![\"historky3\"](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/04\/historky3.jpg\")
<\/a><\/p>\nGustave Coubert: P\u00f4vod sveta – umenie, \u010di porno? <\/strong><\/p>\n Od jej zrodu uplynulo 150 rokov. A\u00a0z\u00a0toho 129 rokov sa ukr\u00fdvala pred o\u010dami smrte\u013en\u00edkov. Poh\u013ead na \u0148u patril len p\u00e1r vyvolen\u00fdm. A\u017e v\u00a0roku 1995 s\u00a0obna\u017een\u00fdmi stehnami a\u00a0hol\u00fdm bruchom vst\u00fapila do Muse\u00e9 d‘ Orsay v\u00a0Par\u00ed\u017ei. Tam jej pon\u00fakli miesto za nepriestreln\u00fdm sklom, a tie\u017e nepretr\u017eit\u00fa ochranku. Aj ke\u010f umenie, predsa len toho odhalilo viac ne\u017e dos\u0165. A\u00a0ten m\u00e4t\u00faci n\u00e1zov! Po pojmom P\u00f4vod sveta (L’Origine du monde) si \u010dlovek najsk\u00f4r predstav\u00ed nejak\u00e9 sf\u00e9rick\u00e9 machule, a\u00a0nie plnokrvn\u00e9 \u017eensk\u00e9 lono, nama\u013eovan\u00e9 tak vierohodne, akoby bola \u017eiv\u00e1. A\u00a0jej autor? Uzn\u00e1van\u00fd franc\u00fazsky maliar Gustave Coubert, mu\u017e, ktor\u00e9ho pl\u00e1tna visia v\u00a0najprest\u00ed\u017enej\u0161\u00edch gal\u00e9ri\u00e1ch sveta, vr\u00e1tane Metropolitan Museum of Art \u010di par\u00ed\u017eskeho Louvru. Tak\u017ee: umenie, \u010di porno? N\u00e1s z\u00a0toho vynechajte, rozhodnite sami…<\/p>\n Vznik obrazu sa datuje do roku 1866 a u\u00a0maliara si ho do priv\u00e1tnej erotickej zbierky objednal Khalil-Bey, vyslanec Osmanskej r\u00ed\u0161e v Par\u00ed\u017ei. P\u00e1n diplomat v\u0161ak zakr\u00e1tko v\u00a0kart\u00e1ch prehral aj posledn\u00e9 gate a zbierku bol n\u00faten\u00fd preda\u0165. Obraz k\u00fapil obchodn\u00edk so staro\u017eitnos\u0165ami Antoine de la Nard, ktor\u00fd ho skr\u00fdval v\u00a0dvojitom r\u00e1me, pod idylickou ma\u013ebou zasne\u017een\u00e9ho ka\u0161tie\u013ea. V\u00a0roku 1910 pl\u00e1tno op\u00e4\u0165 zmenilo majite\u013ea: bar\u00f3n Francois de Havatny, Ma\u010far s\u00a0fajnov\u00fdm umeleck\u00fdm nosom, ho vlastnil a\u017e do konca 2. svetovej vojny. Posledn\u00fd majite\u013e bol franc\u00fazsky psychoanalytik Jacques Lacan a po jeho smrti ma\u013eba pripadla \u0161t\u00e1tu (Lacanovi pozostal\u00ed \u0148ou vyrovnali dedi\u010dsk\u00fa da\u0148). To\u013eko k\u00a0hist\u00f3rii obrazu. Mohla by nasledova\u0165 ot\u00e1zka: Pozn\u00e1 hist\u00f3ria meno d\u00e1my, ktorej on\u00e1 \u201ebr\u00e1na\u201c sveta patr\u00ed? Pozn\u00e1, ale k\u00fdm ho prezrad\u00edme, pristavme sa pri mene maliara.<\/p>\n S\u00a0istou d\u00e1vkou zveli\u010denia mo\u017eno poveda\u0165, \u017ee bez Gustava Couberta by nebolo impresionizmu. Lebo pr\u00e1ve on svojimi realistick\u00fdmi pl\u00e1tnami pre\u0161liapal cesti\u010dku tak\u00e9mu Monetovi \u010di Degasovi. \u201eMaliarstvo je konkr\u00e9tne umenie,\u201c citujeme Coubertove slov\u00e1. \u201eA preto m\u00f4\u017ee zobrazova\u0165 len veci skuto\u010dn\u00e9, ktor\u00e9 existuj\u00fa. Vyjadruje vidite\u013en\u00fd svet.\u201c<\/p>\n Dovtedaj\u0161ie ve\u013ek\u00e9 mytologick\u00e9 t\u00e9my typu \u201eNymfy unikaj\u00face pred kentaurmi\u201c Coubert vymenil za prost\u00e9 \u013eudov\u00e9 n\u00e1mety ako Osieva\u010dky obilia \u010di Pohreb v\u00a0Ornanse. P\u00e1n maliar sa v\u0161ak nevyh\u00fdbal ani aktom – hoci kritici mu vy\u010d\u00edtali, \u017ee \u017eensk\u00e9 tel\u00e1 na jeho pl\u00e1tnach s\u00fa a\u017e pr\u00edli\u0161 \u201eza\u0165a\u017een\u00e9 hmotou\u201c a hrub\u00e9 krivky a\u00a0rozko\u0161n\u00edcke p\u00f3zy jeho modeliek p\u00f4sobia obsc\u00e9nne, frivolne, a\u017e nehanebne.<\/p>\n Musel by\u0165 riadny be\u0165\u00e1r, tento Coubert, ke\u010f s\u00e1m seba naz\u00fdval \u201enajhrd\u0161\u00edm a\u00a0najarogantnej\u0161\u00edm mu\u017eom vo Franc\u00fazsku\u201c. Mal poves\u0165 socialistick\u00e9ho revolucion\u00e1ra a\u00a0v\u00a0roku 1871 sa stal jedn\u00fdm z\u00a0\u010deln\u00fdch predstavite\u013eov Par\u00ed\u017eskej kom\u00fany. Kto si v\u00a0\u0161kole na\u00a0dejepise nesedel na u\u0161iach, vie, \u017ee i\u0161lo o\u00a0lok\u00e1lnu vl\u00e1du robotn\u00edkov a\u00a0drobn\u00fdch remeseln\u00edkov, ktor\u00e1 v\u0161ak nemala dlh\u00e9 trvanie; cel\u00e1 t\u00e1 kuca paca na barik\u00e1dach skon\u010dila za kr\u00e1tke dva. Vo vl\u00e1de Kom\u00fany Coubert zast\u00e1val funkciu predsedu Feder\u00e1cie umelcov a\u00a0mal na starosti ochranu pamiatok. V\u010faka, monsieur Coubert, keby v\u00e1s nebolo, komunardi by vyplienili par\u00ed\u017eske m\u00faze\u00e1 a\u00a0zni\u010dili pl\u00e1tna star\u00fdch majstrov ako pre\u017eitok doby. Po por\u00e1\u017eke Kom\u00fany sa sklaman\u00fd umelec rad\u0161ej m\u00fadro odpratal do \u0160vaj\u010diarska. Posledn\u00e9 roky \u017eivota zasv\u00e4til bohatierskemu pop\u00edjaniu piva, ktor\u00e9 mu privodilo cirh\u00f3zu pe\u010dene a\u00a0na t\u00fa aj v\u00a0roku 1877 skonal.<\/p>\n A\u00a0teraz sp\u00e4\u0165 k\u00a0\u017eensk\u00e9mu prirodzeniu na obraze. Kto je t\u00e1 nemravnica, ktor\u00e1 maliarovi le\u017eala ako model s\u00a0necudne roztiahnut\u00fdmi nohami? Aj ke\u010f jej meno znie trochu nemecky, Joanna \u201eJo\u201c Hiffernan bola \u00cdrka, s n\u00e1dhernou z\u00e1plavou ry\u0161av\u00fdch vlasov a\u00a0alabastrovo bielou poko\u017ekou. Kr\u00e1sna aj inteligentn\u00e1 a\u00a0umelky\u0148a, ke\u010f\u017ee sama tie\u017e ma\u013eovala. V sedemn\u00e1stich sa stala milenkou a\u00a0m\u00fazou americk\u00e9ho maliara Jamesa Whistlera, ktor\u00fd ju predstavil svojmu priate\u013eovi Coubertovi a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed nem\u00fadro odcestoval do cudziny. Coubert Joannu po\u017eiadal, \u010di by mu nerobila modelku a vzh\u013eadom na objekt umeleck\u00e9ho stv\u00e1rnenia, ur\u010dite neostalo len pri p\u00f3zovan\u00ed… Na obranu Joanny povedzme, \u017ee nebola \u017eiadna pobehlica, ma\u013eovaniu rozumela a\u00a0svoje int\u00edmne miesto odhalila len mu\u017eom-umelcom, ktor\u00fdch milovala…<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n<\/a><\/p>\n