{"id":3038,"date":"2016-07-15T11:04:48","date_gmt":"2016-07-15T09:04:48","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3038"},"modified":"2016-07-15T11:04:48","modified_gmt":"2016-07-15T09:04:48","slug":"hugh-glass-ten-ktory-vstal-z-mrtvych","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/hugh-glass-ten-ktory-vstal-z-mrtvych\/","title":{"rendered":"Hugh Glass – Ten, ktor\u00fd vstal z m\u0155tvych"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Mu\u017e bezstarostne kr\u00e1\u010da lesom, ke\u010f zrazu stuhne. Pred sebou zbad\u00e1 dve mal\u00e9 medvie\u010fat\u00e1 a sk\u00f4r, ne\u017e si m\u00f4\u017ee \u010doko\u013evek uvedomi\u0165, u\u017e sa na\u0148 r\u00fati rozz\u00faren\u00e1 matka. Driape ho paz\u00farmi, hryzie do krvi… Napokon ho schmatne do papule a prehadzuje zo strany na stranu ako handrov\u00e9ho pan\u00e1ka. Je v\u0161etk\u00e9mu koniec? Naopak, zrodila sa legenda.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Sl\u00e1vnych pr\u00edbehov siln\u00fdch mu\u017eov v nehostinn\u00fdch americk\u00fdch hor\u00e1ch sa odohralo mnoho. Chlapi si o nich s\u00a0re\u0161pektom rozpr\u00e1vali pri poh\u00e1riku tvrd\u00e9ho, chlapci ich od otcov po\u010d\u00favali so zatajen\u00fdm dychom a\u00a0matky ich napokon rozpr\u00e1vali de\u0165om pred span\u00edm. Jeden pr\u00edbeh v\u0161ak prekonal v\u0161etky ostatn\u00e9: Hugh Glass a jeho boj o pre\u017eitie po \u00fatoku grizlyho sa stal legendou.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz\"<\/a><\/p>\n

Hmlist\u00e9 za\u010diatky<\/strong><\/p>\n

Historici dlho nevedeli, \u010do si o osobnosti Hugha Glassa myslie\u0165. V\u00e1hali, \u010di bol skuto\u010dne tak\u00fdm v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm dobrodruhom, alebo len vedel v\u00fdborne rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbehy. V s\u00fa\u010dasnosti prevl\u00e1da n\u00e1zor, \u017ee sa jeho dobrodru\u017estv\u00e1 skuto\u010dne stali, d\u00f4kazy v\u0161ak v podstate neexistuj\u00fa. V\u00e4\u010d\u0161ina inform\u00e1ci\u00ed o jeho \u017eivote Hugha Glassa s\u00fa len domnienky: hoci bol gramotn\u00fd, papieru sa so svojimi z\u00e1\u017eitkami nikdy nezveril. Jeho pr\u00edbeh preto treba sklada\u0165 ako puzzle – ka\u017ed\u00fd dielik poch\u00e1dza odinakia\u013e, \u010dasto do seba nezapadaj\u00fa a\u00a0ob\u010das nie\u010do ch\u00fdba \u00faplne. Za d\u00f4veryhodn\u00fd zdroj sa dnes pova\u017euje najm\u00e4 kniha spomienok ist\u00e9ho Georgea C. Younta, ktor\u00fd tvrdil, \u017ee bol Glassov\u00fdm priate\u013eom.<\/p>\n

O mladosti Hugha Glassa sa toho ve\u013ea nevie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee sa narodil \u00edrskym rodi\u010dom niekedy okolo roku 1780 alebo 1783 ne\u010faleko Philadelphie. Mo\u017eno tam mal \u017eenu a dvoch synov, ktor\u00fdch opustil. Niekedy medzi rokmi 1817 a 1820 bol toti\u017e n\u00e1morn\u00edkom alebo sn\u00e1\u010f aj d\u00f4stojn\u00edkom na americkej lodi, ktor\u00fa zajal sl\u00e1vny pir\u00e1t Jean Lafitte. Ten mu dal na v\u00fdber: bu\u010f sa stane pir\u00e1tom, alebo zomrie. Glass si samozrejme vybral prv\u00fa mo\u017enos\u0165 a \u010fal\u0161\u00ed rok \u017eivota pre\u017eil v malej pir\u00e1tskej osade Campeachy na ostrove Galvestone v dne\u0161nom Texase. Bolo to nebezpe\u010dn\u00e9 miesto, v kaln\u00fdch vod\u00e1ch \u017eili krokod\u00edly i\u00a0jedovat\u00e9 hady a pohybovali sa tu aj Indi\u00e1ni Karankawa, ktor\u00ed mali poves\u0165 kanibalov. Unikn\u00fa\u0165 z Campeachy bolo takmer nemo\u017en\u00e9.<\/p>\n

Glassovi sa pir\u00e1tsky \u017eivot v\u00f4bec nepozd\u00e1val, podrez\u00e1va\u0165 hrdl\u00e1 nevinn\u00fdm \u013eu\u010fom sa mu z\u00a0h\u013abky du\u0161e hnusilo. Ke\u010f svoj postoj vyslovil nahlas, hodili ho spolu s\u00a0\u010fal\u0161\u00edm ne\u0161\u0165astn\u00edkom do v\u00e4zenia na lodi a\u00a0na druh\u00fd de\u0148 ich \u010dakal s\u00fad. Na ten v\u0161ak ne\u010dakali – ke\u010f sa ostatn\u00ed vybrali na pevninu, vyu\u017eili jedine\u010dn\u00fa \u0161ancu a utiekli. Po dvoch m\u00ed\u013each pl\u00e1vania v nebezpe\u010dn\u00fdch vod\u00e1ch sa im podarilo dosiahnu\u0165 pevninu, kde sa e\u0161te chv\u00ed\u013eu skr\u00fdvali a \u017eili z\u00a0darov mora. Aby sa vyhli nebezpe\u010dn\u00fdm Karankawom na pobre\u017e\u00ed, vydali sa h\u013eada\u0165 \u013eudsk\u00e9 obydlia do vn\u00fatrozemia. Nemali v\u0161ak \u017eiadne mapy, a tak kr\u00e1\u010dali na sever \u00faplne nezn\u00e1mou krajinou a\u00a0d\u00fafali, \u017ee nenarazia na Indi\u00e1nov. Ich n\u00e1dej ka\u017ed\u00fdm d\u0148om klesala.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz6\"<\/a><\/p>\n

Medzi Indi\u00e1nmi<\/strong><\/p>\n

Nevedno, ako dlho Hugh Glass a\u00a0jeho priate\u013e skuto\u010dne putovali divo\u010dinou, no pod\u013ea legendy pre\u0161li tis\u00edc m\u00ed\u013e (1.600 km) a ich cestu ukon\u010dili Indi\u00e1ni z\u00a0kme\u0148a Skiri, ktor\u00ed oboch mu\u017eov zajali. Ke\u010f\u017ee verili, \u017ee obetovanie bielych mu\u017eov im zaru\u010d\u00ed dobr\u00fa \u00farodu, musel Glass sledova\u0165 pr\u00ed\u0161ern\u00e9 divadlo: po v\u0161etkom, \u010do spolu prekonali, zomieral priate\u013e pred jeho o\u010dami v\u00a0ukrutn\u00fdch bolestiach. Plamene mu spa\u013eovali ko\u017eu a\u00a0triesky horiacej borovice sa mu zabod\u00e1vali do tela. Rovnak\u00fd osud \u010dakal aj Glassa. Do poslednej chv\u00edle dr\u017eal hlavu vzt\u00fd\u010dene a ke\u010f k nemu prist\u00fapili dvaja Indi\u00e1ni, aby ho vyzliekli zo \u0161iat, zdvihol ruku k hrudi a vytiahol odtia\u013e bal\u00ed\u010dek s rumelkou, ktor\u00fa si divosi nadov\u0161etko cenili. So v\u0161etkou \u00factou ho podal n\u00e1\u010deln\u00edkovi a uklonil sa na rozl\u00fa\u010dku. Na vodcu Indi\u00e1nov Glassova odvaha a\u00a0hrdos\u0165 hlboko zap\u00f4sobili, pova\u017eoval ju za znamenie od bohov a\u00a0prijal ho ako vlastn\u00e9ho syna.<\/p>\n

Hugh Glass zostal s kme\u0148om Pawneeov tri \u010di \u0161tyri roky, po\u010das ktor\u00fdch sa toho ve\u013ea nau\u010dil. Spoznal, ako stopova\u0165 zver, ktor\u00e9 rastliny a hmyz sa daj\u00fa jes\u0165, ako \u017ei\u0165 z darov zeme aj bez pomoci n\u00e1strojov a dokonca s kme\u0148om bojoval proti nepriate\u013eovi. \u00dadajne sa tie\u017e o\u017eenil s domorodky\u0148ou (deti s \u0148ou nemal) a potom… Indi\u00e1nov jedn\u00e9ho d\u0148a opustil.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Svet traperov<\/strong><\/p>\n

Boli mlad\u00ed, odv\u00e1\u017eni a zvedav\u00ed, opustili bezpe\u010die domovov a vydali sa do nezn\u00e1ma, aby sa zapojili do dobrodru\u017en\u00e9ho obchodu s bobrou ko\u017eu\u0161inou. V\u00fdrobcovia \u010diapok v\u00a0Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1toch aj v Eur\u00f3pe pou\u017e\u00edvali na svoje najlep\u0161ie klob\u00faky aj ko\u017eu\u0161inu z bobrov. Dopyt po nej spojil od\u013eahl\u00e9 \u00fazemia, kam kedysi nevst\u00fapila \u013eudsk\u00e1 (biela) noha, so zvy\u0161kom sveta. Tento obchod stvoril \u013eud\u00ed ako Glass, tak\u00fdch, \u010do dok\u00e1zali \u017ei\u0165 a lovi\u0165 v\u00a0hor\u00e1ch cel\u00e9 roky. Chlapci a chlapi postupne z\u00edskavali obraz o krajine, ktor\u00fd bol ove\u013ea presnej\u0161\u00ed, ne\u017e ak\u00e1ko\u013evek mapa tej doby. Nau\u010dili sa komunikova\u0165 s p\u00f4vodn\u00fdmi obyvate\u013emi, rozozn\u00e1va\u0165 dobr\u00e9 od zl\u00e9ho, pre\u017ei\u0165 v\u00a0od\u013eahlej divo\u010dine len s pomocou pu\u0161ky a\u00a0zop\u00e1r n\u00e1strojov, vydr\u017ea\u0165 krut\u00fd hlad aj mraziv\u00fa zimu. Bol to \u0165a\u017ek\u00fd \u017eivot pln\u00fd n\u00e1silia, no mal v sebe aj ve\u013ek\u00fa d\u00e1vku romantiky, ktor\u00e1 ich pri\u0165ahovala a\u00a0neraz pripravila o \u017eivot.<\/p>\n

Existovalo mnoho skup\u00edn traperov, do hist\u00f3rie sa v\u0161ak najviac zap\u00edsali chlapi okolo Williama Ashleyho z okolia rieky Missouri. Tento z\u00e1stupca guvern\u00e9ra vst\u00fapil do obchodu s ko\u017eu\u0161inami v roku 1822, kedy v\u00a0novin\u00e1ch zverejnil inzer\u00e1t, \u017ee h\u013ead\u00e1 do svojej skupiny siln\u00fdch dobrodruhov. Prihl\u00e1sil sa aj Glass. Nebol u\u017e najmlad\u0161\u00ed, niektor\u00fdm by mohol by\u0165 otcom, no mal p\u00f4sobiv\u00e9 sk\u00fasenosti a\u00a0znalosti a\u00a0u\u00a0ostatn\u00fdch vzbudzoval re\u0161pekt. Tak\u00e9ho vodcu by chcel vo svojej skupine ka\u017ed\u00fd. Ashley sa rozhodol, \u017ee ko\u017eu\u0161iny nebud\u00fa kupova\u0165 od Indi\u00e1nov, ale bud\u00fa ich z\u00edskava\u0165 sami. Predov\u0161etk\u00fdm bolo potrebn\u00e9 zabezpe\u010di\u0165 \u010dlny a v hornej \u010dasti rieky zalo\u017ei\u0165 pevnos\u0165, z ktorej bud\u00fa lovci vyr\u00e1\u017ea\u0165 do h\u00f4r. Nad s\u00fatokom riek Yellowstone a Missouri tak vyr\u00e1stol Fort Henry, vzdialen\u00fd od najbli\u017e\u0161ieho mesta Saint Louis dvetis\u00edc m\u00ed\u013e po rieke. Dvetis\u00edc m\u00ed\u013e, ktor\u00e9 museli prekona\u0165 v\u017edy, ke\u010f chceli \u00falovok preda\u0165. Dvetis\u00edc m\u00ed\u013e, ktor\u00e9 ubiehali tak pomaly, \u017ee ich zdolanie mohlo trva\u0165 aj p\u00e4\u0165 mesiacov. A ke\u010f natrafili na nepriate\u013ea, nemuseli pr\u00eds\u0165 do cie\u013ea v\u00f4bec.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"THE<\/a><\/p>\n

Stretnutie s Arikarmi<\/strong><\/p>\n

Na strednom toku Missouri p\u00f4sobil kme\u0148 Arikarov, ktor\u00ed sa ve\u013emi r\u00fdchlo prisp\u00f4sobili novej situ\u00e1cii a\u00a0pustili sa do obchodovania. Pred\u00e1vali vlastn\u00fa kukuricu, tekvice, fazu\u013eu a\u00a0tabak, no p\u00f4sobili aj ako sprostredkovatelia. V ich dedin\u00e1ch sa kupovali a\u00a0pred\u00e1vali kone z juhu, zbrane zo severov\u00fdchodu, aj tovar, ktor\u00fd sa plavil po rieke. 30. m\u00e1ja 1823 s\u00a0nimi pri\u0161iel vyjedn\u00e1va\u0165 aj gener\u00e1l Ashley. Bolo to v\u0161ak n\u00e1ro\u010dn\u00e9, Indi\u00e1ni chceli kompenz\u00e1ciu za nieko\u013ek\u00fdch m\u0155tvych bojovn\u00edkov, ktor\u00fdch zabili in\u00ed traperi (jednotliv\u00e9 skupiny bielych mu\u017eov nerozli\u0161ovali). Ashley im s\u00edce vysvetlil, \u017ee \u0161lo o\u00a0in\u00fa skupinu traperov, no aj tak im na uzmierenie priniesol dary. A to bola chyba, niektor\u00ed Arikarovia tento akt vn\u00edmali ako priznanie zodpovednosti. Potom sa re\u010d zvrtla na obchod, Ashley vymenil 25 mu\u0161kiet za 19 kon\u00ed a odi\u0161iel. Hoci ho Indi\u00e1ni varovali, \u017ee niektor\u00ed bojovn\u00edci bud\u00fa chcie\u0165 na nich za\u00fato\u010di\u0165, rozhodol sa kotvi\u0165 pod dedinou. Chlapov rozdelil do dvoch skup\u00edn. Jedna zostala na dvoch lodiach pri opa\u010dnom brehu rieky a na druh\u00fd de\u0148 mala pokra\u010dova\u0165 proti pr\u00fadu; druh\u00e1, v ktorej bolo asi 40 chlapov vr\u00e1tane Glassa, mala str\u00e1\u017ei\u0165 nov\u00e9 zvierat\u00e1 na brehu a potom ich odvies\u0165 do Fort Henry. Obe skupiny v\u0161ak najsk\u00f4r museli pre\u010dka\u0165 siln\u00fa b\u00farku. Netu\u0161ili, \u017ee to najhor\u0161ie im nesp\u00f4sob\u00ed po\u010dasie.<\/p>\n

 <\/p>\n

Osudov\u00fd \u00fatok<\/strong><\/p>\n

Bola e\u0161te tma, ke\u010f ich zobudili bojov\u00e9 v\u00fdkriky a\u00a0svi\u0161tiace \u0161\u00edpy. Ledva rozlepili o\u010di,\u00a0u\u017e museli \u010deli\u0165 \u00fatoku Arikarov. Z jednej strany t\u00e1bora tiekla rieka, na druhej bol vysok\u00fd breh s palis\u00e1dou, ktor\u00e1 ohrani\u010dovala dedinu Indi\u00e1nov. Z\u00a0tejto pekelnej situ\u00e1cie nebolo kam ujs\u0165. T\u00ed, \u010do vedeli pl\u00e1va\u0165, posk\u00e1kali do vody a sna\u017eili sa vyliez\u0165 na lo\u010f. T\u00ed, \u010do nevedeli alebo boli zranen\u00ed, skon\u010dili na dne.<\/p>\n

Od prv\u00e9ho do posledn\u00e9ho v\u00fdstrelu neubehlo ani 15 min\u00fat, no v\u00fdsledky masakra boli katastrof\u00e1lne. Ashley pri\u0161iel o \u0161trn\u00e1s\u0165 chlapov, jeden\u00e1sti boli zranen\u00ed. Glass rodine jednej z obet\u00ed nap\u00edsal list (dnes jedin\u00e1 hmotn\u00e1 pamiatka na tohto legend\u00e1rneho mu\u017ea): \u201eJe mojou bolestivou povinnos\u0165ou ozn\u00e1mi\u0165 v\u00e1m smr\u0165 v\u00e1\u0161ho syna, ktor\u00fd skonal pod rukami Indi\u00e1nov 2. j\u00fana skoro r\u00e1no. Po tom, ako ho zasiahli, e\u0161te chv\u00ed\u013eu \u017eil a po\u017eiadal ma, aby som v\u00e1s informoval o jeho smutnom osude. Preniesli sme ho na lo\u010f, kde \u010doskoro zomrel. Jeho telo sme pochovali s ostatn\u00fdmi bl\u00edzko t\u00e1bora a hrob sme ozna\u010dili. Jeho veci v\u00e1m po\u0161leme. Divosi s\u00fa ve\u013emi z\u00e1kern\u00ed. Obchodovali sme s nimi ako priatelia, ale po ve\u013ekej b\u00farke s da\u017e\u010fom a hromami pri\u0161li e\u0161te pred svetlom za nami a mnoh\u00fdch zranili. M\u0148a samotn\u00e9ho postrelili do nohy. P\u00e1n Ashley zostane v\u00a0tejto oblasti, k\u00fdm nebud\u00fa zradcovia spravodlivo potrestan\u00ed.\u201c<\/p>\n

Kapit\u00e1n musel kona\u0165 r\u00fdchlo. Jednu lo\u010f poslal dolu po pr\u00fade s tovarom, zranen\u00fdmi \u010di\u00a0s t\u00fdmi, \u010do obchodu s ko\u017eu\u0161inami u\u017e mali viac ne\u017e dos\u0165. S\u00e1m sa s chlapmi usadil trochu ni\u017e\u0161ie pri rieke a \u010dakal na pomoc, o\u00a0ktor\u00fa po\u017eiadal listom. T\u00e1 pri\u0161la v podobe 230 vojakov, ktor\u00ed pripochodovali popri rieke. Napriek Asleyho prosb\u00e1m v\u0161ak na Arikarov neza\u00fato\u010dili, len ich prin\u00fatili e\u0161te v t\u00fa noc opusti\u0165 svoje dediny, ktor\u00e9 podp\u00e1lili. Indi\u00e1ni sa nemali kam vr\u00e1ti\u0165 a\u00a0nasleduj\u00face roky str\u00e1vili s in\u00fdmi kme\u0148mi. Hrude im zo\u017eierala nen\u00e1vis\u0165 a\u00a0t\u00fa\u017eba po pomste.<\/p>\n

Ani Ashley nebol spokojn\u00fd. Pri\u0161iel o mnoh\u00fdch chlapov a na krku mal dlhy. Rieku Missouri u\u017e pou\u017e\u00edva\u0165 nemohol. \u010cas\u0165 mu\u017eov pod veden\u00edm Andrewa Henryho preto poslal do pevnosti Fort Henry, aby ju zavreli, pobrali ko\u017eu\u0161iny a presunuli sa na zimu na juh. Hugh Glass, ktor\u00fd sa u\u017e medzit\u00fdm vystr\u00e1bil zo zranen\u00ed, \u0161iel s nimi. V auguste 1823 sa 30 mu\u017eov a 6 plne nalo\u017een\u00fdch kon\u00ed vydalo na cestu. Jeden z\u00a0nich mal na nej z\u00edska\u0165 nesmrte\u013enos\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz1\"<\/a>Smr\u0165 na jazyku<\/strong><\/p>\n

Za\u010diatkom septembra sa skupina okolo Andrewa Henryho pohybovala vysoko nad riekou. Hugh Glass \u0161iel ako v\u017edy popredu, aby skontroloval ter\u00e9n. Zrazu v\u0161ak pred sebou zbadal grizlyho s dvomi ml\u00e1\u010fatami. Aj medve\u010f \u010dloveka zaregistroval a bleskovo za\u00fato\u010dil. Hr\u00fdzol ho, driapal, mlia\u017edil ozrutn\u00fdm telom… Z\u00a0paz\u00farov istej smrti ho v\u00a0poslednej chv\u00edli vytrhli chlapi zo skupiny, \u00a0ktor\u00ed po\u010duli Glassov krik, dobehli k nemu a medve\u010fa zabili. Traperove zranenia v\u0161ak boli stra\u0161n\u00e9: mal zlomen\u00fa nohu, prepichnut\u00e9 hrdlo a\u00a0dor\u00e1\u0148an\u00e9 cel\u00e9 telo.<\/p>\n

Chlapi r\u00fdchlo roztrhali ko\u0161e\u013eu na p\u00e1sy, ktor\u00fdmi mu obviazali hru\u010f, no boli presved\u010den\u00ed, \u017ee ich spolo\u010dn\u00edk sa r\u00e1na nedo\u017eije. Ke\u010f sa prebudili do nov\u00e9ho d\u0148a, Glass v\u0161ak st\u00e1le d\u00fdchal. Hoci m\u0155tvy medve\u010f ich u\u017e neohrozoval, ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu mohli za\u00fato\u010di\u0165 Indi\u00e1ni. Henry rozhodol: najlep\u0161ie bude pokra\u010dova\u0165 v ceste. Chlapom nariadil vyrobi\u0165 nosidl\u00e1 a \u010fal\u0161ie dva dni na nich Glassa vliekli. A\u017e k\u00fdm v\u0161etci nepochopili, \u017ee si tak\u00fa z\u00e1\u0165a\u017e a\u00a0spomalenie nem\u00f4\u017eu dovoli\u0165.<\/p>\n

V t\u00e1bore, ktor\u00fd si skupina rozlo\u017eila v tieni stromov pri potoku, sa musel Henry pozrie\u0165 pravde do o\u010d\u00ed. Ak sa bude pok\u00fa\u0161a\u0165 zachr\u00e1ni\u0165 Glassov \u017eivot, m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 o v\u0161etk\u00fdch chlapov. Zranen\u00e9ho treba opusti\u0165, no kres\u0165ansk\u00e9 povinnosti neradno zanedba\u0165. Kapit\u00e1n vyhl\u00e1sil, \u017ee dvaja chlapi, ktor\u00ed s Glassom zostan\u00fa t\u00fdch p\u00e1r dn\u00ed, ktor\u00e9 m\u00e1 e\u0161te pred sebou, dostan\u00fa odmenu 80 dol\u00e1rov, teda nieko\u013ekomesa\u010dn\u00fd plat. A \u010dakal. Chlapi bez slova h\u013eadeli pred seba a\u00a0ml\u010dali. Nakoniec sa postavil sk\u00fasen\u00fd drevoruba\u010d John Fitzgerald a 19-ro\u010dn\u00fd James Bridger, ktor\u00fd bol v divo\u010dine po prv\u00fdkr\u00e1t.\u00a0Ostatn\u00ed s\u00a0\u00fa\u013eavou r\u00fdchlo zmizli.<\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd pr\u00edbeh Hugha Glassa si pre\u010d\u00edtate letnom dvoj\u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Mu\u017e bezstarostne kr\u00e1\u010da lesom, ke\u010f zrazu stuhne. Pred sebou zbad\u00e1 dve mal\u00e9 medvie\u010fat\u00e1 a sk\u00f4r, ne\u017e si m\u00f4\u017ee \u010doko\u013evek uvedomi\u0165, u\u017e sa na\u0148 r\u00fati rozz\u00faren\u00e1 matka. Driape ho paz\u00farmi, hryzie do krvi… Napokon ho schmatne do papule a prehadzuje zo strany na stranu ako handrov\u00e9ho pan\u00e1ka. Je v\u0161etk\u00e9mu koniec? Naopak, zrodila sa legenda.   […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3041,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[43,10],"tags":[],"class_list":["post-3038","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-leto-2016","category-muz"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3038","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3038"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3038\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3053,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3038\/revisions\/3053"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3041"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3038"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3038"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3038"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}