<\/p>\n
Meniny m\u00e1me so sestrou jedna po druhej vo febru\u00e1ri. Veronika, Ag\u00e1ta… Nesk\u00f4r sa k n\u00e1m pripojila sestrina dc\u00e9ra Dora. Meniny sa v\u0161ak u n\u00e1s ve\u013emi neoslavovali. Mama n\u00e1m so sestrou k\u00fapila dva oblo\u017een\u00e9 chleb\u00ed\u010dky, dva ga\u0161tanov\u00e9 jaz\u00fd\u010dky a ka\u017edej f\u013ea\u0161ku pepsikoly. Oby\u010dajne sme dostali nejak\u00fa drobnos\u0165 a takmer v\u017edy fr\u00e9zie! Fr\u00e9zie vo\u0148aj\u00fa ako na\u0161e meniny. Mala som rada, ke\u010f niektor\u00e1 spolu\u017eia\u010dka nazrela do kalend\u00e1ra a \u010dudovala sa: \u201ePre\u010do m\u00e1te meniny jedna po druhej? To v\u00e1m rodi\u010dia naschv\u00e1l vybrali tak\u00e9 men\u00e1?\u201c – nevedeli si to v triede vysvetli\u0165.
\n– Ke\u010f si bola mal\u00e1, mala si kni\u017eku Barborka a zvieratk\u00e1, – vravela mi mama. Tak ve\u013emi sa ti p\u00e1\u010dila, \u017ee si \u010dasom v\u0161etk\u00e9mu za\u010dala hovori\u0165 Barborka. Vt\u00e1\u010dik bol Barborka, aj zaja\u010dik, aj poh\u00e1r na \u010daj. Ke\u010f som \u010dakala Ag\u00e1tku, chcela som jej da\u0165 meno Barborka. B\u00e1b\u00e4tk\u00e1 v\u0161ak boli dve. Na druhom mene sme sa s tatom nevedeli dohodn\u00fa\u0165. Ja som chcela \u017dofku, jemu sa v\u0161ak meno \u017dofka nep\u00e1\u010dilo. Nik sa vtedy nevolal \u017dofka. Napokon sme sa dohodli, \u017ee pozrieme prv\u00e9 diev\u010densk\u00e9 meno po Veronke.
\nHne\u010f za mnou sa kr\u010dila v kalend\u00e1ri Ag\u00e1tka. Kr\u010dila sa aj v bru\u0161ku za Barborkou, narodila sa druh\u00e1. Obe boli malilinkat\u00e9 a Barborka po dvoch d\u0148och zomrela. \u010casto som ako mal\u00e1 vyz\u00fdvala mamu, aby n\u00e1m o Barborke rozpr\u00e1vala, aby n\u00e1m rozpr\u00e1vala o tom, ako pri\u0161la za \u0148ou teta z matriky do p\u00f4rodnice, \u010di nechce predsa len t\u00fa Barborku, lebo ani Ag\u00e1tka sa takmer \u017eiadne diev\u010datko nevolalo. Rodi\u010dia nes\u00fahlasili, a tak som mala \u010fal\u0161iu Barborku – Ag\u00e1tku.
\nOkam\u017eite z n\u00e1s boli kamar\u00e1tky, nerozlu\u010dn\u00e1 dvojka. Vonku na ihrisku sme sa v\u017edy povadili, st\u00e1li sme na opa\u010dn\u00fdch stran\u00e1ch s\u00eddliskov\u00fdch barik\u00e1d, \u0161kriepili sme sa a bili na \u017eivot a na smr\u0165, doma sa z n\u00e1s stali spojenci. Zradili sme kamar\u00e1tky, rodi\u010dov, prezradili si navz\u00e1jom v\u0161etky tajomstv\u00e1, poohov\u00e1rali v\u0161etk\u00fdch spolu\u017eiakov.
\nTu\u0161\u00edm odjak\u017eiva sme sp\u00e1vali spolu na man\u017eelskej posteli. Niekedy sme sa hrali, \u017ee na\u0161a poste\u013e je lo\u010f, okolo kr\u00fa\u017eia krokod\u00edly, hady a \u017eraloky, pod \u0148ou le\u017eia a na\u0165ahuj\u00fa ruky umrlci a \u010derti, a my dve sa mus\u00edme zachr\u00e1ni\u0165 a pripl\u00e1va\u0165 do cie\u013ea \u201ebez straty desiatky\u201c. Ve\u010der si na\u0161a lo\u010f pl\u00e1vala kdesi v tich\u00fdch vod\u00e1ch medzi Hajanmi a Sp\u00edchovom pod \u010dervenou \u201eguli\u010dkovanou\u201c plachtou na\u0161ich poste\u013en\u00fdch oblie\u010dok, pln\u00e1 babi\u010dkin\u00fdch, mamin\u00fdch a tatov\u00fdch rozpr\u00e1vok, na\u0161ich nev\u0161edn\u00fdch \u0161kolsk\u00fdch z\u00e1\u017eitkov a nesk\u00f4r aj prv\u00fdch l\u00e1sok, frajerov \u010di drobn\u00fdch vojen, ktor\u00e9 sme viedli proti u\u010dite\u013eom a rodi\u010dom. Pod poste\u013e sme skr\u00fdvali pred mamou hra\u010dky, s ktor\u00fdmi sme sa nechceli rozl\u00fa\u010di\u0165, \u017eiacke kni\u017eky s pozn\u00e1mkami, s ktor\u00fdmi by sme sa najrad\u0161ej rozl\u00fa\u010dili nadobro, neporiadok, ktor\u00fd sme nestihli uprata\u0165, ma\u0161krty, ktor\u00e9 sme si k\u00fapili potajomky a nestihli zjes\u0165.
\nAg\u00e1tka ma\u0161\u00edrovala moj\u00edm \u017eivotom za mnou v tesnom z\u00e1vese ako vojak. \u010casto velila na\u0161im v\u00fdprav\u00e1m, spom\u00ednam si, \u017ee to bola sk\u00f4r ona, \u010do sa nikdy nez\u013eakla, aj ako som sa nikdy v\u010faka nej neb\u00e1la, ke\u010f bola nabl\u00edzku. Ke\u010f sme sa ocitli vonku sam\u00e9 dve bez kamar\u00e1tok, nevadili sme sa. Naj\u010dastej\u0161ie sme sa hr\u00e1vali na schodoch modransk\u00e9ho kult\u00farneho domu na sl\u00e1vne spev\u00e1\u010dky. V\u0161etky spev\u00e1\u010dky v telev\u00edzii museli vtedy sch\u00e1dza\u0165 po nejak\u00fdch schodoch a pritom spieva\u0165. Sch\u00e1dzali sme raz jedna, raz druh\u00e1 dolu schodmi a vyspevovali o \u017eivot, potom sme sa nas\u0165ahovali do kr\u00edkov pri ne\u010falekom jazierku a varili osto\u0161es\u0165 svojim nevidite\u013en\u00fdm man\u017eelom z vody z jazierka, l\u00edstia, blata a kvetov \u010davajdy, polievkov\u00e9 ve\u010dere, vl\u00e1\u010dili sme na\u0161e b\u00e1biky k nevidite\u013en\u00fdm doktorom, do \u0161k\u00f4l na lavi\u010dk\u00e1ch, boli sme doktorkami, u\u010dite\u013ekami, princeznami, prali sme si v jazierku, zav\u0161e aj naozaj \u0161aty, p\u00edsali si na lavi\u010dk\u00e1ch, zav\u0161e aj naozaj \u00falohy, vyliezali sme na stromy, oberali mirabelky, jedli nezrel\u00e9 jablk\u00e1, nesk\u00f4r sme podnikali v\u00fdlety do okolit\u00fdch z\u00e1hrad na \u010dere\u0161ne, orechy, ga\u0161tany. Boli sme v Modre zn\u00e1ma a zohrat\u00e1 dvojka. Pod r\u00f4znymi z\u00e1mienkami sme nav\u0161tevovali kamar\u00e1tov a zn\u00e1mych na\u0161ich rodi\u010dov, bl\u00fdskali sme o\u010dami, \u010di nemaj\u00fa nejak\u00fa ma\u0161krtu, uvaren\u00fd puding alebo aspo\u0148 nejak\u00fa mali\u010dkos\u0165, ktor\u00fa by n\u00e1m pr\u00edpadne mohli darova\u0165. Vonku sme sa o tie dar\u010deky vadili. Mama n\u00e1s \u0161la doma dorazi\u0165, ke\u010f jej r\u00f4zne tety a ujovia hl\u00e1sili, ako ich nav\u0161t\u00edvili Veronka s Ag\u00e1tkou, \u010do v\u0161etko im nat\u00e1rali a hlavne, \u010do v\u0161etko si povypytovali.
\nAg\u00e1tka mala rada ps\u00edkov. Rodi\u010dia dlho nechceli o ps\u00edkovi ani po\u010du\u0165, a tak Ag\u00e1tka ustavi\u010dne \u201enach\u00e1dzala\u201c t\u00falav\u00fdch ps\u00edkov, ktor\u00fdch pod r\u00f4znymi z\u00e1mienkami vl\u00e1\u010dila domov. Zvy\u010dajne boli \u0161pinav\u00ed a smrdeli, takmer v\u0161etci mali \u201epra\u0161inu\u201c, ako hovorievala babi\u010dka, a zvy\u010dajne sme ich spolu museli s ve\u013ek\u00fdm revom odvies\u0165 tam, kde ich sestra na\u0161la.
\nTo sa \u013eahko povie, ale sk\u00faste vr\u00e1ti\u0165 psa tam, kde ste ho na\u0161li! Najm\u00e4 ak ste ho predt\u00fdm nak\u0155mili alebo pohladkali. Tak\u00fd pes si mysl\u00ed, \u017ee je v\u00e1\u0161 a st\u00e1le potom za vami ide a pozer\u00e1 na v\u00e1s t\u00fdmi smutn\u00fdmi ps\u00edmi o\u010dami a vy sa m\u00e1te pon\u00e1h\u013ea\u0165 domov. Hocikedy sme bl\u00fadili po Modre, zah\u00e1\u0148ali psa, nariekali. Vtedy sme za\u0161li k tete Janke. Teta Janka pracovala v M\u00fazeu \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara a b\u00fdvala v dome hne\u010f ve\u013ea m\u00fazea. V tom dome b\u00fdvali aj zmrzlin\u00e1ri, to len tak mimochodom. Teta Janka mala svoje dve ma\u010dky Vasilu a Komin\u00e1ra, starala sa v\u0161ak aj o \u010fal\u0161ie ma\u010dky zo \u0161irok\u00e9ho aj bl\u00edzkeho okolia, jej vnuk mal vo dvore holubn\u00edk, jej synovec na dvore klietky s exotick\u00fdmi vt\u00e1kmi a v izbe akv\u00e1rium. Teta Janka mala rada zvieratk\u00e1.
\nTubi, tubi, tubi, tubi, vedela privola\u0165 holubov, vedela zavola\u0165 \u00faplne na hladinu rybi\u010dky, ke\u010f vy\u0161la na dvor, zbiehali sa odv\u0161adia\u013e zo striech ma\u010dky. S tak\u00fdm psom, ktor\u00fd kr\u00e1\u010dal za nami, sme oby\u010dajne za\u0161li k tete Janke. A ona n\u00e1s nikdy nevyhnala, naopak, ka\u017ed\u00e9mu ps\u00ed\u010dkovi sa pote\u0161ila.
\nK tete Janke sme v\u0161ak rady chodievali aj na n\u00e1v\u0161tevu. Najrad\u0161ej bez rodi\u010dov. Kv\u00f4li t\u00fdm zmrzlin\u00e1rom.
\n– Teta Janka, vy m\u00f4\u017eete ma\u0165 zmrzliny ko\u013eko chcete? – p\u00fdtala som sa ja.
\n– A nebol\u00ed v\u00e1s potom brucho? – p\u00fdtala sa sestra.
\n– Zo zmrzliny bol\u00ed iba hrdlo! – mudrovala som ja.
\n– M\u0148a zo zmrzliny nikdy hrdlo nebol\u00ed, – nedala sa sestra.
\n– Teta Janka, a vy by ste teraz mohli \u00eds\u0165 k tomu zmrzlin\u00e1rovi ako\u017ee na n\u00e1v\u0161tevu a len tak si vyp\u00fdta\u0165 zmrzlinu? – sna\u017eili sme sa tete Janke poradi\u0165, \u010do by mala urobi\u0165.
\nPam\u00e4t\u00e1m si, ako n\u00e1m raz priniesla do kuchyne pln\u00fd lav\u00f3rik zmrzliny. V \u017eivote som to\u013eko zmrzliny nezjedla a v\u00f4bec ma nebolelo brucho!
\nKe\u010f sa narodila sestre dc\u00e9ra, dala jej meno Dorotka. Pote\u0161ila som sa, \u017ee bude oslavova\u0165 s nami. Deti maj\u00fa oslavy rady, a tak sme \u201ena star\u00e9 kolen\u00e1\u201c za\u010dali so sestrou oslavova\u0165 meniny aj my dve. Spolu s Dorotkou. Vo febru\u00e1ri je fa\u0161iang v plnom pr\u00fade, a tak sme ga\u0161tanov\u00e9 jaz\u00fd\u010dky vymenili za \u0161i\u0161ky. Ke\u010f bola Dorotka mal\u00e1, v\u017edy \u0161i\u0161ky a f\u00e1nky napiekla jej prababi\u010dka. Aj na\u0161a babi\u010dka n\u00e1m cez fa\u0161iangy pek\u00e1vala \u0161i\u0161ky. Aj f\u00e1nky, ktor\u00fdm sa niekde vrav\u00ed \u201ebo\u017e\u00ed milosci\u201c. Zo zvy\u0161n\u00e9ho cesta n\u00e1m de\u0165om upiekla koh\u00fatie hrebienky. Tie sa mi p\u00e1\u010dili najviac.
\nTeraz si tak\u00fa \u0161i\u0161ku m\u00f4\u017eete da\u0165 hocikedy, fa\u0161iang-nefa\u0161iang. Nie v\u0161ak tak\u00fa naozajstn\u00fa, s citr\u00f3novou k\u00f4rou a rumom, tak\u00fa, ktor\u00e1 vonia, len \u010do si na \u0148u spomeniete, hoci ju e\u0161te nik neupiekol.
\nMimochodom, \u0161i\u0161ka alebo pamp\u00fa\u0161ik sa volal aj m\u00f4j prv\u00fd obr\u00e1zok, ktor\u00fd som nakreslila v \u0161k\u00f4lke. Pam\u00e4t\u00e1m si, ako n\u00e1m pani u\u010dite\u013eka \u010d\u00edtala rozpr\u00e1vku a ako som de\u0165om hovorila, \u017ee pe\u010dieme aj koh\u00fatie hrebienky! Ten obr\u00e1zok som mala dlho odlo\u017een\u00fd v skrini. Na jednej strane pamp\u00fa\u0161ik, na opa\u010dnej strane \u010d\u00edhala l\u00ed\u0161ka. Tak som sa jej b\u00e1la, \u017ee som ju nakreslila na opa\u010dn\u00fa stranu v\u00fdkresu.
\nOdkedy sa narodila Dorotka, na\u0161e meniny vo\u0148aj\u00fa \u0161i\u0161kami a fr\u00e9ziami. Inak, ani zo \u0161i\u0161iek brucho nebol\u00ed!
\nA ozaj, do\u010dkala som sa aj Barborky. Pomenovala som tak dc\u00e9ru. Tej na meniny vlo\u017e\u00edme do v\u00e1zy nerozkvitnut\u00e9 barborky, hal\u00fazky a na Vianoce m\u00e1me kvety!
\nV\u0161etk\u00fdm Veronk\u00e1m, Ag\u00e1tkam, Dorotk\u00e1m aj Barbork\u00e1m a v\u0161etk\u00fdm ostatn\u00fdm v\u0161etko dobr\u00e9, vesel\u00fd a vo\u0148av\u00fd fa\u0161iang \u017eel\u00e1<\/p>\n
va\u0161a Veve<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n
Veronika \u0160ikulov\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Meniny m\u00e1me so sestrou jedna po druhej vo febru\u00e1ri. Veronika, Ag\u00e1ta… Nesk\u00f4r sa k n\u00e1m pripojila sestrina dc\u00e9ra Dora. Meniny sa v\u0161ak u n\u00e1s ve\u013emi neoslavovali. Mama n\u00e1m so sestrou k\u00fapila dva oblo\u017een\u00e9 chleb\u00ed\u010dky, dva ga\u0161tanov\u00e9 jaz\u00fd\u010dky a ka\u017edej f\u013ea\u0161ku pepsikoly. Oby\u010dajne sme dostali nejak\u00fa drobnos\u0165 a takmer v\u017edy fr\u00e9zie! Fr\u00e9zie vo\u0148aj\u00fa ako na\u0161e […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3629,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[49,16],"tags":[],"class_list":["post-3723","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2017","category-fejton"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3723","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3723"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3723\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3728,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3723\/revisions\/3728"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3629"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3723"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3723"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3723"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}