Tak\u00fd norm\u00e1lny pozem\u0161\u0165an<\/strong><\/p>\nCharakterizova\u0165 takto\u00a0H. G. Wellsa by sa dalo len s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm sebazapren\u00edm. V \u010dasoch, kedy sa v jeho anglickej domovine gentlemani zapodievali po\u013eova\u010dkami a\u00a0svoj such\u00fd humor si cibrili na \u010dajoch o piatej, sa on intenz\u00edvne zaoberal my\u0161lienkou Svetov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, sn\u00edval o socializme, ktor\u00e9mu sa svet odd\u00e1 dobrovo\u013ene a p\u00edsal o ak\u00fdchsi Eloioch a\u00a0Morlokoch, \u017eij\u00facich niekedy v roku osemstotis\u00edc! V\u00a0ist\u00fdch smeroch priam renesan\u010dn\u00fd mu\u017e sa pritom v\u00a0detstve musel zapodieva\u0165 sk\u00f4r praktickou realitou svojej chudobnej rodiny, ne\u017e ve\u013ekolep\u00fdmi v\u00edziami. Mama sl\u00fa\u017eka, otec n\u00e1jomn\u00fd z\u00e1hradn\u00edk a\u00a0ob\u010dasn\u00fd hr\u00e1\u010d kriketu. Mal\u00fd Bertie miloval \u010d\u00edtanie, ale ve\u013ea \u010dasu musel str\u00e1vi\u0165 ako predava\u010d v\u00a0stratovom rodinnom obchod\u00edku s\u00a0porcel\u00e1nom a\u00a0hoci pre jeho mamu st\u00e1\u0165 za pultom znamenalo vrchol kari\u00e9ry, Herbertovi sa nakoniec podarilo vymani\u0165 z\u00a0\u201erodinn\u00e9ho biznisu\u201c a\u00a0z\u00edskal \u0161tipendium na univerzite, odbor pr\u00edrodn\u00e9 vedy. V\u00a0Lond\u00fdne \u017eil ru\u0161n\u00fdm spolo\u010densk\u00fdm \u017eivotom, p\u00edsal prv\u00e9 poviedky, ktor\u00e9 d\u00e1vali tu\u0161i\u0165, \u017ee mlad\u00fd mu\u017e h\u013ead\u00ed \u010faleko za horizonty – jeho prvotina Ve\u010dn\u00ed argonauti pojedn\u00e1vala napr\u00edklad o\u00a0cestovan\u00ed v\u00a0\u010dase. Po univerzite to sk\u00fa\u0161al e\u0161te ako u\u010dite\u013e, ale pretrv\u00e1vaj\u00faca tuberkul\u00f3za t\u00fato jeho dr\u00e1hu definit\u00edvne ukon\u010dila. \u017diadna \u0161koda. Namiesto priemern\u00e9ho u\u010dite\u013ea svet z\u00edskal v\u00fdnimo\u010dn\u00e9ho spisovate\u013ea.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nUf\u00f3nsky potomok<\/strong><\/p>\nA keby len jeden! Rovno cel\u00fd h\u00faf obyvate\u013eov odkia\u013esi z vesm\u00edrnej Tramt\u00e1rie, ktor\u00ed si len tak mirnix dirnix vyhliadnu na\u0161u \u017eivotom kypiacu plan\u00e9tu, preto\u017ee t\u00e1 ich u\u017e melie z posledn\u00e9ho. Desa\u0165 dut\u00fdch kovov\u00fdch valcov dopad\u00e1 postupne do bl\u00edzkosti Lond\u00fdna a za\u010d\u00edna sa boj o Zem. Zv\u00ed\u0165azia mimoriadne inteligentn\u00e9 mimozemsk\u00e9 bytosti, ktor\u00e9 vy\u0165ahuj\u00fa do boja kovov\u00e9 trojnoh\u00e9 mon\u0161tr\u00e1 s laserov\u00fdmi l\u00fa\u010dmi, alebo pozem\u0161\u0165ania s \u0165a\u017ekop\u00e1dnymi bojov\u00fdmi mechanizmami? Pr\u00edbeh nap\u00edsan\u00fd v prvej osobe p\u00f4sob\u00ed mimoriadne autenticky a ani po viac ako sto rokoch sa pri \u0148om \u010dlovek nenud\u00ed. Navy\u0161e, Wells ako vizion\u00e1r udivuje vo Vojne svetov vecami, ktor\u00e9 v tom \u010dase e\u0161te nejestvovali – napr\u00edklad dobre op\u00edsal laser \u010di pou\u017eitie chemick\u00fdch zbran\u00ed. N\u00e1pad na tento rom\u00e1n vlastne vznikol ako v\u00fdsledok jednej Wellsovej prech\u00e1dzky s bratom, po\u010das ktorej obaja mudrovali, \u010do by sa asi stalo, keby zrazu na Zemi prist\u00e1li mimozem\u0161\u0165ania. Wells si p\u00edsanie ve\u013emi vychutn\u00e1val a s pote\u0161en\u00edm stra\u0161il priate\u013eov detailn\u00fdmi opismi de\u0161trukcie Lond\u00fdna. Treba poveda\u0165, \u017ee koniec 19. storo\u010dia ve\u013emi prial r\u00f4znym mimozemsk\u00fdm predstav\u00e1m. Autori reagovali na vedeck\u00e9 te\u00f3rie Darwina o pr\u00edrodnom v\u00fdbere \u010di na hmlovinov\u00fa hypot\u00e9zu o vzniku plan\u00e9t. Hoci \u013eudia vtedy u\u017e tri storo\u010dia pozorovali Mars, a\u017e taliansky astron\u00f3m Giovanni Schiaparelli pri\u0161iel v roku 1878 s objavom geologick\u00fdch l\u00edni\u00ed, ktor\u00e9 nazval \u201ekan\u00e1lmi\u201c. Samozrejme, \u013eudsk\u00e1 predstavivos\u0165 z toho v priebehu p\u00e1r rokov vyrobila \u201ezaru\u010den\u00e9\u201c spr\u00e1vy o umelo vytvoren\u00fdch vodn\u00fdch kan\u00e1loch, ktor\u00e9 na Marse \u201enabet\u00f3n\u201c vytvorili inteligentn\u00e9 bytosti.<\/p>\n
Wells u\u017e dva roky pred Vojnou svetov nap\u00edsal esej Inteligencia na Marse, v ktorej \u0161pekuloval o povahe Mar\u0165anov, ktor\u00ed \u017eij\u00fa zrejme na starej, zmrznutej a zni\u010denej plan\u00e9te, tak\u017ee ich v\u00fdlet za nov\u00fdm domovom je len ot\u00e1zkou \u010dasu.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nSp\u00e4\u0165 na Zem<\/strong><\/p>\nTelom na nej s\u00edce bol st\u00e1le, ale jeho myse\u013e prakticky neust\u00e1le lietala \u010faleko za hranice \u201epr\u00edzemn\u00fdch\u201c starost\u00ed. Wells bol horliv\u00fdm z\u00e1stancom fabi\u00e1nskeho socializmu, teda predstavy, \u017ee kapitalizmus postupne odumrie a nastane socialistick\u00e9 zriadenie. Ako \u00fapln\u00fa nevyhnutnos\u0165 u\u017e od roku 1900 vn\u00edmal potrebu Svetov\u00e9ho \u0161t\u00e1tu, ktor\u00fd ako pl\u00e1novan\u00fd celok skon\u010d\u00ed s nacionalizmom a umo\u017en\u00ed ka\u017ed\u00e9mu r\u00e1s\u0165 na z\u00e1klade z\u00e1sluh a nie p\u00f4vodu. Stretol sa s Leninom aj so Stalinom, ktor\u00e9ho spo\u010diatku nekriticky obdivoval, \u010do netrvalo dlho. Mal priam ohuruj\u00facu schopnos\u0165 predv\u00edda\u0165 – u\u017e v roku 1903 v jednej poviedke op\u00edsal tank, ktor\u00fd sa stal skuto\u010dnos\u0165ou o trin\u00e1s\u0165 rokov nesk\u00f4r. Wells vtedy kontaktoval Winstona Churchilla a pod\u013ea jeho n\u00e1vrhu vylep\u0161ili pojazdn\u00e9 p\u00e1sy, aby sa neborili do bahna. Predpovedal aj v\u00fdrobu syntetick\u00fdch diamantov, bezdr\u00f4tov\u00fd prenos pohybliv\u00e9ho obrazu \u010di modern\u00e9 bojov\u00e9 lietadl\u00e1. Ke\u010f k tomu prid\u00e1me d\u00f4sledn\u00e9 vegetari\u00e1nstvo a vytvorenie spolo\u010dnosti Diabetes UK, ke\u010f\u017ee s\u00e1m trpel na cukrovku, mus\u00edme sa len bezradne op\u00fdta\u0165: bol tento \u010dlovek v\u00f4bec z tejto plan\u00e9ty? Mal aspo\u0148 nejak\u00e9 pozemsk\u00e9 slasti a strasti? Ale \u00e1no. Ve\u010f v\u010faka nim sa rozviedol s prvou man\u017eelkou – \u010do sp\u00f4sobilo nev\u00eddan\u00fd spolo\u010densk\u00fd \u0161kand\u00e1l – a v\u010faka nim daroval svetu \u0161tyroch potomkov – ka\u017ed\u00e9ho s inou milenkou. Man\u017eelsk\u00e1 vernos\u0165 teda rozhodne nebola silnou str\u00e1nkou tohto mu\u017ea, na ktor\u00e9ho okrem \u017eien \u017eiarlil aj majster sci-fi Jules Verne. Ako povedal v jednom rozhovore: \u201eJeho pr\u00edbehy s\u00fa \u00faplne mimo vedy. Ja tvor\u00edm na z\u00e1klade fyziky. On si vym\u00fd\u0161\u013ea. S\u00fa to skr\u00e1tka ve\u013emi zvl\u00e1\u0161tne a ve\u013emi anglick\u00e9 knihy.\u201c Faktom ale ost\u00e1va, \u017ee v 20. storo\u010d\u00ed sa vyplnilo viac Wellsov\u00fdch predpoved\u00ed, ne\u017e jeho star\u0161ieho kolegu.<\/p>\n
\u00a0<\/strong><\/p>\nHans Ruedi Giger (1940 – 2014)<\/strong><\/p>\nOtec filmov\u00e9ho mon\u0161tra. Votrelca navrhol, vyrobil a\u00a0zhrabol za\u0148 aj Oscara v kateg\u00f3rii \u201e\u0161peci\u00e1lne efekty\u201c.<\/em><\/p>\n\u00a0<\/strong><\/p>\nTak\u00fd norm\u00e1lny pozem\u0161\u0165an <\/strong><\/p>\nE\u0161te minul\u00fd rok ste toho bielovlas\u00e9ho star\u0161ieho p\u00e1na mohli stretn\u00fa\u0165 kdesi v\u00a0jeho domovskom \u0160vaj\u010diarsku, ako si spokojne vysed\u00e1va v\u00a0kaviarni\u010dke a koch\u00e1 sa alpsk\u00fdmi \u0161t\u00edtmi,\u00a0po boku so svie\u017eou \u0161tyridsiatni\u010dkou. Mo\u017eno by ste si pri poh\u013eade na t\u00fa dvojicu pomysleli to tradi\u010dn\u00e9: no, zazoban\u00fd \u0161vaj\u010diarsky d\u00f4chodca, ktor\u00fd si svoju jese\u0148 \u017eivota presvet\u013euje v spolo\u010dnosti mlad\u00e9ho m\u00e4ska… V podstate by ste ani neboli \u010faleko od pravdy. Tento p\u00e1n vskutku nepatril k \u017eivoriacim penzistom a\u00a0spolo\u010dnos\u0165 o\u00a024 rokov mlad\u0161ej partnerky mu robila ve\u013emi dobre. Tam by sa v\u0161ak predstava o idylick\u00e9ho posedenia asi aj kon\u010dila. H. R. Giger nosil toti\u017e v\u00a0hlave v\u0161etko mo\u017en\u00e9, len nie obr\u00e1zky zelen\u00fdch \u0161vaj\u010diarskych pastv\u00edn s\u00a0dobre \u017eiven\u00fdmi kravi\u010dkami. Napr\u00edklad brutalitu, n\u00e1silie, chaos, mutantov… a\u00a0tie\u017e sexu\u00e1lnu perverzitu,\u00a0pochm\u00farnu erotiku, penisy a\u00a0vag\u00edny, ktor\u00e9 sa sp\u00e1jaj\u00fa ako pekeln\u00e9 stroje. Odpove\u010f na ot\u00e1zku, kde sa v\u00a0hlave umelca ber\u00fa v\u0161etky tie hr\u00f4zostra\u0161ne surrealistick\u00e9 obrazy, by n\u00e1s mo\u017eno sklamala. Nest\u00e1li za nimi \u017eiadne du\u0161evn\u00e9 choroby ani detstvo pln\u00e9 t\u00fdrania: \u201eSt\u00e1le sa ma kadekto p\u00fdta na no\u010dn\u00e9 mory. \u00c1no, ob\u010das sa mi sn\u00edvalo, \u017ee sa nem\u00f4\u017eem nad\u00fdchnu\u0165 alebo \u017ee sa neviem dosta\u0165 von z\u00a0hrobu. To bolo stra\u0161ideln\u00e9. Ale v\u00a0skuto\u010dnosti sa pri mojich dielach in\u0161pirujem literat\u00farou, milujem Samuela Becketta a\u00a0krimin\u00e1lky,\u201c objasnil Giger zdroje svojich fantastick\u00fdch predst\u00e1v. Je ale pravda, \u017ee ist\u00fd sklon k\u00a0hr\u00f4zostra\u0161nosti m\u00e1 od detstva.<\/p>\n
<\/p>\n
Zauj\u00edma v\u00e1s, koho e\u0161te fascinovali mimozem\u0161\u0165ania nato\u013eko, \u017ee im zasv\u00e4til kus svojho \u017eivota a pr\u00e1ce? \u010c\u00edtajte okt\u00f3brov\u00e9 MIAU!<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Ivana Ilgov\u00e1 foto Sita,\u00a0Isifa Netu\u0161\u00edme, ako vyzeraj\u00fa. Nevieme, ako \u010faleko s\u00fa. Nevieme, \u010di v\u00f4bec s\u00fa! Poniektor\u00fdm z n\u00e1s to ale v\u00f4bec nebr\u00e1ni, aby si na tom postavili slu\u0161n\u00fd biznis. Ako sa d\u00e1 zar\u00e1ba\u0165 na nie\u010dom, \u010do mo\u017eno v\u00f4bec neexistuje? \u00daplne jednoducho! Tak, ako nasleduj\u00faci p\u00e1ni. Ani jeden z nich v \u017eivote nemal t\u00fa \u010des\u0165 […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":237,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,20],"tags":[],"class_list":["post-234","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-oktober-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/234","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=234"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/234\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":323,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/234\/revisions\/323"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/237"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=234"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=234"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=234"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
![\"Wells\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/Herbert-George-Wells.jpg\")
<\/a><\/strong><\/p>\n