Nie je to len akn\u00e9 \u010di ne\u0161\u0165astn\u00e1 prv\u00e1 l\u00e1ska. Aj n\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00ed maj\u00fa v\u00e1\u017ene probl\u00e9my a \u010dasto \u017eiaden k\u013e\u00fa\u010d na ich rie\u0161enie \u010di pomoc od dospel\u00fdch. Ve\u010f s\u00fa e\u0161te len deti… Ich svet fascinuje mnoh\u00fdch autorov, a tak sa rozhodli p\u00edsa\u0165 pr\u00e1ve pre nich. Literat\u00fara pre n\u00e1stro\u010dn\u00fdch \u201eyoung adult\u201c pre\u017e\u00edva ve\u013ek\u00fa renesanciu. <\/em><\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n John Green (38)<\/strong><\/p>\n T\u00edned\u017eeri nie s\u00fa menejcenn\u00ed<\/strong><\/p>\n Povedal o sebe:<\/strong> \u201eBol som hlup\u00e1\u010dik a sotva som mal priate\u013eov. Zdalo sa mi, \u017ee svet je proti mne. V\u0161ade som videl \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa na m\u0148a pozeraj\u00fa, \u0161epkaj\u00fa si, tajne sa smej\u00fa – celkom norm\u00e1lny klam dospievaj\u00facich. To bolo pred 25 rokmi. Je to zvl\u00e1\u0161tne, ale dnes c\u00edtim presne to ist\u00e9. Len tentoraz je to naozaj pravda.\u201d<\/p>\n Najzn\u00e1mej\u0161ie knihy:<\/strong> Na vine s\u00fa hviezdy, Papierov\u00e9 mest\u00e1.<\/p>\n <\/p>\n John Green sa nielen\u017ee c\u00edti ako t\u00edned\u017eer, ktor\u00e9mu sa v\u0161etci smej\u00fa, ale aj tak vyzer\u00e1. Mierne strapat\u00fd, s okuliarmi, od narodenia hanbliv\u00fd a neist\u00fd – obraz, ktor\u00fd nezodpoved\u00e1 tomu, \u017ee ide o moment\u00e1lne naj\u00faspe\u0161nej\u0161ieho a najvychytenej\u0161ieho svetov\u00e9ho spisovate\u013ea pre mlad\u00fdch. V\u00a0jeho rodnom liste stoj\u00ed, \u017ee sa narodil 24. augusta 1977 v Indianapolise ako najstar\u0161\u00ed syn. O tri roky nesk\u00f4r sa narodil jeho brat Hank, s ktor\u00fdm vytvoril nerozlu\u010dn\u00fa dvojku. John prizn\u00e1va, \u017ee nebol pr\u00e1ve najlep\u0161\u00edm \u0161tudentom, jedin\u00e9, v \u010dom vynikal, bola angli\u010dtina, v\u017edy toti\u017e v\u00e1\u0161nivo \u010d\u00edtal (a tajne p\u00edsal). Na vysok\u00fa \u0161kolu sa vybral do mal\u00e9ho meste\u010dka Gambier v Ohiu, kde na Kenyon College z\u00edskal bakal\u00e1rsky titul z angli\u010dtiny a n\u00e1bo\u017eenstva. \u0160kola fungovala s podporou episkop\u00e1lnej cirkvi a on sa pripravoval na dr\u00e1hu k\u0148aza. Vzdelanie si pl\u00e1noval doplni\u0165 na Chicago Divinity School, ale e\u0161te predt\u00fdm, ako za\u010dal \u0161tudova\u0165, zamestnal sa v Columbuse (Ohio) v detskej nemocnici. Ako duchovn\u00fd mal \u00falohu komunikova\u0165 s de\u0165mi, bojuj\u00facimi s rakovinou. Zamestnanie, ktor\u00e9 otrasie s\u00a0ka\u017ed\u00fdm, ale o tom nesk\u00f4r… V nemocnici vydr\u017eal pol roka a na dr\u00e1hu k\u0148aza \u00faplne zanevrel. Namiesto toho sa s priate\u013ekou Sarah vybral do Chicaga a potom do New Yorku. Ona do\u0161tudova\u0165 a on pracova\u0165 v kni\u017enej oblasti. P\u00edsal recenzie pre kni\u017en\u00fa revue Booklist, pre t\u00fd\u017edenn\u00fa pr\u00edlohu The New York Times Book Review, pre r\u00e1di\u00e1 a popritom za\u010dal pracova\u0165 na svojom kni\u017enom debute.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Kniha Kam zmizla Alja\u0161ka vy\u0161iel v roku 2005 a v odborn\u00fdch kruhoch i medzi ml\u00e1de\u017eou sa zakr\u00e1tko pochvalne rozpr\u00e1valo o akomsi Johnovi Greenovi. A hanbliv\u00fd 28-ro\u010dn\u00fd autor si pritom len pospom\u00ednal na svoju pubertu. Ako t\u00edned\u017eer sa skuto\u010dne c\u00edtil zle, bol neob\u013e\u00faben\u00fd, zalezen\u00fd vo svojej izbe, knih\u00e1ch, po\u010d\u00edta\u010di. Jeho prv\u00fd hrdina Miles, rovnako ako samotn\u00fd spisovate\u013e, m\u00e1 zvl\u00e1\u0161tnu z\u00e1\u013eubu zbiera\u0165 posledn\u00e9 slov\u00e1 svetov\u00fdch osobnost\u00ed a okrem toho je posadnut\u00fd Alja\u0161kou. Nie krajinou, ale diev\u010da\u0165om s t\u00fdmto menom. Je kr\u00e1sna, nesp\u00fatan\u00e1, tak trochu pobehlica, fe\u0165\u00e1\u010dka, ktor\u00e1 jedn\u00e9ho d\u0148a zmizne…<\/p>\n U\u017e rok po debute vydal Green druh\u00fd rom\u00e1n Pou\u010dka o podstate predv\u00eddate\u013enosti Kather\u00edn. Zna\u010dne komplikovan\u00fd n\u00e1zov, vysvetlenie je v\u0161ak jednoduch\u00e9, hlavn\u00fd hrdina Colin m\u00e1 svoj jasn\u00fd \u017eensk\u00fd ide\u00e1l. Mus\u00ed sa vola\u0165 Katherine, no od ka\u017edej Katherine, \u017eia\u013e, dosia\u013e dostal kopa\u010dky. Celkovo u\u017e dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 r\u00e1z! Pou\u010dku treba dok\u00e1za\u0165 a Colin sa na to podujme na road tripe, kde mu spolo\u010dnos\u0165 rob\u00ed jeho najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t, mierne ob\u00e9zny moslim Hassan.<\/p>\n Po t\u00fdchto knih\u00e1ch sa Green spojil s dvoma young adult autorkami Maureen Johnson a Lauren Myracle a spolo\u010dne vytvorili dielo Nech sne\u017e\u00ed (2008). Ako hovor\u00ed podtitul, ide o tri uzimen\u00e9 \u013e\u00fabostn\u00e9 pr\u00edbehy, odohr\u00e1vaj\u00face sa po\u010das \u0160tedr\u00e9ho d\u0148a. Kniha sa dostala na zoznam The New York Times bestsellerov pre detsk\u00e9 knihy a rok 2008 si Green m\u00f4\u017ee ozna\u010di\u0165 za prv\u00fd mega\u00faspe\u0161n\u00fd – toti\u017e jeho samostatn\u00e1 kniha Papierov\u00e9 mest\u00e1 debutovala v spom\u00ednanom zozname na piatom mieste. Pr\u00edbeh? Op\u00e4\u0165 tu m\u00e1me zakr\u00edknut\u00e9ho chlapca Quentina, ktor\u00fd platonicky miluje nesp\u00fatan\u00fa susedku Margo. T\u00e1 mu jednej noci vlezie do izby so z\u00e1merom vykona\u0165 jeden\u00e1s\u0165 bodov ne\u013e\u00fatostnej pomsty nevern\u00e9mu frajerovi a b\u00fdval\u00fdm kamar\u00e1tom, Quentin neodmietne a pre\u017eije skuto\u010dne zauj\u00edmav\u00fa noc. Len\u017ee na druh\u00fd de\u0148 je Margo pre\u010d a po sebe zanech\u00e1 ind\u00edcie ur\u010den\u00e9 pr\u00e1ve jemu. (Minul\u00fd rok sa v kin\u00e1ch objavila filmov\u00e1 podoba tejto knihy a divok\u00fa Margo stv\u00e1rnila rovnako divok\u00e1 modelka Cara Delevingne.)<\/p>\n Po Papierov\u00fdch mest\u00e1ch sa John Green op\u00e4\u0165 nechal nahovori\u0165 na spolupr\u00e1cu a spolo\u010dne so spisovate\u013eom Davidom Levithanom nap\u00edsal knihu Will Grayson, Will Grayson (2010), ktor\u00e1 rozpr\u00e1va pr\u00edbeh dvoch chlapcov s rovnak\u00fdm menom. Ka\u017ed\u00fd z autorov mal na starosti svojho Willa, kapitoly s\u00fa p\u00edsan\u00e9 na strieda\u010dku a kniha sa stala hitom v LBTG komunite. Jeden z Willov je toti\u017e homosexu\u00e1l.<\/p>\n <\/p>\n O rakovine s\u00a0humorom <\/strong><\/p>\n \u201ePo \u0161t\u00fadiu som si myslel, \u017ee dok\u00e1\u017eem teologicky vysvetli\u0165, pre\u010do sa na svete deje tak ve\u013ea zl\u00e9ho. Ale ako som st\u00e1l oproti zomieraj\u00facim de\u0165om, ni\u010d z toho u\u017e nemalo zmysel. Po t\u00fd\u017ed\u0148och mi boli jasn\u00e9 dve veci: k\u0148azom sa nestanem a mus\u00edm tieto sk\u00fasenosti spracova\u0165 do knihy. Ale v\u0161etko, \u010do mi napadlo, bolo nihilistick\u00e9 a bezn\u00e1dejn\u00e9.\u201d Pr\u00e1ca na detskej onkol\u00f3gii Grenovi prevr\u00e1tila \u017eivot. \u0160es\u0165 mesiacov sa neskuto\u010dne tr\u00e1pil, ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no zat\u00ednal zuby a sna\u017eil sa n\u00e1js\u0165 v sebe silu a motiv\u00e1ciu. Nepr\u00edjemn\u00e9 spomienky v sebe nosil dvan\u00e1s\u0165 rokov, po\u010das ktor\u00fdch neust\u00e1le p\u00edsal \u201eknihu svojho \u017eivota\u201d, knihu o de\u0165och, ktor\u00e9 bojuj\u00fa s rakovinou a cel\u00fd \u010das vedel, \u017ee to, \u010do tvor\u00ed, jednoducho nie je ono. V\u00e4\u010d\u0161ina kn\u00edh o rakovine je pod\u013ea neho ban\u00e1lna a sentiment\u00e1lna a tak\u00fa knihu nap\u00edsa\u0165 nechcel. Len\u017ee ako to po\u0148a\u0165? Na jednej besede ho oslovilo diev\u010da. Bola vtipn\u00e1, sarkastick\u00e1, origin\u00e1lna, z\u00fariv\u00e1, vyznala sa, \u017ee je jeho ve\u013ekou fanynkou a volala sa Esther Grace Earl. Z nosa jej tr\u010dali hadi\u010dky, \u0165ahala za sebou kysl\u00edkov\u00fa f\u013ea\u0161u a mala rakovinu \u0161t\u00edtnej \u017e\u013eazy v kone\u010dnom \u0161t\u00e1diu. John sa s Esther spriatelil, sp\u00e1jala ich aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee \u0161lo o nad\u0161en\u00fdch video blogerov a kr\u00e1tko po jej smrti za\u010dal op\u00e4\u0165 p\u00edsa\u0165 prv\u00fa kapitolu svojej dlho zam\u00fd\u0161\u013eanej knihy. Jeho hrdinkou bude diev\u010da, siln\u00e9, vtipn\u00e9, ktor\u00e9 pochop\u00ed, \u017ee dobr\u00fd \u017eivot neznamen\u00e1 automaticky dlh\u00fd \u017eivot, aspo\u0148 tak to Esther hovorila.<\/p>\n \u0160es\u0165n\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 Hazel Grace Lancaster s rakovinou bojuje u\u017e tri roky. Najprv to bola \u0161t\u00edtna \u017e\u013eaza, choroba jej napadla aj p\u013e\u00faca, a preto hadi\u010dky v nose a kysl\u00edkov\u00e1 f\u013ea\u0161a jej robia spolo\u010dn\u00edkov 24 hod\u00edn denne. Hazel chod\u00ed raz t\u00fd\u017edenne do podpornej skupiny, organizovanej episkop\u00e1lnou cirkvou, kde sa spolu s ostatn\u00fdmi u\u0161k\u0155\u0148a nad Patrickom, ktor\u00fd im rozpr\u00e1va, ako ich Je\u017ei\u0161 miluje. Prirodzene, Greenovo alter ego… Jedn\u00e9ho d\u0148a zav\u00edta do skupiny aj August, ktor\u00e9ho rakovina pripravila o nohu, ale nie o chu\u0165 do \u017eivota a schopnos\u0165 sa do Hazel zamilova\u0165. A ona do neho, prirodzene.<\/p>\n Z knihy Na vine s\u00fa hviezdy (2012) sa stal svetov\u00fd megahit. Jednotka na mnoh\u00fdch bestseller listoch, \u010dasopis Time ju ocenil ako najlep\u0161iu knihu roka 2012 a v recenzii v New York Times sa p\u00edsalo: \u201eZmes melanch\u00f3lie, sladkosti, filozofie a z\u00e1bavy. Green n\u00e1m ukazuje prav\u00fa l\u00e1sku, a t\u00e1 je \u010faleko romantickej\u0161ia ako ak\u00fdko\u013evek z\u00e1pad slnka na pl\u00e1\u017ei.\u201d Kniha pred dvoma rokmi z\u00edskala aj svoju filmov\u00fa podobu, jedine\u010dn\u00fa Hazel si zahrala Shailene Woodley, ktor\u00e1 sa kv\u00f4li postave vzdala aj svojich dlh\u00fdch hust\u00fdch vlasov a nechala si vyrobi\u0165 nemo\u017en\u00fd p\u00e1\u017eac\u00ed \u00fa\u010des, ak\u00fd nosila Hazel.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n \u00a0 Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed t\u00edned\u017eer<\/strong><\/p>\n H\u00e1danka:<\/strong> Kto je to? Je to liter\u00e1rna postava nieko\u013ek\u00fdch kn\u00edh, je Brit, m\u00e1 \u010dierne vlasy, okuliare, je v t\u00edned\u017eerskom veku a… nie je to \u010darodejn\u00edk. Posledn\u00e1 ind\u00edcia v\u00e1s pravdepodobne zmiatla, preto\u017ee odpove\u010f ste u\u017e mali na jazyku. To v\u0161ak iba v pr\u00edpade, ak je v\u00e1\u0161 liter\u00e1rny obzor ohrani\u010duje posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010die, v\u00a0ktorom kra\u013euje Harry Potter. N\u00e1\u0161 chlapec sa v\u0161ak liter\u00e1rne narodil v\u00a080. rokoch.<\/p>\n Najzn\u00e1mej\u0161ie knihy:<\/strong> Denn\u00edky Adriana Mola.<\/p>\n <\/p>\n Susan Lillian \u201cSue\u201d Townsendov\u00e1, naroden\u00e1 2. apr\u00edla 1946, je liter\u00e1rny talent, ktor\u00fd sa narod\u00ed raz za desa\u0165ro\u010die do absol\u00fatne neo\u010dak\u00e1van\u00e9ho prostredia. \u017diadni profesori literat\u00fary \u010di intelektu\u00e1li v rodine, ale chudobn\u00e1 robotn\u00edcka rodina v meste Leicester, ktor\u00e1 \u017eila v soci\u00e1lnom byte. Rodi\u010dia pracovali v tov\u00e1rni, otec ako robotn\u00edk, matka ako kuch\u00e1rka. Ke\u010f tov\u00e1re\u0148 zatvorili, matka ostala v dom\u00e1cnosti a starala sa o svojich p\u00e4\u0165 dc\u00e9r. Sue bola najstar\u0161ia a \u00faprimne povedan\u00e9 v \u0161kole jej to rozhodne ne\u0161lo. Patrila medzi najhor\u0161\u00edch \u017eiakov, vynikala jedine v \u010d\u00edtan\u00ed kn\u00edh. \u010c\u00edtala britsk\u00fdch autorov, potom sa zamilovala do ruskej a americkej literat\u00fary a ako \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 za\u010dala potajme p\u00edsa\u0165 sama. Pr\u00edbehy o t\u00edned\u017eerkach. \u0160kolu zanechala ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 a ako nekvalifikovan\u00e9 sila menila jedno zamestnanie za druh\u00fdm, pracovala na recepcii, v baliar\u0148ach \u010di na \u010derpacej stanici. Tam jej to najviac vyhovovalo, ke\u010f nikto nechodil po benz\u00edn, mohla \u010d\u00edta\u0165. V osemn\u00e1stich urobila to, \u010do v\u00e4\u010d\u0161ina jej vrstovn\u00ed\u010dok z robotn\u00edckeho prostredia – vydala sa. Keith bol robotn\u00edk a zakr\u00e1tko mali tri deti: Seana, Daniela a Victoriu. Ke\u010f mala dvadsa\u0165p\u00e4\u0165, stala sa z\u00a0nej matka – samo\u017eivite\u013eka, man\u017eel zdrhol s akousi mladou hippie a ona mala \u010do robi\u0165, aby nas\u00fdtila \u0161tyri hladn\u00e9 krky. Ve\u010dera bola v\u017edy t\u00e1 ist\u00e1 –\u00a0 hrachov\u00e1 polievka z konzervy hrachu a jednej kocky v\u00fdvaru. Deti chodili do \u0161koly v gum\u00e1koch, aj ke\u010f nepr\u0161alo, preto\u017ee nemali na in\u00e9 dobr\u00e9 top\u00e1nky, Sue lietala z jednej pr\u00e1ce do druhej, ale nes\u0165a\u017eovala si. Ke\u010f sa po rokoch ocitla v bal\u00edku, jej myslenie sa nezmenilo: \u201e\u017diadne mno\u017estvo kabeliek Prada v\u00e1m nedovol\u00ed zabudn\u00fa\u0165, ak\u00e9 je by\u0165 chudobn\u00e1.\u201d<\/p>\n Slnko v\u0161ak nakoniec zasvietilo aj na \u0148u. Najprv v podobe nov\u00e9ho man\u017eela. S Colinom Broadwayom to fungovalo skvele, a\u00a0tak sa mu zd\u00f4verila so svoj\u00edm ve\u013ek\u00fdm tajomstvom – u\u017e roky po nociach tajne p\u00ed\u0161e (prv\u00fd man\u017eel nemal o tom ani potuchy). Ke\u010f Colin v roku 1978 na\u0161iel v miestnych novin\u00e1ch inzer\u00e1t, \u017ee leicestersk\u00e9 divadlo Phoenix Theatre h\u013ead\u00e1 \u010fal\u0161\u00edch \u010dlenov do autorskej skupiny, don\u00fatil man\u017eelku, aby sa prejavila. Stala sa \u010dlenkou divadelnej skupiny a\u00a0po kr\u00e1tkom v\u00e1han\u00ed aj autorkou hry Womberang, ktorej dej umiestnila do \u010dak\u00e1rne u gynekol\u00f3ga. Divadlo hru s \u00faspechom adaptovalo a v lok\u00e1lnych novin\u00e1ch vy\u0161iel pochvaln\u00fd \u010dl\u00e1nok s titulkom Miestna matka prenikla do divadeln\u00e9ho sveta. Sue dostala gur\u00e1\u017e, nap\u00edsala e\u0161te p\u00e1r hier a\u00a0potom…<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n Spo\u010diatku sa volal Nigel Mole a najprv mal podobu dvoch kr\u00e1tkych poviedok v \u010dasopise Magazine. Kr\u00e1tko nato leicestersk\u00fd herec Nigel Bennet vybavil, aby si v BBC pre\u010d\u00edtali Townsendovej divadeln\u00fa hru The Diary of Nigel Mole, Aged 13 \u00bc a hra sa p\u00e1\u010dila – BBC Radio 4 ju odvysielalo 1. janu\u00e1ra 1982. \u0160\u0165astena sa na Sue usmievala na\u010falej, preto\u017ee niekto z vydavate\u013estva Methuen hru po\u010dul, kontaktoval ju a vyzval, aby nap\u00edsala knihu. Nigela premenovali na Adriana, v anglickej literat\u00fare toti\u017e u\u017e existovala \u00faspe\u0161n\u00e1 chlap\u010densk\u00e1 postavi\u010dka Nigel Molesworth. Tajn\u00fd denn\u00edk Adriana Mola sa na pultoch britsk\u00fdch kn\u00edhkupectiev objavil za\u010diatkom okt\u00f3bra 1982. Mesiac po vydan\u00ed sa kniha ocitla na 1. mieste v rebr\u00ed\u010dku bestsellerov a za rok sa jej predalo mili\u00f3n v\u00fdzla\u010dkov. Brit\u00e1nia mala nov\u00fa liter\u00e1rnu senz\u00e1ciu! A pritom \u0161lo len o t\u00edned\u017eersk\u00fd denn\u00edk!<\/p>\n Kto je Adrian Mole? Chlapec, ktor\u00fd to nem\u00e1 \u013eahk\u00e9. Je v puberte, nie je pr\u00e1ve kr\u00e1savec, m\u00e1 uhry, je intelektu\u00e1l, hoci si to nik e\u0161te nev\u0161imol, je za\u013e\u00faben\u00fd do ambici\u00f3znej triednej kr\u00e1sky Pandory. Jeho mama flirtuje so susedom, s ktor\u00fdm nakoniec ute\u010die, otec sa z toho nervovo zr\u00fati, pr\u00edde o zamestnanie, rodina \u017eije zo soci\u00e1lnej podpory. Adrian p\u00f4sob\u00ed v kr\u00fa\u017eku Milosrdn\u00fd Samarit\u00e1n a star\u00e1 sa o Berta Baxtera, dedu\u0161ka, ktor\u00fd sa nec\u00edti by\u0165 dedu\u0161kom. Pandora si k nemu po mesiacoch ignorovania nakoniec predsa n\u00e1jde cestu, mama op\u00fa\u0161\u0165a milenca a vracia sa domov, ale je tie\u017e nezamestnan\u00e1, a… ke\u010f\u017ee sme v Brit\u00e1nii, Adrian mus\u00ed rie\u0161i\u0165 aj \u017eelezn\u00fa lady Margaret Thatcher, vojnu o Falklandsk\u00e9 ostrovy, svadbu princa Charlesa a\u00a0Diany, narodenie Williama. Starost\u00ed m\u00e1 na jeden t\u00edned\u017eersk\u00fd \u017eivot viac ne\u017e dos\u0165.<\/p>\n Tajn\u00fd denn\u00edk Adriana Mola sa stal naj\u00faspe\u0161nej\u0161ou britskou knihou 80. rokov. Kniha nezostala \u201esirotou\u201d, do\u010dkala sa divadelnej podoby, muzik\u00e1lu, telev\u00edzneho seri\u00e1lu a tie\u017e siedmich kni\u017en\u00fdch pokra\u010dovan\u00ed, ktor\u00e9 boli prelo\u017een\u00e9 do viac ako tridsiatich jazykov. Autorka tak postupne sprev\u00e1dzala svojho hrdinu od puberty a\u017e do jeho \u0161tyridsiatky a rozhodne ho ne\u0161etrila. Pandora Adrianovi st\u00e1le unik\u00e1, navzdory tomu sa on zapletie s troma \u017eenami, s ktor\u00fdmi m\u00e1 tri deti, pok\u00fa\u0161a sa p\u00edsa\u0165, st\u00e1le v\u0161ak ne\u00faspe\u0161ne, na dovolenke v Moskve sa stane nedobrovo\u013en\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom \u0161t\u00e1tneho prevratu, je telev\u00edznou celebritou ako ne\u0161ikovn\u00fd \u0161\u00e9fkuch\u00e1r, jeho rodi\u010dia mu so svojimi \u013e\u00fabostn\u00fdmi eskap\u00e1dami sp\u00f4sobuj\u00fa pred\u010dasn\u00e9 vr\u00e1sky, ochorie na rakovinu prostaty a… na jeden \u017eivot viac ako dos\u0165. A\u00a0to nie je z\u010faleka koniec.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n \u00a0 Moje pr\u00edbehy s\u00fa pre srdcia, nie pre hlavy<\/strong><\/p>\n Kto s\u00fa jej hrdinovia:<\/strong> \u201ePrech\u00e1dzaj\u00fa \u0165a\u017ek\u00fdm obdob\u00edm v \u017eivote a s\u00fa preto n\u00faten\u00ed pusti\u0165 sa do h\u013eadania sam\u00fdch seba. V\u0161etci si klad\u00fa ot\u00e1zku: Kto som a kam chcem \u00eds\u0165.\u201d<\/p>\n Najzn\u00e1mej\u0161ie knihy:<\/strong> P.S. Milujem \u0165a, S l\u00e1skou Rosie.<\/p>\n <\/p>\n Rozko\u0161n\u00e1 blon\u010fat\u00e1 \u00cdrka sa 30. septembra 1981 narodila do prominentnej rodinky. Pos\u00fa\u010fte samy: jej otec Bertie bol od roku 1977 \u010dlenom \u00edrskeho parlamentu, od roku 1982 striedal r\u00f4zne ministersk\u00e9 posty, a\u017e to v roku 1997 dotiahol na premi\u00e9ra krajiny a\u00a0v\u00a0premi\u00e9rskom kresle presedel jeden\u00e1s\u0165 rokov. Cecelia a jej star\u0161ia sestra Georgina sa teda mohli ma\u0165 ako vo vati\u010dke, neby\u0165 toho, \u017ee ich rodi\u010dia od za\u010diatku 90. rokov \u017eili oddelene. Rozvod v katol\u00edckom \u00cdrsku nechyrovali, beztak bol z toho \u0161kand\u00e1l ako hrom a politol\u00f3govia dodnes prem\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee Bertie Ahern nie\u010do tak\u00e9 zvl\u00e1dol.<\/p>\n Z Cecelie r\u00e1stlo pozoruhodn\u00e9 diev\u010da, ktor\u00e9 citlivo vn\u00edmalo v\u0161etko, \u010do sa okolo nej deje. U\u017e ako sedemro\u010dn\u00e1 si p\u00edsala denn\u00edk a b\u00e1sne, ktor\u00e9 nik nesmel vidie\u0165. V\u00a0\u0161trn\u00e1stich nap\u00edsala prv\u00fd rom\u00e1n, mal skuto\u010dne vzru\u0161uj\u00faci n\u00e1zov: Fazule na toaste a f\u013ea\u0161a piva. O \u010dom bol? T\u00edned\u017eersk\u00e1 hl\u00fapos\u0165 – smeje sa dnes autorka, ktor\u00e1 kedysi sn\u00edvala o dr\u00e1he agentky FBI a\u00a0spev\u00e1\u010dky (tento sen nebol a\u017e tak\u00fd nere\u00e1lny, spievala v skupine Shimm a sestra Georgina sa vydala za svoju t\u00edned\u017eersk\u00fa l\u00e1sku, ktorou nebol nik in\u00fd ako Nicky Byrne, \u010dlen popul\u00e1rnej skupiny Westlife).<\/p>\n Cecelia sa nakoniec uspokojila s re\u00e1lnej\u0161\u00edm snom – chcela pracova\u0165 pre telev\u00edziu. Po skon\u010den\u00ed strednej \u0161koly teda zamierila na Griffith College v Dubline, kde z\u00edskala bakal\u00e1rsky titul zo \u017eurnalistiky a masmedi\u00e1lnej komunik\u00e1cie. Ako dvadsa\u0165jedenro\u010dn\u00e1 sa – pod\u013ea vlastn\u00fdch slov – ocitla v miernej kr\u00edze. Nevedela, \u010do \u010falej. Pokra\u010dova\u0165 v \u0161t\u00fadiu, pracova\u0165, alebo… Zrazu dostala n\u00e1pad na knihu. Len tak z \u010dista jasna a n\u00e1pad bol tak\u00fd neodbytn\u00fd, \u017ee sa vyka\u0161\u013eala na \u0161kolu a za\u010dala p\u00edsa\u0165. Ka\u017ed\u00fa noc. Zasadla za st\u00f4l o desiatej ve\u010der a kon\u010dila o \u0161iestej r\u00e1no. Cez de\u0148 dosp\u00e1vala a \u010fal\u0161iu noc op\u00e4\u0165 p\u00edsanie. Prv\u00e9 tri kapitoly uk\u00e1zala mame, a tie ju tak ohromili, \u017ee jej ihne\u010f zohnala liter\u00e1rnu agentku. Rukopis dokon\u010dila za tri mesiace, agentka zabezpe\u010dila dobr\u00fa zmluvu a v roku 2004 sa na pultoch kn\u00edhkupectiev objavil debutov\u00fd rom\u00e1n P.S. Milujem \u0165a. Ihne\u010f sa z\u00a0neho stal bestseller a z rodn\u00e9ho \u00cdrska putoval do cel\u00e9ho sveta, predal sa do viac ako \u0161tyridsiatich kraj\u00edn.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n N\u00e1hoda? \u0160\u0165astie? \u0160ikovn\u00fd marketing? Alebo nebodaj prominentn\u00fd otec? \u201eKto pozn\u00e1 v Amerike Bertieho Aherna?\u201d p\u00fdta sa Cecelia. Nu\u017e, (asi) m\u00e1 pravdu, nikto, ka\u017ed\u00fd tam pozn\u00e1 len ju. Zn\u00e1mou ju v Amerike urobila filmov\u00e1 podoba jej kni\u017en\u00e9ho debutu. Hollywood si dal z\u00e1le\u017ea\u0165, do romantick\u00e9ho filmu obsadil Hilary Swank a fe\u0161n\u00e9ho \u0160k\u00f3ta Gerarda Butlera. Div\u00e1\u010dky odch\u00e1dzali z kina s uplakan\u00fdmi o\u010dami. A\u00a0o\u00a0\u010dom je pr\u00edbeh? Holly je mlad\u00e1 vdova, jej man\u017eel Gerry zomrel na rakovinu a ona si svoj \u017eivot bez neho nedok\u00e1\u017ee predstavi\u0165. Onedlho dostane bal\u00ed\u010dek listov. Nap\u00edsal ich Gerry a s\u00fa v nich \u00falohy, ktor\u00fdmi chce svoju ne\u0161\u0165astn\u00fa man\u017eelku postupne vr\u00e1ti\u0165 do \u017eivota.<\/p>\n \u010eal\u0161ou knihou trafila presne do vkusu t\u00edned\u017eerov a za\u010dala ju humorne. Jej hrdinka, \u00cdrka Rosie, sa chyst\u00e1 na svoj prv\u00fd sex. Maturitn\u00fd ples be\u017e\u00ed pod\u013ea pl\u00e1nu, sex trval… 8,5 sekundy a kond\u00f3m nikde. Ostal tam dnu a Rosie o p\u00e1r t\u00fd\u017ed\u0148ov zist\u00ed, \u017ee to nie je jedin\u00e1 katastrofa, ktor\u00e1 sa jej prihodila. Je tehotn\u00e1 s chlapcom, o ktor\u00e9ho nem\u00e1 z\u00e1ujem. V skuto\u010dnosti toti\u017e od detstva miluje svojho najlep\u0161ieho kamar\u00e1ta Alexa, ktor\u00fd odch\u00e1dza \u0161tudova\u0165 do Bostonu a blon\u010fat\u00fdch modeliek okolo neho sa kr\u00fati viac ako dos\u0165. Aj kniha S l\u00e1skou Rosie dostala svoju filmov\u00fa podobu, Rosie stv\u00e1rnila Lily Collins.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n![\"France](\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/06\/young4.jpg\")
<\/a><\/p>\n<\/a>Tr\u00e1pni chlapci, skvel\u00e9 baby<\/strong><\/p>\n<\/a><\/strong>Sue Townsendov\u00e1 (1946 – 2014)<\/strong><\/p>\n<\/a>Adrian Mole<\/strong><\/p>\n<\/a><\/strong>Cecelia Ahern (34)<\/strong><\/p>\n<\/a>Zabudnut\u00fd kond\u00f3m<\/strong><\/p>\n