{"id":2376,"date":"2016-03-15T11:59:51","date_gmt":"2016-03-15T09:59:51","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=2376"},"modified":"2016-03-15T12:00:46","modified_gmt":"2016-03-15T10:00:46","slug":"hladaci-zdravia-z-taniera","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/hladaci-zdravia-z-taniera\/","title":{"rendered":"H\u013eada\u010di zdravia z taniera"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Polovica z\u00a0toho, \u010do zjeme, udr\u017euje na\u017eive n\u00e1s, druh\u00e1 polovica lek\u00e1rov. Veru tak. U\u017e v\u00a0starom Egypte vedeli, ko\u013ek\u00e1 bije, ke\u010f sa \u010dlovek, s\u00a0odpusten\u00edm, ob\u017eiera ako prasa. Po dvoch tis\u00edckach rokov vieme e\u0161te viac. A\u00a0ob\u017eierame sa na\u010falej. Ale! Aj v\u00a0\u010dasoch, ke\u010f sa najviac samovr\u00e1\u017ed p\u00e1cha no\u017eom a\u00a0vidli\u010dkou, sa n\u00e1jde zop\u00e1r osvieten\u00fdch, ktor\u00ed n\u00e1m vytrvalo hud\u00fa, \u017ee vypr\u00e1\u017ean\u00e9 je fuj a\u00a0\u0161al\u00e1t m\u0148am. A\u00a0hoci z\u00e1ujem o\u00a0to, \u010do posielame do svojich \u00fatrob, sa obvykle pripisuje sk\u00f4r ne\u017en\u00e9mu pohlaviu, najzn\u00e1mej\u0161ie smery v\u00a0zdravom stravovan\u00ed maj\u00fa na svedom\u00ed mu\u017ei…<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"na<\/a>Christoph Friedrich Hufeland (1762 – 1836) \u00a0\u00a0<\/strong><\/p>\n

Stravovanie, ktor\u00e9 odpor\u00fa\u010dal:<\/strong> Makrobiotika (makro: ve\u013ek\u00fd, bios: \u017eivot)<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Strava, z\u00e1klad v\u0161etk\u00e9ho:<\/strong> Znie to s\u00edce dos\u0165 odstra\u0161uj\u00faco, ale trochu krkolomn\u00e9 slovo makrobiotika je vlastne ve\u013emi jednoduch\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165: robi\u0165 v\u0161etko pre to, aby n\u00e1\u0161 \u017eivot bol \u201eve\u013ek\u00fd\u201c – v celej svojej psychickej a fyzickej kr\u00e1se. Jasn\u00e9 ako facka, nie? Pred p\u00e1r sto rokmi ani ve\u013emi nie. \u013du\u010fom v stredoveku bolo jasn\u00e9 najm\u00e4 to, \u017ee ke\u010f sa d\u00e1, treba sa, prepytujem, na\u017era\u0165 – ve\u010f ktovie, kedy zasa udr\u00fa zl\u00e9 \u010dasy. V Eur\u00f3pe sa be\u017ene jedli volsk\u00e9 hlavy, dr\u017eky, zverina, aj veveri\u010dky pri\u0161li k chuti, k tomu pivn\u00e9 polievky a potoky v\u00edna – \u010d\u00edm opitej\u0161\u00ed \u0161\u013eachtic, t\u00fdm v\u00e1\u017eenej\u0161\u00ed. E\u0161te\u017ee tu bola aj be\u017en\u00e1 popul\u00e1cia bez modrej krvi, ktor\u00e1 ob\u017eersk\u00e9 orgie svojich p\u00e1nov vyrovn\u00e1vala kr\u00fapami, hrachom, kapustou a chlebom. William Hufeland, ktor\u00fd sa narodil v polovici 18. storo\u010dia v nemeck\u00fdch k\u00fape\u013eoch Langensalza, pri\u0161iel predsa len do nutri\u010dne norm\u00e1lnej\u0161ieho prostredia: jeho otec Johann Fridrich bol lek\u00e1r, tak\u017ee svoje deti v r\u00e1mci mo\u017enost\u00ed viedol k tomu, \u010domu dnes hovor\u00edme \u201epestr\u00e1 a vyv\u00e1\u017een\u00e1 strava\u201c.\u00a0 William tie\u017e vy\u0161tudoval medic\u00ednu a po otcovi prevzal prax vo Weimare. \u010casom si vybudoval sol\u00eddnu poves\u0165 ako lek\u00e1r – medzi jeho pacientov patrili Goethe, Schiller, Wieland. Samotn\u00e1 starostlivos\u0165 o chor\u00fdch v\u0161ak mlad\u00e9mu doktorovi nesta\u010dila. Pozoroval svojich pacientov aj pri jedle, zauj\u00edmalo ho, \u010d\u00edm sa \u017eivia a \u010do to rob\u00ed s ich zdrav\u00edm. Ve\u013emi r\u00e1d nav\u0161tevoval pravideln\u00e9 piatkov\u00e9 stretnutia u Johanna Wolfganga Goetheho, kde to iskrilo intelektu\u00e1lnymi debatami – a nielen nimi. Koncom 18. storo\u010dia sa toti\u017e o slovo za\u010dali hl\u00e1si\u0165 r\u00f4zne nov\u00e9 medic\u00ednske smery.<\/p>\n

Zdravie, kde si? <\/strong>Na jese\u0148 1792 sa na Goetheho \u201edejch\u00e1nku\u201c objavil Carl August, weimarsk\u00fd vojvodca, ktor\u00fd so zaujat\u00edm sledoval predn\u00e1\u0161ku mlad\u00e9ho mu\u017ea, \u010d\u00edtaj\u00faceho z rukopisu s \u010dudesn\u00fdm n\u00e1zvom Makrobiotika. Jeho n\u00e1zory aj sp\u00f4sob prezent\u00e1cie na\u0148ho silno zap\u00f4sobili a rovno na mieste pon\u00fakol Hufelandovi miesto profesora na univerzite v Jene. Tam sa za\u010dali Williamove najplodnej\u0161ie pracovn\u00e9 roky. Akademick\u00e1 atmosf\u00e9ra ho bi\u010dovala k nesmiernej produktivite: vyd\u00e1val vedeck\u00e9 \u010dasopisy, zostavil odborn\u00fa kni\u017enicu, predn\u00e1\u0161al a st\u00e1le si nach\u00e1dzal \u010das aj na pacientov, neraz o\u0161etril aj \u0161tyridsa\u0165 \u013eud\u00ed denne. Priam bestsellerom sa stali jeho makrobiotick\u00e9 predn\u00e1\u0161ky, na ktor\u00e9 dok\u00e1zal pritiahnu\u0165 davy \u0161tudentov. Samotn\u00fd p\u00e1n profesor v\u0161ak v z\u00e1sade ni\u010d svetoborn\u00e9 neobjavil. O princ\u00edpoch zdrav\u00e9ho \u017eivota, postaven\u00e9ho na jednoduchej strave a vn\u00fatornej vyrovnanosti, hovorievali u\u017e Hipokrates a Aristoteles. Hufeland v\u0161ak ako prv\u00fd cel\u00e9 toto poznanie podrobne presk\u00famal, zhrnul a v roku 1797 pretavil do spisu Makrobiotika alebo umenie ako pred\u013a\u017ei\u0165 \u013eudsk\u00fd \u017eivot. Autor v\u00a0nej hovor\u00ed o \u201e\u017eivotnej sile\u201c, ktor\u00e1 je pr\u00edtomn\u00e1 vo v\u0161etkom, ale najviac ju rozozn\u00e1me v \u017eiv\u00fdch organizmoch. Sila m\u00f4\u017ee by\u0165 oslaben\u00e1, alebo naopak posilnen\u00e1, zdecimuje ju telesn\u00e1 n\u00e1maha a vzkriesi oddych. Hufeland vyzn\u00e1val z\u00e1sadu, \u017ee v\u0161etky extr\u00e9my br\u00e1nia predl\u017eovaniu \u017eivota, tak\u017ee ide\u00e1lne je zdr\u017eiava\u0165 sa niekde medzi \u201eask\u00e9zou a\u00a0p\u00f4\u017eitk\u00e1rstvom\u201c. Striedmos\u0165 v jeden\u00ed, vesel\u00e1 myse\u013e, vyrovnanos\u0165, to s\u00fa hlavn\u00e9 princ\u00edpy makrobiotiky v podan\u00ed Christopha F. Hufelanda. Jej dne\u0161n\u00e1 verzia nesie v\u00fdrazn\u00e9 stopy japonsk\u00e9ho \u017eivotn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu, ktor\u00fd jej vtla\u010dil ve\u013ek\u00fd propag\u00e1tor George Ohsawa. Medzi z\u00e1kladn\u00e9 makrobiotick\u00e9 potraviny okrem obiln\u00edn, zeleniny \u010di strukov\u00edn zaradil napr\u00edklad aj s\u00f3ju \u010di morsk\u00e9 riasy, \u010do Eur\u00f3panovi Hufelandovi ani len na um nezi\u0161lo.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"Keyes,<\/a>Ancel Keys (1904 – 2004)<\/strong><\/p>\n

Stravovanie, ktor\u00e9 odpor\u00fa\u010dal:<\/strong> Stredomorsk\u00e1 di\u00e9ta<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Strava, z\u00e1klad v\u0161etk\u00e9ho: <\/strong>Za v\u0161etko, \u010do na mne obdivujete, v\u010fa\u010d\u00edm \u0161paget\u00e1m – nechala sa kedysi po\u010du\u0165 talianska kr\u00e1ska Sophia Loren. Americk\u00fd epidemiol\u00f3g Ancel Keys by proti tak\u00e9muto tvrdeniu zrejme ni\u010d nenamietal – akur\u00e1t by k\u00a0Sophiin\u00fdm \u0161paget\u00e1m prihodil zeleninu, ryby, ovocie a ne\u0161etril by ani olivov\u00fdm olejom. Mu\u017e, ktor\u00fd sa vo svete presl\u00e1vil ako propag\u00e1tor stravovania v pr\u00edmorsk\u00fdch krajin\u00e1ch, mal v z\u00e1sade pr\u00edjemn\u00e9 detstvo. Bol nadpriemerne inteligentn\u00fd a r\u00e1d sk\u00fa\u0161al v\u0161elijak\u00e9 vedeck\u00e9 experimenty – ako osemro\u010dn\u00fd napr\u00edklad uspal muchu chloroformom, \u010do v \u0148om vzbudilo z\u00e1ujem o biol\u00f3giu. Ale iba do\u010dasne. Ke\u010f zistil, \u010do v\u0161etko a\u00a0ko\u013eko sa v biol\u00f3gii treba u\u010di\u0165, bez ve\u013ek\u00e9ho uva\u017eovania s \u0148ou sekol a vybral sa na skusy do sveta. Zar\u00e1bal si ako \u201epowder monkey\u201c, pomocn\u00edk pri pren\u00e1\u0161an\u00ed pu\u0161n\u00e9ho prachu, r\u00fabal drevo v lese a odsko\u010dil si aj na palubu lode smeruj\u00facej do \u010c\u00edny ako \u010dlen pos\u00e1dky, ktor\u00fd mal na starosti \u201emazanie\u201c v strojovni. \u201eNa\u0161ou di\u00e9tou bol alkohol – nepam\u00e4t\u00e1m sa, \u017ee by sme vo\u013ea\u010do jedli,\u201c zaspom\u00ednal si nesk\u00f4r pre \u010dasopis Time. Mlad\u00fd mu\u017e sa po t\u00fdchto pestr\u00fdch sk\u00fasenostiach predsa len vr\u00e1til do \u0161koly a po p\u00e1r rokoch na univerzite bol z neho vy\u0161tudovan\u00fd zool\u00f3g. Pre\u0161iel cez viacer\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 in\u0161tit\u00facie a odu\u0161u sk\u00famal: zis\u0165oval napr\u00edklad, \u010do s \u010dlovekom rob\u00ed dlhodob\u00fd nedostatok jedla. V odborn\u00fdch kruhoch sa stal nato\u013eko re\u0161pektovan\u00fd, \u017ee mu americk\u00e1 vl\u00e1da zadala \u00falohu, aby vymyslel efekt\u00edvny sp\u00f4sob v\u00fd\u017eivy arm\u00e1dy po\u010das vojny. Ancel nabehol do miestneho obchodu, vyplienil reg\u00e1ly s tvrd\u00fdmi keksami, \u010dokol\u00e1dov\u00fdmi ty\u010dinkami a such\u00fdmi klob\u00e1sami – z h\u013eadiska zdravej v\u00fd\u017eivy \u00fapln\u00e1 katastrofa, ale bolo to trvanliv\u00e9, \u013eahko prenosn\u00e9 a energeticky v\u00fddatn\u00e9. V\u00fd\u017eiva dostala meno po Ancelovom priezvisku, K-Ration.<\/p>\n

Zdravie, kde si?<\/strong> Kr\u00e1tko po vojne si Ancel v novinov\u00fdch nekrol\u00f3goch v\u0161imol, \u017ee za\u010d\u00edna prib\u00fada\u0165 \u00famrt\u00ed na srdcov\u00fd infarkt, predov\u0161etk\u00fdm medzi biznismanmi. Ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee tieto pravdepodobne najv\u00fddatnej\u0161ie k\u0155men\u00e9 osoby podliehaj\u00fa ochoreniam srdca, ke\u010f v povojnovej Eur\u00f3pe s nedostatkom jedla tento probl\u00e9m takmer nepoznaj\u00fa? Pustil sa do \u0161t\u00fadie s 283 americk\u00fdmi riadite\u013emi firiem a zistil, \u017ee faj\u010denie, vysok\u00fd krvn\u00fd tlak a zv\u00fd\u0161en\u00fd cholesterol v d\u00f4sledku tu\u010dnej stravy s\u00fa u mu\u017eov, ktor\u00ed skon\u010dia s\u00a0infarktom, ve\u013emi \u010dast\u00e9. Po desiatich rokoch sa utvrdil v presved\u010den\u00ed, \u017ee nas\u00fdten\u00e9 tuky ur\u010duj\u00fa hladinu cholesterolu v krvi, \u010do bola prelomov\u00e1 my\u0161lienka pre m\u00e4sovo- zemiakov\u00fa popul\u00e1ciu. Tieto zistenia priviedli Ancela ku \u0160t\u00fadii siedmich kraj\u00edn – jeden z najkomplexnej\u0161\u00edch zdravotn\u00fdch prieskumov, ak\u00e9 sa kedy uskuto\u010dnili. Cie\u013eom bolo presk\u00fama\u0165 vz\u0165ah medzi hladinou cholesterolu v krvi a sp\u00f4sobom stravovania. Ancel do nej zainteresoval 12.000 obyvate\u013eov Talianska, Gr\u00e9cka, Juhosl\u00e1vie, Holandska, F\u00ednska, Japonska a Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov. V\u00fdskum trval od roku 1958 \u010fal\u0161\u00edch takmer p\u00e4\u0165desiat rokov a potvrdil, \u010do Ancel za\u010dal \u0161\u00edpi\u0165 u\u017e po\u010das vojny, ke\u010f nav\u0161t\u00edvil Stredomorie: stredomorsk\u00e9 n\u00e1rody maj\u00fa omnoho menej chor\u00fdch ciev a s\u0155dc. Obilniny, ryby, zelenina, ovocie a olivov\u00fd olej, to v\u0161etko sa uk\u00e1zalo ako \u201ez\u00e1zra\u010dn\u00e9\u201c potraviny, ktor\u00e9 nemaj\u00fa ako upch\u00e1va\u0165 cievy, preto\u017ee nie s\u00fa prepchat\u00e9 nas\u00fdten\u00fdmi tukmi. Naopak, Amerika so svojou hotdogovou a hamburgerovou gastrokult\u00farou vych\u00e1dzala zaka\u017ed\u00fdm najhor\u0161ie a Ancel bez okolkov severoamerick\u00fd \u017eal\u00fadok nazval \u201edrvi\u010dkou kuchynsk\u00e9ho odpadu\u201c. Zauj\u00edmav\u00e9 zistenia urobil aj vo F\u00ednsku: miestni farm\u00e1ri a drevoruba\u010di, hoci zv\u00e4\u010d\u0161a \u0161t\u00edhli a svalnat\u00ed, tie\u017e hojne trpeli na probl\u00e9my so srdcom – Ancel to pochopil, ke\u010f videl, ako si na chlieb natieraj\u00fa hrub\u00fa vrstvu masla a tu\u010dn\u00e9ho syra. V priebehu v\u00fdskumu sa dopracoval aj k poznaniu, \u017ee nie je tuk ako tuk – \u201ezl\u00e9\u201c s\u00fa tie nas\u00fdten\u00e9, teda klob\u00e1sa a \u201edobr\u00e9\u201c nenas\u00fdten\u00e9, teda ryby. \u0160t\u00fadia siedmich kraj\u00edn uk\u00e1zala, \u017ee srdcov\u00fdm kolapsom sa d\u00e1 predch\u00e1dza\u0165, \u017ee to nie je samozrejm\u00e1 s\u00fa\u010das\u0165 starnutia, genetick\u00e1 danos\u0165 ani bo\u017e\u00ed z\u00e1sah. Na z\u00e1klade svojich poznatkov Ancel Keys vydal knihu Jedzte zdravo a zosta\u0148te zdrav\u00ed, ktor\u00e1 ako smr\u0161\u0165 preletela cez kn\u00edhkupectv\u00e1, podobne ako \u010fal\u0161ia – Ako jes\u0165 a zosta\u0165 zdrav\u00fd na stredomorsk\u00fd sp\u00f4sob.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\"na<\/a><\/strong>Peter D’Adamo (59)<\/strong><\/p>\n

Stravovanie, ktor\u00e9 odpor\u00fa\u010da:<\/strong> Di\u00e9ta pod\u013ea krvn\u00fdch skup\u00edn<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Zdravie, kde si?<\/strong> Na za\u010diatku di\u00e9ty pod\u013ea krvn\u00fdch skup\u00edn st\u00e1l\u00a0 Petrov otec. Tatko D’Adamo na\u0161iel p\u00e4\u0165tis\u00edc dobrovo\u013en\u00edkov, rozdelil ich pod\u013ea krvn\u00fdch skup\u00edn a\u00a0sledoval, ako sa im dar\u00ed s prij\u00edman\u00edm r\u00f4znych druhov stravy. V\u00fdsledkom bola kniha One Man’s Food, ktor\u00e1 chcela by\u0165 revol\u00faciou v\u00a0stravovan\u00ed. Ale ve\u013ea vody nenam\u00fatila. James urobil piplav\u00fa robotu, ktor\u00e1 v\u00a0roku 1980 zaujala len h\u0155stku \u013eud\u00ed. Samotn\u00fd Peter si k\u00a0nej tie\u017e roky h\u013eadal cestu: \u201eE\u0161te po\u010das prv\u00fdch rokov mojej praxe som st\u00e1le sk\u00fa\u0161al pr\u00eds\u0165 na to, ktor\u00e9 s\u00fa problematick\u00e9 jedl\u00e1 v\u00a0\u013eudskej strave. Roky som mal otcovu knihu v\u00a0polici a\u00a0a\u017e raz som po nej siahol a\u00a0seri\u00f3zne sa za\u010d\u00edtal. Bolo to ako zjavenie! Cel\u00fa svoju energiu som dovtedy venoval h\u013eadaniu, \u010do zo stravy vyl\u00fa\u010di\u0165 a\u00a0pritom to m\u00e1 by\u0165 naopak – zisti\u0165, \u010do m\u00e1me konzumova\u0165.\u201c Peter pre\u0161iel dlhou cestou a\u00a0dnes, po rokoch sk\u00fasenost\u00ed, jednozna\u010dne tvrd\u00ed, \u017ee neexistuje dobr\u00e1 alebo zl\u00e1 di\u00e9ta: existuje len spr\u00e1vne alebo nespr\u00e1vne napasovanie potrav\u00edn na konkr\u00e9tneho \u010dloveka. Di\u00e9ta pod\u013ea krvn\u00fdch skup\u00edn je vlastne ve\u013emi jednoduch\u00e1: sta\u010d\u00ed si pam\u00e4ta\u0165, ktor\u00e9 jedl\u00e1 s\u00fa prospe\u0161n\u00e9 a\u00a0ktor\u00e9 naopak nie pre t\u00fa ktor\u00fa skupinu. \u201e\u00c1\u010dkari\u201c s\u00fa preva\u017ene vegetari\u00e1ni, \u201eb\u00e9\u010dkari\u201c v\u0161e\u017eravci, skupina AB je kombin\u00e1ciou skup\u00edn A\u00a0a\u00a0B a \u201enulky\u201c maj\u00fa vo svojich g\u00e9noch prap\u00f4vodn\u00e9 loveck\u00e9 pudy, tak\u017ee m\u00e4so je pre nich to prav\u00e9 orechov\u00e9. Tento sp\u00f4sob stravovania je postaven\u00fd na princ\u00edpe, \u017ee ka\u017ed\u00e1 krvn\u00e1 skupina m\u00e1 in\u00fd metabolizmus, je charakteristick\u00e1 pre ur\u010dit\u00e9 evolu\u010dn\u00e9 obdobie \u013eudstva a\u00a0ur\u010dit\u00fd sp\u00f4sob stravovania. Peter D’Adamo v\u00a0rozhovoroch \u010dasto uv\u00e1dza pr\u00edklady, ako di\u00e9ta pod\u013ea krvn\u00fdch skup\u00edn pomohla \u013eu\u010fom vyrie\u0161i\u0165 viacer\u00e9 zdravotn\u00e9 probl\u00e9my. Faktom ale ost\u00e1va, \u017ee je to jedna z\u00a0di\u00e9t, ktor\u00e1 je neust\u00e1le ter\u010dom spochyb\u0148ovania. Odborn\u00edci jej predov\u0161etk\u00fdm vy\u010d\u00edtaj\u00fa fakt, \u017ee \u017eiadne seri\u00f3zne v\u00fdskumy, ktor\u00e9 by potvrdzovali vz\u0165ah medzi krvn\u00fdm typom a\u00a0metabolizmom potravy, nejestvuj\u00fa. Peter, paradoxne, svojich odporcov ch\u00e1pe. Ako uviedol v\u00a0jednom rozhovore: \u201eRozumiem, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed o\u00a0tom ve\u013ea nevedia, s\u00fa k\u00a0tomuto sp\u00f4sobu stravovania ned\u00f4ver\u010div\u00ed. Neby\u0165 mrav\u010dej pr\u00e1ce m\u00f4jho otca, ja by som bol tie\u017e.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"na<\/a>Max Bircher-Benner (1867 – 1939)<\/strong><\/p>\n

Strava, ktor\u00fa odpor\u00fa\u010dal:<\/strong> Surov\u00e1 strava (raw food)<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Strava, z\u00e1klad v\u0161etk\u00e9ho: <\/strong>Biely chlieb, om\u00e1\u010dky a poriadny kus m\u00e4sa. Jedine na takejto strave sa \u010dlovek m\u00f4\u017ee udr\u017eiava\u0165 pri sile! 19. storo\u010die malo jasn\u00fa predstavu o tom, \u010do patr\u00ed na tanier a \u010do je dobr\u00e9 akur\u00e1t tak pre zajace. A do tejto rokmi v\u017eitej predstavy jed\u00e1l z hrncov a panv\u00edc s prep\u00e1len\u00fdm omastkom zrazu vpadne bradat\u00fd chlap\u00edk s jablkami, mrkvami a hrs\u0165ami orechov. Syn not\u00e1ra z\u00a0Aarau, samozrejme, netu\u0161il, ako o nieko\u013eko rokov rozh\u00fdbe stojat\u00e9 vody \u0161vaj\u010diarskej a v\u00f4bec eur\u00f3pskej v\u00fd\u017eivy. U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia medic\u00edny ho to s\u00edce \u0165ahalo ku kadejak\u00fdm bizarnostiam, ale ke\u010f si v roku 1891 otvoril lek\u00e1rsku prax, ni\u010d nenasved\u010dovalo, \u017ee by sa chcel pr\u00edli\u0161 vzdiali\u0165 od lie\u010debn\u00fdch met\u00f3d be\u017en\u00fdch v t\u00fdch \u010dasoch. Stala sa v\u0161ak drobn\u00e1 nepr\u00edjemnos\u0165: p\u00e1n doktor po\u010das prv\u00e9ho roka svojej praxe kdesi chytil \u017elta\u010dku. Maxovi bolo neust\u00e1le tak zle, \u017ee vlastne nejedol ni\u010d. Po\u010das jedn\u00e9ho z\u00fafal\u00e9ho varenia nejakej ne\u0161kodnej di\u00e9tnej polievky mu man\u017eelka str\u010dila do ruky jablko, ktor\u00e9 jej zavadzalo a on ho bezmy\u0161lienkovito schr\u00famal. Absol\u00fatne oby\u010dajn\u00e1 situ\u00e1cia – pre Maxa Birchera a stravovaciu filozofiu dnes zn\u00e1mu ako raw food \u00faplne z\u00e1sadn\u00e1. Mlad\u00fd lek\u00e1r si toti\u017e uvedomil, \u017ee kone\u010dne objavil jedlo, ktor\u00e9 jeho \u017eal\u00fadok dok\u00e1\u017ee udr\u017ea\u0165 a str\u00e1vi\u0165! Najhor\u0161iu \u010das\u0165 \u017elta\u010dky tak tento mu\u017e pre\u017eil na jablkovej di\u00e9te a traduje sa, \u017ee pr\u00e1ve surov\u00e9 jablk\u00e1 mu prinavr\u00e1tili \u00fapln\u00e9 zdravie.<\/p>\n

Zdravie, kde si? <\/strong>V\u0161elikde – len nie v hrncoch. Max Bircher sa po svojej\u00a0 n\u00e1hodnej ovocnej k\u00fare celkom seri\u00f3zne za\u010dal zaobera\u0165 surov\u00fdm ovoc\u00edm a zeleninou. Dlho sk\u00famal \u00fa\u010dinky \u201e\u017eivej\u201c stravy, overoval si na pacientoch, \u010do s nimi rob\u00ed di\u00e9ta zalo\u017een\u00e1 na surovom ovoc\u00ed, zelenine a orechoch. V roku 1903 zverejnil pr\u00e1cu, ktor\u00e1 vyvolala pobavenie aj odmietnutie. V strave pod\u013ea neho v\u00f4bec nie je d\u00f4le\u017eit\u00fd obsah miner\u00e1lov, sacharidov, tukov… podstatn\u00e9 je, ko\u013eko je v nej \u201euskladnen\u00e9ho\u201c slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. A toho je predsa najviac v tepelne neupravenej zelenine a ovoc\u00ed, preto\u017ee tie dozrievaj\u00fa na slnku. V odborn\u00fdch kruhoch sa Bircherovej te\u00f3rii hovorilo \u201eslne\u010dn\u00e1 v\u00fd\u017eiva\u201c a m\u00e1lokto ho bral v\u00e1\u017ene. M\u00e4so bolo pod\u013ea Birchera \u00faplne zni\u010den\u00e1 potravina, najchudobnej\u0161ia na slne\u010dn\u00fa energiu. Najsk\u00f4r ju z potravy spotrebovali zvierat\u00e1 a n\u00e1sledne sa e\u0161te m\u00e4so t\u00fdchto zvierat varilo, tak\u017ee po uskladnenom \u017eiaren\u00ed ani pamiatka. O rok nesk\u00f4r si Max otvoril mali\u010dk\u00e9 sanat\u00f3rium v Z\u00fcrichu. Malo iba sedem postel\u00ed a hrdilo sa n\u00e1zvom \u201e\u017divotn\u00e1 sila\u201c. Max ho situoval do bohatej z\u00fcri\u0161skej \u0161tvrte, kde bol aspo\u0148 teoretick\u00fd predpoklad, \u017ee sa tu n\u00e1jdu \u013eudia, ktor\u00ed bud\u00fa ochotn\u00ed venova\u0165 \u010das a peniaze vskutku v\u00fdstrednej lie\u010dbe. Re\u017eim v sanat\u00f3riu tak trochu pripom\u00ednal kas\u00e1rne. Pred ra\u0148ajkami svi\u017en\u00e1 prech\u00e1dzka, po\u010das d\u0148a cvi\u010denie, hydroterapia, slne\u010dn\u00e9 k\u00fapele, pr\u00e1ca v z\u00e1hrade a o deviatej ve\u010der \u0161upito do postele. A, pochopite\u013ene, na tanieri sam\u00e9 surov\u00e9 zelen\u00e9 veci, nanajv\u00fd\u0161 trochu sparen\u00e9. Max na z\u00e1klade svojich poznatkov vytvoril aj \u0161peci\u00e1lne jedlo, takzvan\u00e9 Bircher m\u00fcsli, ktor\u00e9 sa pravidelne serv\u00edrovalo ako predkrm. Na rozdiel od odborn\u00fdch kruhov be\u017en\u00ed smrte\u013en\u00edci si sem r\u00fdchlo za\u010dali nach\u00e1dza\u0165 cestu. V\u00a020. rokoch bola lie\u010deb\u0148a vyh\u013ead\u00e1van\u00fdm miestom pre naberanie \u017eivotn\u00fdch s\u00edl a menej konven\u010dn\u00e9 (napr\u00edklad homeopatick\u00e9) kruhy, Birchera vn\u00edmali ako autoritu. Ve\u013emi ho v\u0161ak \u0161krelo, \u017ee p\u00e1ni lek\u00e1ri ho pova\u017euj\u00fa za \u0161arlat\u00e1na. Preto poc\u00edtil ve\u013ek\u00e9 zados\u0165u\u010dinenie, ke\u010f v\u00a030. rokoch pri\u0161iel objav vitam\u00ednu C, ktor\u00e9ho z\u00e1sadn\u00e9 mno\u017estvo nach\u00e1dzame pr\u00e1ve v surovom ovoc\u00ed a zelenine.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ivana Ilgov\u00e1<\/p>\n

foto SITA, arch\u00edv<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtajte v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Polovica z\u00a0toho, \u010do zjeme, udr\u017euje na\u017eive n\u00e1s, druh\u00e1 polovica lek\u00e1rov. Veru tak. U\u017e v\u00a0starom Egypte vedeli, ko\u013ek\u00e1 bije, ke\u010f sa \u010dlovek, s\u00a0odpusten\u00edm, ob\u017eiera ako prasa. Po dvoch tis\u00edckach rokov vieme e\u0161te viac. A\u00a0ob\u017eierame sa na\u010falej. Ale! Aj v\u00a0\u010dasoch, ke\u010f sa najviac samovr\u00e1\u017ed p\u00e1cha no\u017eom a\u00a0vidli\u010dkou, sa n\u00e1jde zop\u00e1r osvieten\u00fdch, ktor\u00ed n\u00e1m vytrvalo hud\u00fa, \u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":2407,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[38,11],"tags":[],"class_list":["post-2376","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2016","category-na-pohlad"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2376","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=2376"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2376\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2413,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/2376\/revisions\/2413"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2407"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=2376"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=2376"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=2376"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}