<\/p>\n
Ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 Mostviertelu m\u00e1 alpsk\u00fd r\u00e1z so strm\u00fdmi zelen\u00fdmi \u00fadoliami a kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00fdmi horsk\u00fdmi jazerami. Sever sa zasa vyzna\u010duje miernymi kop\u010dekmi, farebn\u00fdmi pol\u00ed\u010dkami a hlavne nekone\u010dn\u00fdmi ovocn\u00fdmi sadmi. Pr\u00e1ve tu sa nach\u00e1dza najv\u00e4\u010d\u0161ia s\u00favisl\u00e1 oblas\u0165 hru\u0161kov\u00fdch porastov v celej Eur\u00f3pe, po\u010det stromov sa odhaduje a\u017e na 300.000! Tieto stromy maj\u00fa typick\u00e9 hr\u010dovit\u00e9 kmene, rast\u00fa aj na strm\u0161\u00edch svahoch a v ka\u017edom ro\u010dnom obdob\u00ed, nielen ke\u010f maj\u00fa koruny pln\u00e9 kvetov, vytv\u00e1raj\u00fa romantick\u00e9, malebn\u00e9 scen\u00e9rie. Mostviertel sa otv\u00e1ra pomaly ako truhlica s pokladom a st\u00e1va sa \u010doraz viac vyh\u013ead\u00e1vanou destin\u00e1ciou kv\u00f4li pe\u0161\u00edm \u010di cyklistick\u00fdm t\u00faram aj kv\u00f4li kulin\u00e1rskym \u0161pecialit\u00e1m, kde hlavn\u00fa \u00falohu hr\u00e1 \u010dasto mu\u0161t.<\/p>\n <\/p>\n Mu\u0161t – tekut\u00e9 ovocie <\/strong><\/p>\n Mostviertel znamen\u00e1 v preklade \u201eMu\u0161tov\u00e1 \u0161tvr\u0165\u201c. Pod pojmom mu\u0161t rozumieme stopercentn\u00fa \u0161\u0165avu z vylisovan\u00e9ho ovocia. V Mostvierteli si poz\u00edciu skuto\u010dnej \u201ehviezdy\u201c z\u00edskal mu\u0161t z hru\u0161iek, \u010do je dos\u0165 ojedinel\u00e9, preto\u017ee v\u0161ade v Eur\u00f3pe sa na \u0161\u0165avu lisuj\u00fa hlavne jablk\u00e1. Ovocie, ktor\u00e9 sa nestrieka ani nehnoj\u00ed, sa ober\u00e1 ru\u010dne, po umyt\u00ed sa plody rozre\u017e\u00fa na men\u0161ie k\u00fasky a vylisuj\u00fa. \u0160\u0165ava sa na 2 a\u017e 8 t\u00fd\u017ed\u0148ov uskladn\u00ed do fermenta\u010dn\u00fdch kad\u00ed a n\u00e1sledne sa prefiltruje a pre\u010dist\u00ed. Tak vznikne svetlo\u017elt\u00fd a\u017e jant\u00e1rov\u00fd n\u00e1poj. Spr\u00e1vne by mal chuti\u0165 \u013eahko, nie pr\u00edli\u0161 kyslo. Kedysi \u0161lo len o \u013eudov\u00fd n\u00e1poj na zahnanie sm\u00e4du, ale ambici\u00f3zni v\u00fdrobcovia, zoskupen\u00ed v zdru\u017een\u00ed \u201eMu\u0161tov\u00ed bar\u00f3ni\u201c, z neho stvorili vyh\u013ead\u00e1van\u00fa \u0161pecialitu. Vyr\u00e1ba sa tu mu\u0161t jabl\u010dn\u00fd, hru\u0161kov\u00fd i mie\u0161an\u00fd, pri ktorom sa nemie\u0161aj\u00fa \u0161\u0165avy, ale lisuj\u00fa sa spolo\u010dne plody v pomere 1 jablko : 3 hru\u0161ky. Spomedzi ostatn\u00fdch alkoholick\u00fdch n\u00e1pojov je mu\u0161t najchudobnej\u0161\u00ed nielen na percent\u00e1 alkoholu (4 – 8%), ale aj na kal\u00f3rie. Z\u00e1rove\u0148 m\u00e1 v\u0161ak vysok\u00fd obsah miner\u00e1lov a vitam\u00ednov. Tento \u010dist\u00fd bio n\u00e1poj zlep\u0161uje tr\u00e1venie, zni\u017euje cholesterol, spoma\u013euje v\u00e1penatenie ciev a blahodarne p\u00f4sob\u00ed na mo\u010dov\u00fd mech\u00far, \u017eal\u00fadok, \u010drev\u00e1 a obli\u010dky. Aj v alternat\u00edvnej medic\u00edne sa osved\u010dil ako prostriedok nielen proti \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdm neduhom, ale aj proti dne a reume.<\/p>\n <\/p>\n MOSTVIERTELSK\u00c1 MU\u0160TOV\u00c1 POLIEVKA<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 100 g m\u00fa\u010dnych zemiakov, 100 g mrkvy, 100 g zeleru, \u00bd cel\u00e9ho o\u010disten\u00e9hop\u00f3ru, 1 cibu\u013eu, 40 g\u00a0 slaniny,\u00a0 \u00be l hov\u00e4dzieho v\u00fdvaru, \u00bd l mu\u0161tu, 125 ml \u0161\u013eaha\u010dky, 125 ml mlieka, so\u013e, korenie, 3 klin\u010deky, 30 g masla, petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> O\u010disten\u00fa zeleninu a slaninu nakr\u00e1jame na kocky. Na troche oleja kr\u00e1tko orestujeme cibu\u013eu, slaninu a ostatn\u00fa zeleninu. Prid\u00e1me klin\u010deky, zalejeme v\u00fdvarom a mu\u0161tom a pri n\u00edzkej teplote nech\u00e1me vari\u0165 1 hodinu. Polievku zmixujeme, preced\u00edme, prid\u00e1me \u0161\u013eaha\u010dku a mlieko a e\u0161te raz privedieme do varu. Dochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm. Na z\u00e1ver prid\u00e1me do polievky studen\u00e9 maslo, ozdob\u00edme v\u0148a\u0165ou. Na masle ope\u010dieme kocky \u010dierneho chleba, prid\u00e1me do hotovej polievky.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Kde sa vzal, tu sa vzal<\/strong><\/p>\n Objav v\u00fdroby mu\u0161tu nevznikol zo d\u0148a na de\u0148, predch\u00e1dzal mu dlh\u00fd proces a ned\u00e1 sa presne poveda\u0165, kto ako prv\u00fd za\u010dal tento n\u00e1poj vyr\u00e1ba\u0165. Ovocn\u00e9 stromy na \u00fazem\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Mostviertelu v\u0161ak r\u00e1stli u\u017e v dobe kamennej, o\u00a0\u010dom sved\u010dia n\u00e1lezy, pri ktor\u00fdch archeol\u00f3govia na\u0161li ovocn\u00e9 jadierka a zvy\u0161ky su\u0161en\u00fdch plodov. Mu\u0161t lisovali u\u017e aj Kelti, no a\u017e Rimania, zn\u00e1mi svojimi ma\u0161krtn\u00fdmi jaz\u00fd\u010dkami, sa pri\u010dinili o vylep\u0161enie recept\u00fary, a t\u00fdm aj o podstatn\u00e9 vylep\u0161enie chuti. Prv\u00fd detailn\u00fd recept na v\u00fdrobu hru\u0161kov\u00e9ho mu\u0161tu sa zachoval od r\u00edmskeho spisovate\u013ea neskorej antiky Rutilia Palladia. Pl\u00ednius Star\u0161\u00ed, zn\u00e1my autor pr\u00edrodopisnej encyklop\u00e9die, zasa opisuje a\u017e 29 r\u00f4znych druhov jab\u013ak (z nich sa vyr\u00e1bala \u0161\u0165ava pomacium) a hru\u0161iek (piracium). V prvej polovici 20. storo\u010dia r\u00e1stlo na \u00fazem\u00ed Mostviertelu 838 mu\u0161tov\u00fdch stromov na 1 km\u00b2, no po 2. svetovej vojne boli mas\u00edvne vyrubovan\u00e9, hlavne hru\u0161ky a mu\u0161t stratil svojej atraktivitu. V posledn\u00fdch dvoch desa\u0165ro\u010diach sa trad\u00edcia za\u010dala obnovova\u0165, av\u0161ak strom, aby prin\u00e1\u0161al plody vhodn\u00e9 na lisovanie, potrebuje a\u017e 30 rokov.<\/p>\n <\/p>\n MOSTVIERTELSK\u00c1 PANVICA S HALU\u0160KAMI (SP\u00c4TZLE)<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 4 kuracie rezne, olej, 2 ly\u017eice m\u00faky, 100 g cibule, 1 – 2 str\u00fa\u010diky cesnaku, so\u013e, korenie, 100 g slaniny, 100 g kore\u0148ovej zeleniny, \u00bc l hru\u0161kov\u00e9ho mu\u0161tu, \u00bc l hov\u00e4dzieho v\u00fdvaru, 330 g m\u00faky, 3 vajcia, so\u013e, mu\u0161k\u00e1tov\u00fd orie\u0161ok, \u0161\u013eaha\u010dku, petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165, 175 ml miner\u00e1lnej vody.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Cibu\u013eu a slaninu nakr\u00e1jame na pr\u00fa\u017eky, opra\u017e\u00edme na troche oleja, popr\u00e1\u0161ime m\u00fakou, zalejeme mu\u0161tom a v\u00fdvarom. Prid\u00e1me prelisovan\u00fd cesnak, koreniny a so\u013e, 10 min\u00fat nech\u00e1me vari\u0165, potom prid\u00e1me na kocky pokr\u00e1jan\u00fa zeleninu, odstav\u00edme na 20 min\u00fat. Kuracie rezne sprudka ope\u010dieme na oleji z oboch str\u00e1n. Om\u00e1\u010dku sced\u00edme, zjemn\u00edme \u0161\u013eaha\u010dkou a prid\u00e1me nasekan\u00fa v\u0148a\u0165. M\u00faku, miner\u00e1lnu vodu a vajcia dobre premie\u0161ame, dochut\u00edme so\u013eou a mu\u0161k\u00e1tov\u00fdm orie\u0161kom. Cesto nech\u00e1me trochu odpo\u010din\u00fa\u0165, potom cez halu\u0161k\u00e1r z neho vytl\u00e1\u010dame men\u0161ie k\u00fasky do vriacej osolenej vody a nech\u00e1me povari\u0165 2 min\u00faty. Na panvicu naaran\u017eujeme kuracie rezne a halu\u0161ky, prelejeme om\u00e1\u010dkou.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u010co sa e\u0161te oplat\u00ed ochutna\u0165<\/strong><\/p>\n Mu\u0161t a kulin\u00e1rske \u0161peciality si najlep\u0161ie mo\u017eno vychutna\u0165 na tzv. Mu\u0161tovej ceste, ktor\u00e1 sa tiahne naprie\u010d cel\u00fdm krajom v d\u013a\u017eke 200 km. Nach\u00e1dza sa tu mno\u017estvo hostincov, re\u0161taur\u00e1ci\u00ed, v\u00fd\u010dapov a statkov, kde sa z ovocia pon\u00fakaj\u00fa aj in\u00e9 v\u00fdrobky: ocot, hor\u010dica, marmel\u00e1dy, perliv\u00e9 v\u00edna, sekty, destil\u00e1ty a lik\u00e9ry. V mnoh\u00fdch podnikoch natraf\u00edte aj na mal\u00e9 m\u00faze\u00e1 s tak\u00fdmi expon\u00e1tmi, ako star\u00e9 sudy, lisy \u010di in\u00e9 pom\u00f4cky, napr\u00edklad nabera\u010dky na vyberanie ovocnej drte \u010di tu\u010dn\u00e9 kr\u010dahy, dokonca aj s tzv. brzdou na f\u00fazy, aby si sedliaci pri pit\u00ed nenam\u00e1\u010dali bradu a f\u00fazy do mu\u0161tu. \u010eal\u0161\u00edmi raritami s\u00fa \u0161\u0165avy, d\u017eemy, \u017eel\u00e9, \u010dokol\u00e1dy a p\u00e1lenky z drienok, ktor\u00e9 tu p\u00f4vabne naz\u00fdvaj\u00fa \u201eDirndl\u201c. Rast\u00fa hlavne v \u00fadol\u00ed Pielachtal, kde ich n\u00e1jdete aj nakladan\u00e9 v n\u00e1leve – pod n\u00e1zvom Pielachtalsk\u00e9 olivy. K tradi\u010dn\u00fdm patria aj v\u00fdrobky z jarabiny, \u0161\u00edpok, orechov a lesn\u00fdch hr\u00edbov. V typick\u00fdch \u0161tvorhrann\u00fdch statkoch sa chov\u00e1 hov\u00e4dz\u00ed dobytok, kozy a ovce, regi\u00f3n je zn\u00e1my aj v\u00fdrobou syrov – miestna \u0161pecialita \u201eSchofkas\u201c m\u00e1 tvar rolky a hod\u00ed sa pr\u00e1ve k mu\u0161tu, najm\u00e4 ak m\u00e1 n\u00e1poj spr\u00e1vnu teplotu 8 a\u017e 9\u00b0C. Dlhej trad\u00edcii sa v kraji te\u0161\u00ed aj chov pstruhov a sivo\u0148ov. Milovn\u00edci chleba si pr\u00eddu na svoje v Haubiversum (Petzenkirchen) – prvej z\u00e1\u017eitkovej pek\u00e1rni v Rak\u00fasku. Z n\u00e1v\u0161tevn\u00edckeho koridoru vo v\u00fd\u0161ke 3 metrov mo\u017eno pozorova\u0165 v\u0161etky pek\u00e1rske procesy a taktie\u017e si vyformova\u0165 a necha\u0165 upiec\u0165 vlastn\u00e9 pe\u010divo.<\/p>\n <\/p>\n MU\u0160TOV\u00c1 TE\u013dACIA PE\u010cIENKA<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 1 kg te\u013eacieho pliecka, 1 ly\u017eicu hor\u010dice, so\u013e, korenie, 750 ml hru\u0161kov\u00e9ho mu\u0161tu, 300 g kore\u0148ovej zeleniny a cibule, nakr\u00e1janej na v\u00e4\u010d\u0161ie kocky.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> M\u00e4so dobre osol\u00edme a okoren\u00edme, potrieme hor\u010dicou, sprudka ope\u010dieme na oleji a vyberieme. Vo v\u00fdpeku ope\u010dieme zeleninu a cibu\u013eu, zalejeme mu\u0161tom, dochut\u00edme so\u013eou a koren\u00edm a trochu podus\u00edme. Pe\u010dienku polo\u017e\u00edme na plech, zalejeme mu\u0161tom so zeleninou a pri 145 – 160\u00b0C pe\u010dieme v r\u00fare cca 1,5 hodiny, m\u00e4so \u010dasto polievame \u0161\u0165avou. Po upe\u010den\u00ed m\u00e4so vyberieme, zabal\u00edme do alobalu a nech\u00e1me odpo\u010din\u00fa\u0165. \u0160\u0165avu sced\u00edme, nech\u00e1me zovrie\u0165 a povar\u00edme, k\u00fdm nenadobudne \u017eelan\u00fa konzistenciu. M\u00e4so nakr\u00e1jame na pl\u00e1tky, naaran\u017eujeme na tanier, zalejeme \u0161\u0165avou, pr\u00edpadne ozdob\u00edme kop\u010dekom \u0161\u013eaha\u010dky a drienkov\u00fdm \u017eel\u00e9. Pod\u00e1vame so zvy\u0161nou zeleninou a kned\u013eou.<\/p>\n <\/p>\n BRAV\u010cOV\u00dd REZE\u0147 V MU\u0160TOVOM CESTE<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> Brav\u010dov\u00e9 rezne, mu\u0161t, 3 vajcia, 250 g m\u00faky, so\u013e, trochu \u0161korice, hor\u010dicu, nastr\u00fahan\u00fd chren.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Mu\u0161t, vajcia, m\u00faku, so\u013e a \u0161koricu zmie\u0161ame a vypracujeme hladk\u00e9 cesto, ktor\u00e9 nech\u00e1me 1 hodinu odpo\u010din\u00fa\u0165. Rezne ochut\u00edme so\u013eou, hor\u010dicou a chrenom, namo\u010d\u00edme do cesta a vypra\u017e\u00edme na rozp\u00e1lenej brav\u010dovej masti. Pod\u00e1vame s ry\u017eou a orestovanou zeleninou.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u010co sa e\u0161te oplat\u00ed vidie\u0165<\/strong><\/p>\n Mu\u0161t v Mostvierteli za\u017e\u00edva obdobie renesancie, no na svoje si pr\u00eddu aj t\u00ed, ktor\u00fdch zauj\u00edmaj\u00fa kult\u00farne pamiatky. Centrom oblasti je St. P\u00f6lten, hlavn\u00e9 mesto Doln\u00e9ho Rak\u00faska, v ktorom sa n\u00e1dhern\u00e9 barokov\u00e9 a secesn\u00e9 stavby prel\u00ednaj\u00fa s dielami modernej architekt\u00fary. \u010eal\u0161\u00edm architektonick\u00fdm klenotom je Waidhofen na rieke Ybbs so stredovek\u00fdm obrann\u00fdm opevnen\u00edm a Rotschildov\u00fdm z\u00e1mo\u010dkom so supermodernou sklenou kockou na hlavnej ve\u017ei, ktor\u00fa dom\u00e1ci naz\u00fdvaj\u00fa \u201esprchov\u00e1 kab\u00edna\u201c. K zauj\u00edmav\u00fdm z\u00e1\u017eitkom patr\u00ed ve\u010dern\u00e1 prehliadka mesta s no\u010dn\u00fdm str\u00e1\u017enikom v historickom kost\u00fdme, s lamp\u00e1\u0161om a halapart\u0148ou v ruke. V Gamingu zasa n\u00e1jdete kompletne zrekon\u0161truovan\u00fd kartuzi\u00e1nsky kl\u00e1\u0161tor, jeden z najstar\u0161\u00edch v strednej Eur\u00f3pe. K \u010fal\u0161\u00edm v\u00fdznamn\u00fdm kl\u00e1\u0161torom patria: Seitenstetten, Herzogenburg, Ardagger, Lilienfeld, ako aj barokov\u00e1 bazilika Sonntagberg – v\u00fdznamn\u00e9 p\u00fatnick\u00e9 miesto. Medzi perly eur\u00f3pskeho renesan\u010dn\u00e9ho stavite\u013estva patr\u00ed z\u00e1mok Schallaburg, kde sa ka\u017ed\u00fd rok konaj\u00fa rozsiahle v\u00fdstavy s r\u00f4znou tematikou. Na jazere Lunzer See je postaven\u00e9 javisko a tu sa kon\u00e1 letn\u00fd festival hudby a\u00a0divadla (vytvoril ho soch\u00e1r Hans Kuppelwieser). Javisko sa na zimu nerozober\u00e1, ale ponor\u00ed sa do jazera. Pr\u00edrodn\u00fd amfite\u00e1ter vybudovali aj na hrade Reinsberg, konaj\u00fa sa tu koncerty i jarmok tradi\u010dn\u00fdch remesiel.<\/p>\n <\/p>\n VYPR\u00c1\u017dAN\u00c9 TROJUHOLN\u00cdKY S MU\u0160TOVOU KAPUSTOU<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 380 g hladkej m\u00faky, 3 \u017e\u013atky, 500 ml kyslej smotany, so\u013e, korenie, 50 g \u00faden\u00e9ho m\u00e4sa, olej na vypr\u00e1\u017eanie. Na kapustu:<\/em><\/strong> 1 hl\u00e1vku bielej kapusty, olej, 300 ml mu\u0161tu, jablkov\u00fd ocot, so\u013e, cukor, mlet\u00fa rascu.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> \u00daden\u00e9 nakr\u00e1jame na ve\u013emi mal\u00e9 kocky, prid\u00e1me m\u00faku, \u017e\u013atky, 250 ml kyslej smotany, so\u013e, korenie a vypracujeme cesto, ktor\u00e9 nech\u00e1me 1 hodinu odpo\u010d\u00edva\u0165. Kapustu nakr\u00e1jame na tenk\u00e9 rezan\u010deky, podus\u00edme na troche oleja, zalejeme mu\u0161tom, ochut\u00edme so\u013eou, cukrom, rascou a octom a povar\u00edme do m\u00e4kka. Cesto vyva\u013ek\u00e1me na tenko, vykroj\u00edme v\u00e4\u010d\u0161ie trojuholn\u00edky, ktor\u00e9 vypra\u017e\u00edme na rozp\u00e1lenom tuku z oboch str\u00e1n. Pod\u00e1vame s kapustou a zvy\u0161nou smotanou.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n \u017delezn\u00e1 cesta – Eisenstrasse<\/strong><\/p>\n V Mostvierteli kedysi \u017eili a pracovali drevoruba\u010di, uhliari a predov\u0161etk\u00fdm kov\u00e1\u010di, ktor\u00ed svoje no\u017ee, \u010depele a me\u010de vyv\u00e1\u017eali a\u017e do \u010falek\u00e9ho Orientu. Aj t\u00fato trad\u00edciu sa podarilo \u00faspe\u0161ne obnovi\u0165. Zrekon\u0161truovali sa star\u00e9 h\u00e1mre – kov\u00e1\u010dske dielne, kde sa pomocou energie te\u010d\u00facej vody poh\u00e1\u0148ali \u0165a\u017ek\u00e9 buchary, d\u00fachadl\u00e1 a mechy na f\u00fakanie vzduchu do pec\u00ed. Bohat\u00fdm majite\u013eom kov\u00e1\u010dstiev sa kedysi hovorilo \u201e\u010dierni gr\u00f3fi\u201c. Dnes je ka\u017ed\u00e1 diel\u0148a m\u00fazeom, kde o\u017e\u00edva flair za\u0161l\u00fdch \u010dias. Na n\u00e1u\u010dn\u00fdch chodn\u00edkoch a v mal\u00fdch m\u00faze\u00e1ch sa mo\u017eno obozn\u00e1mi\u0165 aj s pr\u00e1cou uhliarov, dokonca si pozrie\u0165, ako vyzeral milier – hranica z tlej\u00faceho dreva na v\u00fdrobu dreven\u00e9ho uhlia. V roku 2006 bolo vybudovan\u00e9 supermodern\u00e9 interakt\u00edvne m\u00fazeum FeRRUM v Ybbsitzi, kde sa v\u0161etko kr\u00fati okolo piatich elementov (ohe\u0148, voda, zem, drevo a \u017eelezo). Konaj\u00fa sa tu kurzy pre kov\u00e1\u010dskych za\u010diato\u010dn\u00edkov i expertov a ka\u017ed\u00e9 dva roky dokonca aj medzin\u00e1rodn\u00fd festival Ferraculum, ako oslava kov\u00e1\u010dskeho remesla. Ku kov\u00e1\u010dskym v\u00fdrobkom patria aj kosy, a tie si mo\u017eno aj priamo \u201ev akcii\u201c vysk\u00fa\u0161a\u0165 v 1. rak\u00faskej \u0161kole kosenia v dedinke Opponitz. Po\u010das celodenn\u00e9ho kurzu sa nau\u010d\u00edte kosu vyklepa\u0165, naostri\u0165 i spr\u00e1vne dr\u017ea\u0165 pri kosen\u00ed na ne\u010falek\u00fdch l\u00fakach. No a pre vyzn\u00e1va\u010dov tekut\u00e9ho zlata pon\u00fakaj\u00fa v miestnych hostincoch \u201eg’stacheltes Bier\u201c – pivo, do ktor\u00e9ho sa pon\u00e1ra roz\u017eeraven\u00e1 mal\u00e1 \u017eelezn\u00e1 ty\u010d, ktor\u00e1 pivu dod\u00e1 v\u00fdraznej\u0161iu sladov\u00fa chu\u0165 a kr\u00e9mov\u00fa penu.<\/p>\n <\/p>\n PR\u00cdRODN\u00c9 REZNE S MU\u0160TOVOU OM\u00c1\u010cKOU<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 4 brav\u010dov\u00e9 rezne, olej, so\u013e, 0,5 l mu\u0161tu, 50 g m\u00faky, 50 g masla, 12 tenk\u00fdch pl\u00e1tkov prerastenej slaninky.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Rezne osol\u00edme a prudko ope\u010dieme na rozp\u00e1lenom oleji z oboch str\u00e1n. Prilejeme mu\u0161t, nech\u00e1me 10 min\u00fat podusi\u0165, potom om\u00e1\u010dku zlejeme. Na druhej panvici priprav\u00edme hned\u00fa z\u00e1pra\u017eku z masla a m\u00faky, vmie\u0161ame mu\u0161tov\u00fa om\u00e1\u010dku a e\u0161te trochu povar\u00edme. Pl\u00e1tky slaniny ope\u010dieme alebo ogrilujeme. Rezne zalejeme om\u00e1\u010dkou a na vrch pouklad\u00e1me k\u00fasky slaniny. Pod\u00e1vame s kned\u013eou a sez\u00f3nnou zeleninou.<\/p>\n \u00a0<\/strong><\/p>\n Romantick\u00e1 pr\u00edroda<\/strong><\/p>\n Obe \u010dasti Mostviertelu sa vyzna\u010duj\u00fa svojskou romantikou. Mierne zvlnen\u00fd sever je najkraj\u0161\u00ed na jar, ke\u010f rozkvitn\u00fa v\u0161etky ovocn\u00e9 stromy. Ju\u017en\u00e1 \u010das\u0165 je divokej\u0161ia, zaujme bizarn\u00fdmi skaln\u00fdmi form\u00e1ciami, hlbok\u00fdmi zr\u00e1zmi a zur\u010diacimi potokmi a riekami. \u00dazemie je bohat\u00e9 na vodstvo, pramen\u00ed a pretek\u00e1 tadia\u013eto a\u017e p\u00e4\u0165 ve\u013ek\u00fdch riek: Enns, Ybbs, Erlauf, Pielach a Traisen. N\u00e1jdete tu aj jedin\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 jazero v celom Dolnom Rak\u00fasku, vhodn\u00e9 aj na k\u00fapanie \u2013 Lunzer See. Na terit\u00f3riu Mostviertelu sa rozprestieraj\u00fa tri pr\u00edrodn\u00e9 parky: Eisenwurzen, Buchenberg a \u00d6tscher-Torm\u00e4uer, kde mo\u017eno n\u00e1js\u0165 mnoho podnetov na akt\u00edvnu letn\u00fa dovolenku – s\u00fa tu kvap\u013eov\u00e9 jaskyne s vodop\u00e1dmi, ide\u00e1lne podmienky pre pe\u0161iu turistiku, horsk\u00fa cyklistiku i rafting. Dominantu kraja tvor\u00ed \u00d6tscher (1.893 m), u\u017e z\u010faleka rozpoznate\u013en\u00fd najvy\u0161\u0161\u00ed vrch a symbol Mostviertelu – jeho pomenovanie je odvoden\u00e9 od slovansk\u00e9ho v\u00fdrazu \u201eot\u010de\u201c. V zimn\u00fdch mesiacoch sa t\u00e1to oblas\u0165 st\u00e1va rajom pre ly\u017eiarov. Alpsk\u00fa pr\u00edrodu mo\u017eno obdivova\u0165 aj po\u010das jazdy nostalgick\u00fdm vl\u00e1\u010dikom s parnou lokomot\u00edvou (tzv. \u00d6tscherlandsk\u00fd expres).<\/p>\n <\/p>\n MOSTVIERTELSK\u00c9 PAMP\u00daCHY<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 1 kg m\u00faky, 2 balenia dro\u017edia, \u00bd ly\u017ei\u010dky soli, citr\u00f3nov\u00fa k\u00f4ru, 2 vajcia, 2 \u017e\u013atky, 100 g masla, 125 ml mlieka, 125 ml mu\u0161tu, 1 vanilkov\u00fd cukor, 80 g cukru, olej na vypr\u00e1\u017eanie, marmel\u00e1du.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Z dro\u017edia, 1 ly\u017eice cukru, 1 ly\u017eice m\u00faky a trochy vla\u017en\u00e9ho mlieka priprav\u00edme kv\u00e1sok. Prikryt\u00e9 odlo\u017e\u00edme na tepl\u00e9 miesto. Vajcia a \u017e\u013atky vy\u0161\u013eah\u00e1me s cukrom. Prid\u00e1me zohriate maslo s mu\u0161tom a vanilkov\u00fdm cukrom. V\u0161etky pr\u00edsady dobre vymie\u0161ame s m\u00fakou, a\u017e k\u00fdm sa neza\u010dn\u00fa tvori\u0165 v ceste bubliny. Prikryt\u00e9 nech\u00e1me vykysn\u00fa\u0165. Pom\u00fa\u010denou ly\u017eicou vykrajujeme men\u0161ie k\u00fasky a pom\u00fa\u010den\u00fdmi dla\u0148ami z nich vyformujeme gu\u013eky. E\u0161te raz zakryjeme a nech\u00e1me kysn\u00fa\u0165. Potom ich naolejovan\u00fdmi rukami vy\u0165ahujeme do tvaru pamp\u00fachov (priehlbinka v strede) a vypr\u00e1\u017eame v rozp\u00e1lenom tuku. Pred pod\u00e1van\u00edm d\u00e1me do stredu pamp\u00fachov za ly\u017ei\u010dku marmel\u00e1dy.<\/p>\n <\/p>\n JABLKOV\u00dd KOL\u00c1\u010c<\/strong><\/p>\n Potrebujeme:<\/em><\/strong> 450 g hladkej m\u00faky, 1 ly\u017ei\u010dku pr\u00e1\u0161ku do pe\u010diva, 165 g masla, 90 g pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru, 2 vajcia. Na n\u00e1pl\u0148:<\/em><\/strong> 0,5 l sladk\u00e9ho jabl\u010dn\u00e9ho mu\u0161tu, 1 balenie vanilkov\u00e9ho pudingu, 5 jab\u013ak, 25 ml rumu, 1 vanilkov\u00fd cukor, 1 ly\u017ei\u010dku \u0161korice, 1 vajce.<\/p>\n Pr\u00edprava:<\/em><\/strong> Z m\u00faky, pr\u00e1\u0161ku do pe\u010diva, masla, pr\u00e1\u0161kov\u00e9ho cukru a vajec vypracujeme cesto, nech\u00e1me ho 30 min\u00fat odpo\u010d\u00edva\u0165. Jablk\u00e1 o\u0161\u00fapeme, nakr\u00e1jame na pl\u00e1tky a povar\u00edme do m\u00e4kka v mu\u0161te. Pudingov\u00fd pr\u00e1\u0161ok zmie\u0161ame v hrn\u010deku s 2 ly\u017eicami mu\u0161tu a prid\u00e1me do jablkovej zmesi. E\u0161te raz nech\u00e1me zvrie\u0165 spolu s rumom, vanilkov\u00fdm cukrom a \u0161koricou. Polovicu cesta rozva\u013ek\u00e1me, potrieme vychladnutou plnkou. Prikryjeme rozva\u013ekanou druhou polovicou cesta, potrieme roz\u0161\u013eahan\u00fdm vajcom, na nieko\u013ek\u00fdch miestach poprepichujeme vidli\u010dkou a pri 180\u00b0C pe\u010dieme cca 40 min\u00fat. Kol\u00e1\u010d pod\u00e1vame posypan\u00fd pr\u00e1\u0161kov\u00fdm cukrom.<\/p>\n![\"menu1\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/menu1.jpg\")
<\/a><\/p>\n