{"id":3819,"date":"2017-02-14T11:27:53","date_gmt":"2017-02-14T09:27:53","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3819"},"modified":"2017-02-14T11:27:53","modified_gmt":"2017-02-14T09:27:53","slug":"kisinov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/kisinov\/","title":{"rendered":"Ki\u0161i\u0148ov"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Nov\u00fd prame\u0148<\/strong><\/p>\n

Obyvatelia Ki\u0161i\u0148ova, najv\u00fdznamnej\u0161ieho, najprosperuj\u00facej\u0161ieho a najv\u00e4\u010d\u0161ieho mesta Moldavska, hrdo o\u00a0\u0148om vyhlasuj\u00fa, \u017ee sa rozklad\u00e1 na siedmich pahorkoch ako R\u00edm. V skuto\u010dnosti je t\u00fdch kopcov len p\u00e4\u0165, no mesto je rozdelen\u00e9 do siedmich administrat\u00edvnych oblast\u00ed. Moldavsk\u00e1 metropola m\u00e1 centr\u00e1lnu polohu, n\u00e1v\u0161tevn\u00edci sa z nej pohodlne dostan\u00fa do v\u0161etk\u00fdch najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch miest v krajine, ke\u010f\u017ee Moldavsko je mal\u00e9 – vzdialenos\u0165 hran\u00edc zo z\u00e1padu na v\u00fdchod je len 150 km a zo severu na juh 350 km. Dom\u00e1ci \u017eartuj\u00fa, \u017ee ak jeden povie: Dnes idem na cestu po Moldavsku, druh\u00fd sa ho op\u00fdta: A \u010do bude\u0161 robi\u0165 poobede? Okolo vzniku n\u00e1zvu mesta existuje nieko\u013eko te\u00f3ri\u00ed. Pod\u013ea najpravdepodobnej\u0161ej z nich slovo Chisinau bolo odvoden\u00e9 zo starorumunsk\u00e9ho slova chisla (prame\u0148) a noua (nov\u00fd). T\u00e1to te\u00f3ria sa opiera o fakt, \u017ee mesto postavili v okol\u00ed prame\u0148a, ktor\u00fd sa dnes nach\u00e1dza ne\u010faleko miesta, kde sa stret\u00e1va Pu\u0161kinova trieda s ulicou Albisoara. V s\u00fa\u010dasnosti v hlavnom meste Moldavska \u017eije vy\u0161e 700.000 obyvate\u013eov, teda jedna p\u00e4tina celkov\u00e9ho po\u010dtu krajiny.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Sovietska v\u00fdstavba<\/strong><\/p>\n

Po\u010das 2. svetovej vojny sa v Ki\u0161i\u0148ove viedli \u0165a\u017ek\u00e9 boje a mesto bolo bombardovan\u00e9. Akoby to nesta\u010dilo, v novembri 1940 ho zasiahlo siln\u00e9 zemetrasenie s epicentrom vo v\u00fdchodnom Rumunsku. Cel\u00e1 \u010das\u0165 vn\u00fatorn\u00e9ho mesta bola neob\u00fdvate\u013en\u00e1, po vojne bolo 70 % domov zni\u010den\u00fdch. V rokoch 1947 – 1949 t\u00edm pod veden\u00edm rusk\u00e9ho architekta Alexeja \u0160\u010duseva, rod\u00e1ka z Ki\u0161i\u0148ova (a tie\u017e autora Leninovho mauz\u00f3lea v\u00a0Moskve), vypracoval pl\u00e1n na postupn\u00e9 znovuvybudovanie mesta. Za Chru\u0161\u010dovovej \u00e9ry sa okolo centra za\u010dali stava\u0165 s\u00eddlisk\u00e1, ktor\u00e9 tvorili panelov\u00e9 domy, tzv. chru\u0161\u010dovky. V\u010faka kon\u0161trukcii z bet\u00f3nov\u00fdch panelov sa budovali ve\u013emi r\u00fdchlo a Ki\u0161i\u0148ov zaznamenal rap\u00eddny n\u00e1rast obyvate\u013estva. Podobn\u00e1 v\u00fdstavba pokra\u010dovala aj v \u010fal\u0161\u00edch rokoch, ke\u010f bol Ki\u0161i\u0148ov hlavn\u00fdm mestom Moldavskej sovietskej socialistickej republiky, a\u00a0tak e\u0161te aj dnes pri \u0161tvorpr\u00fadovej ceste z letiska pozdravuje n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov prich\u00e1dzaj\u00facich do mesta tzv. Ki\u0161i\u0148ovsk\u00e1 br\u00e1na – obytn\u00fd komplex z konca sovietskej \u00e9ry, ktor\u00fd tvoria dva stup\u0148ovit\u00e9 bloky. V minulosti ho politick\u00e1 propaganda hojne vyu\u017e\u00edvala ako symbol pokroku a ob\u013e\u00faben\u00fd mot\u00edv na v\u0161etk\u00fdch poh\u013eadniciach z Ki\u0161i\u0148ova.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Festival v\u00edna <\/strong><\/p>\n

Ki\u0161i\u0148ov oslavuje svoj de\u0148 14. okt\u00f3bra. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm eventom v\u0161ak b\u00fdva Festival v\u00edna, ktor\u00fd sa kon\u00e1 v prvej polovici okt\u00f3bra (v roku 2016 – 15. ro\u010dn\u00edk). Moldavsko je s\u00edce najchudobnej\u0161ou eur\u00f3pskou krajinou, ale v produkcii v\u00edna pod\u013ea FAO mu v roku 2013 patrila 21. prie\u010dka na svete. Niektor\u00ed tvrdia, \u017ee aj mapa krajiny pripom\u00edna strapec hrozna. Moldavsko v\u0161ak nevynik\u00e1 len v\u00fdrobou v\u00edna, ale aj spotrebou alkoholu. Pod\u013ea \u00fadajov WHO mu dlho patrilo prvenstvo, v ostatn\u00fdch rokoch ho predbehlo Bielorusko. Ku zv\u00fd\u0161enej spotrebe doch\u00e1dza pr\u00e1ve po\u010das Festivalu v\u00edna, ke\u010f v\u00edno doslova te\u010die pr\u00fadom a na centr\u00e1lnom n\u00e1mest\u00ed sa predstavuj\u00fa v\u0161etky v\u00fdznamnej\u0161ie moldavsk\u00e9 vin\u00e1rske podniky. Dom\u00e1ci obyvatelia sa \u010dasto nechaj\u00fa strhn\u00fa\u0165 hudbou, v\u00ednom a veselicou, kab\u00e1ty a ta\u0161ky odlo\u017eia na jednu kopu a na n\u00e1mest\u00ed za\u010dn\u00fa tancova\u0165 svoj typick\u00fd tanec v kruhu – pelenica. Festival ka\u017edoro\u010dne pril\u00e1ka aj mno\u017estvo zahrani\u010dn\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov, ktor\u00ed sa ve\u013emi r\u00fdchlo nau\u010dia hlavn\u00e9 \u201eheslo\u201c podujatia: Noroc! (Na zdravie!)<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

V\u00ednne sklady Cricova<\/strong><\/p>\n

Ani nie 15 km od hlavn\u00e9ho mesta sa nach\u00e1dza podzemn\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo Cricova, jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch labyrintov v\u00ednnych pivn\u00edc. S h\u013aben\u00edm tunelov sa tu za\u010dalo u\u017e v 15. storo\u010d\u00ed, ke\u010f bolo treba v\u00e1penec na v\u00fdstavbu Ki\u0161i\u0148ova a dnes tu n\u00e1jdeme 120 km chodieb. Ich sple\u0165 pripom\u00edna ozajstn\u00e9 mesto: s\u00fa tu dopravn\u00e9 zna\u010dky a ulice maj\u00fa svoje n\u00e1zvy, akur\u00e1t nie pod\u013ea spisovate\u013eov a n\u00e1rodn\u00fdch hrdinov, ale pod\u013ea odr\u00f4d v\u00edna: Cabernet, Chardonnay, Cordu, Savignon… N\u00e1v\u0161tevn\u00edci tu cestuj\u00fa elektrick\u00fdmi vl\u00e1\u010dikmi. V Cricove je uskladnen\u00fdch 1,3 mili\u00f3na flia\u0161, medzi nimi aj trofeje z 2. svetovej vojny – vz\u00e1cne v\u00edna zo s\u00fakromnej zbierky Hermanna G\u00f6ringa. \u010cerven\u00e1 arm\u00e1da po vojne previezla \u010das\u0165 jeho kolekcie na Krym a \u010das\u0165 pr\u00e1ve sem. Najstar\u0161\u00edm expon\u00e1tom cricovsk\u00fdch pivn\u00edc je v\u0161ak jeruzalemsk\u00e9 v\u00edno z roku 1902 od firmy Mogit David a taktie\u017e Becherovka z toho ist\u00e9ho roka. Svoje kolekcie v\u00edna tu maj\u00fa aj svetov\u00ed \u0161t\u00e1tnici: Angela Merkelov\u00e1, Donald Tusk, John Kerry… Cricovu nav\u0161t\u00edvil i Jurij Gagarin, prv\u00fd \u010dlovek, ktor\u00fd vzlietol do kozmu. Traduje sa, \u017ee sovietsky kozmonaut tu v roku 1966 str\u00e1vil dva dni a po svojej n\u00e1v\u0161teve vyhl\u00e1sil, \u017ee je \u013eah\u0161ie dosta\u0165 sa do vesm\u00edru, ne\u017e von z t\u00fdchto pivn\u00edc.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Z metropoly\u00a0Moldavska<\/p>\n

Ingrid \u017dalneva<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Nov\u00fd prame\u0148 Obyvatelia Ki\u0161i\u0148ova, najv\u00fdznamnej\u0161ieho, najprosperuj\u00facej\u0161ieho a najv\u00e4\u010d\u0161ieho mesta Moldavska, hrdo o\u00a0\u0148om vyhlasuj\u00fa, \u017ee sa rozklad\u00e1 na siedmich pahorkoch ako R\u00edm. V skuto\u010dnosti je t\u00fdch kopcov len p\u00e4\u0165, no mesto je rozdelen\u00e9 do siedmich administrat\u00edvnych oblast\u00ed. Moldavsk\u00e1 metropola m\u00e1 centr\u00e1lnu polohu, n\u00e1v\u0161tevn\u00edci sa z nej pohodlne dostan\u00fa do v\u0161etk\u00fdch najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch miest v krajine, ke\u010f\u017ee […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3820,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[49,4],"tags":[],"class_list":["post-3819","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-februar-2017","category-metropoly"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3819","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3819"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3819\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3826,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3819\/revisions\/3826"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3820"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3819"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3819"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3819"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}