Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Na jese\u0148 hne\u010f poobede pr\u00edde karamelov\u00fd s\u00famrak.<\/p>\n
Mama zomrela, sed\u00edm v pr\u00e1ci a z\u00edvam. Pre toto pla\u010dliv\u00e9 z\u00edvnutie neexistuje \u017eiadne citoslovce.<\/p>\n
Popadan\u00e9 l\u00edstie, zvl\u00e1\u0161tny neporiadok, such\u00fd povlak. Ch\u00fdba tu neha. Pomaly sa nadychujem a idem po vlastn\u00fdch aj cudz\u00edch stop\u00e1ch, sama zanech\u00e1vaj\u00fac aktu\u00e1lne stopy.<\/p>\n
Mama zomrela a sm\u00fatok vst\u00fapil do m\u0148a ako do nejak\u00e9ho mesta, do detskej izby, a\u017e pod perinu a pero, ke\u010f chcem nie\u010do nap\u00edsa\u0165, falo\u0161ne \u0161kr\u00edpe ako zvuk cudz\u00edch san\u00ed, ke\u010f nenapadne sneh…<\/p>\n
M\u00f4j \u017eivot zrazu uplynul, detstvo sa minulo. To nie je len pocit. To je. M\u00e1m svalovicu srde\u010dn\u00e9ho svalu, po hlave tehlou pr\u00e1sk, hovori\u0165 o\u00a0t\u00fdch, \u010do n\u00e1s mali radi a nedali nikomu, kto n\u00e1s nemal r\u00e1d, svet zrazu nie je, ak\u00fd bol, pesni\u010dka, strach z tmy, lampi\u010dka na stole a dobr\u00fd blok, kni\u017eky a vtipy, na ktor\u00fdch sa \u013eahko smeje, mama, \u010do pri\u0161la zhasn\u00fa\u0165 svetlo, pav\u00fa\u010dou dla\u0148ou nahmat\u00e1va vyp\u00edna\u010d.<\/p>\n
V\u0161etko sa zmenilo. Plno ant\u00e9n a panelov tr\u010d\u00ed do ul\u00edc, namiesto stromov, \u010do tam st\u00e1li, ke\u010f som bola mali\u010dk\u00e1, v kaviar\u0148ach sedia in\u00ed \u013eudia, \u010do n\u00e1s nepoznaj\u00fa a nikde nem\u00e1me svoj st\u00f4l, \u013eudia chodia po uliciach v ak\u00fdchsi zovret\u00fdch \u00fatvaroch, zav\u0161e sa postavia do radu, treb\u00e1rs u m\u00e4siara alebo \u010dakaj\u00fa v obchode na ko\u0161\u00edk.<\/p>\n
Kto t\u00fdra, nie je dnes tyranom, v\u0161etko je zrazu prirodzen\u00e9. Auto u\u017e nie je prepych a autobus jazd\u00ed takmer v\u0161ade, z Bratislavy aj do Par\u00ed\u017ea, je u\u017e aj vys\u00e1va\u010d, \u010do povys\u00e1va ulice a \u017eiadny zameta\u010d ako kedysi Gusto Se\u010dk\u00e1r z Modry v\u00e1s u\u017e nerozosmeje – aby sem v\u00e1s nepodm\u00e9tel, nevyd\u00e1te sa. Ani invalidi u\u017e nechodia o dvoch paliciach, sedia doma a \u010dakaj\u00fa na voz\u00edky alebo niekoho, kto ich vezme von, slepci neklop\u00fa pali\u010dkami, ten \u0165uk som dlho nepo\u010dula.<\/p>\n
Deti si myslia, \u017ee robot prebije vojensk\u00fd pluk. Nevedia, ako vonia tla\u010diarensk\u00e1 farba, kn\u00edhviaza\u010dsk\u00fd lep, mo\u017eno u\u017e ani nevedia, \u017ee by mali v\u0161etky tie popadan\u00e9 listy v parku ovo\u0148a\u0165 alebo prinies\u0165 domov.<\/p>\n
M\u00f3da a \u010do je in je v raps\u00f3dia v \u010diernom, dokonca spodn\u00e1 bielize\u0148, pan\u010du\u0161ky aj kab\u00e1ty, kraj\u010d\u00edrky nemaj\u00fa \u010do \u0161i\u0165, len ve\u010der v no\u010dn\u00fdch ko\u0161eliach, \u017ee ach, ve\u010f vyzer\u00e1me v\u0161etky ako anjeli.<\/p>\n
Mama si skr\u00e1tka zomrela, zomrela, zatelefonovali mi r\u00e1no, nezabudli sa op\u00fdta\u0165, \u010di ju d\u00e1me pitva\u0165 a ja, \u017ee ned\u00e1me, lebo u\u017e ju pitvali dos\u0165 za\u017eiva, le\u017eala v nemocnici dva mesiace a \u010dakala na oper\u00e1ciu, vraj mala zosilnie\u0165, tak som ju takmer ka\u017ed\u00fd de\u0148 vozila do parku ku jazierkam s rybami a hadmi, tam zost\u00fapila, prech\u00e1dzali sme sa, chcela by\u0165 v kond\u00edcii a ke\u010f pre\u0161la po schodoch, chv\u00e1lila som ju, ako sa chv\u00e1lia deti, ja, jej nepodaren\u00e1 dc\u00e9ra, \u010do sa v\u017edy opierala o rodi\u010dov, o tata a mamu, o mamu a tata, no oni zomreli, po jednom, s odstupom rokov, pravda\u017ee, pozerali sme sa na tie oran\u017eov\u00e9 leskl\u00e9 rybi\u010dky, po\u010d\u00favali svr\u010dkov a vt\u00e1ky v korun\u00e1ch stromov, ob\u010das sme zazreli u\u017eovku, mama sa te\u0161ila v\u0161etk\u00e9mu, akoby sa musela te\u0161i\u0165, aby bola v kond\u00edcii, bolo leto a v\u0161etci boli na dovolenk\u00e1ch, striedali sa okolo nej sestri\u010dky aj doktori, iba ja som v\u017edy pri\u0161la t\u00e1 ist\u00e1, posadila som ju na voz\u00edk a tla\u010dila po are\u00e1li nemocnice, zdravila zn\u00e1my person\u00e1l, vr\u00e1tnikov, spojovate\u013eku, bufet\u00e1rky, \u010dasto som t\u00e1rala a hovorila jej drobnosti, koho som stretla, kto je kde na dovolenke, \u010do kvitne v z\u00e1hrade alebo som jej porozpr\u00e1vala o tom, \u010do som videla v telev\u00edzii, raz som jej pre\u010d\u00edtala b\u00e1sni\u010dku, a t\u00e1 sa jej ve\u013emi p\u00e1\u010dila, ka\u017ed\u00e9 jej slovo, p\u00edsmenko, aj to mohlo prispie\u0165 k jej dobrej kond\u00edcii…<\/p>\n
No potom sa \u010dosi stalo a ona za\u010dala zab\u00fada\u0165, zabudla na to, \u017ee je moja mama a myslela si, \u017ee ja som jej, volala ma maminka, a u\u017e sme nechodili za u\u017eovkami, ani rybami, sed\u00e1vali sme v izbe, teda ona le\u017eala a ja som sedela na pe\u013easti postele, mas\u00edrovala som jej chrb\u00e1t a po\u010d\u00favala hlasy na chodbe, kde sa rozpr\u00e1vali n\u00e1v\u0161tevy, \u010do pri\u0161li za chor\u00fdmi, niektor\u00ed si vzali voz\u00edk a vybrali sa so svoj\u00edm pr\u00edbuzn\u00fdm dolu k jazierku, ve\u013emi pekne tam v\u017edy vo\u0148alo, akoby sa rozvo\u0148ala t\u00e1 na\u0161a spolo\u010dn\u00e1 chv\u00ed\u013eka, prispievalo to k mojej kond\u00edcii, ale potom som v nemocnici zostala spa\u0165, le\u017eala som na zemi a pozerala na \u0148u, ako sa pozeraj\u00fa psy na svojich dobr\u00fdch p\u00e1nov, a ona mi hovorila maminka, potajomky som faj\u010dila na balk\u00f3ne, sestri\u010dka mi priniesla popoln\u00edk, dala som jej paprikov\u00e9 mydlo a \u010dudovala som sa, \u017ee nepla\u010dem, naopak, v\u0161etko za\u010dalo by\u0165 sl\u00e1vnostn\u00e9 a vo\u0148av\u00e9, a slov\u00e1 vz\u00e1cne, lebo ich odrazu bolo m\u00e1lo, odrazu som v noci nar\u00e1stla, nakysla ako bublanina, nezmestila som sa do izby, vy\u0161la som teda na balk\u00f3n a bola a\u017e po Slav\u00edn, roz\u0165ahovala som sa nad Bratislavou ako obrovsk\u00fd oblak, \u0161la som domov spa\u0165, v noci som bdela, mas\u00edrovala jej chrb\u00e1t a prihov\u00e1rala sa mame ako ma\u010diatku a ke\u010f som sa na druh\u00fd de\u0148 vr\u00e1tila, podala som jej \u0161u\u0161ku z borovice, ktor\u00fa mala pod oknom, e\u0161te zelen\u00fa, vo\u0148av\u00fa ako les, ako Vianoce, a ona ju st\u00edskala v dlani a ovoniavala, povyt\u0155hala si cievku aj kaval, rozbila f\u013ea\u0161u inf\u00fazie, utierala som \u010drepy a hovorila jej, vyser sa na to, modlila som sa ot\u010den\u00e1\u0161 aj zdravas, anjelp\u00e1na, odpo\u010dinutie ve\u010dn\u00e9, anjeli\u010dku str\u00e1\u017eni\u010dku, modlila som sa aj k jej patr\u00f3nke sv\u00e4tej Al\u017ebete, k sv\u00e4t\u00e9mu J\u00fadovi Tade\u00e1\u0161ovi, patr\u00f3novi t\u00fdch, \u010do sa topia, aj bezn\u00e1dejn\u00fdch pr\u00edpadov, ku svojej patr\u00f3nke sv\u00e4tej Veronike, prosila som aj tata a maminu mamu, aby to pre\u017eila a vr\u00e1tila sa aj tak\u00e1 domotan\u00e1 domov do Modry, ku mne do domu, \u017ee ju budem opatrova\u0165 a vozi\u0165 po z\u00e1hrade, trha\u0165 jej kvety po jednom a d\u00e1va\u0165 ovoniava\u0165, k\u0155mila som ju strieka\u010dkou ako toho mal\u00e9ho drozda, ktor\u00e9ho sme na jar priniesli na terasu a potom zaspala a spala a spala a sp\u00ed a\u017e doteraz, \u017eiada sa presta\u0165 by\u0165 dc\u00e9rou, odpoveda\u0165 na nastolen\u00e9 ot\u00e1zky, sed\u00edm si doma a ob\u010das niekomu zavol\u00e1m a chmatnem ho za ruk\u00e1v, aby ma vypo\u010dul, no odkedy mama zomrela, ni\u010d, \u010do by st\u00e1lo za re\u010d, som nepovedala ani nepo\u010dula, hocikedy si pomysl\u00edm na tie oran\u017eov\u00e9 rybi\u010dky, ako si tam pl\u00e1vaj\u00fa v jazierku…<\/p>\n
Id\u00fa studen\u00e9 dni, zababu\u0161te sa, alebo sa zohrejte pri mame. Va\u0161a Veve<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Veronika \u0160ikulov\u00e1 Na jese\u0148 hne\u010f poobede pr\u00edde karamelov\u00fd s\u00famrak. Mama zomrela, sed\u00edm v pr\u00e1ci a z\u00edvam. Pre toto pla\u010dliv\u00e9 z\u00edvnutie neexistuje \u017eiadne citoslovce. Popadan\u00e9 l\u00edstie, zvl\u00e1\u0161tny neporiadok, such\u00fd povlak. Ch\u00fdba tu neha. Pomaly sa nadychujem a idem po vlastn\u00fdch aj cudz\u00edch stop\u00e1ch, sama zanech\u00e1vaj\u00fac aktu\u00e1lne stopy. Mama zomrela a sm\u00fatok vst\u00fapil do m\u0148a ako […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":455,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,20],"tags":[],"class_list":["post-257","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-oktober-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/257","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=257"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/257\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":457,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/257\/revisions\/457"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/455"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=257"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=257"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=257"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}