{"id":279,"date":"2014-10-13T08:03:54","date_gmt":"2014-10-13T06:03:54","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=279"},"modified":"2014-12-15T02:25:59","modified_gmt":"2014-12-15T00:25:59","slug":"umenie-102014","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/umenie-102014\/","title":{"rendered":"Umenie 10\/2014"},"content":{"rendered":"<p>\u013dudov\u00edt Petr\u00e1nsky<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Ve\u010dne hrav\u00fd Joan Mir\u00f3<\/strong><\/p>\n<p>Ve\u010dne hrav\u00fd a\u00a0experimentuj\u00faci. Pri jeho obrazoch m\u00e1te pocit, \u017ee v priestore medzi zemou a\u00a0oblohou sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 hoci\u010do. Originalita sveta Joana Mir\u00f3a (1893 &#8211; 1983) je tak\u00e1 siln\u00e1, \u017ee ak\u00e9ko\u013evek v\u00fdtvarn\u00e9 pribl\u00ed\u017eenie sa k\u00a0nej sa hne\u010f pova\u017euje za odvoden\u00e9. Pod\u013ea jeho vlastn\u00fdch slov nikdy nerobil rozdiel medzi po\u00e9ziou a\u00a0maliarstvom,\u00a0aj preto sa na jeho obrazoch objav\u00ed slim\u00e1k medzi kop\u010dekmi hliny, sliepka ved\u013ea krhly, slnko v\u00a0sieti, mesiac v\u00a0rozhovore s\u00a0vt\u00e1kom \u010di chrob\u00e1k v\u00a0k\u00f4re stromu. Jeho sp\u00e1janie reality s\u00a0tajomstvom bolo tak\u00e9 presved\u010div\u00e9, \u017ee s\u00e1m Andr\u00e9 Breton ho ozna\u010dil za najv\u00e4\u010d\u0161ieho surrealistick\u00e9ho maliara a\u00a0aj do encyklop\u00e9di\u00ed dej\u00edn umenia sa zap\u00edsal ako v\u00fdtvarn\u00edk, ktor\u00fd preklenul cestu od Picassa k\u00a0Dal\u00edmu. A\u017e do 11. janu\u00e1ra 2015 mo\u017eno vo viedenskej Albertine obdivova\u0165 unik\u00e1tnu v\u00fdstavu stovky malieb, kresieb a\u00a0objektov ve\u010dn\u00e9ho vizion\u00e1ra, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa ten pomyseln\u00fd most medzi zemou a\u00a0oblohou.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Karpatsk\u00fd priestor<\/strong><\/p>\n<p>V\u00a0Malokarpatskom m\u00fazeu v\u00a0Pezinku trv\u00e1 a\u017e do 8. 2. 2015 v\u00fdstava man\u017eelskej dvojice Marcely a\u00a0Viliama Lovi\u0161kovcov s\u00a0n\u00e1zvom Karpatsk\u00fd priestor s\u00a0podtitulom Po prv\u00fdkr\u00e1t v malokarpatskom priestore. Pon\u00faka najnov\u0161ie maliarske i\u00a0soch\u00e1rske diela, ale tie\u017e prierez doteraj\u0161ej tvorby. V\u00fdstava bude pozost\u00e1va\u0165 z troch cyklov, ktor\u00e9 sa vystriedaj\u00fa po\u010das trvania v\u00fdstavy. Ka\u017ed\u00fd div\u00e1k, ochotn\u00fd otvori\u0165 dvere do jej sveta, sa st\u00e1va partnerom v\u00a0dial\u00f3gu. Umelci nikoho neodmietnu, s\u00fa ochotn\u00ed prihov\u00e1ra\u0165 sa mu jeho re\u010dou. Nen\u00e1rokuj\u00fa si na v\u00fdnimo\u010dnos\u0165, ale vedia o\u00a0svojej poz\u00edcii. Detaily ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota vedia poda\u0165 sp\u00f4sobom, pri ktorom m\u00e1te pocit, \u017ee M\u00e1rquezov magick\u00fd realizmus sast\u00e1va len sivou banalitou. A\u00a0rovnako tak aj pri soch\u00e1ch \u010di ma\u013eb\u00e1ch. Viacvrstvov\u00ed vo v\u00fdznamoch a\u00a0rozko\u0161aten\u00ed pri rozpr\u00e1van\u00ed vedia odkry\u0165 veci pod povrchom a\u00a0aj tradi\u010dn\u00fd n\u00e1met dok\u00e1\u017eu pov\u00fd\u0161i\u0165 na pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fd objekt s\u00a0mnoh\u00fdmi interpret\u00e1ciami. Vitajte v\u00a0Karpatskom priestore!<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Vyzn\u00e1va\u010d trad\u00edci\u00ed<\/strong><\/p>\n<p>IM 55 &#8211; pod t\u00fdmto n\u00e1zvom sa odv\u00edja v\u00fdstava soch\u00e1ra Igora Mosn\u00e9ho v\u00a0Malej v\u00fdstavnej sieni Oravskej Gal\u00e9rie v\u00a0Dolnom Kub\u00edne, u\u00a0ktor\u00e9ho sa \u010das zastavil na dvoch p\u00e4\u0165k\u00e1ch. Ide\u00e1lna pr\u00edle\u017eitos\u0165 na predstavenie sa publiku, skvel\u00e1 spr\u00e1va pre ctite\u013eov tradi\u010dn\u00e9ho soch\u00e1rskeho umenia. Jeho sochy prin\u00e1\u0161aj\u00fa remeseln\u00fa zru\u010dnos\u0165,\u00a0ale aj pr\u00e1cu s\u00a0viacer\u00fdmi materi\u00e1lmi a ovl\u00e1danie mnoh\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch techn\u00edk. Mimoriadne citlivo vyu\u017e\u00edva polychr\u00f3miu a\u00a0jeho z\u00e1vere\u010dn\u00e9 farebn\u00e9 patinovanie plast\u00edk umoc\u0148uje neopakovate\u013en\u00fd v\u00fdraz. Ako p\u00ed\u0161e kur\u00e1torka v\u00fdstavy E. \u013dupt\u00e1kov\u00e1, \u201ev\u00fdtvarn\u00fdm pr\u00edbehom soch\u00e1rovej imagin\u00e1cie dominuje \u010dlovek, \u013eudia v\u00a0atmosf\u00e9re ka\u017edodennosti \u010di s odkazom trad\u00edci\u00ed. Mosn\u00e9ho schopnos\u0165 vyhmata\u0165 podstatu my\u0161lienky a pretavi\u0165 ju do \u00b4pratvaru\u00b4 m\u00e1 bl\u00edzko ku\u00a0sp\u00f4sobu myslenia umelcov starovek\u00fdch kult\u00far. Ka\u017ed\u00e9 dielo sa rod\u00ed z\u00a0p\u00f4vodnej autorovej predstavy, ktor\u00fa potom nech\u00e1 \u017ei\u0165 vlastn\u00fd \u017eivot v\u00a0procese \u010fal\u0161ieho v\u00fdvoja.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>To mus\u00edte vidie\u0165<\/strong><\/p>\n<p>* V\u00a0Gal\u00e9rii mesta Bratislavy v\u00a0P\u00e1lffyho pal\u00e1ci sa do 19. okt\u00f3bra predstavuje v\u00fdstava \u201eMilovanie &#8211; smr\u0165 &#8211; ma\u013eovanie&#8220; origin\u00e1lneho, ale aj osamel\u00e9ho v\u00fdtvarn\u00edka Petra Ondrei\u010dku (1947 &#8211; 1990).<\/p>\n<p>* V\u00a0 Inchebe Expo Bratislava sa a\u017e do konca novembra otvorila Tutanchamonova hrobka &#8211; v\u00fdnimo\u010dn\u00e1 v\u00fdstava, na ktorej m\u00f4\u017eete pre\u017ei\u0165 pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00fd pr\u00edbeh vykop\u00e1vok.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>\u013dudov\u00edt Petr\u00e1nsky &nbsp; Ve\u010dne hrav\u00fd Joan Mir\u00f3 Ve\u010dne hrav\u00fd a\u00a0experimentuj\u00faci. Pri jeho obrazoch m\u00e1te pocit, \u017ee v priestore medzi zemou a\u00a0oblohou sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 hoci\u010do. Originalita sveta Joana Mir\u00f3a (1893 &#8211; 1983) je tak\u00e1 siln\u00e1, \u017ee ak\u00e9ko\u013evek v\u00fdtvarn\u00e9 pribl\u00ed\u017eenie sa k\u00a0nej sa hne\u010f pova\u017euje za odvoden\u00e9. Pod\u013ea jeho vlastn\u00fdch slov nikdy nerobil rozdiel medzi po\u00e9ziou [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":451,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7,20],"tags":[],"class_list":["post-279","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-hudba-kino-umenie","category-oktober-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/279","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=279"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/279\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":453,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/279\/revisions\/453"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/451"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=279"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=279"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=279"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}