{"id":3857,"date":"2017-03-15T10:37:07","date_gmt":"2017-03-15T08:37:07","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3857"},"modified":"2017-03-15T10:37:07","modified_gmt":"2017-03-15T08:37:07","slug":"marie-colvin-posol-s-ciernou-paskou-cez-oko","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/marie-colvin-posol-s-ciernou-paskou-cez-oko\/","title":{"rendered":"Marie Colvin – Posol s \u010diernou p\u00e1skou cez oko"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

Ke\u010f vypukne vojna, v\u00e4\u010d\u0161ina nezainteresovan\u00fdch sa z nej sna\u017e\u00ed unikn\u00fa\u0165 \u010do naj\u010falej. N\u00e1jde sa v\u0161ak h\u0155stka \u013eud\u00ed, ktor\u00ed jej be\u017eia oproti, hoci by si mohli pokojne u\u017e\u00edva\u0165 bezpe\u010die domova. K tak\u00fdm patrila i americk\u00e1 vojnov\u00e1 report\u00e9rka Marie Colvin. Bojovn\u00ed\u010dka, ktor\u00e1 pre hr\u00f4zy vojny najprv pri\u0161la o oko a nesk\u00f4r aj o \u017eivot, ne\u00fanavne prin\u00e1\u0161ala pr\u00edbehy \u013eud\u00ed z oblast\u00ed konfliktov, ktor\u00e9 jej nedali spa\u0165. Aj napriek rizik\u00e1m. Tvrdila, \u017ee odvaha nie je o tom, \u017ee sa \u010dlovek neboj\u00ed. Ide len o\u00a0to, neb\u00e1\u0165 sa, \u017ee sa budeme b\u00e1\u0165. A z toho strach nemala.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Roden\u00e1 Newyor\u010danka str\u00e1vila vo vojensk\u00fdch z\u00f3nach na troch r\u00f4znych kontinentoch dlh\u00fdch 26 rokov. Pri\u0165ahovan\u00e1 neute\u0161en\u00fdmi situ\u00e1ciami, v ktor\u00fdch sa ocitali \u0165a\u017eko ute\u0161ite\u013en\u00ed \u013eudia – civilisti, nevinn\u00e9 obete konfliktov. Irak, L\u00edbya, Libanon, Kosovo, \u010ce\u010densko, Sr\u00ed Lanka, S\u00fdria… Bola v\u0161ade, kde sa nie\u010do dialo, na z\u00e1kazy nedbala. Informova\u0165 o hr\u00f4zach vojny s presnos\u0165ou a bez predsudkov pova\u017eovala za svoju misiu. A jej odvaha bola legend\u00e1rna. Vo V\u00fdchodnom Timore zostala, hoci v\u0161etci zutekali, aby pomohla tis\u00edcke ute\u010dencov v t\u00e1bore ostre\u013eovanom domobranou. Nezutekala ani zo Sr\u00ed Lanky, kde ju \u0161rapnel vybuchnut\u00e9ho gran\u00e1tu zasiahol do oka. Odvtedy na \u0148om nosila \u010diernu p\u00e1sku, symbol, ktor\u00fd steles\u0148oval jej odhodlanie reflektova\u0165 realitu – rozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbehy t\u00fdch, ktor\u00ed \u201ezn\u00e1\u0161aj\u00fa ove\u013ea viac, ne\u017e ja kedy budem a nem\u00f4\u017eu utiec\u0165 do pohodlia Lond\u00fdna ako ja\u201c. Aj napriek z\u00e1kazom sa v roku 2012 tajne presunula do bombardovan\u00e9ho s\u00fdrskeho mesta Homs. Vedela, \u017ee ako vojnov\u00e1 report\u00e9rka si na plecia berie obrovsk\u00fa zodpovednos\u0165. Aj to, \u017ee za niektor\u00e9 rozhodnutia sa plat\u00ed definit\u00edvna cena. V S\u00fdrii ju \u201ezaplatila\u201c aj ona.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n

Die\u0165a mora<\/strong><\/em><\/p>\n

O novin\u00e1rskej kari\u00e9re nikdy nesn\u00edvala. T\u00fa\u017eila sa sta\u0165 morskou biologi\u010dkou, s \u00fasmevom tvrdila, \u017ee mala by\u0165 nov\u00fdm Jacquesom Cousteauom. Prsty v tomto rozhodnut\u00ed malo s\u010dasti i jej rodisko. Marie pri\u0161la na svet v janu\u00e1ri 1956 a vyrastala na pobre\u017e\u00ed Oyster Bay na Long Islande, v oblasti zn\u00e1mej tyrkysov\u00fdmi lag\u00fanami, v\u00f4\u0148ou oce\u00e1nu a vetrom ako stvoren\u00fdm do plachiet. Vo \u0161tvrti bohat\u00fdch si po\u010das strednej \u0161koly zvykla privyr\u00e1ba\u0165 v jacht\u00e1rskom klube. V detstve bola pod ostr\u00fdm drobnoh\u013eadom rodi\u010dov. Obaja vy\u0161tudovan\u00ed u\u010ditelia si padli do oka na univerzite a mali uk\u00e1\u017ekov\u00e9 man\u017eelstvo, hoci poch\u00e1dzali z rozli\u010dn\u00fdch svetov. Mama Rosemarie, rod\u00e1\u010dka z Queensu, bola prvou v\u00a0rodine s amb\u00edciami \u0161tudova\u0165 na vysokej \u0161kole, pre otca Billa, ktor\u00fd sl\u00fa\u017eil v n\u00e1morn\u00edctve, bola bud\u00facnos\u0165 bez titulu nepredstavite\u013en\u00e1. Ich rodinu postupne doplnilo p\u00e4\u0165 det\u00ed – tri diev\u010dat\u00e1 a dvaja chlapci.<\/p>\n

Hoci v detstve bola Marie \u201eockov\u00fdm diev\u010datkom\u201c a v\u017edy rada po\u010d\u00favala \u00faryvky z Dickensov\u00fdch diel, ktor\u00e9 im Bill zvykol \u010d\u00edta\u0165 namiesto rozpr\u00e1vok na dobr\u00fa noc, v puberte sa ich vz\u0165ah v\u00fdrazne zhor\u0161il. \u201eNevedel, \u010do si s \u0148ou po\u010da\u0165. Zo \u0161koly nosila sam\u00e9 jednotky, poberala prospechov\u00e9 \u0161tipendium a protestovala proti vojne vo Vietname. Okrem toho si v\u0161ak robila, \u010do chcela. Boli si tak\u00ed podobn\u00ed vo svojich v\u00edzi\u00e1ch, a\u017e bol ich vz\u0165ah paradoxne ods\u00faden\u00fd na konflikty,\u201c spom\u00edna sestra Cat. Marie si vzala k srdcu \u010dasto opakovan\u00e9 mamine slov\u00e1, \u017ee k\u00fdm nete\u010die krv, nie je d\u00f4vod na pla\u010d. Probl\u00e9my nezveli\u010dovala a nikdy nemala \u0165a\u017ekosti postara\u0165 sa sama o seba. Tvrdohlavo sn\u00edvala o tom, \u017ee si k\u00fapi plachetnicu, a tak si poctivo odkladala peniaze zaroben\u00e9 pr\u00edle\u017eitostn\u00fdm str\u00e1\u017een\u00edm det\u00ed \u010di v klube. Z\u00e1rove\u0148 c\u00edtila \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161iu potrebu vyletie\u0165 z rodinn\u00e9ho hniezda. Dobr\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165 jej poskytol ro\u010dn\u00fd v\u00fdmenn\u00fd \u0161tudijn\u00fd program v Braz\u00edlii. Po\u010das neho si v\u0161ak zabudla v\u010das poda\u0165 prihl\u00e1\u0161ku na vysok\u00fa \u0161kolu. V rodine u\u010dite\u013eov to vyvolalo hotov\u00fa b\u00farku, ona to v\u0161ak s \u013eahkos\u0165ou vyrie\u0161ila za jeden de\u0148. Vyhl\u00e1sila, \u017ee ide na Yale, zobrala si svoje vysved\u010denia a v\u00fdsledky testov, ktor\u00e9 boli, mimochodom, vynikaj\u00face, a sadla do auta. Na druh\u00fd de\u0148 sa vr\u00e1tila a bezstarostne povedala: \u201eVzali ma.\u201c Univerzitn\u00e9 roky si u\u017e\u00edvala naplno. Pr\u00e1ve tu privo\u0148ala k \u017eurnalistike a p\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny o sk\u00faman\u00ed podmorsk\u00e9ho sveta \u0161li bokom. Mala \u0161\u0165astie na skvel\u00fdch u\u010dite\u013eov, za\u010dala p\u00edsa\u0165 pre Yale Daily News a svoju bud\u00facnos\u0165 zrazu videla jasne pred sebou. Skvel\u00fd rozbeh zatienila smutn\u00e1 spr\u00e1va – otcovi diagnostikovali rakovinu v pokro\u010dilom \u0161t\u00e1diu a zakr\u00e1tko zomrel. Marie sa s t\u00fdm vyrovn\u00e1vala \u0165a\u017eko, zo\u017eierala ju vina za nedorie\u0161en\u00e9 spory a neschopnos\u0165 obnovi\u0165 zvl\u00e1\u0161tne puto, ktor\u00e9 ich sp\u00e1jalo, ke\u010f bola mal\u00e1. <\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Na k\u00e1ve s Kadd\u00e1f\u00edm<\/strong><\/em><\/p>\n

Po prom\u00f3cii nast\u00fapila do redakcie United Press International v New Yorku a nesk\u00f4r vo Washingtone. Tu \u010dasto od polnoci do 8. hodiny r\u00e1no obvol\u00e1vala policajn\u00e9 stanice, aby zistila, kde sa stal krimin\u00e1lny \u010din \u010di vra\u017eda a overovala detaily. \u0160\u00e9fovia si ju tak ob\u013e\u00fabili, \u017ee ke\u010f im pohrozila v\u00fdpove\u010fou v pr\u00edpade, ak ju neprelo\u017eia do vyt\u00fa\u017een\u00e9ho Par\u00ed\u017ea, ihne\u010f jej vyhoveli.<\/em> Mesto na Seine si predstavovala romanticky, ako ho kedysi opisoval Hemingway, s noblesnou kaviarenskou kult\u00farou a\u00a0tu chcela za typick\u00fdm okr\u00fahlym stol\u00edkom p\u00edsa\u0165 \u010dl\u00e1nky. Vidina Par\u00ed\u017ea sa v\u0161ak nepodobala realite a franc\u00fazska pobo\u010dka UPI klesala ku dnu. Marie sa s\u00edce stala ved\u00facou, musela sa v\u0161ak oh\u00e1\u0148a\u0165 na mnoh\u00fdch frontoch. Ak jej zostal \u010das, po ve\u010deroch si \u010d\u00edtala \u010dl\u00e1nky o Watergate \u010di Vietname z pera vojnovej report\u00e9rky New York Times Glorie Emerson alebo diela politickej filozofky Hanny Arendt. In\u0161pirovan\u00e1 ich riadkami si za\u010dala uvedomova\u0165, \u017ee jej ch\u00fdba nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ie: pr\u00edbeh, ktor\u00fd by dok\u00e1zal nie\u010do zmeni\u0165. Napr\u00edklad o hroziacej vojne v L\u00edbyi, o ktorej sa chcela porozpr\u00e1va\u0165 priamo s Muammarom al-Kadd\u00e1f\u00edm.<\/p>\n

\u201eLen cho\u010f. Kadd\u00e1fi je bl\u00e1zon, bude\u0161 sa mu p\u00e1\u010di\u0165,\u201c povedala jej o l\u00edbyjskom vl\u00e1dcovi report\u00e9rka J. Miller, ke\u010f jej to nesmelo spomenula a podala jej na\u010darban\u00fd zoznam kontaktov, ktor\u00e9 by sa jej mohli hodi\u0165. A tak \u0161la. \u201eV L\u00edbyi som prv\u00fdkr\u00e1t za\u017eila bombardovanie. P\u00edsal sa rok 1986 a bomby zhadzovali Ameri\u010dania,\u201c spom\u00ednala Marie s trpkos\u0165ou v hlase. Kadd\u00e1fi, ktor\u00fd vtedy neposkytoval \u017eiadne rozhovory, jej \u017eiadosti vyhovel. Dal pre \u0148u posla\u0165 auto o tretej r\u00e1no. Ke\u010f sa objavila v jeho s\u00eddle, honosnom pal\u00e1ci Bab ak Azizzia, na\u0161\u0165astie uveril, \u017ee je Franc\u00fazka. Stretnutie trvalo nieko\u013eko hod\u00edn, zn\u00e1memu milovn\u00edkovi kr\u00e1snych \u017eien report\u00e9rka s vtedy e\u0161te tmavou ku\u010deravou hrivou ihne\u010f padla do oka. Marie spom\u00edna, ako sa vodca v pravideln\u00fdch intervaloch sna\u017eil vypn\u00fa\u0165 diktaf\u00f3n a s rukou polo\u017eenou na jej kolene navrhoval, aby sa rozpr\u00e1vali o nie\u010do inom. Ona mu ruku slu\u0161ne vr\u00e1tila na miesto, zapla diktaf\u00f3n a vr\u00e1tila sa k t\u00e9me vojny…<\/p>\n

V roku 1986 jej na stole prist\u00e1la ponuka pracova\u0165 pre The Sunday Times v Lond\u00fdne. Pl\u00e1novala ju odmietnu\u0165. Noviny mali s\u00edce zvu\u010dn\u00e9 meno, dlh\u00e9 roky v\u0161ak t\u00fa\u017eila \u017ei\u0165 v Par\u00ed\u017ei a s\u0165ahovanie do Lond\u00fdna bolo to posledn\u00e9, na \u010do mala chu\u0165. Ale zv\u00ed\u0165azil hlad po nov\u00fdch v\u00fdzvach a pr\u00edbehoch. Do dynamick\u00e9ho t\u00edmu okam\u017eite zapadla a stala sa z nej spravodajky\u0148a pre Stredn\u00fd v\u00fdchod.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n

Rovno do ostrej pa\u013eby<\/strong><\/em><\/p>\n

Z\u00e1padn\u00fd Bejr\u00fat, rok 1987, kres\u0165ania na v\u00fdchode, moslimovia na z\u00e1pade a Marie Colvin spolu s fotografom Tomom Stoddartom priamo v centre diania. Ich \u00falohou bolo zdokumentova\u0165 konflikt medzi Libanonom a Palest\u00ednou. V palest\u00ednskych t\u00e1boroch, obk\u013e\u00fa\u010den\u00fdch domobranou, zostalo postrelen\u00fdch 70 \u017eien, \u010fal\u0161\u00edch 16 zomrelo. Marie sa podarilo presved\u010di\u0165 velite\u013ea, aby ich pustil do t\u00e1bora a aby na nich nestrie\u013eali. Na druh\u00fd de\u0148 v\u0161ak strelci obr\u00e1tili hlavne zbran\u00ed na 22-ro\u010dn\u00fa Palest\u00edn\u010danku. Krv jej tiekla z r\u00e1n na hlave aj v bruchu. Stoddart na fotografi\u00e1ch zachytil svoju kolegy\u0148u, ako sa skl\u00e1\u0148a nad diev\u010da\u0165om, v jej tv\u00e1ri sa dalo \u010d\u00edta\u0165 \u201ePre\u010do?\u201c Film so z\u00e1bermi prepa\u0161ovala z t\u00e1bora v spodnej bielizni a spolu s listom britskej lek\u00e1rky, ktor\u00e1 zostala uv\u00e4znen\u00e1 v t\u00e1bore, ich \u010falekopisom poslali kr\u00e1\u013eovnej Al\u017ebete. E-maily boli v tom \u010dase e\u0161te iba snom, spr\u00e1vy sa posielali elektrick\u00fdm p\u00edsac\u00edm strojom. P\u00e1sky z \u010falekopisov sa v\u0161ak \u010dasto \u201estr\u00e1cali\u201c, Marie neraz musela podplati\u0165 \u013eud\u00ed na spr\u00e1vnych miestach, aby jej hor\u00face novinky z frontu dovolili odosla\u0165. Misia skon\u010dila \u00faspe\u0161ne a zah\u00e1jila raketov\u00fd \u0161tart jej lond\u00fdnskej kari\u00e9ry. Obraz zastrelen\u00e9ho diev\u010da\u0165a ju v\u0161ak stra\u0161il e\u0161te dlho potom.<\/p>\n

V tomto obdob\u00ed sa mladej novin\u00e1rke nevyhla ani l\u00e1ska. V slne\u010dnom auguste 1989 sa vydala za Patricka Bishopa, report\u00e9ra a kolegu z The Sunday Times. Vyzerali ako dokonal\u00fd p\u00e1r, kr\u00e1tko po svadbe v\u0161ak Marie zistila, \u017ee ju novope\u010den\u00fd man\u017eel na fronte podv\u00e1dza s eur\u00f3pskou kolegy\u0148ou. So zradou sa nevyrovn\u00e1vala pla\u010dom do vank\u00fa\u0161a ani k\u00fdb\u013eami zmrzliny. V tom \u010dase pr\u00e1ve bola v Iraku s \u010derstvo zlomen\u00fdm nosom. Zranenie sp\u00f4sobila skala palest\u00ednskych demon\u0161trantov. Do Iraku pri\u0161la s cie\u013eom urobi\u0165 rozhovor J\u00e1sirom Arafatom. A nezostalo len pri jednom, Marie ho presved\u010dila na cel\u00fa s\u00e9riu, spolu 23 exkluz\u00edvnych rozhovorov. Z t\u00fdchto z\u00e1znamov nesk\u00f4r vznikla dokument\u00e1rna s\u00e9ria pre BBC, ktor\u00fa sama nap\u00edsala aj produkovala.<\/p>\n

Ako \u0161pecialistka na Stredn\u00fd v\u00fdchod sa venovala konfliktom v \u010ce\u010densku, Kosove, Sierra Leone \u010di Zimbabwe. Na niektor\u00e9 miesta ju vyslali, na mnoh\u00e9 \u0161la sama, lebo mala pocit, \u017ee sa o nich neinformuje, alebo aspo\u0148 nie z objekt\u00edvneho h\u013eadiska. Vo V\u00fdchodnom Timore v roku 1999 prispela k z\u00e1chrane vy\u0161e 1.500 \u017eien a det\u00ed uv\u00e4znen\u00fdch v obk\u013e\u00fa\u010den\u00ed, ktor\u00e9 odmietla opusti\u0165. Ne\u00fanavne informovala o ich situ\u00e1cii, a\u017e ich nakoniec po \u0161tyroch d\u0148och kone\u010dne evakuovali. Svojej lond\u00fdnskej editorke nap\u00edsala, \u017ee okrem nej tam zostali len dve holandsk\u00e9 report\u00e9rky. Na ot\u00e1zku, kam sa podeli v\u0161etci mu\u017ei, Colvin odpovedala pam\u00e4tnou vetou: \u201eU\u017e nerobia mu\u017eov, ak\u00fdch zvykli.\u201c <\/em><\/p>\n

Do bielych \u0161iat sa obliekla e\u0161te raz: v roku 1996 sa vydala za bol\u00edvijsk\u00e9ho novin\u00e1ra Juana Carlosa Gumucia, ktor\u00fd pracoval pre \u0161panielsky El Pa\u00eds. D\u00fafala, \u017ee si zalo\u017eia rodinu, namiesto toho ju \u010dakali dva potraty a man\u017eel, ktor\u00fd, ako sa uk\u00e1zalo, mal ve\u013ek\u00fa z\u00e1\u013eubu v h\u00e1dkach a alkohole. Nasledovalo odl\u00fa\u010denie a ona sa za\u017erala do pr\u00e1ce. Gumucia v roku 2002 sp\u00e1chal samovra\u017edu, pod\u013ea slov jeho kolegu \u00fadajne preto, \u017ee \u201esvet u\u017e nebol tak\u00fdm pekn\u00fdm a d\u00f4stojn\u00fdm miestom ako kedysi\u201c.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Neplytva\u0165 slzami <\/strong><\/em><\/p>\n

O\u00a0vojensk\u00fdch konfliktoch si \u010dasto \u0161tudovala inform\u00e1cie vopred, hovorila v\u0161ak, \u017ee najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie je pr\u00eds\u0165 priamo na miesto a by\u0165 schopn\u00fd vyrovna\u0165 sa s akouko\u013evek situ\u00e1ciou, ktor\u00e1 tam na \u010dloveka striehne. O\u010dak\u00e1va\u0165 \u010doko\u013evek. Bola odhodlan\u00e1 dokumentova\u0165 pravdu, v centre jej pozornosti st\u00e1li \u013eudsk\u00e9 pr\u00edbehy, ktor\u00e9 sa sna\u017eila p\u00edsa\u0165 tak, aby podobne ako ju chytili za srdce aj \u010ditate\u013eov. Musela si v\u0161ak neust\u00e1le pripom\u00edna\u0165, \u017ee nem\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 ka\u017ed\u00e9ho, nem\u00f4\u017ee plaka\u0165 nad ka\u017ed\u00fdm m\u0155tvym telom. Jej pr\u00e1cou bolo nap\u00edsa\u0165 pr\u00edbeh, a tak sa u\u010dila nahliada\u0165 na veci s odstupom. Boli v\u0161ak situ\u00e1cie, ktor\u00e9 jej zahmlili zrak. \u201eAko ke\u010f v \u010ce\u010densku zomieral postrelen\u00fd mu\u017e. U\u017e sa mu nedalo pom\u00f4c\u0165, bolo nutn\u00e9 \u010do najsk\u00f4r utiec\u0165. Jeho \u017eena pri \u0148om zostala, videla som, \u017ee ho neopust\u00ed. Vtedy som plakala. Hovorila som si – toto je neznesite\u013en\u00e9, nikto by si t\u00fdm nemal nikdy prejs\u0165.\u201c<\/p>\n

Nikdy nebola princeznou, s ktorou by zaobch\u00e1dzali ako v bavlnke. V \u010ce\u010densku spala v chatr\u010di vytesanej do sk\u00e1l, na jednom dlhom matraci spolu s 20 mu\u017emi, bez te\u010d\u00facej vody, vo ve\u013ekej zime. Jedin\u00fd \u00fastupok, ktor\u00fd ako ne\u017enej\u0161ie pohlavie dostala, bol, \u017ee mohla spa\u0165 na \u201eexkluz\u00edvnom\u201c mieste pri stene. Tvrdila, \u017ee vojnov\u00e9 report\u00e9rky sa na tak\u00fdchto obvykle \u010disto mu\u017esk\u00fdch terit\u00f3ri\u00e1ch menia na nov\u00fd \u013eudsk\u00fd druh, ktor\u00fd \u0165a\u017eko \u0161katu\u013ekova\u0165. \u201eNik odo m\u0148a neo\u010dak\u00e1val, \u017ee budem v stanoch pripravova\u0165 ve\u010deru. V\u010fakabohu! Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak nik nevedel, ako so mnou zaobch\u00e1dza\u0165. \u010casto som bola tretie pohlavie, pre ktor\u00e9 neexistovali pevn\u00e9 pravidl\u00e1, menili sa pod\u013ea situ\u00e1cie,\u201c spom\u00ednala. Jeden \u017eensk\u00fd rozmar si predsa neodpustila, v z\u00e1kopoch pod nepriestrelnou vestou a nen\u00e1padn\u00fdm oble\u010den\u00edm pokryt\u00fdm vrstvou prachu nosila luxusn\u00fa \u010dipkov\u00fa podprsenku a nohavi\u010dky zna\u010dky La Perla. Nie\u017eeby sa t\u00fdm niekde chv\u00e1lila. Odhalil ju fotografick\u00fd z\u00e1ber. Po n\u00e1letoch na Sr\u00ed Lanke ju zranen\u00fa odn\u00e1\u0161ali na nosidl\u00e1ch, v\u0161ete\u010dn\u00fd redaktor si v\u0161imol, \u017ee mala na sebe \u010dipkov\u00fa spodn\u00fa bielize\u0148 a po\u017eiadal ju, \u010di by mu povedala o svojej \u201e\u0161\u0165astnej \u010dervenej podprsenke\u201c. V skuto\u010dnosti nebola \u010derven\u00e1, ale p\u00fadrov\u00e1. Len sa sfarbila pr\u00fadom jej krvi.<\/p>\n

Aj po udalostiach Arabskej jari, ke\u010f sa do centra spravodajstva dostal YouTube a soci\u00e1lne siete, bola st\u00e1le presved\u010den\u00e1, \u017ee na vojenskej report\u00e1\u017ei to ni\u010d nemen\u00ed. Kto chcel op\u00edsa\u0165 re\u00e1lnu situ\u00e1ciu, musel by\u0165 na mieste \u010dinu. Istej priate\u013eke sa raz so sm\u00fatkom zd\u00f4verila, ako je jej \u013e\u00fato, \u017ee toto povolanie pomaly vymiera. \u201eAko m\u00e1m udr\u017ea\u0165 svoje remeslo na\u017eive vo svete, ktor\u00fd si ho necen\u00ed? C\u00edtim sa ako posledn\u00e1 report\u00e9rka v YouTube svete.\u201c Neodradilo ju to v\u0161ak od pr\u00e1ce, naopak…<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto SITA, Profimedia<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Cel\u00fd \u010dl\u00e1nok si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  Ke\u010f vypukne vojna, v\u00e4\u010d\u0161ina nezainteresovan\u00fdch sa z nej sna\u017e\u00ed unikn\u00fa\u0165 \u010do naj\u010falej. N\u00e1jde sa v\u0161ak h\u0155stka \u013eud\u00ed, ktor\u00ed jej be\u017eia oproti, hoci by si mohli pokojne u\u017e\u00edva\u0165 bezpe\u010die domova. K tak\u00fdm patrila i americk\u00e1 vojnov\u00e1 report\u00e9rka Marie Colvin. Bojovn\u00ed\u010dka, ktor\u00e1 pre hr\u00f4zy vojny najprv pri\u0161la o oko a nesk\u00f4r aj o \u017eivot, ne\u00fanavne prin\u00e1\u0161ala […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3860,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[50,5],"tags":[],"class_list":["post-3857","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-marec-2017","category-portret"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3857","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3857"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3857\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3866,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3857\/revisions\/3866"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3860"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3857"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3857"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3857"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}