{"id":3383,"date":"2016-10-13T09:52:47","date_gmt":"2016-10-13T07:52:47","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3383"},"modified":"2016-10-13T09:52:47","modified_gmt":"2016-10-13T07:52:47","slug":"lili-elbe-danske-dievca-co-bolo-chlapcom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/lili-elbe-danske-dievca-co-bolo-chlapcom\/","title":{"rendered":"Lili Elbe – D\u00e1nske diev\u010da, \u010do bolo chlapcom"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Vst\u00fapili do sal\u00f3na a\u00a0v\u0161etky o\u010di sa upreli na ne. Dve n\u00e1dhern\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 obklopovala aura sebavedomia a\u00a0radosti zo \u017eivota. Maliarka a\u00a0jej m\u00faza. Maliarka a\u00a0jej man\u017eel v\u00a0\u017eensk\u00fdch \u0161at\u00e1ch.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"lili5\"<\/a>Za\u010diatky tohto neobvykl\u00e9ho pr\u00edbehu sa podobali mili\u00f3nom in\u00fdch. Einar Mogens Wegener sa narodil 28. decembra 1882 v\u00a0neve\u013ekom d\u00e1nskom meste Vejle. Studen\u00e1 kr\u00e1sa okolitej pr\u00edrody ho u\u017e v\u00a0ranom veku in\u0161pirovala k\u00a0prv\u00fdm kresb\u00e1m a\u00a0\u010doskoro vymenil svoj milovan\u00fd fjord za Koda\u0148 – zap\u00edsal sa na Kr\u00e1\u013eovsk\u00fa d\u00e1nsku akad\u00e9miu v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia. A\u00a0spoznal Gerdu Gottlieb. V\u00a0roku 1904 sa mlad\u00fd p\u00e1r po dvoch rokoch randenia zosob\u00e1\u0161ili, on mal dvadsa\u0165dva, ona dev\u00e4tn\u00e1s\u0165. Mali toho ve\u013ea spolo\u010dn\u00e9ho, no ich najv\u00e4\u010d\u0161ou spolo\u010dnou v\u00e1\u0161\u0148ou bolo ma\u013eovanie – Einar s\u00a0ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom zobrazoval krajinky, Gerda uprednost\u0148ovala portr\u00e9ty a ke\u010f o\u00a0p\u00e1r rokov vyhrala s\u00fa\u0165a\u017e v\u00a0d\u00e1nskych novin\u00e1ch Politiken, za\u010dala pre m\u00f3dne \u010dasopisy ma\u013eova\u0165 v\u00a0secesnom \u0161t\u00fdle d\u00e1msku m\u00f3du.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"lili_elbe_1926\"<\/a>Ako n\u00e1vrat domov<\/strong><\/p>\n

Jedna nevinn\u00e1 ma\u013eba v\u0161ak zmenila pokojn\u00fd tok ich \u017eivotov nav\u017edy. Niekedy okolo roku 1908 mala pr\u00eds\u0165 Gerde sedie\u0165 na portr\u00e9t jej priate\u013eka, popul\u00e1rna here\u010dka Anna Larssen. Ospravedlnila sa v\u0161ak a polo\u017eartom navrhla, aby ju zast\u00fapil Einar. Ten to spo\u010diatku tvrdo\u0161ijne odmietal, napokon v\u0161ak predsa len vk\u013azol do d\u00e1mskych pan\u010d\u00fach a lodi\u010diek. To, \u010do za\u010dalo ako nevinn\u00e1 hra, otvorilo priehradu v\u00a0jeho vn\u00fatri a\u00a0z\u00a0Einara sa vyvalili city, ktor\u00e9 po cel\u00fd \u017eivot ukr\u00fdval v najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch hlbin\u00e1ch du\u0161e. \u201eNem\u00f4\u017eem poprie\u0165, hoci to znie naozaj \u010dudne, \u017ee sa mi m\u00f4j prevlek zap\u00e1\u010dil. Dotyk jemn\u00e9ho \u017eensk\u00e9ho oble\u010denia bol pr\u00edjemn\u00fd,\u201c p\u00ed\u0161e vo svojich pam\u00e4tiach. \u201eU\u017e od prvej chv\u00edle to bolo ako vr\u00e1ti\u0165 sa domov.\u201c<\/p>\n

P\u00f3zovaniu sa u\u017e Einar nebr\u00e1nil a\u00a0v\u017edy, ke\u010f ho o\u00a0to Gerda po\u017eiadala, obliekol si d\u00e1mske \u0161aty a\u00a0trpezlivo jej sedel ako modelka. Ke\u010f raz v\u00a0takej chv\u00edli vst\u00fapila do \u0161t\u00fadia Anna Larssen, nazvala ho Lili a\u00a0toto meno u\u017e jeho \u017eensk\u00e9mu alter egu prischlo nav\u017edy. \u201eVie\u0161, ur\u010dite si bol v\u00a0minulom \u017eivote diev\u010da\u0165om, alebo pri tebe tentoraz pr\u00edroda urobila nejak\u00fa chybu,\u201c smiala sa Anna pri poh\u013eade na\u0148. Ako pripom\u00ednaj\u00fa aj \u010fal\u0161\u00ed svedkovia, Einar mal \u017eensk\u00e9 krivky a\u00a0vyzeral \u00fadajne sk\u00f4r ako mlad\u00e1 d\u00e1ma, ne\u017e mlad\u00fd mu\u017e. Ke\u010f prech\u00e1dzal mestom, \u010dasto si o\u00a0\u0148om mysleli, \u017ee je \u017eenou v prestrojen\u00ed. Teraz, ke\u010f spoznal ten oslobodzuj\u00faci pocit, \u010doraz \u010dastej\u0161ie zamie\u0148al p\u00e1nske nohavice za sukne aj na verejnosti. Gerda t\u00fato hru podporovala, \u010dasto dokonca sama prosila Einera, aby zavolal Lili. Chcela sa s\u00a0\u0148ou zabavi\u0165 a\u00a0na\u0161la v\u00a0nej aj ide\u00e1lny objekt svojej tvorby.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"lili1\"<\/a><\/p>\n

N\u00e1dhern\u00e1 Lili<\/strong><\/p>\n

Einarovi sa otvorili o\u010di – na portr\u00e9toch Lili odrazu v\u00eddal n\u00e1dhern\u00fa \u017eenu, na ktor\u00fa mohol by\u0165 py\u0161n\u00fd. Verejnos\u0165 bola portr\u00e9tmi d\u00e1my s\u00a0bobom a\u00a0mand\u013eov\u00fdmi o\u010dami nad\u0161en\u00e1 tie\u017e. Ke\u010f v\u0161ak vysvitlo, \u017ee na obraze je v\u00a0skuto\u010dnosti maliarkin mu\u017e, vypukol \u0161kand\u00e1l a\u00a0dvojica z\u00a0rodnej krajiny rad\u0161ej u\u0161la. Nieko\u013eko rokov man\u017eelia cestovali po Taliansku a\u00a0Franc\u00fazsku, a\u017e napokon v\u00a0roku 1912 dorazili do Par\u00ed\u017ea. Tam n\u00e1hodou, alebo riaden\u00edm osudu, ako u\u017e chcete, zamierili priamo do H\u00f4tel d\u2019Alsace, kde na svoje ve\u013ek\u00e9 prekvapenie dostali izbu, v ktorej dvan\u00e1s\u0165 rokov predt\u00fdm zomrel Oscar Wilde. Nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch dn\u00ed si navz\u00e1jom \u010d\u00edtali jeho diela a\u00a0t\u00e9my zak\u00e1zanej sexuality, premeny, kr\u00e1sy a\u00a0trag\u00e9die predznamenali ich vlastn\u00e9 osudy.<\/p>\n

T\u00fdkali sa v\u0161ak u\u017e len Gerdy a\u00a0Lili, Einar do Par\u00ed\u017ea nedorazil. Namiesto neho Gerdu v\u0161ade sprev\u00e1dzala jej vern\u00e1 spolo\u010dn\u00ed\u010dka, ktor\u00fa v\u0161etk\u00fdm predstavovali ako Einarovu sestru. V\u00fdzorovo sa s\u00edce na neho podobala, Lili v\u0161ak bola celkom in\u00e1, ako Einar. Maliar bol sebaist\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd pod\u013ea vlastn\u00fdch slov \u201edok\u00e1zal \u010deli\u0165 akejko\u013evek b\u00farke\u201c, Lili v\u0161ak t\u00e1to sila ch\u00fdbala a bola len \u201enerozv\u00e1\u017enou, rozmarnou a povrchnou \u017eenou\u201c so sklonom k pla\u010du a takmer neschopnou vyda\u0165 zo seba pred vplyvn\u00fdmi mu\u017emi hl\u00e1ska. V\u00a0spolo\u010dnosti v\u0161ak \u017eala \u00faspech, na plesoch flirtovala s\u00a0ni\u010d netu\u0161iacimi vojakmi a\u00a0ob\u010das \u00fadajne s\u00a0niektor\u00fdm z\u00a0nich nadviazala aj int\u00edmnej\u0161\u00ed pomer. Vern\u00e1 Gerda st\u00e1la v\u017edy po jej boku. Pod\u013ea niektor\u00fdch predpokladov bola tak\u00e1 tolerantn\u00e1 aj preto, \u017ee jej mu\u017esk\u00e1 pozornos\u0165 v\u00f4bec nech\u00fdbala. V\u00a0skuto\u010dnosti vraj bola lesbi\u010dka, \u010do mali potvrdzova\u0165 aj jej erotick\u00e9 kresby.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"Alicia<\/a><\/p>\n

Nekonven\u010dn\u00fd \u017eivot<\/strong><\/p>\n

Na rozdiel od Einara sa Gerda v\u00a0Par\u00ed\u017ei s\u00fastredila aj na v\u00fdtvarn\u00fa tvorbu. Okrem m\u00f3dnych portr\u00e9tov pre \u010dasopisy ako Vogue, La Vie Parisienne \u010di elitn\u00fd Journal des Dames et des Modes za\u010dala tvori\u0165 aj origin\u00e1lnej\u0161ie ma\u013eby. Na nich s\u00a0ob\u013eubou\u00a0 zobrazovala nah\u00e9 \u017eeny v\u00a0r\u00f4znych sexu\u00e1lnych poloh\u00e1ch \u2013 ob\u010das samotn\u00e9, ob\u010das s\u00a0mu\u017emi, no naj\u010dastej\u0161ie so \u017eenami. Jej secesn\u00e9 diela v\u00a0\u0161t\u00fdle \u201elesbickej erotiky\u201c zdobili najm\u00e4 str\u00e1nky avantgardn\u00fdch kn\u00edh s\u00a0umen\u00edm, objavili sa v\u0161ak aj v\u00a0najnov\u0161om vydan\u00ed Pam\u00e4t\u00ed legend\u00e1rneho milovn\u00edka Giacoma Casanovu. V\u00e4\u010d\u0161ina div\u00e1kov sa v\u0161ak s\u00a0nimi stret\u00e1vala na v\u00fdstav\u00e1ch, ktor\u00e9 v\u017edy vyvolali ve\u013ek\u00fd rozruch a\u00a0dokonca aj protesty. Niet divu, dnes by niektor\u00e9 z Gerdin\u00fdch kresieb mnoh\u00ed ozna\u010dili za soft porno.<\/p>\n

Gerda si v\u0161ak v\u0161etok rozruch okolo vlastnej osoby u\u017e\u00edvala a\u00a0s\u00a0nad\u0161en\u00edm sa vrhla do v\u00edru boh\u00e9mskeho \u017eivota. Priatelila sa s\u00a0mnoh\u00fdmi v\u00fdtvarn\u00edkmi, tane\u010dn\u00edkmi a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi postavi\u010dkami par\u00ed\u017eskej umeleckej sc\u00e9ny, vo svojom drahom ateli\u00e9ri organizovala bujar\u00e9 ve\u010dierky a\u00a0spolu s Lili \u010dasto nav\u0161tevovala karnevaly.<\/p>\n

T\u00e1 sa v\u0161ak a\u017e tak dobre nebavila. Prevlek v\u00a0\u017eensk\u00fdch \u0161at\u00e1ch jej u\u017e nesta\u010dil a\u00a0\u201e\u017eena uv\u00e4znen\u00e1 v\u00a0mu\u017eskom tele\u201c postupne upadala do st\u00e1le hlb\u0161\u00edch depresi\u00ed. Pomoc h\u013eadala u lek\u00e1rov, no t\u00ed len \u201ekr\u00fatili hlavou\u201c a Wegenerom poh\u0155dali. Niektor\u00ed diagnostikovali hyst\u00e9riu, in\u00ed homosexualitu \u010di schizofr\u00e9niu, napokon v\u0161ak v\u0161etci chceli lie\u010di\u0165 iba psychick\u00fa chorobu, napr\u00edklad o\u017earovan\u00edm. \u201ePovedala som si, \u017ee ke\u010f\u017ee nebol m\u00f4j pr\u00edpad v celej hist\u00f3rii lek\u00e1rskej vedy zn\u00e1my, jednoducho neexistuje, jednoducho nem\u00f4\u017ee existova\u0165,\u201c zverila sa z\u00fafal\u00e1 Lili svojmu denn\u00edku.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"lili7\"<\/a><\/p>\n

Nov\u00e1 n\u00e1dej<\/strong><\/p>\n

U\u00a0lek\u00e1rov pochopenie nena\u0161la, a\u00a0tak jedin\u00fa skuto\u010dn\u00fa oporu Lili poskytovali jej bl\u00edzki – man\u017eelka Gerda a\u00a0franc\u00fazsky obchodn\u00edk s\u00a0umen\u00edm Claude Lejeune. S\u00a0n\u00edm sa stret\u00e1vala minim\u00e1lne od roku 1928, kedy ich na sch\u00f4dzke zachytilo pozorn\u00e9 oko fotografa. Napriek v\u0161etkej podpore a\u00a0l\u00e1ske v\u0161ak veci napokon dospeli tak \u010faleko, \u017ee vo febru\u00e1ri 1930 u\u017e Lili nedok\u00e1zala viac bojova\u0165. \u201eJe koniec. Lili to u\u017e vedela d\u00e1vno. Tak sa veci maj\u00fa. A v d\u00f4sledku toho sa b\u00fari ka\u017ed\u00fd de\u0148 d\u00f4raznej\u0161ie.\u201c Ne\u0161\u0165astn\u00e1 c\u00edtila, \u017ee u\u017e viac nevl\u00e1dze a\u00a0rozhodla sa, \u017ee 1. m\u00e1ja 1930 so v\u0161etk\u00fdm raz a\u00a0nav\u017edy skoncuje. Zni\u010d\u00ed to mu\u017esk\u00e9 telo, ktor\u00e9 k\u00a0jej \u017eenskej du\u0161i nikdy nepatrilo.<\/p>\n

V\u00a0prvej polovici 20. storo\u010dia bolo ch\u00e1panie \u013eudskej sexuality a\u00a0ak\u00fdchko\u013evek odch\u00fdlok od priemeru v\u00a0plienkach. Priekopn\u00edkom v\u00a0tejto oblosti bol nemeck\u00fd lek\u00e1r Magnus Hirschfeld, ktor\u00fd zalo\u017eil prv\u00fa organiz\u00e1ciu za pr\u00e1va skupiny \u013eud\u00ed, ktor\u00fa dnes ozna\u010dujeme ako LGBTI (lesby, gejovia, bisexu\u00e1lni, transrodov\u00ed a intersexu\u00e1lni \u013eudia). V\u00a0roku 1919 v Berl\u00edne otvoril Sexuologick\u00fd in\u0161tit\u00fat, kde sk\u00famal najm\u00e4 homosexu\u00e1lov a jeho cie\u013eom bolo dosiahnu\u0165 zaradenie sexuol\u00f3gie medzi exaktn\u00e9 lek\u00e1rske discipl\u00edny. Ako prv\u00fd na svete sa pok\u00fasil o chirurgick\u00fa zmenu pohlavia. Dora Richter (naroden\u00e1 v roku 1891 ako Rudolph Richter a niekedy ozna\u010dovan\u00e1 ako Rudolph R.) u\u017e v detstve vykazovala znaky \u017eensk\u00e9ho spr\u00e1vania a Magnusovi Hirschfeldovi sa celkom zverila do r\u00fak. V\u00a0roku 1922 vykonal svojej D\u00f6rchen (Dorke) bilater\u00e1lnu orchiekt\u00f3miu (kastr\u00e1ciu). Zamestnal ju v\u00a0In\u0161tit\u00fate ako sl\u00fa\u017eku a\u00a0podrobne sk\u00famal, ak\u00fd vplyv malo zn\u00ed\u017eenie testoster\u00f3nu na jej anat\u00f3miu. O\u00a0jeho pr\u00e1ci sa dozvedela aj Lili a\u00a0odcestovala za n\u00edm na kliniku. Toto stretnutie jej vlialo nov\u00fa n\u00e1dej a\u00a0odohnalo my\u0161lienky na smr\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"Eddie<\/a><\/p>\n

Z\u00a0mu\u017ea \u017eenou <\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 1930 v Sexuologickom in\u0161tit\u00fate doktora Hirschfelda podst\u00fapila Lili kastr\u00e1ciu. Lek\u00e1rske testy pred oper\u00e1ciou potvrdili, \u017ee m\u00e1 v\u00a0tele viac \u017eensk\u00fdch ako mu\u017esk\u00fdch horm\u00f3nov a\u00a0pod\u013ea niektor\u00fdch zdrojov jej v\u00a0bru\u0161nej dutine na\u0161li aj p\u00e1r nevyvinut\u00fdch vaje\u010dn\u00edkov. Dne\u0161n\u00ed vedci predpokladaj\u00fa, \u017ee Lili bola interssexu\u00e1lom (hermafroditom) alebo trpela tzv. Klinefelterov\u00fdm syndr\u00f3mom.<\/p>\n

Pri oper\u00e1cii jej z\u00e1merne neodstr\u00e1nili cel\u00fd mie\u0161ok, aby z\u00a0neho mohli nesk\u00f4r vytvarova\u0165 pysky ohanbia. Z nejasn\u00fdch d\u00f4vodov v\u0161ak u\u017e t\u00fato oper\u00e1ciu v\u00a0In\u0161tit\u00fate nevykonali a\u00a0Lilinho pr\u00edpadu sa ujal \u010dlen Nacistickej strany doktor Kurt Warnerkros z Dr\u00e1\u017e\u010fanskej \u017eenskej kliniky. U lek\u00e1ra, ktor\u00e9ho vn\u00edmala ako mu\u017ea neobmedzenej mu\u017eskej sily, svojho z\u00e1chrancu a\u00a0stvorite\u013ea, absolvovala tri oper\u00e1cie. Pri nich jej amputovali penis, transplantovali zdrav\u00e9 vaje\u010dn\u00edky mladej \u017eeny, ale\u00a0ke\u010f ich telo odmietlo, zasa ich odstr\u00e1nili. P\u00e4\u0165tis\u00edc d\u00e1nskych kor\u00fan (dnes asi 14.000 eur), ktor\u00e9 musela zaplati\u0165, z\u00edskala Lili predajom svojich diel.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Alexandra Kochov\u00e1<\/p>\n

foto Sita<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd pr\u00edbeh Einara alias Lili si pre\u010d\u00edtate v okt\u00f3brovom \u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Vst\u00fapili do sal\u00f3na a\u00a0v\u0161etky o\u010di sa upreli na ne. Dve n\u00e1dhern\u00e9 \u017eeny, ktor\u00e9 obklopovala aura sebavedomia a\u00a0radosti zo \u017eivota. Maliarka a\u00a0jej m\u00faza. Maliarka a\u00a0jej man\u017eel v\u00a0\u017eensk\u00fdch \u0161at\u00e1ch.     Za\u010diatky tohto neobvykl\u00e9ho pr\u00edbehu sa podobali mili\u00f3nom in\u00fdch. Einar Mogens Wegener sa narodil 28. decembra 1882 v\u00a0neve\u013ekom d\u00e1nskom meste Vejle. Studen\u00e1 kr\u00e1sa okolitej pr\u00edrody ho […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3389,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[45,5],"tags":[],"class_list":["post-3383","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-oktober-2016","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3383","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3383"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3383\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3404,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3383\/revisions\/3404"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3389"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3383"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3383"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3383"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}