{"id":3926,"date":"2017-03-16T21:53:06","date_gmt":"2017-03-16T19:53:06","guid":{"rendered":"http:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/?p=3926"},"modified":"2017-03-16T21:53:06","modified_gmt":"2017-03-16T19:53:06","slug":"katie-paterson-kniznica-buducnosti","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/katie-paterson-kniznica-buducnosti\/","title":{"rendered":"Katie Paterson – Kni\u017enica bud\u00facnosti"},"content":{"rendered":"

 <\/p>\n

V N\u00f3rsku vznik\u00e1 unik\u00e1tna Kni\u017enica bud\u00facnosti, ktorej diela si najbli\u017e\u0161ie storo\u010die nikto nepre\u010d\u00edta. Ka\u017ed\u00fd rok do nej jeden vybran\u00fd spisovate\u013e odovzd\u00e1 zape\u010daten\u00fd rukopis pr\u00edbehu, ktor\u00fd bude dostupn\u00fd a\u017e bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m. Pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 texty sa v roku 2114 vytla\u010dia na papier z\u00edskan\u00fd z ned\u00e1vno zasaden\u00fdch stromov, z ktor\u00fdch dovtedy vyrastie bujn\u00fd les, \u010d\u00edm sa uzavrie cel\u00fd kolobeh. Kto bude \u010d\u00edta\u0165 knihy z Kni\u017enice bud\u00facnosti a \u010do sa dozvie z ich riadkov, zostane e\u0161te 97 rokov ukryt\u00e9 pod r\u00fa\u0161kom tajomstva. Do zvy\u0161n\u00fdch detailov, ktor\u00e9 nie s\u00fa chr\u00e1nen\u00e9 z\u00e1mkom ml\u010danlivosti, n\u00e1s zasv\u00e4tila autorka projektu – \u00faspe\u0161n\u00e1 \u0161k\u00f3tska umelky\u0148a s hlavou vo hviezdach a hladom po nov\u00fdch poznatkoch. Katie Paterson.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Kni\u017enica bud\u00facnosti (Future Library) je ve\u013emi spletit\u00fd, takmer rozpr\u00e1vkov\u00fd projekt. Ako vznikla t\u00e1to my\u0161lienka? <\/strong><\/p>\n

Je to moje v\u00f4bec najambici\u00f3znej\u0161ie dielo, vznik\u00e1 u\u017e zop\u00e1r rokov a pre\u017eije v\u00e4\u010d\u0161inu z n\u00e1s, vr\u00e1tane m\u0148a. Za po\u010diatok n\u00e1padu mo\u017eno pova\u017eova\u0165 viacero vec\u00ed, napr\u00edklad aj mal\u00fa kresbu letokruhov, ktor\u00e9 som pred rokmi na\u010darbala do notesa po\u010das cesty vlakom. Letokruhy predstavovali kapitoly knihy, pri\u010dom vznikla aj my\u0161lienka zasadi\u0165 stromy ur\u010den\u00e9 priamo na tla\u010d kn\u00edh. Predstavovala som si, ako sa do stromov, papiera a celul\u00f3zy rovno vp\u00edjaj\u00fa my\u0161lienky spisovate\u013eov. Takmer akoby stromy absorbovali ich slov\u00e1 tak, ako nas\u00e1vaj\u00fa vodu \u010di vzduch. V roku 2014 sme v lese na okraji Osla zasadili tis\u00edc stromov, ktor\u00e9 zabezpe\u010dia papier na \u0161peci\u00e1lnu zbierku kn\u00edh. Tie bud\u00fa vytla\u010den\u00e9 takmer o sto rokov nesk\u00f4r, ke\u010f stromy narast\u00fa. Vtedy vo vlaku mi ani nenapadlo, \u017ee t\u00e1to my\u0161lienka raz prekro\u010d\u00ed hranice sn\u00edvania.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Pre\u010do sa dejiskom projektu stalo N\u00f3rsko?<\/strong><\/p>\n

V tom \u010dase ma oslovila n\u00f3rska organiz\u00e1cia Bj\u00f8rvika Utvikling na spolupr\u00e1cu pri projekte Slow Space. I\u0161lo o s\u00e9riu umeleck\u00fdch diel pre verejn\u00fd priestor v pr\u00edstavnej \u0161tvrti Osla. N\u00f3rsko sa mi zdalo skvel\u00fdm miestom pre Kni\u017enicu bud\u00facnosti, je to mesto v objat\u00ed lesov. V\u0161etko spolu zapadlo – vr\u00e1tane pl\u00e1nov novej modernej kni\u017enice, ktor\u00e1 tu vznik\u00e1 nez\u00e1visle od m\u00f4jho projektu a v ktorej bude umiestnen\u00e1 aj Kni\u017enica bud\u00facnosti. Chcela som, aby les Kni\u017enice bud\u00facnosti r\u00e1stol v inom, e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161om lese a stal sa s\u00fa\u010das\u0165ou jeho ekosyst\u00e9mu. N\u00e1\u0161 les le\u017e\u00ed asi 25 min\u00fat ch\u00f4dze od stanice metra v Osle, aj napriek tomu tu v\u0161ak m\u00e1te pocit, \u017ee ste sa ocitli hlboko v\u00a0lese, bez zvukov mesta. Z tis\u00edcky smrekov vznikne o sto rokov okolo 3.000 kn\u00edh. Niektor\u00ed autori, ktor\u00ed bud\u00fa pre na\u0161u kni\u017enicu p\u00edsa\u0165, sa e\u0161te ani nenarodili. A v\u00f4bec netu\u0161\u00edme, kde m\u00e1 toto dielo koniec, ako dlho sa ich knihy bud\u00fa \u010d\u00edta\u0165.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\u010co v\u00e1s motivovalo umiestni\u0165 projekt do takej vzdialenej bud\u00facnosti? <\/strong><\/p>\n

Najm\u00e4 nutnos\u0165 neust\u00e1le pripom\u00edna\u0165, \u017ee rozhodnutia na\u0161ej gener\u00e1cie tvaruj\u00fa aj nasleduj\u00face storo\u010dia. Kni\u017enica bud\u00facnosti existuje na nieko\u013ek\u00fdch \u00farovniach a mnoh\u00e9 z nich existuj\u00fa zatia\u013e len v na\u0161ich predstav\u00e1ch – rovnako ako slov\u00e1 nap\u00edsan\u00e9 a \u010d\u00edtan\u00e9 t\u00fdmi, ktor\u00ed sa zatia\u013e e\u0161te ani nenarodili. Sp\u00e1ja mnoho aspektov, ktor\u00e9 sa vz\u00e1jomne ovplyv\u0148uj\u00fa. Les, rast, p\u00f4da, svetlo a \u010fal\u0161ie pr\u00edrodn\u00e9 ingrediencie pom\u00f4\u017eu pri v\u00fdrobe papiera a kn\u00edh. Liter\u00e1rne texty nap\u00edsan\u00e9 stovkou autorov z cel\u00e9ho sveta zasa predstavuj\u00fa du\u0161evn\u00e9 bohatstvo na\u0161ej gener\u00e1cie – s\u00fa ako my\u0161lienky uskladnen\u00e9 v stromoch, ne\u017e ich spracuj\u00fa. Nie je to priamo environment\u00e1lne vyjadrenie, ale zah\u0155\u0148a aj ekol\u00f3giu a spojitos\u0165 toho, \u010do u\u017e existuje, s t\u00fdm, \u010do e\u0161te len pr\u00edde. T\u00fdm spochyb\u0148uje s\u00fa\u010dasn\u00fa tendenciu myslie\u0165 v kr\u00e1tkych intervaloch, robi\u0165 rozhodnutia, ktor\u00e9 ovplyvnia len \u017eivoty n\u00e1s – \u013eud\u00ed, ktor\u00ed \u017eijeme na svete teraz. Pr\u00e1ve preto som vytvorila projekt ur\u010den\u00fd nielen pre n\u00e1s, ale aj pre bud\u00face gener\u00e1cie. Vo svojom jadre je ve\u013emi optimistick\u00fd, ver\u00ed, \u017ee o sto rokov tu st\u00e1le budeme ma\u0165 les, knihy aj ich \u010ditate\u013eov.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Za prv\u00fa autorku, ktor\u00e1 prispela do Kni\u017enice bud\u00facnosti, ste si zvolili kanadsk\u00fa spisovate\u013eku Margaret Atwood. \u010c\u00edm ste ju presved\u010dili, aby nap\u00edsala knihu, ktor\u00fa si najbli\u017e\u0161\u00edch sto rokov nik nepre\u010d\u00edta?<\/strong><\/p>\n

Margaret Atwood pova\u017eujem za v\u00fdnimo\u010dn\u00fa, vizion\u00e1rsku autorku, jednu z najlep\u0161\u00edch s\u00fa\u010dasn\u00fdch. Jej diela s\u00fa ve\u013emi rozmanit\u00e9, okrem in\u00e9ho sa zaober\u00e1 aj d\u00f4sledkami modern\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed na svet, pr\u00edrodn\u00fdmi a \u010fal\u0161\u00edmi katastrofami, ktor\u00e9 sp\u00f4sobilo \u013eudstvo, zauj\u00edma sa o t\u00e9my pre\u017eitia a vyhynutia, aj o vz\u0165ahy \u013eud\u00ed s pr\u00edrodou. Pr\u00e1ve preto som ju oslovila. Je ve\u013emi vn\u00edmav\u00e1 a jej diela vypovedaj\u00fa ve\u013ea o n\u00e1s aj o tom, ak\u00fa bud\u00facnos\u0165 si ako \u013eudstvo vytv\u00e1rame. Bolo pre m\u0148a ve\u013ekou poctou, \u017ee ponuku prijala. Jej prvou reakciou bolo okam\u017eit\u00e9 \u201e\u00e1no\u201c a nesk\u00f4r sa e\u0161te radila s rodinou, ktorej sa to tie\u017e zap\u00e1\u010dilo. Prirovnala to k rozhodovaniu, ako by ju niekto z rodiny po\u017eiadal o darovanie obli\u010dky, bu\u010f okam\u017eite poviete \u00e1no, alebo nie. A pre \u0148u to bolo \u00e1no.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Na sklonku uplynul\u00e9ho roka ako druh\u00fd prispel do kni\u017enice David Mitchell, u n\u00e1s zn\u00e1my najm\u00e4 rom\u00e1nom Atlas mrakov, na ktor\u00e9ho n\u00e1met vznikol aj film. Aj on vo svojich rom\u00e1noch \u010dasto cestuje v \u010dase. \u010co pril\u00e1kalo k tomuto projektu jeho?<\/strong><\/p>\n

Projekt pre neho predstavuje d\u00f4veru v\u00a0bud\u00facnos\u0165, v existenciu kni\u017en\u00edc, n\u00f3rskych smrekov, kn\u00edh aj \u010ditate\u013eov. Prirovnal to k vo\u013ebe, pri ktorej na rozdiel od t\u00fdch politick\u00fdch alebo na rozdiel od fungovania karmy, skuto\u010dne dostanete to, \u010do ste si zvolili. P\u00e1\u010dilo sa mu, \u017ee dielo je vybudovan\u00e9 na pilieroch d\u00f4very. Najm\u00e4 ke\u010f vezmeme do \u00favahy, \u017ee v roku 2114 tu nebudem ani ja, ani on, ani nikto zo s\u00fa\u010dasn\u00fdch koordin\u00e1torov \u010di lesn\u00edkov, ktor\u00ed sa teraz staraj\u00fa o stromy a \u017ee n\u00e1m nezost\u00e1va ni\u010d in\u00e9, len sa spo\u013eahn\u00fa\u0165 na na\u0161ich nasledovn\u00edkov, \u017ee projekt uchovaj\u00fa a nepadne za obe\u0165 politick\u00fdm machin\u00e1ci\u00e1m, klimatick\u00fdm zmen\u00e1m \u010di zni\u017eovaniu rozpo\u010dtov. Prezradil, \u017ee d\u00f4vera pod\u013ea neho z \u013eud\u00ed \u010dasto vydoluje to najlep\u0161ie a je dobr\u00fdm katalyz\u00e1torom pre n\u00e1\u0161 cynick\u00fd svet. Aj on si podobne ako ja predstavoval, ako by to vyzeralo, keby mal podobn\u00fd n\u00e1pad niekto napr\u00edklad v roku 1913 a my by sme si teraz \u010d\u00edtali tieto diela. Je to l\u00e1kav\u00e1 predstava.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Neprek\u00e1\u017ealo mu, \u017ee si jeho knihu nepre\u010d\u00edta nik zo s\u00fa\u010dasn\u00edkov?<\/strong><\/p>\n

Priznal sa, \u017ee bolo zvl\u00e1\u0161tne \u201eotro\u010di\u0165\u201c nad rukopisom a nedosta\u0165 sa k be\u017en\u00e9mu v\u00fdsledku, ke\u010f v\u00e1s niekto pot\u013eapk\u00e1 po pleci a povie – dobr\u00e1 pr\u00e1ca. Rom\u00e1n sa pre\u0148 jednoducho strat\u00ed ako minca hoden\u00e1 do rieky. Ale tie\u017e povedal, \u017ee ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd tak intenz\u00edvne sn\u00edval o tom, \u017ee sa raz na obale rozsiahleho liter\u00e1rneho projektu objav\u00ed jeho meno, \u017ee by mu to die\u0165a v \u0148om nikdy v \u017eivote neodpustilo, keby t\u00fato pr\u00edle\u017eitos\u0165 odmietol.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

Prezrad\u00edte, kto pripravuje tretiu knihu?<\/strong><\/p>\n

Teraz u\u017e m\u00f4\u017eem – \u00faspe\u0161n\u00fd islandsk\u00fd b\u00e1snik a spisovate\u013e Sj\u00f3n. Ve\u013emi sa te\u0161\u00edm, aj on patr\u00ed k vizion\u00e1rom. Vo svojich poetick\u00fdch dielach sp\u00e1ja dejiny s m\u00fdtami a folkl\u00f3rom, surre\u00e1lne s magick\u00fdm. Navy\u0161e, \u010dasto spolupracuje aj s hudobn\u00edkmi, tak\u017ee som zvedav\u00e1, \u010do jeho pr\u00edspevok prinesie do kni\u017enice.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Zd\u00f4verili sa v\u00e1m autori s \u0165a\u017ekos\u0165ami \u010di v\u00fdzvami, ktor\u00e9 zdol\u00e1vali pri p\u00edsan\u00ed knihy pre bud\u00face gener\u00e1cie?<\/strong><\/p>\n

Toto \u201eexperiment\u00e1lne\u201c p\u00edsanie, ke\u010f\u017ee ho nem\u00f4\u017eu zverejni\u0165, im dalo im aj ist\u00fa formu slobody, mo\u017enos\u0165 uvo\u013eni\u0165 sa. Obaja autori odovzdali dlh\u00e9 texty: od Davida Mitchella m\u00e1 okolo 90 str\u00e1n a \u0161katu\u013eka, ktor\u00fa zape\u010daten\u00fa odovzdala Margaret Atwood, bola tie\u017e ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e1. David priznal len to\u013eko, \u017ee zvolil menej vybr\u00fasen\u00fd \u0161t\u00fdl.<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Pod\u013ea ak\u00e9ho k\u013e\u00fa\u010da vyber\u00e1te autorov? Sna\u017e\u00edte sa do kni\u017enice zahrn\u00fa\u0165 ka\u017ed\u00fa n\u00e1rodnos\u0165?<\/strong><\/p>\n

Vo v\u00fdberovom procese zohr\u00e1vaj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu dve k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 slov\u00e1: predstavivos\u0165 a \u010das. Autorov vyber\u00e1me na z\u00e1klade toho, ako doteraz obohatili svet literat\u00fary a ako dok\u00e1\u017eu up\u00fata\u0165 a rozvin\u00fa\u0165 fant\u00e1ziu tejto aj nasleduj\u00facej gener\u00e1cie. V\u00edtame autorov bez oh\u013eadu na vek, n\u00e1rodnos\u0165, jazyk alebo \u0161t\u00fdl p\u00edsania. D\u013a\u017eka pr\u00edspevku je iba na ich rozhodnut\u00ed. Na autorovi sa zhoduje komisia, ktor\u00e1 sa, s v\u00fdnimkou m\u0148a, bude asi ka\u017ed\u00e9 \u0161tyri roky meni\u0165. Nem\u00e1me hotov\u00fd \u017eiaden zoznam, nechceme, aby projekt \u201ezaspal\u201d, udr\u017eiavame ho v pohybe, autorov preto vyber\u00e1me a oslovujeme z roka na rok. V\u00fdber je pre m\u0148a ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00fd, chcela by som oslovi\u0165 nesmierne ve\u013ea \u013eud\u00ed. Zatia\u013e sme mali \u0161\u0165astie a nik z osloven\u00fdch spisovate\u013eov \u00fa\u010das\u0165 neodmietol. V spolupr\u00e1ci s mestom Oslo a s kni\u017enicou New Deichmanske Library v Bj\u00f8rvike pripravujeme aj diskusie zameran\u00e9 na diela vybran\u00fdch autorov a, samozrejme, \u0161peci\u00e1lny program pri pr\u00edle\u017eitosti odovzd\u00e1vania ka\u017edej novej knihy.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako prebieha tento ceremoni\u00e1l?<\/strong><\/p>\n

Ideme do lesa, na miesto, kde rast\u00fa smreky pre bud\u00face knihy. Vl\u00e1dne tu magick\u00fd, h\u013abav\u00fd duch a prida\u0165 sa m\u00f4\u017ee ktoko\u013evek. Poz\u00fdvame \u013eud\u00ed, aby sa s nami vydali na t\u00fato mal\u00fa cestu, aby sledovali, ako n\u00e1\u0161 les\u00edk rastie a men\u00ed sa. Tu autor odovzd\u00e1 svoje zape\u010daten\u00e9 dielo a m\u00e1 kr\u00e1tky pr\u00edhovor.<\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co sa deje, ke\u010f osloven\u00fd autor prik\u00fdvne na ponuku? M\u00e1 365-d\u0148ov\u00fd term\u00edn alebo in\u00e9 obmedzenia?<\/strong><\/p>\n

Spisovate\u013ea pozveme na n\u00e1v\u0161tevu do Osla, aby si pozrel les aj nov\u00fa mestsk\u00fa kni\u017enicu. V nej bude jedna miestnos\u0165, Silent Room, vyhraden\u00e1 n\u00e1\u0161mu projektu. Z\u00e1rove\u0148 m\u00f4\u017ee vyu\u017ei\u0165 ponuku zosta\u0165 p\u00edsa\u0165 v chatke v lese, ak si to \u017eel\u00e1. V\u00fdsledn\u00fd rukopis knihy mus\u00ed odovzda\u0165 do roka od pozvania. Nesmie by\u0165 nikde publikovan\u00fd ani \u0161\u00edren\u00fd. Nad\u00e1cia sa postar\u00e1 o jednu arch\u00edvnu k\u00f3piu, ktor\u00fa zape\u010dat\u00ed a v roku 2114 bud\u00fa knihy vytla\u010den\u00e9 na papieri z vysaden\u00fdch stromov.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kto ich str\u00e1\u017ei odovzdan\u00e9 rukopisy?<\/strong><\/p>\n

Moment\u00e1lne s\u00fa texty v trezore Mestsk\u00e9ho arch\u00edvu v Osle. Nesk\u00f4r bud\u00fa presunut\u00e9 do \u201eTichej miestnosti\u201c, ktor\u00fa pr\u00e1ve navrhujem v novej mestskej kni\u017enici a ktor\u00e1 bude pr\u00edstupn\u00e1 v roku 2019.<\/p>\n

 <\/p>\n

Jedin\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 sa o odovzdan\u00fdch knih\u00e1ch daj\u00fa vyp\u00e1tra\u0165, s\u00fa n\u00e1zvy: Scribbler Moon <\/strong>(<\/strong>Margaret Atwood) a From Me Flows What You Call Time (David Mitchell). Viete ako \u010dlenka nad\u00e1cie a autorka projektu nie\u010do viac? Mali ste poku\u0161enie do nich nahliadnu\u0165?<\/strong><\/p>\n

Som nesmierne zvedav\u00e1, to je bez debaty, ale nikdy by som to neurobila. Nik tie texty nem\u00f4\u017ee \u010d\u00edta\u0165, ani spr\u00e1vcovia \u010di lesn\u00edci. A ani im na tom nez\u00e1le\u017e\u00ed. Z\u00e1le\u017e\u00ed na pr\u00edtomnosti, na budovan\u00ed diela, ktor\u00e9 sa odhal\u00ed v bud\u00facnosti. V\u0161etci sme sa zhodli, \u017ee jedin\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed si knihy pre\u010d\u00edtaj\u00fa sk\u00f4r, s\u00fa autor a jeho editor \u010di korektor. V kni\u017enici bude zatia\u013e vystaven\u00e9 len meno autora a n\u00e1zov knihy. \u010c\u00edta\u0165 rukopisy je l\u00e1kav\u00e9, ale \u0161lo by to proti etike projektu, a tou je necha\u0165 knihy gener\u00e1cii, ktor\u00e1 sa e\u0161te nenarodila. Margaret Atwood si vy\u017eiadala \u0161peci\u00e1lnu voskov\u00fa pe\u010da\u0165, aby nik nemohol otvori\u0165 jej schr\u00e1nku. A Davidovi Mitchellovi navrhol klenotn\u00edk kr\u00e1snu dreven\u00fa debni\u010dku so strieborn\u00fdm odtla\u010dkom ruky.<\/p>\n

 <\/p>\n

Ako to bude v\u0161etko fungova\u0165, ke\u010f nastane spr\u00e1vny \u010das? <\/strong><\/p>\n

Napl\u00e1novala som aj samotn\u00fd proces tla\u010denia kn\u00edh, budeme spolupracova\u0165 s tradi\u010dn\u00fdmi v\u00fdrobcami, ktor\u00ed navrhli aj moje certifik\u00e1ty. Vytvorila som ed\u00edciu tis\u00edc certifik\u00e1tov, ktor\u00e9 opr\u00e1v\u0148uj\u00fa majite\u013eov k vlastn\u00edctvu celej zbierky – aj tieto knihy bud\u00fa vytla\u010den\u00e9 na rovnakom papieri zo stromov, ktor\u00fd pr\u00e1ve rastie, vlastn\u00edci sa k nim rovnako ako v\u0161etci ostatn\u00ed dostan\u00fa a\u017e v roku 2114. Knihy z kni\u017enice si bude m\u00f4c\u0165 po\u017ei\u010da\u0165 ktoko\u013evek, kto bude ma\u0165 z\u00e1ujem. V\u0161etky inform\u00e1cie sa bud\u00fa pos\u00fava\u0165 \u010fal\u0161\u00edm \u010dlenom na\u0161ej nad\u00e1cie, aby vedeli, \u010do robi\u0165, ke\u010f tu nebudem. Je \u0165a\u017ek\u00e9 odhadn\u00fa\u0165, ako to v\u0161etko bude fungova\u0165. Nik nevie, \u010do sa dovtedy stane. Mo\u017eno u\u017e ani N\u00f3rsko nebude existova\u0165 v takej podobe, ako ho pozn\u00e1me. Aj topograficky sa plan\u00e9ta o jedno storo\u010die m\u00f4\u017ee v\u00fdrazne zmeni\u0165, klimatick\u00e9 zmeny s\u00fa \u010doraz v\u00fdraznej\u0161ie. Zhltne \u010das\u0165 krajiny fjord? Zasiahne n\u00e1\u0161 les po\u017eiar? Ur\u010dite v\u0161ak urob\u00edme v\u0161etko pre to, aby sme rukopisy udr\u017eali v tla\u010denej podobe na papieri. Tla\u010diarensk\u00fd lis uchov\u00e1me v Osle a pl\u00e1nujeme za\u010dleni\u0165 aj remeseln\u00e9 dielne na kn\u00edhtla\u010d a viazanie, aby toto remeslo nevyhynulo. U\u017e Umberto Eco prirovnal knihu k vyn\u00e1lezu kolesa a ja s\u00fahlas\u00edm – ako by sa v\u00f4bec dala vylep\u0161i\u0165? Ke\u010f\u017ee slov\u00e1 s\u00fa \u010doraz neuchopite\u013enej\u0161ie, chcem zachova\u0165 ich jednoduchos\u0165 na papieri.<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Zuzana Zimmermannov\u00e1<\/p>\n

foto Giorgia Polizzi<\/p>\n

\u00a0<\/strong><\/p>\n

 <\/p>\n

Cel\u00fd rozhovor si pre\u010d\u00edtate v marcovom \u010d\u00edsle MIAU (2017)<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

  V N\u00f3rsku vznik\u00e1 unik\u00e1tna Kni\u017enica bud\u00facnosti, ktorej diela si najbli\u017e\u0161ie storo\u010die nikto nepre\u010d\u00edta. Ka\u017ed\u00fd rok do nej jeden vybran\u00fd spisovate\u013e odovzd\u00e1 zape\u010daten\u00fd rukopis pr\u00edbehu, ktor\u00fd bude dostupn\u00fd a\u017e bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m. Pr\u00edsne str\u00e1\u017een\u00e9 texty sa v roku 2114 vytla\u010dia na papier z\u00edskan\u00fd z ned\u00e1vno zasaden\u00fdch stromov, z ktor\u00fdch dovtedy vyrastie bujn\u00fd les, \u010d\u00edm sa uzavrie […]<\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":3929,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6,50],"tags":[],"class_list":["post-3926","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-interview","category-marec-2017"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3926","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3926"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3926\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3933,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3926\/revisions\/3933"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3929"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3926"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3926"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.miaumagazin.sk\/home\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3926"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}