{"id":3648,"date":"2016-12-20T12:05:21","date_gmt":"2016-12-20T10:05:21","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3648"},"modified":"2016-12-20T12:05:21","modified_gmt":"2016-12-20T10:05:21","slug":"clive-staples-lewis-objavitel-krajiny-narnia","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/clive-staples-lewis-objavitel-krajiny-narnia\/","title":{"rendered":"Clive Staples Lewis – Objavite\u013e krajiny Narnia"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Pozn\u00e1te rozpr\u00e1vku o Narnii, bla\u017eenej krajine, ktor\u00e1 vznikla z\u00a0piesne leva Aslana? Ako ju zl\u00e1 \u010darodejnica zakliala, aby v\u00a0nej bola ve\u010dn\u00e1 zima, ale nikdy nepri\u0161li Vianoce? <\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz\"<\/a><\/p>\n

Rozpr\u00e1va\u010da narnijsk\u00fdch dobrodru\u017estiev si najsk\u00f4r predstavujeme ako l\u00e1skav\u00e9ho bielovlas\u00e9ho dedu\u0161ka, ktor\u00fd svoj\u00edm tich\u00fdm hlasom \u0161epoce vn\u00fa\u010dat\u00e1m pr\u00edbehy na dobr\u00fa noc. V\u00a0skuto\u010dnosti ten rozpr\u00e1va\u010d bol oxfordsk\u00fd vedec s\u00a0pozoruhodnou akademickou kari\u00e9rou, ktor\u00fd z\u00a0du\u0161e nen\u00e1videl cestovanie, zato svojich detsk\u00fdch hrdinov nechal pendlova\u0165 z\u00a0jedn\u00e9ho sveta do druh\u00e9ho, na lietaj\u00facich ko\u0148och, cez tajomn\u00fa povalu \u010di star\u00fa k\u00fazeln\u00fa skri\u0148u…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Ke\u010f nazrela dnu <\/strong><\/p>\n

Pam\u00e4t\u00e1te si, ako sa Lucy, najmlad\u0161ia zo \u0161tyroch s\u00farodencov Pevensieov\u00fdch, dostala po prv\u00fd raz do Narnie? \u00c1no, cez skri\u0148u. Tak\u00fa, \u201e\u010do m\u00e1 vn\u00fatri na dver\u00e1ch zrkadlo\u201c. Lucy sa rozhodla, \u017ee by mo\u017eno st\u00e1lo za to presk\u00fama\u0165, \u010do je vo vn\u00fatri tej obrovit\u00e1nskej skrine, ktor\u00e1 osamoten\u00e1 st\u00e1la v\u00a0dome star\u00e9ho profesora Digoryho. Ke\u010f nazrela dnu, zistila, \u017ee tam visia ko\u017euchy a\u00a0\u017ee skri\u0148a je asi fakt gigantick\u00e1, lebo za prv\u00fdm radom kab\u00e1tov bol \u010fal\u0161\u00ed a ke\u010f pred seba natiahla ruky, aby hlavou nenarazila do zadnej steny, ch\u0148apla do pr\u00e1zdna. Tak urobila \u010fal\u0161\u00ed opatrn\u00fd krok dopredu a vtom zac\u00edtila, ako sa l\u00edcom dotkla nie\u010doho pich\u013eav\u00e9ho, akoby to bol kon\u00e1r stromu. \u010cudn\u00e9, pomyslela si. K\u00fdm sa v\u0161ak stihla spam\u00e4ta\u0165, zistila, \u017ee stoj\u00ed uprostred lesa a\u00a0\u017ee v\u0161ade okolo nej kr\u00e1sne sne\u017e\u00ed – celkom ako na Vianoce! Pobrala sa teda hlb\u0161ie do lesa, za svetlom, ktor\u00e9 vyd\u00e1vala osamoten\u00e1 pouli\u010dn\u00e1 lampa. A\u00a0tam ho stretla. Bytos\u0165 od p\u00e1sa hore ako mu\u017e, takmer e\u0161te chlapec, namiesto n\u00f4h v\u0161ak capie kop\u00fdtka. (\u201eMal kr\u00e1tku koziu briadku a\u00a0ku\u010derav\u00e9 vlasy, spod ktor\u00fdch vyk\u00fakali dva ro\u017eky, jeden na ka\u017edej strane \u010dela.\u201c) \u00c1no, bol to faun. P\u00e1n Tumnus. V\u00a0jednej ruke mal d\u00e1\u017ednik a v\u00a0druhej dr\u017eal bal\u00ed\u010dky, mo\u017eno to boli viano\u010dn\u00e9 dar\u010deky. Ke\u010f zazrel Lucy (\u201ePrep\u00e1\u010dte, ale nie ste to, \u010domu sa hovor\u00ed diev\u010da?\u201c), v\u0161etky mu od prekvapenia popadali na zem…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz7\"<\/a>O\u00a0starene, \u010do v\u00a0nebi \u0161klbe husi<\/strong><\/p>\n

Aj oni mali doma tak\u00fa skri\u0148u: ve\u013ek\u00fa a\u00a0pevn\u00fa, z\u00a0dubov\u00e9ho dreva, vyrezal ju ich dedko. Chlapci tam zv\u00e4\u010d\u0161a zaliezli aj so sesternicou Claire, ke\u010f k\u00a0nim pri\u0161la na n\u00e1v\u0161tevu a\u00a0po\u010d\u00favali, ako Jack rozpr\u00e1va pr\u00edbehy. Ke\u010f mal \u0161tyri roky, jeho psa Jacksieho pre\u0161lo auto. Chlap\u010dek n\u00e1stojil na tom, aby mu odteraz v\u0161etci hovorili Jackie. Odmietal reagova\u0165 na in\u00e9 meno, nesk\u00f4r s\u00fahlasil so skr\u00e1ten\u00fdm variantom Jack. A tak to ostalo nav\u017edy.<\/p>\n

Jeho rodn\u00e9 meno v\u0161ak znelo Clive Staples a\u00a0narodil sa v\u00a0prosperuj\u00facej \u0161tvrti Belfastu 29. novembra 1898. Brat Warnie bol od neho o\u00a0dva a\u00a0pol roka star\u0161\u00ed. Otec mal rozbehnut\u00fa \u00faspe\u0161n\u00fa advok\u00e1tsku prax, Lewisovci teda patrili k\u00a0privilegovanej vrstve. Mama bola na t\u00fa dobu nezvy\u010dajne vzdelan\u00e1, dokonca patrila k\u00a0prv\u00fdm absolventk\u00e1m Royal University of Ireland. Mama bola pr\u00edstav, mala vesel\u00fa, vyrovnan\u00fa povahu, na rozdiel od otca, prchk\u00e9ho, vznetliv\u00e9ho, emocion\u00e1lne nevyrovnan\u00e9ho. Aj napriek rozdielnosti pov\u00e1h sa Jackovi rodi\u010dia vr\u00facne milovali, mal\u00fd chlapec vyrastal v\u00a0podnetnom a\u00a0tvorivom prostred\u00ed. Vpl\u00fdvala na neho hlavne matka, v\u00e1\u0161niv\u00e1 \u010ditate\u013eka s\u00a0liter\u00e1rnymi amb\u00edciami a\u00a0tie\u017e pest\u00fanka, ktor\u00e1 bratov \u010dastovala historkami o\u00a0v\u00edlach, zakopan\u00fdch pokladoch a\u00a0zime so snehov\u00fdmi z\u00e1vejmi, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa tak, \u017ee \u201estarena v nebi \u0161klbe husi\u201c.<\/p>\n

V\u00a0roz\u013eahlom dome zvanom Little Lea si Jack a\u00a0Warnie vy\u00e1rendovali pre seba \u010das\u0165 podkrovia a\u00a0vyhl\u00e1sili ho za svoje v\u00fdsostn\u00e9 \u00fazemie. Tam sa uchy\u013eovali ako do \u010darovn\u00e9ho narnijsk\u00e9ho medzisveta, odtia\u013e chrlili svoje fantastick\u00e9 pr\u00edbehy a\u00a0tie dokladali kreslen\u00fdmi obr\u00e1zkami. Jack miloval kr\u00e1lika Benjam\u00edna spisovate\u013eky Beatrix Potter. P\u00e1\u010dilo sa mu, \u017ee Benjam\u00edn rozpr\u00e1va a\u00a0hne\u010f sa aj pok\u00fasil po vzore Beatrix nap\u00edsa\u0165 vlastn\u00fa verziu rozpr\u00e1vok o\u00a0hrdinsk\u00fdch my\u0161iach a\u00a0kr\u00e1likoch, ktor\u00ed bojuj\u00fa proti \u00falisn\u00fdm ma\u010dk\u00e1m…<\/p>\n

Mama zomrela na rakovinu, ke\u010f mal iba desa\u0165 rokov. Nikdy nenaplnen\u00e1 t\u00fa\u017eba zachr\u00e1ni\u0165 ju v\u00a0\u0148om horela po cel\u00fd \u017eivot. Zhas\u00ednala dlho a\u00a0pomaly a\u00a0cel\u00fd ten \u010das \u00faprimne veril, \u017ee ju p\u00e1nboh vylie\u010di. Ako m\u00f4\u017ee by\u0165 ten mocn\u00fd a dobrotiv\u00fd boh tak\u00fd krut\u00fd, \u017ee nevysly\u0161al jeho prosby?! Ke\u010f po rokoch za\u010dal u\u017e ako zn\u00e1my profesor p\u00edsa\u0165 \u010carodejn\u00edkovho synovca (\u0161iesty diel Kron\u00edk Narnie), je to Digory, chlapec, \u00e1no ten, ktor\u00fd na vlastn\u00e9 o\u010di uvid\u00ed, ako \u017eiariv\u00fd lev Aslan svoj\u00edm spevom o\u017eivuje Narniu, ten Digory, ktor\u00fd z\u00a0Narnie prinesie svojej chorej mame jablko \u017eivota, a\u00a0to jej vr\u00e1ti zdravie…<\/p>\n

Z\u00a0chlapca, ktor\u00fd detsky naivne veril vo\u00a0v\u0161emocn\u00fa silu p\u00e1nbo\u017eka, vyr\u00e1stol t\u00edned\u017eer bez viery. V\u00a0knihe Zasko\u010den\u00fd rados\u0165ou nap\u00edsal, \u017ee bol \u201eve\u013emi nahnevan\u00fd na Boha za to, \u017ee neexistuje\u201c. V\u00a0p\u00e4tn\u00e1stich sa prehl\u00e1sil za ateistu, cituj\u00fac Lucretiusa a jeho De rerum natura: \u201eKeby bol Boh stvoril svet, nebol by tak\u00fd krehk\u00fd a pln\u00fd ch\u00fdb, ako sa n\u00e1m jav\u00ed.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\u00a0\"THE<\/a><\/strong>O \u00fatrap\u00e1ch mlad\u00e9ho Lewisa<\/strong><\/p>\n

Po matkinej smrti ho otec poslal za bratom do Wynyard School v\u00a0gr\u00f3fstve Lancashire. \u0160kola bola ako koncentra\u010dn\u00fd t\u00e1bor, vyu\u010dovanie nedbanliv\u00e9 a neefekt\u00edvne, bitka trstenicou na dennom poriadku a\u00a0k\u00a0tomu sadistick\u00fd riadite\u013e (na ka\u017ed\u00fa ranu sa rozbehol z\u00a0druh\u00e9ho konca triedy), ktor\u00fd nesk\u00f4r skon\u010dil v\u00a0\u00fastave pre du\u0161evne chor\u00fdch. Chlapci spali na \u00fazkych kovov\u00fdch le\u017eadl\u00e1ch, latr\u00edny boli v\u00a0plechovej k\u00f4lni, k\u00fapa\u0165 sa smeli iba raz do t\u00fd\u017ed\u0148a, jedlo pripom\u00ednalo pomyje. Spomienky na Wynyard School Jacka stra\u0161ili po nociach cel\u00e9 roky, hoci tam pobudol len rok. Potom sa vr\u00e1til do college \u00a0ne\u010faleko domova, ale ani tam sa dlho neohrial a\u00a0prest\u00fapil do \u0161koly v\u00a0k\u00fape\u013enom meste Malvern, aby si tam popri dom\u00e1cich \u00faloh\u00e1ch lie\u010dil aj prudk\u00e9 z\u00e1chvaty ka\u0161\u013ea – v\u00a0dvan\u00e1stich (!) bol toti\u017e u\u017e siln\u00fd faj\u010diar, podobne ako jeho brat, ktor\u00e9ho dokonca kv\u00f4li faj\u010deniu vyl\u00fa\u010dili zo \u0161koly. V\u00a0Malvern v\u0161ak zostal iba rok, ani tam sa nevyhol krut\u00e9mu zaobch\u00e1dzaniu u\u010dite\u013eov, otvorenej homosexualite chlapcov a\u00a0\u0161ikane. Otec napokon rozhodol, \u017ee chlapec sa bude vzdel\u00e1va\u0165 doma. Najal mu dom\u00e1ceho u\u010dite\u013ea, p\u00e1na Kirkpatricka, toho \u010dasu u\u017e na d\u00f4chodku, \u010do sa uk\u00e1zalo ako dobr\u00e1 vo\u013eba. Star\u00fd kantor v\u00a0\u0161tudentovi zasial l\u00e1sku ku gr\u00e9ckej literat\u00fare a\u00a0severskej mytol\u00f3gii, cvi\u010dil ho v\u00a0sokratovskom umen\u00ed rozhovoru, schopnosti kriticky myslie\u0165 a logicky uva\u017eova\u0165. Profesorovi nesta\u010dilo, ke\u010f Jack nie\u010do tvrdil, zaka\u017ed\u00fdm mu oponoval ot\u00e1zkou: \u010c\u00edm to dok\u00e1\u017ee\u0161?<\/p>\n

Mlad\u00fd Lewis \u0161prtal nem\u010dinu, franc\u00faz\u0161tinu, talian\u010dinu, latin\u010dinu a\u00a0klasick\u00fa gr\u00e9\u010dtinu. Jeho u\u010dite\u013e trval na d\u00f4kladnom \u0161t\u00fadiu Hom\u00e9ra v\u00a0origin\u00e1li, po ve\u010deroch pani Kirkpatrickov\u00e1 hr\u00e1vala na klav\u00edri, aby sa ich \u017eiak u\u00a0nich nenudil. Vo chv\u00ed\u013each vo\u013ena sa t\u00falal po okolitej krajine – ke\u010f v\u00a0Surrey napadol sneh, bol to rozpr\u00e1vkov\u00fd poh\u013ead! Sneh, ktor\u00fd na slnku iskril, vo\u0148av\u00fd borovicov\u00fd les – obr\u00e1zok ako vystrihnut\u00fd zo zimnej Narnie. V\u00a0knihe Zasko\u010den\u00fd rados\u0165ou p\u00ed\u0161e: \u201eCel\u00fd Lev, \u010darodejnica a\u00a0skri\u0148a za\u010dal obr\u00e1zkom fauna nes\u00faceho zasne\u017een\u00fdm lesom d\u00e1\u017ednik a\u00a0bal\u00ed\u010dky. Tento obr\u00e1zok som nosil v\u00a0hlave od \u0161estn\u00e1stich rokov. Potom som si jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f som mal okolo \u0161tyridsiatky, povedal: Sk\u00fasme o\u00a0tom vymyslie\u0165 pr\u00edbeh.\u201c In\u0161pir\u00e1cia pri\u0161la z kni\u017eky, ktor\u00fa ako osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd objavil kr\u00e1miku na \u017eelezni\u010dnej stanici. Volala sa Rojkovia (Phantastes) a\u00a0jej autorom bol \u0160k\u00f3t George MacDonald, jeden z\u00a0prv\u00fdch spisovate\u013eov \u017e\u00e1nru fantasy. Ten mu otvoril nov\u00fd svet. Z\u00a0Rojkov prebral mot\u00edv \u010darovnej komory s\u00a0policami, otvorenej vzadu do pr\u00e1zdneho priestoru s\u00a0bly\u0161tiacimi sa hviezdami. Podobn\u00fdm sp\u00f4sobom vst\u00fapi do z\u00e1zra\u010dnej krajiny Lucy a\u00a0jej traja s\u00farodenci, aby sa po mnoh\u00fdch nebezpe\u010dn\u00fdch dobrodru\u017estv\u00e1ch stali kr\u00e1\u013emi a\u00a0kr\u00e1\u013eovnami Narnie. Lebo ako povedal profesor Digory: \u201eNezab\u00fadajte – raz kr\u00e1\u013eom Narnie, nav\u017edy kr\u00e1\u013eom Narnie.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"THE<\/a><\/p>\n

O\u00a0z\u00e1hadnej pani Mooreovej <\/strong><\/p>\n

Jack mal osemn\u00e1s\u0165, ke\u010f \u00faspe\u0161ne zvl\u00e1dol sk\u00fa\u0161ky na University College v\u00a0Oxforde, a to rozhodlo o\u00a0jeho neskor\u0161ej akademickej kari\u00e9re profesora stredovekej literat\u00fary. Predt\u00fdm v\u0161ak musel narukova\u0165 na vojnu, p\u00edsal sa rok 1916. N\u00e1dej na n\u00e1vrat bola miziv\u00e1, mlad\u00ed vojaci zomierali v\u00a0z\u00e1kopoch ako muchy. V\u00a0Oxforde absolvoval z\u00e1kladn\u00fd vojensk\u00fd v\u00fdcvik, po ve\u010deroch piloval algebru a\u00a0vo svojom pr\u00e1pore \u010dakal, kedy ho vy\u0161l\u00fa na front. Bol ubytovan\u00fd s mlad\u00fdm \u00cdrom Edwardom Paddym Mooreom. Paddyho mama a\u00a0 mlad\u0161ia sestra sa pres\u0165ahovali bl\u00edzko Oxfordu, aby mu boli nabl\u00edzku. A\u00a0tak sa Jack zozn\u00e1mil s\u00a0Paddyho matkou…<\/p>\n

C. S. Lewis a Janie Mooreov\u00e1 – jedna z\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch z\u00e1had liter\u00e1rneho sveta. Vedci si dodnes l\u00e1mu hlavu, \u010do medzi nimi vlastne bolo, ako \u010faleko to za\u0161lo, a\u00a0\u010di v\u00f4bec, \u010di boli milenci vo fyzickom slova zmysle alebo \u0161lo len o\u00a0platonick\u00fa l\u00e1sku mlad\u00e9ho mu\u017ea k\u00a0pr\u00ed\u0165a\u017elivej star\u0161ej \u017eene, ktor\u00e1 mu mohla by\u0165 matkou. Alebo milenkou. Alebo oboje?<\/p>\n

Janie Mooreov\u00e1 ktorej priatelia famili\u00e1rne hovorili Minto, mlad\u00e9mu mu\u017eovi pobl\u00e1znila hlavu nato\u013eko, \u017ee sa uch\u00fdlil ku klamstvu, ke\u010f otcovi zaprel trojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fa dovolenku a\u00a0str\u00e1vil ju s\u00a0Mooreovcami. Potom sa cesty mlad\u00fdch mu\u017eov rozdelili, ka\u017ed\u00e9ho pridelili k\u00a0inej jednotke, ale pred odchodom na front Paddy vraj zaviazal priate\u013ea s\u013eubom: ak by sa nevr\u00e1til, postar\u00e1 sa Jack o\u00a0jeho matku a\u00a0sestru?<\/p>\n

Paddy vo vojne zahynul, Jack pre\u017eil. Aj on v\u0161ak mal na m\u00e1le. Dev\u00e4tn\u00e1ste narodeniny \u201eoslavoval\u201c na fronte v\u00a0z\u00e1kopoch. Domov posielal optimistick\u00e9 listy, ale v\u00a0knihe Zasko\u010den\u00fd rados\u0165ou opisuje, ako napr\u00edklad od vy\u010derpania zaspal za pochodu a\u00a0ke\u010f sa zobudil, zistil, \u017ee e\u0161te st\u00e1le kr\u00e1\u010da. V\u00a0rozbahnen\u00fdch z\u00e1kopoch prest\u00e1l hodiny v\u00a0\u013eadovej vode, a\u017e mu raz pri hlave vybuchol gran\u00e1t a zranil ho na troch miestach, vr\u00e1tane hrudn\u00edka. Z\u00a0mobilnej nemocnice p\u00edsal otcovi a\u00a0prosil, aby ho pri\u0161iel nav\u0161t\u00edvi\u0165. No Lewis senior a\u017e patologicky nen\u00e1videl ak\u00fako\u013evek zmenu, zabehan\u00e9 poriadky ctil po cel\u00fd \u017eivot, a tak ostali jeho prosby nevysly\u0161an\u00e9… Syna to citovo ranilo a\u00a0e\u0161te viac sa primkol k\u00a0pani Mooreovej. A\u00a0t\u00e1? Ke\u010f sa Jack (\u017eiv\u00fd a\u00a0relat\u00edvne zdrav\u00fd) vr\u00e1til z\u00a0frontu do Oxfordu, zbalila dc\u00e9ru a\u00a0pres\u0165ahovala sa bli\u017e\u0161ie k\u00a0univerzite. Tak sa Jack stal \u201eofici\u00e1lnym synom\u201c Minto a tret\u00edm \u010dlenom jej dom\u00e1cnosti. U\u00a0Mooreovcov \u00a0tr\u00e1vil v\u0161etok vo\u013en\u00fd \u010das a\u00a0na chod dom\u00e1cnosti prispieval zo \u0161tipendia a\u00a0vreckov\u00e9ho od otca.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"muz6a\"<\/a><\/p>\n

O\u00a0sexe, \u010do mohol aj neby\u0165<\/strong><\/p>\n

Po roku v\u00a0Oxforde si \u0161tudenti z\u00a0intern\u00e1tu mohli n\u00e1js\u0165 ubytovanie v\u00a0meste. H\u00e1dajte, kam sa pres\u0165ahoval Jack? Do bytu v\u00a0malebnej \u010dasti Old Headington na predmest\u00ed Oxfordu, ktor\u00fd ob\u00fdvala pani Mooreov\u00e1 s\u00a0dc\u00e9rou. To u\u017e aj Warnie musel uzna\u0165, \u017ee z\u00a0tajomnej pletky svojho brata je \u201ejele\u0148\u201c… Aj ke\u010f si s\u00farodenci boli nezvy\u010dajne bl\u00edzki, t\u00e9ma \u201epani Mooreov\u00e1\u201c bola zjavne v\u00a0ich konverz\u00e1cii tabu a\u00a0jemn\u00fd,\u00a0citliv\u00fd Warnie ho nikdy neporu\u0161il. Myslie\u0165 si v\u0161ak mohol, \u010do chcel, do hlavy mu Jack nevidel. Tak\u017ee: mal jeho brat sex s\u00a0Minto, alebo nie? Jack mal dvadsa\u0165, Janie raz to\u013eko (o\u00a026 rokov star\u0161ia). Zamilovan\u00fd do star\u0161ej \u017eeny… nebol by prv\u00fd ani posledn\u00fd. Oslovoval by v\u0161ak svoju milenku pred ostatn\u00fdmi \u201ematka\u201c?<\/p>\n

Janie po Paddyho smrti stratila z\u00e1ujem o\u00a0vonkaj\u0161\u00ed svet, ten v\u0161ak dokonale kompenzovala posadnutou starostlivos\u0165ou o dom\u00e1cnos\u0165 a\u00a0z\u00e1hradu. Komandovala v\u0161etk\u00fdch naokolo, n\u00fatila ich, aby sa prisp\u00f4sobili jej poriadku, musela by\u0165 riadne protivn\u00e1, ve\u010f i\u00a0s\u00e1m Jack ob\u010das vo svojich denn\u00edkoch popisuje jej tyransk\u00e9 v\u00fdstupy, ktor\u00e9 zvy\u010dajne kon\u010dili prudkou migr\u00e9nou. Na druhej strane, robila v\u0161etko pre Jackovo pohodlie, chod celej dom\u00e1cnosti prisp\u00f4sobovala jeho di\u00e1ru, predn\u00e1\u0161kam a pracovn\u00fdm povinnostiam.<\/p>\n

Otec bol z\u00a0tejto af\u00e9ry ustarosten\u00fd. Star\u0161iemu synovi nap\u00edsal: \u201eMus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee neviem, \u010do poveda\u0165 o\u00a0tej Jacksovej z\u00e1le\u017eitosti. Ve\u013emi ma to tr\u00e1pi a\u00a0sk\u013eu\u010duje. Viem o\u00a0tej d\u00e1me iba to, \u017ee je dos\u0165 star\u00e1, aby bola jeho matkou, \u017ee \u017eije v\u00a0odl\u00fa\u010den\u00ed od man\u017eela a\u00a0v\u00a0biednych podmienkach.\u201c Ke\u010f raz star\u00fd p\u00e1n zistil, \u017ee Jack pre\u010derpal svoj \u00fa\u010det (nemal probl\u00e9m synovi snori\u0165 v po\u0161te), vzb\u013akla h\u00e1dka, v\u00a0ktorej sa popri Minto preprali aj v\u0161elijak\u00e9 nechutn\u00e9 k\u00fasky \u0161pinavej bielizne z\u00a0detstva. Skon\u010dilo to t\u00fdm, \u017ee Jack otcovi vmietol do tv\u00e1re, \u017ee k\u00a0nemu u\u017e nechov\u00e1 \u017eiadnu \u00factu a d\u00f4veru. A\u00a0 Lewis senior? \u010co by povedal (keby to vedel), \u017ee Jack mu cel\u00fd \u010das klame, ke\u010f sa pred otcom tv\u00e1ri, \u017ee b\u00fdva na intern\u00e1te a\u00a0pritom na nas\u0165ahoval k\u00a0pani Mooreovej?<\/p>\n

Hoci pobl\u00faznenie Janie Mooreovou trvalo, Jack dvoril aj in\u00fdm m\u00fazam. Filozofia, hist\u00f3ria, dejiny literat\u00fary, do toho \u0161t\u00fadium stredovekej latin\u010diny a\u00a0gr\u00e9\u010dtiny. Mal vynikaj\u00facu, priam fotografick\u00fa pam\u00e4\u0165, vedel si zapam\u00e4ta\u0165 i umiestnenie jednotliv\u00fdch viet na str\u00e1nke knihy! Liter\u00e1rny kritik William Empson o\u00a0\u0148om nap\u00edsal, \u017ee bol \u201enajs\u010d\u00edtanej\u0161\u00edm \u010dlovekom svojej gener\u00e1cie, t\u00fdm, kto \u010d\u00edtal v\u0161etko a\u00a0pam\u00e4tal si v\u0161etko, \u010do \u010d\u00edtal\u201c. Nepredstavujte si ho v\u0161ak ako osamel\u00e9ho knihomo\u013ea, uzavret\u00e9ho pred svetom. Bol mimoriadne spolo\u010densk\u00fd a\u00a0akt\u00edvny v\u00a0r\u00f4znych debatn\u00fdch kr\u00fa\u017ekoch, kde sa preberalo, kto na \u010dom pracuje, priatelia a\u00a0kolegovia si vz\u00e1jomne pripomienkovali rukopisy pripravovan\u00fdch diel, o\u00a0ktor\u00fdch sa potom \u017eivo diskutovalo. S\u00e1m Lewis sa o\u00a0tak\u00fdchto konverz\u00e1ci\u00e1ch vyjadril s\u00a0neskr\u00fdvan\u00fdm p\u00f4\u017eitkom: \u201eTo s\u00fa tie zlat\u00e9 stretnutia… Ke\u010f m\u00e1me na noh\u00e1ch papu\u010de, na\u0161e nohy le\u017eia natiahnut\u00e9 oproti \u017eiaru v krbe a poh\u00e1r jemne zvierame v dlani… \u017divot nedok\u00e1\u017ee pon\u00faknu\u0165 lep\u0161\u00ed dar.\u201d<\/em>Horliv\u00e9 diskusie pokra\u010dovali i na spolo\u010dn\u00fdch prech\u00e1dzkach v\u00a0pr\u00edrode. Jeden z\u00a0Jackov\u00fdch priate\u013eov opisuje dru\u017en\u00fa atmosf\u00e9ru t\u00fdchto stretnut\u00ed slovami: \u201eSch\u00e1dzali sme sa v\u00a0na\u0161ich izb\u00e1ch alebo sme vyr\u00e1\u017eali na vych\u00e1dzky krajinou v\u00a0nekone\u010dnom, ale nad\u0161enom rozhovore o\u00a0tom, \u010do sme \u010d\u00edtali minul\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 a\u00a0\u010do si o\u00a0tom mysl\u00edme.\u201c Ba st\u00e1valo sa, \u017ee niektor\u00fd z\u00a0mlad\u00fdch mu\u017eov zrazu prudko zastal a tv\u00e1rou vo\u010di nekone\u010dnej oblohe zabur\u00e1cal ver\u0161 z\u00a0Danteho Pekla \u010di Miltonovho Straten\u00e9ho raja a\u00a0ostatn\u00ed sa k\u00a0nemu viachlasne pridali…<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"THE<\/a>O\u00a0priate\u013eoch, \u010do hryz\u00fa uhlie<\/strong><\/p>\n

Priatelia v\u00a0Lewisovom \u017eivote hrali d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu. Mysl\u00edme t\u00fdm priate\u013eov na intelektu\u00e1lnej b\u00e1ze, tak\u00fdch, ktor\u00ed cibria n\u00e1\u0161 charakter, ob\u010das n\u00e1m po\u017ei\u010daj\u00fa svoje o\u010di, aby sme dok\u00e1zali vyst\u00fapi\u0165 zo seba a\u00a0pozreli sa na svet inak alebo\u00a0uvideli v\u00a0\u0148om to, \u010do sme vlastn\u00fdmi o\u010dami dosia\u013e prehliadali. \u201ePrv\u00fd priate\u013e je alter ego,\u201c p\u00ed\u0161e Lewis, \u201e\u010dlovek, ktor\u00fd v\u00e1m po prv\u00fd raz odhal\u00ed, \u017ee nie ste na svete sami, uk\u00e1\u017ee (nad v\u0161etky o\u010dak\u00e1vania), \u017ee zdie\u013ea v\u0161etky va\u0161e najtajnej\u0161ie pote\u0161enia… On a\u00a0vy sa spoj\u00edte ako da\u017e\u010fov\u00e9 kvapky na okne… Ale Druh\u00fd priate\u013e je \u010dlovek, ktor\u00fd s\u00a0vami v\u00a0ni\u010dom nes\u00fahlas\u00ed. Nie je tak alter ego, ako sk\u00f4r anti-self. Samozrejme, zdie\u013ea va\u0161e z\u00e1ujmy, inak by sa v\u00f4bec nestal va\u0161\u00edm priate\u013eom. Ale pristupuje k\u00a0nim z\u00a0in\u00e9ho konca… Z\u00a0toho neust\u00e1leho boja vznik\u00e1 spolo\u010denstvo mysl\u00ed a\u00a0hlbok\u00e1 n\u00e1klonnos\u0165.\u201c<\/p>\n

V\u00a0m\u00e1ji 1926 sa na jednej pracovnej sch\u00f4dzke stretol s\u00a0profesorom anglosa\u0161tiny Johnom Ronaldom Reuelom Tolkienom. To u\u017e zast\u00e1val prest\u00ed\u017eny post t\u00fatora anglick\u00e9ho jazyka a\u00a0literat\u00fary na starobylej Magdalene College.O\u00a0Tolkienovi si poznamenal do denn\u00edka: \u201eJemn\u00fd, bled\u00fd, plynule hovoriaci chlap\u00edk.\u201c Tolkien bol od Jacka iba o\u00a0sedem rokov star\u0161\u00ed, hovoril ve\u013emi r\u00fdchlo a\u00a0mal (ako s\u00e1m prizn\u00e1val) \u201etajn\u00fa neres\u0165\u201c: vytv\u00e1ral vymyslen\u00e9 jazyky, napr\u00edklad elf\u0161tinu, ktorou hovorili vzne\u0161en\u00ed elfovia, obyvatelia n\u00edm vyb\u00e1jenej Stredozeme. Tolkien pozval Lewisa do \u010ditate\u013esk\u00e9ho klubu Coalbiters (T\u00ed, \u010do hryz\u00fa uhlie), ktor\u00fd pr\u00e1ve zalo\u017eil. Jeho \u010dlenovia mali sk\u00fama\u0165 p\u00f4vodn\u00fa islandsk\u00fa literat\u00faru, Tolkienom to\u013eko milovan\u00fa a\u00a0obdivovan\u00fa, s\u00e1gy a\u00a0povesti pln\u00e9 bohov, b\u00f4\u017eikov, hrdinov a drakov. V\u00a0priate\u013eovej v\u00e1\u0161ni sa zrkadlila aj d\u00e1vna Jackova n\u00e1klonnos\u0165 pre seversk\u00fa mytol\u00f3giu, a\u00a0tak sa obaja \u201eislandol\u00f3govia\u201c za\u010dali stret\u00e1va\u0165 aj vo\u00a0dvojici. Presedeli spolu cel\u00e9 hodiny, preberaj\u00fac bohov a\u00a0obrov rajskej krajiny \u00c1sgard, ktorej vl\u00e1dol \u00d3din, stvorite\u013e \u013eud\u00ed. Tolkien priate\u013eovi \u010d\u00edtal aj P\u00e1na prste\u0148ov, ba nesk\u00f4r tvrdil, \u017ee bez Jackovej podpory, by sa kniha sotva do\u010dkala vydania. Na tieto stretnutia sa srde\u010dne te\u0161ili a\u00a0ako nap\u00edsal Tolkien: \u201ePriate\u013estvo s\u00a0Lewisom nahradzuje mnoh\u00e9.\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Simonetta Zalov\u00e1<\/p>\n

foto Sita,\u00a0arch\u00edv<\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok je s\u00fa\u010das\u0165ou\u00a0zimn\u00e9ho dvoj\u010d\u00edsla MIAU (2016)<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

    Pozn\u00e1te rozpr\u00e1vku o Narnii, bla\u017eenej krajine, ktor\u00e1 vznikla z\u00a0piesne leva Aslana? Ako ju zl\u00e1 \u010darodejnica zakliala, aby v\u00a0nej bola ve\u010dn\u00e1 zima, ale nikdy nepri\u0161li Vianoce?   Rozpr\u00e1va\u010da narnijsk\u00fdch dobrodru\u017estiev si najsk\u00f4r predstavujeme ako l\u00e1skav\u00e9ho bielovlas\u00e9ho dedu\u0161ka, ktor\u00fd svoj\u00edm tich\u00fdm hlasom \u0161epoce vn\u00fa\u010dat\u00e1m pr\u00edbehy na dobr\u00fa noc. V\u00a0skuto\u010dnosti ten rozpr\u00e1va\u010d bol oxfordsk\u00fd vedec s\u00a0pozoruhodnou […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3649,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[10,48],"tags":[],"class_list":["post-3648","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-muz","category-zima-2016"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3648","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3648"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3648\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3663,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3648\/revisions\/3663"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3649"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3648"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3648"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3648"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}