Z juhoz\u00e1padn\u00e9ho Nemecka<\/p>\n
Martina Sol\u010dansk\u00e1<\/p>\n
<\/p>\n
Dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 zvonov<\/strong><\/p>\n Kostnica (nemecky Konstanz) patr\u00ed medzi krajiny – starenky. Mesto zalo\u017eili u\u017e v\u00a02. storo\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Zakladali ho Kelti, na prelome letopo\u010dtov ho dobyli Rimania, a t\u00ed mu pravdepodobne dali meno, odkazuj\u00fac na viacer\u00fdch cis\u00e1rov – Kon\u0161tant\u00ednov. Kostni\u010dania m\u00f4\u017eu by\u0165 na hist\u00f3riu mesta i zachovan\u00e9 jadro skuto\u010dne hrd\u00ed. Nebolo po\u0161koden\u00e9 ani po\u010das tridsa\u0165ro\u010dnej vojny (1618 – 1648), ba i bomby 2. svetovej vojny sa mu vyhli. Medzi najpozoruhodnej\u0161ie stavby patr\u00ed miestne op\u00e1tstvo – majest\u00e1tna trojlo\u010fov\u00e1 gotick\u00e1 bazilika, zasv\u00e4ten\u00e1 Panne M\u00e1rii a pri\u013eahl\u00e9 budovy. Pri prehliadke priestorov zabudnite na lenivos\u0165 a vy\u0161liapte si na strechu chr\u00e1mu. Odmenou v\u00e1m bude v\u00fdh\u013ead nielen na mesto, ale aj na Bodamsk\u00e9 jazero \u010di Alpy v pozad\u00ed. Len sa vyvarujte v\u00fdstupu v \u010dase, kedy bij\u00fa zvony. Ke\u010f\u017ee ve\u017ea ich vo svojich \u00fatrob\u00e1ch skr\u00fdva a\u017e dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 (po kol\u00ednskom d\u00f3me ide o druh\u00fa najv\u00e4\u010d\u0161iu zbierku Nemecka), sp\u00f4sobia skuto\u010dn\u00fd rachot, ke\u010f sa daj\u00fa do pohybu. A e\u0161te jedno \u0161pecifikum Kostnice: mestom vedie \u0161t\u00e1tna hranica, ktor\u00fa ozna\u010duj\u00fa tabule. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee ich prehliadnete a ani nebude vedie\u0165 a u\u017e pokr\u00e1\u010date ulicami \u0161vaj\u010diarskeho mesta Kreuzlingen.<\/p>\n <\/p>\n Bodamsk\u00e9 jazero<\/strong><\/p>\n Kostnica le\u017e\u00ed priamo na brehu najv\u00e4\u010d\u0161ieho jazera Nemecka, Bodensee (536 km\u00b2). Poloha mesta na jazere je ve\u013emi \u0161pecifick\u00e1. Jazero tvoria toti\u017e dve jazer\u00e1: horn\u00e9 (Obersee) a doln\u00e9 (Untersee), pri\u010dom ich sp\u00e1ja 4-kilometrov\u00e1 rieka Seerhein. Tento \u00fakaz sp\u00f4sobila hlbok\u00e1 er\u00f3zia rieky a Kostnica le\u017e\u00ed priamo na spojnici oboch jazier. Bodamsk\u00e9 jazero okrem Nemecka obm\u00fdva aj brehy \u0160vaj\u010diarska a Rak\u00faska. V jazere sa nach\u00e1dza nieko\u013eko ostrovov, najzauj\u00edmavej\u0161\u00ed je Mainau (patr\u00ed \u0161\u013eachtickej rodine Bernadotte) a s\u00a0Kostnicou ho sp\u00e1ja most. Mainau naz\u00fdvaj\u00fa aj \u201eostrov kvetov\u201c, okolo z\u00e1mku sa tiahne rozsiahly z\u00e1mocky park, v ktorom sa v\u010faka pr\u00edjemnej kl\u00edme dar\u00ed palm\u00e1m a in\u00fdm stredomorsk\u00fdm rastlin\u00e1m. Tepl\u00e1 kl\u00edma sp\u00f4sobuje, \u017ee v okol\u00ed Bodensee sa dar\u00ed vini\u010du aj ovocn\u00fdm stromom, predov\u0161etk\u00fdm jabloniam – ka\u017ed\u00e9 tretie nemeck\u00e9 jablko poch\u00e1dza odtia\u013eto. Jazero kri\u017euj\u00fa plachetnice, zrak v\u00e1s v\u0161ak neoklame, ke\u010f nad sebou zazriete vzducholode. Vyn\u00e1lezca Gr\u00f3f Zeppelin sa narodil v Kostnici a v ne\u010falekom meste Friedrichshafen s\u00eddli dnes jeho nad\u00e1cia aj m\u00fazeum.<\/p>\n <\/p>\n Po stop\u00e1ch Jana Husa<\/strong><\/p>\n Ak sa povie Kostnica, ka\u017ed\u00e9mu \u010cechovi i Slov\u00e1kovi sa mo\u017eno v hlave vynor\u00ed dejepisn\u00e1 spomienka: up\u00e1lenie Jana Husa (6. j\u00fal 1415). Na Husa sa v Kostnici nezabudlo, priamo v centre mesta sa nach\u00e1dza Hussenstrasse, na ktorej sa nach\u00e1dza aj Hus-Museum, mapuj\u00face osud nielen Jana Husa, ale aj samotn\u00e9ho Kostnick\u00e9ho koncilu, na ktorom sa rozhodovalo o osude katol\u00edckej cirkvi. Pred \u0165a\u017ekou t\u00e9mou nemus\u00edte ma\u0165 strach, dokumenty s\u00fa veden\u00e9 nemecko-\u010desky. Ak kapitolu Jan Hus chcete zvl\u00e1dnu\u0165 na jednotku, nezabudnite nav\u0161t\u00edvi\u0165 ulicu Zum Hussenstein (K Husovmu kame\u0148u), miesto, na ktorom \u00fadajne \u010desk\u00e9ho reform\u00e1tora za\u017eiva up\u00e1lili. Poniektor\u00fdch mo\u017eno zaraz\u00ed, \u017ee pam\u00e4tn\u00fd kame\u0148 le\u017e\u00ed mimo centra, nesmieme v\u0161ak zabudn\u00fa\u0165, \u017ee kac\u00edri nemali pr\u00e1vo zomrie\u0165 v meste.<\/p>\n <\/p>\n Kurtiz\u00e1na v pr\u00edstave<\/strong> Z juhoz\u00e1padn\u00e9ho Nemecka Martina Sol\u010dansk\u00e1 Dev\u00e4tn\u00e1s\u0165 zvonov Kostnica (nemecky Konstanz) patr\u00ed medzi krajiny – starenky. Mesto zalo\u017eili u\u017e v\u00a02. storo\u010d\u00ed pred na\u0161\u00edm letopo\u010dtom. Zakladali ho Kelti, na prelome letopo\u010dtov ho dobyli Rimania, a t\u00ed mu pravdepodobne dali meno, odkazuj\u00fac na viacer\u00fdch cis\u00e1rov – Kon\u0161tant\u00ednov. Kostni\u010dania m\u00f4\u017eu by\u0165 na hist\u00f3riu mesta i zachovan\u00e9 jadro skuto\u010dne […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[4,21],"tags":[],"class_list":["post-389","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-metropoly","category-november-2014"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/389","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=389"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/389\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":390,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/389\/revisions\/390"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=389"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=389"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=389"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\nAk do Kostnice pripl\u00e1vate lo\u010fou, v pr\u00edstave v\u00e1s ihne\u010f up\u00fata socha \u017eeny, ktor\u00e1 zdob\u00ed m\u00f3lo. M\u00e1 meno Imp\u00e9ria, meria 9 metrov, v\u00e1\u017ei 18 ton a v\u010faka ot\u00e1\u010dav\u00e9mu podstavcu sa kr\u00fati okolo svojej osi. Imp\u00e9ria je mladica, na svet pri\u0161la len v roku 1993 a p\u00f4vodn\u00fd z\u00e1mer bol, aby \u013eud\u00ed v pr\u00edstave v\u00edtala \u017eena, podobne ako v New Yorku. Tvorca Peter Lenk v\u0161ak vytvoril skuto\u010dne metaforick\u00e9 dielo, vzbudzuj\u00face \u00fa\u0161krny, ale aj rozhor\u010denie. Imp\u00e9ria je kurtiz\u00e1na s hlbok\u00fdm dekoltom, ktor\u00e1 vo zdvihnut\u00fdch ruk\u00e1ch dr\u017e\u00ed dvoch nah\u00fdch mu\u017eov. Ten prv\u00fd je cis\u00e1r, druh\u00fd p\u00e1pe\u017e. S\u00e1m autor sochy hovor\u00ed, \u017ee ide o kaukliarov a z\u00e1rove\u0148 pripom\u00edna odvek\u00fa m\u00fadros\u0165, \u017ee aj najmocnej\u0161\u00edch mu\u017eov \u010dasto ovl\u00e1daj\u00fa pudy. Meno Imp\u00e9ria poch\u00e1dza z Balzacovej poviedky La Belle Imp\u00e9ria, v\u00a0ktorej Imp\u00e9ria pracuje ako kurtiz\u00e1na po\u010das Kostnick\u00e9ho koncilu. Nejde o v\u00fdmysel, koncil trval \u0161tyri roky a mu\u017eov bolo potrebn\u00e9 \u00a0zabavi\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"