<\/p>\n
Kde s\u00fa v\u0161etky tie star\u00e9 viano\u010dn\u00e9 ozdoby, ktor\u00e9 sme si s mamou chodievali pozera\u0165 pred Vianocami do sklen\u00e1rstva na modranskom n\u00e1mest\u00ed? Gule, komin\u00e1riky, vt\u00e1\u010diky, \u0161i\u0161ky? Povinn\u00e1 jazda pred Vianocami. Nie\u010do ako dnes n\u00e1v\u0161teva viano\u010dn\u00fdch trhov, hoci t\u00fa vynech\u00e1vam. \u017diadne viano\u010dn\u00e9 osvetlenie, v obchodoch urobili viano\u010dn\u00fa v\u00fdzdobu, v potravin\u00e1ch vylo\u017eili sal\u00f3nky a viano\u010dn\u00e9 kolekcie.<\/p>\n
<\/p>\n
Zav\u0161e pri\u0161la na\u0161a mama sk\u00f4r z pr\u00e1ce, obliekli sme sa a \u0161li sa prejs\u0165 po modransk\u00fdch obchodoch, pozrie\u0165 na viano\u010dn\u00e9 ozdoby do sklen\u00e1rstva, do potrav\u00edn, zastavi\u0165 sa v detskom tovare, v metr\u00e1\u017ei, v galant\u00e9rii, hovori\u0165 si o Vianociach, \u010do mus\u00edme stihn\u00fa\u0165 a \u010do by sme chceli pod strom\u010dek. V\u00fdlet do Pezinka bol sl\u00e1vnos\u0165. Dodnes, ke\u010f vid\u00edm viano\u010dn\u00e9 ozdoby, lietaj\u00fa mi v bruchu exotick\u00e9 mot\u00fdle.<\/p>\n
Napokon sme oby\u010dajne mali strom\u010dek bez pozl\u00e1tka, mama k\u00fapila viano\u010dn\u00e9 ozdoby v \u00da\u013dUVE, slamen\u00e9 hviezdi\u010dky, slamen\u00e9 kr\u00fa\u017eky s fazu\u013eou, modrotla\u010dou, zvieratk\u00e1, vt\u00e1\u010diky, k tomu jab\u013a\u010dka a medovn\u00edky. Pod strom\u010dekom v ko\u0161i urobila zo \u0161\u00fapolienok betlehem. A my sme st\u00e1li pri nej, pod\u00e1vali a\u00a0radili… mamin slovensk\u00fd strom\u010dek!<\/p>\n
Inokedy sme ju prehovorili a urobili si klasiku – sal\u00f3nky, farebn\u00e9 svetielka a ozdoby z f\u00fakan\u00e9ho skla, f\u00fakan\u00e9 \u010dokol\u00e1dov\u00e9 fig\u00farky. Najrad\u0161ej som mala snehulienku, sedem trpasl\u00edkov a viano\u010dn\u00fa rybu. Najrad\u0161ej o\u010dami! Na dra\u010dku \u0161li plnen\u00e9 aut\u00ed\u010dka a raky vo farebn\u00fdch stanioloch a sal\u00f3nky. Kr\u00e1sne slov\u00e1: fond\u00e1n a staniol! Fond\u00e1n bol biely ako sneh, sal\u00f3nky v strieborn\u00fdch \u201ezlatk\u00e1ch\u201c, ostatn\u00e9 ma\u0161krty vo farebn\u00fdch. Zlatk\u00e1ch. Zlatko bol staniol. Po rozbalen\u00ed \u010dokol\u00e1dy sme sedeli so sestrou za stolom a nechtom vyrovn\u00e1vali farebn\u00e9 papieriky – zlatk\u00e1! Vkladali sme si ich do kn\u00edh. Podobne sme vyrovn\u00e1vali a odkladali hodv\u00e1bne papieriky, v ak\u00fdch bola z \u010dasu na \u010das zabalen\u00e1 niektor\u00e1 z mandar\u00ednok \u010di pomaran\u010d. To bolo nie\u010do! Niektor\u00ed spolu\u017eiaci zbierali n\u00e1lepky z ban\u00e1nov. My nie, my sme zbierali zlatk\u00e1!<\/p>\n
U\u010dite\u013eky zbierali v\u00fdkresy s viano\u010dn\u00fdmi strom\u010dekmi. Rozpit\u00e9, domachlen\u00e9, \u0161kared\u00e9 ako po\u010dasie pred Vianocami. Napadol sneh, na ru\u010dn\u00fdch pr\u00e1cach sa vyr\u00e1bali vt\u00e1\u010die b\u00fadky a viano\u010dn\u00e9 dar\u010deky. Mame som na de\u010dku vy\u0161\u00edvala tank, pri\u0161ila som si panamu aj s v\u00fd\u0161ivkou na nohavice. Tatovi som st\u013akla \u010dosi, \u010do pripom\u00ednalo \u0161ibenicu. Babi\u010dke kr\u00e9m Nela Gold, ujovi Ile\u010dkovi, \u010do b\u00fdval s nami na Vianoce, tiktaky, susedovi Jankovi, ktor\u00fd b\u00fdval tie\u017e, obr\u00e1zok. Tomu na\u0161a babi\u010dka pek\u00e1vala kugluf. My sme ho polo\u017eili na roho\u017eku, zazvonili a utiekli.<\/p>\n
– A vedel si, od koho to m\u00e1\u0161? – p\u00fdtali sme sa ho ka\u017ed\u00fd rok.<\/p>\n
– Nevedel, odkia\u013e som to mal vedie\u0165!<\/p>\n
Cel\u00fd december n\u00e1m chodili poh\u013eadnice. Tie s obr\u00e1zkom od Josefa Ladu som zbierala. Koledn\u00edci pod rozsvieten\u00fdmi oknami, kor\u010du\u013eova\u010dka na zamrznutom rybn\u00edku, starenka vo fertu\u0161ke a star\u010dek bafkaj\u00faci fajku pri peci, na peci koc\u00far, mo\u017eno Mike\u0161, s\u00e1nkova\u010dky, zab\u00edja\u010dky, viano\u010dn\u00e1 ryba\u010dka, viano\u010dn\u00fd ve\u010der pri strom\u010deku, vodn\u00edk pri zamrznutom rybn\u00edku a hlavne sneh. Ve\u013ea snehu. Na niektor\u00fdch ne\u017ene bodkovano padal. Pred Vianocami m\u00e1lokedy sne\u017eilo, ale na Ladov\u00fdch poh\u013eadniciach sne\u017eilo v\u017edy. Dlho som nevedela, \u017ee maliar sa volal Josef Lada, myslela som si, \u017ee mama obr\u00e1zkom hovor\u00ed \u013eadov\u00e9 obr\u00e1zky, preto\u017ee je na nich tak zima. Hoci, pred Ve\u013ekou nocou chodievali tie\u017e, ale s jarn\u00fdmi mot\u00edvmi. Odkladala som ich v\u0161etky do \u0161katule od bonboni\u00e9ry s n\u00e1zvom Mary\u0161a. Pred Vianocami sme si ich s kamar\u00e1tkami pozerali.<\/p>\n
– Po\u010f si k n\u00e1m pozera\u0165 \u013eadov\u00e9 obr\u00e1zky, – vravievala som, ke\u010f som k n\u00e1m \u0165ahala Gabiku, Elenu, alebo Mariku. Aj oni d\u00e1ke dostali, niekedy sme si ich vymie\u0148ali.<\/p>\n
A potom mama k\u00fapila \u010dasopis Telev\u00edzia s viano\u010dn\u00fdm programom. Zav\u0161e sa minul, vtedy sme mali \u017divot, Slovenku alebo Svet socializmu. Najlep\u0161ia bola Telev\u00edzia, lebo v nej boli obr\u00e1zky z filmov a rozpr\u00e1vok. Libu\u0161ka \u0160afr\u00e1nkov\u00e1, Popolu\u0161ka, Pavel Tr\u00e1vni\u010dek, princ, Jan Werich, smie\u0161ny rozpr\u00e1vkov\u00fd kr\u00e1\u013e, smiali sme sa, u\u017e ke\u010f sme ho videli na fotografii, Vlasta Burian, Na\u010fa Konvalinkov\u00e1, Ji\u0159\u00ed Korn, ka\u017ed\u00fd rok na \u0160tedr\u00fd ve\u010der telev\u00edzia odpremi\u00e9rovala rozpr\u00e1vku. Na t\u00fa sme \u010dakali, sediac v mikul\u00e1\u0161skom py\u017eame medzi viano\u010dn\u00fdmi dar\u010dekmi v ob\u00fdva\u010dke pred telev\u00edzorom. Na\u0161i debatovali v kuchyni s n\u00e1v\u0161tevou, tatko \u010dakal na polnoc, chodieval z kostolnej ve\u017ee zahra\u0165 Modranom Tich\u00fa noc.<\/p>\n
Babi\u010dka um\u00fdvala riad. E\u0161te predt\u00fdm v\u0161ak vy\u0161la pred dvere, alebo na balk\u00f3n a spievala starod\u00e1vnu koledu, ako chodila M\u00e1ria po \u0161irok\u00e9m svece a h\u013eadala noc\u013eah. Na\u0161la ho u kov\u00e1\u010da, ale v noci v jeho dielni kuli klince na kr\u00ed\u017e jej syn\u00e1\u010dkovi, ktor\u00e9ho v noci porodila v ma\u0161ta\u013eke.<\/p>\n
Na riad mala celkom osobit\u00fd \u201egr\u00edf\u201c, vprata\u0165 \u010do najviac jedla do \u010do najmen\u0161ieho hrnca. Niekedy kapustnicu aj trikr\u00e1t preliala, ke\u010f na\u0161la v kredenci men\u0161\u00ed, alebo onakvej\u0161\u00ed hrniec.<\/p>\n
– Najrad\u0161ej si to v\u0161etko urob\u00edm sama, – vravievala, ke\u010f jej chcela mama pom\u00f4c\u0165.<\/p>\n
A kopa riadu tak narastala na horu, zav\u0161e sa medzi hrncami ocitli aj tak\u00e9, v ktor\u00fdch sa nevarilo, do ktor\u00fdch babi\u010dka na chv\u00ed\u013eu naliala kapustnicu alebo nalo\u017eila viano\u010dn\u00fd \u0161al\u00e1t, no potom na\u0161la lep\u0161\u00ed hrniec, tak kapustnicu preliala. Niekedy aj nieko\u013ekokr\u00e1t.<\/p>\n
Potom odi\u0161iel Janko, babi\u010dka do\u0161ramotala v kuchyni a na\u0161i za\u010dali s nami pozera\u0165 rozpr\u00e1vku. Tie star\u00e9 v\u0161etky tatko vedel naspam\u00e4\u0165.<\/p>\n
– Nevidelas moji dcerku, – povedal Werich.<\/p>\n
– \u017de tu \u010d\u00edh\u00e1\u0161 na veverku, – povedal tatko.<\/p>\n
– \u017de tu \u010d\u00edh\u00e1\u0161 na veverku, – povedala babka ko\u0159en\u00e1\u0159ka.<\/p>\n
– Ale n\u00e9, dceru moj\u00ed, – povedal Werich.<\/p>\n
– \u017de se lesn\u00ed v\u010dely roj\u00ed, – odpovedal tato, znovu nie z\u00e1rove\u0148 s babkou ko\u0159en\u00e1\u0159kou, v\u017edy ve\u013emi r\u00fdchlo, tak, aby ju predbehol, aby sme videli, \u017ee on vie rozpr\u00e1vku naspam\u00e4\u0165.<\/p>\n
– Tato!<\/p>\n
– Nejeduj ich, ticho bu\u010f.<\/p>\n
– Maru\u0161ko! – povedal tato so smiechom.<\/p>\n
– \u010clovek si ani nem\u00f3\u017ee vypr\u00e1fku kukn\u00fa\u0165, – jedovala sa babi\u010dka.<\/p>\n
– A on\u00e9 toto, nep\u00e1\u010di sa mi t\u00e1 rozpr\u00e1vka, je pomal\u00e1. Nie je to dobr\u00e1 rozpr\u00e1vka!<\/p>\n
– Bu\u010fte ticho, deti to pozeraj\u00fa. P\u00e1n Ile\u010dko, nie je pomal\u00e1, t\u00e1 pomalos\u0165 tam m\u00e1 svoj v\u00fdznam, – pou\u010dovala p\u00e1na Ile\u010dka mama.<\/p>\n
P\u00e1n Ile\u010dko bol maliar. Chcela som ho nejako zabavi\u0165, uk\u00e1zala som mu \u013eadov\u00e9 obr\u00e1zky.<\/p>\n
P\u00e1n Ile\u010dko, pozrite si moju zbierku poh\u013eadn\u00edc.<\/p>\n
– Prokl\u00edn\u00e1m t\u011b hloup\u00e1 kv\u011bteno, – deklamoval tato.<\/p>\n
– \u010co je to kv\u011btena? – p\u00fdtala sa sestra.<\/p>\n
– Ni\u0161t z tej vypr\u00e1fky nem\u00e1m, idem sa modli\u0165, – jedovala sa babi\u010dka.<\/p>\n
– Tento Lada, to nebol dobr\u00fd maliar, – mrkotal p\u00e1n Ile\u010dko.<\/p>\n
– Pre\u010do? – vyvalila som na\u0148ho o\u010di.<\/p>\n
– De\u0165om sa to p\u00e1\u010di, – ospravedl\u0148ovala zl\u00e9ho maliara Ladu na\u0161a mama.<\/p>\n
– De\u0165om treba cibri\u0165 vkus, povedal p\u00e1n Ile\u010dko. – Viete o tom, \u017ee bol slep\u00fd?<\/p>\n
– Jo\u017eo, neser do vody, ako mohol by\u0165 slep\u00fd? – p\u00fdtal sa tatko.<\/p>\n
– Vypichol si jedno oko, padol v otcovej dielni na kneip. Videl len na jedno.<\/p>\n
– To nebol slep\u00fd. Vy m\u00e1te tie\u017e okul\u00e1re, – povedala babi\u010dka.<\/p>\n
A de\u0165om, teda mne skoro puklo srdce. Bolo mi \u013e\u00fato toho Ladu, \u010do nevedel ma\u013eova\u0165, \u013eud\u00ed, \u010do n\u00e1m poslali tie \u201e\u0161kared\u00e9\u201c poh\u013eadnice a nevedeli, \u017ee Lada nevedel ma\u013eova\u0165, mamy, \u017ee n\u00e1m necibr\u00ed vkus a hanbila som sa, \u017ee \u013eadov\u00e9 obr\u00e1zky zbieram.<\/p>\n
– Jeho kvalita spo\u010d\u00edvala v inom, podajte mi tie kol\u00e1\u010de, – usadil sa pohodlnej\u0161ie p\u00e1n Ile\u010dko v kresle a dobr\u00e1 debata sa mohla za\u010da\u0165. – D\u00e1m si aj ko\u0148ak. M\u00e1te admir\u00e1la, alebo gener\u00e1la?<\/p>\n
Babi\u010dka odi\u0161la do kuchyne.<\/p>\n
– E\u0161te si bude hviezdi\u010dky vyb\u00edrat. Pokaz\u00ed de\u0165om v\u00e1noce aj vypr\u00e1fku a bude si vyb\u00edrat, kocif\u00edr star\u00fd!<\/p>\n
– Babka, ke\u010f stoj\u00edte, utrhnite mi tam vzadu t\u00fa \u010derven\u00fa \u010dokol\u00e1du, – jedoval babi\u010dku tatko.<\/p>\n
– Mne m\u00f4\u017eete aj tie dve, \u010do s\u00fa vpredu, nebudem si vybera\u0165, – pridal sa p\u00e1n Ile\u010dko.<\/p>\n
– Jeho dc\u00e9ra bola klaviristka.<\/p>\n
– Bola maliarka! – vykr\u00edkla som.<\/p>\n
– Nevedela ma\u013eova\u0165, ale t\u00e1 klaviristka zomrela pri Emauzskom kl\u00e1\u0161tore…<\/p>\n
A o poschodie ni\u017e\u0161ie jedol n\u00e1\u0161 sused Janko babi\u010dkin kugluf , na\u0161a mama lietala medzi babi\u010dkou, tatkom, n\u00e1v\u0161tevou a nami, rozpr\u00e1vka skon\u010dila, ale debata o Werichovi, jeho politick\u00fdch n\u00e1zoroch a konfesii v izbe pokra\u010dovala, aj o Josefovi Ladovi, p\u00e1n Ile\u010dko s tatom pooberali strom\u010dek a ak \u010dokol\u00e1da nevisela na strom\u010deku, ale bola pod n\u00edm v miske, \u010doskoro bolo cez zlatk\u00e1 vidie\u0165 jej dno. Minul sa gener\u00e1l, potom ubudlo aj z admir\u00e1la, mama musela prihria\u0165 kapustnicu, serv\u00edrova\u0165 kol\u00e1\u010de, babi\u010dka musela znovu h\u013eada\u0165 men\u0161ie a men\u0161ie n\u00e1doby a um\u00fdva\u0165 riad, a my sme \u010desali b\u00e1biky, sk\u00fa\u0161ali \u0161aty, hrali klobou\u010dku hop.<\/p>\n
Potom sme \u0161li k tatkovej sestre tete Bete koledova\u0165. V aute bola zima, na Dubovej ve\u013ea \u013eud\u00ed, ve\u013ek\u00fd viano\u010dn\u00fd strom\u010dek. Dostali sme dar\u010deky, p\u00e1n Ile\u010dko znovu v\u0161etko ofrflal, v\u0161etk\u00fdch rozveselil, mama kr\u00e1sne spievala a babi\u010dka doma umyla po svojom v\u0161etok riad a modlila sa, kone\u010dne si pozrela nie\u010do v telev\u00edzii.<\/p>\n
Niekedy sa na\u0161i u tety Bety zabudli, lebo p\u00e1n Ile\u010dko a tato radi debatovali a teta Beta so str\u00fdcom Jurom tie\u017e dr\u017eali na vojensk\u00e9 hodnosti na f\u013ea\u0161k\u00e1ch, zaspali sme so sestrou niekde na gau\u010di a ke\u010f sme \u0161li domov, prebrala n\u00e1s zima, \u010do bola v aute, zach\u00e1dzalo n\u00e1m za nechty. V\u017edy mi bolo do pla\u010du.<\/p>\n
Mama s babi\u010dkou n\u00e1s ulo\u017eili do postele, chv\u00ed\u013eu sme si so sestrou navz\u00e1jom zohrievali no\u017ei\u010dky, poste\u013en\u00e9 n\u00e1vlie\u010dky vo\u0148ali \u010distotou, skoro r\u00e1no ich mama prevliekala. Tatko \u0161iel odprevadi\u0165 p\u00e1na Ile\u010dka, pod pazuchou niesol lesn\u00fd roh, \u0161iel Modranom zahra\u0165 z kostolnej ve\u017ee Tich\u00fa noc. Ke\u010f za\u010dal hra\u0165, babi\u010dka odch\u00fdlila okno. Le\u017eali sme so sestrou v posteli, mama s babi\u010dkou st\u00e1li pri tom odch\u00fdlenom okne.<\/p>\n
Na Vianoce m\u00e1lokedy sne\u017e\u00ed. Mne sne\u017e\u00ed len na \u013eadov\u00fdch obr\u00e1zkoch. Tam sne\u017e\u00ed v\u017edy. Dlho som sa na p\u00e1na Ile\u010dka hnevala, \u017ee sa mu nep\u00e1\u010dia, lebo sa prestali p\u00e1\u010di\u0165 aj mne. Ani neviem pre\u010do. Zrazu som sa na ne pozerala omnoho menej a omnoho menej rad\u0161ej.<\/p>\n
Rehabilitovala som ho a\u017e nesk\u00f4r. Dodnes patr\u00ed k mojim Vianociam ako milovan\u00fd Janko, p\u00e1n Ile\u010dko, ako t\u00e1 Werichova rozpr\u00e1vka, ako babinka, mama a tato, ako teta Beta, str\u00fdco Juro… Detstvo sa minulo podobne ako ich \u017eivoty. Na Vianoce m\u00e1lokedy sne\u017e\u00ed, ale mne, ke\u010f chcem, nasne\u017e\u00ed v\u017edy. Vtedy si vytiahnem star\u00fa \u0161katu\u013eu od bonboni\u00e9ry s n\u00e1zvom Mary\u0161a, porozklad\u00e1m \u013eadov\u00e9 obr\u00e1zky a sne\u017e\u00ed. Na obr\u00e1zkoch v Ladov\u00fdch Hrusiciach pri potoku s v\u0155bou a mne v du\u0161i, znovu som mal\u00e1, vyzer\u00e1me so sestrou p\u00e1na Ile\u010dka, ktor\u00fd si raz poplietol pono\u017eky s rukavicami, natiahol si ich na ruky a \u0165apkal.<\/p>\n
– Ak\u00e9 pr\u00edjemn\u00e9 rukavi\u010dky, len \u0161koda, \u017ee nie s\u00fa aspo\u0148 pal\u010diaky, – a na\u0161a mama ho nechcela zahanbi\u0165, tak mu ni\u010d nepovedala.<\/p>\n
Z\u00edzame cez schodi\u0161te o poschodie ni\u017e\u0161ie, \u010do urob\u00ed Janko, ke\u010f n\u00e1jde babi\u010dkin kugluf. Zvonia mi babi\u010dkine riady v drese ako viano\u010dn\u00e9 zvon\u010deky. Pad\u00e1 sneh, mama sa smeje, M\u00e1ria v pesni\u010dke l\u00edha na slamu, kov\u00e1\u010di kuj\u00fa klince, tatko sa te\u0161\u00ed gener\u00e1lskym hviezdam a klope na sklo f\u013ea\u0161e…<\/p>\n
V\u0161etkom som sa od nich nau\u010dila. E\u0161te aj rozpr\u00e1vku s Werichom naspam\u00e4\u0165 a dnes ma rovnako zahriakuj\u00fa moje deti ako my so sestrou tatka.<\/p>\n
Pokojn\u00e9 Vianoce, nech sa v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm v domoch aj srdciach narod\u00ed Je\u017ei\u0161ko, nech sa v\u00e1m podaria kol\u00e1\u010de, trochu snehu, trochu nehy a nejak\u00fa dobr\u00fa viano\u010dn\u00fa rozpr\u00e1vku k tomu \u017eel\u00e1<\/p>\n
va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Kde s\u00fa v\u0161etky tie star\u00e9 viano\u010dn\u00e9 ozdoby, ktor\u00e9 sme si s mamou chodievali pozera\u0165 pred Vianocami do sklen\u00e1rstva na modranskom n\u00e1mest\u00ed? Gule, komin\u00e1riky, vt\u00e1\u010diky, \u0161i\u0161ky? Povinn\u00e1 jazda pred Vianocami. Nie\u010do ako dnes n\u00e1v\u0161teva viano\u010dn\u00fdch trhov, hoci t\u00fa vynech\u00e1vam. \u017diadne viano\u010dn\u00e9 osvetlenie, v obchodoch urobili viano\u010dn\u00fa v\u00fdzdobu, v potravin\u00e1ch vylo\u017eili sal\u00f3nky a viano\u010dn\u00e9 kolekcie. […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3634,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[16,48],"tags":[],"class_list":["post-3626","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-fejton","category-zima-2016"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3626","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3626"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3626\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3635,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3626\/revisions\/3635"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3634"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3626"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3626"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3626"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}