{"id":3260,"date":"2016-09-14T08:43:01","date_gmt":"2016-09-14T06:43:01","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3260"},"modified":"2016-09-14T08:43:01","modified_gmt":"2016-09-14T06:43:01","slug":"beryl-markham-spomienky-na-afriku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/beryl-markham-spomienky-na-afriku\/","title":{"rendered":"Beryl Markham – Spomienky na Afriku"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Mala hrozn\u00fa poves\u0165, vraj ju nezauj\u00edmalo ni\u010d in\u00e9, len dobrodru\u017estvo a\u00a0sex. Hemingway ju nazval prvoligovou \u0161\u013eapkou, na druhej strane ale ocenil knihu, ktor\u00fa nap\u00edsala o\u00a0svojom transatlantickom lete. Beryl Markham toti\u017e ako prv\u00e1 \u017eena v\u00a0hist\u00f3rii sama preletela cez Atlantick\u00fd oce\u00e1n. Milovala Ke\u0148u, v\u00a0ktorej pre\u017eila v\u00e4\u010d\u0161inu svojho \u017eivota ako \u0161pi\u010dkov\u00e1 tr\u00e9nerka dostihov\u00fdch kon\u00ed. Tu sa aj stretla so spisovate\u013ekou\u00a0Karen Blixen, s\u00a0ktorou s\u00faperila o Denysa Finch-Hattona. \u00c1no, toho, ktor\u00e9ho vo filme Spomienky na Afriku stv\u00e1rnil Robert Redford.\u00a0 \u00a0\u00a0<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"beryl7\"<\/a><\/p>\n

Kde bolo, tam bolo, mohla by za\u010da\u0165 svoje rozpr\u00e1vanie Beryl, bolo to v\u00a0\u010dasoch, ke\u010f Ke\u0148a e\u0161te nebola Ke\u0148ou a\u00a0takto sa volala vy\u0161e p\u00e4\u0165tis\u00edc metrov vysok\u00e1 hora v\u00a0Afrike. N\u00e1dhern\u00e1 hora, povedala by Beryl. Jej roz\u0165at\u00fd vrchol ako hojiv\u00e1 n\u00e1plas\u0165 t\u00ed\u0161ila \u013eadov\u00e1 pokr\u00fdvka, ktor\u00e1 sa nikdy neroztopila. Spisovate\u013eka Karen Blixen ju vo svojich spomienkach na Afriku ospievala ako nehybn\u00fa tmavomodr\u00fa vlnu, vzp\u00ednaj\u00facu sa k\u00a0nebu, obkolesen\u00fa priezra\u010dn\u00fdm vzduchom,v\u00a0ktorom sa \u201ed\u00fdchalo z\u013eahka a\u00a0spolu s\u00a0n\u00edm akoby ste vdychovali divok\u00fa n\u00e1dej, ktor\u00e1 v\u00e1m d\u00e1vala kr\u00eddla\u201c.<\/p>\n

Hora Ke\u0148a teda dala meno celej krajine, ktor\u00e1 sa od konca 19. storo\u010dia, ke\u010f pre\u0161la pod spr\u00e1vu anglickej koruny, naz\u00fdvala Britsk\u00e1 v\u00fdchodn\u00e1 Afrika.<\/p>\n

Rodina Charlesa Clutterbucka, koniara z\u00a0gr\u00f3fstva Leicestershire, pricestovala do Njora na \u00farodn\u00fa kensk\u00fa vyso\u010dinu v\u00a0roku 1904. Pani Clutterbuckov\u00e1 sa pri poh\u013eade na tri zrubov\u00e9 chatky a\u00a0nieko\u013eko hekt\u00e1rov neobrobenej p\u00f4dy, vytrhnutej z\u00a0bu\u0161a, rozplakala. Od z\u00fafalstva. Jej mu\u017e doma naletel na reklamy britskej vl\u00e1dy s\u00a0ponukou lacnej imperi\u00e1lnej p\u00f4dy a\u00a0ako hlava rodiny rozhodol, \u017ee v\u00a0Keni za\u010dn\u00fa nov\u00fd \u017eivot. Nebol v\u0161ak jedin\u00fd bl\u00e1zon, na kensk\u00fa vyso\u010dinu sa vtedy s\u0165ahovalo ve\u013ea Eur\u00f3panov, preva\u017ene Britov, ktor\u00ed domorod\u00fdm Kikujom a\u00a0Luom zaberali p\u00f4du, aby na nej pestovali k\u00e1vu, \u010daj a\u00a0in\u00e9 plodiny.<\/p>\n

Hoci Clutterbuck bol odborn\u00edk na kone, aj on hodlal v\u00a0Keni farm\u00e1r\u010di\u0165. Za\u010d\u00ednal od piky: jeho dom (sk\u00f4r b\u00fada, ne\u017e dom, u\u0161krnula by sa Beryl) nemal \u017eiadne dvere, \u017eiadnu kanaliz\u00e1ciu, pozemok nemal plot a\u00a0jeho \u017eena \u017eiadnu spolo\u010dnos\u0165, s\u00a0ktorou by sa o\u00a0piatej poobede ako slu\u0161n\u00e1 Angli\u010danka posadila k\u00a0\u0161\u00e1lke \u010daju. Po dvoch rokoch to vzdala. Zbalila seba a\u00a0syna Dickieho a\u00a0zd\u00fachla. K\u00fdm Dickie bol slab\u00fd a\u00a0chor\u013eav\u00fd, mlad\u0161ia Beryl bola siln\u00e1 a\u00a0odv\u00e1\u017ena – tak to aspo\u0148 vyhodnotila matka. Nie, fakt som nebola \u017eiaden m\u00e4kk\u00fd\u0161, u\u0161krnula by sa Beryl. Aj tak v\u0161ak nemohla uveri\u0165, \u017ee ju mama opustila. Beryl mala sotva p\u00e4\u0165 rokov a\u00a0v\u00a0o\u010diach \u010diernu dieru sm\u00fatku, ke\u010f sa ve\u010der tisla otcovi do n\u00e1ru\u010dia…<\/p>\n

 <\/p>\n

Lakwet, mal\u00e9 diev\u010datko<\/strong><\/p>\n

Bola chudu\u010dk\u00e1, vyziabla, s\u00a0kolenami ako dve hr\u010de na povraze a\u00a0s roztat\u00e1ren\u00fdmi zlat\u00fdmi ku\u010derami. Medzi domorod\u00fdmi Kipsid\u017eanmi, ktor\u00ed \u017eili ob\u010fale\u010d v\u00a0hlinen\u00fdch chatr\u010diach, sa vyn\u00edmala ako zlat\u00fd amulet. \u010cierne africk\u00e9 matky vyc\u00edtili sm\u00fatok bieleho die\u0165a\u0165a a\u00a0zobrali ho medzi seba. Stala sa z\u00a0nej Lakwet, vo\u00a0svahil\u010dine \u201emal\u00e9 diev\u010datko\u201c. By\u0165 Lakwet znamenalo beha\u0165 bos\u00e1 po strm\u00fdch kopcoch bu\u0161a, prediera\u0165 sa vysokou tr\u00e1vou, tr\u00e9nova\u0165 s\u00a0kamar\u00e1tom Kibiim, synom n\u00e1\u010deln\u00edka, h\u00e1dza\u0165 o\u0161tepom, strie\u013ea\u0165 z\u00a0luku, pr\u00e1ska\u0165 bi\u010dom, po\u013eova\u0165 na prasa bradavi\u010dnat\u00e9, spieva\u0165 svahilsk\u00e9 bojov\u00e9 pesni\u010dky (Twendi, twendi, ku pigan \/ Nechajte n\u00e1s, nechajte n\u00e1s \u00eds\u0165 do boja). To v\u0161etko vedela e\u0161te sk\u00f4r, ako sa nau\u010dila \u010d\u00edta\u0165 a\u00a0p\u00edsa\u0165. To v\u0161etko milovala. Bola som pre Afriku zroden\u00e1, povedala by Beryl. Mama jej z\u00a0Anglicka nenap\u00edsala ani riadok, neposlala jedin\u00fd list. Ona to v\u0161ak u\u017e vedela. V\u00a0Afrike je jej domov. A\u00a0jej domov je raj na zemi…<\/p>\n

\"beryl8a\"<\/a>… a potom ju v\u00a0tom raji skoro zo\u017eral lev. Farm\u00e1r Jim, otcov priate\u013e, na\u0161iel pred rokmi v\u00a0bu\u0161i mal\u00e9 lev\u00ed\u010da, ktor\u00e9 stratilo matku. Zobral ho domov a\u00a0spolu so \u017eenou ho vypiplali, obrazne povedan\u00e9, od plienok. Z\u00a0Paddyho sa stal dom\u00e1ci mazn\u00e1\u010dik. Vo\u013ene behal po pozemku, ako zviera v\u00a0zajat\u00ed sa nikdy nenau\u010dil lovi\u0165. A\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm sa v\u00a0jeho terit\u00f3riu nezjavila Beryl. Ako slu\u0161n\u00e1 n\u00e1v\u0161teva najsk\u00f4r trpezlivo po\u010d\u00favala Jimove re\u010di o aktu\u00e1lnych cen\u00e1ch p\u0161enice, ale po chv\u00ed\u013eke ju u\u017e tak p\u00e1lil zadok, a\u017e si to v\u0161imol aj otec a nem\u00fdm prik\u00fdvnut\u00edm ju vyslobodil. Vybehla z\u00a0domu a trielila na ne\u010falek\u00fd kopec, kde r\u00e1stli egre\u0161e. Paddy ju dostihol vo chv\u00edli, ke\u010f sa k nim pr\u00e1ve na\u010dahovala. Oto\u010di\u0165 sa u\u017e nestihla, zac\u00edtila iba jeho dych a\u00a0vz\u00e1p\u00e4t\u00ed ju lev ovalil labou, a\u017e nosom zaryla do zeme. Zahryzol sa jej do stehna, potom ju na moment pustil, aby v\u00ed\u0165azosl\u00e1vne zareval. Ten rev jej zachr\u00e1nil \u017eivot. Otec zbledol ako stena, Jim schmatol bi\u010d a\u00a0obaja vyrazili…<\/p>\n

Nebola si mu s\u00faden\u00e1, vyhl\u00e1sil doktor, ke\u010f jej pri\u0161iel poza\u0161\u00edva\u0165 nohu. Preto\u017ee si dnes nezomrela, si ods\u00faden\u00e1 na \u017eivot. Ak\u00fd bude, je iba v\u00a0tvojich ruk\u00e1ch…<\/p>\n

 <\/p>\n

Levica so zlatou hrivou<\/strong><\/p>\n

Otcova farma sa z\u00a0roka na rok vzm\u00e1hala, k\u00a0poliam s\u00a0kukuricou a\u00a0p\u0161enicou pribudol mlyn na mletie m\u00faky a\u00a0potom sa Charles Clutterbuck vr\u00e1til ku\u00a0svojej l\u00e1ske. Ku ko\u0148om. Postavil stajne, vystlal ich m\u00e4kk\u00fdm vo\u0148av\u00fdm senom a\u00a0za\u010dal chova\u0165 plnokrvn\u00edky. Netrvalo dlho a ostatn\u00fdch osadn\u00edkov presved\u010dil, \u017ee tejto pr\u00e1ci rozumie zo v\u0161etk\u00fdch najlep\u0161ie. Beryl namiesto \u0161koly behala okolo kon\u00ed. Bola som otcova prav\u00e1 ruka – hrdo by vzt\u00fd\u010dila bradu a\u00a0namiesto \u0161labik\u00e1ra hl\u00e1skovala p\u00edsmenka v\u00a0\u010diernej knihe o\u00a0konsk\u00fdch rodokme\u0148och. V ich rodine to bola posv\u00e4tn\u00e1 kniha, mo\u017eno posv\u00e4tnej\u0161ia ako Biblia.<\/p>\n

Otec a\u00a0kone tvorili stredobod jej \u017eivota. Ni\u010d viac si nepriala, ni\u010d viac nepotrebovala. A\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm k\u00a0nim nezav\u00edtala pani Orchardsonov\u00e1. Otec ju predstavil ako gazdin\u00fa, ale ubytoval ju v\u00a0hlavnom dome a, \u010do si budeme hovori\u0165,\u00a0choval sa k\u00a0nej s nadmern\u00fdm z\u00e1ujmom a \u00factou. A\u00a0platilo to aj opa\u010dne: Pani O. sa tu a\u017e pr\u00edli\u0161 roz\u0165ahuje, s\u0165a\u017eovala si potichu Beryl. Na farme zavl\u00e1dli nov\u00e9 m\u00f3resy. Zo stien zmizli pavu\u010diny a\u00a0Beryl si vraj m\u00e1 obu\u0165 top\u00e1nky. Jes\u0165 rukami sa nepatr\u00ed, mlad\u00e1 d\u00e1ma! Tu s\u00fa u\u010debnice, diev\u010da sa mus\u00ed vzdel\u00e1va\u0165. Predpoludnie teda po novom patrilo vyu\u010dovaniu. Beryl bojovala ako levica, z\u00farivo sa br\u00e1nila pokusom dospel\u00fdch, aby ju skrotili, dom\u00e1ce u\u010dite\u013eky sa u\u00a0nich striedali ako na be\u017eiacom p\u00e1se, jedna dokonca utrpela \u0165a\u017ek\u00fd \u0161ok, to ke\u010f jej Beryl str\u010dila do postele m\u0155tveho hada mamba. Nakoniec ju vyslali do \u0161koly s\u00a0tvrden\u00edm, \u017ee nem\u00f4\u017ee \u017ei\u0165 ako divo\u0161ka, ona v\u0161ak verila, \u017ee v\u0161etk\u00e9mu podstatn\u00e9mu sa nau\u010d\u00ed u\u00a0otca a\u00a0kon\u00ed… V\u00a0\u0161kole vydr\u017eala dva a\u00a0pol roka, skuto\u010dne sa sna\u017eila (hlavne kv\u00f4li otcovi), ale bola nezvl\u00e1dnute\u013en\u00e1. Napokon ju, na \u00fa\u013eavu v\u0161etk\u00fdch (dokonca aj otca), zo \u0161koly vyhodili.<\/p>\n

Vr\u00e1tila sa na farmu, starostlivos\u0165 o\u00a0kone jej zaberala cel\u00fd de\u0148. Plnokrvn\u00edky jej otca, najlep\u0161ieho chovate\u013ea \u0161iroko \u010faleko, vyhr\u00e1vali dostihy, v\u00a0naj\u017ei\u010dlivej\u0161\u00edch \u010dasoch ich st\u00e1lo v stajniach vy\u0161e osemdesiat. S\u00a0ko\u0148mi a\u00a0Beryl to bolo tak: ni\u010d sa o\u00a0nich nepotrebovala zvl\u00e1\u0161\u0165 u\u010di\u0165, sk\u00f4r to vyzeralo, \u017ee sa iba rozpam\u00e4t\u00e1va na nie\u010do, \u010do pozn\u00e1 odjak\u017eiva. Dok\u00e1zala upokoji\u0165 aj toho najrozru\u0161enej\u0161ieho \u017erebca. Lep\u0161ie som si rozumela s\u00a0ko\u0148mi, ako s\u00a0\u013eu\u010fmi, prizn\u00e1vala. Ale u\u017e nebola \u017eiadne die\u0165a, r\u00e1stla v\u00a0nej \u017eena, v\u00a0\u0161estn\u00e1stich u\u017e merala takmer meter osemdesiat a\u00a0zdobili ju mand\u013eov\u00e9 o\u010di, bronzov\u00e1 poko\u017eka a\u00a0hriva zlat\u00fdch vlasov ako levica. Mu\u017ei ju hltali poh\u013eadom a\u00a0ona vtedy c\u00edtila priam \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ne teplo, bavilo ju provokova\u0165 ich, c\u00edtila sa v\u00a0ich bl\u00edzkost\u00ed tak \u00fa\u017easne \u017eiv\u00e1!<\/p>\n

A\u00a0potom n\u00e1hle v\u0161etko skon\u010dilo. Po trin\u00e1stich rokoch \u017eivota v\u00a0Keni ich farma zbankrotovala, otec sa topil v\u00a0dlhoch. Rozhodol sa pres\u0165ahova\u0165 s\u00a0pani O. do Kapsk\u00e9ho Mesta. Ak nechcela \u00eds\u0165 s\u00a0nimi, jedin\u00fdm rie\u0161en\u00edm bola svadba. Dva t\u00fd\u017edne pred svojimi sedemn\u00e1stimi narodeninami sa vydala za Jocka Purvesa.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"beryl2\"<\/a>Man\u017eel, alebo sloboda<\/strong><\/p>\n

Jock bol raz tak star\u00fd, ako ona a mal mohutn\u00e9 ramen\u00e1. Bol \u0160k\u00f3t, jeho rodina sa z\u00a0Edinburghu pres\u0165ahovala do Indie a on, b\u00fdval\u00fd vojak, zakotvil na farme v\u00a0Keni. P\u00e1\u010dil sa jej a\u00a0ona sa p\u00e1\u010dila jemu. Ak\u00e1 je odv\u00e1\u017ena a\u00a0nez\u00e1visl\u00e1, hovoril si. Len\u017ee takou hodlala zosta\u0165 aj po svadbe, a\u00a0to u\u017e mu nesedelo. Ju zasa nebavilo hra\u0165 sa na pani domu. Ustiela\u0165 postele a\u00a0le\u0161ti\u0165 \u010dajn\u00edky, b\u0155\u0155\u0155, na zbl\u00e1znenie! M\u00e1 in\u00e9 ciele, tak\u00e9, \u010do e\u0161te nezdolala \u017eiadna \u017eena pred \u0148ou. Z\u00edska licenciu a\u00a0stane sa profesion\u00e1lnou tr\u00e9nerkou kon\u00ed! V\u00a0Keni ani v\u00a0Brit\u00e1nii neexistovala \u017eena, ktor\u00e1 by tak\u00e9 \u010dosi dok\u00e1zala! Tak Beryl poslala man\u017eela k\u00a0vode, jedno r\u00e1no nalo\u017eila na chrb\u00e1t milovan\u00e9ho Pegasa, ktor\u00e9ho jej daroval otec, iba p\u00e1r nevyhnutn\u00fdch vec\u00ed a\u00a0zmizla. Jock ju prestal bavi\u0165, bol \u017eiarliv\u00fd, ka\u017ed\u00fd ve\u010der liezol do postele opit\u00fd ako \u010d\u00edk a sex s n\u00edm st\u00e1l za ko\u010dku. Vedela, \u017ee sa od neho dok\u00e1\u017ee odstrihn\u00fa\u0165, len ke\u010f z\u00edska licenciu a\u00a0stane sa finan\u010dne nez\u00e1visl\u00e1. A\u00a0potom tu bola e\u0161te jedna vec. Chcela by\u0165 ako otec, milovan\u00fd otec, \u010do sa z Kapsk\u00e9ho Mesta sotva ozval. Predstavovala si, ak\u00fd bude na \u0148u hrd\u00fd, ke\u010f sa dozvie o\u00a0jej \u00faspechu.<\/p>\n

U\u010dila sa r\u00fdchlo: band\u00e1\u017eovanie, kondi\u010dn\u00e9 cvi\u010denia, musela pozna\u0165 choroby kon\u00ed, ich neduhy a probl\u00e9my, odreniny, koliky, z\u00e1paly \u0161liach, dopodrobna prenikn\u00fa\u0165 do sveta dostihov, spam\u00e4ti pozna\u0165 ter\u00e9n z\u00e1vod\u00edsk, pravidl\u00e1 st\u00e1vkovania a\u00a0predov\u0161etk\u00fdm spr\u00e1vne odhadn\u00fa\u0165 konkurentov… Ka\u017ed\u00fd k\u00f4\u0148 je individualita, treba pochopi\u0165 jeho osobitos\u0165 a\u00a0na nej stava\u0165, zvykol pr\u00edzvukova\u0165 otec. To \u0165a v\u0161ak nik nenau\u010d\u00ed, na to mus\u00ed\u0161 ma\u0165 cit. A cit sle\u010dny Beryl pre konsk\u00fa du\u0161u bol fam\u00f3zny. Nemala ani dvadsa\u0165, ke\u010f z\u00edskala licenciu anglick\u00e9ho tr\u00e9nera kon\u00ed. Ako prv\u00e1 \u017eena v\u00a0hist\u00f3rii!<\/p>\n

 <\/p>\n

Denys, biely lovec<\/strong><\/p>\n

Medzi bielymi obyvate\u013emi kenskej vyso\u010diny koloval vtip: \u201e\u017dijete v\u00a0man\u017eelstve, alebo v\u00a0Keni?\u201c T\u00fdkal sa najm\u00e4 skupinky hedonistov (slu\u0161ne povedan\u00e9) z\u00a0usadlosti, ktor\u00fa si sami nazvali Happy Valley, \u0160\u0165astn\u00e9 \u00fadolie.<\/p>\n

Dobrodruhovia a\u00a0pova\u013ea\u010di, boh\u00e9movia s\u00a0dekadentn\u00fdmi manierami, znuden\u00ed nositelia \u0161\u013eachtick\u00fdch titulov, ktor\u00fdm v\u00a0\u017eil\u00e1ch kolovala modr\u00e1 krv… Do Kene ich priviedli r\u00f4zne d\u00f4vody: jedn\u00fdch t\u00fa\u017eba po dobrodru\u017estve, in\u00fdch \u00fanik zo \u017eivota v\u00a0zlatej klietke, \u010fal\u0161\u00edch skvel\u00e1 pr\u00edle\u017eitos\u0165 ako si vyhodi\u0165 z kop\u00fdtka. Promiskuita, sex, alkohol a\u00a0drogy boli na ich dennom poriadku. Ka\u017ed\u00fd si u\u017e\u00edval s\u00a0ka\u017ed\u00fdm, man\u017eelia si medzi sebou po\u017ei\u010diavali man\u017eelky a\u00a0tie zasa liezli do postele s\u00a0man\u017eelmi in\u00fdch man\u017eeliek…<\/p>\n

K\u00a0dekadentnej parti\u010dke z\u00a0Happy Valley patril i Denys Finch Hatton, hoci na rozdiel od ostatn\u00fdch mal tento kultivovan\u00fd Angli\u010dan aj in\u00e9 z\u00e1\u013euby ako len ve\u010dierky a \u0161ampansk\u00e9. V\u00a0Keni p\u00f4sobil ako profesion\u00e1lny lovec, organizoval po\u013eova\u010dky na safari pre zazoban\u00fdch Eur\u00f3panov, ktor\u00ed sa do Afriky hnali za dobrodru\u017estvom. Niektor\u00ed sa v\u00a0Afrike spr\u00e1vali ako zmyslov zbaven\u00ed, \u010dasto medzi sebou s\u00fa\u0165a\u017eili, kto zabije viac zvierat, na st\u00e1da antilop strie\u013eali priamo z ter\u00e9nnych \u00e1ut. Opit\u00ed \u010di nafetovan\u00ed, najsk\u00f4r oboje naraz. Denys bol ale in\u00fd, vyd\u00fdchla by prudko Beryl, vy\u0161tudoval Eton, miloval knihy, spam\u00e4ti citoval b\u00e1snikov, vyznal sa v\u00a0hudbe i\u00a0vo v\u00fdtvarnom umen\u00ed. Bol prelietav\u00fd, mo\u017eno aj bisexu\u00e1l, ale \u017eeny (mo\u017eno aj mu\u017ei) ho milovali. Zo v\u0161etk\u00fdch najviac v\u0161ak Karen, povedala by Beryl. Karen, rozpr\u00e1va\u010dka pr\u00edbehov. Moja s\u00faperka.<\/p>\n

 <\/p>\n

\"beryl6\"<\/a>D\u00e1nska \u0160eherez\u00e1da<\/strong><\/p>\n

Karen Blixen poch\u00e1dzala z\u00a0D\u00e1nska. Na rozdiel od Beryl mala fajnov\u00e9 vzdelanie (a bola od nej o sedemn\u00e1s\u0165 rokov star\u0161ia), \u0161tudovala maliarstvo na umeleckej akad\u00e9mii v\u00a0Kodani, vedela po anglicky i\u00a0franc\u00fazsky a\u00a0ako 22-ro\u010dn\u00e1 publikovala prv\u00e9 poviedky. P\u00f4vodne sa chcela vyda\u0165 za Hansa von Blixen-Fineckeho, \u0161v\u00e9dskeho bar\u00f3na a\u00a0svojho vzdialen\u00e9ho pr\u00edbuzn\u00e9ho. Ten sa v\u0161ak zamiloval do inej \u017eeny, tak uzavrela s jeho bratom Brorom v\u00fdhodn\u00fd obchod. Zosob\u00e1\u0161ia sa, ona z\u00edska status vydatej \u017eeny a titul bar\u00f3nky, on jej veno. Za vy\u017eenen\u00e9 peniaze Bror k\u00fapil v\u00a0Keni k\u00e1vov\u00fa plant\u00e1\u017e a\u00a0v\u00a0janu\u00e1ri 1914 sa tam man\u017eelia Blixenovci pres\u0165ahovali.<\/p>\n

Bror sa postupne vypracoval na excelentn\u00e9ho lovca divok\u00fdch zvierat a… vydat\u00fdch\u00a0\u017eien. P\u00f4sobil dojmom neodolate\u013en\u00e9ho playboya, vo svojom stane mal \u00fadajne v\u017edy matrac navy\u0161e, lebo v\u0161etky man\u017eelky jeho klientov s\u00a0n\u00edm chceli spa\u0165. Svoju vlastn\u00fa \u017eenu v\u0161ak v\u00a0posteli zanedb\u00e1val a\u00a0tak, ke\u010f sa Karen v\u00a0roku 1918 stretla s\u00a0Denysom, osudovo sa do neho zamilovala. S\u00a0nieko\u013ek\u00fdmi prest\u00e1vkami ich pomer trval trin\u00e1s\u0165 rokov, ale\u00a0aj ke\u010f bar\u00f3nka, medzi\u010dasom u\u017e rozveden\u00e1, po ni\u010dom inom net\u00fa\u017eila, man\u017eelsk\u00fd s\u013eub zo svojho milenca nikdy nevyp\u00e1\u010dila…<\/p>\n

Karen bola odv\u00e1\u017ena,\u00a0sebesta\u010dn\u00e1, kultivovan\u00e1, inteligentn\u00e1, zosobnen\u00e9 umeleck\u00e9 dielo. Beryl bola samorast. Neskrotn\u00e1 ma\u010dacia \u0161elma. Ke\u010f prech\u00e1dzala miestnos\u0165ou, ka\u017ed\u00e1 hlava sa za \u0148ou oto\u010dila. Pohybovala sa tak majest\u00e1tne ako kr\u00e1sny zlat\u00fd lev. Vedela Karen o\u00a0Beryl? Tu\u0161ila, \u017ee m\u00e1 s\u00faperku? Denys bol aj tak nepolapite\u013en\u00fd, vedela, \u017ee nikdy nezakotv\u00ed pri \u017eiadnej \u017eene. Beryl bola jej \u00fapln\u00fd opak, a to sa Denysovi p\u00e1\u010dilo. On v\u00f4bec oce\u0148oval smel\u00e9, slobodn\u00e9 a\u00a0nez\u00e1visl\u00e9 \u017eeny. Av\u0161ak \u010d\u00edm viac slobody Beryl mala, t\u00fdm hor\u0161ia poves\u0165 o\u00a0nej i\u0161la. Hovorilo sa, \u017ee ju nezauj\u00edma ni\u010d in\u00e9, iba k ak\u00e9mu chlapovi sa po dni str\u00e1venom na konskom chrbte vkradne ve\u010der do postele. Zoznam jej milencov by vraj mohla vyda\u0165 ako zobran\u00e9 spisy Z\u00a0jedn\u00e9ho sa napokon vyk\u013eul n\u00e1dejn\u00fd man\u017eel.\u00a0 <\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Zakl\u00edna\u010dka mu\u017eov <\/strong><\/p>\n

Mansfield Markham pri\u0161iel do Kene, aby sa porozhliadol po pozemku pre matku, ktor\u00e1 by zimn\u00e9 mesiace mohla namiesto chladn\u00e9ho Lond\u00fdna tr\u00e1vi\u0165 pod hor\u00facim africk\u00fdm slnkom. Poch\u00e1dzal zo z\u00e1mo\u017enej rodiny, jeho otec zbohatol na chesterfieldsk\u00fdch uho\u013en\u00fdch baniach a\u00a0z\u00edskal titul baroneta. Mansfield bol jemn\u00fd, v\u00a0detstve chor\u013eav\u00fd, r\u00e1d z\u00e1hradn\u00ed\u010dil. Takmer okam\u017eite sa do Beryl zamiloval. \u00daplne mu po\u010darovala. \u017dena ako vy nem\u00e1 na tomto svete p\u00e1ru, lichotil jej. Poznali sa iba nieko\u013eko dn\u00ed, ale on u\u017e presne vedel, \u010do s\u00a0na\u010dat\u00fdm \u017eivotom. Tak po prv\u00e9: K\u00fapi farmu a\u00a0usad\u00ed sa v\u00a0Keni. Po druh\u00e9: O\u017een\u00ed sa s\u00a0Beryl,\u00a0vr\u00e1ti jej \u010des\u0165 a\u00a0d\u00f4stojnos\u0165. U\u017e si \u013eudia nebud\u00fa za jej chrbtom \u0161epka\u0165 v\u0161etky tie nechutnosti!<\/p>\n

Mlad\u00fd d\u017eentlmen z\u00a0dobrej rodiny a\u00a0(rozveden\u00e1) africk\u00e1 divo\u0161ka sa vzali iba po \u0161tvormesa\u010dnej zn\u00e1mosti v septembri 1927. Po svadbe cestovali nieko\u013eko mesiacov kr\u00ed\u017eom kr\u00e1\u017eom po Eur\u00f3pe a\u00a0ke\u010f sa vr\u00e1tili do Kene, k\u00fapili pozemok, postavili dom a stajne, zasadili strom a\u00a0za\u010dali chova\u0165 kone… Beryl sekala dobrotu, mo\u017eno sa kone\u010dne upokojila. Ke\u010f otehotnela, Mansfield bol od radosti bez seba, ona v\u0161ak len \u0165a\u017eko zakr\u00fdvala zdesenie. A\u00a0potom ich svojou n\u00e1v\u0161tevou poctil princ…<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 n\u00e1v\u0161teva\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <\/strong><\/p>\n

V\u00a0lete 1928 pricestoval na ofici\u00e1lnu n\u00e1v\u0161tevu Kene britsk\u00fd n\u00e1sledn\u00edk tr\u00f3nu,\u00a0bud\u00faci kr\u00e1\u013e Eduard VIII. a jeho mlad\u0161\u00ed brat Henry, vojvoda z\u00a0Gloucesteru. Denys aj Bror mali princov sprev\u00e1dza\u0165 na safari. Henry po Beryl okam\u017eite vy\u0161tartoval, vraj je \u00faplne hotov\u00fd, ke\u010f vid\u00ed \u017eenu ako ona v\u00a0mu\u017esk\u00fdch nohaviciach sedie\u0165 obkro\u010dmo v\u00a0sedle. Beryl zavetrila flirt a ke\u010f sa s\u00a0princom potom stretla na dostihoch, namiesto protokol\u00e1rneho pozdravu zdvihla ruky nad hlavu s\u00a0dla\u0148ami obr\u00e1ten\u00fdmi k\u00a0Henrymu. Tak sa zdravili Afri\u010dania na znak, \u017ee prich\u00e1dzaj\u00fa v\u00a0mieri. Henry bol \u00faplne paf, jeho brat detto. Tvrdilo sa, \u017ee sp\u00e1vala s\u00a0obidvomi bratmi (To n\u00e1sledn\u00edka tr\u00f3nu e\u0161te nepobl\u00e1znila Ameri\u010danka Wallis Simpson, kv\u00f4li ktorej sa nesk\u00f4r vzdal britskej koruny). S\u00a0Henrym sa stret\u00e1vala aj v\u00a0Anglicku, kam ju man\u017eel \u201evyhnal\u201c porodi\u0165 syna. Princ ju vraj nav\u0161tevoval cez tajn\u00fa chodbu, ved\u00facu z\u00a0Buckinghamsk\u00e9ho pal\u00e1ca do hotela Grosvenor. Dokonca sa \u0161\u00edrila \u0161u\u0161kanda, \u017ee die\u0165a je jeho. Kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 af\u00e9ra tak-tak \u017ee neprer\u00e1stla do verejn\u00e9ho \u0161kand\u00e1lu, ke\u010f man\u017eel paroh\u00e1\u010d objavil pikantn\u00fa kore\u0161pondenciu medzi princom a\u00a0svojou \u017eenou. Mansfield Henrymu pohrozil, \u017ee \u201eak sa o\u00a0Beryl nepostar\u00e1\u201c, uvedie jeho meno v\u00a0rozvodovom konan\u00ed. Kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Mary z\u00farila. Synovi milenku\u00a0definit\u00edvne zatrhla, ale aj tak to nie\u010do st\u00e1lo: Henry sa zaviazal vyplati\u0165 Beryl jednorazov\u00e9 od\u0161kodn\u00e9 a\u00a0potom e\u0161te do\u017eivotn\u00fa rentu 500 libier ro\u010dne (ktor\u00fa kr\u00e1\u013eovsk\u00e1 milenka dost\u00e1vala \u010fal\u0161\u00edch 60 rokov!).<\/p>\n

Gervase Markham sa narodil po\u010das ukrutnej lond\u00fdnskej zimy vo febru\u00e1ri 1928. Bol mali\u010dk\u00fd,\u00a0takmer na umretie, zle d\u00fdchal, nemal vyvinut\u00e9 niektor\u00e9 org\u00e1ny, lek\u00e1ri ho museli viackr\u00e1t operova\u0165. Mansfield v\u00e1hal, \u010di sa s\u00a0b\u00e1b\u00e4tkom vr\u00e1ti do Kene, ale pravdupovediac mal u\u017e celej Afriky pln\u00e9 zuby. Obvi\u0148oval Beryl, \u017ee chor\u013eav\u00e9 die\u0165a m\u00e1 na svedom\u00ed ona, ke\u010f\u017ee\u00a0a\u017e do vysok\u00e9ho \u0161t\u00e1dia tehotenstva jazdila na koni. Napokon mu\u017eova fam\u00edlia rozhodla, \u017ee chlap\u010da zostane v\u00a0Anglicku. U babi\u010dky lady Markhamovej\u00a0mu bude najlep\u0161ie. Beryl sa vr\u00e1tila do Afriky sama. Bez syna i\u00a0bez man\u017eela. Vzdala sa die\u0165a\u0165a tak, ako sa jej matka vzdala svojej malej dc\u00e9ry…<\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v\u00a0septembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Mala hrozn\u00fa poves\u0165, vraj ju nezauj\u00edmalo ni\u010d in\u00e9, len dobrodru\u017estvo a\u00a0sex. Hemingway ju nazval prvoligovou \u0161\u013eapkou, na druhej strane ale ocenil knihu, ktor\u00fa nap\u00edsala o\u00a0svojom transatlantickom lete. Beryl Markham toti\u017e ako prv\u00e1 \u017eena v\u00a0hist\u00f3rii sama preletela cez Atlantick\u00fd oce\u00e1n. Milovala Ke\u0148u, v\u00a0ktorej pre\u017eila v\u00e4\u010d\u0161inu svojho \u017eivota ako \u0161pi\u010dkov\u00e1 tr\u00e9nerka dostihov\u00fdch kon\u00ed. Tu sa aj […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3261,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[5,44],"tags":[],"class_list":["post-3260","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-portret","category-september-2016"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3260","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3260"}],"version-history":[{"count":11,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3260\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3278,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3260\/revisions\/3278"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3261"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3260"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3260"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3260"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}