19. narodeninami, ho spolu s kamar\u00e1tmi kone\u010dne odvelia na z\u00e1padn\u00fd front, do okolia strategicky d\u00f4le\u017eit\u00e9ho Hutulsk\u00e9ho lesa na severe Belgicka. Mlad\u00ed ba\u017eanti predt\u00fdm absolvovali desa\u0165t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fd vojensk\u00fd v\u00fdcvik, ktor\u00fd ich dal do laty d\u00f4kladnej\u0161ie, ako desa\u0165 rokov drepenia v \u0161kolsk\u00fdch laviciach. Dev\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd slobodn\u00edk Paul B\u00e4umer, rozpr\u00e1va\u010d a\u00a0z\u00e1rove\u0148 hlavn\u00e1 postava Remarqueovho najsl\u00e1vnej\u0161ieho rom\u00e1nu Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9 priepastn\u00fd rozdiel medzi \u0161kolou a\u00a0vojnou glosuje slovami: \u201eNikto n\u00e1s ale v\u00a0\u0161kole nenau\u010dil, ako v\u00a0da\u017edi a\u00a0v\u00edchrici zap\u00e1li\u0165 cigaretu, ako urobi\u0165 ohe\u0148 z\u00a0mokr\u00e9ho dreva – alebo, \u017ee je najlep\u0161ie vrazi\u0165 bod\u00e1k do brucha, lebo tam nezostane tr\u010da\u0165 ako v\u00a0rebr\u00e1ch.\u201c Vybuchuj\u00face gran\u00e1ty, \u0161tekot gu\u013eometov, svi\u0161\u0165anie striel, otr\u00e1ven\u00fd plyn, \u010do rozpa\u013euje p\u013e\u00faca do \u017eerava, roztrhan\u00e1 zem, rozstrie\u013ean\u00e9 z\u00e1kopy, sladkast\u00fd z\u00e1pach krvi, m\u0155tvi, franforce \u013eudsk\u00fdch tiel nalepen\u00e9 na sten\u00e1ch z\u00e1kopov… Strach, z\u00fafalstvo a\u00a0n\u00e1rek umieraj\u00facich, ktor\u00fd trhal vojakom u\u0161i, jedno na ktorej strane z\u00e1kopov bojovali. V\u00a0tomto krvavom masakri na hrdinstvo akosi nezostal \u010das, i\u0161lo o\u00a0to pre\u017ei\u0165 a\u00a0bajonet zasekn\u00fa\u0165 do brucha protivn\u00edka sk\u00f4r, k\u00fdm tak neurob\u00ed on s\u00e1m. \u201eKeby z\u00a0druhej strany prich\u00e1dzal tvoj otec, nev\u00e1hal by si mu hodi\u0165 gran\u00e1t do p\u0155s!\u201c uva\u017euje Paul B\u00e4umer, spisovate\u013eovo alter ego.<\/p>\n

Po \u0161iestich t\u00fd\u017ed\u0148och na fronte Remarquea v\u00e1\u017ene zrania \u010drepiny gran\u00e1tu a zasiahnu ho do nohy, z\u00e1tylku a\u00a0ruky. Lek\u00e1ri mu ostr\u00e9 \u00falomky vyoperuj\u00fa a\u00a0za\u017eehnaj\u00fa hrozbu, \u017ee by mohol zosta\u0165 do konca \u017eivota ochrnut\u00fd. Mlad\u00fd veter\u00e1n sa lie\u010di v po\u013enej nemocnici sv\u00e4t\u00e9ho Vinzenza v\u00a0Duisburgu a\u00a0nemocnica, to je \u010fal\u0161ie peklo, o\u00a0ni\u010d men\u0161ie ako samotn\u00fd front. Ranen\u00ed a\u00a0umieraj\u00faci v\u00a0preplnen\u00fdch s\u00e1lach i chodb\u00e1ch, lebo postele s\u00fa bezn\u00e1dejne obsaden\u00e9,\u00a0\u010dasto umieraj\u00fa na \u0161pinav\u00fdch, zakrvaven\u00fdch po\u013en\u00fdch l\u00f4\u017ekach v\u00a0hrozn\u00fdch bolestiach, lebo morf\u00ednu je nedostatok a ranen\u00fdch viac, ne\u017e stihn\u00fa o\u0161etri\u0165. Lek\u00e1ri sa s\u00a0nik\u00fdm pr\u00edli\u0161 neprpl\u00fa. Prv\u00e1 pomoc vyzer\u00e1 tak, \u017ee vojakovi zranen\u00fa nohu \u010di ruku ufikn\u00fa sk\u00f4r, ako sa presved\u010dia, \u010di je to v\u00f4bec nutn\u00e9. Amput\u00e1cie kon\u010dat\u00edn s\u00fa najbe\u017enej\u0161\u00ed chirurgick\u00fd v\u00fdkon, na zd\u013ahav\u00e9 lie\u010denie niet \u010dasu. Ale mart\u00fdrium ranen\u00fdch t\u00fdm v\u00f4bec nekon\u010d\u00ed: vojaci, \u010di u\u017e s\u00a0nohou, alebo bez, aj tak umieraj\u00fa: po amput\u00e1cii hroz\u00ed tromb\u00f3za \u010di otrava krvi, jedin\u00fdm pozit\u00edvom v\u00a0t\u00fdchto \u013eudsk\u00fdch jatk\u00e1ch je vo\u013en\u00e1 poste\u013e pre \u010fal\u0161ieho kandid\u00e1ta na smr\u0165…<\/p>\n

Remarque sa v\u0161ak zo zranen\u00ed vystr\u00e1bi a\u00a0zvy\u0161ok vojny pre\u017eije ako rekonvalescent v\u00a0duisburgskej nemocnici. Pr\u00edde vhod, \u017ee hr\u00e1 dobre na klav\u00edri – usporad\u00fava improvizovan\u00e9 koncerty pre vojakov i\u00a0person\u00e1l. Jedno je v\u0161ak ist\u00e9, s\u00a0kari\u00e9rou klaviristu sa m\u00f4\u017ee rozl\u00fa\u010di\u0165, zranenie mu cite\u013ene oslab\u00ed prstoklad pravej ruky. Nem\u00f4\u017ee splni\u0165 matkin sen, hoci\u00a0tak r\u00e1d by vyhovel jej posledn\u00e9mu prianiu, matka mu bola z\u00a0celej rodiny najbli\u017e\u0161ia a\u00a0ke\u010f v\u00a0septembri 1917 zomiera, Erich je deprimovan\u00fd. Jej smr\u0165 ho zasiahla hlb\u0161ie ako \u010drepina gran\u00e1tu – priamo doprostred srdca…<\/p>\n

 <\/p>\n

Straten\u00e1 gener\u00e1cia<\/strong><\/p>\n

Stane sa to jeden\u00e1sty de\u0148 jeden\u00e1steho mesiaca v\u00a0roku 1918 o\u00a0jeden\u00e1stej predpoludn\u00edm – dohoda o\u00a0pokoji zbran\u00ed medzi nepriate\u013esk\u00fdmi vojskami predznamen\u00e1 koniec vojny. Od tohto momentu plat\u00ed pr\u00edmerie, Nemecko kapituluje, cis\u00e1r ujde aj s\u00a0rodinou do exilu. Vojna, v\u00a0ktorej zahynulo 10 mili\u00f3nov vojakov, 7 mili\u00f3nov civilistov a 20 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed bolo zranen\u00fdch a\u00a0zmrza\u010den\u00fdch, sa skon\u010dila. Erich, na rozdiel od svojho rom\u00e1nov\u00e9ho hrdinu Paula B\u00e4umera, pre\u017eil. \u010co s\u00a0na\u010dat\u00fdm \u017eivotom? Vojnu nemo\u017eno zo seba zhodi\u0165 \u201eako star\u00fd kab\u00e1t\u201c. Ako sa m\u00e1 dvadsa\u0165ro\u010dn\u00fd chlapec, ktor\u00e9ho vojna obrala o\u00a0mlados\u0165, vr\u00e1ti\u0165 do norm\u00e1lneho \u017eivota? Treba si dorobi\u0165 maturitu, rad\u00ed mu otec. Erich m\u00e1 v\u0161ak s\u00a0otcom probl\u00e9m – ak\u00fa autoritu m\u00f4\u017ee po\u017e\u00edva\u0165 \u010dlovek, \u010do nikdy nebojoval v\u00a0z\u00e1kopoch? A\u00a0v\u00f4bec, \u010do vedia o\u00a0vojne v\u0161etci ostatn\u00ed civili, ktor\u00ed sa k\u00a0b\u00fdval\u00fdm vojakom spr\u00e1vaj\u00fa pohrdlivo a\u00a0arogantne, akoby im vy\u010d\u00edtali, \u017ee z\u00a0prehrat\u00e9ho boja vyviazli \u017eiv\u00ed. \u201eT\u00e1to gener\u00e1cia bola zni\u010den\u00e1 vojnou, aj navzdory tomu, \u017ee unikla jej gran\u00e1tom,\u201c zapisuje si Erich do denn\u00edka. E\u0161te lep\u0161ie to o\u00a0nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r vyjadr\u00ed \u00fastami Paula B\u00e4umera: \u201eNie sme u\u017e ml\u00e1de\u017e. Nechceme doby\u0165 svet. Sme ute\u010denci. Utek\u00e1me pred sebou. Pred vlastn\u00fdm \u017eivotom. Mali sme osemn\u00e1s\u0165 rokov a\u00a0za\u010d\u00ednali sme milova\u0165 svet a\u00a0bytie, museli sme v\u0161ak za\u010da\u0165 strie\u013ea\u0165. Prv\u00fd gran\u00e1t, \u010do vybuchol, trafil na\u0161e srdcia…\u201c Boh sa tie\u017e kdesi vyparil a\u00a0v\u00a0nebi po \u0148om zostala pr\u00e1zdna diera. Mama stra\u0161ne trpela, k\u00fdm zomrela, rovnako tak kamar\u00e1ti, ke\u010f umierali na fronte. Kde sa vtedy fl\u00e1kal ten milosrdn\u00fd boh? Erich prestane chodi\u0165 do kostola a\u00a0svoju rozluku so v\u0161emoh\u00facim dokon\u00e1, ke\u010f sa v\u00a0roku 1927 d\u00e1 vyp\u00edsa\u0165 z\u00a0katol\u00edckej cirkvi. Ale dal s\u013eub matke, \u0161kolu mus\u00ed dokon\u010di\u0165. Vracia sa na katol\u00edcke gymn\u00e1zium, zlo\u017e\u00ed sk\u00fa\u0161ky a\u00a0ako u\u010dite\u013e nast\u00fapi do obecnej \u0161koly, aj ke\u010f toto povolanie ho nijako nefascinuje. Za katedrou vydr\u017e\u00ed rok a\u00a0p\u00e1r mesiacov. Potom sa chv\u00ed\u013eu len tak pot\u013aka, pracuje tu a tam, medziin\u00fdm aj ako predava\u010d n\u00e1hrobn\u00fdch kame\u0148ov (t\u00fato sk\u00fasenos\u0165 nesk\u00f4r z\u00faro\u010d\u00ed v\u00a0rom\u00e1ne \u010cierny obelisk).<\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz3\"<\/a>No\u010dn\u00fd \u017eivot, \u017eeny, alkohol<\/strong><\/p>\n

O\u00a0ver\u0161\u00edky a\u00a0drobn\u00fa pr\u00f3zu sa pok\u00fa\u0161al u\u017e na gymn\u00e1ziu. V\u00a0nemocnici, kde sa zotavoval po zraneniach z\u00a0frontu, za\u010dal p\u00edsa\u0165 intenz\u00edvnej\u0161ie. Aj nesk\u00f4r, ke\u010f dal zbohom nielen zbraniam, ale aj u\u010dite\u013eovaniu, privyr\u00e1bal si \u010dl\u00e1nkami v\u00a0r\u00f4znych novin\u00e1ch na r\u00f4zne t\u00e9my. Od marca 1921 v\u0161ak nastupuje na pln\u00fd \u00fav\u00e4zok do nov\u00edn Tageblatt. Ako divadeln\u00fd kritik – a to sa mu fakt p\u00e1\u010di! Chodi\u0165 do divadla a kina, stret\u00e1va\u0165 sa so zauj\u00edmav\u00fdmi \u013eu\u010fmi z\u00a0kult\u00fary a umenia, zoznamova\u0165 sa s\u00a0atrakt\u00edvnymi \u017eenami, dvori\u0165 im a t\u00fa\u017ei\u0165 po nich. Erich sa k\u00a0\u017een\u00e1m spr\u00e1va \u00factivo a pozorne,\u00a0ako prav\u00fd d\u017eentlmen. Tak to bude v\u017edy, aj ke\u010f jeho n\u00e1ru\u010dou prejd\u00fa hordy mileniek a\u00a0on dostane n\u00e1lepku playboya a\u00a0donchuana, ako ve\u010dn\u00fd romantik bude \u017een\u00e1m v\u017edy prejavova\u0165 patri\u010dn\u00fa \u00factu.<\/p>\n

Popri divadeln\u00fdch recenzi\u00e1ch sa za\u010dne \u017eivi\u0165, dnes by sme povedali, ako copywriter. Prispieva do firemn\u00fdch nov\u00edn tov\u00e1rne na v\u00fdrobu pneumat\u00edk Continental a\u00a0pre zna\u010dku vytvor\u00ed \u00faspe\u0161n\u00fa reklamn\u00fa kampa\u0148. Tie\u017e testuje r\u00f4zne druhy pneumat\u00edk a\u00a0p\u00ed\u0161e o\u00a0ich vlastnostiach; odtia\u013e pramen\u00ed jeho l\u00e1ska k\u00a0r\u00fdchlym \u0161portov\u00fdm aut\u00e1m. Je u\u017e tak\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd, \u017ee mu v Echu Continental pon\u00faknu pevn\u00e9 miesto \u0161portov\u00e9ho redaktora, a\u00a0tak sa s\u0165ahuje do Hannoveru. Zauj\u00edmaj\u00fa ho v\u0161ak aj in\u00e9 t\u00e9my, vyd\u00e1 napr\u00edklad pr\u00edru\u010dku O\u00a0mie\u0161an\u00ed u\u0161\u013eachtil\u00fdch destil\u00e1tov, je schopn\u00fd p\u00edsa\u0165 prakticky o\u00a0\u010domko\u013evek a\u00a0pre kohoko\u013evek.<\/p>\n

\u010eal\u0161ia kari\u00e9rna pr\u00edle\u017eitos\u0165 na neho \u010dak\u00e1 – v\u00a0posteli. Erich si za\u010dne rom\u00e1nik s mladou st\u00e1\u017eistkou Edith Doerry, ktorej otec spoluvlastn\u00ed popul\u00e1rny berl\u00ednsky \u010dasopis Sport im Bild. Napriek mierne zav\u00e1dzaj\u00facemu n\u00e1zvu \u010dasopis pretriasa aj mnoh\u00e9 kult\u00farne t\u00e9my, venuje sa m\u00f3de i celebrit\u00e1m. Edith sa za mlad\u00e9ho redaktora prihovor\u00ed u\u00a0otca a zakr\u00e1tko sa Remarque op\u00e4\u0165 s\u0165ahuje – do Berl\u00edna. Vo v\u00edre ve\u013ekomestsk\u00e9ho \u017eivota sa c\u00edti ako ryba vo vode, pohyb medzi spolo\u010denskou smot\u00e1nkou mu ide zjavne k\u00a0duhu. M\u00e1 27 rokov a\u00a0je z neho neprehliadnute\u013en\u00fd fe\u0161\u00e1k. Vie sa spr\u00e1va\u0165, lichoti\u0165, konverzova\u0165, elegantne a\u00a0m\u00f3dne sa oblieka. No\u010dn\u00fd \u017eivot, \u017eeny, alkohol – \u010do z\u00a0toho chce najviac? V\u0161etko a naraz! Edith mu zmizne z\u00a0o\u010d\u00ed, matka ju uprace do zahrani\u010dia, bezmenn\u00fd redaktor\u00edk nie je hoden jej dc\u00e9ry. Erich si mo\u017eno aj vyd\u00fdchne, ve\u010f do jeho \u017eivota u\u017e vst\u00fapila in\u00e1 prekr\u00e1sna \u017eena. Presne ten typ, \u010do sa mu k\u00a0smrti p\u00e1\u010di: napoh\u013ead chladn\u00e1,\u00a0z\u00e1hadn\u00e1, s\u00a0trochu maskul\u00ednnymi \u010drtami a\u00a0chlap\u010denskou postavou. Navonok. A\u00a0\u010do sa vn\u00fatra t\u00fdka – presne tento typ \u017eeny by mal obl\u00fakom rad\u0161ej ob\u00eds\u0165. Lebo mu privod\u00ed len tr\u00e1penie, z\u00fafalstvo a\u00a0z\u00e1rmutok.<\/p>\n

 <\/p>\n

Man\u017eel paroh\u00e1\u010d<\/strong><\/p>\n

Ilsa Jutta Zambon je od neho o\u00a0tri roky mlad\u0161ia. M\u00e1 24, ale u\u017e je rozveden\u00e1 a pr\u00e1ve sa sna\u017e\u00ed presadi\u0165 ako spev\u00e1\u010dka a\u00a0tane\u010dnica. Svoj\u00edm priemern\u00fdm talentom a\u00a0schopnos\u0165ami v\u0161ak nikdy dieru do sveta neurob\u00ed – a\u00a0ani nemus\u00ed. Od momentu, \u010do stretla Ericha, m\u00e1 o\u00a0\u017eivobytie postaran\u00e9, a\u017e do svojej smrti. Jutta (Erich ju vol\u00e1 mu\u017esk\u00fdm menom Peter) je emancipovan\u00e1, n\u00e1ro\u010dn\u00e1, upriamen\u00e1 na seba, dokonal\u00e1 egoistka s\u00a0pochybnou mor\u00e1lkou, ale on je \u0148ou fascinovan\u00fd. Mlad\u00e1 pani Remarque v\u0161ak nepatr\u00ed k\u00a0tomu typu \u017eien, ktor\u00e9 by dok\u00e1zali urobi\u0165 mu\u017ea \u0161\u0165astn\u00fdm. Poskytn\u00fa\u0165 mu z\u00e1zemie, domov a\u00a0hrejiv\u00fd rodinn\u00fd krb. S\u00a0Juttou je to ako kr\u00e1\u010da\u0165 po m\u00ednovom poli, jej sexu\u00e1lne eskap\u00e1dy s\u00a0in\u00fdmi mu\u017emi s\u00fa ako gu\u013eometn\u00fd \u00fatok, trhaj\u00fa Erichovi srdce na franforce. Fotografka Leni Riefenstahl spom\u00ednala, ako raz ve\u010derala s\u00a0Remarqueovcami a\u00a0e\u0161te jedn\u00fdm mu\u017eom, ktor\u00e9ho Jutta priamo pred man\u017eelov\u00fdmi o\u010dami nehanebne zv\u00e1dzala. Napokon vstala uprostred ve\u010dere a odi\u0161la s\u00a0n\u00edm pre\u010d. Doma sa nezjavila nieko\u013eko dn\u00ed. Jutta s\u00a0t\u00fdm nemala probl\u00e9m – svojho mu\u017ea otvorene poni\u017eovala a\u00a0pred priate\u013emi sa mu vysmievala do tv\u00e1re. A\u00a0on? Pil, aby zahnal boles\u0165, alkohol mu pom\u00e1hal vyrovna\u0165 sa s\u00a0jej krutos\u0165ou. Ale miloval ju, a\u00a0tak jej odp\u00fa\u0161\u0165al.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz<\/a><\/p>\n

Nielen Jutta mu v\u0161ak driapala du\u0161u, \u010doraz n\u00e1stoj\u010divej\u0161ie c\u00edtil, \u017ee sa potrebuje oslobodi\u0165 aj od inej no\u010dnej mory – spomienok na vojnu a\u00a0zabit\u00fdch kamar\u00e1tov. A\u00a0tak koncom roku 1927 za\u010d\u00edna p\u00edsa\u0165 rom\u00e1n. P\u00ed\u0161e ka\u017ed\u00fd de\u0148 po pr\u00e1ci v\u00a0redakcii a\u00a0potom dlho do noci doma. Nesk\u00f4r, u\u017e ako sl\u00e1vny spisovate\u013e, s\u00edce tvrdil, \u017ee rom\u00e1n Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9 dal dokopy za \u0161es\u0165 t\u00fd\u017ed\u0148ov, doslova ho vraj vyp\u013eul \u201ebez pl\u00e1nov a\u00a0ve\u013ek\u00fdch \u00faprav\u201c, av\u0161ak p\u00f4vodn\u00fd rukopis, ktor\u00fd sa na\u0161iel, sved\u010d\u00ed o\u00a0nie\u010dom inom: obsahoval toti\u017e mno\u017estvo \u00faprav, pozn\u00e1mok a\u00a0bolo zrejm\u00e9, \u017ee na knihu sa starostlivo pripravoval, pozorne zbieral materi\u00e1l a\u00a0na \u00fatr\u017eky papierov si poznamen\u00e1val r\u00f4zne fakty, obrazy a\u00a0mikropr\u00edbehy.<\/p>\n

Prv\u00e9 vydavate\u013estvo knihu odmietlo, vraj trauma z\u00a0vojny je e\u0161te \u010derstv\u00e1 a \u013eudia nebud\u00fa ochotn\u00ed \u010d\u00edta\u0165 pr\u00edbeh o\u00a0krvav\u00fdch jatk\u00e1ch zo z\u00e1padn\u00e9ho\u00a0frontu. O\u00a0nieko\u013eko mesiacov nesk\u00f4r in\u00e9 vydavate\u013estvo knihu zaradilo do svojho edi\u010dn\u00e9ho pl\u00e1nu a\u00a0Remarque si s\u00e1m pripravil na t\u00fa dobu nev\u00eddan\u00fa \u0161tvort\u00fd\u017edenn\u00fa reklamn\u00fa kampa\u0148. Ofici\u00e1lne sa kniha zjavila na pultoch kn\u00edhkupectiev 31. janu\u00e1ra 1929 po tom, \u010do na jese\u0148 predo\u0161l\u00e9ho roku vych\u00e1dzala na pokra\u010dovanie v\u00a0novin\u00e1ch Vossische Zeitung. \u00daspech bol okam\u017eit\u00fd, ne\u010dakan\u00fd a\u00a0triumf\u00e1lny. Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9 (Im Westen nichts Neues) za prv\u00fd rok prelo\u017eili do 25 jazykov a\u00a0predalo sa z neho viac ako tri a\u00a0pol mili\u00f3na v\u00fdtla\u010dkov. Z\u00a0nezn\u00e1meho redaktora sa st\u00e1va naj\u010d\u00edtanej\u0161\u00ed, naj\u017eiadanej\u0161\u00ed a najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed nemeck\u00fd spisovate\u013e. Ka\u017ed\u00fd sa s\u00a0n\u00edm chce zozn\u00e1mi\u0165, ka\u017ed\u00fd si s\u00a0n\u00edm chce pripi\u0165. Na zdravie, sl\u00e1vu a\u00a0\u00faspech! Berl\u00ednske no\u010dn\u00e9 bary s\u00fa jeho domovom, tr\u00e1vi v\u00a0nich takmer ka\u017ed\u00fd ve\u010der a\u017e do hlbokej noci, ve\u010f doma je aj tak v\u00e4\u010d\u0161inou s\u00e1m. Zo z\u00e1vislosti na\u00a0Jutte ho nevylie\u010dia ani milenky, \u010di u\u017e na jednu noc, alebo tak\u00e9, s\u00a0ktor\u00fdmi ho sp\u00e1ja aj nejak\u00fd cit, ako napr\u00edklad s Brigitte Neuner, ktor\u00e1 mu z\u00e1rove\u0148 rob\u00ed aj sekret\u00e1rku.<\/p>\n

Po \u0161tyroch rokoch a\u00a0p\u00e1r mesiacoch man\u017eelsk\u00e9ho pekla sa s\u00a0Juttou rozv\u00e1dza. Je zdrven\u00fd, sklaman\u00fd a\u00a0ranen\u00fd. H\u00fdriv\u00fd no\u010dn\u00fd \u017eivot vys\u00e1va jeho tvoriv\u00fa energiu, c\u00edti, \u017ee ak chce za\u010da\u0165 pracova\u0165 na novom rom\u00e1ne Cesta sp\u00e4\u0165, mus\u00ed utiec\u0165 z\u00a0Berl\u00edna. Uchy\u013euje sa do rodn\u00e9ho Osnabr\u00fccku a\u00a0p\u00ed\u0161e. O\u00a0skupine kamar\u00e1tov, ktor\u00ed sa po skon\u010den\u00ed vojny vracaj\u00fa domov pln\u00ed n\u00e1deje a\u00a0optimizmu. Ale vojna im sp\u00f4sobila to\u013eko z\u00e1rezov na du\u0161i, \u017ee na \u0148u nem\u00f4\u017eu zabudn\u00fa\u0165… Kniha Cesta sp\u00e4\u0165 (1931) je ak\u00fdmsi vo\u013en\u00fdm pokra\u010dovan\u00edm Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9 a \u010ditatelia ju v\u00edtaj\u00fa s\u00a0dychtiv\u00fdm nad\u0161en\u00edm. O\u00a0dva roky nesk\u00f4r je u\u017e v\u0161ak v\u0161etko inak. Po n\u00e1stupe nacizmu, ke\u010f sa v\u00a0janu\u00e1ri 1933 Adolf Hitler st\u00e1va r\u00ed\u0161skym kancel\u00e1rom, takmer okam\u017eite obe knihy putuj\u00fa na index zak\u00e1zan\u00fdch autorov. \u010cak\u00e1 ich horiaca hranica a\u00a0spisovate\u013ea \u017eivot v\u00a0exilovej zlatej klietke.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Liter\u00e1rny zradca \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Vraj sa v\u00a0skuto\u010dnosti vol\u00e1 Kramer, je to franc\u00fazsky \u017did. A\u00a0vo vojne nikdy nebol, preto ju vo\u00a0svojich knih\u00e1ch tak l\u017eivo popisuje. Remarque je jeho pseudonym a ak d\u00e1te pre\u010d franc\u00fazsku koncovku jeho priezviska, vyjde v\u00e1m Kramer – ako Remark pospiatky. T\u00e1 kniha, \u010do nap\u00edsal Herr Kramer, je v\u00fdsmechom udatn\u00e9ho nemeck\u00e9ho vojaka, ktor\u00fd so zbra\u0148ou v\u00a0ruke hrdo br\u00e1nil vlas\u0165 a\u00a0jej ide\u00e1ly. A\u00a0rovnako hrdo ju bude br\u00e1ni\u0165 aj na\u010falej. Bojova\u0165 vo vojne je pre nemeck\u00e9ho vojaka vecou cti, nie omylu! Remarqueov antimilitaristick\u00fd postoj a\u00a0obraz nezmyseln\u00e9ho \u0161ialenstva vo vojne, ktor\u00e1 nepozn\u00e1 v\u00ed\u0165azov, len porazen\u00fdch – tak toto nacistick\u00fdm pohlav\u00e1rom v\u00f4bec nehralo do kar\u00e1t! \u201eNa\u0161e tv\u00e1re s\u00fa otupen\u00e9, myslenie spusto\u0161en\u00e9, sme ustat\u00ed na smr\u0165. Ke\u010f za\u010dne \u00fatok, podaktor\u00fdch treba t\u013ac\u0165 p\u00e4s\u0165ami, aby sa prebrali a\u00a0\u0161li s\u00a0nami,\u201c zaznamen\u00e1va svoje pocity hlavn\u00fd hrdina Paula B\u00e4umer: \u201eSme opusten\u00ed ako deti a\u00a0sk\u00fasen\u00ed ako star\u00ed \u013eudia, sme surov\u00ed a\u00a0smutn\u00ed a\u00a0povrchn\u00ed – mysl\u00edm, \u017ee sme straten\u00ed.\u201c Za tieto vety by n\u00e1rodn\u00ed socialisti Remarquea najrad\u0161ej roztrhali v\u00a0zuboch! Jeho knihy pova\u017eovali za zradu na ve\u013ekom, silnom a\u00a0hrdom nemeckom n\u00e1rode! S\u00e1m Goebbels, neskor\u0161\u00ed minister kult\u00fary a\u00a0propagandy Tretej r\u00ed\u0161e, ho verejne kritizuje, napriek mottu rom\u00e1nu: \u201eT\u00e1to kniha nechce by\u0165 ani ob\u017ealobou, ani vyznan\u00edm. Chce sa iba pok\u00fasi\u0165 vyda\u0165 svedectvo o gener\u00e1cii, ktor\u00fa zni\u010dila vojna – i ke\u010f unikla jej gran\u00e1tom.\u201c Darmo spisovate\u013e d\u00f4vod\u00ed, \u017ee ho nezauj\u00edmaj\u00fa pr\u00ed\u010diny a\u00a0politick\u00e9 pozadie vojny, represie jeho osoby pokra\u010duj\u00fa. Rok a\u00a0nie\u010do po vydan\u00ed knihy m\u00e1 premi\u00e9ru hollywoodsky film Na z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9 (All Quiet on the Western Front) a z\u00edska dvoch Oscarov. Z vojnovej dr\u00e1my sa\u00a0stane kasov\u00fd trh\u00e1k. Nie v\u0161ak v\u00a0Nemecku. Nacisti film bojkotuj\u00fa a\u00a0po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och premietania dosiahnu, \u017ee je ofici\u00e1lne zak\u00e1zan\u00fd – kv\u00f4li \u201eohrozeniu nemeckej povesti vo svete\u201c. Goebbels Remarqueovi \u201epriate\u013esky\u201c navrhne, aby sa od filmu ofici\u00e1lne di\u0161tancoval so slovami, \u017ee ho vraj hollywoodski \u017didia nakr\u00fatili bez jeho povolenia. Remarque to odmietne a film i\u00a0kniha sa dostan\u00fa na index – nacisti ich, tak ako diela \u010fal\u0161\u00edch, preva\u017ene \u017eidovsk\u00fdch autorov, verejne p\u00e1lia na n\u00e1mestiach.<\/p>\n

Pre Remarquea za\u010d\u00ednaj\u00fa kru\u0161n\u00e9 chv\u00edle. Nec\u00edti sa doma v\u00a0bezpe\u010d\u00ed. Vo vlastnej krajine! A\u00a0tak ve\u013ea cestuje po Eur\u00f3pe, sna\u017e\u00ed sa nebudi\u0165 pozornos\u0165 a\u00a0\u017ei\u0165 nen\u00e1padne. Aj Ruth Albu, jeho nov\u00e1 priate\u013eka, vetr\u00ed nebezpe\u010denstvo a\u00a0prehov\u00e1ra ho, aby z\u00a0Nemecka rad\u0161ej odi\u0161iel. Sama sa chop\u00ed iniciat\u00edvy a\u00a0n\u00e1jde mu b\u00fdvanie v talianskej \u010dasti \u0160vaj\u010diarska na brehu jazera Lago Maggiore. Remarque s\u00fahlas\u00ed a s\u0165ahuje sa do p\u00f4vabnej vily Casa Monte Tabor, aj ke\u010f e\u0161te nie nast\u00e1lo. Nesk\u00f4r si tento k\u00fasok vlastn\u00e9ho raja ve\u013emi ob\u013e\u00fabil. Z kask\u00e1dovit\u00e9ho pozemku ved\u00fa terasy ponoren\u00e9 do zelene, okolo domu s\u00a0v\u00fdh\u013eadom na jazero rast\u00fa magn\u00f3lie a\u00a0tosk\u00e1nske cyprusy. V\u00a0t\u00fdch \u010dasoch b\u00fdva vo vile ru\u0161no a st\u00e1va sa do\u010dasn\u00fdm \u00fato\u010diskom nemeck\u00fdch intelektu\u00e1lov, ktor\u00ed pred Hitlerom utekaj\u00fa z\u00a0vlasti. V\u00a0Erichovej vile \u010dasto pob\u00fdva aj Jutta Zambon. Vraj m\u00e1 tuberkul\u00f3zu a\u00a0lie\u010di sa v\u00a0sanat\u00f3riu v\u00a0Davose. H\u00e1dajte, kto jej plat\u00ed v\u0161etky \u00fa\u010dty spojen\u00e9 s\u00a0pobytom a\u00a0lie\u010den\u00edm vo \u0160vaj\u010diarsku… Erich nikdy nevedel \u017een\u00e1m poveda\u0165 nie, nieto e\u0161te Jutte, na ktor\u00fa m\u00e1 st\u00e1le slabos\u0165. Nap\u00e4tie medzi Juttou a\u00a0Ruth Albu by sa dalo kr\u00e1ja\u0165. A\u00a0Remarque? Zapadne do ktor\u00e9hosi z\u00a0barov na pobre\u017e\u00ed a\u00a0domov sa vracia a\u017e hlboko v\u00a0noci…<\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\"Erich<\/a><\/strong>Na \u00fateku<\/strong><\/p>\n

Nacistick\u00e9mu s\u00fadu v\u00a0Berl\u00edne pri\u0161li vhod jeho neurovnan\u00e9 da\u0148ov\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti a dvakr\u00e1t ho ods\u00fadil na mastn\u00fa pokutu kv\u00f4li poru\u0161eniu dev\u00edzov\u00e9ho z\u00e1kona. Remarque sa teda zmieruje s\u00a0my\u0161lienkou, \u017ee sa do Nemecka u\u017e nevr\u00e1ti, lebo mu tam hroz\u00ed zatknutie a\u00a0v\u00e4znenie. Postupne svoj majetok pres\u00fava do \u0160vaj\u010diarska, v Berl\u00edne sa zdr\u017eiava len sporadicky a\u00a0v\u017edy rad\u0161ej b\u00fdva v\u00a0hoteli, ako vo svojom byte v\u00a0centre mesta. V\u00a0ktor\u00fdsi de\u0148, kr\u00e1tko po tom, \u010do sa Hitler stal r\u00ed\u0161skym kancel\u00e1rom, Remarque pop\u00edja s\u00a0priate\u013emi v\u00a0bare hotela Majestic, ke\u010f tu k\u00a0nemu prist\u00fapi ist\u00fd zn\u00e1my. Varuje ho, aby okam\u017eite opustil Nemecko. E\u0161te dnes v noci, s\u00fari ho, zajtra m\u00f4\u017ee by\u0165 neskoro. Erich v\u00e1ha, vonku je zl\u00e9 po\u010dasie, sne\u017e\u00ed a\u00a0cesty s\u00fa z\u013eadovaten\u00e9, nehovoriac o\u00a0tom, \u017ee je u\u017e riadne pod parou. Nejako sa v\u0161ak zmobilizuje, bohvie, \u010di to bol in\u0161tinkt alebo oby\u010dajn\u00fd strach, ktor\u00fd zafungoval v\u00a0spr\u00e1vnu chv\u00ed\u013eu, a takpredsa len sad\u00e1 do po\u017ei\u010dan\u00e9ho auta a\u00a0mizne z\u00a0Nemecka. \u0160of\u00e9ruje cel\u00fa noc, nadr\u00e1nom je u\u017e, chvalabohu, \u017eiv\u00fd a cel\u00fd v Casa Monte. E\u0161te v\u00a0ten de\u0148 sa dozvie, \u017ee gestapo na\u0148 vydalo zatyka\u010d. Keby cestoval r\u00e1no vlakom, ako p\u00f4vodne pl\u00e1noval, u\u017e by ho mali. Nesk\u00f4r nacisti zmenili taktiku a\u00a0dva roky po Remarqueovom pl\u00e1novanom zatknut\u00ed \u0161\u00e9f gestapa Hermann G\u00f6ring vyslal do \u0160vaj\u010diarska svojho tajomn\u00edka, aby spisovate\u013eovi za n\u00e1vrat do vlasti pon\u00fakol kreslo ministra kult\u00fary Pruska. Asi us\u00fadili, \u017ee bude lep\u0161ie ma\u0165 Remarquea doma, ako by mal svoje n\u00e1zory vyjadrova\u0165 z\u00a0bezpe\u010dia \u0161vaj\u010diarskeho exilu… Samozrejme, na t\u00fato ponuku neprist\u00fapil. Inak po cel\u00fd \u017eivot, a\u017e na p\u00e1r v\u00fdnimiek, dodr\u017eiaval z\u00e1sadu verejne nevystupova\u0165, nehl\u00e1si\u0165 sa k\u00a0\u017eiadnej politickej strane \u010di pr\u00fadu a\u00a0hlavne nezauj\u00edma\u0165 \u017eiadne politicky vyhranen\u00e9 stanovisko.<\/p>\n

 <\/p>\n

Marl\u00e8ne, modr\u00fd anjel <\/strong><\/p>\n

Je podobn\u00fd typ ako Jutta, obdaren\u00e1 dr\u00e1\u017edivou aurou maskul\u00ednnej sexuality. Zozn\u00e1mia sa v\u00a0Ben\u00e1tkach v\u00a0septembri 1937. Marl\u00e8ne je v\u00a0tom \u010dase u\u017e trochu za zenitom, m\u00e1 36 rokov, film Modr\u00fd anjel nato\u010dila pred siedmimi rokmi a\u00a0v\u00a0Hollywoode jej u\u017e na p\u00e4ty st\u00fapaj\u00fa mlad\u0161ie here\u010dky. Jej osudov\u00e9 stretnutie s Remarqueom vyzeralo asi takto: sl\u00e1vna hviezda pr\u00e1ve obeduje na slnkom zaliatej terase ostrov\u010deka Lido s\u00a0re\u017eis\u00e9rom Josefom von Sternbergom. Remarque, ktor\u00fd je n\u00e1hodou tie\u017e pr\u00edtomn\u00fd, prist\u00fapi k\u00a0ich stolu, aby sa predstavil. Marl\u00e8ne mu koketne struhne kompliment, ke\u010f povie: \u201eVyzer\u00e1te ve\u013emi mlado na niekoho, kto nap\u00edsal jednu z\u00a0najkraj\u0161\u00edch a\u00a0naj\u010d\u00edtanej\u0161\u00edch kn\u00edh na\u0161ej doby.\u201c A on pohotovo vracia lich\u00f4tku: \u201eNap\u00edsal som ju mo\u017eno preto, aby som jedn\u00e9ho d\u0148a po\u010dul k\u00fazeln\u00fd hlas, ktor\u00fd mi hovor\u00ed pr\u00e1ve toto.\u201c Sta\u010d\u00ed p\u00e1r poh\u013eadov a Von Sternberg pochop\u00ed, \u017ee sa m\u00e1 zdvihn\u00fa\u0165 a\u00a0zmizn\u00fa\u0165. Marl\u00e8ne a\u00a0Erich zostan\u00fa spolu a\u017e do neskorej noci…<\/p>\n

Takmer 40-ro\u010dn\u00fd Remarque je zamilovan\u00fd po u\u0161i a bo\u017eskej here\u010dke takmer denne p\u00ed\u0161e do Hollywoodu zamilovan\u00e9 listy. \u201eBy\u0165 s\u00a0Tebou niekde s\u00e1m, mimo \u010das a\u00a0mimo v\u0161etky zv\u00e4zky, z\u00e1v\u00e4zky, povinnosti a\u00a0prek\u00e1\u017eky \u010dasu, mimo my\u0161lienky a\u00a0spomienky…\u201c alebo: \u201eNeviem si predstavi\u0165, \u017ee by som raz mohol ma\u0165 r\u00e1d niekoho in\u00e9ho… Nezost\u00e1va mi ni\u010d, v\u0161etko je s\u00a0Tebou. Nielen l\u00e1ska, ale tie\u017e cel\u00fd m\u00f4j \u017eivot, ktor\u00fd sa chveje na pozad\u00ed mojich o\u010d\u00ed.\u201c S\u00a0Marl\u00e9ne sa stret\u00e1vaj\u00fa raz tu, inokedy tam, pr\u00e1zdniny tr\u00e1via spolu v\u00a0Par\u00ed\u017ei \u010di na franc\u00fazskej Rivi\u00e9re. Ponur\u00e9 tiene v\u0161ak prenikaj\u00fa aj do tohto rajsk\u00e9ho zv\u00e4zku. Rok od ich prv\u00e9ho stretnutia prich\u00e1dza za Marl\u00e9ne na pr\u00e1zdniny jej milenka, excentrick\u00e1 anglick\u00e1 milion\u00e1rka Jo Carstairs. \u010co m\u00e1 Erich robi\u0165? Sklaman\u00fd cel\u00e9 noci tr\u00e1vi v\u00a0baroch bl\u00edzko\u00a0Cannes a\u00a0Antibes… Na\u0161\u0165astie, Marl\u00e8ne sa s\u00a0Jo zakr\u00e1tko rozch\u00e1dza a\u00a0Erich jas\u00e1 – op\u00e4\u0165 ju bude ma\u0165 iba pre seba! Ale aj toto je iba chim\u00e9ra, ona sa k\u00a0svojmu milencovi spr\u00e1va \u010doraz chladnej\u0161ie a\u00a0odmeranej\u0161ie. Po dvoch rokoch zn\u00e1mosti ju sl\u00e1vny spisovate\u013e u\u017e nevzru\u0161uje… Pre\u010do m\u00e1 Erich pech na citovo nest\u00e1le \u017eeny? Kv\u00f4li Marl\u00e9ne trp\u00ed ako k\u00f4\u0148, nen\u00e1vid\u00ed ju a\u00a0miluje z\u00e1rove\u0148, ale nen\u00e1vid\u00ed aj seba, \u017ee je tak\u00fd slab\u00fd, nevie svojej tr\u00fdznite\u013eke odola\u0165, buchn\u00fa\u0165 do stola a\u00a0od\u00eds\u0165 raz a\u00a0nav\u017edy. Je celkom v\u00a0jej podru\u010d\u00ed a\u00a0ona sa s\u00a0n\u00edm pohr\u00e1va ako dravec s koris\u0165ou. Nie nadarmo ju naz\u00fdva Puma! A\u00a0puma potrebuje ulovi\u0165 nov\u00fa koris\u0165. Erichovi rada rozpr\u00e1va o\u00a0svojich nov\u00fdch l\u00e1skach, vr\u00e1tane najch\u00falostivej\u0161\u00edch detailov. On je \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee m\u00f4\u017ee aspo\u0148 nas\u00e1va\u0165 vzduch, ktor\u00fd ona pri opisovan\u00ed svojich najnov\u0161\u00edch mileneck\u00fdch avant\u00far vzru\u0161ene vydychuje. Neznamen\u00e1 to v\u0161ak, \u017ee by ju nevidel v\u00a0objekt\u00edvnom svetle (nesk\u00f4r sa Marl\u00e9ne stane predobrazom hlavnej hrdinky knihy V\u00ed\u0165azn\u00fd obl\u00fak, tajomnej a nepredv\u00eddate\u013enej Joan Madou). Do svojho denn\u00edka si poznamen\u00e1: \u201eRob\u00ed len to, \u010do je dobr\u00e9 pre \u0148u, \u010do vyhovuje jej a\u00a0nevid\u00ed ni\u010d in\u00e9. Uraz\u00ed sa, ke\u010f jej niekto vytkne, \u017ee ho ur\u00e1\u017ea, c\u00edti sa ranen\u00e1, ke\u010f zr\u00e1\u0148a druh\u00fdch a\u00a0e\u0161te aj urazen\u00e1, \u017ee jej nie s\u00fa v\u010fa\u010dn\u00ed.\u201c Na inom mieste v\u0161ak p\u00ed\u0161e o sebe: \u201eNem\u00e1m \u017eiadne il\u00fazie, viem, \u017ee je po v\u0161etkom. Ale bola to pre m\u0148a lekcia… Stanem sa disciplinovanej\u0161\u00ed. Budem pracova\u0165 usilovnej\u0161ie… Opatrova\u0165 sa. Pracova\u0165. By\u0165 niek\u00fdm…\u201c<\/p>\n

V\u00a0zajat\u00ed l\u00e1sky k\u00a0Marl\u00e8ne za\u010d\u00edna p\u00edsa\u0165 rom\u00e1n Miluj bl\u00ed\u017eneho svojho – o\u00a0troch emigrantoch bez vlasti, ktor\u00ed nemaj\u00fa ni\u010d, ale aj tak im zost\u00e1va more l\u00e1sky… Star\u00fd romantik Remarque berie n\u00e1zov svojho najnov\u0161ieho diela v\u00e1\u017ene a\u00a0slov\u00e1 premie\u0148a na \u010diny. O\u00a0koho ide tentoraz? O Juttu, samozrejme. Zdravotn\u00fd stav b\u00fdvalej man\u017eelky, \u017eij\u00facej permanentne z\u00a0jeho pe\u0148az\u00ed, si vraj vy\u017eaduje dlhodob\u00e9 lie\u010denie vo\u00a0\u0161vaj\u010diarskom sanat\u00f3riu. Ako nemeckej ob\u010dianke jej v\u0161ak hroz\u00ed vyhostenie, a\u00a0tak si Juttu po druh\u00fd raz berie za man\u017eelku. Tento skutok milosrdenstva jej mo\u017eno zachr\u00e1nil \u017eivot.\u00a0Ale\u00a0t\u00fdm Erichova pomoc Jutte z\u010faleka nekon\u010d\u00ed…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto SITA, Profimedia<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd portr\u00e9t si pre\u010d\u00edtate vo febru\u00e1rovom \u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ka\u017ed\u00fd de\u0148 m\u00f4\u017ee by\u0165 posledn\u00fd Bolo to v\u00a0zime roku 1929. Prv\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa na reklamn\u00fdch st\u013apoch v\u00a0Berl\u00edne objavili plag\u00e1ty s\u00a0jedin\u00fdm slovom: \u201eVyjde!\u201c Po t\u00fd\u017edni sa text zmenil na: \u201eVe\u013ek\u00fd vojnov\u00fd rom\u00e1n\u201c. Tret\u00ed t\u00fd\u017ede\u0148 oznamoval titulok: \u201eNa z\u00e1pade ni\u010d nov\u00e9\u201c a\u00a0kone\u010dne \u0161tvrt\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 sa objavilo meno: \u201eErich Maria Remarque\u201c. Ve\u013ek\u00fd vojnov\u00fd rom\u00e1n vy\u0161iel v\u00a0n\u00e1klade cca […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2281,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[37,10],"tags":[],"class_list":["post-2278","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2016","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2278","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2278"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2278\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2298,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2278\/revisions\/2298"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2281"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2278"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2278"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2278"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}