{"id":3499,"date":"2016-11-16T10:09:28","date_gmt":"2016-11-16T08:09:28","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3499"},"modified":"2016-11-16T10:09:28","modified_gmt":"2016-11-16T08:09:28","slug":"myslienky-ziju-vlastnym-zivotom","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/myslienky-ziju-vlastnym-zivotom\/","title":{"rendered":"My\u0161lienky \u017eij\u00fa vlastn\u00fdm \u017eivotom"},"content":{"rendered":"<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>Hugh pri\u0161iel v\u00a0mladosti o\u00a0nohy a\u00a0dnes vyv\u00edja prvotriedne prot\u00e9zy. Andrew bol \u0161ikanovan\u00fd outsider, ktor\u00fd r\u00e1d rozpr\u00e1va o\u00a0tom, ako rozdiely \u013eud\u00ed zbli\u017euj\u00fa. Spoznajme spolu TED re\u010dn\u00edkov, ktor\u00fdch prejavy menia \u017eivoty&#8230;\u00a0\u00a0 <\/em><\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl1.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright wp-image-3502 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl1-285x300.jpg\" alt=\"Spain Princess of Asturias\" width=\"285\" height=\"300\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl1-285x300.jpg 285w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl1-973x1024.jpg 973w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl1.jpg 1476w\" sizes=\"auto, (max-width: 285px) 100vw, 285px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>Hugh Herr<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Kto je ten mu\u017e: <\/strong>Hugh je profesorom na Harvarde, kde sa ako \u0161\u00e9f v\u00fdskumn\u00e9ho t\u00edmu Biomechatronics Group zameriava na v\u00fdvoj najnov\u0161\u00edch technol\u00f3gi\u00ed a\u00a0robotick\u00fdch syst\u00e9mov, ktor\u00e9 maj\u00fa zlep\u0161i\u0165 fyzick\u00e9 schopnosti \u010dloveka. Je dr\u017eite\u013eom viac ako 30 patentov na v\u0161emo\u017en\u00e9 biomechanick\u00e9 zariadenia.<\/p>\n<p><strong>O\u00a0\u010dom bola jeho sl\u00e1vna re\u010d:<\/strong> O\u00a0jeho robotick\u00fdch noh\u00e1ch a\u00a0o\u00a0tom, \u010do im predch\u00e1dzalo, ale i\u00a0\u010do je v\u00a0tejto oblasti hudbou bl\u00edzkej bud\u00facnosti.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Rodinn\u00e9 kon\u0161tel\u00e1cie<\/strong><\/p>\n<p>Pri\u0161iel na svet pred 53 rokmi ako najmlad\u0161ie die\u0165a z\u00a0piatich v\u00a0pennsylv\u00e1nskej komunite Mennonitov. Odmala bol sk\u00f4r z\u00e1dum\u010div\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 sa dok\u00e1zalo hodiny hojda\u0165 v\u00a0kresle dopredu a\u00a0dozadu a\u00a0h\u013eadie\u0165 pritom nemo do pr\u00e1zdna. V\u0161etky Herrovie deti boli vychov\u00e1van\u00e9 v\u00a0trad\u00edcii, ktor\u00e1 pr\u00edsne odmieta n\u00e1silie a\u00a0Hugh pacifizmus berie ve\u013emi v\u00e1\u017ene: \u201eMennoriti veria v\u00a0dobr\u00e9 skutky. Ale nesta\u010d\u00ed len veri\u0165, \u010dlovek ich mus\u00ed aj kona\u0165. Robi\u0165 len to najlep\u0161ie pre seba aj ostatn\u00fdch.\u201c Ve\u013ek\u00fd vplyv na jeho \u017eivot mal najm\u00e4 otec John. Dr\u017eal deti nakr\u00e1tko a\u00a0u\u010dil ich pr\u00edsnej pracovnej k\u00e1zni, ale v\u0161tepoval im aj to, \u017ee ak \u010dosi robia s\u00a0v\u00e1\u0161\u0148ou a\u00a0dobre, prinesie im to v\u00a0\u017eivote vyt\u00fa\u017een\u00e9 ovocie. \u010casto ich vodieval do pr\u00edrody, presp\u00e1vali v\u00a0n\u00e1rodn\u00fdch parkoch, a\u00a0tak ne\u010dudo, \u017ee sa\u00a0Hugh zamiloval do horolezectva. Liezol s\u00a0v\u00e1\u0161\u0148ou a\u00a0dobre, a\u017e bolo v\u0161etk\u00fdm jasn\u00e9, \u017ee sa rod\u00ed nov\u00e1 svetov\u00e1 horolezeck\u00e1 hviezda. Ako inak mohol skon\u010di\u0165, ke\u010f ako sotva osemro\u010dn\u00fd vyst\u00fapil na vrchol kanadsk\u00e9ho Mount Temple (3.544 m) a\u00a0ke\u010f u\u017e ako t\u00edned\u017eer lozil bez istenia?<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>D\u00f4le\u017eit\u00e1 kapitola<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f raz Hugh me\u0161kal na dohodnut\u00fa sch\u00f4dzku, napochytre zaparkoval auto na mieste pre hendikepovan\u00fdch a\u00a0rozbehol sa pre\u010d. V\u0161etko v\u0161ak sledoval policajt, ktor\u00fd ho zastavil a\u00a0vyp\u00fdtal si od neho potvrdenie o\u00a0zdravotnom postihnut\u00ed. M\u00e1m ho za oknom auta, odvetil Hugh, policajt na\u0148ho ned\u00f4ver\u010divo zazrel a\u00a0vybafol: A\u00a0v\u00a0\u010dom v\u00e4z\u00ed va\u0161e postihnutie?! Ke\u010f Hugh odvetil, \u017ee nem\u00e1 nohy, prekvapen\u00fd policajt neveril vlastn\u00fdm u\u0161iam&#8230;<\/p>\n<p>V\u00a0roku 1982 (mal iba sedemn\u00e1s\u0165) sa vy\u0161plhal aj s\u00a0priate\u013eom Jeffom na Mount Washington (New Hampshire), zn\u00e1my nevyspytate\u013en\u00fdm a\u00a0extr\u00e9mne premenliv\u00fdm po\u010das\u00edm. Ke\u010f oboch v\u00a0hor\u00e1ch zastihla snehov\u00e1 b\u00farka, uv\u00e4znila ich na jednom mieste, neschopn\u00fdch presun\u00fa\u0165 sa v\u00a0zime a\u00a0za minim\u00e1lnej vidite\u013enosti do doliny. Kamar\u00e1ti sa nieko\u013ekokr\u00e1t pok\u00fasili vr\u00e1ti\u0165, stratili v\u0161ak pojem o\u00a0spr\u00e1vnom smere, miestami aj o\u00a0\u010dase a\u00a0v\u00a0nepriazniv\u00fdch podmienkach, ke\u010f sa teplota zasekla na -20 \u00b0C pod nulou, pretrpeli tri nekone\u010dn\u00e9 dni. Sna\u017eili navz\u00e1jom sa zohria\u0165, mali halucin\u00e1cie, a\u00a0na z\u00e1ver boli u\u017e aj zmieren\u00ed s\u00a0faktom, \u017ee ich \u010das vypr\u0161al. Ke\u010f ich objavil z\u00e1chrann\u00fd t\u00edm, Hughove nohy boli od kolien dolu prakticky m\u0155tve.<\/p>\n<p>Jeff pri\u0161iel o \u013eav\u00e9 chodidlo, o prsty na pravej nohe a\u00a0rovnako o\u00a0prsty na pravej ruke a Hugh pri\u0161iel o obe nohy pod kolenami. Hneval sa, \u017ee mu ich odrezali tak vysoko, bol na\u0161tvan\u00fd na vlastn\u00fa nerozv\u00e1\u017enos\u0165, nikdy v\u0161ak nestratil chu\u0165 vr\u00e1ti\u0165 sa sp\u00e4\u0165 a\u00a0znovu liez\u0165 po skal\u00e1ch. Tri mesiace po amput\u00e1cii u\u017e chodil s\u00a0jednoduch\u00fdmi prot\u00e9zami a\u00a0pol roka sa za\u0161\u00edval v\u00a0dielni, aby si zostrojil nov\u00e9, ove\u013ea lep\u0161ie nohy. Zistil, \u017ee je s\u00a0nimi \u013eah\u0161\u00ed a\u00a0\u0161ikovnej\u0161\u00ed, bol schopn\u00fd liez\u0165 r\u00fdchlej\u0161ie, ako pred amput\u00e1ciou, a\u00a0to ho robilo \u0161\u0165astn\u00fdm. A\u00a0e\u0161te \u0161t\u00fadium: ka\u017ed\u00e1 kniha, ktor\u00fa pre\u010d\u00edtal, ka\u017ed\u00fd v\u00fdskum, pr\u00e1ca i\u00a0ka\u017ed\u00fd jeho krok ho pos\u00favali bli\u017e\u0161ie k\u00a0jeho snu: vymyslie\u0165 najlep\u0161ie prot\u00e9zy na svete&#8230; Tak\u00e9, ktor\u00e9 by prekonali skuto\u010dn\u00e9 \u013eudsk\u00e9 kon\u010datiny.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Nastal \u010das na zmenu<\/strong><\/p>\n<p>Vo veku 21 rokov sa prihl\u00e1sil na Univerzitu Millersville v\u00a0Pensylv\u00e1nii, celkom sa zbl\u00e1znil do fyziky a\u00a0ke\u010f sa dal dokopy s\u00a0odborn\u00edkom na protetiku Barrym Gosthnianom, obaja dlho do noci vym\u00fd\u0161\u013eali prototyp pr\u00edstroja, ktor\u00fd by bol schopn\u00fd rozpozna\u0165 citliv\u00e9 miesta, kde k\u00fdpe\u0165 kon\u010datiny po nasaden\u00ed prot\u00e9zy najviac trp\u00ed. K\u00fdm sa z\u00a0Hugha stal in\u017einier stroj\u00e1rstva a k\u00fdm z\u00edskal titul Ph.D z\u00a0biofyziky na Harvarde, navrhol desa\u0165 vari\u00e1ci\u00ed umel\u00e9ho kolenn\u00e9ho k\u013abu, desa\u0165 umel\u00fdch \u010dlenkov a\u00a0nieko\u013eko no\u017en\u00fdch prot\u00e9z. Ka\u017ed\u00e1 bola o\u00a0\u010dosi \u013eah\u0161ia, ako t\u00e1 predch\u00e1dzaj\u00faca, o\u00a0nie\u010do pru\u017enej\u0161ia a\u00a0odolnej\u0161ia. Umel\u00e9 kolen\u00e1 i\u00a0\u010dlenky verne napodob\u0148ovali hybnos\u0165 t\u00fdch \u013eudsk\u00fdch, nie v\u017edy v\u0161ak dokonale kop\u00edrovali ich tvar: \u201eOb\u010das ver\u00edme, \u017ee \u013eudsk\u00e1 forma je t\u00e1 najkraj\u0161ia. Ale je tu jasne forma a\u00a0\u0161trukt\u00fara, ktor\u00e1 je kr\u00e1sna, aj ke\u010f sa n\u00e1m nepodob\u00e1. Chcem, aby aj robotick\u00fd vzh\u013ead kon\u010dat\u00edn p\u00f4sobil \u00fa\u017easne.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Re\u010d, ktor\u00fa si treba vypo\u010du\u0165<\/strong><\/p>\n<p>Profesor Herr po\u010das svojej TED predn\u00e1\u0161ky ni\u010d neskr\u00fdval. Na p\u00f3dium pri\u0161iel v\u00a0saku a\u00a0v\u00a0skr\u00e1ten\u00fdch nohaviciach, s\u00a0uhladen\u00fdmi vlasmi a\u00a0v\u00fdrazom, ktor\u00fd sk\u00f4r pripom\u00ednal nejak\u00e9ho nudn\u00e9ho \u00faradn\u00edka od ved\u013ea. Od kolien dolu sa vo\u00a0svetle reflektorov leskli jeho futuristick\u00e9 strieborno-\u010dierne nohy, na ktor\u00fdch sa pohyboval s\u00a0absol\u00fatnou istotou. Niekedy zvykne vtipne poznamena\u0165, \u017ee jeho nohy s\u00fa len zmes tit\u00e1nu, krem\u00edku, mno\u017estva skrutiek a\u00a0mat\u00edc a\u00a0\u017ee jeho umel\u00e9 \u00fady riadi 12 po\u010d\u00edta\u010dov, 5 senzorov a\u00a0syst\u00e9my, ktor\u00e9 mu umo\u017e\u0148uj\u00fa pohyb po\u010das cel\u00e9ho d\u0148a. Jeho \u0161atn\u00edk ukr\u00fdva nieko\u013eko umel\u00fdch p\u00e1rov n\u00f4h &#8211; niektor\u00e9 s\u00fa na beh, in\u00e9 na lezenie po strm\u00fdch skal\u00e1ch a \u013eadov\u00fdch sten\u00e1ch. \u201eDokonca m\u00e1m jedny kon\u010datiny, ktor\u00e9 s\u00fa vodotesn\u00e9.\u201c<\/p>\n<p>Ke\u010f sa zapo\u010d\u00favate do jeho predn\u00e1\u0161ky, z\u00edskate pocit, \u017ee ste s\u00fa\u010das\u0165ou \u010dohosi ve\u013ek\u00e9ho a\u00a0prevratn\u00e9ho. A\u00a0on tomu skuto\u010dne ver\u00ed. Je presved\u010den\u00fd, \u017ee n\u00e1hradn\u00e9 kon\u010datiny bud\u00fa v\u00a0bud\u00facnosti v\u010faka materi\u00e1lom a\u00a0technol\u00f3gi\u00e1m ove\u013ea v\u00fdkonnej\u0161ie a\u00a0spo\u013eahlivej\u0161ie, ako tie \u013eudsk\u00e9, dokonca si mysl\u00ed, \u017ee \u010dasom (a nebude to dlho trva\u0165) sa n\u00e1m podar\u00ed pojem \u201etelesn\u00e9 postihnutie\u201c celkom vytesni\u0165 z\u00a0\u013eudsk\u00e9ho slovn\u00edka. Na z\u00e1ver fascinuj\u00facej predn\u00e1\u0161ky sa po jeho boku zjav\u00ed p\u00f4vabn\u00e1 Adrianne Haslet-Davis, ktor\u00e1 pri\u0161la o\u00a0nohu po\u010das teroristick\u00e9ho \u00fatoku na Bostonskom marat\u00f3ne. Hugh jej vyrobil bionick\u00fa prot\u00e9zu na mieru a\u00a0v\u010faka nej sa mohla naplno vr\u00e1ti\u0165 k\u00a0svojej v\u00e1\u0161ni &#8211;\u00a0tancovaniu.<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>Hugh v\u00a0s\u00fakrom\u00ed<\/strong><\/p>\n<p>\u201e\u013dudia so zdravotn\u00fdm postihnut\u00edm s\u00fa dnes sk\u00fa\u0161obn\u00ed piloti nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, ktor\u00e9 raz bud\u00fa v\u0161adepr\u00edtomn\u00e9. Elimin\u00e1cia zdravotn\u00e9ho postihnutia a\u00a0prepojenie \u010dloveka s\u00a0pr\u00edstrojmi bude jedn\u00fdm z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pr\u00edbehov tohto storo\u010dia,\u201c predpoved\u00e1 Hugh, ktor\u00fd je jednou \u010das\u0165ou svojho bytia profesorom a\u00a0\u0161\u00e9fom laborat\u00f3ria MIT Media Lab na Harvarde a druhou \u0161\u00e9fuje vlastnej firme BiOM, zameranej na v\u00fdrobu bionick\u00fdch kon\u010dat\u00edn a\u00a0ich s\u00fa\u010dast\u00ed. Jeho bionick\u00fd \u010dlenok dnes nos\u00ed vy\u0161e tis\u00edc \u013eud\u00ed, z\u00a0toho 400 vo vojne zranen\u00fdch vojakov. D\u00fafa v\u0161ak, \u017ee to z\u010faleka nie je v\u0161etko a\u00a0vie, \u017ee na svete \u017eije mnoho \u013eud\u00ed s\u00a0telesn\u00fdm znev\u00fdhodnen\u00edm, ktor\u00ed potrebuj\u00fa jeho pomoc: \u201eVer\u00edm, \u017ee raz budeme m\u00f4c\u0165 ma\u0165 z\u00a0bionick\u00fdch kon\u010dat\u00edn aj zmyslov\u00fd pocit. \u017de pohyb s\u00a0nimi bude e\u0161te lep\u0161\u00ed, ako s\u00a0norm\u00e1lnymi \u013eudsk\u00fdmi kon\u010datinami. Ver\u00edm, \u017ee n\u00e1m raz umo\u017enia celodenn\u00fd pohyb bez bolesti. \u017del\u00e1m si to za v\u0161etk\u00fdch 20 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed tejto plan\u00e9ty, ktor\u00ed pou\u017e\u00edvaj\u00fa nejak\u00fa prot\u00e9zu.\u201c<\/p>\n<p>Magaz\u00edn Time zaradil Hugha Herra dvakr\u00e1t medzi TOP 10 vyn\u00e1lezcov roka, v\u00a0roku 2008 z\u00edskal cenu Spirit of da Vinci a\u00a0doma m\u00e1 aj \u010fal\u0161ie cenn\u00e9 trofeje. No t\u00fdm najvz\u00e1cnej\u0161\u00edm s\u00fa pre neho a\u00a0jeho man\u017eelku Patriciu Ellis Herr, \u00faspe\u0161n\u00fa antropologi\u010dku, ich dve dc\u00e9ry Alex a\u00a0Sage.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><a href=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl6.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright wp-image-3504 size-medium\" src=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl6-300x200.jpg\" alt=\"Books Andrew Solomon\" width=\"300\" height=\"200\" srcset=\"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl6-300x200.jpg 300w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl6-1024x682.jpg 1024w, https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-content\/uploads\/2016\/11\/na-pohl6.jpg 1476w\" sizes=\"auto, (max-width: 300px) 100vw, 300px\" \/><\/a><\/p>\n<p><strong>Andrew Solomon<\/strong><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Kto je ten mu\u017e: <\/strong>Spisovate\u013e, lektor a\u00a0profesor klinickej psychol\u00f3gie na Kolumbijskej univerzite, prezident americk\u00e9ho PEN klubu. Jeho srdcov\u00fdmi t\u00e9mami s\u00fa politika, psychol\u00f3gia a\u00a0kult\u00fara.<\/p>\n<p><strong>O\u00a0\u010dom bola jeho sl\u00e1vna re\u010d:<\/strong> V\u00a0prvej hovoril o\u00a0tom, \u017ee m\u00e1me milova\u0165 bezpodmiene\u010dne. V\u00a0druhej sa zameral na tajomstv\u00e1 depresie a\u00a0v\u00a0tretej si vzal na mu\u0161ku vplyvy, ktor\u00e9 formuj\u00fa \u013eudsk\u00fa identitu. V\u0161etky jeho TED vyst\u00fapenia zhliadli v\u010faka internetu mili\u00f3ny \u013eud\u00ed na celom svete.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Rodinn\u00e9 kon\u0161tel\u00e1cie <\/strong><\/p>\n<p>Solomon vyrastal v\u00a0z\u00e1mo\u017enej newyorskej \u0161tvrti Upper East Side, obklopen\u00fd l\u00e1skou, brata a\u00a0oboch rodi\u010dov, a\u00a0tak ne\u010dudo, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu odli\u0161nost\u00ed, ktor\u00fdmi sa mal\u00e9 chlap\u010da vyzna\u010dovalo, rodi\u010dia ch\u00e1pavo akceptovali, ba a\u017e oslavne vyzdvihovali. No nie v\u0161etky.<\/p>\n<p>Ke\u010f mal dva roky, pani Solomonov\u00e1 zistila, \u017ee jej syn je dyslektik. Napriek katastrof\u00e1lnym progn\u00f3zam sa rozhodla, \u017ee ho nau\u010d\u00ed \u010d\u00edta\u0165 a\u00a0tak ka\u017ed\u00e9 popoludnie sed\u00e1val Andrew v\u00a0jej lone, obracal karti\u010dky s\u00a0obr\u00e1zkami a v\u010faka matkinmu enormn\u00e9mu \u00fasiliu sa z\u00a0neho stal v\u00fdnimo\u010dne zru\u010dn\u00fd \u010ditate\u013e. Ke\u010f si v\u0161ak ako \u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd po n\u00e1kupe v\u00a0obuvi vybral za odmenu ru\u017eov\u00fd bal\u00f3nik, matka ho opravila a\u00a0podotkla, \u017ee jeho ob\u013e\u00faben\u00e1 farba je predsa modr\u00e1! Samot\u00e1rsky,\u00a0utiahnut\u00fd Andy tro\u0161ku \u201eo\u017eil\u201c a\u017e po\u010das vysoko\u0161kolsk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed na Yale a\u00a0nesk\u00f4r na Cambridge, v\u00a0tom \u010dase v\u0161ak u\u017e ve\u013emi dobre vedel, \u017ee je odjak\u017eiva gay. Chcel o\u00a0tom s\u00a0niek\u00fdm hovori\u0165, ale b\u00e1l sa. Nen\u00e1videl klamstvo, nen\u00e1videl, \u017ee kone\u010dne s\u00e1m seba vid\u00ed v\u00a0pravom svetle a\u00a0bez pr\u00edkras: ako homosexu\u00e1la, \u010dloveka s\u00a0depresiou a\u00a0postavou, ktor\u00e1 nie je atletick\u00e1,\u00a0ani dos\u0165 vysok\u00e1. Jeho detstvo bolo pln\u00e9 posme\u0161kov&#8230; Ak\u00e1 bude jeho dospelos\u0165?<\/p>\n<p><strong>\u00a0<\/strong><\/p>\n<p><strong>D\u00f4le\u017eit\u00e1 kapitola<\/strong><\/p>\n<p>V\u00a0rodine Solomonovcov sa diskusia o smrti rozp\u00fatala ove\u013ea sk\u00f4r, ako mame Carolyn diagnostikovali rakovinu vaje\u010dn\u00edkov (mala len 25 rokov). \u201eNezn\u00e1\u0161am boles\u0165,\u201c vravievala. \u201eAk m\u00e1m niekedy dosiahnu\u0165 stav, \u017ee nebudem c\u00edti\u0165 ni\u010d in\u00e9, len boles\u0165, d\u00fafam, \u017ee jeden z\u00a0v\u00e1s bude schopn\u00fd zastreli\u0165 ma.\u201c Napokon, ke\u010f jej ochorenie post\u00fapilo do fin\u00e1lneho \u0161t\u00e1dia, vybrala si po vy\u0161e tridsiatich rokoch boja so z\u00e1kernou rakovinou d\u00e1tum svojej smrti: 19. j\u00fan 1991. Jej man\u017eel Howard i\u00a0synovia David a\u00a0Andrew jej na poslednej ceste robili spolo\u010dnos\u0165: mama Carolyn e\u0161te pripravila \u010dosi na ve\u010deru, u\u017eila mno\u017estvo tabletiek Seconalu (\u201eTo by malo sta\u010di\u0165,\u201c povedala po poslednej) a\u00a0potom mala rodina e\u0161te asi 45 min\u00fat na to, aby si v\u0161etci povedali posledn\u00e9. Matka po\u010fakovala synom, \u017ee boli t\u00fdmi najmilovanej\u0161\u00edmi de\u0165mi, ak\u00e9 si mohla pria\u0165. Potom oboch chytila za ruku a\u00a0vyjadrila n\u00e1dej, \u017ee l\u00e1ska, ktor\u00fa im dala, v\u00a0nich ostane po cel\u00fd \u017eivot. Trvalo p\u00e4\u0165 hod\u00edn, k\u00fdm celkom dod\u00fdchala a\u00a0pozostal\u00ed sa svorne zhodli, \u017ee pre matku to bola \u201ejemn\u00e1, upokojuj\u00faca smr\u0165\u201c.<\/p>\n<p>Po jej odchode Andrewa sm\u00fatok celkom paralyzoval. Nete\u0161ili ho priatelia, nezauj\u00edmala ho pr\u00e1ca, nebavilo ho v\u00f4bec ni\u010d, dokonca ho nenadchlo ani vydanie prvej knihy a\u00a0jej priazniv\u00e9 kritiky. \u201e\u013dahostajne som \u010d\u00edtal v\u0161etky tie ohlasy a\u00a0c\u00edtil som sa unaven\u00fd. V\u0161etko ma st\u00e1lo ove\u013ea viac \u00fasilia, ako sa mohlo zda\u0165. B\u00e1l som sa, \u017ee ma u\u017e nik nebude milova\u0165. Prestal som jes\u0165, preto\u017ee som nec\u00edtil hlad. Lek\u00e1r mi povedal, \u017ee m\u00e1m depresiu.\u201c<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Nastal \u010das na zmenu<\/strong><\/p>\n<p>Ke\u010f sa kone\u010dne zbavil \u0165archy depresi\u00ed a pre\u0161la ho m\u00e1miv\u00e1 chu\u0165 fyzicky sa ni\u010di\u0165, vpadol do celkom inej,\u00a0menej de\u0161trukt\u00edvnej \u201ez\u00e1vislosti\u201c, ktorou bolo p\u00edsanie. Od roku 1993 a\u017e do roku 2001 prispieval do magaz\u00ednov New York Times a\u00a0The New Yorker, jeho \u010dl\u00e1nky sa pravidelne zjavovali aj v\u00a0\u010dasopisoch o\u00a0cestovan\u00ed alebo umen\u00ed. V\u00a0roku 2003, po publikovan\u00ed p\u00fatavej novely The Amazing Life of Laura (in\u0161pir\u00e1ciou mu bola Laura Rothenbergov\u00e1, pacientka s\u00a0cystickou fibr\u00f3zou), odborn\u00edci z\u00a0oblasti medic\u00edny ohodnotili jeho p\u00edsanie za v\u00fdnimo\u010dne pr\u00ednosn\u00e9 a\u00a0zvy\u0161uj\u00face povedomie laickej verejnosti. Nasledovali \u010fal\u0161ie knihy, zachyt\u00e1vaj\u00face osudy \u013eud\u00ed so zdravotn\u00fdmi i\u00a0psychick\u00fdmi probl\u00e9mami; jedna pribli\u017euje pr\u00edbehy rodi\u010dov, ktor\u00ed sa museli nielen nau\u010di\u0165 \u017ei\u0165 s\u00a0de\u0165mi s\u00a0autizmom, Downov\u00fdm syndr\u00f3mom alebo stratou sluchu, ale museli v\u00a0\u017eivote s\u00a0nimi h\u013eada\u0165 aj hlb\u0161\u00ed v\u00fdznam. In\u00e1 kniha The Noonday Demon: An Atlas of Depression sa v\u00a0roku 2002 dostala do u\u017e\u0161ej nomin\u00e1cie na Pulitzerovu cenu a\u00a0lond\u00fdnsky Times ju zaradil do zoznamu sto najlep\u0161\u00edch kn\u00edh desa\u0165ro\u010dia. V\u00a0auguste 2013 Andrewovi Solomonovi udelili titul Ph.D v\u00a0odbore psychol\u00f3gia.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Re\u010d, ktor\u00fa si treba vypo\u010du\u0165 <\/strong><\/p>\n<p>Sympatick\u00fd a\u00a0v\u00fdre\u010dn\u00fd Andrew o\u010daril v\u00a0roku 2013 monol\u00f3gom, ktor\u00fd zodvihol posluch\u00e1\u010dov zo stoli\u010diek. Za\u010dal ho \u00faryvkom z\u00a0\u010dasopisu Time, datovan\u00fdm do roku 1966: \u201eHomosexualita je patetick\u00e1, mal\u00e1 a\u00a0druhorad\u00e1 n\u00e1hrada za realitu, po\u013eutovaniahodn\u00fd \u00falet zo \u017eivota. A\u00a0ako tak\u00e1 si nezasl\u00fa\u017ei s\u00facit, nezasl\u00fa\u017ei si lie\u010dbu a\u00a0nezasluhuje si by\u0165 pova\u017eovan\u00e1 za ni\u010d in\u00e9, len za zhubn\u00fa chorobu.\u201c Odvtedy sa v\u0161ak \u013eady pohli a na stranu man\u017eelstiev gayov sa postavil u\u017e aj prezident USA. Ako a\u00a0kedy sa z\u00a0choroby vlastne stala identita? Ako sa z\u00a0rodi\u010da, ktor\u00fd o\u010dak\u00e1va zdrav\u00e9 die\u0165a, stane nekone\u010dne akceptuj\u00faci rodi\u010d die\u0165a\u0165a s\u00a0nejak\u00fdm zdravotn\u00fdm probl\u00e9mom alebo odli\u0161nos\u0165ou? Tieto ot\u00e1zky si Solomon kladie hne\u010f na za\u010diatku, aby sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed podelil o\u00a0vlastn\u00fa sk\u00fasenos\u0165: Ke\u010f ho pred mnoh\u00fdmi rokmi editori magaz\u00ednu New York Times po\u017eiadali, nech nap\u00ed\u0161e report\u00e1\u017e o\u00a0nepo\u010duj\u00facich, ostal zasko\u010den\u00fd; stratu sluchu vn\u00edmal ako postihnutie, o\u00a0ktorom nemal ani potuchy. No \u010d\u00edm viac sa stret\u00e1val s\u00a0t\u00fdmito \u013eu\u010fmi, t\u00fdm sk\u00f4r prich\u00e1dzal na zistenie, \u017ee nejde o\u00a0postihnutie, ale o\u00a0odli\u0161nos\u0165. A\u00a0paradoxne &#8211; odli\u0161nos\u0165 je pod\u013ea Solomona to, \u010do \u013eud\u00ed sp\u00e1ja. Na z\u00e1klade svojho dlhoro\u010dn\u00e9ho v\u00fdskumu medzi rodi\u010dmi a\u00a0ich de\u0165mi s\u00a0Downov\u00fdm syndr\u00f3mom, autizmom, nanizmom a\u00a0\u010fal\u0161\u00edmi \u201eodli\u0161nos\u0165ami\u201c, sformuloval Solomon my\u0161lienku o\u00a0identit\u00e1ch vertik\u00e1lnych (tie, \u010do ded\u00edme po rodi\u010doch a\u00a0nedaj\u00fa sa zmeni\u0165 &#8211; etnick\u00fd p\u00f4vod, n\u00e1rodnos\u0165&#8230;) a\u00a0horizont\u00e1lnych (z\u00edskan\u00e9 po\u010das \u017eivota &#8211; tie, ktor\u00e9 sa nezhoduj\u00fa s\u00a0rodi\u010dovsk\u00fdmi, a\u00a0pr\u00e1ve preto sa tieto \u201enedostatky\u201c pok\u00fa\u0161aj\u00fa rodi\u010dia meni\u0165 alebo lie\u010di\u0165). V\u0161etk\u00fdch rodi\u010dov bez v\u00fdnimky, dokonca aj t\u00fdch, ktor\u00fdch deti sedia vo v\u00e4zen\u00ed ako zlo\u010dinci za obzvl\u00e1\u0161\u0165 z\u00e1va\u017en\u00e9 trestn\u00e9 \u010diny, sa Andrew op\u00fdtal jednu z\u00e1sadn\u00fa ot\u00e1zku: Ak\u00e1 je \u010diara medzi bezpodmiene\u010dnou l\u00e1skou a\u00a0bezpodmiene\u010dn\u00fdm prijat\u00edm die\u0165a\u0165a? A\u00a0zistil, \u017ee ka\u017ed\u00fd jeden rodi\u010d, napriek hr\u00f4ze, ktor\u00fa pre\u017e\u00edval, na\u0161iel v\u00a0rodi\u010dovstve zmysel \u017eivota. \u201eSvoje deti mus\u00edme vychov\u00e1va\u0165, mus\u00edme ich u\u010di\u0165 spr\u00e1vaniu, v\u0161tepi\u0165 im mor\u00e1lne hodnoty. Ale s\u00fa\u010das\u0165ou rodi\u010dovstva je tie\u017e oslava na\u0161ich det\u00ed za to, k\u00fdm s\u00fa. S\u00fa to jedine\u010dn\u00e9 osobnosti. In\u00e9 ako my. Odli\u0161n\u00ed \u013eudia nechc\u00fa by\u0165 lie\u010den\u00ed, menen\u00ed alebo akoko\u013evek eliminovan\u00ed. Chc\u00fa by\u0165 t\u00fdm, k\u00fdmko\u013evek s\u00fa, k\u00fdmko\u013evek sa stali,\u201c vrav\u00ed Andrew.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>Andrew v\u00a0s\u00fakrom\u00ed <\/strong><\/p>\n<p>Andrew je d\u00f4le\u017eit\u00fdm hlasom a\u00a0aktivistom v\u00a0LGBT hnut\u00ed, anga\u017euje sa v\u00a0oblasti psychick\u00e9ho zdravia, vzdel\u00e1vania a\u00a0umenia a\u00a0okrem svojej sl\u00e1vnej prvej TED re\u010di si t\u00fato mo\u017enos\u0165 zopakoval e\u0161te dvakr\u00e1t (TED Talk z roku 2013 m\u00e1 n\u00e1zov: Depresia, tajomstvo, ktor\u00e9 zdie\u013eame a\u00a0v\u00a0roku 2014 hovoril o\u00a0tom, ako najhor\u0161ie okamihy v\u00a0na\u0161om \u017eivote formuj\u00fa z\u00a0n\u00e1s \u013eud\u00ed, ktor\u00fdmi sme dnes). M\u00e1 dvojak\u00fa \u0161t\u00e1tnu pr\u00edslu\u0161nos\u0165 a\u00a0s man\u017eelom Johnom a\u00a0mal\u00fdm synom Georgeom \u017eije striedavo v\u00a0Lond\u00fdne a\u00a0New Yorku. Dvojica m\u00e1 dovedna \u0161tyri deti, ale je to komplikovan\u00e9: John je biologick\u00fdm otcom Olivera a\u00a0Lucy, ktor\u00fdch m\u00e1 s\u00a0lesbick\u00fdmi partnerkami Tammy a\u00a0Laurou, \u017eij\u00facimi v Minneapolise. Andrew m\u00e1 dc\u00e9rku Blaine so svojou najlep\u0161ou kamo\u0161kou v\u00a0Texase, ktor\u00e1 sa rozviedla a\u00a0chcela ma\u0165 deti. Mal\u00fd George je biologick\u00fdm synom Andrewa, z\u00a0darovan\u00e9ho vaj\u00ed\u010dka ho vynosila Laura &#8211; jedna mama z\u00a0lesbick\u00e9ho p\u00e1ru v\u00a0Minneapolise &#8211; a\u00a0John je jeho adopt\u00edvnym otcom. Spo\u010d\u00edtan\u00e9 a\u00a0pod\u010diarknut\u00e9, \u0161tyri deti piatich rodi\u010dov v\u00a0troch \u0161t\u00e1toch. V\u0161etci dodr\u017eiavaj\u00fa pravidlo, \u017ee tak\u00e1to ve\u013ek\u00e1 rodina sa mus\u00ed vidie\u0165 aspo\u0148 raz za dva mesiace&#8230;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Gabina Weissov\u00e1<\/p>\n<p>foto Sita<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><em>O \u010fal\u0161\u00edch dvoch re\u010dn\u00edkoch a\u00a0mu\u017eovi, ktor\u00fd \u0161\u00e9fuje s\u00fa\u010dasnej konferencii TED, si pre\u010d\u00edtate v novembrovom \u010d\u00edsle MIAU (2016)<\/em><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>&nbsp; Hugh pri\u0161iel v\u00a0mladosti o\u00a0nohy a\u00a0dnes vyv\u00edja prvotriedne prot\u00e9zy. Andrew bol \u0161ikanovan\u00fd outsider, ktor\u00fd r\u00e1d rozpr\u00e1va o\u00a0tom, ako rozdiely \u013eud\u00ed zbli\u017euj\u00fa. Spoznajme spolu TED re\u010dn\u00edkov, ktor\u00fdch prejavy menia \u017eivoty&#8230;\u00a0\u00a0 \u00a0 &nbsp; Hugh Herr &nbsp; Kto je ten mu\u017e: Hugh je profesorom na Harvarde, kde sa ako \u0161\u00e9f v\u00fdskumn\u00e9ho t\u00edmu Biomechatronics Group zameriava na v\u00fdvoj najnov\u0161\u00edch [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3500,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,47],"tags":[],"class_list":["post-3499","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-na-pohlad","category-november-2016"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3499","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3499"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3499\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3506,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3499\/revisions\/3506"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3500"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3499"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3499"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3499"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}